Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Obsah

Zhrnutie.......................................................................................................................................

Úvod............................................................................................................................................

1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010.........................................................

1.1. Saldo verejnej správy...................................................................................................................

1.2.Dlh verejnej správy....................................................................................................................

1.3.Čistý dlh verejnej správy...........................................................................................................

1.4.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov...................................................

1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie.............................................

2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti...........................................................................................................................

2.1.Bilancia rozpočtu verejnej správy..............................................................................................

2.1.1.Príjmy verejnej správy.......................................................................................................

2.1.2. Výdavky verejnej správy...................................................................................................

2.2.Štrukturálne saldo, cyklická zložka a jednorazové vplyvy........................................................

2.3.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu..................................................

2.3.1.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu..........................................

2.3.2.Riadenie štátneho dlhu v roku 2018...................................................................................

3. Čisté bohatstvo......................................................................................................................

3.1.Koncept čistého bohatstva.........................................................................................................

3.2.Odhad čistého bohatstva za rok 2018........................................................................................

3.2.1.Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy...............................................................

3.2.2.Vlastné imanie podnikov štátnej správy............................................................................

3.2.3.Vlastné imanie Národnej banky Slovenska.......................................................................

3.2.4.Implicitné záväzky.............................................................................................................

3.2.5.Podmienené záväzky..........................................................................................................

3.2.6.Iné aktíva ako súčasť čistého bohatstva.............................................................................

Zoznam skratiek........................................................................................................................

Slovník odborných pojmov.......................................................................................................

Prílohy:

Príloha č. 1 Prehľad hospodárenia podnikov štátnej správy

Príloha č. 2 Vlastné imanie podnikov štátnej správy

Príloha č. 3 Súhrnná účtovná závierka verejnej správy SR za rok 2018

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Zhrnutie

▪Schodok verejnej správy Slovenskej republiky vykázaný v jednotnej metodike pre členské krajiny EÚ (ESA 2010) dosiahol v roku 2018 úroveň 1,1 % HDP (951 204 tis. eur). Podiel schodku verejnej správy na HDP sa medziročne mierne zvýšil o 0,1 p. b. a v absolútnom vyjadrení o 146 243 tis. eur. Celkové príjmy verejnej správy za rok 2018 dosiahli 36 569 629 tis. eur (40,8 % HDP) a celkové výdavky verejnej správy dosiahli 37 520 833 tis. eur (41,8 % HDP) pri vyčíslenom HDP 89 720 961 tis. eur (rast o 6,2 %).

▪Hrubý dlh verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 dosiahol k 31.12.2018 výšku 44 321 852 tis. eur (49,4 % HDP). Hrubý dlh v pomere k HDP sa medziročne opäť znížil, pričom v roku 2018 to bolo o 1,9 p. b. (v roku 2017 bol pokles o 0,7 p. b.). Tento pokles bol spôsobený najmä medziročným nárastom nominálneho HDP.

▪Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2018 hodnotu -1,5 % HDP a medziročne stúplo o 0,4 p. b. v pomere k HDP. Na dvojročnom horizonte je kumulatívna konsolidácia na úrovni 0,8 % HDP, čo predstavuje mierne odchýlenie o 0,1 p. b. HDP. V roku 2018 neboli na základe princípov metodiky EÚ identifikované žiadne jednorazové vplyvy.

▪V rámci Európskej únie (28 krajín) v roku 2018 dosiahlo 7 krajín vyšší schodok a 16 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ 28 bol 0,7 % HDP (Slovensko 1,1 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 80,4 % HDP (Slovensko 49,4 % HDP) v roku 2018.

▪Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2018 zápornú hodnotu 237 213 457 tis. eur(-264,4 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil negatívny podiel na HDP o 56 p. b. Zníženie čistého bohatstva bolo spôsobené najmä medziročnou zmenou v implicitných záväzkoch (zmena -51,8 p. b.), ktoré zároveň tvoria najväčšiu časť záporného čistého bohatstva (-222,8 %). Medziročná zmena je primárne výsledkom aktualizácie makroekonomických údajov(vrátane prognózy príjmov) a posunom východiskového a koncového roka.

▪Hodnota aktív ako aj pasív súhrnného celku verejnej správy k 31.12.2018 bola 66 694 805 tis. eur (74,3 % HDP) a medziročne vzrástla o 1 515 143 tis. eur (1,7 % HDP). Z aktív vzrástli najmä dlhodobý hmotný majetok (v podobe cestnej a diaľničnej infraštruktúry, pozemkov, dopravných prostriedkov a zariadení) a pohľadávky štátu. Z pasív (v rovnakej výške 66 694 805 tis. eur) sa medziročne zvýšili dlhodobé rezervy a záväzky. Vlastné imanie súhrnného celku medziročne pokleslo o 3 798 505 tis. eur.

▪Celkové náklady z výkazu ziskov a strát súhrnného celku dosiahli 64 672 254 tis. eur a celkové výnosy dosiahli 60 157 417 tis. eur. Medziročne boli vyššie náklady na tvorbu rezerv a náklady na transfery. Vo výnosoch zaznamenali významný rast tržby z predaja vlastných výkonov a tovaru tržby za poskytované výkony a tovar, a výnosy z daní a poplatkov. Účtovný výsledok hospodárenia dosiahol -4 518 761 tis. eur, čo je zvýšenie záporného výsledku medziročneo 1 430 291 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Úvod

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky (ďalej aj „súhrnná správa“ alebo „správa“) je komplexný dokument o hospodárení verejných financií Slovenska za predchádzajúci kalendárny rok. Súhrnná správa aktualizuje a dopĺňa údaje obsiahnuté v Štátnom záverečnom účte SR (ďalej len „ŠZÚ“), ktorý sa predkladá na rokovanie vlády v apríli bežného roka. Hlavným cieľom ŠZÚ je prezentácia údajov o hospodárení verejnej správy v metodike ESA 2010 v najskoršom možnom termíne. V čase zostavovania súhrnnej správy (október) je už dostupný väčší rozsah údajov a informácií, napr. na základe schválených účtovných závierok niektorých subjektov, na základe daňových priznaní či zúčtovania odvodov, ktoré tvoria najväčšiu časť príjmov, údaje o podmienených záväzkoch z účtovných závierok a údaje z procesu účtovnej konsolidácie. Okrem údajov o hospodárení verejnej správy v metodike ESA 2010 prináša informácie o čistom bohatstve, hospodárení podnikov štátnej správy, čistom dlhu, jednorazových efektoch, štrukturálnom salde a vyhodnotení stratégie riadenia štátneho dlhu. Druhý podstatný rozdiel spočíva v tom, že správa sa zameriava na analýzu vývoja verejných financií oproti predchádzajúcemu roku (medziročné zmeny dosiahnutej skutočnosti) a ŠZÚ sa sústreďuje najmä na porovnanie plánu rozpočtu verejnej správy s dosiahnutou skutočnosťou.

Obsah správy je definovaný prostredníctvom troch legislatívnych noriem. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy vymedzuje základný rozsah súhrnnej výročnej správy, termíny jej spracovania a predloženia vláde a Národnej rade Slovenskej republiky. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti ustanovuje nad rámec zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy ďalšie požiadavky na údaje a informácie, ktoré má súhrnná správa obsahovať (napr. čisté bohatstvo, jednorazové vplyvy a štrukturálne saldo). Zákon o účtovníctve ustanovuje pre účtovné jednotky verejnej správy povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku a pre Ministerstvo financií Slovenskej republiky povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy.

Významnou udalosťou v štatistike verejnej správy bola benchmarková revízia údajov zo strany Štatistického úradu SR, ktorej výsledky sú zahrnuté do jesennej notifikácie údajov za rok 2018, pričom došlo aj k revízii celého časového radu ročných údajov (saldo, dlh, HDP). V súhrnnej výročnej správe za rok 2018 boli ďalej aktualizované údaje pre výpočet čistého bohatstva, najmä čo sa týka implicitných záväzkov, vlastného imania ústrednej správy a podmienených pasív. Početnosť subjektov, ktoré vstupujú do výpočtu čistého bohatstva je stále veľkou výzvou z pohľadu skúmania ich ekonomickej ako aj právnej podstaty. Ministerstvo financií SR v priebehu roka 2018 ako aj v roku 2019 pracovalo na možnostiach získavania relevantných údajov od týchto subjektov, ktoré často krát nie sú dostupné z verejne prezentovaných informačných zdrojov.

Výsledkom by mali byť v budúcnosti spoľahlivejšie a presnejšie údaje (najmä o hospodárení štátnych podnikov, a vývoji zložiek čistého bohatstva ako sú implicitné záväzky a podmienené aktíva a pasíva), ktoré by vychádzali z nastavených metodických postupov a systematického zberu informácií.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Štruktúra dokumentu Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky:

▪Zhrnutie prezentuje najdôležitejšie údaje o hospodárení verejných financií Slovenskej republiky za rok 2018. Detailnejšie informácie možno nájsť v jednotlivých kapitolách správy.

▪Prvá kapitola prezentuje verejné financie z pohľadu sektorového členenia verejnej správy podľa metodiky ESA 2010. Dôraz sa kladie na príspevok jednotlivých skupín subjektov verejnej správy k výsledku rozpočtového hospodárenia verejnej správy. Hlavnými údajmi tejto časti sú saldo a dlh verejnej správy podľa maastrichtských kritérií.

