DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Alojz Baránik a Ondrej Dostál.

Cieľom návrhu zákona je zveriť ústavnému súdu právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, ale aj proti ich nečinnosti. Ide najmä o prípady sťažností proti nečinnosti upravených v § 55 Trestného poriadku. O týchto veciach bude konať plénum Ústavného súdu SR (čl. 131).

Zároveň sa navrhuje zrušiť doterajšie ustanovenie čl. 148 ods. 4 Ústavy, ktorý hovorí o zákaze stíhania sudcu za rozhodovanie, ktoré sa ukázalo ako hrubo zneužívané. Rozhodovanie sudcov musí byť v súlade s právnym poriadkom a ustálenou judikatúrou. Odchýlne názory sudcov sú prípustné len ak sú riadne zdôvodnené.

Súbežne s týmto návrhom sa obaja navrhovatelia predkladajú aj návrh zákona o ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov; oba návrhy tvoria neoddeliteľnú legislatívnu dvojicu.

Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh ústavného zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie ani negatívne sociálne vplyvy. Návrh ústavného zákona taktiež nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Zveruje sa ústavnému súdu právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam disciplinárnych senátov, ale aj proti ich nečinnosti. Ide najmä o prípady sťažností proti nečinnosti upravených v § 55 Trestného poriadku. O týchto veciach bude konať plénum Ústavného súdu SR (čl. 131). V zmysle čl. 130 ods. 2 bude okruh oprávnených navrhovateľov upravovať zákon, takže sa nepoužije čl. 130 ods. 1. Aj keď to návrh výslovne neustanovuje, zo systematického zaradenia úpravy je zrejmé, že je tým vylúčené napádať rozhodnutia a postupy disciplinárnych senátov sťažnosťou podľa čl. 127 Ústavy SR.

K bodu 2

Vzhľadom na dôležitosť predmetu (keďže trestom môže byť až strata funkcie sudcu, teda strata funkcie ústavného činiteľa) by o tejto otázke malo rozhodovať plénum, nie trojčlenný senát. Podobne rozhoduje o obžalobe proti prezidentovi.

K bodu 3

Spresňuje sa formulácia, keďže rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil činu nezlučiteľného s funkciou, bude môcť vydať aj Ústavný súd SR na základe opravného prostriedku, nielen „disciplinárny senát“. V týchto prípadoch by odvolanie nemalo byť viazané na návrh Súdnej rady SR, keďže dôvod odvolania tu je už ustálený príslušným orgánom a súdna rada nemá mať právo nepodaním návrhu ponechávať vo funkcii sudcu, ktorý v nej nemá byť. Okrem toho sa navrhuje riešiť úplne netransparentný postup Súdnej rady SR pri odvolávaní sudcov po dosiahnutí vekovej hranice tak, že v týchto prípadoch prezident sudcu priamo odvolá aj bez jej návrhu.

K bodu 4

Úprava v nadväznosti na bod 3.

K bodu 5

Doterajší čl. 148 ods. 4 celkom nedôvodne vyníma sudcov zo zodpovednosti za svoje rozhodovanie. Aj sudca musí byť zodpovedný za svoje rozhodnutie tak disciplinárne, ako aj trestne, a takáto úprava je bežná aj v iných právnych poriadkoch (napr. trestný čin „ohýbania práva“ podľa § 339 Trestného zákonníka Spolkovej republiky Nemecko). Imunita sudca pri rozhodovaní sa musí týkať len právneho názoru vyjadreného pri aplikácii veci za predpokladu, že sudca svoj záver formuluje na základe riadneho uváženia argumentov a náležite ho vysvetlí. V takom prípade sudca nemôže byť zodpovedný, ani keby jeho právny názor bol vyšším súdom považovaný za nesprávny. Sudca však musí byť disciplinárne a v extrémnych prípadoch aj trestne zodpovedný za právny názor svojvoľný, ničím nepodložený, ignorujúci znenie právnych predpisov, judikatúru, právnu literatúru a pod. Doterajší čl. 148 ods. 4 predstavoval neakceptovateľnú prekážku pre uplatnenie tejto zodpovednosti, preto sa navrhuje nahradiť ho. Namiesto neho sa navrhuje v tomto ustanovení upraviť základy disciplinárneho súdnictva, ktoré budú ako doteraz vykonávať disciplinárne senáty (okrem disciplinárneho stíhania predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, ktoré vykonáva Ústavný súd SR), ktoré volí Súdna rada SR. Disciplinárnym senátom by malo byť vyhradené aj rozhodovanie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie, keďže ide o opatrenie s podobnými účinkami zbavenia funkcie sudcu. V nadväznosti na čl. 129 ods. 8 sa ustanovuje, že opravný prostriedok je prípustný len na