NAJVYŠŠÍ KONTROLNÝ ÚRAD
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
S T A N O V I S K O
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2020
____________________________________________________________________________________________
Bratislava, november 2019
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
Obsah
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
3
Zoznam skratiek
SKRATKA
VÝZNAM
SKRATKA
VÝZNAM
BA
Hlavné mesto Bratislava
OECD
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
b. c.
bežné ceny
OP
operačný program
CVTI
Centrum vedecko-technických informácií
P
plán
DPFO
daň z príjmov fyzických osôb
p. b.
percentuálny bod
DPH
daň z pridanej hodnoty
PAS
Podnikateľská aliancia Slovenska
DPPO
daň z príjmov právnických osôb
PO
Prioritná os
D a RC
diaľnice a rýchlostné cesty
PRV
Program rozvoja vidieka
DRG
RIS
Rozpočtový informačný systém
EK
Európska komisia
RP
Rezidentský program
ESA 2010
Európsky systém národných účtov
RVS
rozpočet verejnej správy
Európska únia
S
skutočnosť
EŠIF
Európske štrukturálne a investičné fondy
s. c.
stále ceny
HDP
hrubý domáci produkt
SR
Slovenská republika
IFP
Inštitút finančnej politiky
ŠÚ SR
Štatistický úrad SR
IROP
Integrovaný regionálny operačný program
ŠR
štátny rozpočet
MDV SR
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
MF SR
Ministerstvo financií SR
ŠZÚ SR
štátny záverečný účet SR
MO
medzinárodné organizácie
ÚHP
Útvar hodnoty za peniaze
MPSVR SR
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
ÚV SR
Úrad vlády SR
MV SR
Ministerstvo vnútra SR
V3
Česká republika, Poľsko, Maďarsko
materské školy
VaI
Výskum a inovácie
MŠVVaŠ SR
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
VaV
Výskum a vývoj
MTO
strednodobý rozpočtový cieľ
VpMP
Výbor pre makroekonomické prognózy
MZ SR
Ministerstvo zdravotníctva SR
VPS
Všeobecná pokladničná správa
NBS
Národná banka Slovenska
VÚC
vyšší územný celok
NCZI
Národné centrum zdravotníckych informácií
VS
verejná správa
NČZD
nezdaniteľná časť základu dane
VZP
verejné zdravotné poistenie
NDS, a. s.
Národná diaľničná spoločnosť, a. s.
ZP
zdravotná poisťovňa
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
4
NKÚ SR
Najvyšší kontrolný úrad SR
ZSSK
Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.
NR SR
Národná rada SR
ŽSR
Železnice SR
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
5
Zhrnutie
Stanovisko NKÚ SR k návrhu ŠR na rok 2020, v ktorom je hodnotený aj návrh RVS na rok 2020, bolo vypracované v súlade s § 5 ods. 1 zákona o NKÚ SR na základe kontroly vykonanej na Ministerstve financií SR, ktoré podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy zostavuje návrh RVS za ŠR a súhrnné rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na príslušné rozpočtové roky.
Účelom tejto kontroly bolo vyjadriť nielen názor NKÚ SR k návrhu ŠR na rok 2020, ktorý sa podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy schvaľuje osobitným zákonom, ale aj k makroekonomickým rámcom a východiskovému rámcu návrhu RVS na rok 2020 a k návrhu súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2020.
NKÚ SR na základe výsledkov kontroly vykonanej na Ministerstve financií SR a vlastnej analytickej činnosti dospel k týmto záverom.
1.Návrh RVS na roky 2020 2022 bol vypracovaný v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a Príručkou Ministerstva financií SR na zostavenie návrhu RVS na roky 2020 až 2022 č. MF/009168/2019-411.
Pri jeho zostavovaní bola použitá rozpočtová klasifikácia v súlade s Opatrením Ministerstva financií SR z 8. decembra 2004, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie č. MF/010175/2004-42. Výdavky boli rozpísané do príslušných úrovní funkčnej klasifikácie v zmysle vyhlášky ŠÚ SR č. 257/2014 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia výdavkov verejnej správy.
Makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu RVS na roky 2020 2022 zostavené v súlade s metodikou ESA 2010, čím je zabezpečený systematický a podrobný opis porovnateľný s účtovným rámcom EÚ.
2.Makroekonomické rámce návrhu RVS na rok 2020 vychádzajú z makroekonomickej prognózy MF SR zo septembra 2019. Prognóza predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky sa v roku 2019 spomalí na 2,4 % a v roku 2020 dosiahne 2,3 %. Zamestnanosť v roku 2020 rásť len veľmi miernym tempom. Napriek tomu, že septembrovú prognózu MF SR považoval za realistickú aj Výbor pre makroekonomické prognózy, prognóza aj riziká, ktoré návrh RVS nespomína a je otázne, či vytvorenú rezervu v prípade ich naplnenia, resp. horšieho ako očakávaného makroekonomického vývoja. Za najväčšie riziko pre domácu ekonomiku považovali členovia výboru otázne oživenie domáceho priemyslu a s tým súvisiacu stagnáciu, resp. pokles zamestnanosti. Stále pretrváva riziko obchodných vojen vo svetovom obchode a NKÚ SR upozorňuje, že aj keď MF SR predpokladá vo svojej prognóze udržanie rastu zamestnanosti, septembrové čísla z úradov práce indikujú rast nezamestnanosti a októbrový indikátor dôvery v slovenskom priemysle výrazne klesol.
3.Návrh rozpočtu reaguje aj na zmeny vyplývajúce z poslednej benchmarkovej revízie výkazníctva zo strany Eurostatu. Podľa „Správy ŠÚ SR o deficite a dlhu“, z 21. októbra 2019, deficit verejných financií SR v roku 2018 dosiahol úroveň 1,06 % HDP. Jesenná notifikácia o deficite a dlhu od Eurostatu tak zvýšila pôvodný deficit verejných financií z jarnej notifikácie po zohľadnení dodatočných faktorov o 0,36 p. b. Celkové zhoršenie deficitu VS pozostávalo z revízie vyplývajúcej z aktualizácie zdrojových dát s negatívnym vplyvom vo výške 0,23 % HDP a z benchmarkovej revízie s negatívnym vplyvom 0,13 % HDP. Odhad na rok 2019 predpokladá schodok vo výške 0,68 % HDP.
Návrh rozpočtu predpokladá v roku 2020 schodok na úrovni 0,49 % HDP. V rokoch 2021 a 2022 ciele stanovené na úrovni vyrovnaného rozpočtu. Navrhované rozpočtové ciele vychádzajú z požiadaviek pravidiel Paktu stability a rastu a v súlade s konsolidačnými požiadavkami EK.
Napriek horšiemu než očakávanému výsledku hospodárenia v roku 2019, celkové príjmy VS sa na rok 2020 rozpočtujú vo výške 38 866 mil. eur, čo je o 1 649 mil. eur viac v porovnaní s rozpočtom na rok 2019, t. j. o 4,43 %. Rozpočtovanie daňových a odvodových príjmov v návrhu RVS na rok 2020 vychádza zo septembrovej prognózy daňových a odvodových príjmov MF SR, považovanej za realistickú aj členmi Výboru pre daňové prognózy. Podľa
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
6
NKÚ SR rizikom legislatívne opatrenia, ktoré síce zahrnuté v prognóze, ale doposiaľ neboli schválené v NR SR, ďalej legislatívne opatrenia, ktoré neboli zahrnuté v prognóze a najmä legislatívne opatrenia, pri ktorých nebol vyčíslený vplyv na rozpočet verejnej správy napríklad pri dani z pridanej hodnoty a dani z príjmov.
Hrubý dlh verejnej správy sa v roku 2020 zvýšiť o 800 mil. eur na úroveň 45 895 mil. eur, čo bude predstavovať zníženie jeho podielu na úroveň 46,8 % HDP. Znamená to, že dlh sa udrží pod dolným sankčným pásmom dlhovej brzdy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
4.Návrh ŠR na rok 2020 je ohraničený východiskovým rámcom návrhu RVS na rok 2020. Schodok ŠR, rozpočtovaný na hotovostnej báze, sa v roku 2020 medziročne zvýšiť o 641 mil. eur na úroveň 2 682 mil. eur, z toho príjmy ŠR sa majú medziročne zvýšiť o 2,5 % a výdavky ŠR o 5,9 %
5.NKÚ SR kontrolou rozpočtovania výdavkov vo vybraných kapitolách ŠR na rok 2020 a vlastnou analytickou činnosťou identifikoval niekoľko rizík:
V oblasti školstva, vedy a výskumu sa Slovensko dlhodobo borí s viacerými problémami, pričom medzi ich príčiny možno zaradiť poddimenzované financovanie, ale aj medzery v efektívnosti manažovania. Úroveň financovania dobre popisuje ukazovateľ verejných výdavkov SR na vzdelávanie, vyjadrených ako % HDP, ktorého hodnota sa dlhodobo nachádza pod úrovňou priemeru za porovnateľné krajiny. Predpokladaná hodnota tohto ukazovateľa na rok 2020 je vo výške 4,2 %. Ide o hodnotu totožnú s hodnotou z roku 2010, a zároveň je o 0,4 p. b. nižšia ako bol priemer za krajiny v roku 2017 a o 0,7 p. b. nižšia ako priemer za krajiny V3 v tom istom roku. S manažmentom školstva súvisí aj diskutovaný, no doteraz neriešený problém racionalizácie siete škôl.
V zdravotníctve nižšiu hodnotu za peniaze spôsobuje neefektívna alokácia zdrojov. Priestor na zefektívnenie je najmä v liekovej politike a v ambulantnej starostlivosti. V roku 2020 by mali byť realizované úsporné opatrenia vo výške 114 mil. eur vo výdavkoch na lieky a dietetické potraviny. NKÚ SR upozorňuje na niektoré riziká úsporných opatrení. V ambulantnej starostlivosti rast hodnoty za peniaze brzdí podhodnotená primárna starostlivosť, ktorá sa prejavuje nízkymi počtami a vysokým priemerným vekom všeobecných lekárov, ako aj ich obmedzenými kompetenciami. Ako reakcia na uvedené skutočnosti vznikol v roku 2012 Rezidentský program. NKÚ SR poukazuje na vybrané faktory, ktoré sa v rokoch 2014 2018 podieľali na klesajúcom záujme lekárov o tento program a v súčasnosti ovplyvňujú Rezidentské štúdium. NKÚ SR tiež poukazuje na súvislosti s pokračujúcim rastom dlhu univerzitných a fakultných nemocníc.
Mnohé ciele z programového rozpočtu, ktoré si na rok 2020 stanovilo splniť Ministerstvo dopravy a výstavby SR, nemajú buď dostatočné finančné krytie, alebo neambiciózne a neprispejú k zlepšeniu súčasného stavu cestnej a železničnej infraštruktúry. Naplánované výdavky na výstavbu D a RC na rok 2020 nedostatočné. Navyše, rezort dopravy plánuje začať výstavbu úseku, ktorý nebol posúdený z hľadiska najlepšej hodnoty za peniaze. Riziko vzniká aj pri plnení termínov výstavby niektorých dôležitých úsekov financovaných prostredníctvom fondov EÚ. Rovnako pretrváva riziko pokračujúceho slabého čerpania eurofondov na vybraných prioritných osiach OP Integrovaná infraštruktúra.
V rámci sociálnych politík NKÚ SR upozorňuje na nekoncepčný zásah do systému dôchodkového poistenia, ktorý narúša princíp zásluhovosti a znižuje motiváciu platiť poistné. Súvisí s novelou zákona o sociálnom poistení, ktorou sa od januára 2020 minimálne dôchodky namiesto životného minima budú odvádzať od výšky priemernej mzdy.
NKÚ SR ďalej upozorňuje na:
nevyhnutnosť pristupovať k čerpaniu rezerv v súlade s ich účelovým určením a v prípade bližšie nešpecifikovaných rezerv zabezpečiť ich oprávnené použitie v kapitolách, kde vzniknú riziká v priebehu roka
neplnenie opatrení hodnoty za peniaze, ktorých implementácia je bez očakávaných fiškálnych úspor; výnimkou je len kapitola MZ SR, ktorá dosiahla čiastočné úspory
legislatívne opatrenia, pri ktorých nie je vyčíslený vplyv na rozpočet VS.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
7
6.Čistá finančná pozícia SR voči rozpočtu v roku 2020 medziročne klesá o 63 mil. eur na úroveň 756 mil. eur, t. j. o 7,6 %. NKÚ SR upozorňuje, že v procese uzatvárania operačných programov zo strany EK existuje riziko, že výška záverečných platieb zo strany EK môže byť nižšia ako suma uvedená v záverečných žiadostiach o platbu. A tiež na riziko neplnenia čiastkových cieľov výkonnostného rámca, čo môže mať negatívny vplyv na rozpočet VS v nasledujúcich rokoch.
7.V oblasti ostatných subjektov verejnej správy plánovaný prebytok v samospráve by sa mal v porovnaní s rozpočtom na rok 2019 znížiť o 119 492 tis. eur. Riziko rozpočtov obcí aj VÚC vzniká najmä z možnej neistoty na pracovnom trhu. Prípadný rast nezamestnanosti v roku 2020 by mohol negatívne ovplyvniť ich príjmové stránky prostredníctvom prevodu DPFO. Na druhej strane, v obciach existuje priestor na ovplyvnenie ich príjmov prostredníctvom ostatných daní, najmä z nehnuteľností. Tlak na výdavkovú stranu rozpočtu územnej samosprávy môže nastať najmä na položkách, akými mzdy, tovary a služby. Na tie totiž vplýva mnoho legislatívnych zmien, ktorých dopad nie je vždy dostatočne vyčíslený a reálne sa prejaví v praxi. Pozitívne možno hodnotiť medziročný rast kapitálových výdavkov v obciach aj VÚC.
NKÚ SR na základe výsledkov kontrolnej činnosti, po zohľadnení makroekonomických rámcov a východiskového rámca návrhu RVS SR na roky 2020 až 2022,
nemá zásadné pripomienky
k návrhu zákona o ŠR na rok 2020.
Makroekonomické rámce a východiskový rámec návrhu RVS na rok 2020, návrh ŠR na rok 2020 a návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2020 zostavené v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je SR viazaná, právom Európskych spoločenstiev a právom EÚ.
NKÚ SR vo svojej nezávislej kontrolnej činnosti bude aj v roku 2020 klásť dôraz na hospodárne, efektívne a účinné vynakladanie verejných zdrojov štátnou správou, samosprávou a občanmi štátu, a tým dôsledne napĺňať poslanie úradu prispieť k zlepšeniu hospodárenia s verejnými prostriedkami a kvality verejných služieb.
Tým je NKÚ SR pripravený napomáhať správnemu hospodáreniu s verejnými finančnými zdrojmi a majetkom, aj riešeniu celospoločensky významných problémov, preverením ktorých budú príslušným kontrolovaným subjektom poskytnuté potrebné informácie pre prijatie efektívnych a účinných opatrení na ich riešenie.
V tejto súvislosti NKÚ SR bude aj naďalej poskytovať objektívne informácie o zistených skutočnostiach v tejto oblasti, tak NR SR, ako aj verejnosti.
Podrobnejšie hodnotenia Stanoviska NKÚ SR k návrhu ŠR na rok 2020 uvedené v jeho ďalších častiach:
1.Makroekonomický rámec návrhu RVS na rok 2020
2.Východiskový rámec návrhu RVS na rok 2020
3.Návrhu ŠR na rok 2020
4.Riziká vo vybraných politikách a kapitolách ŠR
5.Rozpočtové vzťahy SR a EÚ v roku 2020
6.Návrhu súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2020.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
8
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
9
1.Makroekonomický rámec návrhu RVS na rok 2020
Makroekonomické predpoklady návrhu RVS na roky 2020 2022 vychádzajú z prognózy MF SR zo septembra 2019. Aktualizovaná prognóza MF SR očakáva v roku 2019 reálny rast slovenskej ekonomiky 2,4 %. V nasledujúcom roku by tempo jej rastu malo byť pomalšie a to 2,3 %.
Spomalenie ekonomického rastu Slovenska v roku 2019 je dôsledkom naplnenia viacerých rizík prognózy a to najmä z externého prostredia. Otvorená ekonomika Slovenska trpí dôsledkom spomalenia vývoja v Nemecku a následkami obchodných vojen. Slabšie sa vyvíja najmä export a mierne negatívne je ovplyvnená aj súkromná spotreba. Naopak, nad očakávania sa vyvíja vládna spotreba a trh práce, a to aj vďaka výraznému rastu miezd.
Pomalší rast ekonomiky v roku 2020 byť spojený aj so stagnáciou na trhu práce a miernejším rastom spotreby domácností, súvisiacej aj s pomalšou dynamikou rastu miezd.
Porovnanie makroekonomických predpokladov rozpočtu na rok 2020 s očakávanou skutočnosťou na rok 2019
2,26
2,11
1,10
3,63
5,32
4,11
4,69
2,55
5,85
2,09
HDP, s.c. (YoY zmena)
Súkromná spotreba, s.c.
Vládna spotreba, s.c.
Fixné investície, s.c.
Export tovarov a služieb, s.c.
Import tovarov a služieb, s.c.
Priem. mesač. nominálna mzda
Priem. mesač. reálna mzda
Miera nezamestnanosti (VZPS)
Index spotrebiteľských cien (CPI)
0,00
1,00
2,00
3,00
4,00
5,00
6,00
7,00
8,00
2019 OS
2020 RVS
% - zmena
Poznámka: % predstavuje predpokladaný rast podľa prognózy z rozpočtu VS na rok 2020 oproti očakávanej skutočnosti 2019
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022, prognóza MF SR zo septembra 2019
Napriek tomu, že septembrovú prognózu MF SR považoval za realistickú aj Výbor pre makroekonomické prognózy (VpMP)1, prognóza aj riziká, ktoré návrh RVS nespomína a je otázne, či vytvorenú rezervu v prípade ich naplnenia, resp. horšieho ako očakávaného makroekonomického vývoja. Za najväčšie riziko pre domácu ekonomiku považovali členovia VpMP otázne oživenie domáceho priemyslu a s tým súvisiacu stagnáciu, resp. pokles zamestnanosti. Najmä firmy v súkromnom sektore v prípade negatívnych očakávaní opatrnejšie, čo má dosah na ekonomickú aktivitu a ochotu investovať.
Stále pretrvávajúcim rizikom s dosahom aj na malú otvorenú ekonomiku SR obchodné vojny medzi USA, Čínou a EÚ, ktorých efekt môže trvať dlhšie ako sa pôvodne predpokladalo (minimálne do prezidentských volieb v USA) a efekt zavedených ciel bude mať negatívny vplyv do roku 2021. Najväčší obchodný partner SR, nemecká ekonomika, podľa aktuálnych odhadov dosiahnuť dno v budúcom roku, a potom bude rásť len miernym medzikvartálnym tempom na úrovni cca 0,1 %. Súčasné predstihové indikátory potvrdzujú, že ekonomická aktivita eurozóny sa na začiatku štvrtého štvrťroka naďalej nachádza blízko stagnácie. Pokles priemyselnej výroby v Nemecku by mohol negatívne ovplyvniť slovenský export a súčasné signály z nemeckého trhu práce potvrdzujú riziko, keďže zamestnanosť klesla prvýkrát od roku 2013. NKÚ SR upozorňuje, že aj keď MF SR predpokladá vo svojej prognóze udržanie rastu zamestnanosti, septembrové čísla z úradov práce indikujú rast nezamestnanosti a októbrový indikátor dôvery v slovenskom priemysle výrazne klesol.
1 Tento výbor je v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti poradným orgánom ministra financií.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
10
Očakávania MF SR ohľadom prognózy priemernej inflácie vo výške 2,5 % v roku 2019 môžu byť mierne podhodnotené, keďže za prvých deväť mesiacov roka 2019 dosiahla medziročná inflácia v priemere 2,6 %. Prognóza inflácie na rok 2020 vo výške 2,1 % počíta s výrazným rastom cien elektrickej energie (približne 10%-percentný nárast).
2.Východiskový rámec návrhu RVS na rok 2020
Na základe septembrovej makroekonomickej a daňovej prognózy predpokladá návrh RVS na roky 2020 2022, vykázaný na základe metodiky ESA 2010, nasledovné výsledky hospodárenia v roku 2020:
Príjmy38 866 mil. eur
Výdavky 39 346 mil. eur
Schodok - 480 mil. eur
Podľa návrhu RVS na rok 2020 celkové príjmy VS rozpočtované vo výške 38 866 mil. eur, čo je o 1 649 mil. eur viac oproti rozpočtu na rok 2019, t. j. o 4,43 %. Celkové výdavky VS boli určené v objeme 39 346 mil. eur, čo predstavuje zvýšenie o 2 130 mil. eur, t. j. o 5,72 % oproti rozpočtu na rok 2019.