▪Druhá kapitola nadväzuje na prvú v hodnotení verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy. Pokiaľ sa však prvá kapitola zameriava striktne na údaje v metodike ESA 2010, ktoré sú obsahom októbrovej notifikácie, druhá kapitola hodnotí vývoj verejnej správy najmä z pohľadu údajov, ktoré má obsahovať súhrnná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Tieto údaje prehlbujú analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy.

▪Tretia kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. V tejto časti je popísaná štruktúra a medziročné zmeny čistého bohatstva, v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený na popis hospodárenia podnikov štátnej správy.

▪Príloha č. 1 má tabuľkovú podobu a viaže sa k tretej kapitole. Obsahuje zoznam podnikov štátnej správy s údajmi o ich výsledku hospodárenia, výške vlastného imania za posledné tri roky a o výške vlastníckeho podielu štátu v podnikoch.

▪Príloha č. 2 má tabuľkovú podobu, obsahuje údaje o vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy v detailnom členení podľa položiek vlastného imania,

▪Príloha č. 3 predstavuje súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky za príslušný rok, ktorá je povinnou súčasťou tejto správy v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách.

Ďalej je súčasťou správy slovník odborných pojmov, ktorý detailne, ale zároveň zrozumiteľne vysvetľuje hlavné pojmy obsiahnuté v správe. V dokumente sa uvádza množstvo názvov a viacero zákonov v skrátenej podobe, preto je priložený aj zoznam skratiek.

K správe je priložená aj elektronická príloha, ktorá sa viaže k prvej kapitole a je zverejnená len na internetovej stránke MF SR spolu s hlavným dokumentom. Elektronická príloha obsahuje štruktúru schodku verejnej správy a jeho financovanie v roku 2018 podľa jednotlivých skupín subjektov v metodike ESA 2010 (prechod od hotovostného schodku ku schodku v metodike ESA 2010).

Pri výpočte podielových ukazovateľov verejných financií boli použité údaje o HDP v bežných cenách, ktoré boli notifikované v rámci októbrovej notifikácie: 2018: 89 720 961 tis. eur, 2017: 84 517 005 tis. eur 2016: 81 038 379 tis. eur. Oproti minuloročnej správe sa revidovali hodnoty HDP v celom časovom rade za roky 1995 až 2017, čo mohlo mať dopad na zmenu veľkosti podielových ukazovateľov na HDP v týchto rokoch.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

1.Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010

V tejto časti správy sú prezentované výsledky hospodárenia s verejnými financiami podľa metodiky ESA 2010, ktorú uplatňujú všetky členské štáty EÚ. Kapitola obsahuje údaje, ktoré boli predmetom hodnotenia zo strany Európskeho štatistického úradu (Eurostatu) v rámci októbrovej notifikácie. Okrem výsledného salda príjmov a výdavkov a hodnoty hrubého dlhu verejnej správy sa analyzuje príspevok jednotlivých skupín subjektov verejnej správy k saldu a pri analýze dlhu príspevok faktorov, ktoré vysvetľujú jeho medziročnú zmenu. Kapitola tiež obsahuje porovnanie notifikovaných údajov o salde a dlhu verejnej správy za všetky členské krajiny Európskej únie, ako aj rozdiel medzi jarnou a jesennou notifikáciou.

Benchmarková revízia údajov v roku 2019

V rámci jesennej notifikácie uskutočnil Štatistický úrad SR pravidelnú bežnú spätnú revíziu národných účtov za roky 2016 a 2017 a spresnil údaje z apríla 2019. Okrem tejto rutinnej revízie, Štatistický úrad SR vykonal v mesiacoch júl až september tohto roka veľkú benchmarkovú revíziu údajov v systéme národných účtov1. Benchmarkovú revíziu realizujú všetky krajiny EÚ, väčšina ju plánuje vykonať rovnako ako SR v roku 2019. Dotkne sa ročných aj kvartálnych dát za sektorové a národné účty, v niektorých prípadoch od roku 1995 až po rok 2018. Benchmarková revízia je revízia

definitívnych údajov z dôvodu významných metodických zmien vyplývajúcich z revidovania metodík,

zo zmeny postupov štatisticko – matematických metód výpočtov alebo opráv údajov. Ide o pravidelnú

revíziu, ktorá sa vykonáva v periodicite 5 až 10 rokov a v súlade s revíznou politikou Eurostatu by sa mala vykonávať za referenčné roky končiace „0“ a „5“, s implementačnými rokmi končiacimi „4“ a „9“. Takáto revízia by mala generovať celé časové rady alebo podľa princípu „čo najďalej dozadu“. Preto budú v rámci veľkej revízie 2019 revidované nie len roky 2015 až 2018, ale aj staršie roky od roku 1995. Zmeny boli vykonané aj na základe dvoch dokumentov, ktoré vydáva Eurostat pre členské krajiny EÚ a podľa ktorého majú národné štatistické autority (v SR je to Štatistický úrad SR, Ministerstvo financií SR a Národná banka Slovenska) záväzne postupovať. Ide o nový Manuál pre deficit a dlh verejnej správy (MGDD2) a Príručku pre benchmarkovú revíziu 20193.

Revidované ročné sektorové a národné účty boli do Eurostatu zaslané v pravidelnom septembrovom termíne, a to k 30. septembru 2019. Následne v krátkom časovom odstupe Štatistický úrad SR zreviduje aj štvrťročné národné a sektorové účty. Poslednou resp. predchádzajúcou veľkou revíziou prešli národné účty v roku 2014, a to z dôvodu prechodu na novú metodiku ESA 2010, ktorá nahradila dovtedy používanú ESA 95.

www.slovak.statistics.sk

/ Významné aktivity / Štatistický úrad SR zverejňuje revízie národných účtov

https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-manuals-and-guidelines/-/KS-GQ-19-007

https://ec.europa.eu/eurostat/documents/737960/9861115/Benchmark_revisions_2019.pdf

a zároveň

https://ec.europa.eu/eurostat/documents/3859598/9530664/KS-GQ-18-012-EN-N.pdf

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Najvýznamnejšie zmeny v rámci benchmarkovej revízie4 vykonané v roku 2019, ktoré ovplyvnili doteraz zverejnené hodnoty salda verejnej správy boli:

▪Zaznamenanie výdavku zo štátneho rozpočtu distribučným spoločnostiam (formou nárastu záväzkov z dôvodu časového posunu medzi transakciou a hotovostnou platbou) za platby výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov. Negatívny vplyv na schodok v roku 2018 bol 47 717 tis. eur. Revidovali sa údaje od roku 2009.

▪zmena zaznamenania príjmov Národného jadrového fondu. Nedaňové príjmy súvisiace s povinnými poplatkami výrobcov elektriny nebudú už ESA príjmom verejnej správy, ale finančnou operáciou nevstupujúcou do výpočtu salda. Negatívny vplyv na deficit 2018 bol vo výške 95 493 tis. eur. Revidovali sa údaje od roku 1995.

▪Zaznamenanie pohľadávok a záväzkov z daní a sociálnych príspevkov, ktoré ovplyvnili saldo štátneho rozpočtu negatívne vo výške 9 071 tis. eur. Táto metodická zmena vyplynula z potreby akruálneho zaznamenania transakcií a správneho výpočtu HDP, kedy je potrebné zaznamenať výdavky na dane a príspevky na poistné v čase s ktorým súvisia, to znamená v čase, kedy vznikla povinnosť platiť ich jednotkami verejnej správy. Táto zmena súvisí len s pohľadávkami a záväzkami vyplývajúcimi z fungovania jednotiek, nie s daňami a príspevkami, ktoré zbiera Finančná správa, Ministerstvo vnútra a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Revízia sa vykonala aj za roky 2009 – 2017.

▪Vylúčenie jednorazového príjmu z predaja licencií pre mobilných operátorov z ESA príjmov a rozloženie tohto príjmu do rokov platnosti (užívania) licencie. Ide o časové rozlíšenie príjmov, pričom táto revízia mala pozitívny vplyv na schodok v roku 2018 vo výške 19 273 tis. eur. Revidovali sa údaje od roku 2002.

▪Zmena zaznamenania úrokov zo zahraničných pohľadávok v správe Ministerstva financií SR, kde sa nahradili kapitalizované príjmové úroky jednoduchými úrokmi. Vplyv na schodok mala táto revízia len v rokoch 1995 - 2017, v rozmedzí od -33 934 tis. eur v roku 2001 po 2 268 v roku 1999.

▪Malý vplyv na schodky rokov 2003 - 2017 mala revízia zaradenia Fondu ochrany vkladov a Garančného fondu investícií do sektora verejnej správy.

Najvýznamnejšou zmenou v rámci benchmarkovej revízie, ktorá ovplyvnila výšku dlhu verejnej správy v celom časovom rade bolo zaradenie dlhodobých záväzkov podľa pôvodnej doby splatnosti do dlhových nástrojov (tzv. trade credits).

Benchmarková revízia sa týkala aj revízie časového radu HDP, pričom vplyv revízie na reálne HDP bol v posledných troch rokoch (2015 – 2017) negatívny. Z pohľadu príspevkov k tvorbe HDP bola spotreba domácností revidovaná nahor v súlade s rýchlo rastúcimi príjmami domácností. Naopak zahraničný obchod, vládna spotreba a celkové investície boli revidované skôr nadol. Celkovo sa úpravy rastu HDP v období rokov 1995 až 2018 pohybovali od -1,0 % do 0,7 %.

