DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Alojz Baránik a Ondrej Dostál.

Cieľom návrhu zákona je zrušenie odvolacích disciplinárnych senátov v ich doterajšej podobe a presun ich kompetencií na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Súdna rada bude zriaďovať len trojčlenné disciplinárne senáty „prvého stupňa“ (hoci nebudú takto označené), ktoré budú konať v disciplinárnom konaní ako prvostupňové orgány. Návrhom sa tiež upravuje celý rad procesných postupov súvisiacich s novou právnou úpravou.

Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie ani negatívne sociálne vplyvy. Návrh zákona taktiež nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Úprava súvisiaca so zrušením odvolacích disciplinárnych senátov, ktorých úlohu prevezme Ústavný súd SR. Ten bude rozhodovať aj o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu funkcie.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zrušení dočasného pozastavenia mal odkladný účinok. Primeraná aplikácia Trestného poriadku (§ 185 ods. 6 – sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje) by mohla viesť k záveru, že účinky dočasného pozastavenia sa rušia už vydaním rozhodnutia disciplinárneho senátu. To by bolo v rozpore so zabezpečovacím účelom tohto inštitútu.

K bodu 3

Spresnenie textu, keďže nemusí ísť len o rozhodnutie disciplinárneho senátu, ale aj o rozhodnutie ÚS SR v konaní o opravnom prostriedku.

K bodu 4

Spresnenie textu, keďže nemusí ísť len o rozhodnutie disciplinárneho senátu, ale aj o rozhodnutie ÚS SR v konaní o opravnom prostriedku.

K bodom 5, 6, 7, 8, 9 a 10

Účelom je zrušenie odvolacích senátov, v dôsledku čoho sa navrhuje vypustiť úprava, ktorá ukladá povinnosť zriadiť ich. Súdna rada bude zriaďovať len trojčlenné disciplinárne senáty „prvého stupňa“ (hoci nebudú takto označené), ktoré budú konať v disciplinárnom konaní ako prvostupňové orgány. Takisto nie je potrebná úprava prideľovania odvolaní týmto senátom.

K bodu 11

Namiesto doterajšieho odvolania sa navrhuje len odkaz na úpravu opravného prostriedku v zákone č. 314/2018 Z. z., v ktorom budú upravené pravidlá konania. Vzhľadom na to, že vypustením odvolania môže byť sporné, či sa použije § 183 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o odkladnom účinku odvolania na právoplatnosť disciplinárneho rozhodnutia. Preto sa navrhuje tento účinok opravného prostriedku výslovne ustáliť v podstate v zhode s úpravou cit. ustanovenia Tr. por.

K bodu 12

V prechodnom ustanovení sa navrhuje jednak výslovne zrušiť odvolacie disciplinárne senáty ako orgány zriadené podľa doterajších predpisov. Nie je potrebné riešiť prechod práv a povinností na iné orgány, keďže nemali právnu subjektivitu ich činnosť zabezpečovala Súdna rada SR, ktorá zostáva zachovaná. V záujme okamžitej realizácie zákona sa navrhuje ustanoviť, aby neukončené disciplinárne konania už dokončil ÚS SR; podrobnosti budú upravené v zákone č. 314/2018 Z. z. Na ten účel mu odvolacie disciplinárne senáty postúpia spisy aj bez akéhokoľvek úkonu zo strany účastníkov disciplinárneho konania. Ak už odvolací disciplinárny senát rozhodol (t. j. prijal rozhodnutie, aj keď ešte nebolo vyhlásené), dokončí aj ostatné odvolacie konanie, t. j. najmä vyhotoví rozhodnutie, doručí ho, zariadi jeho výkon a pod. tak, ako by to urobil podľa doterajšej právnej úpravy. Ods. 5 rieši osobitnú situáciu v prípadoch, ak ku dňu účinnosti zákona bude plynúť lehota na podanie odvolania, ktoré by tak už nebolo

možné podať. V takom prípade sa výslovne priznáva právo podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok na ÚS SR, pričom v záujme zachovania plnej lehoty na jeho prípravu táto lehota plynie znova od účinnosti zákona. Ak však už odvolanie bolo podané, má svoje účinky aj naďalej, ale prejedná sa už ako opravný prostriedok pred ÚS SR.

K čl. II:

K bodom 1 a 3: Úprava súvisiaca so zaradením novej právomoci Ústavného súdu SR.