Príprava návrhu RVS bola poznamenaná metodickým spresnením hospodárskych výsledkov vyplývajúcich z poslednej benchmarkovej revízie výkazníctva zo strany Eurostatu. V zmysle usmernení ŠÚ SR, ktoré v roku 2019 predstavovali celkový negatívny vplyv vo výške 0,1 % HDP najvýraznejšie sa výsledky upravovali za rok 2018, kde sa deficit v porovnaní so skutočnosťou za rok 2018 zvýšil o 0,36 % HDP, t. j. o 321,7 mil. eur a dosiahol výšku 951,2 mil. eur.
2.1Rozpočtovanie príjmov v návrhu RVS
Návrh RVS na rok 2020 vychádza z aktualizovaných predpokladov o spomalení rastu slovenskej ekonomiky. Reaguje na nižší, ako očakávaný výber daní v priebehu roka 2019. Oproti návrhu RVS na roky 2019 2021, by mali klesnúť daňové a odvodové príjmy v roku 2020 o 700 mil. eur. Odhadované daňové príjmy VS medziročne vzrastú o 2,6 % (435 612 tis. eur). Najrýchlejšie by mali rásť dane za tovary a služby, ktoré si oproti rozpočtu na rok 2019 polepšia o 3,5 %, (316 467 tis. eur).
Vývoj podielu jednotlivých druhov daní na celkových daňových a odvodových príjmoch VS v rokoch 2011 - 2022 (v %)
19,7
21,5
21,8
22,5
23,7
23,5
22,8
22,6
22,7
22,7
23,0
37,4
34,2
33,3
32,8
32,7
32,0
32,0
31,4
31,1
30,9
30,8
38,9
39,3
40,5
39,8
39,4
40,3
40,9
41,8
42,0
42,2
42,6
0,0
20,0
40,0
60,0
80,0
100,0
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019 OS
2020 RVS
2021 RVS
Dane z príjmov, ziskov a kap. majetku
Dane na tovary a služby
%
Zdroj: MF SR, Návrh RVS na roky 2020 - 2022, prognóza MF SR zo septembra 2019
Pri tvorbe rozpočtu sa potvrdil dlhodobý a pokračujúci trend zvýšenia podielu odvodových príjmov na celkovom výbere daní a odvodov. V kontexte prijatých a plánovaných legislatívnych opatrení sa predpokladá rast odvodových príjmov o 4,6 % (558 992 tis. eur) oproti rozpočtu na rok 2019, rast príjmov Sociálnej poisťovne o 4,2 % (369 071 tis. eur) a príjmov zdravotných poisťovní o takmer 4,7 %, t. j. o 189 921 tis. eur. Kumulatívne legislatívne rozhodnutia, v priebehu deviatich predchádzajúcich rokov, sa prejavili na náraste podielu
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
11
odvodového zaťaženia z 38,9 % v roku 2011 na 42,2 % v návrhu RVS na rok 2020. Naopak, podiel daní za tovary a služby klesol z 37,4 % na 30,9 %. Nič na tom nezmenil fakt, že v roku 2020 dôjde k úprave základu dane pri dani z príjmov fyzických osôb. Štátu sa darí napĺňať príjem rozpočtu cez navýšenie odvodového zaťaženia aj vďaka pokračujúcemu rastu zamestnanosti.
Od roku 2014 každý nový návrh rozpočtu priniesol so sebou ročne v priemere 13 legislatívnych zmien v oblasti daní a odvodov. Návrh RVS na rok 2019 a 2020 zašiel v tomto ohľade ešte ďalej a priniesol legislatívne zmeny, ktoré neboli zapracované ani v prognóze daňových príjmov zo septembra 2018 a neboli zahrnuté do príjmov v RVS na roky 2019 2021. Podobne aj v návrhu RVS na rok 2020 sa počíta s legislatívnymi úpravami, pri ktorých nie je jasné, či budú schválené po prijatí zákona o ŠR.
V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad najvýznamnejších legislatívnych zmien schválených nad rámec rozpočtu VS na roky 2019 až 2021.
Opatrenia (v tis. eur, ESA 2010)
2019
2020
2021
Legislatívne vplyvy v príjmovej oblasti celkom
-133 403
-113 445
-113 445
z toho:
Znížená sadzba DPH na ubytovacie služby
-24 256
-25 449
-26 641
Oslobodenie rekreačných poukazov od daní a odvodov
-57 666
-58 958
-60 236
Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov (posun účinnosti od 2022)
0
0
50 034
Legislatívne vplyvy vo výdavkovej oblasti celkom
-58 028
-78 943
-80 724
Zdvojnásobenie daňového bonusu na dieťa do 6 rokov od 1.4.2019
-58 028
-78 943
-80 724
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Legislatívne opatrenia v objeme viac ako 190 431 tis. eur boli dodatočne prerokované Výborom pre daňové prognózy v decembri 2018, avšak neboli zahrnuté do príjmov v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2019 2021. NKÚ SR konštatuje, že tento postup vytvára riziko, že nebudú naplnené základné parametre rozpočtu.
V nasledujúcej tabuľke je sumarizovaný vplyv legislatívnych opatrení zahrnutých v prognóze daňových a odvodových príjmov VS na roky 2020 až 2022.
Opatrenia (tis. eur, ESA 2010)
2019
2020
2021
2022
Legislatívne vplyvy v príjmovej oblasti celkom
-118 980
-354 051
-351 364
-355 760
z toho:
15% sadzba DPPO pre firmy s obratom do 100 tis. eur
0
-41 654
-44 072
-45 220
Zvýšenie NČZD na 21- násobok ŽM
0
-135 402
-136 117
-136 764
Znížená sadzba SZČO na 15% pre obrat do 100 tis. eur
0
-19 500
-19 365
-20 841
Zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov od 2020
0
101 846
137 310
137 559
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Legislatívne opatrenia znižujú príjmovú stránku rozpočtu v celkovom predpokladanom objeme 354 mil. eur. Vychádzajú z predpokladu pozitívneho makroekonomického vývoja, ktorý sa prejaví na vyššom výbere daní. pri príprave rozpočtu, v dôsledku spomalenia ekonomiky, došlo k zníženiu odhadu výberu daňových a odvodových príjmov o ďalších 346 mil. eur. Zároveň prognóza predpokladá, že dôjde k zvýšeniu sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ktorá by mala priniesť do rozpočtu od 102 do 138 mil. eur v rokoch 2020 2022. Samotný návrh rozpočtu pripúšťa riziko, že opatrenie nebude schválené v NR SR. V takom prípade nebude príjmová stránka rozpočtu naplnená a ciele rozpočtu budú ohrozené.
Vplyv legislatívnych opatrení nezahrnutých v predloženom návrhu RVS na rok 2020 2022 sumarizuje nasledujúca tabuľka.
Opatrenia (tis. eur, ESA 2010)
2019
2020
2021
2022
Legislatívne vplyvy v príjmovej oblasti celkom
0
0
152 000
160 000
Predlženie platnosti osobitného bankového odvodu aj po roku 2020
0
152 000
160 000
Legislatívne vplyvy vo výdavkovej oblasti celkom
0
80 000
148 000
148 000
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
12
Opatrenia (tis. eur, ESA 2010)
2019
2020
2021
2022
Zmena systému výpočtu minimálneho dôchodku
0
80 000
148 000
148 000
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií je zahrnutý v príjmovej časti návrhu RVS na rok 2020, je súčasťou štátnych finančných aktív a tvorí zdroje na krytie prípadných problémov vo finančnom sektore. Teda nie je dodatočným príjmom rozpočtu. Nie je určený na krytie zvýšených nákladov, ktoré bude mať Sociálna poisťovňa v súvislosti so zmenou vyplácania dôchodkov s účinnosťou od 1. 1. 2020. Legislatívne opatrenia, ktoré nie zahrnuté v návrhu RVS, zvyšujú výdavkovú stranu rozpočtu o 80 000 tis. eur. NKÚ SR považuje tento postup za významné riziko a upozorňuje, že ak nebudú prijaté opatrenia na príjmovej strane rozpočtu, ciele rozpočtu nemôžu byť splnené. V návrhoch legislatívnych zmien, ktoré ovplyvnia vývoj rozpočtu v roku 2020, nie je vyčíslený vplyv na rozpočet VS.
Daňové príjmy verejnej správy
Makroekonomické výsledky slovenskej ekonomiky výrazne negatívne vplývajú na daňové základne a následne na výber daní. Návrh rozpočtu na rok 2020, na základe septembrovej prognózy, predpokladá výpadok príjmov v objeme 550 mil. eur oproti júnovej prognóze. V roku 2022 môže výpadok vzhľadom na makroekonomický vývoj predstavovať 800 mil. eur. Príčinou je, že pracovný trh, ktorý priamo ovplyvňuje odvody a daň z príjmov fyzických osôb, sa bude postupne ochladzovať. Pesimistickejšie aj predpoklady ohľadom vývoja spotreby domácností, ktoré znížili odhad výberu DPH o 147 mil. eur oproti júnovej prognóze.
Daňové a odvodové príjmy verejnej správy v akruálnej metodike (ESA 2010) na rok 2020 prognózované v celkovej výške 30 068 371 tis. eur bez sankcií, čo predstavuje nárast 3,6 % oproti očakávaným príjmom za rok 2019. Odvodové prímy budú rasť tempom 4,5 % a sú rozpočtované v celkovom objeme 12 733 509 tis. eur. Na druhej strane, daňové príjmy VS by mali rásť pomalšie o 2,9 % a mali by dosiahnuť úroveň 17 334 862 tis. eur. Na naplnenie rozpočtu príjmov bude mať vplyv hlavne vývoj v oblasti odvodov a daní za tovary a služby. Vývoj na trhu práce tentoraz výrazne nenavýši príjmy.
Porovnanie prognózy daňových príjmov VS na rok 2020 a vybraných daní podľa očakávanej skutočnosti za rok 2019
1,4 %
2,1 %
0,4 %
3,8 %
4,9 %
4,2 %
5,1 %
4,5 %
Dane z príjmov, ziskov a kap. majetku
Daň z príjmov fyzických osôb
Daň z príjmov právnických osôb
Daň z pridanej hodnoty
Spotrebné dane
Sociálna poisťovňa
Zdravotné poisťovne
FSZP spolu
0
5 000 000
10 000 000
2020 RVS
2019 OS
2019 RVS
Poznámka: % predstavuje predpokladaný rast podľa prognózy z rozpočtu VS na rok 2020 oproti očakávanej skutočnosti 2019
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022, prognóza MF SR zo septembra 2019
RVS na roky 2019 2021 predpokladal, že štát vyberie na daniach z príjmov fyzických osôb 3 704 112 tis. eur, návrh RVS však počíta so sumou nižšou o 94 908 tis. eur. Pod zníženie sa podpísal ekonomický vývoj, ale aj navrhované legislatívne zmeny, ako zvýšenie NČZD (-135 402 tis. eur), pri DPFO z podnikania návrh zníženia sadzby na 15 % pri príjmoch do 100 tis. eur (-41 654 tis. eur). Návrh RVS na rok 2020 ráta s objemom 3 609 204 tis. eur, čo je o 74 089 tis. eur viac ako očakávaná skutočnosť v roku 2019. Plánovaný výnos dane sa opiera o prognózu postupného ochladenia na trhu práce, ktorého vyššie vplyvy sa prejavia za horizontom roka 2020. Na výber dane budú mať výraznejší vplyv navrhované legislatívne úpravy než makroekonomické prostredie.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
13
DPPO bola na rok 2020 rozpočtovaná vo výške 2 808 985 tis. eur, čo predstavuje medziročný pokles o 91 163 tis. eur. Rok 2019 a budúce roky budú poznačené nižšou ziskovosťou firiem. Okrem dosahu pomalšieho rastu ekonomiky budú mať na výber dane vplyv aj legislatívne zmeny. Zníženie sadzby na 15 %, pre firmy s obratom do 100 tis. eur, je spojené s výpadkom okolo 45 000 tis. eur. Vzhľadom na to, že DPPO v priebehu roku ponúka veľmi málo údajov o výbere daní a jej citlivosti na vývoj ekonomiky, jej prognózovanie je problematické.
Predpoklad RVS na rok 2019 vo výbere DPH by mal byť, aj napriek ochladeniu ekonomiky, naplnený. Očakávaný výnos DPH v roku 2019 by mal dosiahnuť 6 668 093 tis. eur, čo predstavuje oproti RVS na rok 2019 rast o 4 429 tis. eur. Návrh RVS na rok 2020 bol ovplyvnený makroekonomickým vývojom a revidovaný nadol o 95 715 tis. eur. Poklesne spotreba domácností, slabnúci import zníži výber DPH na colniciach a vplyv bude mať aj zníženie sadzby na vybrané potraviny (- 80 000 tis. eur). Návrh RVS na rok 2020 predpokladá výber DPH v objeme 6 920 372 tis. eur, čo je o 252 279 tis. eur viac, ako je očakávaný výnos v roku 2019.
Z hľadiska daňovej medzery na DPH patrí SR podľa EK medzi posledných päť krajín s daňovou medzerou vyššou ako 20 %. V našich podmienkach to znamená, že ročne prichádzame o 1,7 mld. eur. Opatrenia, ktoré zavádza MF SR, neprinášajú zatiaľ výrazné výsledky. zameriavané na sektory, kde nie je predpoklad najväčšieho odlivu dane. On-line napojenie všetkých pokladníc na portál finančnej správy eKasa bolo zavedené so značným meškaním a je sprevádzané dodatočnou administratívnou a finančnou záťažou pre malých a stredných podnikateľov. Momentálne stále nie je pripojená takmer polovica registračných pokladníc.
Príjem do fondov sociálneho a zdravotného poistenia by mal byť v roku 2019 vyšší oproti očakávaniam rozpočtu o 10 623 tis. eur, keďže spomalenie ekonomiky sa ešte neprejavilo na trhu práce. Plánovaný výber by mal rásť aj v roku 2020 a je prognózovaný v objeme 12 733 509 tis. eur, čo medziročne predstavuje rast o 558 992 tis. eur oproti RVS na rok 2019 (o 4,6 %). Z toho sociálne odvody o 369 071 tis. eur a zdravotné odvody o189 921 tis. eur. Prognóza naplnenia príjmov zo sociálnych odvodov je postavená na optimistickom scenári, že makroekonomické faktory zasiahnu trh práce len postupne a neprejavia sa naplno. Stále sa ráta s rastom priemernej mzdy. Rast odvodov bol každoročne základom príjmovej stránky rozpočtu. Pri tvorbe rozpočtu, revízia mzdovej bázy znížila odhad sociálnych a zdravotných odvodov o 242 000 tis. eur oproti pôvodným predpokladom. Legislatívne vplyvy majú len minimálny dopad na aktualizáciu prognózy. Odhad vývoja predpokladá stagnáciu v roku 2019 a výraznejšie ochladenie pracovného trhu v roku 2020. Úrady práce dnes evidujú počet nahlásených hromadných prepúšťaní na úrovni roka 2015. Slovenská ekonomika je otvorenou ekonomikou, postavenou predovšetkým na domácom automobilovom priemysle, ktorý závisí od globálneho vývoja. V prípade pokračovania negatívneho vývoja a prepadu objednávok môže slovenský pracovný trh reagovať poklesom zamestnanosti. Pretrváva tak riziko, že prognóza výnosov poistných odvodov je optimistická.
Rizikom prognózovania príjmov VS sa javí makroekonomický vývoj, a tiež navrhované alebo schválené legislatívne opatrenia, pri ktorých nie vyčíslené dopady na rozpočet VS.
2.2 Fiškálny rámec návrhu RVS
Podľa predbežných výsledkov hospodárenia deficit VS v metodike ESA 2010 dosiahne za rok 2019 úroveň 0,68 % HDP. Rozpočet na rok 2019 bol plánovaný ako vyrovnaný. Znamená to, že kľúčový cieľ rozpočtu VS na rok 2019 nebude splnený. Pri takomto východiskovom stave je schodok RVS na rok 2020 naplánovaný na úrovni 0,49 % HDP, pričom RVS na roky 2019 až 2021 rátal v roku 2020 s prebytkom vo výške 0,1 % HDP.
V nasledujúcej tabuľke je uvedený vývoj schodku VS v rokoch 2017 až 2021.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
14
Schodok VS
(ESA 2010, v mil. eur)
2017
2018
2019 RVS
2019 OS
2020 RVS
2021 RVS
Rozdiel 2020 RVS 2019 OS
Príjmy spolu
34 221
36 570
37 216
37 740
38 866
40 428
1 126
Výdavky spolu
35 026
37 521
37 216
38 380
39 346
41 198
966
Schodok
-805
-951
0
-640
-480
-770
159
Schodok k HDP (%)
-0,95
-1,06
0,00
-0,68
-0,49
-0,75
0,19
Cieľový schodok RVS (mil. eur)
-1 083
-743
0
0
-480
-770
-480
Cieľový schodok RVS (% HDP)
-1,29
-0,83
0,00
0,00
-0,49
-0,75
-0,49
HDP (mil. eur, b.c.)
84 517
89 721
96 890
94 087
98 043
102 945
3 955
Príjmy spolu (% HDP)
40,49
40,76
38,41
40,11
39,64
39,27
-0,47
Výdavky spolu (% HDP)
41,44
41,82
38,41
40,79
40,13
40,02
-0,66
Zdroj: MF SR, Návrh RVS na roky 2020 až 2022, ŠÚ SR, Eurostat
Podľa „Správy ŠÚ SR o deficite a dlhu“, z 21. októbra 2019, deficit verejných financií SR v roku 2018 dosiahol úroveň 1,06 % HDP. Jesenná notifikácia o deficite a dlhu od Eurostatu tak zvýšila pôvodný deficit verejných financií z jarnej notifikácie po zohľadnení dodatočných faktorov o 0,36 p. b. Eurostat pri jarnej notifikácii vyjadril výhradu k zaznamenaniu vybraných výdavkov, ktoré by mohli navýšiť deficit a dlh za rok 2018 o 0,3 % HDP. Výšku deficitu sektora VS v roku 2018 negatívne ovplyvnilo najmä uznanie záväzku voči prevádzkovateľom jadrových zariadení v súvislosti s ich budúcim vyraďovaním a zaznamenanie systému podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Naopak, pozitívny vplyv na výšku deficitu v roku 2018 mala zmena vykazovania príjmov z predaja telekomunikačných licencií. Celkové zhoršenie deficitu VS pozostávalo z revízie vyplývajúcej z aktualizácie zdrojových dát s negatívnym vplyvom vo výške 0,23 % HDP a z benchmarkovej revízie s negatívnym dopadom 0,13 % HDP.
Deficit SR sa tak dostal na dvojnásobnú úroveň priemerného schodku v eurozóne, medzi osem najvyšších deficitov v EÚ. V celej priemerný schodok dosiahol 0,7 % HDP. V rámci krajín V4 dosiahla lepší rozpočtový výsledok ČR, ktorá vlani hospodárila s prebytkom verejných financií vo výške 1,1 % HDP a Poľsko s deficitom 0,2 %. Maďarsko vykázalo deficit na úrovni 2,3 % výkonu ekonomiky.
Vývoj schodku verejnej správy v rokoch 2006 až 2021 (v mil. eur)
-805
-951
-640
-480
-5 500
-4 500
-3 500
-2 500
-1 500
-500
500
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019 OS
2020 RVS
2021 RVS
Schodok skutočnosť
Cieľový schodok RVS v mil. eur
mil. eur
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022, ŠÚ SR – októbrová notifikácia o deficite a dlhu
Fiškálna politika SR podlieha od roku 2014 pravidlám preventívnej časti Paktu stability a rastu, ktorá požaduje postupné znižovanie štrukturálneho salda do dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa (MTO). Štrukturálne saldo verejnej správy vyjadruje výsledok hospodárenia verejnej správy očistený o cyklické a jednorazové vplyvy. Takto vyjadrené saldo presnejšie zobrazuje skutočnú fiškálnu pozíciu krajiny a zároveň je kľúčovým pilierom pri hodnotení súladu s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami. V roku 2020 by mal štrukturálny deficit VS dosiahnuť úroveň 0,5 % HDP, čo je o 0,5 % HDP menej oproti MTO stanovenému v Programe stability SR na roky 2019 2022. Slovensko si pre rok 2020 zmenilo MTO na úroveň -1 % HDP z pôvodných -0,5 % HDP – v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami.
