DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o Lesnom ekofonde a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO).
Súčasné lesníctvo prechádza zlomovým obdobím. Je to dôsledok nielen klimatických zmien, ktoré sa odrážajú na kritickom stave lesov, ale aj zaostávania kritického myslenia mienkotvorných predstaviteľov lesníctva, ktorí nepostrehli a vo svojich rozhodnutiach nezohľadnili, že spoločenská objednávka na využívanie lesov sa zásadným spôsobom mení, keď namiesto drevoprodukčnej funkcie sú do popredia oprávnene dávané funkcie environmentálne. Táto skutočnosť vytvára dva zásadné konflikty, biologický a sociálny. Biologický spočíva v tom, že súčasný spôsob využívania lesa spoločnosťou nepodporuje jeho prirodzenú schopnosť prispôsobovať sa meniacim sa prírodným pomerom. Sociálny konflikt je pokračovaním a zostrovaním naznačeného stavu, keď veľká časť spoločnosti vidí, že dôsledky súčasného spôsobu využívania lesov sú v rozpore s jej predstavami o zdravej krajine. Modrené lesníctvo disponuje dôležitým nástrojom, ktorý umožňuje riešenie týchto konfliktov, a to tak, že zachováva komplexnú lesnú produkciu v jej plnej šírke, no zároveň citlivo a účinne reaguje na klimatické zmeny i predstavy spoločnosti o spôsobe správy lesného bohatstva. Týmto nástrojom je prírode blízke hospodárenie, ktoré predstavuje optimálnu syntézu oprávnených spoločenských nárokov na komplexnú lesnú produkciu – od vodohospodárskej, pôdotvornej, krajinotvornej, protieróznej, protilavínovej, protipovodňovej, filtračnej, zdravotnej, potravinovej funkcie...., až po funkciu psychohygienickú a drevoprodukčnú.
Jednotlivé formy prírode blízkeho hospodárenia (výberková, trvalo viacetážová, mozaiková) sú zároveň riešením aj v súčasnosti najvýraznejšieho problému našich lesov, ktorým je ich nízka stabilita a odolnosť a z toho vyplývajúce rozsiahle lesné kalamity.
Prírode blízke hospodárenie je jedinečné aj tým, že pri dlhodobom uplatňovaní účinne zjednocuje ekologické, ekonomické, sociálne i krajinotvorné aspekty lesného hospodárstva, čím vytvára nevyhnutný predpoklad na dosiahnutie trvalej širokej produkčnej stability lesov, ktorá je na eliminovanie vplyvu klimatických zmien zásadným riešením. Zároveň je takéto hospodárenie, ktoré čerpá „zo sedliackeho rozumu“ aj nezanedbateľným príspevkom k náprave nežiadúcich sociálnych javov spôsobených nedostatočnou vnímavosťou k potrebám vidieka. V neposlednej rade je toto hospodárenie nástrojom pre zánik lesníckych a ochranárskych neporozumení, ktorých miera už dávno prekročila spoločenskú prospešnosť a stala sa pre samotné lesy príťažou.
Uplatňovanie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch je z dlhodobého pohľadu výhodné aj ekonomicky, pretože minimalizuje potrebu nákladovo náročnej pestovnej činnosti
a zároveň zvyšuje kvalitu dreva. Avšak nábeh na tento typ hospodárenia vyžaduje zvýšené náklady, ktoré spoločnosť musí v záujme vytvorenia a zachovania zdravej krajiny do lesníctva investovať. Keďže v súčasnosti sa prírode blízkym hospodárením spravuje len cca 1% (!!!) našich lesov a keďže prechod na tento typ hospodárenia bude trvať mnoho rokov, je nespochybniteľným faktom, že nastáva dlhá doba, keď musíme do prechodu od súčasného podrastového spôsobu hospodárenia na spôsob prírode blízky vkladať nemalé prostriedky. Ich návratnosť v podobe zdravej krajiny, ktorej lesy sú rozhodujúcim prvkom, je však nespochybniteľná. Neinvestovať do zásadnej zmeny hospodárenia v lesoch by síce mohlo byť vzhľadom na dlhú návratnosť politicky lákavé, no štátnicky by bolo krajne nezodpovedné. Na to, že lesná produkcia môže byť aj zdrojom príjmovej stránky štátneho rozpočtu, ako sa to, žiaľ, ešte stále deje napríklad v podobe mimoriadneho odvodu zo zisku štátneho podniku Lesy SR (názornejší príklad nepochopenia skutočného významu lesov elitami vari ani nemáme..) treba na dlho zabudnúť. Môžeme sa síce ešte chvíľu tváriť, že máme na Slovensku oveľa dôležitejšie priority, ktoré vyžadujú účinné riešenie, no dôsledky klimatických zmien napríklad v podobe vyschýnajúcich vodných zdrojov nám už dnes prekvapivo rýchlo pripomínajú, že toho času až tak veľa už nemáme...