K bodom 2 a 4: Doterajšia úprava aktívne legitimovaných subjektov na podanie disciplinárneho návrhu proti predsedovi ÚS SR a predsedovi a podpredsedovi NS SR a generálnemu prokurátorovi vôbec nezodpovedala ich postaveniu v ústavnom systéme. Systém bŕzd a protiváh jednotlivých mocí si vyžaduje, aby žiadna z mocí (vrátane súdnej) nebola chránená pred zodpovednosťou nereálnymi prekážkami. Takou prekážkou však bola požiadavka trojpätinovej (!) väčšiny potrebnej na podanie disciplinárneho návrhu. Takáto úprava efektívne „povyšuje“ uvedené osoby na rovnakú úroveň, akú poskytuje ústave, ktorá je takisto zmeniteľná len trojpätinovou väčšinou poslancov. Naopak, efektívna kontrola si vyžaduje, aby tieto návrhy boli omnoho dostupnejšie. Osobitne je existujúca zákonná úprava neakceptovateľná vo vzťahu k funkcionárom NS SR, ktorých funkcie nie sú výslovne ústavnými funkciami a ktorých disciplinárne konanie upravuje Národná rada SR zákonom, na ktorého schválenie stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Podobne je úprava neakceptovateľná vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi, ktorého podľa čl. 150 ústavy môže národná rada navrhnúť na odvolanie nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. Požiadavka trojpätinovej väčšiny na podanie disciplinárneho návrhu sa preto vymyká akejkoľvek opodstatnenosti. Uvedená zmena nebude mať žiaden dopad na nezávislosť ÚS SR ani funkcionárov NS SR, pretože o disciplinárnej zodpovednosti bude v konečnom dôsledku rozhodovať len Ústavný súd SR; je však vylúčené, aby v prípade vážnych verejných podozrení proti uvedeným osobám nebolo možné toto konanie začať bez súhlasu ústavnej väčšiny poslancov.

K bodu 5: Zákonne sa navrhuje upraviť konanie o novom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárneho súdu. Systematicky ide o konanie v disciplinárnych a imunitných veciach, preto sa navrhuje jeho zaradenie do dvadsiatej hlavy zákona ako nový druhý diel. V súlade s navrhovaným znením čl. 129 ods. 8 Ústavy SR sa navrhuje úprava opravného prostriedku v dvoch variantoch – proti nečinnosti a proti rozhodnutiu.

K § 225a: Opravný prostriedok proti nečinnosti sa navrhuje upraviť podľa vzoru sťažnosti podľa § 55 Trestného poriadku s prihliadnutím na iné funkčné vzťahy medzi disciplinárnym senátom a ÚS SR. Účastník disciplinárneho konania môže túto sťažnosť podať pri podozrení na prieťahy. Predpokladom je, aby najskôr predsedu disciplinárneho senátu upozornil na prieťahy a vyčkal tri mesiace, čo možno považovať za primeraný čas, aby predseda senátu urobil potrebné opatrenia (ods. 2); preukázanie podania upozorňuje bude náležitosťou návrhu na začatie konania – opravného prostriedku (ods. 3). Nenavrhuje sa formálne vybavenie tohto upozornenia, hoci bude v záujme disciplinárneho senátu samotného, aby naň reagoval. Preto nebude ani podstatný obsah prípadného vybavenia, podstatné bude, či v trojmesačnej lehote boli alebo neboli odstránené tvrdené prieťahy. Ak nie, bude otvorený priestor opravnému prostriedku k ÚS SR. Pretože cieľom nie je odškodniť, ale vyriešiť prieťahy, po skončení disciplinárneho konania tento opravný prostriedok stráca zmysel a nebude ani prípustný. V záujme zjednodušenia konania o opravnom prostriedku sa navrhuje vylúčiť jeho predbežné prerokúvanie a formálne prijímanie na ďalšie konanie, čo by bolo v rozpore s jeho účelom (urýchlené odstránenie prieťahov); dôvody uvedené v § 56 ods. 2 však budú viesť k jeho odmietnutiu (ods. 5), keďže vylučujú jeho vecné prerokovanie. Predseda disciplinárneho senátu predloží spisy s vyjadrením, ktoré by sa malo zamerať na to, či v konaní

došlo alebo nedošlo k prieťahom a na odôvodnenie prípadnej nadmernej dĺžky konania (ods. 4). Pretože predmetom konania je len posúdenie otázky prieťahov podľa predložených spisov, nie je účelné ani ústne pojednávanie. Rozhodnúť postačí uznesením. Navrhuje sa, aby ÚS SR v prípadne dôvodnosti opravného prostriedku mohol podľa svojho uváženia zvoliť výrok svojho uznesenia, najmä to, aké úkony uloží urobiť disciplinárnemu súdu a v akej lehote. Aj tu platí všeobecné ustanovenie § 45, teda že ÚS SR je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu, teda bude môcť posudzovať len tie úkony a tú nečinnosť, ktorú sťažovateľ v opravnom prostriedku namietal.

