Príloha č. 3  
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
SÚHRNNÁ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA VEREJNEJ SPRÁVY  
SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
k 31.12.2018  
v tis. eur  
Súhrnná účtovná závierka  
x
riadna  
Za obdobie  
Mesiac Rok  
0 1 2 0 1 8  
Mesiac Rok  
2 0 1 8  
1
2
od  
do  
IČO  
0 0 1 5 1 7 4 2  
Názov účtovnej jednotky  
M i n i  
s
t
e r  
s
t
v o  
f
i
n a n c i  
í
S R  
Sídlo účtovnej jednotky  
Ulica a číslo  
Š t  
e
f
a
n o v i č o v a  
5
PSČ  
Názov obce  
8 1 7 8  
2
B r  
a
t
i
s l  
a
r
v a  
Telefónne číslo  
0 2 5 9 5 8 1 1 1 1  
Faxové číslo  
0 2 5 9 5 8 3 0 4 8  
E-mailová adresa  
p
o d a t  
e
l
n a @ m f  
s
.
s k  
Zostavená dňa:  
3 0  
0 6  
2 0 1 9  
Podpisový záznam štatutárneho orgánu alebo člena  
štatutárneho orgánu účtovnej jednotky:  
SÚVAHA K 31. 12. 2018  
(v tis. eur)  
AKTÍVA  
MAJETOK (A+B+C)  
Neobežný majetok (A.I. A.III.)  
2018  
2017  
66 694 805  
53 423 373  
715 604  
65 179 662  
52 218 824  
811 477  
A.  
A.I. Dlhodobý nehmotný majetok  
A.II. Dlhodobý hmotný majetok  
A.III. Dlhodobý finančný majetok  
46 433 585  
6 274 184  
12 800 371  
1 933 881  
819 288  
44 962 577  
6 444 770  
12 459 387  
1 899 656  
767 442  
B.  
Obežný majetok (B.I. B.V.)  
B.I. Zásoby  
B.II. Zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy  
B. III Pohľadávky  
6 400 990  
3 634 653  
11 559  
5 704 300  
4 085 810  
2 179  
B.IV. Finančné účty a krátkodobý finančný majetok  
B.V. Poskytnuté návratné finančné výpomoci  
C.  
Časové rozlíšenie  
471 061  
501 451  
PASÍVA  
2018  
2017  
VLASTNÉ IMANIE A ZÁVÄZKY (A+B+C)  
Vlastné imanie (A.I A.III.)  
66 694 805  
-23 760 933  
87 424  
65 179 662  
-19 962 428  
36 253  
A.  
A.I. Oceňovacie rozdiely  
A.II. Výsledok hospodárenia (A.II.1.+A.II.2.)  
A.II.1. Nevysporiadaný výsledok hospodárenia min. rokov  
A.II.2. Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie  
A.III. Podiely iných účtovných jednotiek  
-24 028 940  
-19 515 642  
-4 513 298  
180 582  
-20 191 827  
-17 093 367  
-3 098 460  
193 146  
Záväzky, rezervy, bankové úvery a výpomoci (B.I  
B.  
82 033 519  
76 854 448  
B.IV.)  
B.I. Rezervy  
31 676 641  
741 405  
26 592 243  
630 147  
B.II. Zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy  
B.III. Záväzky  
41 784 421  
7 831 051  
8 422 219  
40 809 522  
8 822 536  
8 287 643  
B.IV. Bankové úvery a výpomoci  
C.  
Časové rozlíšenie  
VÝKAZ ZISKOV A STRÁT K 31. 12. 2018  
(v tis. eur)  
NÁKLADY  
2018  
2017  
I.  
Spotrebované nákupy a služby  
Osobné náklady  
11 242 068  
8 748 723  
23 782  
10 783 043  
8 126 558  
29 950  
II.  
III.  
Dane a poplatky  
Odpisy, rezervy a opravné položky z prevádzkovej  
činnosti a finančnej činnosti  
Ostatné náklady na prevádzkovú činnosť  
Finančné náklady  
IV.  
12 347 411  
9 943 336  
V.  
VI.  
VII.  
VIII.  
N
3 651 472  
1 601 707  
933  
3 048 056  
1 787 539  
1 262  
Mimoriadne náklady  
Náklady na transfery  
27 056 158  
64 672 254  
25 151 277  
58 871 021  
NÁKLADY SPOLU (I. až VIII.)  
VÝNOSY, DAŇ Z PRÍJMOV A VÝSLEDOK  
HOSPODÁRENIA  
2018  
2017  
I.  
Tržby za vlastné výkony a tovar  
30 485 745  
17 086 226  
28 874 485  
15 766 065  
II.  
Daňové a colné výnosy a výnosy z poplatkov  
Zúčtovanie rezerv a opravných položiek z prevádzkovej  
činnosti a finančnej činnosti  
III.  
4 604 569  
3 935 829  
IV.  
V.  
Ostatné výnosy z prevádzkovej činnosti  
Finančné výnosy  
2 168 267  
1 021 386  
3 740  
1 957 406  
1 289 005  
4 045  
VI.  
VII.  
V
Mimoriadne výnosy  
Výnosy z transferov  
4 787 484  
60 157 417  
-4 518 761  
0
3 955 716  
55 782 551  
-3 088 470  
10 452  
VÝNOSY SPOLU (I. VII.)  
Výsledok hospodárenia pred zdanením (V-N)  
Splatná daň z príjmov  
VH1  
Dodatočne platená daň z príjmov  
0
-361  
VH2 Výsledok hospodárenia po zdanení (VH-daň z príjmu)  
z toho:  
-4 518 761  
-3 098 561  
pripadajúci na podiely iných účtovných jednotiek  
339  
84  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
I. VŠEOBECNÉ ÚDAJE A ZVEREJNENIA  
1. Právny dôvod na zostavenie súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej  
republiky  
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy Slovenskej republiky bola zostavená v súlade so zákonom  
č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o účtovníctve“).  
Primerane boli použité aj ustanovenia Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa  
17. decembra 2008 č. MF/27526/2008–31 v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovujú  
podrobnosti o metódach a postupoch konsolidácie vo verejnej správe a podrobnosti o usporiadaní  
a označovaní položiek konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy (ďalej len ,,opatrenie“), a to  
v oblasti použitých metód konsolidácie a postupu konsolidácie.  
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy je sprístupnená k nahliadnutiu v sídle konsolidujúcej účtovnej  
jednotky, ktorou je Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V elektronickej podobe je súhrnná  
účtovná závierka uložená aj v Registri účtovných závierok na webovom sídle www.registeruz.sk.  
Súhrnná účtovná závierka verejnej správy za rok 2018 bola spracovaná v súlade s § 22a zákona  
o účtovníctve na základe agregácie údajov z predložených závierok:  
.
.
.
.
konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy,  
konsolidovaných účtovných závierok obcí (1 120),  
konsolidovaných účtovných závierok vyšších územných celkov (8),  
individuálnych účtovných závierok obcí, ktoré nemali povinnosť zostaviť konsolidovanú  
účtovnú závierku za príslušný rok (1 801),  
.
.
individuálnych účtovných závierok ostatných subjektov verejnej správy založených podľa  
osobitných predpisov1 (41).  
individuálnych účtovných závierok neziskových organizácií, záujmových združení a ostatných  
subjektov verejnej správy nezahrnutých do konsolidovaných závierok iných subjektov verejnej  
správy (233).  
V nasledujúcom texte poznámok sa pre účely opisu významných položiek aktív, pasív, nákladov  
a výnosov zoskupujú organizácie súhrnného celku do skupín: ústredná správa, územná samospráva  
a ostatné subjekty, pričom:  
Ústrednou správou sa rozumejú štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové organizácie  
a obchodné spoločnosti, v ktorých majú ústredné orgány štátnej správy majetkové podiely, a ktoré sú  
súčasťou konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy.  
Subjektmi územnej samosprávy sa rozumejú obce, vyššie územné celky, rozpočtové a príspevkové  
organizácie obcí a vyšších územných celkov, obchodné spoločnosti obcí a vyšších územných celkov,  
v ktorých majú obce alebo vyššie územné celky majetkové podiely, a ktoré sú súčasťou  
1 Napríklad zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení  
niektorých zákonov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  
3
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
konsolidovaných účtovných závierok obcí a vyšších územných celkov. Za rok 2018 z celkového počtu  
obcí a miest vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc, nezostavovalo KUZ 1 812 z nich.  
Ostatnými subjektmi sa rozumejú subjekty založené osobitným zákonom a neziskové organizácie  
územnej samosprávy vedené v registri organizácií ako subjekty verejnej správy. Ide napríklad o verejné  
vysoké školy (20), Sociálnu poisťovňu, Slovenský pozemkový fond, Audiovizuálny fond, Radu pre  
vysielanie a retransmisiu, Rozhlas a televíziu Slovenska, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva,  
Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Úrad pre dohľad nad  
zdravotnou starostlivosťou, Ústav pamäti národa a ďalšie. Podrobný prehľad týchto subjektov je  
uvedený v prílohe č. 1. súhrnnej účtovnej závierky.  
Koncept ,,súhrnného celku“ je odlišný od definície verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z.  
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Verejná správa  
tvorí najpodstatnejšiu časť súhrnného celku, avšak do súhrnného celku vstupujú aj iné subjekty, ktoré  
nie sú štatisticky zaradené do verejnej správy podľa metodiky ESA 2010. Zoskupenie do vyššie  
uvedených skupín je vytvorené na základe §22a zákona o účtovníctve.  
2. Informácie o súhrnnom celku verejnej správy  
Do súhrnného celku za rok 2018 boli zaradené účtovné jednotky v súlade s §22a zákona o účtovníctve.  
Súhrnný celok verejnej správy za rok 2018 tvorilo spolu 8 157 účtovných jednotiek. Spôsob zahrnutia  
jednotiek do súhrnného celku je na základe a) princípu kontroly – rozpočtové organizácie, príspevkové  
organizácie, obchodné spoločnosti, štátne podniky a štátne fondy a b) zaradenia ostatných subjektov do  
sektora verejnej správy – napr. verejné vysoké školy, obce, vyššie územné celky, neziskové organizácie  
a ďalšie.  
Ministerstvo financií SR ako zostavovateľ súhrnnej účtovnej závierky nevykonáva reálne kontrolu nad  
všetkými účtovnými jednotkami súhrnného celku, z tohto dôvodu je pre ich zahrnutie rozhodujúce to,  
či sú subjektom verejnej správy (§22a ods. 3 zákona o účtovníctve).  
Z uvedeného dôvodu súhrnný celok nie je totožný so sektorom verejnej správy (v metodike ESA 2010  
označovaný pod kódom S.13), nakoľko zahŕňa aj tie jednotky, ktoré nie sú štatisticky zaradené do  
verejnej správy. Do súhrnného celku naopak nie sú zahrnuté jednotky v likvidácii alebo v konkurze a  
organizácie, ktoré ukončili svoju činnosť v priebehu roka 2017 resp. k 1.1.2018.  
V porovnaní s rokom 2017 je počet organizácií v súhrnnom celku v absolútnom vyjadrení nižší  
o 27, a to najmä z dôvodu nižšieho počtu obchodných spoločností v konsolidovaných celkoch územnej  
samosprávy o 30. Ústrednú správu reprezentuje spolu 897 účtovných jednotiek, pričom najväčšie zmeny  
boli v rozpočtových a príspevkových organizáciách, najmä v kapitole SAV a MV SR.  
Vyššie územné celky vykazovali vo svojich konsolidovaných celkoch spolu 11 obchodných spoločností  
(medziročne o 1 menej) a obce 516 (medziročne o 29 menej).  
4
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
V rámci ostatných subjektov došlo k nárastu o 9, pričom neziskové organizácie obcí a miest SR  
(štatisticky zaradené do sektora verejnej správy) dosiahli medziročný nárast o 6.  
Počet organizácií v súhrnnom celku podľa druhu  
2018  
2017  
Δ 2018-2017  
Súhrnný celok spolu  
-27  
8 157  
8 184  
v tom  
-6  
-7  
1
Ústredná správa  
897  
819  
75  
903  
826  
74  
Rozpočtové a príspevkové organizácie štátu  
Obchodné spoločnosti štátu a štátne podniky  
Štátne účelové fondy  
0
3
3
-30  
0
Územná samospráva  
6 768  
3 307  
527  
2 926  
8
6 798  
3 307  
557  
2 926  
8
Rozpočtové a príspevkové organizácie územnej samosprávy*  
Obchodné spoločnosti územnej samosprávy*  
Obce*  
-30  
0
0
Vyššie územné celky  
9
Ostatné subjekty  
492  
20  
483  
20  
0
Verejné vysoké školy  
3
Subjekty založené zákonom v ústrednej správe  
Neziskové organizácie územnej samosprávy*  
21  
18  
6
451  
445  
*Do výkazov súhrnnej účtovnej závierky za rok 2018 neboli započítaných 9 KUZ a 11 IUZ obcí , 17 IUZ  
rozpočtových organizácií obcí, 3 IUZ príspevkové organizácie obcí a 218 IUZ neziskových organizácií z dôvodu  
ich nepredloženia.  