Naplnenie cieľa vyrovnaného hospodárenia rozpočtu VS bolo niekoľkokrát presunuté na neskoršie obdobie. Na základe súčasného vývoja NKÚ SR považuje dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu v najbližších rokoch za nereálne.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
15
2.3Prognóza hrubého dlhu VS
Podľa II. notifikácie Eurostatu dosiahol dlh VS v roku 2018 výšku 49,4 %, čo je o 0,5 % viac oproti I. notifikácii Eurostatu. Dlh VS sa opätovne dostal do 1. sankčného pásma v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Dlh VS by mal v roku 2019 podľa odhadu MF SR dosiahnuť úroveň 47,9 % HDP. Znamená to, že by sa nemal nachádzať v hraniciach 1. sankčného pásma dlhovej brzdy. Hlavným dôvodom medziročného poklesu hrubého dlhu je naďalej pokračujúci, aj keď pomalší rast HDP a pokračujúci primárny prebytok hospodárenia verejnej správy. Plánovaný dlh podľa návrhu rozpočtu na rok 2020 by mal byť na úrovni 46,8 % HDP. Dôjde tak k jeho medziročnému zníženiu o 1,1 p. b. Dynamiku dlhu negatívne ovplyvní jednorazový vklad do Európskeho stabilizačného mechanizmu v roku 2020, vo výške 0,1 % HDP. V absolútnych číslach by mal dlh vzrásť o 800 mil. eur.
Dlh verejnej správy (ESA 2010)
m.j.
2016
2017
2018
2019 OS
2020 RVS
2021 RVS
2022 RVS
Hrubý dlh verejnej správy
mil. eur
42 053
43 370
44 322
45 095
45 895
47 252
48 484
Hrubý dlh verejnej správy
% HDP
51,8
51,3
49,4
47,9
46,8
45,9
44,8
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, Eurostat - Správa o deficite a dlhu k 21. októbru 2019
Vývoj dlhu verejnej správy v rokoch 2006 až 2022
17 431
44 322
45 719
45 095
45 895
48 484
10 000
15 000
20 000
25 000
30 000
35 000
40 000
45 000
50 000
55 000
25,0
30,0
35,0
40,0
45,0
50,0
55,0
60,0
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019 RVS
2019 OS
2020 RVS
2021 RVS
2022 RVS
Hrubý dlh verejnej správy mil. eur
mil. eur
% HDP
Zdroj: MF SR, Eurostat, Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa od nástupu globálnej hospodárskej krízy v roku 2008 stala jednou z najdôležitejších priorít národných vlád. Úroveň hrubého dlhu SR sa zvýšila z 30,01 % v roku 2007 na 47,9 % HDP v roku 2019. Od roku 2013 dlh v pomere k HDP klesajúci trend, ale v absolútnom vyjadrení sa neustále zvyšuje. Tiež ukazovateľ dlhu na obyvateľa SR sa v rokoch 2014 až 2019 zvýšil zo 7,5 tis. eur na 8,1 tis. eur.
Náklady na obsluhu štátneho dlhu v prepočte na jedno euro klesajú. Naopak, celkové náklady v absolútnych číslach stúpajú. Kým v roku 2008 náklady na jedno euro dlhu predstavovali hodnotu 0,045 eur, v roku 2019 by obsluha štátneho dlhu mala stáť 0,024 eur za jedno požičané euro. Celkovo za štátny dlh v roku 2020 by mala vláda zaplatiť 1 157 mil. eur, čo je o 53 mil. eur menej než v predchádzajúcom roku, pričom v roku 2008 na tieto účely bolo vynaložených len 885 mil. eur.
3.Návrh štátneho rozpočtu na rok 2020
3.1Súhrnné ukazovatele návrhu ŠR
Návrh súhrnných ukazovateľov príjmov a výdavkov ŠR na rok 2020 predstavuje výsledok rozpočtovej politiky vlády SR, ktorá vychádza z jej programového vyhlásenia, kde medzi hlavné priority patrí ozdravenie verejných financií. Stratégia rozpočtovej politiky je zameraná na ďalšie zlepšovanie rozpočtovej pozície verejnej správy s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
16
Porovnanie štruktúry príjmov, výdavkov a schodku ŠR na hotovostnej báze za rok 2018, schváleného rozpočtu na rok 2019 a návrhu rozpočtu na rok 2020 sumarizuje nasledujúca tabuľka.
Ukazovateľ
(v tis. eur)
Skutočnosť
2018
Rozpočet
2019
Návrh rozpočtu
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Príjmy ŠR
15 381 013
15 497 654
15 889 512
391 858
102,5
daňové príjmy
11 965 782
12 464 557
12 909 286
444 729
103,6
nedaňové príjmy
1 211 597
1 331 345
1 263 764
-67 581
94,9
granty a transfery
2 203 634
1 701 752
1 716 461
14 709
100,9
Výdavky ŠR
16 563 255
17 538 901
18 571 741
1 032 840
105,9
bežné výdavky
14 160 931
15 250 323
16 934 692
1 684 369
111,0
kapitálové výdavky
2 402 324
2 288 578
1 637 049
-651 529
71,5
Schodok ŠR
-1 182 242
-2 041 247
-2 682 229
-640 982
131,4
Zdroj: ŠZÚ za rok 2018, RVS na roky 2019 až 2021, Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Schodok ŠR sa navrhuje vo výške 2 682 229 tis. eur, čo je o 640 982 tis. eur viac oproti schválenému rozpočtu na rok 2019 (o 31,4 %).
Príjmy ŠR
Príjmy ŠR na rok 2020 navrhnuté vo výške 15 889 512 tis. eur, čo je o 391 858 tis. eur viac oproti rozpočtu na rok 2019. Daňové príjmy sa medziročne zvyšujú o 444 729 tis. eur na 12 909 286 tis. eur, nedaňové príjmy sa znižujú o 67 581 tis. eur na 1 263 764 tis. eur. Granty a transfery sa v roku 2020 medziročne navrhujú zvýšiť o 14 709 tis. eur na 1 716 461 tis. eur.
Porovnanie štruktúry daňových príjmov ŠR na hotovostnej báze za rok 2018, schváleného rozpočtu na rok 2019 a návrhu rozpočtu na rok 2020 je uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Ukazovateľ
(v tis. eur)
Skutočno
2018
Rozpočet
2019
Návrh rozpočtu
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Daňové príjmy ŠR bez sankcií
11 944 887
12 451 408
12 892 097
440 689
103,5
Dane z príjmov a kapitálového majetku
3 011 024
2 952 136
3 091 270
139 134
104,7
v tom:
daň z príjmov fyzických osôb
5 919
-16 794
-25 657
-8 863
152,8
daň z príjmov právnických osôb
2 795 935
2 733 291
2 860 647
127 356
104,7
daň z príjmov vyberaná zrážkou
209 170
235 639
256 280
20 641
108,8
Dane z majetku
14
0
0
0
-
Dane za tovary a služby
8 919 316
9 275 251
9 596 538
321 287
103,5
z toho:
daň z pridanej hodnoty
6 412 426
6 629 455
6 891 117
261 662
103,9
spotrebné dane
2 323 521
2 417 198
2 474 043
56 845
102,4
dane z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti
152 839
167 128
163 495
-3 633
97,8
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií
23 365
21 517
24 289
2 772
112,9
Sankcie
20 895
13 149
17 189
4 040
130,7
Iné dane
-8 832
202 504
180 000
-22 504
88,9
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
17
Ukazovateľ
(v tis. eur)
Skutočno
2018
Rozpočet
2019
Návrh rozpočtu
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Daňové príjmy ŠR spolu
11 965 782
12 464 557
12 909 286
444 729
103,6
Zdroj: ŠZÚ za rok 2018, RVS na roky 2019 až 2021, Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Podrobnejšie hodnotenie daňových príjmov ŠR je obsahom stanoviska k rozpočtovaniu príjmov návrhu RVS na rok 2020 v časti 2.1.
Porovnanie nedaňových príjmov ŠR na hotovostnej báze za rok 2018, schváleného rozpočtu na rok 2019 a návrhu rozpočtu na rok 2020 sumarizuje nasledujúca tabuľka.
Názov ukazovateľa
(v tis. eur)
Skutočno
2018
Rozpočet
2019
Návrh rozpočtu
2020
Rozdiel
Podiel
v %
a
1
2
3
4=3-2
5=3/2*100
Nedaňové príjmy spolu
1 211 597
1 331 345
1 263 764
-67 581
94,9
Príjmy z podnikania a z vlastníctva majetku
451 114
443 659
449 239
5 580
101,3
Administratívne poplatky a iné poplatky a platby
345 637
416 716
378 784
-37 932
90,9
Kapitálové príjmy
10 629
52 691
50 794
-1 897
96,4
Úroky z tuzemských a zahraničných úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí, vkladov a ážio
8 049
6 754
6 472
-282
95,8
Iné nedaňové príjmy
396 168
411 524
378 475
-33 049
92,0
Zdroj: ŠZÚ za rok 2018, RVS na roky 2019 až 2021, Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Príjmy z podnikania a vlastníctva majetku medziročne vzrastú o 5 580 tis. eur na 449 239 tis. eur. Najvýznamnejšiu položku týchto príjmov tvoria dividendy od akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu, ktorý je zastúpený rezortnými ministerstvami. Na rok 2020 rozpočtované vo výške 438 168 tis. eur, čo je o 5 488 tis. eur viac v porovnaní s rozpočtom na rok 2019. Tento rast je spôsobený hlavne rastom dividend od spoločností Západoslovenská energetika, a. s., Stredoslovenská energetika, a. s. a Slovenská konsolidačná, a. s. Naopak, nižšie príjmy z dividend pri medziročnom porovnaní sa očakávajú najmä od spoločnosti Východoslovenská energetika, a. s.
V tejto skupine príjmov zahrnuté aj iné príjmy z podnikania, najmä odvod zo zisku po zdanení, ktorý majú odviesť Lesy SR, š. p., vo výške 5 000 tis. eur, Vodohospodárska výstavba, š. p. vo výške 200 tis. eur a Eximbanka SR.
NKÚ SR upozorňuje na riziká vyplývajúce z neplnenia príjmovej časti rozpočtu v oblasti dividend a osobitných odvodov, ktoré závisia od výsledkov hospodárenia daných spoločností.
Porovnanie grantov a transferov ŠR na hotovostnej báze za rok 2018, schváleného rozpočtu na rok 2019 a návrhu rozpočtu na rok 2020 obsahuje nasledujúca tabuľka.
Ukazovateľ (v tis. eur)
Skutočnosť
2018
Rozpočet 2019
Návrh rozpočtu 2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
4=3-2
5=3/2*100
Granty a transfery spolu
2 203 634
1 701 752
1 716 461
14 709
100,9
Tuzemské granty a transfery
33 861
36 711
38 772
2 061
105,6
Zahraničné granty a transfery
2 169 773
1 665 041
1 677 689
12 648
100,8
Z toho: prostriedky z rozpočtu
2 169 725
1 665 041
1 677 689
12 648
100,8
Zdroj: ŠZÚ za rok 2018, RVS na roky 2019 až 2021, Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
18
Tuzemské transfery na rok 2020 rozpočtované vo výške 38 772 tis. eur a zahŕňajú najmä príspevky zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby a na činnosť Národného centra zdravotníckych informácií, ako aj poplatky od ostatných subjektov verejnej správy, súvisiace s multilicenčnou zmluvou s firmou Microsoft.
Zahraničné transfery predstavujú prostriedky zo všeobecného rozpočtu EÚ. V rokoch 2020 2022 sa rozpočtujú prostriedky pre programy Partnerskej dohody a pre poľnohospodárske fondy v rámci 3. programového obdobia. Podrobnejšie hodnotenie zahraničných transferov je obsahom stanoviska k finančným vzťahom, ktoré súvisia s rozpočtom EÚ na rok 2020, v časti 5.
Výdavky ŠR
Rozpočet výdavkov ŠR na rok 2020 sa medziročne zvyšuje o 1 032 840 tis. eur na úroveň 18 571 741 tis. eur, t. j. o 5,9 %. Rozpočet na rok 2020 odráža predpokladaný stav implementácie jednotlivých OP financovaných z prostriedkov a spolufinancovania zo ŠR, ako aj iných programov zo zahraničia. Vo výdavkoch kapitol ŠR je zapracovaná dohoda dosiahnutá v rámci kolektívneho vyjednávania v roku 2018 na roky 2019 a 2020.
V súlade s uzatvorenými kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa a nadväzujúcou legislatívou je na rok 2020 do rozpočtu príslušných kapitol rozpočtovaná valorizácia miezd na úrovni 10 % s účinnosťou od 1. januára 2020 pre všetkých štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v sume 488,6 mil. eur. Súčasne je zabezpečený vplyv nového zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v sume 6,8 mil. eur a finančné prostriedky na zlepšenie odmeňovania učiteľov (vrátane výskumných a vývojových zamestnancov) na začiatku kariéry v sume 33,1 mil. eur, ktoré nadobudli účinnosť od 1. septembra 2019.
Na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov sa vytvárajú v ŠR zákonné rozpočtové rezervy, ktoré tvorí najmä rozpočtová rezerva vlády, rozpočtová rezerva predsedu vlády a rezerva na prostriedky a odvody EÚ. V návrhu zákona o ŠR rozpočtované rezervy ŠR na rok 2020 v celkovej sume 140 774 tis. eur; ich rozdelenie je uvedené v prílohe č. 6 nasledovne: Rezerva vlády SR (5 000 tis. eur), Rezerva predsedu vlády SR (1 500 tis. eur), Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ (134 274 tis. eur).Rezerva vlády SR a Rezerva na prostriedky a odvody rozpočtované v kapitole VPS a Rezerva predsedu vlády SR je rozpočtovaná v kapitole ÚV SR.
Rezervy rozpočtované v kapitole VPS sú nasledovné.
Rezervy (v tis. eur)
Skutočnosť 2018
Rozpočet 2019
Návrh rozpočtu 2020
Rozdiel
Podiel
a
1
2
3
4=3-2
5=3/2*100
Rezerva vlády
3 477
5 000
5 000
0
100,0
Rezerva na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí a na výdavky súvisiace s vrátenými príjmami z minulých rokov
0
10 000
10 000
0
100,0
Rezerva na riešenie vplyvov nových zákonných úprav a iných vplyvov
0
400 000
250 171
-149 829
62,5
Rezerva na riešenie krízových situácií
15
11 000
11 000
0
100,0
Rezerva na mzdy a poistné
0
592 228
152 809
-439 419
25,8
Rezerva na rok 2019
0
53 110
0
-53 110
0,0
Rezerva na vysporiadanie korekcií
0
0
300 000
300 000
-
Rezervy
3 493
1 071 338
728 980
-342 358
68,0
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase prípravy rozpočtu VS nebola známa definitívna legislatívna podoba viacerých opatrení, rozpočtuje sa v kapitole VPS Rezerva na riešenie
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
19
vplyvov nových zákonných úprav v objeme 250 171 tis. eur. Účelom tejto rezervy je kryť hlavne výdavky súvisiace s pripravovanými legislatívnymi zmenami. V rámci uvedeného výdavkového titulu sa uvažuje s výdavkami na podporu výchovy k stravovacím návykom detí, na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, na príspevky za zásluhy v športovej oblasti a na zriadenie Fondu na podporu športu. Ďalšími výdavkami výdavky týkajúce sa pozemkových úprav a dotačných nástrojov na podporu v poľnohospodárstve a výdavky súvisiace s novelou zákona o e-Governmente.
V súvislosti s ukončením programového obdobia 2007 2013 vzniká potreba finančného vysporiadania korekcií zaznamenaných v minulých rokoch. Takto zaznamenané korekcie ovplyvnili negatívne deficit rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 v rokoch, v ktorých boli zaznamenané. Z tohto dôvodu sa rozpočtuje Rezerva na vysporiadanie korekcií v objeme 300 mil. eur v roku 2020.
Rezerva na prostriedky a odvody sa rozpočtuje na administrovanie štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, príjmov z poľnohospodárskych fondov, na prípadné korekcie za poskytnuté prostriedky EÚ, na rýchlejšiu realizáciu a väčší počet projektov, na výdavky na zefektívnenie systému finančného riadenia fondov a iných finančných nástrojov. Slúži na krytie nevyhnutých a nepredvídaných výdavkov, ktoré vzniknú v tejto oblasti v priebehu roka.
Štruktúru finančných vzťahov súvisiacich s rozpočtom sumarizuje nasledujúca tabuľka.
Ukazovateľ (v tis eur)
Skutočnosť 2018
Rozpočet 2019
Návrh rozpočtu 2020
Rozdiel
Podiel
a
1
2
3
4=3-2
5=3/2*100
Finančné vzťahy súvisiace s rozpočtom EÚ, v tom:
788 797
1 078 618
1 070 365
-8 253
99,2
Výdavky na financovanie finančných mechanizmov
2 317
2 250
4 518
2 267
200,8
Odvody do všeobecného rozpočtu
731 424
839 668
913 641
73 973
108,8
Príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu
16 512
17 934
17 933
-1
100,0
Rezerva na prostriedky EÚ a odvody EÚ
0
218 766
134 274
-84 492
61,4
Výdavky na finančné opravy a zrušenia záväzkov EK
38 544
0
0
0
-
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
NKÚ SR v rámci kontroly v roku 2018 zistil, že nevyčerpané prostriedky z rezerv boli čerpané v rozpore s ich pôvodným účelovým určením. Boli presunuté na iné výdavkové tituly, napr. na výdavky na realizáciu nerozpočtovaných potrieb a výdavky na vybrané investície, a časť bola v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách viazaná na použitie v nasledujúcich rokoch. NKÚ SR opakovane upozorňuje na viaceré problémy spojené s čerpaním rezerv, ktoré môžu byť použité na iné účely v súlade s rozhodnutím vlády alebo ministra financií.
V rámci ostatných výdavkov kapitoly VPS bolo zistené, že v kapitole rozpočtované aj výdavky, ktoré súvisia s výdavkami iných rozpočtových kapitol, napríklad na:
kompenzačný príspevok baníkom (uzn. vl. 336/2019)1 600 tis. eur
región Horná Nitra (uzn. vl. 336/2019) 299 tis. eur
rekonštrukciu NKP Rusovce (uzn. vl. 339/2018)2 000 tis. eur
podporu regionálnej športovej infraštruktúry2 000 tis. eur
rekonštrukciu budovy NS SR 1 000 tis. eur
rekonštrukciu administratívnej budovy v Levoči (uzn. vl. 172/2019)3 450 tis. eur
revitalizáciu hradu Krásna Hôrka (uzn. vl. 348/2019)8 600 tis. eur
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
20
rekonštrukciu štátnej opery Banská Bystrica (uzn. vl. 354/2019)3 000 tis. eur
Uvedené nie je v súlade s ustanovením zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého kapitolu VPS tvoria výdavky, ktoré nesúvisia s výdavkami ostatných kapitol.
Porovnanie bežných výdavkov za rok 2018, schváleného rozpočtu na rok 2019 a návrhu rozpočtu na rok 2020 uvádza nasledujúca tabuľka.
Ukazovateľ (v tis. eur)
Skutočnosť
2018
Rozpočet 2019
Návrh rozpočtu 2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
4=3-2
5=3/2*100
Bežné výdavky
14 160 931
15 250 323
16 934 692
1 684 369
111,0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné výdavky
2 026 060
2 221 695
2 426 676
204 981
109,2
Poistné a príspevok do poisťovní
728 295
782 871
855 329
72 457
109,3
Tovary a služby
1 634 657
2 428 259
2 797 475
369 216
115,2
Bežné transfery
9 771 649
9 817 228
10 854 942
1 037 714
110,6
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi
270
270
270
0
100,0
Zdroj: ŠZÚ za rok 2018, RVS na roky 2019 až 2021, Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Bežné výdavky ŠR sa na rok 2020 rozpočtujú vo výške 16 934 692 tis. eur, čo je o 1 684 369 tis. eur viac oproti rozpočtu na rok 2019.
Kapitálové výdavky sa medziročne znižujú o 651 529 tis. eur na 1 637 049 tis. eur. Navrhovaná výška neumožní odstrániť modernizačný dlh v kapitolách ŠR, a tak rekonštrukcie, modernizácie a nákupy objektov a ich realizácia sa bude musieť opätovne presunúť na ďalšie roky. Porovnanie kapitálových výdavkov za rok 2018, schváleného rozpočtu na rok 2019 a návrhu rozpočtu na rok 2020 uvádza nasledujúca tabuľka.
Ukazovateľ (v tis. eur)
Skutočnosť
2018
Rozpočet 2019
Návrh rozpočtu 2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
4=3-2
5=3/2*100
Kapitálové výdavky
2 402 324
2 288 578
1 637 049
-651 529
71,5
Obstarávanie kapitálových aktív
721 148
1 283 011
795 423
-487 588
62,0
Kapitálové transfery
1 681 176
1 005 567
841 626
-163 941
83,7
Zdroj: ŠZÚ za rok 2018, RVS na roky 2019 až 2021, Návrh RVS na roky 2020 až 2022
3.2 Príjmy a výdavky kapitol
Rozpočtovanie hotovostných príjmov ŠR na rok 2020 na medziročne zvyšuje o 391 858 tis. eur na úroveň 15 889 512 tis. eur. Medziročný nárast príjmov na rok 2020 je rozpočtovaný v 11 kapitolách. Medziročný pokles príjmov na rok 2020 sa rozpočtuje v 6 kapitolách. V 16 rozpočtových kapitolách príjmy rozpočtované na úrovni roka 2019 a v 2 kapitolách sa príjmy na rok 2020 nerozpočtujú. Návrh rozpočtu príjmov podľa jednotlivých kapitol na rok 2020 a ich porovnanie so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočnosťou za rok 2018 je uvedený v prílohe v Tabuľke 1.
