1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Anna Verešová.

Medzi priority národno-štátneho záujmu Slovenskej republiky patrí aj zvyšovanie pôrodnosti obyvateľstva SR. Kritické hodnoty úhrnnej plodnosti oscilujúcej okolo hodnoty 1.5, ktorá je hlboko pod hranicou jednoduchej reprodukcie, sú výzvou pre zintenzívnenie snáh štátu v oblasti pro-populačných opatrení. Predkladateľka návrhu sa dlhodobo venuje rodinnej politike – podpore rodín, zlepšovaniu ich sociálnej aj finančnej situácie a odstraňovaniu bariér, ktoré rodinám znepríjemňujú život.

Návrh zákona predstavuje opatrenie na zvýšenie pôrodnosti zavedením niektorých nových prvkov v sociálnom, presnejšie v nemocenskom poistení. Z dostupných analýz vyplýva, že sú dve cieľové skupiny obyvateľov, ktoré by vhodne zvolené nástroje mohli motivovať k zvýšeniu pôrodnosti. Ide o:

•študentky najmä vysokých škôl, ktoré po skončení štúdia odkladajú rodičovstvo z dôvodu nedostatočného finančného zabezpečenia; počas štúdia nemajú nárok na materské a rodičovský príspevok je slabou náhradou potenciálneho príjmu matky dieťaťa, a

•ženy, ktoré stratia zamestnanie a prekážkou otehotnenia počas obdobia nezamestnanosti je skutočnosť, že im nevznikne nárok na materské.

Zároveň toto opatrenie prispeje k zníženiu počtu umelých prerušení tehotenstva. Podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (viď zdroj ) vyplýva, že vysoký počet umelých potratov je u žien počas obdobia vysokoškolského štúdia a u žien, ktoré ešte nerodili. Vysoký počet umelých potratov je aj v prípade žien s dvomi deťmi, na ktorých znížení môže mať tento legislatívny návrh taktiež vplyv.

Najviac umelých potratov v roku 2018 bolo podľa vekovej skupiny ženy:

- vo veku 25-29 rokov žien, a to v počte 1302

- vo veku 30-34 rokov žien, a to v počte 1281

- vo veku 35 -39 rokov žien, a to v počte 1278

- vo veku 20-24 rokov, a to v počte 1038

Viď tabuľku T 6.2 Umelé prerušenia tehotenstva žien s trvalým bydliskom v SR podľa vekovej skupiny ženy, 1997 – 2018

Najviac umelých potratov v roku 2018 bolo podľa počtu živonarodených detí pred potratom:

- v prípadoch žien s dvomi deťmi, a to v počte 1856

- v prípadoch žien bez dieťaťa, a to v počte 1550

Viď tabuľku T 8.2 Umelé prerušenia tehotenstva žien s trvalým bydliskom v SR podľa počtu živonarodených detí pred potratom, 1997 – 2018

2

Zdroj:

http://www.nczisk.sk/Statisticke_vystupy/Tematicke_statisticke_vystupy/Gynekologia_Porodni

ctvo_Potraty/Pages/Potraty.aspx

)

Na podporu pôrodnosti uvedených dvoch cieľových skupín navrhujeme zaviesť dobrovoľné nemocenské poistenie študentov najmä vysokých škôl, z ktorého sa bude poskytovať výlučne materské. Sadzbu poistného navrhujeme určiť na 2 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.

Druhým opatrením je zavedenie ochrannej lehoty, ktorá sa bude uplatňovať výlučne pri materskom, v trvaní 15 mesiacov od zániku nemocenského poistenia. Ochranná lehota bude patriť poistenkyni, ktorej nemocenské poistenie zanikne pred začiatkom obdobia tehotenstva, ak termín pôrodu nastane do 15 mesiacov od zániku nemocenského poistenia. Ochranná lehota bola stanovená s prihliadnutím na zámer navrhovateľky, aby nárok na materské mala aj poistenkyňa, ktorá otehotnie do 6 mesiacov od zániku nemocenského poistenia.

Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy. Nepredpokladá sa vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona však vyvoláva negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predkladaný návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu – zvyšuje ochranu rodinného prostredia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Prvým významným opatrením tohto návrhu zákona je zavedenie dobrovoľného nemocenského poistenia výlučne pre študentky (príp. študentov) s výhodným poistným. Od súčasnému modelu dobrovoľného nemocenského poistenia sa líši tým, že:

•sa z neho bude poskytovať výlučne materské,

•znižuje sa sadzba poistného na 2 % z vymeriavacieho základu,

•dobrovoľne nemocensky poistená osoba si sama určí vymeriavací základ,

•neuplatňuje sa minimálny vymeriavací základ,

•nie je potrebné byť súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený,

•môže sa naň prihlásiť len fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku:

a.ktorá je nezaopatreným dieťaťom po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie,

b.ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a

3

c.nie je povinne nemocensky poistená.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba podľa platnej právnej úpravy môže byť fyzická osoba len vtedy, ak je zároveň dobrovoľne dôchodkovo poistená. To znamená, že platí okrem sadzby 4,4 % zo zvoleného vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie aj dôchodkové poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu úhrnne v sadzbe 28,75 % vymeriavacieho základu. Spolu je to 33,15 %. Návrhom zákona sa percentuálna sadzba dobrovoľného nemocenského poistenia osôb podľa § 14 ods. 3 návrhu zákona zníži na 2 %.

Týmto opatrením sa umožní prístupnosť dobrovoľného nemocenského poistenia, ak ide o materské pre širší okruh osôb – študentov, s prihliadnutím na ich individuálne finančné možnosti.

Po zániku statusu nezaopatreného dieťaťa podľa § 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) sa na poistencov bude vzťahovať ochranná lehota podľa § 32 ods. 2 písm. c) – čl. I bod 3 návrhu zákona.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona (s doplnením § 14 ods. 3). Na vznik dobrovoľného nemocenského poistenia je potrebné splniť všetky podmienky § 14 ods. 3 návrhu zákona, napr. že pôjde o nezaopatrené dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Z toho vyplýva, že ak takáto osoba dovŕši 26 rokov veku alebo ukončí štúdium, stráca status nezaopatreného dieťaťa, a teda aj nárok na uplatnenie si dobrovoľného nemocenského poistenia podľa § 14 ods. 3 návrhu zákona.

K bodu 3

V poradí druhou významnou zmenou návrhu zákona je zavedenie novej ochrannej lehoty, ktorá sa bude týkať len nemocenskej dávky materské. Terajšia úprava ochrannej lehoty pre tehotné poistenkyne nie je postačujúca, pretože pokrýva len situácie, v ktorých je žena najskôr tehotná, až následne jej zanikne nemocenské poistenie. Nerieši opačnú situáciu - ak žena stratí zamestnanie a následne otehotnie. Podľa súčasného modelu stráca nárok na materské (pretože nie je nemocensky poistená ani nie je v ochrannej lehote), a to i napriek skutočnosti, že by dovtedy nepretržite pracovala povedzme 5 rokov.

Ďalším dôvodom pre zvolenie danej úpravy je, že mnoho žien by práve obdobie nezamestnanosti chcelo využiť na založenie si rodiny. Preto sa navrhuje zaviesť ochrannú lehotu 15 mesiacov pre poistenkyňu, ktorej nemocenské poistenie zaniklo ešte pred otehotnením (pred začiatkom obdobia tehotenstva), pričom termín jej pôrodu nastal v tejto lehote. Ochranná lehota sa viaže na zánik nemocenského poistenia a uplatňuje sa len pri materskom, keďže cieľom návrhu je podpora pôrodnosti. Dĺžka ochrannej lehoty 15 mesiacov bola stanovená tak, aby nárok na materské mala aj poistenkyňa, ktorá otehotnie do 6 mesiacov od zániku nemocenského poistenia za súčasného splnenia ďalších zákonných podmienok (napr. podmienky byť nemocensky poistená najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom).