V každom prípade súčasné investovanie do lesov, do ich schopnosti tlmiť klimatické zmeny, do schopnosti produkovať najdôležitejšie životné ingrediencie, je zároveň investíciou do zdravotníctva, školstva, kultúry, sociálnej starostlivosti, priemyslu, poľnohospodárstva...., pretože bez zdravého lesa, a teda bez zdravej krajiny nemôžu byť ani tieto nosné piliere spoločnosti zdravé.
Prechod na prírode blízke hospodárenie je tak strategickou odpoveďou na všetky dôležité otázky, ktoré 21. storočie kladie vôbec nie len pred lesníkov. Účinne podporiť tento prechod aj formou vytvorenia Lesného ekofondu, ktoré je predmetom tohto zákona, je preto celospoločenskou úlohou vysokej naliehavosti.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je otvoriť éru zásadnej dlhodobej širokej a nezvratnej prebudovy súčasného väčšinového podrastového spôsobu hospodárenia v lese na kvalitatívne výrazne vyšší stupeň hospodárenia prírode blízkeho. Tento cieľ sa má dosiahnuť postupným nedirektívnym spôsobom, a to na základe finančnej podpory tých lesných subjektov, ktoré sa pre takéto hospodárenie rozhodnú. Táto podpora bude spočívať v možnosti úhrady časti nákladov spojených s touto prebudovou, a to najmä na:
- úhradu zvýšených nákladov spojených s citlivým spôsobom ťažby dreva,
- nárast počtu výkonných lesníkov, ktorých lesné obvody sa musia výrazne zmenšiť (približne o polovicu), nakoľko prírode blízke hospodárenie vyžaduje aby svoju odbornú pozornosť nevenovali lesu ako celku, ale jednotlivým stromom, čo je oveľa náročnejšie nielen na vedomosti, ale aj na čas,
- rozšírenie siete lesných ciest, zvážnic a liniek, ktorej primeraná hustota je pre prírode blízke hospodárenie nevyhnutnou,
- nákup ekologickej modernej lesnej techniky,
- lesnícku osvetu a odborné školenia, ktoré sú pre prirodzené rozširovanie záujmu o tento želateľný spôsob hospodárenia potrebné,
Predkladaný návrh zákona má negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak vysoko pozitívny vplyv na životné prostredie a vysoko pozitívny sociálny vplyv a vplyv na podnikateľské prostredie, najmä na sociálne väzby vidieka, kde podporuje zamestnanosť na báze zvýšených nárokov na kvalitu a profesionalitu lesných prác, ako aj kvalitnú údržbu vidieckej krajiny, ktorá je podmienkou jej všestranného využívania celou spoločnosťou s dôrazom na jej ekologické funkcie a z nich vyplývajúce environmentálne ciele. Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1 a 2
V úvodných ustanoveniach zákona sa vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že týmto zákonom sa zriaďuje Lesný ekofond, ako verejnoprávna inštitúcia, ktorá slúži na podporu najcitlivejšieho spôsobu hospodárenia v lese, ktoré je základným opatrením pre trvalú udržateľnosť zdravej krajiny schopnej účinne zmierňovať dopad klimatických zmien.
K § 3 až 17
Návrh zákona sa pri zriaďovaní orgánov Lesného ekofondu inšpiroval obdobnými fondami (napríklad Kultúrnym fondom), ale aj mimoriadne kritickou správou Najvyššieho kontrolného úradu o spôsobe lesného hospodárenia, ktorá na potrebu zriadenia takejto štátnej fondovej inštitúcie priamo poukázala.