Bližší prehľad o počte subjektov súhrnného celku je uvedený v prílohe č. 1 poznámok súhrnnej  
účtovnej závierky.  
3. Informácie o účtovných zásadách a účtovných metódach  
Účtovné zásady a účtovné metódy sú uplatňované v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi  
účtovania pre jednotlivé právne formy účtovných jednotiek, ktoré sú definované:  
-
opatrením MF SR č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch  
účtovaním a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie,  
štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov,  
opatrením MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch  
účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného  
účtovníctva v znení neskorších predpisov,  
-
-
-
opatrením MF SR č. MF/22930/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch  
účtovania a rámcovej účtovej osnove pre zdravotné poisťovne a  
medzinárodnými štandardami pre finančné výkazníctvo (IFRS) v prípade niektorých  
obchodných spoločností.  
5
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
Pre účely zostavenia súhrnnej účtovnej závierky sa výkazy účtovných jednotiek, ktorých právna forma  
je iná než rozpočtová organizácia, upravili prostredníctvom prevodových mostíkov na štruktúru výkazov  
platných pre Ministerstvo financií SR. Tým je zabezpečená agregácia údajov v rovnakej štruktúre za  
všetky účtovné jednotky v súhrnnom celku. Číselné údaje v poznámkach súhrnnej účtovnej závierky sú  
vykazované v mene euro, zaokrúhlené na tisíce, ak nie je uvedené inak.  
4. Ďalšie informácie z konsolidovaných a individuálnych účtovných závierok  
Opis položiek v účtovných výkazoch závierky (súvaha, výkaz ziskov a strát) sa zakladá na  
informáciách, ktoré sú uvedené v poznámkach individuálnych alebo konsolidovaných účtovných  
závierkach subjektov súhrnného celku, výročných správ a na informáciách vyžiadaných materskou  
účtovnou jednotkou. Pre tieto účely je možné nahliadnuť do Registra účtovných závierok na webovom  
II. INFORMÁCIE O METÓDACH A POSTUPE KONSOLIDÁCIE  
1. Informácie o použitých metódach konsolidácie  
Na zostavenie súhrnnej účtovnej závierky boli primerane použité metódy a postupy konsolidácie podľa  
opatrenia ku konsolidácii vo verejnej správe. Účtovné jednotky boli zahrnuté do súhrnnej účtovnej  
závierky nasledovnými metódami:  
Metóda zahrnutia účtovných jednotiek do súhrnného celku  
Druh účtovnej jednotky  
Metóda  
Rozpočtové a príspevkové organizácie  
metóda úplnej konsolidácie  
Obce a vyššie územné celky  
metóda úplnej konsolidácie  
metóda úplnej konsolidácie  
metóda úplnej konsolidácie  
metóda úplnej konsolidácie  
metóda úplnej konsolidácie  
metóda vlastného imania  
Štátne fondy  
Obchodné spoločnosti štátu (dcérske ÚJ) a štátne podniky  
Verejné vysoké školy  
Ostatné subjekty podľa osobitného zákona  
Spoločné a pridružené účtovné jednotky  
Popis metód konsolidácie  
.
Metóda úplnej konsolidácie  
Pri použití tejto metódy sa prispôsobujú účtovné výkazy všetkých dcérskych účtovných jednotiek na  
štruktúru výkazov účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie. Položky účtovných výkazov sa do  
agregácie preberajú v plnej miere a identifikované vzájomné vzťahy v rámci súhrnného celku sa  
vylučujú v plnej výške.  
.
Metóda vlastného imania  
Pri použití tejto metódy sa položky účtovných výkazov spoločných a pridružených účtovných jednotiek  
do agregácie nepreberajú. Zosúlaďuje sa hodnota podielov konsolidujúcej účtovnej jednotky na  
6
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
konsolidovanej účtovnej jednotke s tou časťou reálnej hodnoty majetku a záväzkov účtovnej jednotky,  
ktorá na tieto podiely pripadá.  
Postup pri zostavení súhrnnej účtovnej závierky  
.
Prevod účtovných výkazov na rovnaký základ a štruktúru  
Za spoločný základ účtovných výkazov bola použitá štruktúra individuálnej účtovnej závierky pre  
rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky. Týkalo sa  
to všetkých obchodných spoločností, štátnych podnikov, verejných vysokých škôl, Sociálnej poisťovne  
a ostatných subjektov verejnej správy. Prevod údajov sa zabezpečuje použitím prevodových mostíkov,  
ktoré vypracovalo Ministerstvo financií SR ako zostavovateľ súhrnnej účtovnej závierky verejnej  
správy. V rámci spracovania údajov dochádza aj k zosúladeniu metodických odlišností vyplývajúcich  
z rôznych postupov účtovania (napríklad odúročovanie pohľadávok a záväzkov, vykazovanie rezervy  
a opravných položiek).  
.
Agregácia údajov  
Agregovali sa konsolidované účtovné závierky, individuálne účtovné závierky a podklady pre  
identifikáciu vzájomných vzťahov. Ak bola účtovná jednotka súčasťou konsolidovaného celku na nižšej  
úrovni, bola vykázaná v rámci konsolidovaných výkazov materskej účtovnej jednotky  
(napr. obchodná spoločnosť obce).  
.
Konsolidačné operácie  
V rámci súhrnného celku boli vykonané konsolidačné operácie v oblasti pohľadávok a záväzkov,  
nákladov a výnosov. V prípade nekonzistentne vykázaných vzájomných vzťahov sa pred elimináciou  
vykonala ich úprava. Na identifikáciu vzájomných vzťahov boli spracované konsolidačné balíky a za  
obce a ich organizácie boli spracované formuláre vzájomných vzťahov.  
V rámci súhrnného celku nebola vykonaná konsolidácia kapitálu a ani konsolidácia medzivýsledku.  
Z dôvodu odlišnej metodiky účtovania niektorých transakcií, časového posunu vykázania vzájomných  
hodnôt, ako aj z dôvodu neidentifikovaných vzájomných vzťahov v rovnakej hodnote neboli na úrovni  
súhrnnej účtovnej závierky eliminované nasledovné vzťahy:  
-
-
-
v súvahe daň z príjmu právnických osôb, fyzických osôb, daň z pridanej hodnoty,  
všetko sociálne a zdravotné poistenie v oblasti pohľadávok, záväzkov, nákladov a výnosov,  
ostatné pohľadávky, záväzky, náklady a výnosy s rozdielnou hodnotou vykázanou  
v podkladoch pre eliminácie za jednotlivé účtovné jednotky.  
V roku 2018 dosiahla výška konsolidácie aktív/pasív 3 065 153 tis. eur a nákladov/výnosov 95 426 tis.  
eur.  
.
Spracovanie výkazov súhrnnej účtovnej závierky  
Výkazy súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy za rok 2018 sa predkladajú v skrátenej štruktúre.  
Vzhľadom na to, že ich štruktúra nie je predpísaná žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom,  
7
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
boli použité princípy medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor (IPSAS), ktoré kladú  
dôraz na významnosť a prehľadnosť údajov. V prípade, že v budúcnosti dôjde k zmene štruktúry  
súhrnnej účtovnej závierky bude zabezpečená porovnateľnosť údajov medzi jednotlivými účtovnými  
obdobiami.  
2. Zmeny účtovných metód a účtovných zásad  
Viaceré ministerstvá a ostatné štátne rozpočtové a príspevkové organizácie na základe usmernenia  
Ministerstva financií SR prehodnotili dobu životnosti dlhodobého majetku a nastavili účtovné odpisy  
namiesto daňových odpisov, zodpovedajúce budúcej spotrebe ekonomických úžitkov z tohto majetku  
do nákladov. Vplyv tohto prehodnotenia bol zaúčtovaný do výsledku hospodárenia minulých období vo  
výške 304 740 tis. eur (2017: 437 707 tis. eur).  
III. INFORMÁCIE O ÚDAJOCH NA STRANE AKTÍV A PASÍV SÚVAHY  
AKTÍVA  
Celkové aktíva dosiahli k 31.12.2018 hodnotu 66 694 805 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2017 viac  
o 1 515 143 tis. eur. Celkové aktíva sú tvorené najmä dlhodobým hmotným majetkom (68,9 %),  
dlhodobým finančným majetkom (9,8 %), pohľadávkami (8,7 %) a finančnými účtami (6,2 %).  
V medziročnom porovnaní vzrástol najmä dlhodobý hmotný majetok o 1 471 008 tis. eur,  
pohľadávky o 696 690 tis. eur, zúčtovacie vzťahy o 51 846 tis. eur a zásoby o 34 225 tis. eur.  
Naopak, pokles zaznamenali finančné účty o 451 157 tis. eur, dlhodobý finančný majetok o 170  
586 tis. eur a dlhodobý nehmotný majetok o 95 873 tis. eur.  
V rámci dlhodobého hmotného majetku predstavoval nárast hodnoty stavieb 963 620 tis. eur, pozemkov  
86 564 tis. eur a obstarania nového majetku 437 888 tis. eur. Výraznejší pokles zaznamenali samostatné  
hnuteľné veci a súbory vecí o 112 347 tis. eur.  
Dlhodobý finančný majetok poklesol nielen vyššou mierou konsolidácie na tretej úrovni (o 4 214 tis.  
eur), ale aj nižšou hodnotou podielových cenných papierov a ostatného finančného majetku pred  
konsolidačnými úpravami o 166 371 tis. eur.  
Pri poklese dlhodobého nehmotného majetku išlo najmä o pokles hodnoty softvéru o 72 001 tis. eur  
a oceniteľných práv o 18 708 tis. eur z dôvodu odpisov k tomuto majetku.  
V zásobách súhrnného celku došlo k poklesu hodnoty tovaru o 36 942 tis. eur a k nárastu hodnoty  
výrobkov o 34 478 tis. eur ako aj materiálu o 32 611 tis. eur.  
Pri nasledovnom podrobnejšom opise jednotlivých položiek majetku je dôležité vnímať prírastky  
a úbytky ako celkovú zmenu medzi dvomi obdobiami. Celkový prírastok však môže obsahovať aj  
zníženie hodnoty danej položky majetku, pričom pri opise konkrétnych jednotiek súhrnného  
celku je tento prístup v texte použitý primerane na základe dostupnosti údajov.  
8
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
A. Neobežný majetok  
A.I. Dlhodobý nehmotný majetok  
Dlhodobý nehmotný majetok súhrnného celku dosiahol k 31.12.2018 hodnotu 715 604 tis. eur. Najväčší  
podiel tvorí softvér (556 638 tis. eur), obstaranie dlhodobého nehmotného majetku  
(93 125 tis. eur) a oceniteľné práva (44 002 tis. eur).  
Dlhodobý nehmotný majetok súhrnného celku  
(v tis. eur)  
Druh nehmotného majetku  
2018  
2017 Δ 2018-2017  
Softvér  
556 638  
628 639  
96 210  
62 710  
23 918  
-72 001  
-3 085  
Obstaranie nehmotného majetku  
Oceniteľné práva  
93 125  
44 002  
21 839  
-18 708  
-2 079  
Ostatný dlhodobý nehmotný majetok  
Spolu  
715 604  
811 477  
-95 873  
Dlhodobý nehmotný majetok oproti roku 2017 celkovo poklesol o 95 873 tis. eur (v roku 2017 bol  
pokles 131 219 tis. eur a v roku 2016 bol pokles o 101 431 tis. eur). Najväčší úbytok bol zaznamenaný  
na položke softvéru 72 001 tis. eur (v roku 2017 o 105 309 tis. eur) a oceniteľných práv o 18 708 tis.  
eur. V rámci nehmotného majetku dosiahli celkový medziročný rast len aktivované náklady na vývoj  
(203 tis. eur).  