4 Niektoré revízie ovplyvnili roky 2017 a staršie, čo však mení porovnanie s rokom 2018 oproti tomu, ak by k revízii nedošlo a porovnávali by sa pôvodné hodnoty predchádzajúcich rokov s rokom 2018.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Metodicky malo podľa Štatistického úradu SR najväčší vplyv na revíziu HDP zapracovanie odhadov za živnostníkov a spresnenie odhadu tzv. šedej neevidovanej ekonomiky. Využité boli administratívne zdroje údajov namiesto informácií od spravodajských jednotiek. Ďalej boli upravené vplyvy bytových služieb a stavebnej produkcie. Spresnené boli aj odhady výdavkov domácností na energie a zdravie. Revízia zahraničného obchodu mala za cieľ zosúladiť cezhraničné a účtovné toky elektriny a zemného plynu. Údaje o zahraničnom obchode sa však zmenili aj vplyvom rutinnej revízie prevzatej zo štatistiky platobnej bilancie a podnikovej štatistiky.

Porovnanie údajov salda a dlhu verejnej správy, HDP a rastu ekonomiky pred a po benchmarkovej revízii v % resp. v mld. eur

Ukazovateľ

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

Saldo VS pred

-7,8 %

-7,4 %

-4,2 %

-4,3 %

-2,7 %

-2,5 %

-2,2 %

-0,8 %

Saldo VS po

-8,2 %

-7,5 %

-4,5 %

-4,4 %

-2,9 %

-3,1 %

-2,7 %

-2,5 %

-1,0 %

Dlh VS pred

36,3 %

40,9 %

43,3 %

51,6 %

54,6 %

53,4 %

51,8 %

51,9 %

51,2 %

Dlh VS po

36,4 %

41,0 %

43,5 %

51,8 %

54,7 %

53,5 %

51,9 %

52,0 %

51,3 %

HDP pred

64,0

67,6

70,6

72,7

74,2

76,1

79,1

81,2

84,9

HDP po

64,1

68,1

71,2

73,5

74,4

76,3

79,8

81,0

84,5

Rast HDP pred

-6,5 %

5,6 %

4,5 %

2,9 %

2,0 %

2,6 %

4,0 %

2,6 %

4,5 %

Rast HDP po

-6,6 %

6,2 %

4,6 %

3,2 %

1,2 %

2,6 %

4,6 %

1,6 %

4,3 %

Zdroj: ŠÚ SR

Z dôvodu prehľadnosti opisu výsledkov hospodárenia verejnej správy za rok 2018 ako aj z dôvodu vykonanej rutinnej a benchmarkovej revízie predchádzajúcich rokov, sú v nasledovnom texte porovnávané už len revidované hodnoty (saldo, dlh) za roky 2017 a 2016. Dôraz sa kladie na porovnávanie dosiahnutej skutočnosti za rok 2018 oproti roku 2017, pričom príjmy a výdavky pri skupine subjektov alebo konkrétnom subjekte verejnej správy sú opisované na nekonsolidovanej báze.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

1.1. Saldo verejnej správy

Verejná správa SR na základe výsledkov jesennej notifikácie hospodárila v roku 2018 podľa metodiky ESA 2010 so schodkom 951 204 tis. eur (1,1 % HDP). Schodok v pomere k HDP za rok 2018 vzrástol oproti roku 2017 o 0,1 p. b.

Saldo verejnej správy podľa subsektorov (ESA 2010)

2016

2017

2018

ESA kód

% HDP

tis. eur

1. Verejná správa

S.13

-2,5

-1,0

-1,1

-951 204

2. Ústredná štátna správa

S.1311

-2,8

-1,3

-1 125 478

3. Miestna štátna správa

S.1313

0,5

0,0

0,2

135 234

4. Fondy sociálneho zabezpečenia

S.1314

-0,3

0,4

0,0

39 040

Zdroj: ŠÚ SR

Z pohľadu sektorového členenia sa na schodku najviac podieľala ústredná správa a v rámci nej štátny rozpočet so schodkom 1 570 847 tis. eur, čo predstavuje oproti roku 2017 zhoršenie o 444 611 tis. eur. Negatívny vplyv schodku štátneho rozpočtu na ústrednú správu bol kompenzovaný pozitívnym výsledkom ústredných zdravotníckych zariadení vo výške 219 797 tis. eur a pozitívnym výsledkom štátnych fondov vo výške 101 098 tis. eur, ktoré pomohli znížiť celkový schodok ústrednej správy na 1 125 478 tis. eur.

Schodok štátneho rozpočtu

Na celkovú bilanciu štátneho rozpočtu podľa ESA 2010 malo pozitívny vplyv najmä:

▪zlepšenie akruálnych príjmov z daní, z ktorých najvýraznejšie medziročne rástla daň z pridanej hodnoty, daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a sociálne odvody (viac v kapitole 2),

▪vyššie hotovostné príjmy z rozpočtu EU oproti roku 2017 o 747 228 tis. eur,

▪dividendy a odvody zo zisku zaznamenali rast o 18 743 tis. eur,

▪nárast daňových príjmov štátnych finančných aktív z osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií a osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach o 28 638 tis. eur (nárast v akruálnych daňových príjmoch bol 14 266 tis. eur).

Tieto pozitívne vplyvy na schodok verejnej správy boli čiastočne kompenzované nasledovnými negatívnymi vplyvmi:

▪zhoršením pozície voči EÚ oproti roku 2017 o 14 103 tis. eur, čo bolo spôsobené najmä medziročným poklesom vyrovnávajúcej položky na schodok o 100 294 tis. eur (vyrovnávajúcou položkou sa eliminuje vplyv čerpania EÚ fondov na schodok verejnej správy),

▪vplyv časového rozlíšenia odvodu do EÚ o 64 426 tis. eur (vplyv časového rozlíšenia v roku 2017 bol pozitívny vo výške 32 213 tis. eur a v roku 2018 bol negatívny rovnako vo výške 32 213 tis. eur),

▪časovým rozlíšením prijatých a platených úrokov, disážia a prémie v kapitole štátny dlh, a to vo výške 54 526 tis. eur (vplyv časového rozlíšenia na schodok v roku 2017 bol pozitívny vo výške 48 593 tis. eur a v roku 2018 negatívny vo výške 5 933 tis. eur),

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

▪výdavkom štátnych finančných aktív z dôvodu oddlžovania zdravotníctva vo výške 324 801 tis. eur, z toho 187 219 tis. eur bol transfer Sociálnej poisťovni, 109 557 tis. eur bol transfer ostatným veriteľom zdravotníckych zariadení, 28 000 tis. eur bol transfer Národnej Transfúznej službe SR, 25 tis. eur bol transfer Debitum, a. s. na procesné zabezpečenie úloh súvisiacich s oddlžením zdravotníctva (celkový vplyv oddlženia na saldo verejnej správy bol neutrálny).

Schodok verejnej správy podľa jednotlivých (skupín) subjektov v tis. eur

2016

2017

2018

Skutočnosť

Rozpočet

Ústredná správa, z toho

-2 234 214

-1 090 818

-1 125 478

-1 186 989

Štátny rozpočet1)

-2 281 650

-1 126 236

-1 570 847

-1 555 727

Príspevkové organizácie ústrednej správy

33 340

31 361

2 002

-12 998

Štátne fondy

91 504

100 427

101 098

297 730

Eximbanka SR

9 250

563

13 776

120

Obchodné spoločnosti štátu

20 558

-90 625

-14 402

20 328

z toho:

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

62 166

-35 116

9 541

36 965

JAVYS, a.s.

12 345

7 043

7 324

-5 037

Železnice Slovenskej republiky

23 464

-97 591

537

MH Invest II, s.r.o.

-20 207

23 429

-538

-655

MH Manažment, a.s.

-47 083

-27 550

-8 055

-4 022

MH Invest, s.r.o.

10 322

25 267

-10 990

-204

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

-20 449

13 893

-12 221

-6 719

Verejné vysoké školy

40 133

19 336

30 982

203

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

-108 815

-92 591

219 797

-16 657

Ostatné subjekty ústrednej správy

-38 534

66 947

92 116

80 012

Miestna samospráva, z toho

443 342

-19 845

135 234

273 275

Obce a ich rozpočtové organizácie

340 655

-15 130

-29 323

170 135

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

83 048

-16 489

102 822

90 093

Príspevkové organizácie obcí

11 510

7 642

5 482

2 020

Príspevkové organizácie VÚC

259

-549

2 630

1 740

Dopravné podniky

12 509

8 505

10 990

9 270

Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy

-2 118

-7 805

46 990

Ostatné subjekty miestnej samosprávy

-2 521

3 981

-4 357

Fondy sociálneho zabezpečenia

-215 732

305 702

39 040

170 903

Sociálna poisťovňa

-141 050

139 926

27 888

40 872

Verejné zdravotné poistenie

-74 682

165 776

11 152

130 031

Schodok verejnej správy spolu

-2 006 604

-804 961

-951 204

-742 811

% z HDP

-2,5

-1,0

-1,1

-0,8

1) Vrátane štátnych finančných aktív, mimorozpočtových účtov a salda účtu štátneho dlhu Zdroj: MF SR

Nasledujúci text hodnotí skutočne dosiahnuté saldo vybraných skupín subjektov verejnej správy alebo konkrétnych subjektov za rok 2018 a jeho medziročnú zmenu.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Prebytok príspevkových organizácií ústrednej správy za rok 2018 bol medziročne nižší o 29 359 tis. eur.