Najvýznamnejší medziročný rast príjmov v absolútnom vyjadrení na rok 2020 je rozpočtovaný v kapitolách Všeobecná pokladničná správa o 368 595 tis. eur, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR o 112 595 tis. eur a Ministerstvo financií SR o 97 467 tis. eur.
Najvýraznejší medziročný pokles príjmov v absolútnom vyjadrení na rok 2018 je rozpočtovaný v kapitolách Ministerstvo hospodárstva SR o 135 284 tis. eur; Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o 111 639 tis. eur a v kapitole Ministerstvo životného prostredia SR – o 70 422 tis. eur.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
21
Rozpočtovanie hotovostných výdavkov ŠR na rok 2020 sa medziročne zvyšuje o 1 032 840 tis. eur na úroveň 18 571 741 tis. eur. Návrh rozpočtu výdavkov podľa jednotlivých kapitol na rok 2020 a ich porovnanie so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočnosťou za rok 2018 je uvedený v prílohe v Tabuľke 2.
V roku 2020 najvýznamnejšie medziročne vzrastú výdavky v rozpočtoch kapitol Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR - o 546 822 tis. eur, Ministerstva vnútra SR - o 454 654 tis. eur a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR - o 220 861 tis. eur. Výrazný medziročný pokles výdavkov ŠR na rok 2020 sa rozpočtuje v kapitolách: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - o 250 905 tis. eur, Ministerstvo hospodárstva SR - o 119 554 tis. eur a Ministerstvo životného prostredia SR - o 85 261 tis. eur.
4.Riziká vo vybraných politikách a kapitolách ŠR
Nasledujúcim štyrom verejným politikám: vzdelávanie, výskum a vývoj, zdravotníctvo, doprava a sociálne politiky, bola pri tvorbe stanoviska k návrhu RVS na rok 2020 venovaná zvýšená pozornosť z dôvodu ich prioritného postavenia pri zameraní ďalšej kontrolnej činnosti NKÚ SR.
4.1 Vzdelávanie, výskum a vývoj
V oblasti slovenského školstva, vedy a výskumu existuje mnoho výziev. Medzi tie najväčšie a v poslednom období najdiskutovanejšie patria napríklad postavenie a odmeňovanie učiteľov, efektivita siete škôl, zhoršujúce sa výsledky slovenských žiakov v medzinárodných testovaniach, integrácia znevýhodnených žiakov, problémy spojené s obstarávaním učebníc, proces akreditácie vo vysokom školstve, či nedostatočné financovanie a výsledky výskumu a vývoja. Hoci ich uspokojivé riešenie súvisí aj s objemom alokovaných prostriedkov, nemenej dôležitým faktorom je správny, účelný a efektívny manažment, čo však nemusí mať priamy súvis s rozpočtovaným objemom prostriedkov. V tejto podkapitole sa venujeme vybraným aspektom analyzovanej oblasti v súvislosti s navrhovaným rozpočtom na rok 2020.
NKÚ SR poukazuje na skutočnosť, že verejné výdavky SR na vzdelávanie, vyjadrené ako % HDP, dlhodobo stagnujú na úrovni pod priemerom za porovnateľnými zoskupeniami krajín. Predpokladaná hodnota na rok 2020 vo výške 4,2 % je totožná s hodnotou z roku 2010 a je o 0,4 p. b. nižšia ako priemer za krajiny v roku 2017 a o 0,7 p. b. nižšia ako priemer za krajiny V3 v tom istom roku. Návrh rozpočtu tak nie je v súlade s cieľom stanoveným v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016 2020, v ktorom vláda tvrdí, že je rozhodnutá zvýšiť úroveň verejných zdrojov vkladaných ročne do školstva na úroveň porovnateľnú s priemerom krajín EÚ. Významnejší rast podielu verejných výdavkov na vzdelávanie na HDP sa neočakáva ani v nasledujúcich rokoch, kedy sa do roku 2022 odhaduje nárast výdavkov v tejto kategórii na 4,3 % HDP.
Vývoj výšky verejných výdavkov na vzdelávanie v rokoch 2010 až 2022
4,2
4,1
4,1
4,0
4,1
4,2
3,8
3,8
4,1
4,3
4,2
4,3
4,3
5,4
5,2
5,0
5,0
5,2
5,1
4,8
4,9
5,2
5,1
5,0
4,9
4,9
4,8
4,7
4,6
3,5
4,0
4,5
5,0
5,5
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
Slovensko
priemer za krajiny V3
priemer za krajiny EÚ
% HDP
Zdroj: Eurostat, Návrh RVS na roky 2020 až 2022, vlastné výpočty, Poznámka: v prípade údajov za roky 2018 až 2022 ide o prognózu
Z hľadiska programovej štruktúry je viac než 80 % celkových rozpočtovaných výdavkov kapitoly plánovaných na dva programy Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže a Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl. Cez prvý z týchto programov MŠVVaŠ SR financuje najmä časť regionálneho
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
22
školstva. Vývoj programovej štruktúry kapitoly v období od roku 2012 bol ovplyvnený predovšetkým prechodom financovania časti regionálneho školstva pod kapitolu MV SR v roku 2013. Za skokovým nárastom výdavkov v roku 2015 je vysoké čerpanie fondov v rámci OP VaV. V kontexte vývoja programovej štruktúry je návrh rozpočtu na rok 2020 poznačený najmä nárastom prostriedkov v programe výchovy, vzdelávania a mládeže, čo súvisí predovšetkým s rastom osobných výdavkov a s predpokladom rastu objemu výdavkov čerpaných v rámci OP VaI.
Programová štruktúra návrhu rozpočtu MŠVVaŠ SR na rok 2020 (v %)
Vývoj programovej štruktúry rozpočtu MŠVVaŠ SR (v mil. eur)
41,4
38,7
7,9
4,7
7,3
0
500
1 000
1 500
2 000
2 500
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019 R
2020 R
ostatné
Národný program rozvoja športu v SR
Operačný program Výskum a inovácie
Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl
Zdroj: RIS; vlastné výpočty
Poznámka: legenda totožná s vedľajším grafom
Zdroj: RIS; vlastné výpočty
Poznámka: hodnoty za roky 2012 2018 skutočne čerpané výdavky, za roky 2019 a 2020 ide o rozpočtované výdavky
S výnimkou špecifického roku 2015 je skutočné čerpanie kapitoly MŠVVaŠ SR každoročne nižšie ako výška schváleného rozpočtu. Analýza čerpania podľa programovej štruktúry naznačuje, že rezort školstva výrazné odchýlky skutočného čerpania od schváleného rozpočtu najmä v prípade programov financovaných z eurofondov. NKÚ SR vidí priestor na zlepšenie v manažovaní čerpania eurofondov, pretože v opačnom prípade hrozí, že aj v roku 2020 bude čerpanie výrazne odlišné od rozpočtu, čo znižuje efektivitu plánovania aj samotného čerpania prostriedkov. Skutočné čerpanie ako podiel rozpočtovaných prostriedkov podľa jednotlivých programov a podprogramov je uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Jednotlivé programy (v %)
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
Tvorba a implementácia politík
98,5
101,1
117,8
134,0
120,0
108,3
125,7
Národný program rozvoja športu v SR
99,7
113,1
82,0
83,9
95,0
110,5
54,5
Rozvojová spolupráca
98,9
99,1
98,7
99,1
102,6
103,8
103,1
Ľudské zdroje (PO 1 Vzdelávanie)
-
-
-
0,0
3,0
26,2
140,7
Hospodárska mobilizácia
1,5
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
Národný program rozvoja vedy a techniky
103,1
96,6
96,1
104,9
113,7
117,2
95,9
Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl
101,0
101,8
104,5
99,9
107,3
101,7
106,4
Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže
100,3
31,9
84,9
97,5
92,0
80,9
85,3
Príspevky Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií
69,9
89,5
100,0
122,5
114,3
108,2
115,5
Medzirezortný program OP Informatizácia spoločnosti
-
-
-
-
-
-
-
Operačný program Vzdelávanie
45,6
64,8
117,5
124,6
63,2
-
-
Operačný program Výskum a vývoj
34,0
42,8
59,4
193,9
228,9
-
-
Protidrogová politika
84,2
38,0
25,0
22,5
25,6
20,0
46,7
SK PRES 2016
-
-
-
-
-
-
-
Operačný program Výskum a inovácie
-
-
-
0,0
6,8
36,7
65,5
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
23
Jednotlivé programy (v %)
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
Medzirezortný program Informačná spoločnosť 2014 - 2020
-
-
-
-
-
-
-
Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu
-
-
-
-
-
158,7
157,9
Celkovo
86,5
51,8
91,6
110,8
93,7
86,0
92,8
Zdroj: RIS
Na detailnejšej úrovni programovej štruktúry NKÚ SR identifikuje riziko v prípade dvoch podprogramov, ktoré vyplýva z každoročného nesúladu medzi rozpočtovanými prostriedkami a skutočným čerpaním. Konkrétne ide o výdavky na profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov a príspevky SR do medzinárodných organizácií. Od roku 2012 bolo skutočné čerpanie Národného programu výchovy, vzdelávania a mládeže každý rok výrazne vyššie ako prostriedky naň rozpočtované. Výrazný nesúlad nastal najmä v rokoch 2016 a 2017. Na rok 2020 je na tento podprogram rozpočtovaných približne 4,3 mil. eur, priemerné ročné čerpanie od roku 2012 je však na úrovni približne 7,2 mil. eur. V prípade príspevkov SR do medzinárodných organizácií je od roku 2013 každoročne rozpočtovaná rovnaká suma 9,1 mil. eur (vrátane roku 2020). Tento objem prostriedkov však nebol v období rokov 2015 2018 ani raz dostatočný, počas daného obdobia bolo skutočné čerpanie v priemere vo výške 10,5 mil. eur (uvedené v nasledujúcej tabuľke).
Skutočné čerpanie - podiel rozpočtovaných prostriedkov (%)
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
07816 Profesijný rozvoj pedagogických a odborných zamestnancov v kariérnom systéme
124
122
186
201
361
443
133
0970A Príspevky SR do MO - MŠVVaŠ SR
70
89
100
123
114
108
115
Zdroj: RIS
Od roku 2013 je na oblasť školstva rozpočtovaný významný objem prostriedkov aj v rámci kapitoly MV SR, na ktoré prešlo z MŠVVaŠ SR financovanie veľkej časti regionálneho školstva. Konkrétne, pod kapitolu MV SR spadá program Výchova a vzdelávanie mládeže, ktorým sa financujú najmä školy a školské zariadenia zriaďované obcami. V návrhu rozpočtu na rok 2020 je evidentný výrazný nárast prostriedkov práve na tento program, a to o vyše 20 % v porovnaní s rozpočtom roku 20192. Tento nárast súvisí s celkovým navyšovaním objemu prostriedkov smerujúcich do školstva a mal by pokryť najmä zvyšovanie miezd v rezorte, čo NKÚ SR hodnotí pozitívne. Rozporuplnejšia je skutočnosť, že významná časť školstva je financovaná mimo rezortu školstva, čo znižuje prehľadnosť systému. Analýza trendu výdavkov, ktorých sa týkal prechod pod rezort MV SR, nenaznačuje, že by táto zmena viedla k zvýšeniu efektivity vynakladania verejných prostriedkov, keďže presun financovania neviedol k zníženiu sumy týchto výdavkov, alebo aspoň k spomaleniu ich rastu, ale iba k ich rozdeleniu medzi dve kapitoly. NKÚ SR preto vidí priestor na hlbšiu analýzu účelnosti a efektívnosti presunutia financovania časti školstva pod kapitolu MV SR.
Vývoj výdavkov kapitol MŠVVaŠ SR a MV SR na programy súvisiace s výchovou a vzdelávaním mládeže (v mil. eur)
2 Už očakávané skutočné výdavky v roku 2019 v rámci tohto programu výrazne prekračujú pôvodný rozpočet.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
24
1 005
1 040
1 114
1 134
3,6
7,1
1,8
7,1
8,8
0,3
-0,2
2,8
2,8
4,0
5,5
4,4
4,7
3,3
1,0
20,4
0
500
1 000
1 500
2 000
-2
3
8
13
18
23
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019 R
2020 R
MŠVVaŠ SR
MV SR
medziročný rast v %
Zdroj: RIS, vlastné výpočty;
Poznámka: v prípade MŠVVaŠ SR ide o údaje za Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže, v prípade MV SR ide o údaje za program Výchova a vzdelávanie mládeže; hodnoty za roky 2004 2018 skutočne čerpané výdavky, za roky 2019 a 2020 ide o rozpočtované výdavky
Jedným z možných zdrojov krytia, či zvyšovania atraktivity učiteľského povolania alebo iných rozvojových potrieb školstva, je hľadanie vnútorných rezerv. Príkladom toho je racionalizácia škôl, ktorá potenciál priniesť niekoľkomiliónové úspory.3 O tejto problematike poskytuje obraz aj porovnanie priemerných nákladov na jedného žiaka v prípade škôl s rôznym počtom žiakov. Ukazuje sa, že veľké základné školy výrazne efektívnejšie než malé (toto tvrdenie ilustruje nasledujúci graf).4 Z návrhu rozpočtu však nevyplýva, že by sa racionalizácia siete škôl v dohľadnom období plánovala. Vláda SR sa pritom k zvýšeniu efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v regionálnom školstve postupnou optimalizáciou siete škôl a školských zariadení zaviazala v programovom vyhlásení5.
Distribúcia priemerného objemu prostriedkov podľa veľkosti v roku 2018 (v eur)
3 196
2 924
2 547
2 214
2 046
2 093
1 918
1 977
1 913
1 878
1 952
1 829
-
500
1 000
1 500
2 000
2 500
3 000
3 500
<100
100-149
150-199
200-249
250-299
300-349
350-399
400-449
450-499
500-549
550-600
>600
Počet žiakov ZŠ
Priemerný objem prostriedkov ZŠ (v eur na jedného žiaka)
Zdroj: Výkaz k správe o hospodárení - Školské výpočtové stredisko CVTI; Register škôl – CVTI; vlastné výpočty
Napriek výraznému výkonnostnému zaostávaniu slovenskej vedy v medzinárodnom porovnaní je na rok 2020 naplánovaný iba 2%-percentný (oproti očakávanému skutočnému čerpaniu v roku 2019) medziročný nárast objemu výdavkov na
3 Revízia výdavkov na vzdelávanie vypracovaná Útvarom hodnoty za peniaze MF SR z roku 2017 tieto možné úspory odhadovala na 14 mil. eur, Priebežná implementačná správa z októbra 2019 hovorí o 12 mil. eur.
4 Vyššie výdavky na žiaka u menších škôl predpokladá aj samotná legislatíva, keďže školám pod 250 žiakov je priznávaný vyšší normatív.
5 Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 - 2020, s. 33.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
25
vedu a techniku zo ŠR. Navyše, v roku 2021 sa počíta s medziročným poklesom na úrovni 0,4 %, kedy rovnaký objem výdavkov je následne naplánovaný aj na rok 2022. Celkový rast objemu výdavkov na túto oblasť je tak ťahaný najmä prostriedkami z EÚ. Verejné výdavky na vedu a techniku sumarizuje nasledujúca tabuľka.
Výdavky
(v tis. eur)
Skutočnosť 2018
Rozpočet
2019
Návrh rozpočtu 2020
Rozdiel
Podiel
v %
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Výdavky na vedu a techniku celkom
398 081
317 206
446 024
128 818
140,6
Veda a technika v MŠVVŠ SR zo ŠR
239 830
228 436
243 572
15 136
106,6
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
4.2 Zdravotníctvo
Celkové výdavky verejného zdravotného poistenia na rok 2020 sa rozpočtujú na úrovni 5 418 027 tis. eur a v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2019 sa zvýšia o 432 439 tis. eur (o 8,7 %). Verejné výdavky na zdravotníctvo v SR v roku 2018 predstavovali podľa OECD 5,4 % HDP, čo bolo viac ako priemer krajín V3 (5,1 %) a menej ako priemer EÚ 15 (7,2 %).
Výsledky slovenského zdravotníctva nezodpovedajú výdavkom. Podľa revízie výdavkov na zdravotníctvo II (ďalej revízia) na Slovensku pripadá ročne na 100 tis. obyvateľov 168 úmrtí, ktoré mohli byť odvrátené včasnou zdravotnou starostlivosťou. V krajinách V3 počet týchto úmrtí dosahuje ročne 145 na 100 tis. obyvateľov. Vláda si dala za cieľ znížiť počet odvrátiteľných úmrtí na úroveň V3 do roku 2025.
Nižšiu hodnotu za peniaze v slovenskom zdravotníctve spôsobuje neefektívna alokácia zdrojov. Podľa revízie je priestor na zefektívnenie najmä v liekovej politike a to v znížení výdavkov na lieky, ktoré nespĺňajú kritériá nákladovej efektívnosti, v rozširovaní centrálnych nákupov, v oblasti liekov na výnimky a v zavedení prínosov elektronickej preskripcie do praxe. V roku 2020 by mali byť realizované úsporné opatrenia vo výške 148 mil. eur z verejného zdravotného poistenia, z toho 114 mil. eur vo výdavkoch na lieky a dietetické potraviny.
Výdavky verejného zdravotného poistenia
(v tis. eur)
Skutočnosť
2018
Rozpočet
2019
Návrh rozpočtu
2020
Podiel z VZP
(v %)
Úsporné opatrenia
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
4
5
3-2
3/2*100
Výdavky VZP spolu
4 992 754
4 985 588
5 418 027
100,0
-148 000
432 439
108,7
-Zdravotná starostlivosť
4 564 000
4 704 000
5 168 000
95,4
-144 000
464 000
109,9
-Lieky a dietetické potraviny
1 066 000
1 069 000
1 039 000
19,2
-114 000
-30 000
97,2
-Ústavná zdravotná starostlivosť
1 312 000
1 466 000
1 642 000
30,3
-6 000
176 000
112,0
-Všeobecná ambulantná starostlivosť
256 000
256 000
317 000
5,9
0
61 000
123,8
-Špecializovaná ambulantná starostlivosť
882 000
877 000
996 000
18,4
-4 000
119 000
113,6
Zdroj: MF SR
NKÚ SR upozorňuje na tieto riziká úsporných opatrení na rok 2020:
-V oblasti nákladovej efektivity liekov je navrhnutá úspora vo výške 8 mil. eur
Rizikom je, že od začiatku platnosti zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín z verejného zdravotného poistenia neprebehlo vyraďovanie liekov z kategorizačného zoznamu na základe podmienok
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
26
nákladovej efektivity. Navyše, personálne kapacity na posudzovanie nákladovej efektivity nízke. V dôsledku nevhodnej definície lieku na zriedkavé ochorenia, platnej v roku 2018, sa do zoznamu kategorizovaných liekov dostala skupina liekov na zriedkavé ochorenia s ročným dopadom 74 mil. eur, pri ktorých nebolo potrebné preukázať nákladovú efektivitu. U tejto skupiny liekov možno predpokladať namiesto úspory ďalší nárast spotreby v nasledujúcich rokoch.
-V oblasti zmeny úhradových skupín od 1. 1. 2020 je navrhnutá úspora 7,9 mil. eur
Riziko spočíva v možnom prestavení pacientov z úspornejšej terapie pre systém VZP s vyšším doplatkom pre pacienta na nákladnejšiu terapiu s nižším doplatkom. Očakáva sa, že pacient bude preferovať lieky s najnižším doplatkom. Pri rozhodovaní o úhradových skupinách chýba transparentnosť (odôvodnenie spôsobu zoskupovania liekov) v novele vyhlášky č. 435/2011 Z. z. o spôsobe určenia štandardnej dávky liečiva a maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva. Zmeny vo vyhláške spôsobili nové systémové problémy.
-V oblasti liekov na výnimky je navrhnutá úspora 16 mil. eur
Úspora je podmienkou dofinancovania zdravotníctva, na základe ktorej MZ SR v Memorande v bode 1.2.2 vyžaduje, aby sa v zmluvách o poskytovaní zdravotnej starostlivosti znížil objem prostriedkov viazaných na lieky, hradených podľa § 88 zákona č. 363/2011 Z. z., medziročne o 16 mil. eur za všetky zdravotné poisťovne pomerne podľa počtu poistencov. Uvedená požiadavka je nevykonateľná. Podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dosahuje pomer počtu poistencov u zdravotnej poisťovne Dôvera, a. s., 29,56 %, a u zdravotnej poisťovne Union, a. s., 9,48 %. Požadované zníženie objemu prostriedkov viazaných na lieky hradené podľa § 88 zákona č. 363/2011 pre ZP Dôvera, a. s., a ZP Union, a. s., pomerne podľa počtu poistencov predstavuje vyššiu hodnotu ako v skutočnosti uvedené dve poisťovne v súčasnej dobe ročne celkovo uhrádzajú podľa § 88 zákona č. 363/2011 Z. z.