Softvér  
Najväčší podiel na zostatkovej hodnote softvéru má ústredná správa, pričom ide najmä o ministerstvá  
a ostatné štátne rozpočtové a príspevkové organizácie. Ústredná správa tvorí z jeho celkovej hodnoty  
v súhrnnom celku 91,8 %, v absolútnej hodnote je to 511 058 tis. eur, a zároveň má aj rozhodujúci podiel  
na medziročnom poklese hodnoty tohto majetku o 61 089 tis. eur. V rozhodujúcej miere ide  
o informačné systémy, ktoré sú budované s cieľom zvyšovania elektronizácie verejnej správy,  
zjednodušovania komunikácie občanov so štátnymi úradmi, zabezpečenia nových úloh a kompetencií  
štátnych organizácií a elektronizácie ich súčasných procesov (napríklad účtovníctvo, výkazníctvo,  
registre, údajové databázy, komunikačné systémy a podobne). Medzi takéto projekty patrí napríklad  
elektronizácia súdnych služieb, poskytovanie služieb verejnosti a podnikateľským subjektom cez  
elektronický priečinok, jednotný informačný systém cestnej dopravy, elektronizácia vzdelávacieho  
systému regionálneho školstva, internetizácia Národného emisného informačného systému, povodňový  
a predpovedný systém, elektronické služby katastra nehnuteľností, informačný systém Finančnej správy  
a mnohé ďalšie.  
Do druhej kategórie softvérov patria systémy, ktoré majú slúžiť na zber, analýzu a vyhodnocovanie dát  
od fyzických a právnických osôb, napríklad Register obyvateľov, Rezortný informačný systém pod  
rezortom školstva, register úpadcov v rezorte spravodlivosti, Centrálny konsolidačný systém  
a Rozpočtový informačný systém Ministerstva financií SR, informačný systém Štátnej pokladnice,  
Register účtovných závierok, ekonomické softvéry ministerstiev a organizácií štátnej správy.  
9
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
V ústrednej správe došlo medziročne k poklesu hodnoty softvéru najmä v rezorte Ministerstva financií  
SR o 22 819 tis. eur, v Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby o 11 244 tis. eur a u  
Ministerstva vnútra SR o 9 813 tis. eur. Naopak najvýraznejší celkový nárast zaznamenal Úrad  
podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu o 14 728 tis. eur (vplyvom prevodu softvéru  
v rámci ústrednej správy) a SPP, a.s. o 9 738 tis. eur.  
V rámci kapitoly Ministerstva financií SR (174 204 tis. eur) vykazuje najvyššiu hodnotu Finančné  
riaditeľstvo SR (113 846 tis. eur) a samotné Ministerstvo financií SR (49 697 tis. eur). V prípade  
Finančného riaditeľstva ide o komplex softvérových programov v oblasti správy, účtovania, evidencie  
a vymáhania daní a v roku 2018 bolo novou agendou vytvorenie centrálneho systému tzv. eKasa pre  
pripojenie on-line registračných pokladníc.  
Medziročný pokles hodnoty softvéru u Ministerstva financií SR o 19 327 tis. eur bol na jednej strane  
spôsobený ročnými odpismi ako aj prevodom informačných systémov na Úrad podpredsedu vlády SR  
pre investície a informatizáciu a zároveň obstaraním nového softvéru resp. licencií na existujúce  
softvéry a rozširovanie funkcionalít týchto systémov.  
V rámci kapitoly Ministerstva dopravy (59 735 tis. eur) sú významné položky softvéru u obchodných  
spoločností, ako napríklad Slovenská pošta, a.s. (15 466 tis. eur), Železnice SR (13 857 tis. eur)  
a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (10 218 tis. eur). Väčšinou ide o ich prevádzkové  
a ekonomické informačné systémy, ktorých úbytky predstavujú ročné oprávky a prírastky znamenajú  
rozširovanie funkcionalít podľa potrieb resp. legislatívnych požiadaviek. Napríklad Slovenská pošta,  
a.s. spravuje softvér pre systém úhrad poplatkov štátu cez E-kolok, ktorý tvorí súčasť elektronizácie  
verejnej správy a patrí j najmodernejším platobným systémom v Európe.  
Z ostatných subjektov súhrnného celku vykazujú významnú hodnotu softvéru vyššie územné celky  
12 171 tis. eur, obce 11 359 tis. eur, a ostatné subjekty 22 048 tis. eur. Zo skupiny ostatných subjektov  
vykázali neziskové organizácie 10 027 tis. eur a verejné vysoké školy 8 174 tis. eur, z toho najviac  
Univerzita P.J. Šafárika 2 681 tis. eur a Žilinská univerzita 2 317 tis. eur.  
Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku  
Hodnota nehmotného majetku zatiaľ nezaradeného do používania dosiahla k 31.12.2018 sumu  
93 125 tis. eur a medziročne je nižšia o 3 085 tis. eur, z dôvodu postupného zaraďovania obstarávaných  
informačných systémov do používania (na položku softvér). V rámci obstarania dlhodobého  
nehmotného majetku vykázali organizácie ústrednej správy sumu 84 906 tis. eur (pokles o 627 tis. eur),  
územná samospráva spolu 7 611 tis. eur a ostatné subjekty 608 tis. eur.  
Najvyššiu hodnotu majetku ústrednej správy z celého súhrnného celku (a to aj za predchádzajúce  
účtovné obdobia) je možné odôvodniť tým, že predmetom obstarávania sú softvérové riešenia, ktorých  
proces obstarávania často presahuje jedno účtovné obdobie vzhľadom na ich zložitosť a komplexnosť.  
Väčšinu hodnoty tohto majetku v ústrednej správe tvorí 14 subjektov s hodnotou obstarávaného  
nehmotného majetku nad 1 000 tis. eur. Ide hlavne o Ministerstvo financií SR (24 891 tis. eur),  
Ministerstvo životného prostredia SR (8 110 tis. eur), Železničnú spoločnosť Slovensko, a. s.  
10  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
(7 190 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (6 925 tis. eur). Medziročný pokles u Ministerstva spravodlivosti  
o 10 521 tis. eur predstavovalo zaradenie majetku do používania (najmä softvéru).  
Oceniteľné práva  
Na hodnote oceniteľných práv (rovnako aj na medziročnom poklese) sa podieľa v rozhodujúcej miere  
ústredná správa sumou 41 272 tis. eur (na poklese 16 477 tis. eur). V rámci tejto skupiny subjektov ide  
najmä o Finančné riaditeľstvo (20 073 tis. eur, a zaznamenaný pokles hodnoty o 14 705 tis. eur),  
spoločnosť DMD Group, a.s. (4 761 tis. eur), SEPS, a.s. (3 499 tis. eur). Subjekty na tejto položke  
súvahy vykazujú napríklad obstarané licencie k softvérovým aplikáciám, ktoré nie sú spojené  
s dodávkou hardvéru, ako aj iné práva vytvorené vlastnou činnosťou.  
V rámci ostatného nehmotného majetku sa vykazujú najmä aktivované náklady na rôznu dokumentáciu,  
územné plány miest a obcí, plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja miest a obcí, mapy a ostatný  
drobný nehmotný majetok, aktivované náklady na vývoj (1 745 tis. eur) a goodwill (547 tis. eur).  
Ústredná správa vykázala 10 967 tis. eur a územná samospráva hodnotu 10 701 tis. eur.  
A.II. Dlhodobý hmotný majetok  
Dlhodobý hmotný majetok súhrnného celku dosiahol k 31.12.2018 hodnotu 46 433 585 tis. eur.  
Najväčší podiel tvoria stavby, pozemky a obstaranie majetku. Celková medziročná zmena predstavovala  
nárast o 1 471 008 tis. eur (rok 2017 bol prírastok o 1 460 836 tis. eur), a to najmä v prípade stavieb  
o 963 621 tis. eur (rok 2016 nárast o 458 821 tis. eur) a majetku v procese obstarania o 437 888 tis. eur  
(rok 2017 nárast o 195 600 tis. eur). Naopak, výrazne poklesla hodnota samostatných hnuteľných vecí  
o 112 347 tis. eur (v roku 2017 bol pokles o 152 019 tis. eur).  
Dlhodobý hmotný majetok súhrnného celku  
(v tis. eur)  
Druh hmotného majetku  
2018  
2017 Δ 2018-2017  
Stavby  
27 350 527  
26 386 906  
963 621  
Pozemky  
9 719 753  
4 433 999  
2 001 633  
2 017 850  
909 824  
9 633 189  
3 996 111  
2 113 980  
1 980 957  
851 434  
86 564  
437 888  
-112 347  
36 892  
Obstaranie dlhodobého hmotného majetku  
Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí  
Dopravné prostriedky  
Ostatný dlhodobý hmotný majetok  
Spolu  
58 390  
1 471 008  
46 433 585  
44 962 577  
Stavby  
Hodnota stavieb medziročne vzrástla o 963 621 tis. eur a tvorí 58,9 % z celkovej hodnoty dlhodobého  
hmotného majetku. Najvyšší prírastok zaznamenala ústredná správa o 558 519 tis. eur (v roku 2017 o  
1 098 600 tis. eur) a v rámci nej Slovenská správa ciest (o 521 821 tis. eur), Železnice SR (o 66 685 tis.  
eur), Finančné riaditeľstvo SR (o 55 397 tis. eur) a Centrum výcviku Lešť (o 26 668 tis. eur). Najvyšší  
úhrnný pokles v ústrednej správe zaznamenala Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (o 39 639 tis. eur)  
a Ministerstvo dopravy a výstavby SR (o 33 545 tis. eur).  
11  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
Obchodné spoločnosti štátu vykázali stavby v hodnote 7 909 660 tis. eur, pričom rozhodujúcim  
subjektom ostáva Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ktorá má vo vlastníctve diaľničnú infraštruktúru  
v hodnote 6 400 450 tis. eur. Diaľnice a rýchlostné cesty obsahujú hodnotu tela, vozovky a ostatných  
komponentov dlhodobého majetku diaľnic a rýchlostných ciest, nosnej konštrukcie tunelov a mostov.  
Hoci Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vykázala úhrnom medziročný úbytok hodnoty stavieb o 39 639  
tis. eur, do používania zaradila viaceré úseky diaľničnej infraštruktúry, ako napríklad D3/1513 – Žilina  
Strážov – Žilina Brodno (255 854 tis. eur), D1/0107 - Mierová – Senecká VSP (257 737 tis. eur)  
a D3/1019 – Svrčinovec – Skalité (323 266 tis. eur). Celkový úbytok bol spôsobený oprávkami  
k majetku, ktoré boli vyššie ako hodnota novozaradeného majetku. Celkovo bolo uvedených do  
prevádzky 15 km cestnej infraštruktúry (úseky na D3 Svrčinovec-Skalité, Svrčinovec-štátna hranica).  
Druhou najvýznamnejšou obchodnou spoločnosťou z pohľadu hodnoty stavieb je Slovenská  
elektrizačná a prenosová sústava, a.s. (488 344 tis. eur) s medziročným úhrnným poklesom o 10 852 tis.  
eur. Ide o stavby slúžiace na prenos elektrickej energie, stožiare, trafostanice, pričom na prenosovej  
sústave je realizovaná dlhodobá modernizácia, rekonštrukcia a výstavba nových objektov.  
Štátne podniky dosiahli hodnotu stavieb vo výške 4 311 133 tis. eur, pričom medziročný prírastok bol  
úhrnom 61 239 (v roku 2017 o 35 317 tis. eur). Najvyššiu hodnotu vykazujú Železnice SR (2 113 762  
tis. eur) a tvoria takmer celú hodnotu prírastku štátnych podnikov (66 685 tis. eur), ktorý bol tvorený  
jednak prírastkom majetku obstaraného v roku 2018 (43 626 tis. eur) ako aj zaradením majetku  
z predchádzajúceho účtovného obdobia po jeho dokončení (152 641 tis. eur). V roku 2018 bola zaradená  
napr. modernizácia trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov (123 mil. eur) a Púchov – Žilina  
(30 mil. eur). Na druhej strane úbytky predstavovali oprávky k majetku v hodnote 115 835 tis. eur  
a vyradenie opotrebovaného majetku. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. vykázal 1 029 178 tis.  
eur (prívodný kanál VD Gabčíkovo I. časť, vodné stavby a vodné nádrže, ochranné hrádze a podobne)  
a Vodohospodárska výstavba, š. p. 823 106 tis. eur (hydroenergetické diela ako napr. vodné diela  
Gabčíkovo, Žilina, malá vodná elektráreň Dobrohošť a podobne), pričom ich medziročné zmeny neboli  
významné. Celkovo štátne podniky tvoria 26 % hodnoty stavieb ústrednej správy.  
Zo štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií vykazuje najvyššiu hodnotu Slovenská správa  
ciest (1 199 279 tis. eur), ktorá v roku 2018 zaradila do používania nový majetok (cesty I. triedy  
zaradenie mostov, bezpečnostných zariadení a podobne), Ministerstvo dopravy a výstavby SR eviduje  
1 087 365 tis. eur v podobe cestnej infraštruktúry v majetku štátu (napríklad cesta R1), a Ministerstvo  
vnútra SR 474 641 tis. eur. Celková medziročná zmena stavieb za štátne RO a PO znamenala prírastok  
573 355 tis. eur, na ktorom sa podieľala najmä Slovenská správa ciest hodnotou 521 821 tis. eur.  