Aj keď hotovostný prebytok v porovnaní s rokom 2017 bol vyšší o viac ako 22 087 tis. eur, imputovaný záväzok voči prijatým zahraničným grantom zo zdrojov EÚ v roku 2018 v objeme viac ako 64 164 tis. eur (Slovenská inovačná a energetická agentúra) spôsobil zníženie ESA prebytku na 2 002 tis. eur.

K zníženiu schodku verejnej správy prispeli štátne fondy s prebytkom 101 098 tis. eur. V tomto roku

nastala hlavná zmena u Národného jadrového fondu, pri ktorom došlo k zmene ESA metodiky na základe ktorej sa už v príjmoch nevykazujú prostriedky určené na skladovanie a budúcu likvidáciu jadrového odpadu, čo sa prejavilo aj do revidovaných dát za predchádzajúce roky.

Exportno-importná banka Slovenskej republiky dosiahla v roku 2018 prebytok vo výške 13 776 tis. eur,

čo predstavovalo nárast oproti roku 2018 o 13 213 tis. eur. Nárast na príjmoch z úrokov z financovania vývozných úverov mierne zvýšil hotovostný prebytok oproti predchádzajúcemu roku. Vyšší ESA schodok dosiahla Eximbanka SR vďaka nižšiemu poklesu pohľadávok z poistenia oproti roku 2017 o 7 088 tis. eur (súvisiace s vyšším záujmom o vývozné a investičné úvery) a poklesu záväzku technických rezerv na poistenie (postupné čerpanie rezervy vo výške poistného patriaceho do daného obdobia).

Zlepšenie hospodárenia Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS) o 44 657 tis. eur v roku 2018 bolo

spôsobené tým, že NDS prijala o 175 063 tis. eur vyššie granty a transfery a zaznamenala vyššie príjmy z predaja mýta a diaľničných známok o 19 105 tis. eur oproti predchádzajúcemu roku. Granty a transfery vzrástli najmä z dôvodu vyšších príjmov zo zdroja EÚ a spolufinancovania k EÚ (spolu nárast o 142 495 tis. eur) ako aj vyššej investičnej dotácie zo štátneho rozpočtu (nárast o 29 204 tis. eur). Čerpanie finančných prostriedkov v roku 2018 bolo umožnené na základe podpísania zmlúv o nenávratných finančných príspevkoch z fondov EÚ na stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná skala, D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, D1 Budimír – Bidovce a D1 Prešov, západ – Prešov, juh. Nárast príjmov bol čiastočne eliminovaný vyššími investičnými výdavkami o 96 548 tis. eur a nárastom záväzkov o 27 463 tis. eur. K nárastu záväzkov došlo z dôvodu vyššej fakturácie za mesiace november a december 2018, pričom splatnosť týchto faktúr pripadala na mesiace január a február, t. j. záväzky boli uhradené začiatkom roku 2019. Išlo prevažne o investičné záväzky (stavebné práce za jednotlivé projekty).

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) dosiahli v roku 2018 prebytok 537 tis. eur, čo predstavovalo

zlepšenie hospodárenia v metodike ESA 2010 oproti roku 2017 o 98 128 tis. eur. V roku 2018 zaznamenali ŽSR nárast tržieb za predaj trakčnej elektriny, z distribúcie trakčnej elektriny a nárast tržieb z operatívneho prenájmu majetku. Nárast príjmov bol spôsobený aj prijatím väčšieho objemu grantov, transferov a dotácií zo zdrojov EÚ, zálohových platieb z programu CEF viazaných na projekty modernizácií železničných tratí a zo zdrojov štátneho rozpočtu v nadväznosti na uvoľnenie finančných prostriedkov, ktoré boli viazané v predchádzajúcom roku na použitie výdavkov do nasledujúcich rokov, keďže z dôvodu prebiehajúcich obstarávaní nedošlo v roku 2018 k ich čerpaniu. V nadväznosti na zmluvu o NFP k projektu modernizácie trate v úseku Púchov – Považská Teplá došlo k refundácii

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

oprávnených výdavkov za úhrady realizované z vlastných zdrojov v minulých rokoch. Celková hodnota prijatých dotácií, grantov a transferov bola vo výške 511 983 tis. eur, čo predstavuje zvýšenie oproti roku 2017 o 99 949 tis. eur. Pozitívny vplyv na hospodárenie mal aj nárast pohľadávok (voči štátu – kapitálové transfery na investičné dotácie, voči EÚ, ŠR a spoločnosti Cargo Slovakia a.s.) a z titulu vyššej fakturácie dopravcom z dôvodu vyčerpania limitu poskytovaných kompenzácií na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry. Prijaté kapitálové dotácie a transfery boli použité na modernizáciu a rozvoj železničnej infraštruktúry. Z prostriedkov použitých na obstaranie kapitálových aktív sa realizovali investičné akcie ako modernizácie železničných tratí, terminály intermodálnej prepravy, výstavba a obnova železničnej siete. Celková hodnota investičných výdavkov bola vo výške 278 047 tis. eur, čo bolo zvýšenie oproti roku 2017 o 43 832 tis. eur. Na prebytok ŽSR pozitívne vplýval aj pokles záväzkov z obchodného styku (pokles krátkodobých investičných záväzkov z titulu úhrady zádržného).

Zhoršenie hospodárenia spoločnosti MH Invest II, s. r. o. o 23 967 tis. eur v roku 2018 oproti

predchádzajúcemu roku bolo spôsobené tým, že MH Invest II prijal o 27 195 tis. eur nižší ESA kapitálový transfer z MH SR ako v roku 2017 (formou vkladu do základného imania) v súvislosti s realizáciou projektov strategických parkov Košice – Pereš a Haniská.

Spoločnosť MH Manažment, a. s. oproti roku 2017 zlepšila svoje hospodárenie o 19 495 tis. eur a za rok

2018 dosiahla schodok 8 055 tis. eur (v roku 2017 schodok 27 550 tis. eur). Na znížení schodku sa významnou mierou podieľal najmä pokles bežných výdavkov (o 19 333 tis. eur), pričom najviac sa znížili výdavky na špeciálne služby (úhrady nákladov spojené so súdnymi spormi), ktoré vznikli v súvislosti s rozhodnutiami o privatizácii, privatizačných projektoch a výdavky súvisiace s úhradami záväzkov vzniknutých v dôsledku odstúpenia od zmlúv, ktoré boli vo významnej miere realizované v roku 2017. Spoločnosť znížila výšku schodku aj tým, že v zmysle rozhodnutia vlády o použití finančných prostriedkov z prijatých dividend, ktoré vznikli z výkonu ich činnosti vyplatila v roku 2018 (9 800 tis. eur) oproti roku 2017 (17 300 tis. eur) menej finančných prostriedkov na posilnenie štátnych finančných aktív. Pozitívny vplyv na ESA schodok mal i nárast pohľadávok za nájom majetku.

K zvýšeniu schodku verejnej správy v roku 2018 prispela aj spoločnosť MH Invest, s. r. o. zhoršením

hospodárenia o 36 257 tis. eur v porovnaní s rokom 2017. Príjem z predaja pozemkov spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia v sume 35 579 tis. eur (za účelom vybudovania Strategického parku Nitra) bol kompenzovaný poklesom pohľadávky za tento predaný majetok. V roku 2018 spoločnosť MH Invest, s. r. o. neprijala žiadny ESA kapitálový transfer formou vkladu do ZI (v roku 2017 predstavoval tento transfer sumu 118 936 tis. eur). Pokles príjmov z ESA kapitálových transferov v roku 2018 bol čiastočne eliminovaný poklesom investičných výdavkov o 89 185 tis. eur z dôvodu presunu časti výdavkov pod Slovenskú správu ciest a časového posunu realizácie projektov do nasledujúceho obdobia.

Hospodárenie Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (ŽSSK) v roku 2018 dosiahlo schodok

12 221 tis. eur a oproti roku 2017 bolo horšie o 26 114 tis. eur (v roku 2017 prebytok 13 893 tis. eur). Hospodárenie bolo ovplyvnené najmä poklesom príjmov a nárastom výdavkov. Zníženie príjmov bolo

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

najmä z administratívnych a iných poplatkov, ako pokuty za porušenie predpisov a platby za predaj výrobkov, tovarov a služieb (pokles o 12 268 tis. eur). ŽSSK za rok 2018 však zaznamenala aj nárast príjmov z bežných a kapitálových tuzemských grantov a transferov z finančného vysporiadania doplatku zo Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme za rok 2016 a z poskytnutia zvýšenej jednorazovej úhrady dotácie vo výške 15 000 tis. eur (nárast celkom o 15 856 tis. eur), ktorý bol čiastočne eliminovaný poklesom príjmov zo zahraničných grantov (pokles o 766 tis. eur). Z dôvodu vyššieho čerpania dotácií boli recipročne zvýšené bežné a kapitálové výdavky. Hotovostný prebytok negatívne ovplyvnil nárast kapitálových výdavkov (o 15 190 tis. eur) - načerpanie dlhodobého investičného úveru na refinancovanie investícií ŽSSK. Napriek hotovostného prebytku dosiahla ŽSSK ESA schodok, pri ktorom nárast pohľadávok (o 4 527 tis. eur) zo zálohových platieb v zmysle nákupných zmlúv na nákup dieslových motorových jednotiek a elektrických jednotiek bol eliminovaný nárastom záväzkov (o 21 706 tis. eur), najmä záväzkov z obchodného styku (napr. zvýšenie nájomného z dôvodu zvýšenia počtu prenajatých rušňov a ponechanej zmluvne dohodnutej doby splatnosti), záväzkov na mzdy a odvody zamestnancov z dôvodu zvýšenia priemernej mzdy.

