DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona je umožniť obciam prijať všeobecne záväzné nariadenia, ktorým zakážu hazardné hry na svojom území, a to aj bez predchádzajúcej povinnosti občanov obce predložiť petíciu, ktorou by sa takéhoto zákazu z dôvodu porušovania verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier dožadovali.

Podmieňovanie hlasovania o úplnom zákaze hazardu na území obce existenciou petície, ktorú musí podpísať veľmi vysoké percento obyvateľov obce (15 percent obyvateľov v prípade Bratislavy a Košíc, a 30 percent pri všetkých ostatných obciach), minimálne sťažuje, ak v niektorých prípadoch až neznemožňuje reguláciu hazardu. Výsledkom je, že nie je možné zabezpečiť včasnú ochranu záujmov obyvateľov obce a zabraňovať tak negatívnym dôsledkom hazardu. Obdobné právne úpravy v iných členských štátoch Európskej únie nepodmieňujú zákaz hazardu existenciou petície obyvateľov obce [vrátane Českej republiky (zákon č. 186/2016 Sb., o hazardních hrách], či pôvodnej úpravy, ktorá platila pre rokom 2012 v Slovenskej republike).

Podmienku petície navyše v súčasnosti vykladajú niektoré slovenské súdy veľmi formalisticky, keď vyžadujú od samospráv preukázanie narúšania verejného poriadku v priamej súvislosti s hraním hazardu (napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o nesúlade VZN mesta Bratislavy o zákaze hazardu so všeobecne záväznými predpismi, okrem iného, z dôvodu veľmi reštriktívneho výkladu pojmu „verejný poriadok“ ako aj spôsobu preukázania jeho narúšania). Ak by sa takýto výklad presadil aj na úrovni ostatných súdov, predstavovalo by to veľké riziko pre akúkoľvek budúcu reguláciu hazardu všeobecne záväzným nariadením na základe petície obyvateľov obce. Je zrejmé, že vôľa obyvateľov je v súčasnosti napriek vyzbieraným podpisom a schváleným všeobecne záväzným nariadeniam obcí napádaná a nerealizuje sa. Navyše, s ohľadom na nový Správny súdny poriadok nemajú obce pri právnom preskúmaní všeobecne záväzných nariadení ani účinný právny prostriedok proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie, keďže súdne rozhodnutie je právoplatné okamihom jeho riadneho doručenia všetkým účastníkom konania (t.j. bez ohľadu na podanie kasačnej sťažnosti (odvolacieho prostriedku) nastávajú právne účinky rozhodnutia krajských súdov, napr. zákaz účinkov všeobecne záväzného nariadenia o zákaze hazardu).

Pri formalistickom výklade zákonov sú preto obce v súčasnosti vo viacnásobne horšej situácii, a preto by odstránenie podmienky petície – ako vecne absolútne neodôvodnenej

podmienky pre hlasovanie poslancov obecného zastupiteľstva o zákaze hazardu – malo predstavovať úplne minimum pre ochranu záujmov dotknutých obyvateľov obce.

Súčasne sa v predkladanom návrhu zákona zavádzajú viaceré opatrenia, ktoré majú napomôcť zníženiu škôd, ktoré prevádzkovanie hazardných hier spôsobuje slabším skupinám spoločnosti.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, má pozitívne sociálne vplyvy. Návrh predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá však vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa prijímať stávky len bezhotovostne, a to ako opatrenie predchádzania legalizácie príjmov z trestnej činnosti, keďže hráči by si mohli prípadné príjmy z trestnej činnosti vložiť do hry ako stávku a následne by si mohli nechať vyplatiť tie isté peniaze už ako „legálnu“ výhru. Odhaľovanie takéhoto konania je v súčasnosti takmer nemožné, keďže vklady a výhry sú pri mnohých hrách anonymné (nie je povinná registrácia hráčov). Bezhotovostné stávky by mohli značným spôsobom prispieť ku odhaľovaniu neobvyklých finančných transakcií.