K bodom 4 až 7, 10, 14, 15 a 17

4

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona (s doplnením § 14 ods. 3).

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 3 tohto návrhu zákona - s doplnením [§ 32 ods. 2 písm. c)].

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 16 tohto návrhu zákona (s vložením nového § 140 ods. 2 do zákona o sociálnom poistení).

K bodu 11

Upravuje sa sadzba poistného na nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby podľa § 14 ods. 3 návrhu zákona na 2 % z vymeriavacieho základu. Zníženie sadzby oproti súčasnej sadzbe 4,4 % pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu predstavuje zvýhodnenie pre študentov, ktorí počas štúdia nedosahujú dostatočné príjmy.

Výdavky na materské vykrýva sadzba 1,4 %. Predpokladá sa, že podporná doba na poberanie materského sa bude predlžovať až na jeden rok, čo bude vyžadovať sadzbu poistného o 27 % vyššiu ako je v súčasnosti a s istou rezervou do budúcnosti sa navrhuje stanoviť sadzbu na úrovni 2 %.

K bodu 12

Vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby podľa § 14 ods. 3 návrhu zákona bude ňou určená suma podľa jej finančných možností. Súčasne zostáva zachovaná podmienka, že si dobrovoľne nemocensky poistná osoba môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu (§ 142 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona (s doplnením § 14 ods. 3). S prihliadnutím na zmenu sadzby dobrovoľne nemocensky poistenej osoby podľa § 14 ods. 3 (čl. I bod 11 návrhu zákona), zvolenie si vymeriavacieho základu (bod 13 návrhu zákona) a na realizovanie zámeru sprístupniť dobrovoľné nemocenské poistenie, pre študentov, sa navrhuje neuplatňovať minimálny vymeriavací základ na dobrovoľné nemocenské poistenie podľa § 14 ods. 3 návrhu zákona.

K bodu 16

Po vzore úpravy § 140 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné upraviť vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom aj v prípade dobrovoľne nemocensky poistenej osoby podľa § 14 ods. 3 návrhu zákona v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské. Pri iných druhoch nemocenských dávok nie je vylúčenie opodstatnené, keďže sa dobrovoľné nemocenské poistenie podľa § 14 ods. 3 návrhu zákona vzťahuje len na materské.

K bodu 18

S cieľom zabrániť nejednoznačnému výkladu ustanovení tohto návrhu zákona, ako aj v snahe posilniť právnu istotu účastníkov právnych vzťahov, sa upravuje prechodné ustanovenie. Prechodným ustanovením sa priznáva ochranná lehota podľa § 32 ods. 2 písm.

5

c) návrhu zákona aj poistenkyni, ktorej zaniklo nemocenské poistenie do 30. júna 2020 a ktorá otehotnela do 30. júna 2020 a nezačala jej plynúť ochranná lehota podľa § 32 ods. 2 písm. b) zákona, aby nebola ukrátená na svojich právach.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. júla 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

1. Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Anna Verešová

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a.nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b.nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c.nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

6

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na verejné služby štátnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

7

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude negatívny z dôvodu predĺženia a priznania ochrannej lehoty pre niektoré poistenkyne, ktoré otehotnejú po zániku nemocenského poistenia, ako i zníženia sadzby dobrovoľného nemocenského poistenia pre študentov s vylúčením povinnosti byť súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť stanoviť počet poistencov, ktorých sa táto úprava dotkne (napr. nevieme povedať, aký počet žien stratí prácu) a využijú možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia, ak ide o materské, alebo ktoré otehotnejú a porodia v stanovenej ochrannej lehote po zániku nemocenského poistenia, ak ide o materské, dopad na rozpočet verejnej správy nie je možné vyčísliť.

Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, a to priznanie materského širšiemu okruhu poistencov, čím sa predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva a sociálnu exklúziu. Danými opatreniami sa vytvára prostredie na zvýšenie pôrodnosti žien na Slovensku. Návrh zákona má pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.