Prebytok verejných vysokých škôl v roku 2018 sa zvýšil oproti roku 2017 o 11 646 tis. eur, najmä

z dôvodu medziročného nárastu grantov a transferov, ktoré sú určené na valorizáciu platov zamestnancov verejných vysokých škôl a taktiež na rekonštrukciu vysokoškolských študentských domovov.

Z ostatných subjektov ústrednej správy mal pozitívny vplyv na hospodárenie verejnej správy aj Rozhlas

a televízia Slovenska (RTVS), ktorá skončila s prebytkom 10 756 tis. eur, a to najmä z dôvodu, že

RTVS oproti roku 2017 obdržala na základe zmluvy so štátom vyššie transfery o 6 559 tis. eur, ktoré sú prevažne určené na investície, a rovnako získala aj účelový dar na projekt rozvoja a ochrany kultúrnych hodnôt Slovenska s dôrazom na folklór vo výške 1 150 tis. eur. Taktiež vzrástli daňové príjmy o 1 588 tis. eur v dôsledku zvýšeného počtu platiteľov a vyššieho výberu úhrad nedoplatkov za minulé obdobia. Tretím faktorom boli nižšie kapitálové výdavky, keďže RTVS ukončila projekty v hodnote 1 907 tis. eur, čo je o 5 053 tis. eur menej ako tomu bolo v predchádzajúcom roku.

Štátne neziskové organizácie dosiahli v roku 2018 vyšší prebytok o 12 915 tis. eur v porovnaní s rokom

2017. Tento výsledok je spôsobený najmä zmenou počtu subjektov v skupine neziskových organizácií štátu, keďže v predchádzajúcom roku bol jej súčasťou aj Recyklačný fond so schodkom 10 890 tis. eur a v roku 2018 vstúpil do likvidácie, čo malo pozitívny vplyv na vývoj salda roku 2018. Taktiež boli preradené do sektora verejnej správy Garančný fond investícií (schodok 149 tis. eur) a Fond pre ochranu vkladov (prebytok 3 350 tis. eur).

Pozitívy vplyv na schodok verejnej správy malo aj hospodárenie ústredných zdravotníckych zariadení,

ktoré dosiahli na základe jesennej notifikácie výšku prebytku 219 797 tis. eur. Napriek hotovostnému schodku 14 572 tis. eur zaznamenali zdravotnícke zariadenia celkový pokles záväzkov vo výške 178 703 tis. eur najmä z titulu oddlžovania, v rámci ktorého došlo k odpusteniu dlhu voči Sociálnej poisťovni a voči ostatným veriteľom (dodávateľom).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Miestna samospráva ako celok dosiahla prebytok 135 234 tis. eur, čo predstavuje medziročné zlepšenie

salda oproti roku 2017 o 155 079 tis. eur (v roku 2017 schodok 19 845 tis. eur).

Obce sa podieľali na tomto výsledku hodnotou schodku 29 323 tis. eur, čo predstavovalo zhoršenie

oproti roku 2017 o 14 193 tis. eur. K negatívnemu vývoju salda obcí prispel vyšší medziročný nárast celkových výdavkov ako bol nárast celkových príjmov. Obce v porovnaní s rokom 2017 zaznamenali zvýšenie vo všetkých druhoch príjmov (okrem iných nedaňových príjmov), najviac narástli celkové daňové príjmy o sumu 225 014 tis. eur, z toho najmä výnos dane z príjmov poukázaný územnej samospráve o sumu 204 672 tis. eur. Nárast bežných výdavkov bol spôsobený hlavne zvýšením výdavkov na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania (o 117 007 tis. eur) a s tým súvisiace odvody do orgánov sociálneho a zdravotného poistenia (o 43 461 tis. eur), výdavkov na tovary a služby o sumu 160 468 tis. eur. Kapitálové výdavky sa oproti roku 2017 zvýšili o 280 441 tis. eur, z toho výdavky na obstarávanie kapitálových aktív narástli o sumu 277 226 tis. eur. Obce investovali najmä do rekonštrukcie a výstavby infraštruktúry (kanalizácie, nájomné byty, komunikácie a ČOV, budovy a námestia, revitalizácie verejných priestorov). Pri kapitálových výdavkoch bolo vyššie krytie z úverových zdrojov, spolufinancovanie z prostriedkov EÚ a z prostriedkov minulých rokov. Negatívny vplyv mal aj pokles pohľadávok z nedaňových príjmov o 5 541 tis. eur, ktoré sú tvorené hlavne z príjmov z prenájmu a predaja majetku, z pokút, z administratívnych a iných poplatkov a nárast záväzkov voči zamestnancom (o 8 549 tis. eur), voči orgánom sociálneho a zdravotného poistenia (o 4 385 tis. eur) a na obstarávanie kapitálových aktív (o 5 490 tis. eur).

Vyššie územné celky dosiahli v roku 2018 prebytok 102 822 tis. eur, čo predstavuje oproti roku 2017

zlepšenie hospodárenia o 119 311 tis. eur (2017: schodok 16 489 tis. eur). Na tento pozitívny vývoj salda vplýval predovšetkým medziročný nárast celkových príjmov, ktorý bol vyšší v porovnaní s nárastom výdavkov. Zvýšili sa najmä daňové príjmy, a to výnos dane z príjmov poukázaný územnej samospráve o sumu 86 819 tis. eur, boli prijaté vyššie granty a transfery o 33 981 tis. eur (tuzemské bežné transfery zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, kapitálové transfery zo ŠR) predovšetkým na činnosť príspevkových a neziskových organizácií poskytujúcich verejnoprospešné služby. Pozitívny vplyv malo aj nižšie čerpanie výdavkov na tovary a služby o 7 676 tis. eur a pokles kapitálových výdavkov na obstarávanie kapitálových aktív a na kapitálové transfery o 26 758 tis. eur. Pozitívny vplyv spôsobený poklesom záväzkov (záväzky z obchodného styku, ostatné záväzky zo zmluvných vzťahov a iné záväzky z titulu zrážok, finančných zábezpek na verejné obstarávanie, mylných platieb atď.) bol čiastočne eliminovaný nárastom pohľadávok (pohľadávky z nedaňových príjmov VÚC a RO, iné pohľadávky a z nákladov budúcich období).

Dopravné podniky samosprávy5 v roku 2018 zlepšili svoje hospodárenie (prebytok 10 990 tis. eur)

o 2 485 tis. eur oproti roku 2017 (prebytok 8 505 tis. eur). Pozitívny vplyv mal pokles záväzkov o 13 055 tis. eur (najväčší podiel na poklese mal DP Bratislava, a.s.) a to znížením záväzkov z obchodného styku a záväzkov z ostatného a operatívneho prenájmu (išlo najmä o zrušenie úprav

5 Dopravný podnik Mesta Žiliny s.r.o., Dopravný podnik Bratislava, a.s., Dopravný podnik Mesta Košice, a.s. a Dopravný podnik Mesta Prešov, a.s.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

minulých rokov v zmysle IFRS). Na medziročný rozdiel salda mal vplyv aj pokles pohľadávok o 8 894 tis. eur (poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok, pohľadávky z obchodného styku, iné pohľadávky a ostatné pohľadávky voči prepojeným účtovným jednotkám).

Miestne zdravotnícke zariadenia dosiahli v roku 2018 prebytok vo výške 46 990 tis. eur. Napriek

hotovostnému prebytku 2 660 tis. eur zaznamenali nemocnice pokles celkových záväzkov vo výške 42 848 tis. eur. Tento výrazný pokles záväzkov bol ovplyvnený najmä I. etapou oddlžovania zdravotníckych zariadení (z miestnej samosprávy boli zapojené do oddlžovania len príspevkové organizácie vyšších územných celkov), v rámci ktorého došlo k odpusteniu dlhu voči Sociálnej poisťovni a voči ostatným veriteľom (dodávateľom).

K zníženiu schodku verejnej správy za rok 2018 napomohlo aj dosiahnutie prebytku fondov verejného

zdravotného poistenia6 v hodnote 11 152 tis. eur. Príjmy fondov verejného zdravotného poistenia rástli

v roku 2018 rýchlejšie ako výdavky, na čom mali najvyšší podiel príjmy z výberu poistného. Priaznivý vývoj pokračoval aj v roku 2018 vďaka minuloročnému zrušeniu maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet preddavku poistného, ako aj poklesu miery nezamestnanosti a s tým súvisiaci vyšší výber poistného za zamestnancov. V roku 2018 sa vybralo na príjmoch z odvodov v hotovostnom vyjadrení o 153 431 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku. Fondy verejného zdravotného poistenia aj napriek vyššiemu hotovostnému prebytku zaznamenali v roku 2018 nižší ESA prebytok. Dôvodom bol pokles pohľadávok (najmä voči Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) v roku 2018 o 8 188 tis. eur. V porovnaní s rokom 2017 záväzky poklesli o 28 622 tis. eur (pokles záväzkov v roku 2017 bol 31 848 tis. eur). Išlo najmä o záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, lekárňam, výdajniam a optikám. Na zníženie ESA prebytku fondov verejného zdravotného poistenia negatívne vplýval aj výdavkový transfer z verejnej časti zdravotného poistenia do súkromnej časti zdravotných poisťovní (splátka istiny úveru a výplata dividend akcionárom a platba za správu verejného zdravotného poistenia) v sume 190 467 tis. eur (t. j. oproti predchádzajúcemu roku bol nárast tohto transferu o 92 436 tis. eur).