K bodu 2

Z dôvodu zavedenia tzv. samoregulačných limitov sa na účely tohto zákona zavádzajú aj nové pojmy ako čistý mesačný príjem a čistá prehra. Definícia čistej prehry je podobná obdobnej definícii použitej v českom zákone o hazardných hrách.

K bodu 3

Ide o legislatívno-technickú úpravu, súvisiacu s bodom 22, t.j. odstránením požiadavky na predloženie petície pred prijatím všeobecne záväzného nariadenia.

K bodu 4

K bodu 5

Cieľom navrhovanej zmeny je vypustiť podmienku prijatia všeobecne záväzného nariadenia obce na to, aby herňa bola umiestnená vo vzdialenosti menej ako 200 metrov od budov uvedených v písm. a) až e). Inými slovami, sprísňuje sa umiestňovanie herní v obciach priamo na základe zákona. Uvedeným ustanovením sa zároveň znižuje byrokratická záťaž pre obce, ktoré by bez

takéhoto zákonného ustanovenia museli prijímať všeobecne záväzné nariadenie.

K bodu 6

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia, ktoré umožňujú prevádzkovanie herne v budovách pre kultúru a na verejnú zábavu a tiež v bytových domoch. Dôvodom je najmä skutočnosť, že hazard nemožno považovať za kultúrne dedičstvo nášho národa a rovnako ani za verejnú zábavu, preto by nemal byť prevádzkovaný v budovách, ktoré sú určené pre kultúru a verejnú zábavu. V bytových domoch zas často dochádza k prehlasovaniu „chudobnejších“ obyvateľov, zväčša mladé manželské páry, ktoré si chcú založiť rodinu a zriadenie napríklad herne v ich bytovom dome narúša často pokojný a vyrovnaný rodinný život. Keďže „bohatší“ obyvatelia bytového domu si môžu dovoliť kúpiť napríklad nebytové priestory v dome, majú tak väčšie hlasovacie práva, a tým pádom dochádza k ich zvýhodňovaniu v otázke napríklad zriadenia herne alebo kasína v bytovom dome, čo považujeme za nevhodné. Neraz ani nemusí ísť o delenie obyvateľov bytového domu na chudobnejších a bohatších, z praxe viacerých komunálnych poslancov poznáme prípady, keď zástupcovia herní aj finančne „presviedčali“ správcu domu, či obyvateľov domu, aby herňu v bytovom dome odsúhlasili, resp. dali súhlas jej prevádzkovateľom aj na ďalšie obdobie.

Ministerstvo financií SR poskytlo dňa 5.3.2018 informáciu, že k 29.12.2017 bolo v Slovenskej republike 1 614 herní, z toho 75 v hoteloch, moteloch a penziónoch, 1 413 herní v budovách pre obchod a služby, 24 v budovách pre kultúru a verejnú zábavu a 84 herní v bytových domoch. Toto opatrenie by malo dopad na 108 herní, čo predstavuje len 6,67% prevádzok.

K bodu 7

Obdobne ako je to v prípade herní, považujeme za nevyhnutné, aby ani kasína nemohli byť

zriadené nielen priamo v príslušných budovách definovaných v tomto ustanovení, ale ani vo vzdialenosti do 200 metrov od nich.

K bodu 8

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia, ktoré umožňujú prevádzkovanie kasína v budovách pre kultúru a na verejnú zábavu. Dôvodom je najmä skutočnosť, že hazard nemožno považovať za kultúrne dedičstvo nášho národa a rovnako ani za verejnú zábavu, preto by nemal byť prevádzkovaný v budovách, ktoré sú určené pre kultúru a verejnú zábavu.

K bodom 9 až 11

Navrhujeme zvýšiť výherný pomer na minimálne 90%, a to z dôvodu, že nízke výhry, resp. prehry „nútia“ hráčov ku takzvanému patologickému hráčstvu, pretože sa snažia kompenzovať svoje finančné straty.

K bodu 12

Podľa predošlého zákona o hazardných hrách [§ 2 písm. l) zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] sa za štátnu lotériu považovali aj hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu. Súčasný zákon č. 30/2019 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2019, tento štátny monopol ponecháva len vo vzťahu k internetovým hrám tvoriacim súčasť štátnej lotérie.

