B. Osobitná časťK Čl. I
V § 35 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sa ustanovuje výnimka z obligatórneho zastúpenia advokátom v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pre orgány verejnej moci a skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy.
V predkladanom návrhu zákona sa upravuje, že táto výnimka platí aj pre jednu tretinu členov orgánov, ktorý vo veci rozhoduje v zmysle navrhovaného čl. 10 ods. 4 ústavného zákona. Tretinu členov orgánu, ktorý vo veci rozhoduje podľa osobitného predpisu, sa môže dať zastúpiť povereným zástupcom, ktorý nemusí byť advokátom a nemusí mať právnické vzdelanie. Na druhej strane však stále zostáva zachovaná možnosť nechať sa zastúpiť v tomto konaní advokátom, tak ako táto možnosť aj v súčasnej právnej úprave prináleží orgánu verejnej moci a skupine poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy.
Vzhľadom na ciele navrhovanej právnej úpravy je potrebné upraviť aj poznámku pod čiarou k odkazu 9, ktorá je umiestnená v § 41 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Toto ustanovenie vymedzuje subjekty oprávnené podať ústavnému súdu návrh na začatie konania. Berúc do úvahy návrh ústavného zákona, ktorý sa podáva spolu s týmto návrhom zákona, a ktorý okrem verejného funkcionára umožňuje aj jednej tretine členom orgánu, ktorý vo veci rozhodol, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia o zastavení konania, je legislatívno-technicky správne, aby aj poznámka pod čiarou odkazovala na čl. 10 ods. 2 až 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.
V osobitnom konaní o preskúmaní rozhodnutí vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa rozširujú subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na preskúmanie rozhodnutia. Okrem samotného verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci, bude procesne legitimovaná na podanie návrhu aj jedna tretina členov orgánu, ktorý vo veci rozhodol. Takouto úpravou sa dosiahne, aby o posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu ústavného zákona, rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky a nie politickí kamaráti dotknutého verejného funkcionára, ktorí sú členmi príslušného orgánu, ktorý vo veci rozhoduje.
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) ustanovuje dva prípady, keď príslušný orgán (či už výbor Národnej rady Slovenskej republiky, komisia obecného zastupiteľstva, komisia zastupiteľstva vyššieho územného celku, akademický senát vysokej školy) rozhodne o zastavení konania voči verejnému funkcionárovi bez toho, aby v tomto konaní vydal rozhodnutie (viď čl. 9 ods. 13 ústavného zákona). Tým, že vo veci nebolo vydané rozhodnutie, nemôže byť naplnená súčasná dikcia ústavného zákona, ktorá v § 236 ods. 1 požaduje pripojenie napadnutého rozhodnutia k návrhu na preskúmanie rozhodnutia; z toho dôvodu sa v danom prípade ustanovuje výnimka.