Sociálna poisťovňa dosiahla v roku 2018 ESA prebytok 27 888 tis. eur, avšak si zhoršila hospodárenie

oproti roku 2017 o 112 038 tis. eur. Hotovostný prebytok bol oproti predchádzajúcemu roku o 67 960 tis. eur vyšší, čoho dôsledkom bolo pokračovanie trendu vyššej tvorby fondov poisťovne v roku 2018, ktorá súvisí so zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu na odvody. V roku 2018 sa v hotovostnom vyjadrení vybralo na príjmoch z odvodov o 773 622 tis. eur viac ako v predchádzajúcom roku, dôsledkom čoho bol poskytnutý nižší transfer zo štátneho rozpočtu SR o 309 mil. eur menej ako v roku 2017. Daňové príjmy v roku 2018 výrazne ovplyvnilo oddlžovanie zdravotníckych zariadení, kde v rámci I. etapy oddlžovania prijala Sociálna poisťovňa transfer zo Štátnych finančných aktív vo výške 187 219 tis. eur. Taktiež sa zvýšili aj príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva súvisiace s rastom priemernej mzdy v hospodárstve. Pozitívny vplyv na hotovostný prebytok bol kompenzovaný negatívnym vplyvom poklesu pohľadávok na poistnom z titulu

6 Pod pojmom fondy verejného zdravotné poistenie sa v metodike ESA rozumieme prostriedky z vybraného poistného na poskytovanie verejnej zdravotnej starostlivosti Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a súkromnými zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

oddlženia zdravotníckych zariadení vo výške 205 990 tis. eur. Pozitívny vplyv na hospodárenie mal najmä nárast pohľadávok na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam vo výške 87 840 tis. eur (dôvodom je zmena prevodníka na základe ktorého pohľadávky na poistnom ovplyvňujú ESA bilanciu). Negatívne ovplyvnil hospodárenie aj nárast záväzkov o 3 164 tis. eur, išlo predovšetkým o záväzky z dodávateľských vzťahov.

Vplyv oddlžovania jednotlivých subjektov verejnej správy zapojených do procesu oddlžovania mal na celkové hospodárenie verejnej správy neutrálny vplyv.

1.2.Dlh verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy (maastrichtský dlh) dosiahol k 31.12.2018 výšku 43 821 768 tis. eur (49,4 % HDP) a medziročne sa jeho pomer k HDP znížil o 1,9 p. b.

Dlh verejnej správy je koncipovaný ako konsolidovaný ukazovateľ, čo znamená, že poskytnuté a prijaté

pôžičky medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy sú eliminované. Skupiny subjektov verejnej správy uvedené nižšie v tabuľke sú vnútorne skonsolidované o vzájomné vzťahy v rámci danej skupiny (napríklad územná samospráva). Uvedená hodnota konsolidácie predstavuje len pôžičky medzi týmito skupinami subjektov. Celková výška konsolidácie v roku 2018 predstavovala 1 421 569 tis. eur. Z pohľadu výšky vzájomných pôžičiek a výpožičiek vo verejnej správe tvorí najvýznamnejšiu položku konsolidácie Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje návratné finančné prostriedky, najmä subjektom územnej samosprávy v oblasti podpory bývania (728 099 tis. eur). Ďalšou významnou položkou konsolidácie je návratná finančná výpomoc poskytnutá zo štátneho rozpočtu Agentúre pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (410 000 tis. eur) a imputovaná pôžička Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (227 832 tis. eur). Ostatnú časť konsolidácie tvoria najmä návratné finančné výpomoci poskytnuté zo štátneho rozpočtu mestám, obciam a ostatným subjektom verejnej správy (46 315 tis. eur). Okrem týchto vzťahov sa pri výpočte maastrichtského dlhu v rámci zložky „štátny dlh“ abstrahuje od záväzkov Ministerstva financií SR voči Štátnej pokladnici z tzv. refinančného systému (9 004 192 tis. eur) a od záväzkov z vkladov subjektov verejnej správy v Štátnej pokladnici (8 885 533 tis. eur).

Maastrichtský dlh verejnej správy podľa jednotlivých subjektov

tis. eur

31.12.2016

31.12.2017

31.12.2018

Zmena

4=(3-2)

Ústredná správa

41 973 563

43 022 294

43 821 768

799 474

z toho:

Štátny dlh 1)

40 647 852

41 769 746

42 560 165

790 419

Príspevkové organizácie ústrednej správy

5 030

3 730

16 154

12 424

Eximbanka SR

25 644

9 542

10 121

579

Obchodné spoločnosti štátu

688 104

660 088

665 149

5 061

z toho:

Železničná spoločnosť Slovensko, a. s.

343 945

351 871

386 388

34 517

Národná diaľničná spoločnosť, a. s.

247 767

208 898

169 235

-39 663

Železnice Slovenskej republiky

77 797

78 340

83 218

4 878

MH Manažment, a. s.

15 223

15 216

15 214

-2

JAVYS, a. s.

565

2 971

8 339

5 368

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

31.12.2016

31.12.2017

31.12.2018

Zmena

4=(3-2)

MH Invest II., s. r. o.

2 737

2 762

2 755

-7

MH Invest, s. r .o.

-30

Verejné vysoké školy

8 218

7 806

5 553

-2 253

Zdravotnícke zariadenia ústrednej správy

77 376

109 649

152 218

42 569

Ostatné subjekty ústrednej správy

521 339

461 733

412 408

-49 325

Územná samospráva

1 790 039

1 834 606

1 921 114

86 508

Obce a ich rozpočtové organizácie

1 350 941

1 379 545

1 472 902

93 357

Vyššie územné celky a ich rozpočtové organizácie

347 846

369 732

362 819

-6 913

Príspevkové organizácie obcí

962

1 327

1 540

213

Príspevkové organizácie VÚC

1 339

881

859

-22

Dopravné podniky

82 612

79 469

76 239

-3 230

Zdravotnícke zariadenia miestnej samosprávy

1 257

1 075

3 472

2 397

Ostatné subjekty miestnej samosprávy

5 082

2 577

3 283

706

Fondy sociálneho zabezpečenia

515

1 014

539

-475

Sociálna poisťovňa

250

278

395

117

Verejné zdravotné poistenie

265

736

144

-592

Verejná správa spolu

43 764 117

44 857 914

45 743 421

885 507

Konsolidácia

1 604 355

1 488 384

1 421 569

-66 815

z toho: konsolidácia v skupine miestnej samosprávy

744 036

750 213

775 960

25 747

Verejná správa spolu konsolidovaná

42 159 762

43 369 530

44 321 852

952 322

% z HDP

52,0

51,3

49,4

-1,9

Zdroj: MF SR

Pozitívny vplyv na zmenu maastrichtského dlhu v roku 2018 mali najmä tieto skutočnosti:

▪splátky záväzkov zo štátnych dlhopisov v menovitej hodnote 3 200 864 tis. eur,

▪splátky úverov v štátnom dlhu v menovitej hodnote 15 169 tis. eur,

▪pokles zadlženosti Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. o 39 663 tis. eur z dôvodu splácania úverov z predchádzajúcich rokov,

▪pokles zadlženosti dopravných podnikov miestnej samosprávy o 3 230 tis. eur z dôvodu splácania úverov z predchádzajúcich rokov,

▪zníženie dlhu vyšších územných celkov o 6 913 tis. eur z dôvodu splácania úverov z predchádzajúcich rokov.

Naopak, negatívny vplyv na zmenu maastrichtského dlhu v roku 2018 mali najmä tieto skutočnosti:

▪schodok štátneho rozpočtu na hotovostnej báze a ďalšie požiadavky na cudzie zdroje vyplývajúce z riadenia dlhu a likvidity v priebehu uplynulého roka, ktoré vyvolali potrebu emitovať štátne pokladničné poukážky v menovitej hodnote 800 000 tis eur a štátne dlhopisy v menovitej hodnote 3 100 500 tis. eur,

▪zvýšenie konsolidovaného dlhu obcí o 67 527 tis. eur,

▪nárast konsolidovaného dlhu zdravotníckych zariadení o 45 032 tis. eur zapríčinené najmä spätným započítaním hodnoty záväzkov zdravotníckych zariadení postúpených na nových veriteľov, ktoré podľa ESA 2010 zvyšujú hodnotu maastrichtského dlhu,

▪zvýšenie dlhu Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. o 34 517 tis. eur z dôvodu čerpania nových úverov,

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

▪zvýšenie dlhu subjektov verejnej správy v objeme 23 182 tis. eur z dôvodu zahrnutia dlhodobých záväzkov z obchodného styku a prijatých preddavkov do maastrichtského dlhu vyplývajúce zo zmeny metodiky ESA 2010.

V roku 2018 najviac prispel k nárastu dlhu hotovostný schodok štátneho rozpočtu vo výške 1 182 242 tis. eur, ktorý sa medziročne znížil o 37 890 tis. eur7.

Štátny dlh vo výške 42 560 165 tis. eur tvorí 96,0 % konsolidovaného dlhu verejnej správy. Z tejto hodnoty tvoria štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky 37 737 291 tis. eur, zahraničné úvery od finančných inštitúcií, ktorých beneficientom je Ministerstvo financií SR, 2 280 118 tis. eur. Podiel Slovenska na pôžičkách Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF) sa medziročne nezmenil a zostáva na úrovni 1 880 640 tis. eur.