-V oblasti eHealth je navrhnutá úspora 30 mil. eur, čo NKÚ SR považuje za rizikové, keďže rovnaký plán úspor bol navrhnutý na rok 2019 a nerealizoval sa.
Hodnotu v zdravotníctve pomáhajú zvyšovať kapitálové výdavky MZ SR. V návrhu rozpočtu na rok 2020 sa rozpočtuje 69 mil. eur kapitálových výdavkov do nemocníc, čo je o 31 mil. eur menej oproti rozpočtu na rok 2019. Podľa NKÚ SR je tento pokles v rozpore so zámerom pokračovania obnovy, rekonštrukcie a výstavby nemocníc, najmä komplexnej rekonštrukcie fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, výstavby novej univerzitnej nemocnice v Martine aj nového komplexu univerzitnej nemocnice v Bratislave. V nasledujúcej tabuľke uvedené vybrané údaje z hospodárenia univerzitných a fakultných nemocníc za rok 2018. Vo väčšine nemocníc tržby od zdravotných poisťovní nepokrývali náklady na zdravotnú starostlivosť nemocníc. Nemocnice majú okrem nákladov na zdravotnú starostlivosť aj náklady súvisiace s hospodárskou správou nemocníc, ktorá v prípade UN Bratislava predstavuje sumu na úrovni 100 mil. eur. Na zdravotnej starostlivosti prerobili nemocnice 42 mil. eur, ďalších 235 mil. eur tvorili náklady na správu nemocníc. Pokiaľ tržby od zdravotných poisťovní nepokryjú náklady na zdravotnú starostlivosť nemocníc, bude ich dlh ďalej narastať.
Nemocnica
Celkové náklady
(tis. eur)
Náklady bez správy
(tis. eur)
Tržby od ZP
(tis. eur)
Náklady na zdravotnú starostlivosť
(tis. eur)
Počet hospitalizácií
Priemerná mzda (eur)
UN Bratislava
312 777
194 366
174 277
-20 089
79 735
2 066
UN Košice
123 785
102 863
91 736
-11 127
52 748
1 842
UN Martin
95 936
87 665
75 273
-12 392
30 532
2 178
NÚDCH Bratislava
68 969
47 972
67 391
19 420
22 514
2 115
DFN Košice
19 275
16 915
16 262
-653
12 937
1 532
DFN B. Bystrica
12 174
10 385
10 652
267
5 349
1 776
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
27
FN Prešov
83 037
73 729
66 330
-7 399
43 954
1 410
FN Žilina
61 689
56 036
53 191
-2 845
28 897
1 821
FN B. Bystrica
111 178
91 387
84 677
-6 710
38 775
1 810
FN Nitra
49 609
44 918
47 474
2 556
40 861
1 421
FN Trnava
52 533
42 430
39 454
-2 976
24 242
1 683
FN Trenčín
57 764
50 053
48 601
-1 452
24 030
1 573
FN Nové Zámky
45 176
39 581
40 561
980
25 497
1 781
SPOLU
1 093 902
858 298
815 879
-42 419
430 071
1 814
Zdroj: IZP MZ SR
Celkový stav záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc za prvých 8 mesiacov roku 2019 narástol o 56 447 tis. eur. Vplyv oddlženia mal na dlhy nemocníc iba tlmiaci efekt, pretože ich rast sa zatiaľ nepodarilo zastaviť. Bez zásadných zmien, akými predovšetkým zavedenie systému DRG, plná funkcionalita systému eHealth a stratifikácia nemocníc, nie je možné vysporiadať sa s problematikou zadlženosti.
Stav záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc (v tis. eur)
128 985
118 191
120 205
123 329
127 621
156 170
170 980
236 825
317 856
426 923
527 165
646 389
656 350
697 987
365 810
436 047
547 128
650 494
774 009
812 520
868 967
100 000
200 000
300 000
400 000
500 000
600 000
700 000
800 000
900 000
2013
2014
2015
2016
2017
2018
k 31.8.2019
Záväzky v lehote splatnosti
Záväzky po lehote splatnosti
Celkové záväzky
tis. eur
Zdroj: MF SR
V návrhu RVS na roky 2020 2022 je uvedené, že hospodárenie VZP v roku 2019 by malo prispieť k zhoršeniu bilancie verejných financií sumou 48,1 mil. eur. Najvýznamnejším faktorom oproti schválenému rozpočtu je dofinancovanie sektora zdravotníctva prostredníctvom platby za poistencov štátu, ktorá oproti schválenému rozpočtu rastie o 147,4 mil. eur vrátane ročného zúčtovania. Uvedené sa prejavuje v náraste výdavkov poistenia vo výške 172,9 mil. eur, náraste prevádzkových výdavkov zdravotných poisťovní o 8,8 mil. eur, a okrem uvedeného sa počíta aj so splácaním úveru od ZP Dôvera v objeme 10,4 mil. eur. NKÚ SR upozorňuje, že suma 10,4 mil. eur takto predstavuje odlev finančných prostriedkov zo systému VZP akcionárom ZP Dôvera, investičnej spoločnosti Penta.
Neefektívna alokácia zdrojov sa prejavuje aj v ambulantnej starostlivosti. SR v porovnaní s inými krajinami vysoké výdavky na vyšetrenia u špecialistov, spôsobené nadmerným počtom návštev. Dôvodom je zdrojovo podhodnotená primárna starostlivosť. Špecializovaná ambulantná starostlivosť v SR je využívaná aj na výkony, ktoré vo vyspelých krajinách robia všeobecní lekári. Je to spôsobené vysokou mierou predpisovania vyšetrení u špecialistov všeobecnými lekármi vplyvom ich obmedzených kompetencií, nízkych počtov a vysokého priemerného veku. Na jedného všeobecného lekára pripadajú traja špecialisti, kým v západných krajinách je špecialistov o 60 % viac ako všeobecných lekárov. Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých podľa údajov NCZI dosiahol v roku 2018 v SR 55 rokov.
NKÚ SR poukazuje na rozdiel od revízie na nepriaznivé rozmiestnenie všeobecných lekárov na Slovensku. Z nasledujúcej tabuľky vyplýva, že v rámci krajov v roku 2018 dominuje Bratislavský kraj s počtom 8,7 všeobecných lekárov na 10 tis. obyvateľov v porovnaní s takmer o tretinu menším počtom lekárov v Banskobystrickom kraji. Počet všeobecných lekárov síce za roky 2016 2018 medziročne nepatrne rástol, ale závažný bol medziročný pokles ambulancií všeobecných lekárov v roku 2017 vo všetkých krajoch Slovenska.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
28
Počet všeobecných lekárov* (na 10 tis. obyv.)
2016
2017
2018
Bratislavský kraj
7,6
8,0
8,7
Trnavský kraj
5,3
5,5
5,9
Trenčiansky kraj
6,3
6,3
6,5
Nitriansky kraj
5,6
5,7
5,7
Žilinský kraj
5,3
5,5
5,7
Banskobystrický kraj
4,9
4,9
5,4
Prešovský kraj
4,9
5,2
5,9
Košický kraj
6,4
7,3
6,6
SR
5,7
6,0
6,2
Zdroj: NCZI; ŠÚ SR; vlastné výpočty
* spolu pre dospelých a pre deti a dorast
Počet ambulancií všeobecných lekárov pre dospelých podľa územia sídla PZS*
2013
2014
2015
2016
2017
Bratislavský kraj
283
281
287
276
255
Trnavský kraj
201
195
196
204
194
Trenčiansky kraj
234
224
216
219
206
Nitriansky kraj
275
271
269
258
245
Žilinský kraj
254
251
241
246
230
Banskobystrický kraj
249
238
239
245
236
Prešovský kraj
304
312
312
319
280
Košický kraj
288
276
289
295
301
SR
2 088
2 048
2 049
2 062
1 947
Zdroj: NCZI
* PZS - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
Ako reakcia na nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých a všeobecných lekárov pre deti a dorast, aj na ich zvyšujúci sa vekový priemer a postupnú kompetenčnú degradáciu oboch odborov, vznikol v roku 2012 Rezidentský program z iniciatívy hlavnej odborníčky MZ SR pre všeobecné lekárstvo. NKÚ SR sa zameral na vyhodnotenie jeho nastavenia a realizácie.
Rezidentský program naštartoval pozitívne, čo sa prejavilo na počte zaradených rezidentov. K 1. 10. 2014 bolo na univerzity, ktoré sa na projekte zúčastňujú, prijatých 72 rezidentov. Ako vyplýva z nasledujúcej tabuľky, rozhodujúci podiel na počte zaradených rezidentov predstavovala Slovenská zdravotnícka univerzita. Jej počty v ďalších rokoch, s výnimkou roku 2016 klesali 61 v roku 2014 na 18 rezidentov v roku 2018. Celkový výrazný pokles počtu zaradených rezidentov, zo 72 v roku 2014 na 36 v roku 2018, bol čiastočne korigovaný prírastkom rezidentov na lekárskej fakulte v Košiciach v rokoch 2017 a 2018.
Počet rezidentov zaradených na univerzity
SŠO
2014
2015
2016
2017
2018
Spolu
VL
39
36
28
33
13
149
P
22
13
29
9
5
78
LF SZU Bratislava
Spolu
61
49
57
42
18
227
VL
6
7
10
5
3
31
P
2
1
2
3
0
8
JLF UK Martin
Spolu
8
8
12
8
3
39
VL
3
1
6
12
11
33
P
0
1
2
4
4
11
LF UPJŠ Košice
Spolu
3
2
8
16
15
44
VL
48
44
44
50
27
213
SR
P
24
15
33
16
9
97
Spolu
72
59
77
66
36
310
Zdroj: MZ SR
ŠŠO - špecializačný študijný odbor, VL - všeobecné lekárstvo, P - pediatria
NKÚ SR vyhodnotil tieto faktory, ktoré sa v rokoch 2014 - 2018 podieľali na klesajúcom záujme lekárov o Rezidentský program a v súčasnosti ovplyvňujú Rezidentské štúdium.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
29
1.Nezvládnutý prechod financovania RP z fondov na financovanie zo ŠR neschopnosť vedenia MZ SR komunikovať význam RP na MF SR v predstihu pred ukončením financovania z fondov a zabezpečiť tak hladký prechod na financovanie zo ŠR.
2.Opakované pochybenia MZ SR pri nastavovaní zmlúv súvisiacich s realizáciou RP/RŠ (univerzity, zamestnávatelia, školitelia). Výsledkom bola právna neistota rezidentov aj zamestnávateľov.
3.Zo strany SZU nezazmluvňovanie školiteľov v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, a to kladením podmienok v rozpore s platnou legislatívou, nevypisovanie riadnych termínov špecializačných skúšok, čím rezidenti museli celé mesiace čakať na vykonanie skúšky a nástup do praxe.
4.Nevhodne nastavená legislatíva v produkcia „nekonečne“ študujúcich rezidentov, bez časového obmedzenia podpory ich štúdia zo ŠR, absencia účinného mechanizmu vrátenia finančných prostriedkov a ich motivačná výška, ak rezident neukončí z iných dôvodov, než vymedzuje platná legislatíva.
5.Zrušenie odmien pre školiteľov v RŠ v iných špecializačných odboroch s výnimkou všeobecného lekárstva a pediatrie napriek dostatku finančných prostriedkov vyčlenených z rozpočtovej kapitoly MZ SR, čo za následok nedostatok školiteľov v RŠ.
6.Zrušenie nástrojov na umiestnenie absolventov do systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý bol v rokoch 2014 a 2015 vhodne nastavený.
7.Od roku 2018 sa zaraďovali do aj iné špecializácie napriek tomu, že legislatíva štátom finančne podporované štúdium v iných špecializačných odboroch neuvádza.
Zo súhrnného prehľadu faktorov realizácie Rezidentského programu NKÚ SR poukazuje na riziko možného nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami štátu. V rozpočte na rok 2020 je v kapitole MZ SR rozpočtovaných 5 mil. eur na Rezidentské štúdium. Je nehospodárne finančne podporovať špecializačné štúdium v odboroch, ktoré financujú zamestnávatelia s cieľom získať kvalifikovanú pracovnú silu pre vlastné zdravotnícke zariadenie. Lôžkové zdravotnícke zariadenia si vychovávajú lekárov špecialistov v rámci ich pracovných činností na materskom pracovisku. Pokiaľ zamestnávateľ umožní vzdelanie rezidenta a súčasne mu je uhrádzaná odmena za prácu vrátane odvodov, niet dôvodu, aby bola takáto činnosť uhrádzaná ešte aj z rozpočtovej kapitoly MZ SR.
4.3 Doprava
Navrhovaný rozpočet rezortu dopravy opakovane neodráža realitu, ktorá nastane v nasledujúcom roku. Na základe minulosti vzniká vysoký predpoklad, že aj do roku 2020 sa bude presúvať veľký balík nevyčerpaných prostriedkov, ktoré výrazne navýšia rozpočet kapitoly.
Porovnanie schválených a upravených rozpočtov MDV SR (v tis eur)
0
500000
1000000
1500000
2000000
2500000
3000000
3500000
2015
2016
2017
2018
2019
2020
schválený
upravený k 30.6
Zdroj: RIS
Navyšovanie rozpočtov v rezorte dopravy sa opakuje pravidelne. Napr. v roku 2018 sa rozpočet navýšil v porovnaní so schváleným variantom o 145 %. Scenár s čerpaním výdavkov v roku 2019 naznačuje, že MDV SR nestihne minúť všetky výdavky a budú sa opäť presúvať (MDV SR disponuje k 31. 10. 2019 nevyčerpanými výdavkami vo výške 1 080 mil. eur). V 2. a 3. programovom období tvorili najväčšiu časť presúvaných výdavkov prostriedky z fondov EÚ.
Celkové výdavky by mali oproti RVS na rok 2019 narásť o 5 393 tis. eur, avšak iba vďaka eurofondom. Pri pohľade na výdavky pochádzajúce zo ŠR dochádza k medziročnému poklesu
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
30
o 72 421 tis. eur. Podpíšu sa pod to predovšetkým kapitálové výdavky, ktoré medziročne klesnú o 43 %. Paradoxne, pri množstve naplánovaných cieľov a projektov financovaných zo ŠR, ktoré rezort dopravy avizuje splniť, by mali rásť niekoľkonásobne oproti roku 2019. Riziko nenaplnenia týchto cieľov sa preto zvyšuje.
Rozdelenie výdavkov MDV SR na rok 2020 podľa oblastí (v tis. eur)
656 091
325 758
76 000
6 000
9 578
85 797
železničná infraštruktúra
cestná infraštruktúra
podpora bývania
letecká doprava
cestovný ruch
ostatné činnosti
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Cestná infraštruktúra
Na cestnú infraštruktúru je na rok 2020 vyčlenených 325 758 tis. eur. Oproti návrhu rozpočtu na rok 2019 to predstavuje pokles o 15 681 tis. eur. Najväčšiu položku v rozpočte na cestnú infraštruktúru tvoria výdavky vo výške 156 450 tis. eur, súvisiace s PPP projektmi v oblasti cestnej infraštruktúry (platba za dostupnosť PPP projektov R1 a prvýkrát od roku 2020 aj časť za diaľnicu D4/R7, príprava a ukončenie PPP projektov a na poradenské služby týkajúce sa sporu za kompenzačné udalosti a prípadné vysporiadanie kompenzačných udalostí v súvislosti s projektom D4/R7).
V rámci svojho portfólia projektov by malo MDV SR ísť príkladom ostatným rezortom pri zostavovaní plánov v programovom rozpočte a v aplikovaní myšlienky hodnoty za peniaze. Opak je však pravdou. Nereálnosť naplánovaného rozpočtu v cestnej infraštruktúre vystihuje prvok Diaľnice a rýchlostné cesty (financovaný výlučne zo ŠR), podľa ktorého by MDV SR malo v roku 2020 začať stavať 44,6 km a do užívania odovzdať 5,67 km D a RC6. Na tento prvok sa pritom rozpočtuje 31 400 tis. eur. Pre ilustráciu, pri rovnakej výške výdavkov plánoval rezort dopravy na rok 2019 začať výstavbu 14,1 km a odovzdať 28,79 km D a RC.
Z tejto sumy by mali byť v roku 2020 financované, okrem iného, aj niektoré veľké projekty, na ktoré výdavky predstavujú na rok 2020 sumu približne 135 mil. eur.
D1 Prešov Severný obchvat, I. etapa
R2 Mýtna – Lovinobaňa
R2 Kriváň – Mýtna
D1 Bratislava – Senec, I. a II. etapa – rozšírenie
Plánovanie a plnenie cieľov tak často ostáva iba na papieri. NKÚ SR zastáva názor, že nielen v prípade výstavby D a RC je nevyhnutné nastaviť reálne ciele, ktoré plne korešpondujú s myšlienkami hodnoty za peniaze. Bez stratégie výstavby, kde budú zadefinované úseky, ktoré z pohľadu intenzít dopravy a nehodovosti najkritickejšie, dochádza iba k živelnej výstavbe. To za následok, že sa priorizujú menej náročné, ale aj menej dôležité úseky, no náročnejšie úseky, ktoré nevyhnutné na odľahčenie intenzít dopravy, naberajú veľké meškania, prípadne sa nebudujú.
Príkladom je úsek R2 Kriváň Mýtna, ktorého výstavba sa spustí v roku 2020. NKÚ SR upozorňuje, že úsek neprešiel hodnotením ÚHP. Tento silný nástroj na výber najvhodnejšieho
6 V monitorovacej správe MDV SR 2018 bol na tomto prvku stanovený plán na rok 2020 začať s výstavbou 115,2 km a odovzdať 26 km D a RC.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
31
variantu MDV SR spolu s NDS obišli. Zodpovedať otázku, či zvolený variant predstavuje najlepšiu hodnotu pre občana tak nie je možné. Uvedeným konaním MDV SR postupovalo v rozpore s uznesením vlády č. 300/2017 (Rámec na hodnotenie verejných investícií). Navyše, v rozpočte na rok 2020 nie alokované dostatočné výdavky, aby tento projekt mohol byť financovaný. Vzniká tak riziko dodatočného zvyšovania výdavkov počas roka, prípadne presun prostriedkov z iných projektov.
Podľa policajných štatistík bolo v roku 2018 najviac dopravných nehôd v Prešovskom (2 239 nehôd) a Žilinskom kraji (2 094 nehôd), pričom v okrese Žilina bolo najviac smrteľných dopravných nehôd. Za tieto nelichotivé štatistiky sa podpisuje najmä preťažený úsek pod Strečnom. Výstavba diaľnice D1 v Žilinskom regióne je kľúčová na odľahčenie dopravy a zníženie nehodovosti. Všetky doposiaľ nepostavené úseky na tejto diaľnici vykazujú niekoľkomesačné niekoľkoročné meškania. Navyše, riziko prenosu ťarchy financovania úseku Lietavská Lúčka Dubná Skala (s tunelom Višňové) na štátny rozpočet z dôvodu, že sa nestihne stavba dokončiť do roku 2023, stále pretrváva. Podobné riziko vzniká aj pri úseku Hubová Ivachnová (s tunelom Čebrať), kde sa postupne množia komplikácie (predlžovanie termínov výstavby, komplikácie s výstavbou tunela, právne spory a iné). V prípade, že by tieto dva projekty neboli prefinancované z prostriedkov EÚ, vzniklo by vysoké negatívne zaťaženie na výdavkovú časť a schodok ŠR na ďalšie roky. Zmluvná cena oboch úsekov je spolu takmer 700 mil. eur, pričom cena sa ešte zvýši z dôvodu navyšovania sumy za úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala.
V prvom polroku 2019 pripadalo na 1 km ciest I. triedy vo veľmi dobrom stave približne 0,8 km ciest v nevyhovujúcom a havarijnom stave. Táto štatistika je štvrtý rok po sebe veľmi podobná, pričom sa zlepšuje iba minimálne. Od roku 2016 rovnaké aj rozpočtované výdavky, ktoré plynú z MDV SR na údržbu a opravu ciest I. triedy. Aj plánované výdavky na rok 2020 zostávajú na rovnakej úrovni 40 529 tis. eur. Navrhovaným rozpočtom preto nie je možné zabezpečiť dostatočný štandard údržby a opráv ciest I. triedy, čo bude mať negatívny dopad na udržanie prevádzkyschopnosti ciest a bezpečnosť na cestách. Odhadovaná optimálna výška výdavkov na tento účel sa pohybuje v rozmedzí 64 75 mil. eur.