K § 18 až 21
Tieto ustanovenia uvádzajú podpornú činnosť Lesného ekofondu, ktorá sa prejavuje najmä v poskytovaní finančných prostriedkov tohto fondu žiadateľom na základe ich individuálnej žiadosti. Finančné prostriedky sa poskytujú formou dotácie, pôžičky alebo štipendia. O poskytnutí finančných prostriedkov rozhoduje riaditeľ fondu v zákonom stanovenej lehote 60 dní od doručenia žiadosti; na poskytnutie finančných prostriedkov však nie je právny nárok. Návrh zákona taktiež uvádza okruh oprávnených žiadateľov či formálnu stránku podávania žiadosti (podávanie žiadosti na tlačive, náležitosti žiadosti, prílohy žiadosti). Fond poskytuje finančné prostriedky na základe zmluvy uzavretej so žiadateľom, ktorá má obligatórne písomnú formu. Podrobnosti upraví štatút fondu.
K § 22
Ustanovenie definuje financovanie Lesného ekofondu a zásady hospodárenia s jeho majetkom. Hlavné zdroje príjmov predstavujú príspevky zo štátneho rozpočtu, úroky
z vkladov v bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk, splátky istiny pôžičiek a úrokov z pôžičiek poskytnutých z fondu, zmluvné sankcie, finančné dary a dobrovoľné príspevky a iné príjmy. Finančné prostriedky sa vedú na platobnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Účtovná závierka, výročná správa a správa audítora sa pravidelne zverejňujú v registri účtovných závierok.
K § 23
Rozhodujúci zdroj príjmov Lesného ekofondu je príspevok zo štátneho rozpočtu. Zo štátneho rozpočtu by malo poskytovať Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte príspevok do fondu minimálne vo výške 50 000 000 eur. Zároveň sa určuje aj lehota na poskytnutie príspevku, a to každoročne do 31. januára.
K § 24
Keďže pre činnosť Lesného ekofondu je nevyhnutné pracovať s osobnými údajmi, ustanovuje sa oprávnenie tohto fondu tieto osobné údaje spracovávať v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu a číslo platobného účtu, prípadne iba v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu. Spracovávanie údajov je v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
K § 25
Návrh zákona obsahuje aj spoločné ustanovenia, ktoré pojednávanú o subsidiárnom použití všeobecného predpisu o správnom konaní na doručovanie písomností, inak použitie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov vylučujú.
K § 26
Uvádzajú sa prechodné ustanovenia s cieľom zabrániť retroaktivite právnych predpisov a upraviť vzťahy vznikajúce pri nadobudnutí účinnosti predkladaného návrhu zákona. Prechodné ustanovenia upravujú termíny na prvé predkladanie žiadostí podľa tohto zákona, na platenie prvých príspevkov zo štátneho rozpočtu do Lesného ekofondu, na vymenovanie členov rady tohto fondu a jej prvé zasadnutie, na schválenie štatútu Lesného ekofondu a na vymenovanie členov dozornej komisie tohto fondu.
K Čl. II
V zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov sa z dôvodu odstránenia duplicity stanovuje výnimka zo zabezpečovania prírode blízkeho hospodárenia
v lesoch štátom z prostriedkov štátneho rozpočtu pri tých výdavkoch, ktoré sa hradia prostredníctvom Lesného ekofondu.
K Čl. III
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakačnej lehoty, a to od 1. marca 2020.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky...
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o Lesnom ekofonde a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lese v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012),
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014),
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) bezpredmetné,
b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c) bezpredmetné.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie
- úplne
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona o Lesnom ekofonde a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže prostriedky Lesného ekofondu budú zabezpečované zo štátneho rozpočtu, avšak aj pozitívny vplyv, keďže sa v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov stanovuje výnimka zo zabezpečovania prírode blízkeho hospodárenia v lesoch štátom z prostriedkov štátneho rozpočtu pri tých výdavkoch, ktoré sa hradia prostredníctvom Lesného ekofondu. Tento vplyv možno vyčísliť na 50 mil. eur ročne, ktorý navrhujeme v štátnom rozpočte vykryť lepším výberom daní a zavedením opatrení na zníženie korupcie, vďaka čomu unikajú štátnemu rozpočtu príjmy vo výške stoviek miliónov eur ročne.
Návrh zákona bude mať vysoko pozitívny vplyv na životné prostredie a vysoko pozitívny sociálny vplyv a vplyv na podnikateľské prostredie, najmä na sociálne väzby vidieka, kde podporuje zamestnanosť na báze zvýšených nárokov na kvalitu a profesionalitu lesných prác, ako aj kvalitnú údržbu vidieckej
krajiny, ktorá je podmienkou jej všestranného využívania celou spoločnosťou s dôrazom na jej ekologické funkcie a z nich vyplývajúce environmentálne ciele.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.