Rast nominálneho HDP prispel k medziročnému zníženiu podielu dlhu na HDP o 3,0 p. b.

Štruktúra dlhu verejnej správy k 31.12.2018 bola nasledovná:

▪Z hľadiska zdrojov financovania bol dlh financovaný predovšetkým cennými papiermi (85,2 %) a bankovými úvermi a inými záväzkami (14,1 %), z ktorých 30,1 % predstavuje záväzok Slovenska z EFSF a 0,2 % tvoria dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky, ktoré boli na základe zmeny metodiky publikovanej v aktualizovanom Manuáli o vládnom deficite a dlhu zahrnuté do maastrichtského dlhu. Zostávajúcich 0,7 % tvorili záväzky, ktoré vyplývajú z vkladov peňažných prostriedkov v Štátnej pokladnici tých klientov, ktorí nie sú súčasťou verejnej správy.

▪Z hľadiska meny bol dlh verejnej správy v roku 2018 tvorený z 95,0 % dlhom v eurách a 5,0 % dlhu pripadá na iné meny, najmä v prípade štátnych dlhopisov (japonské jeny, americké doláre, švajčiarske franky a iné).

▪Z hľadiska pôvodnej splatnosti je dlh verejnej správy prevažne dlhodobý. Z celkovej výšky dlhu tvorí dlh so splatnosťou dlhšou ako jeden rok 97,0 %. Z toho 0,8 % dlhu je splatných v rozpätí 1 až 5 rokov, 9,2 % dlhu je splatných od 5 do 10 rokov, 35,0 % dlhu je splatných v intervale od 10 do 15 rokov a splatnosť 52,0 % dlhu je vyššia ako 15 rokov. Do jedného roka je pôvodne splatných 3,0 % dlhu verejnej správy.

▪Z hľadiska teritoriálnej štruktúry pripadalo na tuzemských veriteľov 42,7 % a na zahraničných veriteľov 57,3 % z celkového dlhu. Tuzemskými veriteľmi sú predovšetkým finančné korporácie, ktoré majú v držbe 41,4 % dlhu subjektov verejnej správy.

Ďalšie informácie k zahraničným úverom v správe Ministerstva financií SR ako aj k úverom niektorých subjektov verejnej správy sú uvedené v prílohe č. 3 tejto správy, v súhrnnej účtovnej závierke.

7 Štátny záverečný účet SR za rok 2018,

www.finance.gov.sk

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

1.3.Čistý dlh verejnej správy

Pokým hrubý dlh dosiahol k 31.12.2018 hodnotu 49,4 % HDP a medziročne poklesol o 1,9 p. b., čistý dlh Slovenskej republiky dosiahol k 31.12.2018 výšku 38 948 540 tis. eur (43,4 % HDP) a oproti roku 2017 klesol o 2,3 p. b. Čistý dlh verejnej správy je analyticky vhodnejší ukazovateľ ako hrubý dlh pri pohľade na medziročnú dynamiku dlhu, pretože na rozdiel od ukazovateľa hrubého dlhu eliminuje rozdiely vzniknuté nárastom alebo poklesom finančných aktív a tým vernejšie zobrazuje skutočný vývoj zadlženosti štátu.

Čistý dlh ukazuje schopnosť štátu splatiť svoj hrubý dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. Pokiaľ hrubý dlh verejnej správy prezentovaný v prvej kapitole je presne vymedzený v metodike ESA 2010, metodiku čistého dlhu zatiaľ upravuje len definícia v usmernení Európskej komisie. Podľa tejto definície čistý dlh verejnej správy predstavuje rozdiel medzi hrubým

maastrichtským dlhom a súčtom zlata a špeciálnych práv čerpania (SDR), hotovosti, cenných papierov

v trhovej hodnote (okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote.

Čistý dlh verejnej správy

tis. eur

% HDP

2016

2017

2018

2016

2017

2018

Hrubý dlh verejnej správy

(1)

42 159 762

43 369 530

44 321 852

52,0

51,3

49,4

Likvidné finančné aktíva:

(2)

4 190 088

4 784 027

5 373 312

5,2

5,7

6,0

- menové zlato a SDR

0,0

- hotovosť na účtoch VS

4 187 015

4 779 120

5 367 175

5,2

5,7

6,0

- cenné papiere

3 073

4 907

6 137

0,0

- kótované akcie

0,0

Čistý dlh verejnej správy

(1-2)

37 969 674

38 585 503

38 948 540

46,9

45,7

43,4

Zdroj: ŠÚ SR

V prípade verejnej správy je súčasťou likvidných aktív najmä hotovosť na účtoch subjektov verejnej správy a v minimálnej miere cenné papiere. Hotovosť na účtoch verejnej správy sa zvýšili najmä v štátnych fondoch (najmä v Environmentálnom fonde), v štátnych rozpočtových organizáciách, v Sociálnej poisťovni a v územnej samospráve.

1.4.Rozdiely medzi októbrovou a aprílovou notifikáciou údajov

Nariadenie Rady (ES) o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku stanovuje podrobné pravidlá pre organizovanie rýchleho a pravidelného vykazovania plánovaných a skutočných výsledkov hospodárenia s financiami verejnej správy. Podľa tohto nariadenia sa Európskej komisii (Eurostatu) predkladajú výsledky hospodárenia verejnej správy za uplynulé obdobie dvakrát ročne, prvýkrát do 1. apríla bežného roka (tzv. aprílová notifikácia) a aktualizované údaje druhýkrát do 1. októbra bežného roka (tzv. októbrová notifikácia). Schodok hospodárenia, ktorý bol vykázaný k 1. aprílu 2019 (0,70 % HDP) sa zvýšil v rámci jesennej notifikácie o 0,36 p. b. na hodnotu 1,06 % revidovaného HDP. Najvýznamnejšie položky aktualizácie ukazuje nasledovná tabuľka.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Úpravy schodku za rok 2018 pri októbrovej notifikácii v metodike ESA 2010

Upravené položky

tis. eur

% HDP

Zdôvodnenie úprav

Schodok VS - apríl 2019

-629 457

-0,698

Úpravy z dôvodu benchmarkovej revízie:

Zmena zaznamenávania príjmov NJF

-95 493

-0,106

imputácia záväzku voči jadrovým elektrárňam

Revízia zaznamenania dotácie na zelené energie

-47 717

-0,053

imputácia záväzku voči dodávateľom zelených energií

Pohľadávky a záväzky z daní a poistného ostatných subjektov VS (okrem Sociálnej poisťovne a zdravotníckych zariadení)

-34 239

-0,038

metodická zmena - zahrnutie pohľadávok a záväzkov z daní a poistného do výpočtu salda

Pohľadávky a záväzky z daní a poistného v Sociálnej poisťovni

-134

0,000

metodická zmena - zahrnutie pohľadávok a záväzkov z daní a poistného

Pohľadávky a záväzky z poistného v Sociálnej poisťovni

87 840

0,098

nárast nových pohľadávok na poistnom voči zdravotníckym zariadeniam z dôvodu zmeny metodiky

Vplyv oddlženia v Sociálnej poisťovni

-205 990

-0,230

poníženie pohľadávok z titulu oddlženia voči zdravotníckym zariadeniam

Pohľadávky a záväzky z poistného v zdravotníckych zariadeniach

-87 840

-0,098

nárast nových záväzkov voči Sociálnej poisťovni - z dôvodu zmeny metodiky

Vplyv oddlženia v zdravotníckych zariadeniach

205 990

0,230

poníženie záväzkov z titulu oddlženia voči Sociálnej poisťovni

Príjmy z UMTS licencií

19 273

0,021

metodická zmena - časové rozlíšenie príjmov z UMTS licencií

Úpravy schodku oproti aprílu 2019 z dôvodu rutinnej revízie:

Výdavky na mzdy štátnych RO

-214 840

-0,239

revízia výdavkov na mzdy po zmene rozpočtových pravidiel v r. 2018

Daňové a odvodové príjmy

36 111

0,040

aktualizácia z daňových priznaní

Vylúčenie záväzkov z EÚ zdroja

15 354

0,017

aktualizácia hodnoty vylúčených záväzkov z EÚ zdroja

Ostatné úpravy

-62

0,000

aktualizácie stavov v súvahe, imputácia investičných dôchodkov držiteľov poistiek, revízia EFSF

Schodok VS - október 2019

-951 204

-1,060

Zdroj: MF SR

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Úprava schodku verejnej správy vyčísleného na jar tohto roku (prezentovaný v Štátnom záverečnom účte) bola spôsobená benchmarkovou revíziou (viď podrobnejšie na str. 8 a 9), aktualizáciou údajov z účtovných závierok subjektov verejnej správy a úpravami, ktoré predstavovali:

▪revíziu výdavkov na mzdy po zmene rozpočtových pravidiel v roku 2018. Na základe výhrady Eurostatu k časti výdavkom štátneho rozpočtu vykonalo Ministerstvo financií SR podrobnú analýzu aplikácie používania samostatných účtov a ekonomickej klasifikácie výdavkov štátnych rozpočtových organizácií s účinnosťou od 1.1.2018. Výsledky analýzy a návrh ich zapracovania do jesennej notifikácie boli prezentované Eurostatu počas dialógovej misie v júni tohto roku. Eurostat následne v jesennej notifikácii stiahol výhradu ku kvalite údajov časti výdavkov, ktorú Slovenskej republike adresoval na jar 2019,

▪aktualizáciu údajov o výške akruálnych daňových a odvodových príjmov.