Ani ďalší prvok súvisiaci s cestami I. triedy v rámci programovej štruktúry rezortu dopravy, ktorý je financovaný z prostriedkov ŠR výstavba cestnej siete, negarantuje zlepšenie na týchto komunikáciách. Cieľom je v roku 2020 odovzdať iba jeden kilometer nových, resp. zrekonštruovaných ciest I. triedy. Na tento účel alokované výdavky vo výške 2 969 tis. eur.
V návrhu rozpočtu rezortu dopravy na rok 2020 chýbajú aj sľúbené prostriedky na opravu vozoviek I. triedy vo výške 50 000 tis. eur. Táto suma je súčasťou medializovaného balíka v hodnote 200 mil. eur, ktorý by mal byť použitý nad rámec plánovaných zdrojov do pravidelnej údržby ciest v rokoch 2019 – 2022 (každoročne po 50 mil. eur).
Jedinú výraznejšiu finančnú injekciu tak predstavujú prostriedky z OPII. Pri súčasnom zanedbanom stave ciest však ani vďaka týmto prostriedkom nemožno dosiahnuť výraznejšie zlepšenie.
Železničná infraštruktúra
Výdavky na železničnú infraštruktúru sa rozpočtujú vo výške 656 091 tis. eur, pričom 50,3 % týchto prostriedkov je určených pre ZSSK, pre ŽSR 48,4 % a zvyšok pre spoločnosť RegioJet.
Pri definovaných parametroch rozpočtu na roky 2020 2022 vníma NKÚ SR dosiahnutie ambicióznych vízií a plánov v oblasti železničnej infraštruktúry do roku 20307 za veľmi ťažko dosiahnuteľné. Aj po zefektívnení procesov v jednotlivých spoločnostiach (ŽSR, ZSSK), ktoré prinesú úspory, bude tlak na zdroje z verejných financií veľký. Napríklad na prvku Výstavba a obnova železničnej siete, financovaného zo ŠR, plánuje rezort dopravy
7 Napr. trvalo udržateľná mobilita, zvýšenie kvality života v regiónoch, ekologická alternatíva k individuálnej automobilovej doprave, zvýšenie plynulosti a bezpečnosti a iné.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
32
podporiť iba jeden projekt pri rozpočtovaných výdavkoch 8 320 tis. eur. Pritom Stratégia 2030 MDV SR počíta s modernizáciou všetkých 3 železničných tratí nachádzajúcich sa na základnej sieti TEN-T8. A ani prostriedky z OP II a CEF, ktoré ešte MDV SR k dispozícii, nebudú na tento účel postačovať.
Úhrada nekrytej straty za realizované výkony vo verejnom záujme, dlhodobo kritizovaná oblasť aj zo strany NKÚ SR, bude prvýkrát zahrnutá priamo v rozpočtovanej čiastke určenej pre ZSSK. To znamená, že nebude dochádzať k presunom výdavkov prostredníctvom RO z kapitoly VPS počas roka. Problémom však ostáva každoročne sa zvyšujúca suma tejto straty. V roku 2020 bude MDV SR platiť 38 500 tis. eur za stratu z roku 2018.9 Výška straty rastie od roku 2013 a v roku 2020 dosiahne súčet všetkých strát hodnotu 215 480 tis. eur. Strata rastie nepriamoúmerne k počtu cestujúcich, ktoré ZSSK prepravia. Kým v roku 2013 predstavovala strata v prepočte na jedného cestujúceho 0,343 eur, v roku 2020 dosiahne táto suma 0,522 eur. Tento systém financovania je podľa NKÚ SR málo efektívny. Nevytvára totiž dostatočný tlak na ZSSK hľadať účinnejšie riešenia, ktoré budú menej zaťažovať ŠR.
Rok
Objednané vlakové kilometre
(v mil. km)
Skutočné vlakové kilometre
(v mil. km)
Cestujúci
(v mil. osôb)
Výška úhrady (v tis. eur)
Výška nekrytej straty
(v tis. eur)
2011
31,4
31,331
45,959
204 999
-
2012
29,35
30,559
43,445
199 342
-
2013
29,104
30,438
44,287
197 559
15 741
2014
29,604
30,791
47,286
197 559
29 296
2015
31,304
31,856
57,275
210 169
15 070
2016
31,304
31,418
65,606
209 559
15 620
2017
31,304
31,399
72,473
209 559
28 747
2018
31,304
32,347
73,808
209 559
34 390
2019
31,304
-
-
218 709
38 116
2020
32,5
-
-
257 247
38 500*
Zdroj: CRZ, MDV SR, ZSSK
*suma je už zahrnutá vo výške úhrady na rok 2020
OP Integrovaná infraštruktúra
Medzi najrizikovejšie prioritné osi v rámci OP II z pohľadu výšky čerpania patrí PO 5 Železničná infraštruktúra (mimo TEN-T CORE) a PO 6 Infraštruktúra vodnej dopravy (TEN-T CORE). Podiel ich čerpania na alokácii k septembru 2019 dosiahol 0,51 % na PO 5 (alokovaná suma 332 038 tis. eur), resp. 0,09 % na PO 6 (alokovaná suma 128 006 tis. eur). Na rok 2020 na PO 5 rozpočtované výdavky vo výške 238 tis. eur. Na PO 6 nie alokované žiadne výdavky.
Jedným z hlavných cieľov v rámci PO 5 Železničná infraštruktúra je, okrem iného, zmodernizovať železničné trate a odstrániť lokality s environmentálnou záťažou spôsobenou prevádzkou železničnej dopravy. V oboch prípadoch si MDV SR stanovilo splniť tieto ciele do roku 201810. To sa však nepodarilo. Ako naznačuje čerpanie počas roka 2019, také plnenie cieľov sa ani v tomto období nenaštartovalo. Riziko v podobe nedokončenia týchto projektov bude aj v roku 2020 vysoké.
Pri PO 6 Infraštruktúra vodnej dopravy je situácia s čerpaním ešte kritickejšia. V rámci nej patrí k hlavnému cieľu zmodernizovať verejný prístav v Bratislave do roku 2020. V súčasnosti sa projekt výraznejšie dopredu nepohol, pričom je stále iba v prípravnej fáze. Splnenie uvedeného cieľa je tak nereálne.
8 IV – Kúty – Bratislava – Štúrovo
Va – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou
VI – Púchov – Žilina – Čadca - CZ
9 Úhrada sa vždy platí v roku n + 2, to znamená, že v roku 2020 bude táto suma pokrývať stratu za rok 2018.
10 Zmodernizovať 54,51 km železničných tratí a odstrániť 3 lokality s environmentálnou záťažou.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
33
NKÚ SR v roku 2017 v rámci kontroly zameranej na nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom spoločnosti Verejné prístavy, a. s., poukázal na nedostatočné čerpanie prostriedkov z OP II na modernizáciu prístavu Bratislava a na riziko, že sa tieto prostriedky nestihnú v časovom horizonte vyčerpať. Problémom bola pomalosť a nepripravenosť pri príprave a využití finančných zdrojov. Vlastné výdavky na modernizáciu boli nízke a nepostačovali na rozsiahlejšie investičné akcie. NKÚ SR takisto spochybnil reálnosť dlhodobej koncepcie rozvoja spoločnosti na roky 2014 2022, pričom navrhnuté zdroje financovania boli nastavené iba v teoretickej rovine, nie však v reálnej.
4.4 Sociálne politiky
Podstatnú časť opatrení v sociálnej politike, zadefinovaných v programovom vyhlásení vlády, ako napr. adresné sociálne opatrenia, zvýšenie príspevku na opatrovanie zdravotne postihnutých, zavedenie príspevku na sociálne služby podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako, podpora procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb, zvýšenie materského, úprava valorizácie dôchodkov, zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov, a pod., sa vláde podarilo splniť. Ostala otázka odmeňovania pracovníkov v sociálnych službách, efektívne prepojenie zdravotníckych a sociálnych služieb pri starostlivosti o odkázaných, dôchodkové sporenie v II. a III. pilieri a s tým spojené informovanie o súčasných a budúcich nárokoch na dôchodok a pod.
Nové legislatívne zmeny v sociálnej oblasti, prijaté v posledných rokoch, priniesli zvýšené finančné nároky na RVS na roky 2020 2022. Sústreďujú sa najmä na rodinnú politiku, kompenzácie pre ZŤP a dôchodcov.
Na podporu rodinnej politiky (prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, ostatné príspevky na podporu rodiny a príspevok na starostlivosť o dieťa) ide zo ŠR ročne takmer jedna tretina objemu kapitoly MPSVR SR. Ak sa k tomu priráta aj štátom platené poistné, podprogram Podpora rodiny tvorí 40 45 % plánovaných výdavkov ministerstva. Tieto výdavky sa zvyšujú, čo súvisí s každoročným zvyšovaním sumy životného minima a prijímaním nových opatrení štátu v prospech rodiny, ako je napr. zvýšenie rodičovského príspevku od januára 2020 a pod.
Skutočné čerpanie a návrh rozpočtu kapitoly MPSVR SR a podprogramu Podpora rodiny (v tis. eur)
2 185,5
2 331,7
2 300,9
2 637,2
2 847,7
2 896,6
2 951,4
722.5
737.5
756.4
765.2
939.3
959
980.3
965,4
1 032,9
1 015,9
1 047,2
1 248,6
1 291,2
1 328,0
0,0
500,0
1 000,0
1 500,0
2 000,0
2 500,0
3 000,0
3 500,0
2017Skutočné čerpanie
2018
2019Návrh rozpočtu
2019Očakávaný stav
2020Návrh rozpočtu
2021
2022
MPSVR SR
Podpora rodiny
podprogram Podpora rodiny
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022; RIS
Navrhované opatrenia spôsobia nárast výdavkov štátneho rozpočtu na podporu rodiny o 182,9 mil. eur (2019 R: 756,4 mil. eur, 2020 N: 939,3 mil. eur). Najväčšia časť zdrojov pôjde na rodičovský príspevok (551,3 mil. eur) a prídavok na dieťa (334,5 mil. eur). Úpravou zákona sa rodičovský príspevok od 1. januára 2020 zvyšuje z pôvodnej sumy 226,20 eur na 270, resp. 370 eur, čo predstavuje nárast o 169 mil. eur oproti rozpočtu v roku 2019.
Novela zákona o prídavku na dieťa priniesla od 1. septembra 2019 jednorazové zvýšenie prídavku na dieťa na čiastočnú úhradu školských potrieb na účely podpory plnenia školských
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
34
povinností nezaopatreného dieťaťa, tzv. príspevok na školské pomôcky. Ide o priamu finančnú podporu štátu rodičom detí, ktoré nastúpia do prvého ročníka základnej školy. Príspevok je vyčíslený v návrhu rozpočtu kapitoly MPSVR SR v sume viac ako 6 mil. eur. Výdavky na implementáciu ďalšieho opatrenia, tzv. obedy zadarmo pre deti v predškolskej príprave a pre všetky deti navštevujúce základnú školu, vo výške viac ako 123 mil. eur ročne. Rozpaky vyvoláva tento nástroj v súvislosti s jeho zabezpečením v mestách a obciach, s nárokmi na organizačné, priestorové a ľudské zdroje, čo následne vyvoláva tlak na rozpočet miestnej samosprávy. Vzhľadom na potrebu značnej sumy peňazí sa vynára otázka lepšieho využitia týchto zdrojov. NKÚ SR preto odporúča v blízkej budúcnosti jeho prehodnotenie v zmysle princípov hodnoty za peniaze.
NKÚ SR pozitívne hodnotí zvýšenie výdavkov rozpočtovej kapitoly MPSVR SR na rok 2020 na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP o 48 mil. eur (2019 R: 375,5 mil. eur; 2020 N: 423,5 mil. eur), ktoré je spojené predovšetkým so zvýšením sadzby za hodinu osobnej asistencie a peňažného príspevku na opatrovanie. Jeho zvýšením na úroveň čistej minimálnej mzdy vláda SR splnila svoj záväzok a umožnila opatrovať seniorov v domácom prostredí rodinnými príslušníkmi.
Vianočný príspevok dôchodcom, plánovaný vo výške 152,7 mil. eur vychádza z novely zákona o jeho poskytovaní, prijatej v júni 2019. Niektorým poberateľom sa jeho výška zvýši na dvojnásobok a bude sa týkať širšieho okruhu dôchodcov. V porovnaní s rozpočtom na rok 2019 (61,3 mil. eur) sa predpokladá jeho takmer 2,5-násobné zvýšenie.
Opatrenia z revízie výdavkov na sociálne politiky sa neplnia dostatočne. Vzhľadom na to, že implementácia návrhov smerujúcich k efektívnejšiemu rozloženiu úspor v II. a III. pilieri v oblasti dôchodkového sporenia zaostáva, Implementačná jednotka pre MPSVR SR odporúča pripraviť návrh úpravy aktuálnej legislatívy, ktorý bude reflektovať definované opatrenia, vedúce k zvýšeniu efektívnosti dôchodkového sporenia. V oblasti sociálnych služieb sa doposiaľ nepodarilo zjednotiť metodiku a výkazy pri zbere údajov o poskytovaných sociálnych službách a dokončiť posúdenie ich efektívnosti a nákladovosti. Taktiež revízia výdavkov na dlhodobú starostlivosť nie je ešte hotová. Otázky vyvoláva aj rodinná politika, kde sa zatiaľ nepodarilo preskúmať možnosti lepšieho cielenia rodinných dávok.
5.Rozpočtové vzťahy SR a EÚ v roku 2020
Rozpočet slúži na financovanie všetkých priorít a politík EÚ, ktorých základnou črtou je najmä vyrovnávanie regionálnych rozdielov medzi menej a viac rozvinutými regiónmi členských štátov. V rámci ročného rozpočtu musia byť vždy príjmy a výdavky vyrovnané, a teda deficitné hospodárenie nie je možné.
Príspevky členských štátov do rozpočtu sa spravidla určujú na základe ekonomických ukazovateľov a výkonu konkrétnej ekonomiky. Rozdiel medzi výškou odvodov do rozpočtu a výškou príjmov z neho sa nazýva čistá finančná pozícia. Medzi hlavné faktory, od ktorých sa odvíja, patrí hospodársky rast a objem vyčerpaných prostriedkov z rozpočtu EÚ. Objem finančných prostriedkov, ktoré SR posiela do rozpočtu EÚ, sa zvyčajne zásadne nemení, avšak výška čerpaných prostriedkov z fondov závisí od viacerých faktorov najmä od „absorpčných kapacít“ konkrétnych subjektov čerpať financie z fondov EÚ. Odvody a príspevky SR do rozpočtu za rok 2018, schválený rozpočet na rok 2019, návrh rozpočtu na rok 2020 a čistá finančná pozícia sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Rozpočet
Ukazovateľ (v tis. eur)
Skutočnosť 2018
2019
2020
Rozdiel
Podiel (v %)
a
1
2
3
4=3-2
5=3/2 *100
Príjmy za prostriedky EÚ - zahraničné transfery
2 169 725
1 665 041
1 677 689
12 648
100,7
Zahraničné granty z rozpočtu EÚ (odhad)
7
107 462
117 671
10 209
109,5
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
35
Rozpočet
Ukazovateľ (v tis. eur)
Skutočnosť 2018
2019
2020
Rozdiel
Podiel (v %)
a
1
2
3
4=3-2
5=3/2 *100
Spolu príjmy z rozpočtu EÚ
2 169 732
1 772 503
1 795 360
22 857
101,3
Odvody SR spolu bez tradičných vlastných zdrojov
731 424
839 668
913 641
73 973
108,8
Tradičné vlastné zdroje
93 385
96 311
107 700
11 389
111,8
Odvody do rozpočtu EÚ spolu
824 809
935 979
1 021 341
85 362
109,1
Príspevky SR do Európskeho rozvojového fondu
16 512
17 934
17 933
-1
100,0
Spolu odvody a príspevky SR do všeobecného rozpočtu EÚ
841 320
953 913
1 039 274
85 361
108,9
Čistá finančná pozícia
1 328 411
818 590
756 086
-62 504
92,4
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Čistá finančná pozícia SR vo vzťahu k EÚ je na rok 2020 rozpočtovaná vo výške 756 086 tis. eur, čo je oproti schválenému rozpočtu z roku 2019 pokles o 62 504 tis. eur, resp. o 7,6 %. Nasledujúci graf znázorňuje, ako sa od roku 2005 vyvíjala čistá finančná pozícia SR. Po roku 2015, v ktorom sa čerpalo nadpriemerné množstvo prostriedkov, sa pozícia SR ako „čistého poberateľa“ pohybuje približne vo výške + 1 miliarda eur ročne.
Čistá finančná pozícia SR v rokoch 2004 až 2018 (v mil. eur)
219
367
321
250
424
1045
1336
1415
1360
480
3598
1 208
688
1328
819
756
876
1 183
0
500
1000
1500
2000
2500
3000
3500
4000
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020 N
2021N
2022 N
Zdroj: MF SR
2. programové obdobie
Rok 2019 bol, rovnako ako predošlý, poznamenaný procesom uzatvárania OP zo strany EK a opäť v týchto procesoch existuje riziko, že výška záverečných platieb zo strany EK nemusí byť rovnaká ako suma uvedená na záverečných žiadostiach o platbu. NKÚ SR vníma potenciálnu možnosť záporných bilancií (t. j. povinnosť vrátiť prostriedky EK) ako skutočnosť, ktorá môže spôsobovať tlak na verejné financie. Naďalej pokračuje proces uzatvárania a finančného vysporiadania. Celkovo zo strany EK uzatvorené iba 2 OP - INTERACT II a Rybné hospodárstvo. Údaje o výške finančných opráv v programovom období 2007 2013 z titulu nezrovnalostí zohľadnených voči čerpaniu operačných programov v rámci uzatvárania s EK k 30. 6. 2019 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.
Nezrovnalosti a vratky (v eurách)
Operačný program
EÚ zdroj
ŠR zdroj
OP Informatizácia spoločnosti
96 184 895,42
28 974 369,93
OP Bratislavský kraj
5 901 729,33
907 958,36
OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast
46 740 217,61
8 151 406,12
Regionálny OP
65 359 769,63
10 631 126,35
OP Cezhraničnej spolupráce SR-ČR
2 997 865,36
522 822,09
OP Rybné hospodárstvo
785 329,97
118 386,91
OP Zdravotníctvo
38 883 391,63
6 861 774,99
OP Výskum a vývoj
114 312 085,85
16 839 917,19
OP Technická pomoc
9 739 599,70
1 698 567,89
OP Vzdelávanie
34 338 813,53
5 613 267,37
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
36
OP Životné prostredie
61 698 447,02
10 085 668,19
OP Doprava
315 797 696,26
55 074 524,83
OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia
42 850 586,38
7 473 061,75
OP INTERACT II
71 762,67
12 664,00
SPOLU
835 662 190,36
152 965 515,96
Zdroj: MF SR
3. programové obdobie
Čerpanie predstavovalo k 30. 9. 2019 sumu vo výške 3 468 116 tis. eur (EÚ zdroj), t.j. 25,16 % zo zdrojov alokovaných pre SR na obdobie 2014 2020 (13 782 907,7 tis. eur). Táto alokácia je k dispozícii pre SR v rámci 11 operačných programov schválených EK (bez PRV). Čerpanie sa oproti sume z rovnakého obdobia roka 2018 zvýšilo na 176 % z tejto sumy, t. j. o 1 507 724 tis. eur. Ku dňu 30. 9. 2019 predstavovalo kontrahovanie (bez PRV) sumu 8 592 553,8 tis. eur, čo tvorí 62,34 % z celkovej alokácie.
V rámci operačných programov tradične najvyššie vyčerpanú sumu OP Integrovaná infraštruktúra vo výške 1 409 175 tis. eur, t. j. 35,68 % z alokácie OP (EÚ zdroj). Najnižšie čerpanie je, naopak, pri OP Rybné hospodárstvo (7,75 %), OP Interreg V-A SK-CZ (6,80 %) a OP Interreg V-A SK-AT (3,80 %).
Podiel čerpania OP EŠIF na celkovom čerpaní k 30. 9. 2019 (v %)
OP II, 40,63
OP KŽP, 19,27
OP ĽZ, 20,85
OP VaI, 7,39
IROP, 7,46
OP EVS, 1,58
OP TP, 2,12
Program Interreg V-A SK-CZ, 0,18
Program Interreg V-A SK-AT, 0,08
0.437619599
PS INTERACT III, 0,41
OP RH, 0,03
Zdroj: MF SR
NKÚ SR upozorňuje na fakt, že ani v šiestom roku implementácie operačných programov EŠIF sa zodpovedné orgány nepoučili z minulosti a čerpanie finančných prostriedkov naďalej sprevádzajú nedostatky, na ktoré NKÚ SR často upozorňoval výsledkami svojich kontrol vykonaných v rámci predchádzajúcich programových období.
