D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona reaguje na snahy odborníkov v oblasti slovenského posunkového jazyka a príslušných orgánov štátnej správy o zlepšenie postavenia slovenského posunkového jazyka, prirodzeným výsledkom ktorého by mala byť jeho kodifikácia.

Tieto snaženia nie sú žiadnou novinkou, myšlienka kodifikácie slovenského posunkového jazyka sa objavila už v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010-2014, v ktorom bol v časti 3.4 Školstvo, veda, mládež a šport definovaný záväzok podľa ktorého: „Vláda SR iniciuje diskusiu o kodifikácii posunkového jazyka a rozšíri podporné služby pre zdravotne postihnutých.“

V roku 2017 bola na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR predložená poslanecká novela k zákonu č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb, ktorá bola schválená a vyhlásená ako zákon č. 151/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V roku 2018 bol Slovenský posunkový jazyk zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, v ktorom sa uvádza, že: „Posunkový jazyk je nielen dorozumievacím prostriedkom, ale hlavne šíriteľom slovenských tradícií, obyčajov, hodnôt, viery prenášaných z generácie na generáciu, čím sa stáva najvýznamnejším komunikačným nástrojom nepočujúcich a nositeľom ich kultúrneho dedičstva, s ktorým sa nepočujúci identifikujú. Kultúrna hodnota posunkového jazyka však ďaleko presahuje spoločenstvo nepočujúcich.“

Stanoviská väčšiny odborníkov z danej oblasti sú jednoznačné: slovenský posunkový jazyk nie je len akousi „pomocnou komunikačnou metódou“, je to plnohodnotný jazyk s vlastnou slovnou zásobou a gramatikou. Kodifikáciou sa jazyk rozvíja a kultivuje, a potom dokáže

lepšie plniť komunikačné potreby daného spoločenstva. Jazyky, ktoré majú svoju kodifikovanú formu, majú zvyčajne aj vyšší status a viac možností. Kodifikáciou slovenského posunkového jazyka by došlo nielen k jeho plnohodnotnému uznaniu ako legitímneho jazyka osôb so sluchovým znevýhodnením, ale aj k jeho posilneniu ako nástroja zabezpečujúceho ich kultúrne, vzdelávacie a i. potreby a zlepšenie kvality ich života.

Pred rokmi otvorená diskusia o kodifikácii slovenského posunkového jazyka sa teda dostáva do finálneho štádia, kedy je potrebné uskutočniť už len posledný krok, a tým je formálny akt kodifikácie, ktorým dôjde k uznaniu slovenského posunkového jazyka za samostatný a plnohodnotný jazyk. Samotný akt kodifikácie jazyka je vecou všeobecného súhlasu, nie je závislý od štátu. Zo strany štátu je však nevyhnutné pozitívne vnímanie kodifikovaného jazyka a jeho uznanie, aby mohol byť tento jazyk v budúcnosti všeobecne akceptovaný a následne používaný v oficiálnych komunikačných sférach v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov.

Keďže v prípade slovenského posunkového jazyka ide o problematiku v prierezovej pôsobnosti viacerých ústredných orgánov štátnej správy, v súčasne platnej legislatíve absentuje úprava, ktorá by jednoznačne označovala subjekt štátnej správy, ktorý by bol oprávnený kodifikovanú podobu slovenského posunkového jazyka schváliť a zverejniť.

Podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „kompetenčný zákon“) je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo. Vzhľadom na skutočnosť, že slovenský posunkový jazyk je zaradený medzi nehmotné kultúrne dedičstvo, je daný právny rámec na schválenie kodifikovanej podoby slovenského posunkového jazyka kompetenčným zákonom. Prvok slovenský posunkový jazyk je možné subsumovať pod nehmotné kultúrne dedičstvo v rámci kultúrneho dedičstva ako celku, ktorého ochrana je na základe kompetenčného zákona v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

V zmysle vyššie uvedených skutočností je v predkladanom návrhu zákona konkretizovaná pôsobnosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, na podnet príslušných odborných pracovísk a odborníkov v danej oblasti, schváliť a zverejniť kodifikovanú podobu slovenského posunkového jazyka.

Predkladaný návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie a predpokladajú sa jeho pozitívne sociálne vplyvy.

B. Osobitná časť

K Čl. I:

K bodu 1

Ustanovenie zakotvuje kompetenciu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky schváliť kodifikovanú podobu slovenského posunkového jazyka a zverejniť ju na svojom webovom sídle.

K čl. II:

Účinnosť predkladaného zákona sa navrhuje ku dňu jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb v znení zákona č. 151/2017 Z. z.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

bezpredmetné

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb v znení zákona č. 151/2017 Z. z.

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.