Internetové hry sú najrýchlejšie rozvíjajúcou sa formou hazardných hier so stále narastajúcimi tržbami a ziskami. Z ekonomického hľadiska je preto nezodpovedné vzdať sa štátneho monopolu a otvoriť trh internetových hier. Obrovský výber prevádzkovateľov internetových hier a ich konkurenčný boj pravdepodobne spôsobí ešte väčší nárast hráčskej komunity v internetovom prostredí.

Na základe vyššie uvedeného sa ustanovuje, že ostatné internetové hry okrem internetových hier, ktoré sú súčasťou štátnej lotérie, môže okrem národnej lotériovej spoločnosti prevádzkovať aj iná akciová spoločnosť so 100% majetkovou účasťou štátu, a to na základe udelenej individuálnej licencie. Ustanovenia § 3 ods. 7 až 10 zákona o základnom imaní takejto spoločnosti (právnickej osoby), prevode akcií, zákaze vydávať určité druhy cenných papierov, ako aj o predaji tejto spoločnosti alebo jej časti, sa vzťahujú na túto spoločnosť rovnako. Zároveň ako prevádzkovateľ internetových hier bude musieť táto spoločnosť dodržiavať aj ďalšie povinnosti, napr. tie, ktoré sú ustanovené v § 30 ods. 5 až 9 zákona. Nie je pritom vylúčené, že niektoré činnosti bude zabezpečovať aj externý subjekt, tzv. poverený subjekt, napr. podľa § 30 ods. 2 zákona.

K bodu 13

Za roky 2014 až 2016 bol v Slovenskej republike výherný pomer z online hazardných hier prevádzkovaných spoločnosťou Tipos vo výške viac ako 96%. Najnižší výherný pomer preto navrhujeme stanoviť priamo v zákone.

K bodu 14

V ustanoveniach odsekov 4 až 15 sa navrhuje zavedenie možnosti nastavenia tzv. samoregulačných limitov. Práve stanovenie si istých hráčskych limitov predstavuje základ zodpovedného hrania. Výška maximálnych limitov vychádza zo štúdií na liečených patologických hráčoch v Českej republike, ako aj z výsledkov výskumu hrania hazardných hier v českej populácii, pričom limity zodpovedajú úrovni stredného rizika patologického hrania. Ak by boli zákonom stanovené maximálne limity vyššie, umožnila by sa hra hráčom vo vysokom riziku závislosti na hraní.

V odseku 16 navrhovaného ustanovenia sa požaduje zákaz lákania hráčov do prevádzok hazardných hier na rôzne hmotné nefinančné výhody.

Požívanie alkoholických nápojov nevyhnutne vedie ku skresleniu vnímania hráčov, ktorí pod vplyvom alkoholu viac riskujú, a tým pádom to vedie ku väčším stratám a zhoršovaniu tak

finančnej situácie hráča a prípadne aj jeho rodiny. Obdobne je preukázané, že ak sú fajčiarske miestnosti oddelené od miestností na hranie, hráči sa v rámci fajčiarskej prestávky viac upokoja, a tým pádom opäť menej riskujú. Opak vedie ku zvýšenému riziku finančnej straty, ktorá napokon vplýva na všetky oblasti života hráča. Uvedená otázka sa preto upravuje v odseku 17.

Úpravou v odseku 18 sa navrhuje, aby obmedzenia vyplývajúce z evidencie fyzickej osoby v registri vylúčených osôb, a to najmä vstup do herne, kasína a prevádzky, v ktorej sa prevádzkuje bingo (ďalej len „herné priestory“), sa netýkali fyzických osôb, v prípade ktorých by takéto obmedzenia bránili riadnemu výkonu ich pracovných a služobných povinností. Do prvej skupiny patria fyzické osoby plniace úlohy záchranných zložiek integrovaného záchranného systému. Integrovaný záchranný systém pozostáva zo záchranných zložiek (napr. hasiči, zdravotníci) a útvarov Policajného zboru, ktoré v prípade ohrozenia života, zdravia, majetku alebo životného prostredia zabezpečia predovšetkým rýchlu informovanosť, aktivizáciu a efektívne využívanie a koordináciu síl a prostriedkov záchranárskych subjektov pri poskytovaní nevyhnutnej pomoci. Druhú skupinu tvoria fyzické osoby poverené výkonom dozoru v súvislosti s prevádzkovaním hazardných hier. Zákaz vstupu do herných priestorov, ako aj obmedzenia spojené s účasťou na vybraných hazardných hrách sa na tieto subjekty nevzťahujú, ak napr. vykonávajú dozor na mieste. Tento odsek je doslovne prevzatý z bodu 23 spoločnej správy výborov k vládnemu návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1136) schválenej v decembri 2018.