Vláda SR podnikla opatrenia, aj na základe kontrol NKÚ SR, schválením akčného plánu na posilnenie transparentnosti a zjednodušenia implementácie EŠIF v septembri 2017. Od 1. januára 2018 vstúpila do platnosti ďalšia séria opatrení, ktoré súčasťou Akčného plánu na posilnenie transparentnosti eurofondov. Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu SR zaviedol ďalšie opatrenia na zvýšenie transparentnosti a zjednodušenie čerpania eurofondov. Jedným z prevenčných prvkov je vypracovanie Rizikovej analýzy výziev/vyzvaní, ktorá slúži k zabezpečeniu kvalitnej prípravy výziev a k eliminácii problémových a rizikových oblastí, čo v konečnom dôsledku prispeje k lepšej implementácii operačných programov, čerpaniu finančných prostriedkov, predchádzaniu auditným zisteniam.
Aj napriek existencii pravidla n+3 treba však, ako v predošlých rokoch, konštatovať, že existujúce tempo čerpania je podpriemerné a NKÚ SR upozorňuje na významné riziko neplnenia čiastkových cieľov výkonnostného rámca. V prípade neplnenia cieľov a čerpania OP môže SR na základe súhlasu EK presunúť určité percento finančných prostriedkov z niektorých málo výkonných OP do iných, aby nehrozilo ich prepadnutie, resp. nevyčerpanie.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
37
EK na základe preskúmania výkonnosti rozhodla štyrmi rozhodnutiami o pridelení výkonnostnej rezervy v celkovej hodnote 474 470 tis. eur 22 prioritným osiam a kategóriám regiónov (ak sa prioritná os týka viac ako jednej kategórie regiónov), z celkového počtu 46 prioritných osí a kategórií regiónov z 8 OP.
Nepridelené prostriedky z výkonnostnej rezervy v celkovej výške 428 500 tis. eur (z uvedených rozhodnutí EK) sa prerozdelia v rámci samotných programov alebo medzi jednotlivými programami pri dodržaní podmienok EK. Všetky vládou schválené realokácie podliehajú schváleniu Monitorovacím výborom jednotlivých operačných programov a až po schválení Monitorovacím výborom sa predkladajú na EK. V roku 2019 išlo o presun záväzku z OP VaI (prioritná os 1) v sume 70 000 tis. eur do OPII (prioritná os 6). Následne sa v roku 2019 presunul záväzok v sume 7 509 tis. eur z OP EVS (prioritná os 1) do OP ĽZ (prioritná os 3).
Prehľad nedočerpaného záväzku roku 2015 k 31. 12. 2018 je uvedený v nasledujúcej tabuľke.
Operačný program
Nedočerpaný záväzok (v eur)
OP VaI
81 451 152
IROP
38 892 342
OP RH
1 884 875
Spolu:
122 228 369
Zdroj: MF SR
K 31. 12. 2019 sa sleduje finančný míľnik v zmysle pravidla n+3 vo výške 1 411 010 tis. eur. Na základe stavu deklarovaných výdavkov k 30. 9. 2019 je pre jeho splnenie potrebné predložiť EK výdavky v minimálnej výške 556 030 tis. eur. Tento míľnik pre rok 2019 bol k 30. 9. 2019 splnený pre 4 OP: OP II, OP Ľudské zdroje, OP TP a Program spolupráce INTERACT III.
V roku 2017 Slovensku v OP Výskum a inovácie prepadlo 26 970 tis. eur a v roku 2018 81 450 tis. eur. Dôvodom boli najmä dve 300-miliónové zastavené výzvy, ktoré boli určené na vedu, výskum a inovácie. Zároveň SR prijala dva varovné listy pre OP Výskum a inovácie a Integrovaný operačný program. V rámci OP Výskum a inovácie nebola zo strany EK pozastavená možnosť predkladania žiadostí o platbu na EK. Pre Integrovaný operačný program požaduje EK, v prípade zaslania žiadosti o platbu na EK, vyhlásenie, že deklarované výdavky nie spochybniteľné vo vzťahu k vyjadreniam vo varovnom liste.
V nasledujúcej tabuľke uvedené údaje o výške finančných opráv v programovom období 2014 2020 z titulu nezrovnalostí zohľadnených voči čerpaniu operačných programov v rámci uzatvárania s EK k 30. 9. 2019.
Nezrovnalosti a vratky (v eur)
Operačný program
EÚ zdroj
ŠR zdroj
OP Integrovaná infraštruktúra
15 128 471,72
2 630 122,59
OP Kvalita životného prostredia
12 632 529,46
1 011 607,01
OP Ľudské zdroje
17 470 825,07
3 115285,16
OP Výskum a inovácie
1 101 609,28
151 338,39
Integrovaný regionálny OP
367 465,76
59 265,06
OP Efektívna verejná správa
37 679,44
10 196,68
OP Technická pomoc
28 274,16
4 634,10
Program Interreg V-A SK-CZ
5 631,25
331,25
Program Interreg V-A SK-AT
2 473,11
217,43
PS INTERACT III*
35 205,57
6 212,76
OP Rybné hospodárstvo
0,00
0,00
SPOLU
46 810 164,82
6 989 210,43
Zdroj: MF SR
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
38
6.Návrh súhrnného rozpočtu ostatných subjektov verejnej správy na rok 2020
6.1 Rozpočet obcí a VÚC
Návrh súhrnného rozpočtu obcí a VÚC na rok 2020 je regulovaný zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Rozpočty územnej samosprávy podľa týchto zákonov tvoria rozpočty obcí a VÚC. Na účely zostavenia návrhu RVS na rok 2020 bol MF SR vypracovaný súhrnný návrh rozpočtov za obce a VÚC, ktorý je len indikatívny. Obce a VÚC zostavujú svoje rozpočty v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy pri postupe predkladania a schvaľovania rozpočtu obce sa riadia zákonom o obecnom zriadení a VÚC zákonom o samospráve vyšších územných celkov. Zostavovanie rozpočtu obce a rozpočtu VÚC vychádza predovšetkým z viacročného rozpočtu, z určeného podielu na výnosoch daní v správe štátu (ustanovených osobitným predpisom) a zo schváleného RVS.
Pri rozpočtovaní príjmov súhrnného rozpočtu obcí a VÚC na rok 2020 sa vychádzalo zo septembrovej prognózy daňových príjmov verejnej správy na roky 2020 2022. V rozpočtovaní výdavkov sa vychádzalo z Programu stability SR na roky 2019 2022, pričom sa zohľadňovali špecifiká obcí a VÚC, ako aj z ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Porovnanie bilančného zostatku obcí a VÚC na akruálnej báze v metodike ESA 2010 v návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočným plnením rozpočtu za rok 2018 obsahuje nasledujúca tabuľka.
Rozpočet
Hospodárenie ostatných subjektov VS
(v tis. eur)
Skutočno
2018
2019
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Príjmy obcí a VÚC spolu
6 836 881
6 405 307
6 843 167
437 860
106,8
Výdavky obcí a VÚC spolu
6 251 393
5 839 730
6 387 082
547 352
109,4
Celkový prebytok obcí a VÚC spolu
585 488
565 577
456 085
-109 492
80,6
vylúčenie finančných operácií
-486 829
-209 000
-219 000
-10 000
104,8
zahrnutie časového rozlíšenia a ostatné úpravy
- 25 161
0
0
0
-
Prebytok(+)/schodok (-) obcí a VÚC spolu (ESA 2010)
73 498
356 577
237 085
-119 492
66,5
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
V roku 2020 sa zhorší medziročný bilančný zostatok obcí a VÚC na akruálnej báze v metodike ESA 2010 o 119 492 tis. eur a to na úroveň 237 085 tis. eur.
Porovnanie medziročnej zmeny príjmov obcí a ŠR (v %)
-1,83
9,75
2,43
4,68
14,30
2,31
9,60
4,35
10,93
-5
0
5
10
15
20
2017/2016
2018/2017
2019OS/2018
zmena ŠR
zmena obce
zmena VÚC
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 - 2021
Kým príjmy ŠR od roku 2017 rástli priemerným ročným tempom 3,45 %, pri obciach to bolo 7,1 % a pri VÚC dokonca 8,3 %. Aj pri porovnaní návrhu rozpočtu na rok 2020 so
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
39
schváleným rozpočtom na rok 2019 rastú príjmy VÚC (9,12 %) a obcí rýchlejšie (6,04 %) než príjmy ŠR (2,53 %).
6.1 1 Rozpočet obcí
Návrh súhrnného rozpočtu obcí na rok 2020 je zostavený indikatívne, vzhľadom na ich zákonnú samostatnosť finančného hospodárenia. Porovnanie bilančného zostatku obcí na akruálnej báze v metodike ESA 2010 v návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočným plnením rozpočtu za rok 2018 obsahuje nasledujúca tabuľka o hospodárení obcí.
Rozpočet
Hospodárenie obcí
(v tis. eur)
Skutočnosť
2018
2019
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Príjmy obcí spolu
5 251 416
4 743 170
5 029 444
286 274
106
Výdavky obcí spolu
4 876 608
4 388 686
4 807 562
418 876
109,5
Celkový prebytok obcí spolu
374 808
354 484
221 882
-132 602
62,6
vylúčenie finančných operácií
-374 516
-120 000
-120 000
0
100
zahrnutie časového rozlíšenia a ostatné úpravy
-29 617
0
0
0
0,0
Prebytok (+) / schodok (-) obcí spolu (ESA 2010)
-29 325
234 484
101 882
-132 602
43,4
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Na rok 2020 sa odhaduje na akruálnej báze v metodike ESA 2010 prebytkové hospodárenie obcí na úrovni 101 882 tis. eur, čo v porovnaní s rokom 2019 predstavuje zhoršenie hospodárenia o 132 602 tis. eur.
Porovnanie návrhu rozpočtu príjmov obcí na hotovostnej báze v návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočným plnením rozpočtu za rok 2018 obsahuje Tabuľka 3 v prílohe. Celkové príjmy obcí na hotovostnej báze sa v roku 2020 majú medziročne zvýšiť o 286 274 tis. eur na úroveň 5 029 444 tis. eur. Dynamika rastu príjmov sa však v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi znižuje. Na spomalení sa podieľa najmä plánované zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na 21-násobok životného minima, ktoré ukrajuje obciam a VÚC odhadom 135 402 tis. eur z prevodu DPFO. Aj napriek tejto skutočnosti, by podľa návrhu RVS na rok 2020, mali príjmy z prevodu DPFO medziročne vzrásť o 85 686 tis. eur. Rizikom nenaplnenia týchto príjmov môže byť horší ekonomický vývoj a s ním súvisiace zhoršenie na trhu práce.
Vo zvýšení rozpočtovania celkových príjmov sa najvýznamnejšie prejaviť medziročné zvýšenie grantov a transferov o 198 473 tis. eur. Na druhej strane sa predpokladá medziročný pokles nedaňových príjmov oproti rozpočtu 2019.
Kým podiel prevodu DPFO každoročne rastie, ostatné dane11, ktorých výšku majú obce možnosť ovplyvňovať, klesajú. Výnimkou je iba návrh RVS na rok 2020, kedy prvýkrát nepatrne poklesne podiel príjmov z DPFO a vzrastie podiel ostatných daní. Priestor na ovplyvňovanie príjmovej stránky svojich rozpočtov majú obce najmä v dani z nehnuteľností. Tie dlhodobo tvoria len malý zdroj príjmov. Ako uvádza aj analýza IFP „daň z nehnuteľností je spoločensky spravodlivejšia a ekonomicky menej škodlivá. V medzinárodnom porovnaní sa radíme ku krajinám s najnižším výnosom daní z nehnuteľností v pomere k výkonu ekonomiky, keď dosahujeme len menej ako tretinu výnosu priemeru v EÚ.“12
Podiel príjmov z prevodu DPFO a ostatných daňových príjmov na celkových daňových príjmoch obcí (v %)
11 Daň z nehnuteľností, daň za špecifické služby, daň za dobývací priestor
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
40
72
73
74
75
76
77
78
79
80
20
22
24
26
28
30
2014
2015
2016
2017
2018
2019 OS
2020 N
prevod DPFO
ostatné dane
Prevod DPFO
Ostatné dane
Zdroj: Návrhy RVS
Cena za m2 podlahovej plochy nehnuteľnosti na bývanie v SR sa za posledných 17 rokov zvýšila 2,5-násobne a tento vývoj približne kopíruje aj výška dane z nehnuteľností na bývanie. Napriek tomu v rámci SR významné rozdiely, pokiaľ ide o výšku tejto dane a ceny za m2 podlahovej plochy.13
Pre porovnanie situácie v rámci SR bol navrhnutý index dane z bývania14
𝑖𝑛𝑑𝑒𝑥 𝑑𝑎𝑛𝑒 𝑧 𝑏ý𝑣𝑎𝑛𝑖𝑎
=
(
𝑑𝑎ň 𝑧 𝑛𝑒ℎ𝑛𝑢𝑡𝑒ľ𝑛𝑜𝑠𝑡í 𝑛𝑎 𝑏ý𝑣𝑎𝑛𝑖𝑒
𝑐𝑒𝑛𝑎 𝑛𝑒ℎ𝑛𝑢𝑡𝑒ľ𝑛𝑜𝑠𝑡𝑖 𝑛𝑎 𝑏ý𝑣𝑎𝑛𝑖𝑒
)
10 000
kde
daň z nehnuteľností na bývanie je krajský priemer okresnej dane z bytov, stavieb na bývanie a drobných stavieb, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu v roku 2019 v eur/m2
cena nehnuteľnosti na bývanie je priemerná cena nehnuteľnosti na bývanie v kraji SR v eur/m2.
Výška dane z nehnuteľností a ceny nehnuteľnosti na bývanie v krajoch SR (eur/m2, v roku 2019)
Porovnanie indexu dane z bývania (v roku 2019)
80987889597710351046112420530,2200,2390,2350,2010,2230,2030,2720,4160,000,050,100,150,200,250,300,350,400,4505001 0001 5002 0002 500BanskobystrickýNitrianskyTrenčianskyPrešovskýKošickýŽilinskýTrnavskýBratislavskýDaň z nehnuteľnosti na bývanie (eur/m2)Cena nehnuteľnosti na byvanie (eur/m2)Cena nehn. na bývanieDaň z nehn. na bývanie
1,942,032,062,162,422,632,722,721,501,701,902,102,302,502,702,90ŽilinskýBratislavskýPrešovskýKošickýTrnavskýTrenčianskyNitrianskyBanskobystrickýIndex dane z bývania
Zdroj: sprac. NKÚ SR z podkladov NBS, PAS a MDV SR
Zdroj: NKÚ SR
Najvyššia cena nehnuteľnosti na bývanie je dlhodobo v Bratislavskom kraji (2 053 eur/m2), ktorý ostatné kraje prevyšuje 1,8 2,5-násobne. Nominálna výška dane z nehnuteľností na bývanie je rovnako
13 PAS
https://www.alianciapas.sk/2019/03/25/dane-z-nehnutelnosti-sa-tento-rok-zvysili-len-v-styroch-mestach-
poplatok-za-rozvoj-takmer-vobec/
14 Index dane z bývania nám ukazuje, ako v jednotlivých krajoch určené dane z bývania vo vzťahu k cene nehnuteľnosti na bývanie. Je to podiel dane voči cene nehnuteľnosti. Čím je tento index vyšší, tým je platená aj vyššia daň vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti na bývanie.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
41
najvyššia v Bratislavskom kraji (0,416 eur/m2). Najvyššie dane z nehnuteľností vo vzťahu k ich cene však platia obyvatelia Nitrianskeho a Banskobystrického kraja (index = 2,72); najnižšie obyvatelia v Žilinskom a Bratislavskom kraji (index = 1,94 a 2,03). Obyvatelia Žilinského a Bratislavského kraja platia o 29 %, resp. o 26 % nižšie dane vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti15, ako obyvatelia Nitrianskeho a Banskobystrického kraja. Z tohto dôvodu u niektorých samospráv zostáva priestor pre vhodnejšie nastavenie týchto daní, a tým zvýšenie príjmov v rozpočte týchto samospráv.
Transfery zo ŠR do rozpočtov obcí sa v roku 2020 očakávajú v celkovej sume 1,13 mld. eur, a to z týchto kapitol:
MŠVVaŠ SR v sume 925 tis. eur to predstavuje medziročný pokles o 16,7 mil. eur, z dôvodu, že v roku 2019 boli alokované prostriedky prostredníctvom OP Vzdelávanie, ktoré v rozpočte na rok 2020 chýbajú.
MV SR v sume 1,03 mld. eur to predstavuje medziročný nárast o 183 mil. eur, z dôvodu navýšenia finančných prostriedkov na prenesený výkon štátnej správy v rámci regionálneho školstva. Ten by mal v roku 2020 dosiahnuť výšku 1,01 mld. eur. Okrem tohto transferu budú putovať významnejšie sumy na činnosť matričných úradov (7,74 mil. eur) a parlamentné voľby (7,31 mil. eur).
MDV SR v sume 10 mil. eur to predstavuje medziročný nárast o 1,89 mil. eur a je určená na financovanie preneseného výkonu štátnej správy v oblasti pozemných komunikácií špeciálnych stavebných úradov a na úseku stavebného poriadku a bývania. Ostatné prostriedky sú určené na podporu územného rozvoja miest a obcí v sume 610 tis. eur.
MPSVaR SR v sume 68 mil. eur to predstavuje medziročný nárast o 5,4 mil. eur, v čom sa premietajú financie poskytované obciam na výkon osobitného príjemcu a na financovanie zariadení sociálnych služieb.
VPS v sume 18,1 mil. eur to predstavuje nárast o 12,71 mil. eur, určených napríklad na financovanie individuálnych potrieb obcí, záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok.
Výraznejší medziročný nárast transferov pre obce sa očakáva aj z Environmentálneho fondu. Ten má poskytnúť obciam 88,4 mil. eur, čo je o 14,8 mil. eur viac oproti rozpočtu na rok 2019.
Do rozpočtov obcí z transferov neboli zahrnuté zdroje z prostriedkov EÚ. Dôvodom je, že ich rozpočtové kapitoly predbežne nezapájajú. To za následok veľké rozdiely medzi schváleným rozpočtom a skutočnosťou.
Porovnanie návrhu rozpočtu výdavkov obcí na hotovostnej báze v návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočným plnením rozpočtu za rok 2018 obsahuje Tabuľka 4 v prílohe. Riziko vyvstáva pri výdavkoch na mzdy a odvody. Navrhovaná suma nemusí po zapracovaní všetkých legislatívnych zmien postačovať. Tlak na rozpočty obcí na rok 2020 môže nastať aj v prípade nedostatku prostriedkov na tovary a služby v súvislosti s avizovaným nárastom cien energií a vznikom nových úloh pre obce v dôsledku legislatívnych zmien. NKÚ SR pozitívne hodnotí medziročný nárast kapitálových výdavkov.
K ostatným výdavkovým položkám orientačného rozpočtu na rok 2020 nemá NKÚ SR zásadné pripomienky.
Vláda SR schválila v apríli 2012 program ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa), v rámci ktorého je jednou z hlavných úloh do roku 2020 optimalizácia procesov a výkonu samosprávy.16 Napriek tomu, že vláda považuje reformu ESO za jednu zo svojich priorít, samotné MV SR v národnej stratégii reformy verejnej správy priznalo veľké rezervy.17 Preto sa v roku 2019 NKÚ SR zameral aj na fungovanie samosprávy.
15 Vyjadrené ako podiel k hodnote nehnuteľnosti, v ktorej bývajú.
16 MINISTERSTVO VNÚTRA SR. (2013) ESO - Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa. Dostupné na:
17 ROKOVANIE VLÁDY SR. (2016) Rámec národnej stratégie reformy verejnej správy v súvislosti s prioritami definovanými Európskou komisiou do roku 2020 a Akčný plán reformy verejnej správy (nadstavba reformy ESO) - návrh. Dostupné na:
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
42
Kontrola plnenia opatrení z kontrolnej akcie zameranej na e-Government18 potvrdila správnosť a efektívnosť prijatých opatrení a odporúčaní kontrolórov. Opatrenia boli účinné v 80 % prípadov a NKÚ SR prispel k výraznému zlepšeniu pripravenosti samospráv na poskytovanie eGov služieb občanom. NKÚ SR konštatuje, že napriek investíciám do eGov a informatizácie nebol dosiahnutý želaný cieľ v segmente fyzické osoby/občania. Aj keď je informatizácia jedným z mála úspešných IT projektov, na jeho rozvoj bude potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni.