Obce a ich organizácie majú vo vlastníctve stavby v hodnote 8 525 776 tis. eur, vyššie územné celky  
1 307 848 tis. eur a ostatné subjekty súhrnného celku 974 117 tis. eur, a to verejné vysoké školy 804 134  
tis. eur.  
12  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
Pozemky  
Z hodnoty pozemkov súhrnného celku tvorí ústredná správa 4 428 510 tis. eur a obce so svojimi  
organizáciami 4 592 030 tis. eur, čo predstavuje spolu viac ako 92 % celkovej hodnoty pozemkov.  
Na medziročnom celkovom prírastku hodnoty 86 564 tis. eur sa ústredná správa podieľala sumou 84 942  
tis. eur, u obcí to bolo 12 418 tis. eur a pokles zaznamenali ostatné subjekty v objeme 14 752 tis. eur.  
V ústrednej správe vlastní pozemky za najvyššiu hodnotu Národná diaľničná spoločnosť, a.s. 1 158 130  
tis. eur, ide najmä o pozemky pod existujúcou a pripravovanou diaľničnou a cestnou infraštruktúrou.  
V roku 2018 predstavoval prírastok pozemkov pod rôznymi rozpracovanými úsekmi ciest (D1 D4,  
R2, R3, R7) 80 497 tis. eur. Ďalej sú rozhodujúcimi jednotkami na hodnote pozemkov Verejné prístavy,  
a.s. (587 897 tis. eur), Železnice SR (538 573 tis. eur) a Lesy SR, š.p. (523 556 tis. eur). Pri týchto  
jednotkách nebola zaznamenaná výrazná zmena v celkovej hodnote pozemkov.  
Z ostatných subjektov verejnej správy vykazujú najvyššie hodnoty Slovenský pozemkový fond 275 207  
tis. eur a verejné vysoké školy 126 093 tis. eur.  
Obstaranie dlhodobého hmotného majetku  
Hodnota obstarania nového dlhodobého hmotného majetku (zatiaľ nezaradeného do používania)  
medziročne vzrástla o 437 888 tis. eur, pričom v roku 2017 bol opačný vplyv, a to pokles o 19 613 tis.  
eur. Opätovný nárast hodnoty majetku v roku 2018 bol spôsobený najmä prírastkom v ústrednej správe  
376 080 tis. eur a prírastkom v územnej samospráve, najmä u obcí o 79 716 tis. eur.  
Z
celkovej sumy tejto položky majetku vykázali organizácie ústrednej štátnej správy  
3 230 213 tis. eur, čo je medziročne viac o 376 080 tis. eur (85,8 % celkového prírastku). Obstaranie  
majetku tvorí najmä budúca infraštruktúra v podobe ciest, stavieb, ale aj pozemkov, dopravných  
prostriedkov, strojov, prístrojov a zariadení.  
Z ústrednej správy vykázala Národná diaľničná spoločnosť, a.s. hodnotu 1 350 878 tis. eur. Jej celkový  
prírastok o 437 132 tis. eur bol tvorený na jednej strane úbytkom hodnoty na tomto účte majetku  
zaradením nových stavieb, pozemkov a zariadení do užívania (pozri popis položky Stavby) a na druhej  
strane pokračujúcou výstavbou diaľničných úsekov (472 957 tis. eur) a rýchlostných ciest (78 312 tis.  
eur).  
Slovenská správa ciest vykázala zostatok 590 986 tis. eur a celkový pokles hodnoty o 150 742 tis. eur  
z dôvodu zaradenia stavebných prác v hodnote 146 540 tis. eur, projektových prác 2 808 tis. eur  
a ostatného majetku do používania. Železnice SR vykázali zostatok 581 365 tis. eur a prírastok 20 317  
tis. eur. Obdobne ako v prípade NDS, a.s. alebo SSC ide o rozdiel z dlhodobého obstarávania majetku  
(modernizácia železničných tratí a nástupíšť) a zaraďovania dokončeného majetku do používania.  
V územnej samospráve vykazujú obce zostatok obstarávaného hmotného majetku vo výške 1 068 428  
tis. eur, čo je medziročne viac o 79 716 tis. eur, a vyššie územné celky 101 301 97 108 tis. eur, ktoré  
takisto zaznamenali medziročne prírastok, a to o 4 139 tis. eur. Obce spolu so svojimi organizáciami  
v konsolidovaných celkoch sú významným obstarávateľmi dlhodobého majetku s medziročnými  
13  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
celkovými prírastkami, v roku 2016 bola hodnota tohto majetku 847 482 tis. eur, v roku 2017 už 988 712  
tis. eur a v roku 2018 hodnota presiahla jednu miliardu eur.  
Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí  
Tento druh majetku predstavujú najmä prístroje, stroje, technické zariadenia, počítačové vybavenie,  
ktoré sú použiteľné samostatne alebo tvoria určitý súbor zariadení, ktoré môžu fungovať len  
v spoločnom zapojení (multimediálne zariadenia, laboratórne zariadenia), ale aj vojenská a špeciálna  
technika. Hodnota tohto majetku dosiahla 2 001 633 tis. eur a medziročne sa znížila o 112 347 tis. eur.  
Ústredná správa vykazuje úhrnom 1 503 707 tis. eur, a v porovnaní s rokom 2017 je to menej o 71 577  
tis. eur. Najvyššie hodnoty vykazuje Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (244 709 tis. eur),  
Železnice SR (190 578 tis. eur), Ministerstvo obrany SR (150 537 tis. eur), Ministerstvo vnútra SR (127  
923 tis. eur) a Vodohospodárska výstavba, š. p. (112 763 tis. eur).  
Na medziročnej zmene sa opäť podieľa najviac Ministerstvo vnútra SR (v roku 2017 prírastkom  
o 49 260 tis. eur), pričom pokles znamenal 46 315 tis. eur. Pokles je tvorený prírastkom nového majetku  
v hodnote 31 475 tis. eur a vyradením nepotrebného majetku v hodnote 16 860 tis. eur ako aj účtovnými  
oprávkami v hodnote 60 930 tis. eur. Ministerstvo vnútra SR v roku 2018 zaradilo množstvo  
informačnej techniky (napr. na ochranu bezpečnostných záujmov v oblasti IKT systémov, na zber  
a analýzu údajov policajného zboru spravodajskej povahy), mobilných zariadení na čistenie vody,  
multiradarov, vážiacej súpravy EVOCAR, súpravy pre hasenie vrtuľníkom a podobne.  
Naopak, významný medziročný rast hodnoty samostatných hnuteľných vecí zaznamenalo Ministerstvo  
obrany SR, a to 52 278 tis. eur. Išlo najmä o zaradenie bojovej a inej techniky (napr. bojové vozidlá  
pechoty, súpravy špeciálnych zabezpečovacích zariadení, zbrane, vozidlové rádiostanice, špeciálne  
komunikačné systémy, prieskumné prostriedky a ďalšie špeciálne stroje, prístroje a zariadenia pre  
potreby ozbrojených síl SR).  
Územná samospráva vykázala úhrnom 346 751 tis. eur (v roku 2017 to bolo 336 118 tis. eur), z čoho  
obce tvoria 291 574 tis. eur a vyššie územné celky 55 176 tis. eur. Významné hodnoty vykázali aj  
verejné vysoké školy (126 083 tis. eur), pričom najčastejšie ide o vybavenie vedeckých laboratórií,  
učební a pracovísk. Vysoké školy zaznamenali najvyšší pokles tohto majetku, a to vo výške 49 059 tis.  
eur.  
Dopravné prostriedky  
Dopravné prostriedky dosiahli hodnotu 2 017 850 tis. eur a medziročný prírastok o 36 892 tis. eur.  
V prípade členenia hodnoty majetku podľa skupín subjektov, 76,8 % čo je 1 551 595 tis. eur, tvorí  
ústredná správa a v tom obchodné spoločnosti (927 686 tis. eur), štátne rozpočtové a príspevkové  
organizácie (582 945 tis. eur) a štátne podniky (40 714 tis. eur).  
Najvyššiu hodnotu vykazuje Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (745 522 tis. eur, a medziročný  
pokles o 35 730 tis. eur) z titulu vlastníctva rušňov a vagónov pre osobnú železničnú dopravu. Pokles  
netto hodnoty bol spôsobený vyradením starých osobných vozňov a hnacích koľajových vozidiel ako aj  
14  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
vyššie oprávky k novozaradenému majetku v podobe modernizácie a k novým dopravným  
prostriedkom.  
Železničná spoločnosť Cargo, a.s. (nákladný železničný prepravca) dosiahol hodnotu 144 009 tis. eur  
a medziročne mierny pokles o 14 355 tis. eur, ktorý bol spôsobený ročnými oprávkami v hodnote 9 080  
tis. eur, odpredajom a fyzickou likvidáciou starých vozidiel či vkladom dráhových vozidiel do  
spoločnosti BTS.  
Ministerstvo vnútra SR vykazuje najvyššiu hodnotu spomedzi štátnych rozpočtových organizácií  
(348 391 tis. eur), medziročne je nižšia o 16 542 tis. eur. Ide o vozidlá určené pre policajný a hasičský  
záchranný zbor, horskú záchrannú službu, špeciálne dopravné prostriedky ako aj bežné vozidlá na  
prevoz osôb (napr. pod Úradom na ochranu ústavných činiteľov), policajné vrtuľníky, lietadlá vládnej  
letky SR a ďalšie dopravné prostriedky.  
Ministerstvo obrany SR presiahlo hodnotu 200 miliónov eur (203 467 tis. eur) a medziročne dosiahlo  
najvyšší celkový prírastok hodnoty dopravných prostriedkov o 72 604 tis. eur. Tento prírastok bol najmä  
z dôvodu zaradenia do používania dopravného lietadla Spartan v hodnote 42 984 tis. eur a 2 kusov  
vrtuľníkov UH-60M Black Hawk v hodnote 24 453 tis. eur, ďalej nákladných vozidiel v hodnote 13 535  
tis. eur. V prípade Ministerstva obrany ide o rozsiahlu obnovu bojovej techniky, vzdušnej aj pozemnej.  
Nákup 9 ks vrtuľníkov UH-60M Black Hawk sa realizuje prostredníctvom amerického vládneho  
programu (FMS). V roku 2018 bolo dodaných 6 kusov týchto vrtuľníkov a do konca roka 2019 budú  
dodané zvyšné 3 kusy.  
V rámci tejto položky majetku tvoria významnú hodnotu aj obce SR, a to 436 805 tis. eur, ktoré zároveň  
zaznamenali prírastok o 20 464 tis. eur, pričom je možné predpokladať, že ide najmä o vozový park  
a ostatné dopravné prostriedky obchodných spoločností v konsolidovanom celku príslušných obcí  
(najmä dopravné podniky, vozidlá odpadového hospodárstva, komunálnych podnikov a ďalšie).  
Samotné obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie dosiahli hodnotu 80 755 tis. eur.  
V rámci ostatného dlhodobého hmotného majetku sa vykazuje najmä technické zhodnotenie budov  
a stavieb rozpočtových a príspevkových organizácií a poskytnuté preddavky. Dôvodom pre samostatné  
účtovania o technickom zhodnotení je evidencia budov ako nehnuteľných kultúrnych pamiatok, ktorých  
ocenenie nie je možné spoľahlivo určiť. Z tohto dôvodu bolo v majetku ponechané len následné  
technické zhodnotenie týchto budov uskutočnené po uvedení budov do používania. Významnú hodnotu  
vykazuje napríklad Kancelária národnej rady SR (94 988 tis. eur) v podobe technického zhodnotenia  
bratislavského hradu.  
Poskytnuté preddavky v hodnote 210 257 tis. eur sú tvorené takmer výlučne ústrednou správou (207 713  
tis. eur). V rámci nej ide o Ministerstvo obrany SR (168 969 tis. eur) a Železničnú spoločnosť  
Slovensko, a.s. (32 076 tis. eur). Aj na medziročnom náraste hodnoty preddavkov na dlhodobý hmotný  
majetok sa podieľa najmä Ministerstvo obrany SR (36 976 tis. eur) a Železničná spoločnosť Slovensko,  
a.s. (21 737 tis. eur). Preddavky Ministerstva obrany SR sú spojené s dodávkou bojových vrtuľníkov  
(103 746 tis. eur), nových stíhačiek (41 449 tis. eur), rádiostaníc a účelových vozidiel.  
15  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
A.III. Dlhodobý finančný majetok  
Celkovo dlhodobý finančný majetok dosiahol hodnotu 6 274 184 tis. eur a medziročne je nižší o 170  
586 tis. eur. Ústredná štátna správa vykázala 5 237 815 tis. eur, obce 989 271 tis. eur, vyššie územné  
celky 11 038 tis. eur a ostatné subjekty 36 059 tis. eur. Medziročný pokles bol najmä v ústrednej správe  
o 190 884 tis. eur.  