K bodom 15 až 17

S výnimkou prevádzkovania štátnej lotérie, charitatívnej lotérie, binga a dostihových stávok sa navrhuje udeľovať individuálne licencie najviac na dva roky. Príkladom zlyhania doterajšej právnej úpravy týkajúcej sa udeľovania individuálnych licencií na dlhšiu dobu, je kasíno s názvom Banco Casino v Bratislave, ktoré malo licenciu udelenú na 10 rokov, takže po zákaze hazardu všeobecne záväzným nariadením Bratislavy zostalo toto kasíno ako jediná zákonná herňa v hlavnom meste, keďže všetky ostatné konkurenčné subjekty mali licenciu na kratšiu dobu a bolo ich možné zákazom prevádzkovania hazardu skutočne obmedziť v tejto činnosti. Nehovoriac o tom, že takto dlhá doba platnosti licencie znamenala pre uvedený subjekt neprimeranú výhodu oproti konkurentom. Na základe uvedených dôvodov možno považovať licenciu na dva roky (s možnosťou opcie pri vybraných hazardných hrách na ďalšie dva roky) za vhodnejšie nastavenú.

K bodu 18

Navrhuje sa zmeniť výpočet výšky odvodu do štátneho rozpočtu z 22% z výťažku na 5,5% z hernej istiny. Dôvodom tejto skutočnosti je to, že podľa súčasnej právnej úpravy sa zvýhodňujú internetové stávky oproti predošlej legislatívnej úprave, čím štátny rozpočet stráca na stávkových hrách významnú sumu (približne 28,3 miliónov euro ročne). Z tohto dôvodu navrhujeme zaviesť

výšku odvodu tak, ako je to pri kurzových stávkach prevádzkovaných v herni a v prevádzkach [§ 71 odsek 1 písm. j)].

K bodu 19

Nakoľko pri prevádzkovaní hazardných hier dochádza k problémovému hraniu, mali by mať hráči k dispozícii odbornú pomoc kedykoľvek, keď budú hrať, non-stop. Dá sa reálne predpokladať, že prevádzkovatelia hazardných hier neobmedzia otváracie hodiny svojich prevádzok na pondelok až piatok od 9:00 do 17:00, a tak zavedenie nepretržitej linky pomoci pre obete hazardných hier (Linka pomoci pre problémy s hraním) je žiaduce. Fungovanie non-stop linky prostredníctvom špecializovanej zdravotníckej inštitúcie je technicky možné, ale vyžaduje si náklady vo výške cca 170 000 EUR ročne, čo možno financovať práve z odvodov z hazardných hier prostredníctvom novozriadeného Úradu pre reguláciu hazardných hier. Takúto právomoc priznáva uvedenému úradu aj vládny návrh zákona, avšak len ako možnosť prispieť na zabezpečenie prevádzky non-stop linky, nie ako povinnosť prispieť, čo je zámerom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Mohlo by sa totiž ľahko stať, že bez dostatočného množstva financií bude fungovanie tejto linky pomoci v budúcnosti výrazne obmedzené, či dokonca zrušené.

