Dôvodová správa Podľa čl. 5 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „Nadobúdanie a stratu občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.“ Nadobúdanie a strata občianstva sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnom občianstve“).
Podľa čl. 5 ods. 2 ústavy „Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.“ Až do roku 2010 obsahoval zákon o štátnom občianstve iba jeden spôsob straty štátneho občianstva - prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť (§ 9 ods. 1). Dňa 26. mája 2010 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 250/2010 Z. z., ktorým novelizovala zákon o štátnom občianstve a stanovila v ňom, že štátne občianstvo Slovenskej republiky možno okrem prepustenia zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť stratiť aj nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle (§ 9 ods. 1 písm. b)).
Kým zánik štátneho občianstva prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť evidentne spĺňa ústavnú podmienku, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli, v prípade straty štátneho občianstva nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva to neplatí. Zákon o štátnom občianstve síce z hľadiska terminológie nehovorí o odňatí štátneho občianstva, ale o jeho strate, z obsahového hľadiska však v prípade nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva ide o odňatie štátneho občianstva Slovenskej republiky proti vôli občana. Vôľa nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu totiž nemusí byť a zväčša ani nie je totožná s vôľou stratiť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Občanom Slovenskej republiky, ktorí nadobudli občianstvo iného štátu a oznámili túto skutočnosť úradom, je tak od 17. júla 2010, kedy nadobudla účinnosť novela zákona o štátnom občianstve, odnímané štátne občianstvo Slovenskej republiky proti ich vôli.
Na Ústavný súd Slovenskej republiky sa 22. septembra 2011 obrátila skupina poslancov NR SR s návrhom na posúdenie súladu niektorých ustanovení zákona o štátnom občianstve s ústavou. Ústavný súd však návrh z procesných dôvodov v septembri 2014 odmietol, pretože sa nenašla nadpolovičná väčšina sudcov Ústavného súdu, ktorá by rozhodla o ústavnosti alebo neústavnosti zákona.
V predchádzajúcich dvoch volebných obdobiach bolo na rokovanie NR SR predložených niekoľko návrhov noviel zákona o štátnom občianstve, ktorých zámerom bolo odstrániť alebo aspoň zmierniť dôsledky novely z roku 2010. Obsahovo zhodný návrh zákona bol viackrát predložený aj v tomto období. Žiadny z týchto návrhov však nebol schválený.
Predkladaný návrh zákona rieši problém odnímania štátneho občianstva systémovo a obnovuje pôvodný právny stav existujúci do 16. júla 2010, keď jedinou formou straty štátneho občianstva bolo prepustenie zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Zároveň vytvára podmienky na to, aby všetci, ktorí stratili štátneho občianstvo SR v dôsledku nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva od 17. júla 2010, mohli opätovne nadobudnúť štátne občianstvo SR bez splnenia podmienok, ktoré sa inak pre nadobudnutie občianstva vyžadujú.
Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR zákon o štátnom občianstve pripravil v období od 17.7.2010 do septembra 2019 o slovenský pas 3066 ľudí. Najčastejšie stratili slovenské občianstvo prijatím nemeckého (706). O slovenský pas prišli aj osoby, ktoré prijali občianstvo české (701), rakúske (473), britské (354), americké (148), maďarské (119), švajčiarske (89), austrálske (71), nórske (68), írske (54), holandské (53), kanadské (48), belgické (43), talianske (31), švédske (27), fínske (18), francúzske (15), luxemburské (12), dánske (desať), ruské (päť), čínske, novozélandské a poľské (po tri), islandské, ukrajinské a španielske (po dve), izraelské, srbské, slovinské, chorvátske a singapurské (po jednom) a jedno je nezistené.