V niektorých obciach19 NKÚ SR vykonal kontroly zamerané na hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom. V súvislosti s pretrvávajúcimi problémami obcí so zabezpečením dodržiavania legislatívy20, NKÚ SR podporuje otvorenie širšej diskusie o ďalšom smerovaní komunálnej reformy, o deľbe kompetencií, o konsolidácii sídelnej štruktúry a o fiškálnej decentralizácii. V súvislosti s pretrvávajúcimi problémami v oblasti účtovníctva a rozpočtovníctva NKÚ SR odporučil MF SR pristúpiť k úprave legislatívy týkajúcej sa finančnej kontroly. MV SR odporučil zvážiť nový systémový prístup k vytváraniu sídiel spoločných obecných úradov a vytvorenie centrálneho orgánu zodpovedného za manažment nevyhnutných modernizačných zmien vo verejnej správe. Vzhľadom na opätovne zisťovanú neúčinnosť vnútorných kontrolných mechanizmov NKÚ SR navrhol prijať aj systémové opatrenia na posilnenie vnútorného kontrolného systému.
Na príklade a podnetoch z hlavného mesta Bratislava boli identifikované viaceré kľúčové výzvy. Vo vzťahu k mladým rodinám to najmä slabá podpora bývania a nedostatočná kapacita v materských školách. Pričom v oblasti bývania stále nie je splnený cieľ výstavby nájomných bytov pre nájomcov z reštituovaných domov. V materských školách sa zvyšuje tlak na kapacitné možnosti, ktorý bude v blízkom horizonte narastať a následne sa prenesie aj na základné školy. Pri získavaní zdrojov na riešenie týchto výziev z EŠIF Bratislava v rámci SR znevýhodnené postavenie. Okrem iného, dodatočný zdrojový potenciál možno vytvoriť aj reformou miestnych daní. Obyvateľ Bratislavy je považovaný za obyvateľa mesta aj mestskej časti, avšak v niektorých prípadoch nevie priamo ovplyvňovať dianie v susednej mestskej časti, aj keď sa ho priamo týka. Zvlášť, ak sa zložité kompetencie a prílišná fragmentácia samosprávy premietajú aj do rozdielov v príjmoch a výdavkoch, ako aj do rozdielnej efektívnosti mestských častí.
6.2.2 Rozpočet VÚC
VÚC zabezpečujú financovanie samosprávnych kompetencií predovšetkým z daňových príjmov. Prostredníctvom dotácií z príslušných kapitol ŠR sa financujú kompetencie preneseného výkonu štátnej správy na úseku školstva a úlohy spojené s regionálnym rozvojom, ochranou životného prostredia, ako aj realizácia projektov spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ.
Porovnanie bilančného zostatku VÚC na akruálnej báze v metodike ESA 2010 v návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočným plnením rozpočtu za rok 2018 obsahuje nasledujúca tabuľka.
Rozpočet
Hospodárenie VÚC
(v tis. eur)
Skutočnosť
2018
2019
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Príjmy VÚC spolu
1 585 465
1 662 137
1 813 723
151 586
109,1
Výdavky VÚC spolu
1 374 785
1 451 044
1 579 520
128 476
108,9
Celkový prebytok VÚC spolu
210 680
211 093
234 203
23 110
110,9
vylúčenie finančných operácií
-112 313
-89 000
- 99 000
-10 000
111,2
zahrnutie časového rozlíšenia a ostatné úpravy
4 456
0
0
0
-
Prebytok (+) / schodok (-) VÚC spolu (ESA 2010)
102 823
122 093
135 203
13 110
110,7
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
18 NKÚ SR v roku 2017 zhodnotil pripravenosť samosprávy na poskytovanie služieb v rámci kontrolnej akcie zameranej na e-Government. Kontrola plnenia opatrení bola vykonaná v roku 2019 v 47 subjektoch.
19 V obciach Frička, Hrabské a Lúka, a v obecnej vodohospodárskej spoločnosti Šáchor, s.r.o.
20 Problémy sa týkajú ich správy a komplexných pravidiel v oblasti rozpočtovníctva a účtovníctva, a to aj napriek tomu, že mnohé obce zabezpečujú niektoré takéto služby prostredníctvom spoločných úradovní.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
43
Bilančný zostatok VÚC na akruálnej báze v metodike ESA 2010 sa v roku 2020 medziročne zlepšiť o 13 110 tis. eur oproti rozpočtu na rok 2019 na úroveň 135 203 tis. eur. Porovnanie návrhu rozpočtu príjmov VÚC na hotovostnej báze v návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočným plnením rozpočtu za rok 2018 obsahuje Tabuľka 5 v prílohe. Celkové príjmy VÚC na hotovostnej báze sa v roku 2020 majú medziročne zvýšiť o 151 586 tis. eur na úroveň 1 813 723 tis. eur, z toho najvýznamnejší rastúci podiel majú zaznamenať granty a transfery (medziročný rast o 104 814 tis. eur) a prevod DPFO (medziročný rast o 36 772 tis. eur).
Transfery zo ŠR do rozpočtov VÚC sa očakávajú z kapitoly MŠVVŠ SR na financovanie preneseného výkonu štátnej správy na úseku stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC a financovanie aktivít regionálneho školstva a na riešenie havarijného stavu niektorých škôl vo výške 593 mil. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 104 mil. eur. Ďalší transfer v hodnote 620 tis. eur bude poskytnutý z kapitoly MPSVR SR na podporu rozvoja sociálnych služieb. Rovnako sa očakávajú aj transfery z Fondu na podporu umenia v sume 4,12 mil. eur a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v sume 152 tis. eur.
Celkové výdavky VÚC sa v roku 2020 majú medziročne zvýšiť o 128 476 tis. eur na úroveň 1 579 520 tis. eur. Porovnanie návrhu rozpočtu výdavkov VÚC na hotovostnej báze v návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočným plnením rozpočtu za rok 2018 obsahuje Tabuľka 6 v prílohe. Výdavky VÚC rastú pomalšie než príjmy, no zároveň v sebe skrývajú viac rizík. Riziko nedostatku prostriedkov vzniká najmä pri kategórii tovary a služby, kde dochádza k medziročnému poklesu o 18 035 tis. eur. Rovnako aj bežné transfery pravdepodobne nebudú postačovať a dôjde k ich navýšeniu počas roka, tak ako sa to očakáva aj v roku 2019.
NKÚ SR pozitívne hodnotí nárast kapitálových výdavkov, ktorý súvisí predovšetkým s výdavkami určenými do oblasti cestného hospodárstva. Zanedbaný stav ciest a mostov II. a III. triedy je dlhodobo kritizovanou témou zo strany NKÚ SR.
Riziká pri zostavovaní rozpočtu v samospráve existujú najmä v nenaplnení prognózovaných daňových príjmov, vo vývoji makroekonomických ukazovateľov, v častých zmenách a novelizáciách legislatívnych noriem, ktoré majú priamy vplyv na výdavky rozpočtu obcí a VÚC. Ďalším rizikom projekty financované najmä z fondov EÚ. Toto riziko môže ovplyvniť príjmovú aj výdavkovú časť rozpočtu z dôvodu nezrefundovania rozpočtovaných príjmov za projekty, a to z dôvodu keď obce a VÚC pred predložením žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku musia mať vypracované projektové dokumentácie, avšak projekt nemusí byť schválený.
6.2 Rozpočet Sociálnej poisťovne
Nárast zamestnanosti vytvára priaznivé podmienky pre zvýšenie príjmov Sociálnej poisťovne predovšetkým z poistenia ekonomicky aktívnych osôb. V rozpočte na rok 2020 budú tieto odvody vyššie o 380,2 mil. eur (o 4,8 %) oproti roku 2019. Aj napriek tomu NKÚ SR upozorňuje na niektoré dôležité faktory, ktoré budú mať vplyv na udržateľnosť jej finančného plánu, a to dôchodkový vek a starnutie obyvateľstva, ustanovenie o minimálnom dôchodku, výdavky na mzdy zamestnancov Sociálnej poisťovne a možné spomalenie rastu ekonomiky.
Je pravdepodobné, že ústavné schválenie hornej hranice dôchodkového veku na 64 rokov v budúcnosti prispeje k zhoršeniu finančnej situácie Sociálnej poisťovne. V návrhu rozpočtu sa opäť objavuje deficit základného fondu starobného poistenia, ktorý je vykrytý transferom zo ŠR vo výške 200 mil. eur v roku 2020 a 100 mil. eur v roku 2021. Situáciu sťažuje aj prijatá novela zákona o sociálnom poistení, ktorou sa minimálne dôchodky namiesto životného minima naviažu na priemernú mzdu v SR. Základná minimálna penzia po získaní 30 rokov dôchodkového poistenia tak bude od roku 2020 dosahovať 33 % z priemernej mzdy v SR spred dvoch rokov. V budúcom roku minimálny dôchodok pri 30 rokoch poistenia dosiahne 334,30 eur, v tomto roku 278,90 eur. Opatrenie prinesie nárast výšky nízkych dôchodkov priemerne o 50 eur za mesiac, čo si v ŠR vyžiada ďalších cca 150 mil. eur. NKÚ SR upozorňuje, že ide o nekoncepčný zásah
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
44
do systému dôchodkového poistenia, ktorý narúša princíp zásluhovosti a znižuje motiváciu platiť poistné. Sociálna poisťovňa nie je na jeho uplatnenie od 1. januára 2020 technicky pripravená; okrem toho sa dajú očakávať ďalšie finančné nároky na jeho realizáciu v praxi.
Výdavky správneho fondu Sociálnej poisťovne, určené na mzdy a poistné jej zamestnancov, sú podhodnotené v porovnaní s očakávaným stavom ku koncu roka 2019 (o 22,9 mil. eur) a tiež v porovnaní so skutočnosťou v roku 2017 (o 14,2 mil. eur) a 2018 (o 20,7 mil. eur). Pri predpokladanom náraste počtu pracovníkov v roku 2020 o 179 zamestnancov to vyvoláva otázky.
Opatrenia z revízie výdavkov na politiky trhu práce a sociálne politiky sa neplnia. Zavedenie ročného zúčtovania sociálneho poistenia, kde sa plánovala najväčšia úspora vo výške 49 mil. eur ročne, bolo presunuté na rok 2022 a v predloženom návrhu RVS sa nenachádza. Očakávané zvýšenie efektívnosti pobočiek Sociálnej poisťovne s plánovanou úsporou 10 mil. eur sa zatiaľ neuskutočnilo; Sociálna poisťovňa neposkytla žiadne konkrétne výsledky, ktoré by preukázali efektívnejšie hospodárenie. Implementačná jednotka v Priebežnej implementačnej správe, z októbra 2019, odporúča zverejniť a pravidelne aktualizovať investičný plán a definovať a predložiť implementačný plán optimalizačných opatrení na roky 2019 2020, vrátane vyčíslenia odhadovanej úspory.
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
45
Tabuľková príloha
Tabuľka 1: Návrh rozpočtu príjmov na rok 2020 podľa jednotlivých kapitol
Príjmy ŠR (v tis. eur)
Skutočnosť
2018
Rozpočet
2019
Návrh rozpočtu
2020
Rozdiel
Podiel
v %
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Kapitoly ŠR spolu:
15 381 013
15 497 654
15 889 512
391 858
102,5
Všeobecná pokladničná správa
12 815 983
13 462 654
13 831 249
368 595
102,7
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
229 341
98 172
210 767
112 595
214,7
Ministerstvo financií SR
187 788
37 810
135 277
97 467
357,8
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
546 444
43 963
120 997
77 034
275,2
Ministerstvo vnútra SR
107 402
120 822
162 465
41 644
134,5
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
38 466
81 529
107 028
25 500
131,3
Ministerstvo zdravotníctva SR
37 196
39 078
41 453
2 375
106,1
Úrad pre verejné obstarávanie
1 966
500
1 000
500
200
Správa štátnych hmotných rezerv SR
3 947
600
912
312
152
Úrad priemyselného vlastníctva SR
3 216
3 200
3 460
260
108,1
Kancelária prezidenta SR
32
10
15
5
150
Kancelária Národnej rady SR
1 683
1 280
1 280
0
100
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
5
0
0
0
-
Kancelária Ústavného súdu SR
13
12
12
0
100
Kancelária Najvyššieho súdu SR
15
10
10
0
100
Generálna prokuratúra SR
515
500
500
0
100
Najvyšší kontrolný úrad SR
10
20
20
0
100
Slovenská informačná služba
169
130
130
0
100
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
2 456
1 800
1 800
0
100
Ministerstvo obrany SR
6 980
9 047
9 047
0
100
Ministerstvo spravodlivosti SR
27 712
23 281
23 281
0
100
Ministerstvo kultúry SR
1 387
1 500
1 500
0
100
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
240
200
200
0
100
Štatistický úrad SR
92
120
120
0
100
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR
243
1 000
1 000
0
100
Protimonopolný úrad SR
5 458
200
200
0
100
Národný bezpečnostný úrad
32
22
22
0
100
Slovenská akadémia vied
2 116
500
500
0
100
Kancelária Súdnej rady SR
1
0
0
0
-
Úrad jadrového dozoru SR
9 286
9 121
8 869
-252
97,2
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
1 135
2 152
1 000
-1 152
46,5
Úrad vlády SR
26 608
25 821
10 141
-15 681
39,3
Ministerstvo životného prostredia SR
325 798
409 228
338 807
-70 422
82,8
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
804 512
829 679
718 040
-111 639
86,5
Ministerstvo hospodárstva SR
192 766
293 693
158 409
-135 284
53,9
Zdroj: ŠZÚ za rok 2018, RVS na roky 2019 až 2021, Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
46
Tabuľka 2: Návrh rozpočtu výdavkov na rok 2020 podľa jednotlivých kapitol
Výdavky kapitol ŠR (v tis. eur)
Skutočnosť
2018
Rozpočet
2019
Návrh rozpočtu
2020
Rozdiel
Podiel v %
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Kapitoly ŠR spolu
16 563 255
17 538 901
18 571 741
1 032 840
105,9
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
2 331 679
2 300 898
2 847 720
546 822
123,8
Ministerstvo vnútra SR
2 723 917
2 464 409
2 919 063
454 654
118,4
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
1 265 895
1 361 103
1 581 964
220 861
116,2
Ministerstvo financií SR
496 043
420 186
591 946
171 760
140,9
Ministerstvo zdravotníctva SR
1 371 498
1 230 946
1 330 019
99 073
108,0
Ministerstvo kultúry SR
284 037
255 194
291 082
35 888
114,1
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu
28 991
10 487
35 541
25 054
338,9
Štatistický úrad SR
25 527
32 932
51 648
18 717
156,8
Ministerstvo spravodlivosti SR
451 312
439 506
456 863
17 357
103,9
Slovenská akadémia vied
70 375
69 414
85 367
15 954
123,0
Slovenská informačná služba
66 471
54 854
63 405
8 551
115,6
Generálna prokuratúra SR
99 805
106 705
113 791
7 085
106,6
Kancelária Národnej rady SR
32 522
31 857
38 122
6 265
119,7
Ministerstvo dopravy a výstavby SR
1 966 783
1 153 931
1 159 324
5 393
100,5
Úrad pre verejné obstarávanie
9 150
9 307
11 416
2 109
122,7
Najvyšší kontrolný úrad SR
11 003
10 911
12 819
1 908
117,5
Národný bezpečnostný úrad
11 698
10 120
11 381
1 261
112,5
Kancelária Ústavného súdu SR
7 460
5 677
6 120
443
107,8
Protimonopolný úrad SR
3 043
2 877
3 317
440
115,3
Úrad priemyselného vlastníctva SR
3 828
3 582
3 957
376
110,5
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR
5 237
6 160
6 511
351
105,7
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR
4 646
4 472
4 650
178
104,0
Kancelária prezidenta SR
5 573
4 874
5 051
177
103,6
Kancelária Súdnej rady SR
993
959
1 079
120
112,5
Úrad jadrového dozoru SR
8 702
9 560
9 579
19
100,2
Správa štátnych hmotných rezerv SR
13 261
9 957
9 801
-156
98,4
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
18 868
22 282
21 612
-670
97,0
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
165 322
136 439
133 419
-3 019
97,8
Kancelária Najvyššieho súdu SR
13 646
19 023
16 002
-3 021
84,1
Úrad vlády SR
78 743
54 043
30 030
-24 013
55,6
Ministerstvo obrany SR
1 095 429
1 662 684
1 608 226
-54 458
96,7
Všeobecná pokladničná správa
2 112 288
3 471 299
3 404 379
-66 920
98,1
Ministerstvo životného prostredia SR
449 594
540 617
455 356
-85 261
84,2
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
47
Výdavky kapitol ŠR (v tis. eur)
Skutočnosť
2018
Rozpočet
2019
Návrh rozpočtu
2020
Rozdiel
Podiel v %
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Ministerstvo hospodárstva SR
280 620
428 178
308 624
-119 554
72,1
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
1 049 296
1 193 459
942 554
-250 905
79,0
Zdroj: ŠZÚ za rok 2018, RVS na roky 2019 až 2021, Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Tabuľka 3: Porovnanie návrhu rozpočtu príjmov obcí na hotovostnej báze v návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočným plnením rozpočtu za rok 2018
Rozpočet
Príjmy obcí
(v tis. eur)
Skutočnosť
2018
2019
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Príjmy obcí spolu
5 251 416
4 743 170
5 029 444
286 274
106
z toho:
daňové príjmy
2 567 009
2 753 062
2 850 863
97 801
103,6
nedaňové príjmy
585 330
600 000
590 000
-10 000
98,3
granty a transfery
1 532 764
1 050 108
1 248 581
198 473
118,9
finančné operácie
566 313
340 000
340 000
0
100
z toho:
zo splátok tuzemských úverov, pôžičiek s z predaja majetkových účastí
30 657
10 000
10 000
0
100
zostatok prostriedkov z predch. rokov a prevod prostriedkov z peňažných fondov
304 338
150 000
170 000
20 000
113,3
prijaté úvery
231 319
180 000
160 000
-20 000
88,9
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Tabuľka 4: Porovnanie návrhu rozpočtu výdavkov obcí na hotovostnej báze v návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočným plnením rozpočtu za rok 2018
Rozpočet
Výdavky obcí
(v tis. eur)
Skutočnosť
2018
2019
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Výdavky obcí spolu
4 876 608
4 388 686
4 807 562
418 876
109,5
z toho:
bežné výdavky
3 767 831
3 699 426
4 050 935
351 509
109,5
mzdy a odvody
1 978 772
2 019 688
2 316 107
296 419
114,7
tovary a služby
1 260 233
1 183 688
1 226 329
42 641
103,6
bežné transfery
512 142
471 050
488 000
16 950
103,6
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
48
Rozpočet
Výdavky obcí
(v tis. eur)
Skutočnosť
2018
2019
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
splácanie úrokov
16 683
25 000
20 500
- 4 500
82
kapitálové výdavky
916 980
469 260
536 627
67 367
114,4
finančné operácie
191 797
220 000
220 000
0
100
z toho:
úvery a účasť na majetku
30 517
20 000
20 000
0
100
splácanie istiny
161 280
200 000
200 000
0
100
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Tabuľka 5: Porovnanie návrhu rozpočtu príjmov VÚC na hotovostnej báze v návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočným plnením rozpočtu za rok 2018
Rozpočet
Príjmy VÚC
(v tis. eur)
Skutočnosť
2018
2019
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Príjmy VÚC spolu
1 585 465
1 662 137
1 813 723
151 586
109,1
z toho:
daňové príjmy
858 031
933 940
970 712
36 772
103,9
nedaňové príjmy
102 752
110 000
110 000
0
100
granty a transfery
479 961
493 197
598 011
104 814
121,3
finančné operácie
144 721
125 000
135 000
10 000
108
z toho:
zostatok prostriedkov z predch. rokov a prevod prostriedkov z peňažných fondov
126 758
90 000
100 000
10 000
111,1
prijaté úvery
17 963
35 000
35 000
0
100
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022
Tabuľka 6: Porovnanie návrhu rozpočtu výdavkov VÚC na hotovostnej báze v návrhu rozpočtu na rok 2020 so schváleným rozpočtom na rok 2019 a skutočným plnením rozpočtu za rok 2018
Rozpočet
Výdavky VÚC
(v tis. eur)
Skutočnosť
2018
2019
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
Výdavky VÚC spolu
1 374 785
1 451 044
1 579 520
128 476
108,9
Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho rozpočtu SR na rok 2020
49
Rozpočet
Výdavky VÚC
(v tis. eur)
Skutočnosť
2018
2019
2020
Rozdiel
Podiel
(v %)
a
1
2
3
3-2
3/2*100
z toho:
bežné výdavky
1 196 871
1 344 394
1 420 658
76 264
105,7
mzdy a odvody
475 083
577 374
665 594
88 220
115,3
tovary a služby
231 998
264 869
246 834
-18 035
93,2
bežné transfery
486 248
495 151
500 830
5 679
101,1
splácanie úrokov
3 542
7 000
7 400
400
105,7
kapitálové výdavky
145 506
70 650
122 862
52 212
173,9
finančné operácie
32 408
36 000
36 000
0
100,0
z toho:
úvery a účasť na majetku
6 465
1 000
1 000
0
100,0
splácanie istiny
25 943
35 000
35 000
0
100,0
Zdroj: Návrh RVS na roky 2020 až 2022