K bodom 20 a 21

Ide o legislatívno-technické úpravy, súvisiace s bodom 22, t.j. odstránením požiadavky na predloženie petície pred prijatím všeobecne záväzného nariadenia

K bodu 22

Navrhuje sa odstránenie požiadavky na predloženie petície pred prijatím všeobecne záväzného nariadenia, ktorým obce zakážu prevádzkovanie hazardných hier na svojom území. Daná úprava sa navrhuje z dôvodu nejednoznačnosti náležitostí tejto petície ako aj s dôvodu neprimeraného zásahu do samosprávy obcí. V súčasnosti je zrejmé, že vôľa ľudí je v súčasnosti napriek vyzbieraným podpisom a schváleným všeobecne záväzným nariadeniam obcí napádaná a nerealizuje sa.

K bodu 23

Navrhuje sa, aby obec mohla všeobecne záväzným nariadením obce (ďalej len „VZN“) obmedziť počet herní, kasín a prístrojov podľa vlastných potrieb jej obyvateľov, ktorí na jej území žijú.

Prijatie takéhoto VZN by sa prevádzkovateľov hazardných hier počas platnosti ich individuálnych licencií nijako nedotklo. Jediným priamym dôsledkom prijatia takéhoto VZN by bola automatická strana nároku na opciu na predĺženie individuálnej licencie. V praxi by to znamenalo, že po prijatí daného VZN, by sa pri udelení každej novej individuálnej licencie pristupovalo na dodatočné obmedzenia ustanovené obcou.

Zároveň sa navrhuje, aby obce, ktoré nemajú žiadne herne alebo kasína, mohli zakázať umiestňovanie herní a kasín na ich území, aby sa tak zabránilo šíreniu prevádzkovania hazardných hier proti vôli obyvateľov obce. Doteraz tomu tak nie je, lebo zákaz sa týka len už existujúcich prevádzok (herní, kasín).

K bodom 24 a 25

Navrhuje sa sprísnenie sankcií pre špekulantov s individuálnymi licenciami na prevádzkovanie hazardných hier, a to zvýšením spodnej hranice ukladanej pokuty za tento priestupok z pôvodných 20.000 eur na 50.000 eur.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť od 1. marca 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 49, 51, 52 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to v:

−rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-186/11 a C-209/11, Stanleybet International Ltd. a iní a Sportingbet plc. / Ypourgos Oikonomias kai Oikonomikon a Ypourgos Politismou, [2013] – príslušné vnútroštátne orgány môžu posudzovať žiadosti o udelenie licencií na organizáciu hazardných hier, ktoré sú im predložené v závislosti od úrovne ochrany spotrebiteľov a sociálneho poriadku, ktoré majú v úmysle zaručiť, avšak na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií,

−rozsudku Súdneho dvora vo veci C – 470/11, SIA Garkalns / Rigas dome, [2013] – článok 56 Zmluvy o fungovaní EÚ nebráni takej vnútroštátnej úprave členského štátu, ktorá priznáva miestnym orgánom širokú mieru voľnej úvahy, keď im dovoľuje zamietnuť licenciu na otvorenie kasína, herne alebo sály na bingo vzhľadom na „podstatný zásah do záujmov štátu a obyvateľov dotknutej správnej oblasti“, pokiaľ predmetom tejto právnej úpravy je skutočne znížiť príležitosť na hru a koherentne a systematicky obmedziť činnosti v tejto oblasti alebo zabezpečiť verejný poriadok a pokiaľ sa voľná úvaha príslušných orgánov vykonáva transparentne, umožňujúc kontrolu nestrannosti postupov udeľovania licencií, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží, aby to overil,

−rozsudku Súdneho dvora vo veci C - 42/07, Liga Portuguesa de Futebol Profissional, Bwin International Ltd / Departamento de Jogos da Santa Casa da Misericórdia de Lisboa, [2009] – článok 56 Zmluvy o fungovaní EÚ nebráni takej vnútroštátnej úprave členského štátu, ktorá zakazuje prevádzkovateľom

usadeným v iných členských štátoch EÚ, kde zákonne poskytujú analogické služby, prevádzkovať hazardné hry cez internet na území dotknutého členského štátu EÚ.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

−úplne.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keď zavádza financovanie non-stop telefonickej linky pre problémových hráčov, ale aj pozitívny vplyv na rozpočet, keďže sa mení mechanizmus odvodu do štátneho rozpočtu.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Návrh predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá však vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné