Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) predkladajú poslanci NR SR Ondrej Dostál, Peter Osuský, Zuzana Zimenová, Karol Galek, Martin Klus, Anna Zemanová, Alojz Baránik a Marián Viskupič.

Navrhuje sa, aby sa pri voľbe verejných funkcionárov a kandidátov na verejných funkcionárov v NR SR postupovalo tak, že samotnej voľbe bude vždy predchádzať verejné vypočutie kandidátov na príslušnú funkciu na zasadnutí príslušného parlamentného výboru. V súčasnosti zákon o rokovacom poriadku NR SR takýto postup nariaďuje iba vo vzťahu k voľbe kandidátov na ústavných sudcov.

Voľbe kandidátov na ústavných sudcov predchádza v zmysle zákona o rokovacom poriadku NR SR verejná schôdza ústavnoprávneho výboru NR SR, na ktorú sú pozvaní všetci navrhnutí kandidáti. Na tejto schôdzi sa navrhnutí kandidáti najprv predstavia, potom im kladú otázky poslanci NR SR. Možnosť zúčastniť sa tejto schôdze ústavnoprávneho výboru NR SR a klásť navrhnutým kandidátom otázky má aj prezident Slovenskej republiky, ktorý zo zvolených kandidátov menuje ústavných sudcov, resp. ním poverený pracovníci Kancelárie prezidenta SR. Zo schôdze výboru uskutočňuje Kancelária NR SR verejne dostupný audiovizuálny prenos. Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu, zverejňuje NR SR na svojom webovom sídle najmenej 45 dní pred touto schôdzou ústavnoprávneho výboru.

Vo vzťahu k voľbe iných verejných funkcionárov zákon o rokovacom poriadku NR SR takúto úpravu neobsahuje. Podľa § 39a zákona o rokovacom poriadku NR SR „Podrobnosti o voľbe a odvolávaní funkcionárov, okrem funkcionárov národnej rady podľa § 2 ods. 3 písm. a) a písm. b), upraví volebný poriadok, ktorý na návrh ústavnoprávneho výboru schváli národná rada.“

Volebný poriadok o voľbe a odvolávaní funkcionárov v zmysle § 39a zákona o rokovacom poriadku NR SR bol schválený uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 č. 498. Podľa čl. 3 ods. 2 Volebného poriadku „Výbor môže na svoju schôdzu pozvať navrhnutých kandidátov, aby predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii, objasnili, doplnili alebo spresnili údaje o svojej osobe; ak tak ustanovuje osobitný zákon, výbor pozve navrhovaných kandidátov. Výbor môže pozvať na schôdzu aj toho, kto návrh podal. Výbor vykonáva aj ďalšie úlohy, ak to ustanovuje osobitný zákon.“ Príslušný výbor teda navrhnutých kandidátov pozvať a vypočuť môže, ale s výnimkou prípadov, keď to nariaďuje osobitný zákon, tak nemusí urobiť. Verejné vypočutie kandidátov vyžaduje napr. § 17 ods. 4 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska pri voľbe generálneho riaditeľa RTVS.

Pri väčšine ostatných volieb v NR SR zákon verejné vypočutia kandidátov na zasadnutí príslušného výboru nevyžaduje. Aj v prípade, že sa výbor rozhodne kandidátov na svoju schôdzu pozvať, zákon o rokovacom poriadku NR SR, ani Volebný poriadok neobsahujú podrobnejšiu úpravu vypočutí ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov (predstavenie sa kandidáta, účasť na schôdzi výboru, kladenie otázok), nenariaďuje verejne dostupný audiovizuálny prenos, ani zverejnenie návrhov kandidátov 45 dní pred zasadnutím výboru ako

pri voľbe kandidátov na ústavných sudoch. Podľa čl. 4 ods. 2 Volebného poriadku „Kancelária zabezpečí, aby predložený návrh bol poslancom doručený najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy) a aby bol zverejnený na webovom sídle Národnej rady.“.

Dôsledkom takéhoto stavu je, že v porovnaní s voľbou kandidátov na ústavných sudcov prebieha voľba iných funkcionárov oveľa menej transparentne a poslanci NR SR i verejnosť majú o navrhnutých kandidátoch oveľa menej informácií i možností overiť si ich odborné a osobnostné predpoklady pre výkon funkcie, či informácie týkajúce sa ich predchádzajúceho pôsobenia.

Postup pri vypočúvaní navrhnutých kandidátov na ústavných sudcov na zasadnutí ústavnoprávneho výboru NR SR v priebehu roku 2019 na základe novej právnej úpravy schválenej v roku 2018 ukázal, že verejné vypočutia majú význam. Voľbe kandidátov na ústavných sudcov bola venovaná oveľa väčšia pozornosť než pri iných voľbách nielen z hľadiska dôležitosti ústavného súdu, ale aj v dôsledku verejných vypočutí na zasadnutí ústavnoprávneho výboru NR SR. Navrhnutí kandidáti mali možnosť ukázať svoje odborné a osobnostné kvality, poslanci NR SR, zástupcovia Kancelárie prezidenta SR i verejnosť mali možnosť dôkladne preveriť ich pripravenosť na výkon funkcií ústavných sudcov.

NR SR okrem už vyššie spomenutých kandidátov na ústavných sudcov a generálneho riaditeľa RTVS volí napr. aj kandidáta na generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, guvernéra a viceguvernérov Národnej banky Slovenska, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, verejného ochrancu práv, komisára pre deti, komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, predsedu Úradu na ochranu osobných údajov, predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, členov správnej rady a dozornej rady Ústavu pamäti národa, členov Súdnej rady, kandidátov na členov disciplinárnych senátov Najvyššieho súdu, členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, Rady RTVS, Rady TASR, dozornej rady Sociálnej poisťovne, dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, rady Slovenského pozemkového fondu, či predsedu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

V záujme zvýšenia transparentnosti a kvality procesu voľby verejných funkcionárov v NR SR sa navrhuje, aby aj ostatným voľbám predchádzal rovnaký alebo obdobný postup ako voľbe kandidátov na ústavných sudcov. To sa nebude týkať volieb funkcionárov NR SR (predseda a podpredsedovia NR SR, predsedovia výborov NR SR), ktoré sú vnútornou vecou NR SR a tieto pozície sa obsahujú na základe politických dohôd. Pri ostatných voľbách v NR SR sa navrhuje postup, ktorý umožní dôkladnejšie preveriť odborné a osobnostné predpoklady navrhnutých kandidátov na výkon príslušných funkcií.

Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Peter Osuský, Zuzana Zimenová, Karol Galek, Martin Klus, Anna Zemanová, Alojz Baránik a Marián Viskupič

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie.

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s bodom 2. Keďže záležitosti týkajúce sa postupu pred voľbou predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu budú podrobnejšie upravené v § 111 (bod 2), navrhuje sa vypustiť ich z § 110.

K bodu 2

Navrhuje sa podrobnejšie upraviť postup verejných vypočutí navrhnutých kandidátov na predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu spôsobom obdobným ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov (§ 116a). Odlišná úprava sa v porovnaní s postupom pred voľbou kandidátov na ústavných sudcov navrhuje v dvoch bodoch.

1. Pri voľbe na ústavný súd NR SR volí iba kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých dvojnásobného počtu si vyberá prezident, ktorý následne menuje ústavných sudcov. Vzhľadom na to je na zasadnutie ústavnoprávneho výboru pozvaný aj prezident a on alebo poverený pracovník jeho kancelárie má právo klásť navrhnutým kandidátom otázky. Predsedu a podpredsedov NKÚ nemenuje prezident, ale priamo volí NR SR. Navrhuje sa preto nepozývať na schôdzu príslušného výboru prezidenta. Zároveň sa však navrhuje, aby klásť otázky mohli aj ďalšie osoby z radov verejnosti, ktorých predsedovi výboru navrhnú aspoň traja členovia výboru aspoň 48 hodín pred začiatkom schôdze výboru. Tým sa má umožniť vstup najmä odbornej verejnosti do procesu vypočúvaní. Každý z členov výboru bude pritom môcť takto navrhnúť aj viac zástupcov verejnosti.

2. Rovnako ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov sa navrhuje Kancelárii NR SR povinnosť zabezpečiť verejne dostupný audiovizuálny prenos zo schôdze príslušného výboru, na ktorej sú vypočúvaní kandidáti na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Pri schôdzi príslušného výboru k voľbe podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu sa zabezpečenie verejne dostupného audiovizuálneho prenosu nestanovuje ako automatická povinnosť. Kancelária NR SR by mala takúto povinnosť iba v prípade, že o to požiada najmenej jedna pätina poslancov NR SR, čo má zabezpečiť, že sa taký prenos uskutoční, ak ho v danej situácii bude považovať za dôležitý relevantná časť poslancov NR SR.

K bodu 3

Navrhuje sa pri vypočutí navrhnutých kandidátov na ústavných sudcov zmeniť existujúcu formuláciu, podľa ktorej „po svojom úvodnom vystúpení môže navrhnutý kandidát na sudcu ústavného súdu odpovedať na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru a prezidenta republiky prípadne jeho zástupcu,“ na formuláciu, že navrhnutý kandidát na otázky poslancov a prezidenta alebo jeho zástupcu odpovedá. Účelom existujúcej úpravy je umožniť poslancom a prezidentovi alebo jeho zástupcovi klásť navrhnutým kandidátom otázky a dostať na ne odpovede. Nemá preto logické odôvodnenie formulácia, podľa ktorej navrhnutí kandidáti na položené otázky iba môžu, ale nemusia odpovedať. Forma a rozsah odpovede je, samozrejme, aj naďalej ponechaná na nich samotných.

K bodu 4

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s bodom 5. Keďže záležitosti týkajúce sa postupu pred voľbou kandidáta na generálneho prokurátora budú podrobnejšie upravené v § 123a (bod 5), navrhuje sa vypustiť ich z § 123 a doplniť doň odkaz na § 123a.

K bodu 5

Navrhuje sa v novom § 123a podrobnejšie upraviť postup verejných vypočutí navrhnutých kandidátov na generálneho prokurátora spôsobom rovnakým ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov (§ 116a). Keďže aj v tomto prípade nevolí NR SR generálneho prokurátora, ale len kandidáta, ktorého za generálneho prokurátora vymenuje prezident, navrhuje sa aj pri schôdzi ústavnoprávneho výboru NR SR pred voľbou kandidáta na generálneho prokurátora postup zhodný ako pri schôdzi ústavnoprávneho výboru NR SR pred voľbou kandidátov na ústavných sudcov.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa úpravou § 126 a doplnením nového § 126a podrobnejšie upraviť postup verejných vypočutí navrhnutých kandidátov na iné funkcie, ktoré podľa osobitných predpisov volí NR SR. Navrhnutý postup je obdobný ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov (§ 116a) s nasledovnými troma odlišnosťami:

1. Na zasadnutia príslušného výboru nebude pozvaný prezident, ale umožní sa klásť otázky zástupcom verejnosti, ktorých navrhnú aspoň traja členovia výboru (viď bod 2).

2. Lehota na zverejnenie materiálov o navrhnutých kandidátoch na webe NR SR nebude najmenej 45 dní, ale najmenej 30 dní pred zasadnutím príslušného výboru.

3. Verejne dostupný audiovizuálny prenos zo schôdze príslušného výboru nebude zabezpečovaný automaticky, ale len v prípade, že o to požiada aspoň pätina všetkých poslancov NR SR, čo je odôvodnené tým, aby prenos nemusel byť zabezpečený zo všetkých takýchto schôdzí výborov, ale len z tých, kde to za dôležité bude považovať relevantná časť poslancov NR SR.

K čl. II

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona na začiatok nasledujúceho volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky, teda na 1. marca 2020.