V rámci dlhodobého finančného majetku sa vykazujú najmä podielové cenné papiere a podiely  
v obchodných spoločnostiach s podstatným vplyvom, ktorý znamená podiel na základnom imaní  
v rozsahu 20 50 %. Ide o pridružené účtovné jednotky kapitol ŠR ako aj podiely v takýchto  
spoločnostiach, ktoré vlastnia dcérske spoločnosti štátu.  
Druhú najvyššiu hodnotu v rámci ostatného finančného majetku tvoria podiely Slovenskej republiky  
v zahraničných finančných inštitúciách ako je napríklad Svetová banka, Európska investičná banka  
a ďalšie. Rozhodujúcu hodnotu tvorí podiel SR v Európskom stabilizačnom mechanizme.  
Treťou významnou položkou finančného majetku sú pôžičky Štátneho fondu rozvoja bývania, ktoré sa  
poskytujú nielen subjektom územnej samosprávy, ale aj fyzickým osobám a právnickým osobám mimo  
súhrnného celku (napr. bytové spoločenstvá).  
Dlhodobý finančný majetok súhrnného celku  
(v tis. eur)  
Druh finančného majetku  
2018  
2017  
Δ 2018-2017  
Podielové cenné papiere  
4 157 238  
4 250 360  
-93 122  
-86 657  
-262  
Pôžičky  
1 102 187  
979 797  
29 678  
1 188 844  
980 059  
19 291  
Ostatný dlhodobý finančný majetok  
Dlhové cenné papiere  
Obstaranie dlhodobého finančného majetku  
Spolu  
10 387  
-932  
5 284  
6 216  
-170 586  
6 274 184  
6 444 770  
Podielové cenné papiere a podiely v dcérskej účtovnej jednotke  
V rámci tejto položky dlhodobého finančného majetku sa vykazujú majetkové účasti v obchodných  
spoločnostiach, ktoré predstavujú minimálne 51% podiel na ich vlastnom imaní, a ktoré neboli  
predmetom konsolidácie. Hodnota tohto dlhodobého finančného majetku dosiahla k 31.12.2018 sumu  
165 875 tis. eur a je medziročne nižšia o 19 035 tis. eur, najmä v ústrednej správe vplyvom  
MH Manažmentu, a.s., ktorý vykázal hodnotu nižšiu o 25 788 tis. eur. MH Manažment, a.s. spravuje  
podiely v 27 obchodných spoločnostiach, z toho 17 v oblasti dopravy (SAD-ky) a 6 v oblasti  
teplárenstva. Ide o podiely, ktoré spravoval zaniknutý Fond národného majetku do 31.12.2015. Pokles  
hodnoty zo 166 465 tis. eur na 153 583 tis. eur znamenal odúčtovanie podielov v spoločnostiach, ktoré  
boli v likvidácii a boli vymazané z obchodného registra, prevod podielov na iné subjekty (napríklad  
Podtatranská vodárenská spoločnosť) a zníženie výšky podielu v Kúpeľoch Sliač.  
16  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
Podielové cenné papiere a podiely v spoločnosti s podstatným vplyvom  
V rámci tejto položky dlhodobého finančného majetku sa vykazujú majetkové účasti v iných  
obchodných spoločnostiach, ktoré predstavujú 20 až 50% podiel na ich vlastnom imaní a účtovná  
jednotka nie je definovaná ako spoločná účtovná jednotka dvoch alebo viacerých účtovných jednotiek  
súhrnného celku.  
Rozhodujúcu hodnotu predstavujú podiely obchodných spoločností štátu v iných podnikateľských  
subjektoch (tzv. obchodné spoločnosti v druhom resp. treťom rade). Tieto podiely sú v niektorých  
podnikoch štátu vykázané na základe konsolidovanej účtovnej závierky a precenené metódou vlastného  
imania.  
Dlhodobý finančný majetok vo forme týchto podielov dosiahol sumu 3 205 863 tis. eur a medziročne sa  
hodnota znížila o 90 837 tis. eur (v roku 2017 sa znížila o 80 305 tis. eur). Z celkovej hodnoty týchto  
podielov vykazuje ústredná správa takmer 95 %, čo predstavuje 3 033 228 tis. eur, a z nej hlavne  
Ministerstvo hospodárstva SR 1 806 207 tis. eur (podiely v energetických spoločnostiach prevzaté  
z FNM v roku 2014) a SPP, a.s. 996 566 tis. eur, JAVYS, a. s. vykázal hodnotu podielu v spoločnosti  
JESS, a.s. vo výške 107 018 tis. eur a MH Manažment, a.s. vykázal hodnotu svojich podielov vo výške  
62 132 tis. eur.  
Hodnota týchto podielov je priamo závislá od hodnoty vlastného imania tej spoločnosti, v ktorej štát  
drží menšinové podiely priamo alebo nepriamo cez iné účastiny. Vlastné imanie obchodných  
spoločností je pritom ovplyvnené (pri nezmenenom základnom imaní) dosiahnutým výsledkom  
hospodárenia (zisk/strata), nevysporiadaným výsledkom minulých období, pričom ide hlavne  
o výsledok obchodnej činnosti, ale môžu ho ovplyvniť napríklad aj metódy oceňovania majetku.  
Medziročne Ministerstvo hospodárstva SR vykázalo po použití metódy vlastného imania prírastok  
hodnoty svojich podielov o 25 432 tis. eur (hodnota 51%-tného podielu Stredoslovenskej energetiky,  
a.s. sa zvýšila o 35 302 tis. eur, hodnota 34%-tného podielu v Slovenských elektrárňach, a.s. sa znížila  
o 31 467 tis. eur, hodnota 51%-tného podielu v Západoslovenskej energetike, a.s. sa zvýšila o 14 979  
tis. eur, a 51%-tného podielu vo Východoslovenskej energetike Holding, a.s. sa zvýšila o 6 617 tis. eur).  
SPP, a.s. vykazuje podiely v SPP Infrastructure (998 580 tis. eur) ocenené metódou vlastného imania,  
pokles o 130 534 tis. eur bol vplyvom výsledku hospodárenia spoločnosti.  
Obce v rámci tejto položky vykázali 162 531 tis. eur, vyššie územné celky 9 691 tis. eur.  
Realizovateľné cenné papiere  
Realizovateľné cenné papiere znamenajú podiely na základnom imaní obchodnej spoločnosti vo výške  
menej ako 20 %. Z celkovej hodnoty 785 499 tis. eur vlastnia rozhodujúcu hodnotu obce, a to 760 107  
tis. eur, ako minoritné podiely v obchodných spoločnostiach z oblasti dodávky vody, výroby tepla  
a osobnej prepravy. Celkový medziročný prírastok v hodnote 16 749 tis. eur bol vykázaný najmä  
v obciach SR, pričom prírastok 10 458 tis. eur vychádza z konsolidovaných závierok obcí, a je tvorený  
hlavne novými podielmi v obciach 7 465 tis. eur (napríklad Mesto Štúrovo 2 218 tis. eur, Mesto Nová  
Baňa 1 456 tis. eur, Obec Raková 883 tis. eur a ďalšie). Zvýšenie hodnoty v ústrednej správe  
17  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
predstavovalo 5 860 tis. eur a tvorili ho najmä nové cenné papiere vo vlastníctve spoločnosti National  
Development Fund II, a.s. v hodnote 4 950 tis. eur a vo vlastníctve spoločnosti National Development  
Fund I, s.r.o. v hodnote 499 tis. eur.  
Pôžičky  
V rámci pôžičiek vykazuje najvýznamnejšiu hodnotu Štátny fond rozvoja bývania 1 052 712 tis. eur  
a Environmentálny fond 4 969 tis. eur.  
Ostatný dlhodobý finančný majetok  
V ostatnom dlhodobom finančnom majetku sa vykazujú hlavne podiely Slovenskej republiky  
v medzinárodných finančných inštitúciách a finančných stabilizačných mechanizmoch. Z celkovej  
sumy vykázala ústredná správa hodnotu 924 197 tis. eur a v rámci nej Ministerstvo financií SR 893 160  
tis. eur. Ide najmä o kapitálovú účasť v rôznych medzinárodných finančných inštitúciách, ktoré boli  
založené spolu s vládami iných krajín alebo medzinárodnými organizáciami na podporu slabších  
regiónov v Európe ale aj v iných krajinách, na podporu reforiem ich hospodárstva, ekonomiky  
a zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva.  
Majetková účasť SR v medzinárodných inštitúciách v s práve Ministerstva financií SR  
(v tis. eur)  
Medzinárodná inštitúcia  
2018  
2017  
Δ 2018-2017  
Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM)  
659 200  
659 200  
0
Európska investičná banka  
111 813  
54 852  
111 813  
50 393  
0
4 459  
Skupina Svetovej banky  
z toho:  
1 154  
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj  
25 487  
24 792  
681  
24 333  
21 693  
651  
3 099  
Medzinárodná asociácia pre rozvoj  
Mnohostranná agentúra pre investičné záruky  
Medzinárodná finančná korporácia  
Európska banka pre obnovu a rozvoj  
Medzinárodná investičná banka  
30  
176  
3 892  
3 716  
0
26 711  
21 481  
13 342  
2 397  
26 711  
21 481  
13 342  
2 397  
0
0
0
Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu  
Rozvojová banka Rady Európy  
0
Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF)  
Spolu  
282  
282  
7 541  
893 160  
885 619  
V roku 2018 došlo k zvýšeniu kapitálovej účasti v skupine Svetovej banky z dôvodu úhrady splátky SR  
v rámci doplnenia zdrojov vo výške 2 680 000 eur a z dôvodu kurzových rozdielov. K podielom  
v medzinárodných finančných inštitúciách a k európskym stabilizačným mechanizmom sa viaže aj  
kapitál splatný na požiadanie, a to podľa zmluvných podmienok dojednaných s konkrétnou inštitúciou.  
Ide o tzv. call capital, ktorý sa vykazuje ako podmienené záväzky v iných pasívach (časť III poznámok).  
Významnú hodnotu ostatného finančné majetku vykazuje aj National Development Fund II, a.s., a to  
30 987 tis. eur.  
18  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
Dlhové cenné papiere  
Dlhové cenné papiere dosiahli hodnotu 29 678 tis. eur a medziročne sú vyššie o 10 387 tis. eur. Ústredná  
správa vykazuje 25 463 tis. eur a obce 4 214 tis. eur. V rámci ústrednej správy ide najmä o cenné papiere  
v majetku Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. v hodnote 24 999 tis. eur. Ide o krytý dlhopis  
komerčnej banky.  
B. Obežný majetok  
B.I. Zásoby  
Ako zásoby súhrnného celku sa vykazujú materiál na sklade, tovar, výrobky, nedokončená výroba  
a polotovary a zvieratá. Celková hodnota zásob súhrnného celku k 31.12.2018 dosiahla  
1 933 881 tis. eur a oproti roku 2017 sa hodnota zásob zvýšila o 34 225 tis. eur.  
Zásoby súhrnného celku  
(v tis. eur)  
Druh zásob  
2018  
2017  
Δ 2018-2017  
Materiál  
1 047 698  
1 015 087  
32 611  
Tovar  
673 314  
187 750  
710 256  
153 271  
-36 942  
34 479  
Výrobky  
Nedokončená výroba a polotovary  
Zvieratá  
22 674  
2 445  
18 768  
2 274  
3 906  
171  
Spolu  
1 933 881  
1 899 656  
34 225  
Na celkovej hodnote zásob sa podieľa najmä ústredná správa 68,9 % (v absolútnom vyjadrení je to  
1 322 594 tis. eur) a Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov s 27,9 % podielom  
(v absolútnom vyjadrení je to 539 666 tis. eur).  
Nárast hodnoty zásob v ústrednej správe bol 32 649 tis. eur. Zásoby ústrednej správy tvoria hlavne  
materiál (1 000 226 tis. eur), výrobky (184 659 tis. eur) a tovar (124 541 tis. eur). Objemovo najvyššiu  
hodnotu zásob vykazuje tak ako minulé účtovné obdobie Ministerstvo obrany SR 799 151 tis. eur  
(hlavne materiál v podobe vojenského a obranného charakteru), ďalej SPP, a.s. 161 728 tis. eur v podobe  
výrobkov (zemného plynu určeného na predaj), Správa štátnych hmotných rezerv 103 208 tis. eur  
v podobe tovaru (zásoby hmotných rezerv) a Ministerstvo vnútra SR 73 687 tis. eur (ako materiál  
špecifickej povahy). Zvýšenie hodnoty zásob u Ministerstva obrany SR o 13 275 tis. eur bolo spôsobené  
najmä nákupom nového materiálu na jednej strane, na druhej strane likvidáciou nepoužiteľných zásob,  
ich predajom, uvedením do používania ako aj nižšou tvorbou opravných položiek oproti roku 2017.  
SPP, a.s. zaznamenal prírastok hodnoty o 30 317 tis. eur, pričom bola vytvorená opravná položka  
k zásobám a zároveň boli nakúpené nové zásoby zemného plynu určeného na obchodovanie.  
Na hodnote tovaru sa významnou hodnotou podieľa Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných  
výrobkov (539 665 tis. eur), ktorá spravuje ropu a ropné výrobky v súlade so zákonom č. 218/2013 Z. z.  
o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení  
19  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
niektorých zákonov v rozsahu zodpovedajúcom v súhrne minimálnemu limitu núdzových zásob, ktorý  
určí Správa štátnych hmotných rezerv SR.  
B.II. Zúčtovanie medzi subjektmi verejnej správy  
Zúčtovacie vzťahy sa používajú na zaznamenanie poskytnutých a prijatých bežných a kapitálových  
transferov medzi subjektmi verejnej správy. Z účtovného pohľadu ide o časovo rozlíšené prostriedky  
štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a vyššieho územného celku, ktoré sú poskytované ostatným  
organizáciám v rámci verejnej správy. Hodnota transferov k 31.12.2018 bola 819 288 tis. eur, z toho  
ústredná štátna správa vykázala 793 326 tis. eur. V rámci ústrednej správy vykazuje najvyššiu hodnotu  
Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. 742 786 tis. eur, ako pohľadávky z vyraďovania jadrových  
zariadení a nákladov spojených s odstraňovaním jadrového odpadu.  
B.III. Pohľadávky  
Pohľadávky súhrnného celku sú v súvahe vykazované sumárne, teda dlhodobé aj krátkodobé spolu.  
Za dlhodobé pohľadávky sa považujú také, ktorých zostatková doba splatnosti odo dňa, ku ktorému sa  
zostavuje účtovná závierka, je dlhšia ako 1 rok. Pohľadávky dosiahli k 31.12.2018 úhrnom sumu 6 400  
990 tis. eur, z toho dlhodobé 658 623 tis. eur a krátkodobé 5 742 366 tis. eur. Medziročne ide o nárast  
hodnoty pohľadávok o 696 690 tis. eur,  
Z pohľadu činnosti jednotlivých subjektov súhrnného celku môžeme konštatovať, že za rozpočtové  
a príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky sú najdôležitejšie pohľadávky z daní, poplatkov  
a nedaňových príjmov (napr. z predaja prebytočného majetku, z nájomného a iných nepodnikateľských  
aktivít). Štátne podniky a obchodné spoločnosti vykazujú najväčší podiel na pohľadávkach  
z obchodných vzťahov voči odberateľom a svojím klientom. Do skupiny špecifických pohľadávok  
môžeme zaradiť operácie štátu na finančných trhoch a pohľadávky SR voči zahraničiu.  
Pohľadávky súhrnného celku  
(v tis. eur)  
Dlhodobé pohľadávky  
2018  
2017  
Δ 2018-2017  
Pohľadávky SZRB z poskytnutých úverov  
245 475  
223 821  
21 654  
Pohľadávky EXIM banky z poskytnutých úverov  
202 339  
105 810  
113 557  
58 627  
88 782  
47 183  
Pohľadávky MFSR z derivátových operácií  
Pohľadávky Fondu ochrany vkladov  
Pohľadávky voči zamestnancom  
51 800  
23 871  
0
0
23 298  
20 732  
16 306  
51 434  
51 800  
573  
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.  
Pohľadávky SZRF z poskytnutých pôžičiek  
Ostatné dlhodobé pohľadávky  
-20 732  
-16 306  
-22 106  
0
29 328  
Spolu  
658 623  
507 775  
150 848  
Krátkodobé pohľadávky  
2018  
2017  
Δ 2018-2017  
Pohľadávky MF SR z operácii na finančnom trhu  
2 710 000  
1 830 650  
879 350  
-119 361  
15 543  
Odberatelia  
573 854  
387 084  
693 215  
371 541  
Pohľadávky Sociálnej poisťovne  
20  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
Krátkodobé pohľadávky  
2018  
2017  
Δ 2018-2017  
Pohľadávky z daňových a colných príjmov štátu  
323 034  
357 712  
-34 678  
-257 270  
-71 666  
29 329  
44 665  
-11 856  
-5 155  
-811  
Slovenský plynárenský priemysel, a.s.  
Zúčtovanie s EÚ  
82 617  
262 866  
334 157  
194 957  
83 984  
339 887  
334 532  
304 828  
150 292  
95 840  
Pohľadávky Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.  
Poskytnuté prevádzkové preddavky  
Pohľadávky z nedaňových príjmov štátu  
Pohľadávky z nedaňových príjmov územnej samosprávy  
Pohľadávky Úradu pre dohľad nad zdrav. starostlivosťou  
Pohľadávky z účelovo poskytnutých transferov  
Pohľadávky z daňových príjmov územnej samosprávy  
Ostatné krátkodobé pohľadávky  
71 539  
76 694  
75 059  
75 870  
-7 876  
-893  
25 357  
33 233  
32 179  
33 072  
86 520  
545 841  
585 679  
5 742 366  
499 159  
5 196 525  
Spolu  
Dlhodobé pohľadávky  
Z dlhodobých pohľadávok predstavujú najvyššiu hodnotu pohľadávky Slovenskej záručnej a rozvojovej  
banky, a.s. voči prijímateľom úverov a finančných výpomocí, ktorými banka podporuje podnikateľskú  
činnosť malých a stredných podnikateľov, poľnohospodárskych prvovýrobcov, obnovu bytového fondu  
a realizáciu projektov z EÚ fondov. V rámci podnikateľských subjektov vykazuje ďalej významnú  
sumu Exportno-importná banka z poskytnutých úverov a záruk exportujúcim podnikom.  
Pohľadávky Ministerstva financií sú z titulu finančných derivátov vznikajúcich z obchodov  
(Cross-currency swap-ov), ktoré sa používajú pri zabezpečovacích operáciách na finančnom trhu  
v cudzej mene pri správe štátneho dlhu. Na tieto menovo-úrokové deriváty má vplyv zmena menových  
kurzov a úrokových sadzieb znejúcich na tieto meny.  
Pohľadávky voči zamestnancom tvorí najmä Ministerstvo vnútra SR (23 697 tis. eur) z titulu  
poskytnutých návratných výpomocí zo sociálneho fondu na riešenie bytovej situácie policajtov  
a zamestnancov rezortu a za odpredaj služobných bytov.  
Krátkodobé pohľadávky  
V rámci krátkodobých pohľadávok vykazuje rozhodujúcu hodnotu Ministerstvo financií SR z titulu  
špecifických operácií štátu - uloženie voľných finančných prostriedkov v komerčných bankách za  
účelom ich zhodnotenia (2 710 000 tis. eur). Tento prírastok pohľadávok zároveň znamenal pokles  
finančnej hotovosti na bankových účtoch v Štátnej pokladnici (časť B.IV poznámok).  
Z hodnoty pohľadávok voči odberateľom vykazuje najvyššiu hodnotu SPP, a.s. (166 393 tis. eur),  
Slovenská pošta, a.s. (50 480 tis. eur), Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. (48 139 tis. eur),  
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (45 485 tis. eur) a ďalšie obchodné spoločnosti štátu.  
Tie tvoria spolu vyše 63,4 % z celkovej hodnoty pohľadávok voči odberateľom (medziročný pokles  
o 15,2 p. b).  
21  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
Pohľadávky Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. sú najmä z dôvodu predpisu  
sociálnych a zdravotných odvodov za bežné obdobie ako aj za predchádzajúce obdobia, ktoré neboli  
splatené.  
Pohľadávky z daňových a colných príjmov štátu vykazuje Ministerstvo financií SR vo výške 323 034  
tis. eur. Medziročný pokles o 34 675 tis. eur je spôsobený najmä tvorbou opravných položiek k týmto  
pohľadávkam.  
Pohľadávky SPP, a.s. (okrem odberateľov) predstavujú najmä preddavky a ostatné pohľadávky z titulu  
nevyplatených dividend z majetkových účastín.  
Pohľadávky zo zúčtovania s EÚ vykazuje Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. úhrnom za 150 468  
tis. eur, z dôvodu projektu vyraďovania jadrových zariadení na území SR, ďalej Vodohospodárska  
výstavba, š. p. v hodnote 99 129 tis. eur a Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. 8 918 tis. eur  
v rámci spolufinancovania viacerých projektov rozvíjajúcich spoločné aktivity s EÚ.  
Poskytnuté prevádzkové preddavky vykazuje najmä ústredná správa, a to 184 937 tis. eur a medziročný  
prírastok činil 42 825 tis. eur. V rámci nej vykazuje významnú hodnotu SPP, a.s. 53 874 tis.  
eur, Ministerstvo obrany SR 64 915 tis. eur, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR 14 958  
tis. eur. Prírastok v ústrednej správe tvorili poskytnuté preddavky na logistickú podporu a iné služby k  
obstarávanej vojenskej technike (vrtuľníky UH-60M Black Hawk, stíhačky, systémy ATGM, opravy  
MIG).  
Z nedaňových pohľadávok štátu vykazuje Protimonopolný úrad SR 14 813 tis. eur, Regionálna  
veterinárna a potravinová správa v Bratislave 8 161 tis. eur, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny  
6 223 tis. eur, Ministerstvo vnútra SR 5 946 tis. eur a ďalšie rozpočtové organizácie štátu. Ide najmä o  
pokuty za priestupky udelené policajnými útvarmi, hasičským a záchranným zborom a okresnými  
úradmi a z výkonu svojej činnosti ďalších štátnych organizácií (poplatky, predaj prebytočného majetku,  
nájom a podobne). Protimonopolný úrad vykazuje pohľadávky voči iným subjektom z vydaných  
rozhodnutí napríklad o porušení hospodárskej súťaže. Ďalšie významné pohľadávky sú v kapitole  
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (19 425 tis. eur), kde rozhodujúci podiel má Ústredie  
práce a inšpektoráty práce, ďalej kapitola Ministerstva spravodlivosti SR (18 389 tis. eur), kde najvyšší  
podiel má Krajský súd v Bratislave, keďže spravuje väčšinu pohľadávok, ktoré sú po lehote splatnosti  
a neboli zinkasované na jednotlivých súdoch.  
Pohľadávky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo výške 76 365 tis. eur sú najmä voči  
zdravotným poisťovniam a iným štátom z činnosti styčného orgánu (75 053 tis. eur) a za udelené pokuty  
(1 175 tis. eur).  
V rámci ostatných pohľadávok sa vykazujú pohľadávky Ministerstva financií SR voči prijímateľom EÚ  
prostriedkov z titulu ich vrátenia (457 461 tis. eur) a ostatné pohľadávky územnej samosprávy (73 576  
tis. eur).  
Pohľadávky v špecifickom režime správy predstavujú vládne pohľadávky voči zahraničiu, ktoré sa vedú  
voči jednotlivým dlžníckym krajinám. Ide o pohľadávky z delenia federácie, ktoré sú v správe NBS  
22  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
a ČSOB, a.s. Praha, účtovne vedené na Ministerstve financií SR. Pre vymoženie dlžnej sumy sa  
vykonávajú všetky nevyhnutné úkony, ako je pravidelné kontaktovanie dlžnej strany, negociácia  
podmienok za ktorých pohľadávky vznikli a ďalšie.  
Vybrané pohľadávky SR voči zahraničiu v správe Ministerstva financií SR  
(v tis. eur)  
Dlžnícka krajina  
2018  
2017 Δ 2018-2017  
-7 780  
849  
377  
12 324  
74  
bývalá SFRJ  
78 766  
13 728  
10 186  
21 595  
4 504  
1 646  
99  
86 546  
12 879  
9 809  
9 271  
4 430  
1 571  
94  
Alžírska demokratická a ľudová republika  
Čínska ľudová republika  
Srbská republika  
Ruská federácia - Krivoj Rog  
Kórejská ľudovodemokratická republika  
Slovinsko  
75  
5
India  
24  
25  
-1  
5 923  
Spolu  
130 548  
124 625  
Bývalá Socialistická federatívna republika Juhoslávie, Slovinsko a Srbsko  
Ministerstvo financií SR eviduje voči bývalej Socialistickej federatívnej republike Juhoslávie (ďalej  
„SFRJ“ alebo „bývalá Juhoslávia“) pohľadávku vyplývajúcu z Platobnej dohody medzi vládou Českej  
a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „ČSFR“) a Zväzovou výkonnou radou Skupštiny  
Socialistickej Federatívnej Republiky Juhoslávie, ktorá bola podpísaná v Belehrade dňa 8.2.1991. SFRJ  
mala túto pohľadávku uhradiť dodávkami tovarov a služieb najneskôr do 31.12.1993, čo sa však nestalo.  
V súlade s touto Platobnou dohodou bol v máji 1991 ukončený clearingový platobný styk medzi ČSOB,  
a.s. Praha a Národnou bankou Juhoslávie. Celkové saldo na likvidačnom účte bolo odsúhlasené  
v prospech ČSFR v zápise z rokovania expertov ministerstiev financií ČR, SR a Zväzovej republiky  
Juhoslávie, expertov ČSOB, a.s. Praha a Národnej banky Juhoslávie v októbri 1997 v Prahe.  
V decembri 2015 bolo saldo likvidačného účtu znížené o pohľadávky voči dvom slovinským podnikom  
(Kovintrade a Smelt). K tomuto vyčleneniu podnikových pohľadávok z likvidačného účtu došlo na  
základe vzájomnej dohody medzi Ministerstvom financií SR a Ministerstvom financií ČR. Pohľadávka  
voči slovinským podnikom je vedená samostatne a nie je úročená.  
Pohľadávka vedená voči bývalej Juhoslávii sa nespláca, pretože doteraz nebola rozdelená medzi  
jednotlivé nástupnícke štáty. Ministerstvo financií SR z toho dôvodu eviduje pohľadávku voči bývalej  
Juhoslávii ako celku a nie jednotlivo voči jej nástupníckym štátom, s výnimkou Srbskej republiky (ďalej  
aj „Srbsko“).  
Oficiálne rokovania so Srbskom, týkajúce sa problematiky dlhu, začali v júni 2013 počas 5. zasadnutia  
Zmiešanej komisie pre hospodársku spoluprácu medzi Srbskou republikou a Slovenskou republikou  
v Belehrade. V roku 2017 sa rokovania so srbskou stranou zintenzívnili a ich výsledkom bola Banková  
dohoda medzi ČSOB, a.s. Praha a Národnou bankou Srbska uzatvorená dňa 20.7.2017.  
23  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
Následne bol dňa 06.7.2018 podpísaný Dodatok č. 1 k Bankovej dohode z júla 2017, na základe ktorého  
boli vypočítané a následne v účtovníctve Ministerstva financií SR zaúčtované úroky voči Srbsku.  
V nadväznosti na závery z 8. zasadnutia Zmiešanej komisie pre hospodársku spoluprácu medzi  
Slovenskou republikou a Srbskou republikou, ktoré sa konalo v júni 2018 v Bratislave, zaslalo srbské  
ministerstvo financií Ministerstvu financií SR v októbri 2018 návrh textu medzivládnej dohody a tri  
návrhy na spôsob vysporiadania srbského dlhu. Počas poslednej návštevy srbskej delegácie v Bratislave,  
ktorá sa konala 11.12.2018 bolo na úrovni premiérov oboch krajín deklarované, že Slovenská republika  
preferuje alternatívu jednorazového splatenia dlhu zo strany Srbska.  
Alžírska demokratická a ľudová republika  
Pohľadávka v sume 11 589 tis. USD vznikla na základe Úverovej dohody medzi vládou  
Československej socialistickej republiky (ďalej len „ČSSR“) a vládou Alžírskej demokratickej  
a ľudovej republiky (ďalej „ADĽR“ alebo „Alžírsko“), ktorá bola podpísaná dňa 16.11.1984 v Prahe.  
Predmetom medzivládnej úverovej dohody bolo poskytnutie úveru ADĽR v celkovej sume 200 000 tis.  
USD. Časť úveru mala byť použitá na vybavenie a zariadenia pochádzajúce z ČSSR pre alžírske závody  
na výrobu dlaždíc a tehiel, a súvisiace služby. Pohľadávka ČSSR z poskytnutého úveru sa mala stať  
splatnou, keď dodávateľ zariadení (spoločnosť Pragoinvest, a.s. Praha) uvedie všetky zariadenia do  
prevádzky a dokončí svoje dodávky. Splatenie úveru bolo priamo v medzivládnej úverovej dohode  
podmienené odkladacou podmienkou, ktorou bolo uvedenie skompletizovaných zariadení do  
prevádzky, dodanie poslednej dodávky vybavení, ktoré sa nemontujú, resp. pri službách dátum  
poslednej fakturácie (článok 7 medzivládnej úverovej dohody). Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť  
Pragoinvest, a.s. Praha neuviedla do prevádzky žiadny z investičných celkov, na strane československej  
federácie nevznikol právny nárok na splatenie vyčerpanej časti úveru zo strany ADĽR. Slovenská  
republika eviduje jednu tretinu tejto pohľadávky a Česká republika jej zvyšné dve tretiny.  
Okrem toho Ministerstvo financií SR eviduje voči ADĽR ešte ďalšiu pohľadávku v sume 2 139 tis.  
USD. Ide o zostatok pohľadávky, ktorá vznikla tiež na základe vyššie uvedenej medzivládnej úverovej  
dohody. Alžírsko bolo zmluvne povinné splácať úver hotovostnými splátkami a dodávkami tovaru.  
Posledná hotovostná splátka alžírskeho dlhu bola uhradená začiatkom roku 2011.  
Túto časť pohľadávky vysporiadavala (deblokovala), na základe udeleného mandátu (po súhlase vlády  
SR), spoločnosť Lentimex International, s.r.o. (ďalej len „Lentimex“). Posledný udelený mandát mal  
platnosť do začiatku februára 2010, pričom spoločnosti Lentimex sa nepodarilo pohľadávku plne  
vysporiadať, nakoľko finančná kríza roku 2009 sa dotkla fosfátov aj iných druhov komodít, ktorými  
Lentimex zabezpečoval deblokáciu predmetnej časti pohľadávky. Pohľadávka nie je úročená.  
24  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
Čínska ľudová republika  
Pohľadávka vznikla na základe tzv. barterových obchodov, ktoré sa uskutočňovali medzi bývalými  
československými podnikmi zahraničného obchodu a príslušnými čínskymi podnikmi v rokoch  
1986 - 1990 a 1990 - 1992. V zmysle Protokolu podpísaného medzi Ministerstvom financií SR a  
Ministerstvom financií ČR o ďalšom postupe pri vysporiadaní pohľadávok a záväzkov Slovenskej  
republiky a Českej republiky voči zahraničiu zo dňa 1.2.1999 v znení neskorších dodatkov postupujú  
na základe vzájomnej dohody obe ministerstvá spoločne pri vysporiadaní pohľadávok voči Čínskej  
ľudovej republike. Doterajšie aktivity vyvinuté Ministerstvom financií SR, Ministerstvom financií ČR  
a ČSOB, a.s., Praha s cieľom riešiť splácanie pohľadávky, však narazili na komunikačnú bariéru,  
pretože oslovené inštitúcie štátnej správy Čínskej ľudovej republiky vyhlásili, že Čínska ľudová  
republika nemá žiadny nesplatený vládny dlh a že existujúci dlh je dlhom, ktorý vznikol na úrovni  
čínskych spoločností pôsobiacich v jednotlivých provinciách, ktoré by si ich mali vyriešiť samé.  
Komunikácia s týmito podnikmi je veľmi zložitá.  
Ruská federácia – Krivoj Rog  
Ide o pohľadávku z vládneho úveru poskytnutého bývalou ČSFR bývalému Zväzu sovietskych  
socialistických republík (ZSSR) na výstavbu Krivorožského ťažobného a úpravárenského kombinátu  
okysličených rúd (ďalej „KŤUK“) na území Ukrajiny – Krivoj Rog. Vlastnícke vzťahy ku KŤUK medzi  
Ruskou federáciou a Ukrajinou však nie sú doteraz vyriešené, a preto je táto pohľadávka vedená  
samostatne voči Ruskej federácii. Vecná stránka tejto pohľadávky je riešená Ministerstvom  
hospodárstva SR a za jej účtovno-evidenčnú stránku zodpovedá Ministerstvo financií SR.  
Kórejská ľudovodemokratická republika  
Slovenská republika eviduje voči KĽDR dve pohľadávky, a to jednu v konvertibilnej mene (USD)  
a druhú v nekonvertibilnej mene. Severokórejská strana prostredníctvom veľvyslanca SR v Soule  
požiadala slovenskú stranu o úľavy pri riešení svojho dlhu. Otázku možných úľav severokórejského  
dlhu Ministerstvo financií SR konzultovalo s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí  
SR. Počas opätovnej pracovnej cesty veľvyslanca SR v Soule do KĽDR, ktorá sa konala na prelome  
októbra a novembra 2013, veľvyslanec tlmočil severokórejskej strane odmietané stanovisko Slovenskej  
republiky k odpusteniu severokórejského dlhu.  
India  
Pohľadávka Slovenskej republiky voči Indickej republike bola v plnej výške vysporiadaná v roku 2004  
formou deblokácií. V roku 2006 si ČSOB, a.s., Praha uplatnila u Reserve Bank of India nárok zo  
zaisťovacej doložky v trojstrannej dohode o externom rozdelení pohľadávok uzatvorenej medzi Reserve  
Bank of India, ČSOB, a.s., Praha a NBS. Tento nárok Reserve Bank of India akceptovala ako nárok  
Slovenskej republiky za obdobie, v ktorom pohľadávka nebola rozdelená medzi SR a ČR. O tejto  
skutočnosti bolo Ministerstvo financií SR informované listom NBS z júla 2013.  
25  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
V záujme riešenia tejto pohľadávky sa uskutočnilo stretnutie zástupcov Veľvyslanectva Indickej  
republiky v SR so zástupcami NBS. Zároveň NBS tlmočila požiadavku MF SR na vysporiadanie  
pohľadávky v mene EUR alebo v inej konvertibilnej mene. Indická strana požiadala o písomné zaslanie  
podkladov a vyžiadala si aj kópie medzibankového protokolu. NBS požadované dokumenty zaslala  
Veľvyslanectvu Indickej republiky v júni 2014, pričom indická strana nereaguje na zaslané informácie  
a ani na swiftové správy zo strany NBS.  
B.IV. Finančné účty a krátkodobý finančný majetok  
Ako finančné účty, resp. krátkodobý finančný majetok sa vykazujú hlavne prostriedky na bankových  
účtoch, účtoch Štátnej pokladnice, krátkodobé majetkové a dlhové cenné papiere a zostatok vo  
fyzických pokladniciach účtovných jednotiek.  
Hodnota finančných účtov a krátkodobého finančného majetku k 31.12.2018 bola 3 634 653 tis. eur.  
Z toho najvyššiu sumu tvorili bankové účty v hodnote 2 853 325 tis. eur a účty Štátnej pokladnice  
705 068 tis. eur. Medziročný pokles bol spôsobený najmä poklesom zostatkov účtov Štátnej pokladnice  
o 593 415 tis. eur. Bankové účty medziročne vzrástli o 136 712 tis. eur.  
Finančné účty a krátkodobý finančný majetok súhrnného celku  
(v tis. eur)  
Finančné účty  
2018  
2017 Δ 2018-2017  
Bankové účty  
2 853 325  
2 716 613  
136 712  
-593 415  
6 261  
Účty Štátnej pokladnice  
Pokladnica a ceniny  
Spolu  
705 068  
70 478  
1 298 483  
64 217  
3 628 872  
4 079 313  
-450 442  
Krátkodobý finančný majetok  
2018  
2017 Δ 2018-2017  
Realizovateľné cenné papiere  
5 027  
5 919  
-892  
130  
32  
Dlhové cenné papiere  
Majetkové cenné papiere  
Ostatný krátkodobý finančný majetok  
Spolu  
534  
69  
404  
37  
151  
137  
14  
5 781  
6 497  
-716  
V rámci ústrednej správy dochádza k eliminácii hodnoty bankových účtov tých subjektov, ktorý sú  
klientmi Štátnej pokladnice a majú v nej vedené účty (napríklad štátne fondy, Sociálna poisťovňa,  
verejné vysoké školy, vyššie územné celky, dobrovoľní klienti). Preto sa zostatky týchto organizácií  
neuvádzajú.  
Z vykázaného zostatku bankových účtov súhrnného celku vykazujú najvyššiu hodnotu obce  
a organizácie v ich konsolidovaných celkoch (1 108 075 tis. eur), obdobne vyššie územné celky  
(405 467 tis. eur) a štátne obchodné spoločnosti a štátne podniky (1 367 064 tis. eur).  
Účty Štátnej pokladnice zaznamenali pokles o 593 415 tis. eur. Dôvodom bol presun voľných  
finančných prostriedkov na úložky v komerčných bankách, čo malo za následok nárast krátkodobých  
pohľadávok Ministerstva financií SR z operácií na finančnom trhu.  
26  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
Krátkodobý finančný majetok  
V rámci krátkodobého finančného majetku došlo medziročne k poklesu hodnoty o 716 tis. eur, pričom  
rozhodujúci podiel tvoria ostatné realizovateľné cenné papiere spoločnosti MH Manažment a.s. (5 027  
tis. eur), ktoré predstavujú nevyplatené štátne dlhopisy zaniknutého FNM.  