K 225b: Navrhuje sa taxatívne určiť, proti ktorým rozhodnutiam disciplinárneho senátu bude prípustný opravný prostriedok. Ostatné rozhodnutia disciplinárneho senátu (procesné a pod.) nebude možné napadnúť samostatným opravným prostriedkom, ale ich nezákonnosť bude možné namietať v opravnom prostriedku proti konečnému rozhodnutiu. V písm. a) bude prípustný opravný prostriedok tak proti dočasnému pozastaveniu, ako aj proti zamietnutiu tohto návrhu; opravný prostriedok proti dočasnému pozastaveniu nemá odkladný účinok (§ 22 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z.). Podľa písm. b) bude opravný prostriedok prípustný len proti zrušeniu dočasného pozastavenia, nie proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na jeho zrušenie; v tomto prípade má zasa opravný prostriedok odkladný účinok (navrhované znenie § 22 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z.). V písm. c) a d) je cieľom pripustiť opravný prostriedok proti konečnému rozhodnutiu v disciplinárnom konaní. Legitimáciu (ods. 2) sa navrhuje priznať jednak navrhovateľovi disciplinárneho opatrenia, jednak sudcovi, vždy vo svoj prospech. Zároveň sa ale ako zástupcom verejného záujmu navrhuje dať aktívna legitimácia aj ministrovi spravodlivosti ako predstaviteľovi výkonnej moci zodpovednému za súdnictvo a generálnemu prokurátorovi a verejnému ochrancovi práv ako osobám zodpovedným za ochranu zákonnosti. Títo budú môcť uplatniť opravný prostriedok v súlade so svojím postavením tak v prospech, ako aj v neprospech disciplinárne stíhaného sudcu. To však platí, len ak tieto osoby nie sú navrhovateľmi; ak navrhli disciplinárne opatrenie, nemôž zároveň vystupovať ako ochrancovia verejného záujmu a vzťahuje sa na nich len písmeno a).

K 225c: Lehoty (ods. 1) sa navrhujú upraviť primerane podľa Trestného poriadku. Rozhodnutie o dočasnom pozastavení a zastavení konania by v trestnom konaní malo povahu uznesenia, proti ktorému by sa sťažnosť musela podať do troch dní (§ 187 ods. 1 Tr. por.). Rozhodnutie vo veci samej by malo povahu rozsudku, proti ktorému by bolo prípustné odvolanie do 15 dní (§ 309 Tr. por.). V ods. 2 sa navrhuje, aby zástupcovia verejného záujmu mohli podať opravný prostriedok len dovtedy, kým ho môže podať niektorý z účastníkov disciplinárneho konania. Okrem toho sa navrhuje brániť zneužívaniu tohto opravného prostriedku zo strany týchto osôb tým, že si dôvody (najmä či je podaný v prospech či neprospech) „ponechajú“ na neskôr, čo môže vytvárať negatívny tlak na sudcu. Absencia náležitosti podľa ods. 2 neznamená nedostatok náležitostí opravného prostriedku, ale zákonnú fikciu, že je podaný len v prospech sudcu. V ods. 3 sa navrhuje odlišne od § 32 upravuje okruh účastníkov. Pretože ide o opravné konanie sui generis, v podstate o pokračovanie disciplinárneho konania, disciplinárny senát tu nemá postavenie účastníka; účastníkmi sú len tí, kto sú účastníkmi disciplinárneho konania.

K § 225d: Opäť v záujme racionalizácie práce sa navrhuje opravný prostriedok predbežne neprerokúvať a nerozhodovať o jeho prijatí na ďalšie konanie. ÚS SR bude podľa § 225e konať o opravnom prostriedku podobne ako o sťažnosti alebo odvolaní v trestnom konaní. Preto vyžiada vyjadrenia a spisy. V ods. 3 sa výslovne ustanovuje, že aj v tomto prípade platí § 60, teda dokazovanie môže vykonať poverený sudca ÚS SR a nie je potrebné ho vykonávať na ústnom pojednávaní pred celým plénom, k čomu by inak mohlo smerovať ustanovenie § 322 Tr. por. Pri úprave rozhodovania sa navrhuje znova vychádzať z analogickej situácie v trestnom konaní. O opravných prostriedkoch podľa § 225b ods. 1 písm. a) až c) rozhoduje ÚS SR ako

