NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKYVII. volebné obdobie
NÁVRH VLÁDY
na skrátené legislatívne konanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov
Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov. Návrh ústavného zákona bol predložený dňa 20. novembra 2019 pod číslom parlamentnej tlače 1818 a navrhovanú účinnosť má dňa 1. januára 2020.
V roku 2019 bol ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov novelizovaný už dvakrát. Obe novely, a to ústavný zákon č. 66/2019 Z. z. a ústavný zákon č. 232/2019 Z. z., nadobúdajú účinnosť dňa 1. januára 2020. Obe novely sa o. i. týkali aj vymedzenia verejného funkcionára v čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona, ktoré sa týka členov štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnických osôb s majetkovou účasťou štátu.
Predložená novela ústavného zákona sa tiež týka o. i. aj tohto ustanovenia a navrhuje jeho zmenu z dôvodu, že posledná právna úprava rozširuje okruh verejných funkcionárov podľa čl. 2 ods. 1 písm. zc) ústavného zákona na celý rad fyzických osôb ako členov orgánov právnických osôb, čo už v súčasnosti spôsobuje a do budúcna môže ešte viac zapríčiniť možnú nefunkčnosť dotknutých orgánov právnických osôb, osobitne pri obsadzovaní miest v dozorných a kontrolných orgánoch týchto obchodných spoločností.
Dôvodom skráteného legislatívneho konania je hrozba značných hospodárskych škôd z dôvodu, že štát by nebol schopný zabezpečiť riadne a plné zastúpenie v orgánoch obchodných spoločností s jeho majetkovou účasťou. Rozšírene okruhu verejných funkcionárov by mohlo spôsobiť štátu nominačné komplikácie s následkom neobsadenia všetkých miest, ktoré mu prislúchajú. Tým by štát nemohol plnohodnotne pôsobiť ako spoluvlastník dotknutých obchodných spoločností, čo by mu mohlo spôsobiť značné hospodárske škody.
Riziko neobsadenia všetkých miest patriacich štátu je kritické najmä v prípade obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktoré sú regulovanými subjektmi podľa zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. V konaní o cenovej regulácii totiž regulovaný subjekt, ktorý je obchodnou spoločnosťou, predkladá na ÚRSO návrh ceny a doplnenie návrhu ceny z vlastného podnetu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, až po ich schválení najvyšším orgánom obchodnej spoločnosti. Regulovaný subjekt, ktorý je obchodnou spoločnosťou, predkladá na ÚRSO doplnenie návrhu ceny na výzvu ÚRSO až po jeho schválení štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti. Táto požiadavka zákona o regulácii je splnená, ak regulovaný subjekt predložil návrh ceny a doplnenie návrhu ceny z vlastného podnetu, ak má toto doplnenie vplyv na zmenu ceny, schválené štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti, a to pred ich podaním.