1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Silvia Shahzad.

Návrh zákona vypĺňa medzeru v slovenskom antidiskriminačnom práve spôsobenú chýbajúcou implementáciou zákazu diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor OSN“). Dohovor OSN v čl. 5 zakazuje diskrimináciu ľudí so zdravotným postihnutím, pričom diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia sa podľa čl. 2 Dohovoru OSN rozumie aj odmietnutie tzv. primeraných úprav. Právny koncept primeraných úprav je definovaný v čl. 2 Dohovoru OSN tak, že ide o „nevyhnutné a adekvátne zmeny a prispôsobenie, ktoré nepredstavuje neúmerné alebo nadmerné zaťaženie a ktoré sa robia, ak si to vyžaduje konkrétny prípad, s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými“.

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „antidiskriminačný zákon“) tento právny koncept v plnej šírke nepozná. V § 7 antidiskriminačného zákona je upravený iba vo vzťahu k zamestnávaniu ľudí so zdravotným postihnutím. To je veľmi reštriktívny a nesprávny prístup, ktorý nezodpovedá Dohovoru OSN a výrazne obmedzuje ochranu ľudí so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou, v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Túto skutočnosť potvrdil aj Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorý vo svojich záverečných odporúčaniach publikovaných 18. apríla 2016 uviedol, že „je znepokojený tým, že legislatíva, ktorá zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia, nebola rozšírená nad rámec oblasti zamestnanosti“. Taktiež vyslovil znepokojenie z dôvodu, že „primerané úpravy sa nesprávne interpretovali ako dočasné vyrovnávacie opatrenie a že v legislatíve chýba explicitná definícia primeraných úprav. Výbor je znepokojený tým, že zamietnutie primeraných úprav nie je v zákone upravené ako diskriminácia na základe zdravotného postihnutia.“ Preto Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím výslovne odporučil, aby sa „novelizoval § 2a ods. 1 antidiskriminačného zákona tak, aby zahŕňal odmietnutie primeraných úprav ako diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia ...“.

Cieľom návrhu zákona je tak zosúladiť znenie antidiskriminačného zákona so znením Dohovoru OSN, a to podľa odporúčaní Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím. Tým dôjde nielen k naplneniu povinnosti, ktorá Slovenskej republike vyplýva z ratifikovanej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach, ale aj k posilneniu ochrany osôb so zdravotným postihnutím. Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

2

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Osoby so zdravotným postihnutím čelia rôznym formám diskriminácie. Dohovor OSN ako jednu zo zvláštnych foriem diskriminácie zaviedol aj odmietnutie primeraných úprav. Ide o právny koncept, ktorý súvisí s povinnosťou urobiť zmeny a prispôsobenia, ktoré by nepredstavovali neúmerné alebo nadmerné zaťaženie a ktoré by viedli u osôb so zdravotným postihnutím k zabezpečeniu využívania všetkých ľudských práv a základných slobôd. Konkrétnym príkladom z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva môžu byť zmeny a prispôsobenia fyzického prostredia pre osobu s ochrnutím tak, aby mohla študovať na vysokej škole (viď rozsudok ESĽP zo dňa 30. 1. 2018 vo veci Enver Şahin proti Turecku, sťažnosť č. 23065/12), alebo rozhodnutie Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím v prípade sťažovateľky, ktorej stavebný úrad nedal kladné stavebné povolenie na výstavbu bazénu, ktorý potrebovala k rehabilitácii (viď rozhodnutie Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo veci H.M. proti Švédsku, sťažnosť č. 3/2011, rozhodnutie zo dňa 19. 4. 2012).

Antidiskriminačný zákon upravuje zvláštne formy diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím v § 2a ods. 11 písm. d) a v prípade zamestnávania v § 7. Ani jedno z ustanovení tohto zákona neformuluje odmietnutie prijatia primeraných úprav – okrem oblasti zamestnávania podľa § 7 - ako diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia. S ohľadom na povinnosť zaistiť ochranu všetkých osôb so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou vo všetkých oblastiach života v zmysle najvyššieho dosiahnutého štandardu ochrany ich práv, a s poukazom na povinnosť v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. a) Dohovoru OSN prijať všetky príslušné legislatívne opatrenia na uplatňovanie práv uznávaných v Dohovore OSN, vrátane práva na rovnosť v zmysle čl. 2 a čl. 5 Dohovoru OSN, je potrebné vymedziť odmietnutie primeraných úprav ako jednu z foriem diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím.

K bodu 2

Antidiskriminačný zákon nedefinuje pojem primerané úpravy. Je preto vhodné doplniť definíciu tohto špecifického právneho konceptu v súlade s čl. 2 Dohovoru OSN tak, aby aj zákonná úprava presne stanovovala, čo sa rozumie pod pojmom primerané úpravy. Zároveň nie je potrebné v zákone formulovať pravidlá pre posúdenie primeranosti a toho, ktoré zmeny a prispôsobenie by nepredstavovali neúmerné alebo nadmerné zaťaženie, nakoľko tie budú vždy predmetom individuálneho posudzovania podľa konkrétnych okolností daného prípadu.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. marca 2020.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Silvia Shahzad

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii v spojení s čl. 21 ods. 1 a čl. 26 Charty základných práv Európskej únie a v čl. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

- úplný.

4

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Od predloženého návrhu zákona sa v prvom rade očakávajú pozitívne sociálne vplyvy, a to najmä v oblasti sociálnej inklúzie, ale aj na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť. Definovanie primeraných úprav zvýši ochranu osôb so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou a napomôže odstraňovaniu bariér a začleneniu osôb so zdravotným postihnutím do všetkých sfér spoločnosti. Keďže predložený návrh je v súlade s filozofiou antidiskriminačného zákona a len vypĺňa a zaceľuje existujúcu legislatívnu medzeru, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.