B.V. Poskytnuté návratné finančné výpomoci  
Poskytovanie návratných finančných výpomocí je špecifikom pre štátnu správu a územnú samosprávu.  
V rámci ústrednej správy môže návratné finančné výpomoci poskytovať Ministerstvo financií SR a iný  
orgán štátnej správy, ak tak umožňuje príslušný zákon (napríklad Ministerstvo zdravotníctva SR,  
Ministerstvo hospodárstva SR). Návratné finančné výpomoci sa poskytujú subjektom na riešenie  
špecifických situácii pri nedostatku vlastných zdrojov subjektu alebo v situácii, že by subjekt musel  
financovať svoje neočakávané potreby cez úvery a zhoršovalo by to jeho platobnú schopnosť. Návratné  
finančné výpomoci Ministerstva financií SR sú úročené s priaznivejšími platobnými podmienkami  
z hľadiska začiatku a doby splácania istiny alebo úroku.  
Všetky návratné finančné výpomoci poskytnuté ústrednou správou napr. mestám, obciam  
a podnikateľským subjektom v rámci súhrnného celku sú predmetom vzájomnej eliminácie. Ide najmä  
o návratnú finančnú výpomoc poskytnutú Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov  
v hodnote 410 000 tis. eur a výpomoci mestám SR v objeme 47 424 tis. eur. Pôvodne poskytnuté  
výpomoci zo strany Ministerstva financií SR voči podnikateľským subjektom mimo súhrnného celku sa  
prehodnocujú pokiaľ ide o ich návratnosť a k nesplácaným výpomociam sa tvoria opravné položky  
alebo sa so súhlasom vlády SR trvalo odpisujú do nákladov.  
Návratné finančné výpomoci súhrnného celku  
(v tis. eur)  
Druh výpomoci  
2018  
2017  
Δ 2018-2017  
Subjektom v rámci konsolidovaného celku  
318  
536  
-218  
Subjektom verejnej správy  
Podnikateľským subjektom  
Ostatným organizáciám  
Fyzickým osobám  
641  
9 579  
785  
600  
189  
230  
624  
41  
9 390  
555  
-388  
236  
Spolu  
11 559  
2 179  
9 380  
K 31.12.2018 vykazoval súhrnný celok 11 559 tis. eur z poskytnutých výpomocí, z toho 10 606 tis. eur  
dlhodobých a 953 tis. eur krátkodobých. Na prírastku poskytnutých výpomocí sa podieľalo najmä  
Ministerstvo financií SR, ktoré v roku 2018 poskytlo spoločnosti GA Drilling, a.s. výpomoc vo výške  
9 500 tis. eur.  
C. Časové rozlíšenie aktív  
V rámci časového rozlíšenia na strane aktív sa vykazujú náklady budúcich období a príjmy budúcich  
období. Položky časového rozlíšenia slúžia na zaznamenanie časového nesúladu medzi výdavkami  
a nákladmi a medzi príjmami a výnosmi. Uplatňujú sa v účtovníctve z dôvodu akruálneho princípu  
27  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
účtovania, podľa ktorého sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia  
(bez ohľadu na hotovostné plnenie príjmov a výdavkov).  
Časové rozlíšenie aktív dosiahlo hodnotu 471 061 tis. eur a medziročne sa znížilo o 30 391 tis. eur.  
Náklady budúcich období dosiahli hodnotu 413 455 tis. eur a príjmy budúcich období 57 606 tis. eur.  
Rozhodujúci podiel na nákladoch budúcich období má ústredná správa, a to 386 872 tis. eur. Najvyššiu  
hodnotu vykazuje Ministerstvo financií SR 193 738 tis. eur (medziročne menej o 19 464 tis. eur) ako  
časovo rozlíšené úroky zo štátnych cenných papierov a úverov, Národná diaľničná spoločnosť, a.s.  
99 595 tis. eur najmä ako náklady na používanie mýtneho systému (medziročne menej o 21 796 tis. eur  
z dôvodu rozpustenia nákladov na elektronický systém výberu mýta 20 710 tis. eur). Ďalej významnú  
hodnotu vykazuje Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 24 132 tis. eur (medziročne menej o 5 997 tis.  
eur) z dôvodu časovo rozlíšených platieb na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou  
a príspevku Národnému centru zdravotníckych informácií.  
Príjmy budúcich období sú tvorené opäť ústrednou správou (43 934 tis. eur) a v rámci toho Národný  
jadrový fond vykazuje 24 544 tis. eur, Ministerstvo hospodárstva SR 5 172 tis. eur, JAVYS, a.s. 3 609  
tis. eur. Ide najmä o časové rozlíšenie hotovostných platieb, ktoré sa viažu k výnosom bežného obdobia  
a budú vyinkasované nasledujúce účtovné obdobie.  
PASÍVA  
Celkové pasíva dosiahli k 31.12.2018 hodnotu 66 694 805 tis. eur, čo je v porovnaní s rokom 2017 viac  
o 1 515 143 tis. eur. Celkové pasíva sú tvorené záväzkami (63 %), rezervami (47,5 %), vlastným imaním  
(-35,6 %), bankovými úvermi a časovým rozlíšením (11,7 % resp. 13 %).  
Na zvýšení celkových pasív sa podieľalo najmä zvýšenie rezerv o 5 084 398 tis. eur, ktoré mali vplyv  
na zníženie výsledku hospodárenia bežného obdobia a teda aj celkového vlastného imania. Ďalej sa  
zvýšili záväzky o 974 899 tis. eur, bankové úvery a výpomoci poklesli o 991 485 tis. eur a účty časového  
rozlíšenia vzrástli o 134 576 tis. eur.  
Vlastné imanie sa znížilo o 3 798 505 tis. eur najmä z dôvodu záporného výsledku hospodárenia  
minulých období, ktorý dosiahol pokles o -2 422 275 tis. eur najmä vplyvom účtovania dlhodobých  
rezerv na zamestnanecké požitky v ústrednej správe v minulých rokoch. Záporný výsledok  
hospodárenia bežného obdobia sa medziročne prehĺbil o 1 414 838 tis. eur (v roku 2017 to bolo  
-1 679 649 tis. eur).  
Z cudzích zdrojov zaznamenali významný medziročný prírastok rezervy, a to najmä rezervy na  
zamestnanecké požitky v ústrednej správe o 5 229 348 tis. eur, záväzky vzrástli o 974 899 tis. eur,  
naopak pokles zaznamenali krátkodobé dlhopisy o 704 688 tis. eur najmä splatením štátnych dlhopisov.  
28  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
A. Vlastné imanie  
Vlastné imanie súhrnného celku dosiahlo -23 760 933 tis. eur, z toho oceňovacie rozdiely dosiahli  
87 424 tis. eur, celkový výsledok hospodárenia -24 028 940 tis. eur a podiely iných účtovných jednotiek  
180 582 tis. eur. Do výsledku hospodárenia minulých období sú zahrnuté aj kapitálové a rezervné fondy  
tvorené v rámci vlastného imania, ktorých hodnota za rok 2018 bola 4 136 883 tis. eur.  
A.I. Oceňovacie rozdiely  
Oceňovacie rozdiely sú tvorené rozdielmi z precenenia majetku a záväzkov v sume -9 441 tis. eur a  
rozdielmi z precenenia kapitálových účastí v obchodných spoločnostiach, ktoré nie sú zaradené  
do súhrnného celku ako dcérske účtovné jednotky, v hodnote 96 865 tis. eur. Oceňovacie rozdiely sa  
úhrnom zvýšili o 51 171 tis. eur (v roku 2017 to bolo o 83 406 tis. eur), a to z 36 253 tis. eur na 87 424  
tis. eur. Kým v roku 2017 vykazovala najväčší podiel ústredná správa (24 974 tis. eur), a v rámci nich  
Ministerstvo financií SR (18 590 tis. eur), v roku 2018 vzrástol podiel obcí na hodnote z 15 003 tis. eur  
na 71 537 tis. eur. Dôvodom je hlavne prírastok hodnoty z konsolidovaných závierok obcí, a to najmä  
v prípade Hlavného mesta SR Bratislavy o 58 410 tis. eur a Mesta Liptovský Mikuláš o 2 027 tis. eur.  
A.II. Výsledok hospodárenia  
Výsledok hospodárenia v sume -24 028 940 tis. eur je tvorený výsledkom hospodárenia za bežné  
účtovné obdobie vo výške -4 513 298 tis. eur a výsledkom hospodárenia minulých období (vytvorených  
v minulých rokoch) v hodnote -19 515 642 tis. eur.  
Výsledok hospodárenia minulých rokov bez vplyvu položky fondov dosiahol hodnotu  
-24 158 959 tis. eur a medziročne sa zhoršil o 3 238 742 tis. eur. Na tejto položke sa za rok 2018  
vykazuje najmä prevod výsledku hospodárenia za predchádzajúce obdobie (za rok 2017 to bolo -3 098  
460 tis. eur, čo bol horší výsledok ako v roku 2016, o 1 679 650 tis. eur). Významnou zmenou hodnoty  
(tak ako v roku 2017) bol prepočet zostatkovej hodnoty dlhodobého hmotného majetku v ústrednej  
správe (rozpočtové a príspevkové organizácie) z dôvodu prehodnotenia doby životnosti a používaných  
účtovných odpisov. Táto zmena predstavovala zlepšenie výsledku hospodárenia o 304 740 tis. eur (v  
roku 2017: 437 707 tis. eur).  
Vykazovanie fondov v rámci výsledku hospodárenia platí pre subjekty, ktoré sa prispôsobujú postupom  
účtovania pre rozpočtové a príspevkové organizácie. Z tohto dôvodu sú vo výsledku hospodárenia  
minulých rokov agregované aj všetky kapitálové fondy, fondy tvorené zo zisku a ostatné fondy  
obchodných spoločností, neziskových organizácií, verejnoprávnych inštitúcií (ako napríklad verejné  
vysoké školy), záujmových združení v súhrnnom celku v prípade, že neboli predmetom eliminácií.  
Tieto položky zlepšujú výsledok hospodárenia, nakoľko fondy z podstaty ich tvorby a použitia nemajú  
záporný zostatok. Ich hodnota k 31.12.2018 bola 4 136 882 tis. eur, pričom boli medziročne vyššie  
o 310 032 tis. eur. Na tomto zvýšení sa podieľa najmä zahrnutie Fondu ochrany vkladov a jeho hodnoty  
príspevkov, ktoré sú účtované do vlastného imania, do súhrnného celku (zostatok za rok 2018 bol  
29  
Poznámky súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2018  
260 661 tis. eur) a prírastok fondov Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov z dôvodu  
presunu výsledku hospodárenia za rok 2017 (52 702 tis. eur) do fondov. Zisk agentúry bol medziročne  
vyšší o 31 809 tis. eur.  
Najvýznamnejšou položkou sú fondy štátnych rozpočtových organizácií (ministerstiev), ktoré evidujú  
v kapitálových fondoch hodnotu kmeňového imania v štátnych podnikoch (30 95 198 tis. eur).  
Ústredná správa zaznamenala zníženie hodnoty kapitálových fondov, najmä u Ministerstva  
hospodárstva SR z dôvodu zmeny hodnoty kmeňového imania štátnych podnikov o 21 330 tis. eur.  
Výsledok hospodárenia za rok 2018 dosiahol zápornú hodnotu -4 513 298 tis. eur a medziročne sa  
zhoršil o 1 414 838 tis. eur zo zápornej hodnoty -3 098 460 tis. eur v roku 2017.  
Na zhoršení výsledku hospodárenia sa podieľala ústredná správa, ktorá zaznamenala medziročne vyšší  
záporný výsledok hospodárenia o -1 428 059 tis. eur, ktorý bol tvorený najmä vyššími nákladmi na  
tvorbu rezervy na zamestnanecké požitky (o 2 301 868 tis. eur), ktoré absorbovali aj dosiahnuté vyššie  
výnosy z daní (851 885 tis. eur).  
A.III. Podiely iných účtovných jednotiek  
Podiely iných účtovných jednotiek predstavujú pasívum v podobe vlastníckeho podielu iných  
spoločností na základnom imaní v obchodných spoločnostiach súhrnného celku. Vznikajú pri  
konsolidácii kapitálu u tých spoločností, v ktorých subjekty súhrnného celku majú podiel menší ako 100  
%, ale vyšší ako 51 %. Podiely iných účtovných jednotiek teda jedným číslom vyjadrujú aktíva a pasíva  
danej obchodnej spoločnosti, ktoré subjekty súhrnného celku nevlastnia, pretože nevlastnia 100%  
podiel. Oproti roku 2017 sa znížili o 12 564 tis. eur.