pri rozhodovaní o sťažnosti, takže postačuje rozhodnutie na neverejnom zasadnutí. Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o disciplinárnom previnení sa približuje odvolaniu, kde Tr. zákon v § 326 vymenúva, kedy možno rozhodnúť na neverejnom zasadnutí (zamietnutie odvolania – v konaní pred ÚS SR odmietnutie opravného prostriedku, a zrušenie napadnutého rozhodnutia v určitých prípadoch). Preto sa v ods. 5 navrhuje, aby mohol ÚS SR rozhodovať bez ústneho pojednávania tam, kde v trestnom konaní odvolací súd rozhoduje na neverejnom zasadnutí, a po ústnom pojednávaní tam, kde odvolací súd rozhoduje po verejnom zasadnutí. Vzhľadom na predbežný charakter niektorých rozhodnutí sa v ods. 4 navrhuje zaviazať ÚS SR konať v týchto prípadoch bezodkladne. Forma rozhodnutia ÚS SR závisí od rozhodnutia, proti ktorému opravný prostriedok smeruje, s tým, že len o opravnom prostriedku proti disciplinárnemu rozhodnutiu vo veci samej bude rozhodovať nálezom, ak opravný prostriedok vybavuje vecne. Na rozdiel od trestného konania tak bude ÚS SR rozhodovať nálezom aj v prípadoch, ak zamietne (ako nedôvodný) opravný prostriedok (odvolací súd tu rozhoduje uznesením - § 319 Tr. por.) alebo ak zruší napadnuté rozhodnutie a vráti vec na ďalšie konanie (odvolací súd tu tiež rozhoduje uznesením - § 316, § 321 a pod.). V ods. 6 sa navrhuje podrobnejšia úprava spôsobu rozhodnutia ÚS SR, ktorý môže napadnuté rozhodnutie sám zmeniť. V takom prípade bude mať jeho rozhodnutie rovnaké účinky, ako keby rozhodol disciplinárny senát (navrhovaný § 225e ods. 3).

K § 225e: V súlade s § 223 ods. 1 sa navrhuje subsidiárne použitie predpisov o disciplinárnom konaní (§ 120 až 130 zákona č. 385/2000 Z. z.) a Trestného poriadku, na ktorého subsidiárne použitie tieto predpisy výslovne odkazujú (§ 150 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.). V ods. 2 sa osobitne zdôrazňuje, že z Trestného poriadku sa tiež subsidiárne použijú aj ustanovenia o konaní o sťažnosti, resp. o odvolaní, pokiaľ však tento zákon neustanovuje inak (vo všeobecnej, ale aj osobitnej časti). V dôsledku toho sa použijú všetky ustanovenia všeobecnej časti, pokiaľ ich § 225a až 225e výslovne nevylučujú. Preto platia napr. ustanovenia o povinnom zastúpení (§ 34), vylúčení sudcov, priebehu pojednávania a rozhodnutia. Vzhľadom na viazanosť ÚS SR rozsahom a dôvodmi návrhu to okrem iného znamená, že sa nepoužijú ustanovenia o preskúmavaní správnosti rozhodnutia disciplinárneho senátu v celom rozsahu. Neuplatní sa tak ani beneficium cohaesionis (§ 195 ods. 2, § 324 Tr. por.), pretože by to znamenalo rozšírenie dôvodov a rozsahu návrhu na osobu, ktorá opravný prostriedok vôbec nepodala. Na druhej strane ale v konaní pred ÚS SR nič nebráni použitiu zákazu reformationis in peius (§ 195 ods. 1, § 322 ods. 3), takže v neprospech sudcu možno rozhodnúť len na základe opravného prostriedku podaného v jeho neprospech. Účelom ods. 3 nie je znížiť význam rozhodnutia Ústavného súdu SR (stále preň platí čl. 129 ods. 9, že je záväzné pre orgány a osoby), ale vyjadriť, že sa naň má nazerať rovnako, ako keby rozhodol disciplinárny senát. Má sa teda vykonať rovnako ako rozhodnutie disciplinárneho senátu. Nie je tak ani potrebný žiaden osobitný postup upravený v tomto zákone; príslušný orgán, ktorý má sudcu odvolať (prezident) alebo má vykonávať zrážky z platu bude podľa rozhodnutia ÚS SR postupovať rovnako, ako by postupoval podľa rozhodnutia disciplinárneho senátu.

K bodu 12

Účelom prechodných ustanovení je zabezpečiť plynulý prechod konaní z odvolacích disciplinárnych senátov na ÚS SR. Toto ustanovenie nadväzuje na navrhovaný § 151zd zákona č. 385/2000 Z. z., podľa ktorého v neskončených odvolacích konaniach sa postúpia spisy Ústavnému súdu SR. V ods. 2 sa navrhuje upraviť zachovanie účinkov doterajších úkonov, t. j. posudzovať včasnosť a prípustnosť podľa dovtedajších predpisov. Samotné konanie sa ale bude viesť podľa § 225b až 225e a podľa procesnej úpravy tam uvedenej. Zmyslom ods. 2 písm. c) je zabrániť potrebe opakovať napríklad dokazovanie vykonané pre odvolacím disciplinárnym senátom, takže Ústavný súd SR (ak nerozhodne dokazovanie vykonať sám) môže vychádzať z dokazovania vykonaného odvolacím disciplinárnym senátom rovnako, ako keby ho vykonal