Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Anna Zemanová a Jana Cigániková.

Cieľom návrhu zákona je reagovať na niektoré kauzy znečistenia pitnej vody, zlepšiť informovanosť spotrebiteľov kvalite odoberanej pitnej vody a zvýšiť tak celospoločenskú kontrolu nad kvalitou vody určenej pre ľudskú spotrebu.

V druhej časti vytvára priestor na zníženie tvorby plastového odpadu z obalov tým, že sa umožní predaj do vlastných obalov kupujúceho.

Podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

O kvalite pitnej vody sa čiastkovo verejnosť dozvedá až v prípadoch, keď konal úrad verejného zdravotníctva. Prekročenie hodnôt znečisťujúcich látok však môže byť dlhodobejšie a ľudia mohli piť znečistenú vodu v domnienke, že ich voda je pitná. Najznámejšími prípadmi z ostatných mesiacov bolo znečistenie podzemnej vody Žitného ostrova a zásobovanie obyvateľstva cez verejné vodovody v obci Trstená na Ostrove, Baka, Jurová. Výskyt nebezpečného atrazínu bol zistený aj v prípade vodovodov Holice a Blatná na Ostrove, ale aj vo verejných vodovodoch Veľká Paka a Mierovo. Alarmujúci je aj fakt, že nedávno bola zistená prítomnosť atrazínu aj vo vrtoch v Gabčíkove.

Obyvatelia si v dobrej snahe dávajú robiť analýzy vody, avšak bývalé nariadenie vlády, v súčasnosti vyhláška neukladá povinnosť zisťovať aj prítomnosť atrazínu a iných nebezpečných látok v skrátených analýzach. Ľudia vodu pijú bez úplných informáciách o jej zložení.

Po prevalení sa škandálu s atrazínom Ministerstvo životného prostredia SR, podľa informácii Úradu verejného zdravotníctva, zaviazalo vykonať kontrolné analýzy na výskyt pesticídov. Výsledky a ani to, či vôbec sa analýzy vykonávali, nie sú známe. Ministerstvo zdravotníctva sa taktiež vyviňuje zo situácie tým, že v kompetencii orgánov verejného zdravotníctva nie je sledovanie kvality podzemných vôd ani vykonávanie opatrení na ich ochranu, vrátane likvidácie ich kontaminácie. Na tieto zistenia nenadväzovali žiadne ďalšie opatrenia. Na základe analýzy a diskusií sa preukázalo, že ide o systémovú chybu v monitoringu a informovanosti obyvateľstva, ktorú treba odstrániť.

Vzhľadom na závažnosť a zdravotný dosah týchto zistení vzniká dostatočná spoločenská objednávka na podrobnejšiu úpravu príslušnej legislatívy najmä v oblasti

informovania spotrebiteľa. Možno očakávať, že tlak verejnej mienky do istej miery rozhýbe nečinnosť alebo slabú angažovanosť kompetentných orgánov.

Pitná voda dodávaná spotrebiteľovi musí spĺňať limitné hodnoty ukazovateľov kvality pitnej vody, ktoré sú uvedené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení vyhlášky č. 97/2018 Z. z. V jej prílohe dve možnosti vykonania analýzy – minimálna analýza a úplná analýza. Prakticky sa robí len minimálna analýza, kde sa však nezisťuje atrazín a iné škodlivé chemické látky. Úplná analýza sa robí ak je podozrenie, že by tam nejaké škodliviny mohli byť.

Nepredpokladáme navýšenie nákladov pre prevádzkovateľov, pretože sledovať kvalitu vody, ktorá sa využíva pre ľudskú spotrebu majú povinnosť už v súčasnosti . Návrh zákona môže vyvolať dodatočné náklady len pre tých dodávateľov, ktorí si nedostatočne plnia svoje povinnosti v rámci manažmentu rizík znečistenia vodárenských zdrojov. Rozšírené analýzy vody sa vo väčšej miere spracúvajú, len sa nezverejňujú. Dôvodom môže byť aj to, že zistená prítomnosť znečisťujúcich látok v nadlimitných hodnotách by viedla k nákladom na úpravu vody tak, aby bola nezávadná. Dlhodobé požívanie znečistenej vody môže spôsobovať vážne zdravotné riziká, a tým aj zvýšené výdavky na liečbu ochorení a iných zdravotných komplikácií.

Spôsob zverejňovania zákon neupravuje a je na dodávateľovi akú formu poskytnutia informácie využije, či elektronickú alebo papierovú ako súčasť zúčtovacieho dokladu.

Návrh zákona sa týka aj úpravy možnosti nákupu niektorých komodít do vlastných obalov kupujúceho. Problematika plastových obalov je v súčasnosti čoraz viac diskutovaná a mnohí ľudia majú snahu minimalizovať tvorbu plastového odpadu – tzv. spôsob zero waste. Ten vzniká vo veľkej miere z obalov z plastov. Návrh zákona teda umožňuje tovar baliť do vlastných obalov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať negatívny vplyv ani na informatizáciu spoločnosti a ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv a pozitívny vplyv na životné prostredie.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1

Navrhuje sa ustanovenie, podľa ktorého ak je predmetom zmluvy dodávka pitnej vody, za hlavné vlastnosti oznamované podľa ods. 1 písmeno a) sa považuje najmenej jedna samostatná úplná analýza dodávanej vody na zdroji, a to v rozsahu podľa príslušnej vyhlášky ministerstva zdravotníctva, vrátane porovnaní limitných hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody podľa tej istej vyhlášky. Zároveň sa ustanovuje, že spotrebiteľovi sa poskytujú najmenej raz ročne.

K bodu 2

Navrhuje sa zmena § 17 upravujúceho obaly tak, aby predávajúci bol povinný poskytnúť spotrebiteľovi obalový materiál iba v prípade, ak o to ak spotrebiteľ prejaví záujem, čím sa zmierni plytvanie obalmi. Ďalej sa navrhuje doplnenie § 17 o vetu, podľa ktorej predávajúci môže výrobok, ktorého povaha to umožňuje, zabaliť do obalu, ktorý poskytne spotrebiteľ.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona od 1. marca 2020.