Dlh verejnej správy, ktorý bol vykázaný k 1. aprílu 2018 (48,9 % HDP) sa v dôsledku revízií zvýšil o 0,5 p. b. Jednotlivé revízie, popísané v nasledovnej tabuľke, spôsobili zvýšenie konsolidovaného dlhu verejnej správy za rok 2018 v absolútnom vyjadrení o 184 968 tis. eur (0,2 % HDP), a zároveň revízia HDP spôsobila zhoršenie podielu dlhu na HDP o 0,3 %.

Úpravy dlhu za rok 2018 pri októbrovej notifikácii

Upravené položky

tis. €

% HDP

Zdôvodnenie úprav

Maastrichtský dlh VS - apríl 2019

44 136 884

48,9

Úpravy z dôvodu benchmarkovej revízie:

Zdravotnícke zariadenia

90 018

0,100

vyčíslenie hodnoty záväzkov zdravotníckych zariadení postúpených na nového veriteľa

Dlhodobé záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky

86 502

0,096

zahrnutie dlhodobých záväzkoch z obchodného styku a prijatých preddavkov do maastrichtského dlhu vyplývajúce zo zmeny metodiky ESA 2010 a reedície Manuálu o vládnom deficite a dlhu

Úpravy v konsolidácii dlhu VS

7 618

0,008

úprava hodnoty konsolidácie štátnych dlhopisov v držbe Eximbanky SR

Úpravy dlhu oproti aprílu 2019 z dôvodu rutinnej revízie:

Ostatné malé jednotky miestne

777

0,001

aktualizácia na základe súvah

Dopravné podniky

0,000

aktualizácia na základe súvah

Železničná spoločnosť Slovensko, a s.

0,000

aktualizácia na základe súvah

Zdravotnícke zariadenia ústredné

-14

0,000

aktualizácia na základe súvah

Maastrichtský dlh VS - október 2019

44 321 852

49,4

Zdroj: MF SR

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Najvýznamnejšie revízie v maastrichtskom dlhu sa udiali najmä z dôvodu uskutočnenia benchmarkovej revízie:

▪V rámci tejto revízie bola vyčíslená hodnota záväzkov zdravotníckych zariadení, ktoré pôvodní veritelia postúpili na ďalšie subjekty. Tento druh záväzkov je podľa metodiky ESA 2010 dlhovým nástrojom. Táto revízia spôsobila zvýšenie maastrichtského dlhu oproti stavu notifikovanému pri jarnej notifikácii o 90 018 tis. eur.

▪Za dlhový nástroj sa podľa revidovaného Manuálu o vládnom deficite a dlhu považujú aj záväzky z obchodného styku a prijaté preddavky s pôvodnou dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok. Revízia o tento dlhový nástroj spôsobila zvýšenie maastrichtského dlhu oproti stavu notifikovanému pri jarnej notifikácii o 86 502 tis. eur.

▪V celom časovom rade boli skonsolidované štátne dlhopisy, ktoré mala v držbe Eximbanka SR.

1.5.Porovnanie salda a dlhu verejnej správy v rámci Európskej únie

V rámci Európskej únie (28 krajín) v roku 2018 dosiahlo 7 krajín vyšší schodok a 16 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ 28 bol 0,7 % HDP (Slovensko schodok 1,1 % HDP) a priemerný dlh verejnej správy EÚ 28 bol 80,4 % HDP (Slovensko 49,4 % HDP) v roku 2018.

Najvyššie schodky verejnej správy v rámci EÚ 28 v roku 2018 vykázali opäť krajiny, ktoré v predchádzajúcich rokoch vykazovali najvyššie hodnoty. Cyprus dosiahol najvyšší schodok z krajín EÚ vo výške 4,4 % HDP a zaznamenal najvyššie medziročné zhoršenie o 6,1 p. b, Rumunsko 3,0 % HDP, Španielsko 2,5 % HDP a Francúzsko 2,5 % HDP. Oproti predchádzajúcemu roku sa počet krajín, ktoré hospodárili s prebytkom, znížil z trinásť na dvanásť krajín. Najvyšší prebytok dosiahlo Luxembursko 2,7 % HDP, Nemecko 1,9 % DHP, Malta 1,9 % HDP, Bulharsko 1,8 % DP, Holandsko 1,5 % HDP a Česká republika 1,1 % HDP. Najvýraznejšie medziročné zlepšenie dosiahlo Portugalsko o 2,6 p. b., Poľsko o 1,3 p. b. a Luxembursko o 1,3 p. b.

Deficit verejných financií Slovenska dosiahol v roku 2018 hodnotu na úrovni 1,1 % HDP, čo predstavovalo medziročné zhoršenie o 0,1 p. b.

Medzi krajinami s najvyšším dlhom sa nachádzajú krajiny s dlhodobo vysokými dlhmi ako Taliansko a Belgicko. Päť krajín dosiahlo úroveň zadlženosti nad 100 %. Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2018 opäť vykázalo Grécko 181,2 % HDP, Taliansko 134,8 % HDP, Portugalsko 122,2 % HDP, Cyprus 100,6 % HDP a Belgicko 100,0 % HDP. Najnižší dlh vykázalo Estónsko vo výške 8,4 % HDP, Luxembursko 21,0 % HDP, Bulharsko 22,3 % HDP a Česká republika 32,6 % DPH.

Slovensko so svojím dlhom 49,4 % HDP, čo znamenalo medziročné zlepšenie o 1,9 p. b. a naďalej patrí medzi krajiny s výrazne nižším dlhom.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Saldo a dlh verejnej správy v EÚ 28 (% HDP)8

Saldo verejnej správy

Hrubý dlh verejnej správy

2016

2017

2018

2016

2017

2018

EÚ (28 krajín)

-1,7

-1,0

-0,7

83,8

82,1

80,4

Euro zóna

-1,4

-0,9

-0,5

90,0

87,8

85,9

Cyprus

0,1

1,7

-4,4

103,4

93,9

100,6

Rumunsko

-2,6

-3,0

37,3

35,1

35,0

Španielsko

-4,3

-3,0

-2,5

99,2

98,6

97,6

Francúzsko

-3,5

-2,8

-2,5

98,0

98,4

Maďarsko

-1,8

-2,4

-2,3

75,5

72,9

70,2

Veľká Británia

-3,4

-2,4

-2,3

86,8

86,2

85,9

Taliansko

-2,4

-2,2

134,8

134,1

134,8

Slovensko

-2,5

-1,0

-1,1

52,0

51,3

49,4

Fínsko

-1,7

-0,7

-0,8

62,6

60,9

59,0

Belgicko

-2,4

-0,7

104,9

101,8

100,0

Lotyšsko

0,1

-0,5

-0,7

40,2

38,6

36,4

Estónsko

-0,5

-0,8

-0,6

10,2

9,3

8,4

Portugalsko

-1,9

-3,0

-0,4

131,5

126,0

122,2

Poľsko

-2,4

-1,5

-0,2

54,2

50,6

48,9

Írsko

-0,7

-0,3

0,1

73,9

67,8

63,6

Rakúsko

-1,5

-0,7

0,2

82,9

78,3

74,0

Chorvátsko

-1,1

0,8

0,3

81,0

78,0

74,8

Litva

0,2

0,5

0,6

39,9

39,3

34,1

Dánsko

0,2

1,7

0,8

37,2

35,5

34,2

Slovinsko

-1,9

0,0

0,8

78,7

74,1

70,4

Švédsko

1,0

1,4

0,8

42,3

40,7

38,8

Grécko

0,5

0,7

1,0

178,5

176,2

181,2

Česká republika

0,7

1,6

1,1

36,8

34,7

32,6

Holandsko

0,0

1,3

1,5

61,9

56,9

52,4

Bulharsko

0,1

1,1

1,8

29,3

25,3

22,3

Nemecko

1,2

1,9

69,2

65,3

61,9

Malta

0,9

3,4

1,9

55,5

50,3

45,8

Luxembursko

1,8

1,4

2,7

20,1

22,3

21,0

Zdroj: Eurostat

8 Predchádzajúce obdobia sú zrevidované podľa aktuálneho press release zo dňa 21.10.2019. Usporiadanie krajín je podľa poradia deficitu v poslednom sledovanom období.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

2.Hospodárenie verejnej správy – požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti

Táto kapitola hodnotí vývoj hospodárenia verejnej správy najmä z pohľadu informácií, ktoré má obsahovať súhrnná výročná správa na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (bilancia rozpočtu verejnej správy, jednorazové vplyvy a vyhodnotenie stratégie riadenia štátneho dlhu). Špecifikom týchto údajov a informácií je fakt, že z väčšej časti9 nie sú založené na štandardnej metodike ESA 2010 a v niektorých prípadoch sú postavené na odhadoch a metodike Ministerstva financií SR (jednorazové vplyvy, cyklická zložka, štrukturálne saldo), rozširujú však analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy nad rámec salda a dlhu podľa maastrichtských kritérií.

2.1. Bilancia rozpočtu verejnej správy

Bilancia rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Bilancia je konsolidovaná, teda sú vylúčené transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy. Štruktúra prezentovanej bilancie pozostáva z kombinácie kódov ESA 2010 a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie. Kombinácia metodík má za cieľ umožniť prezentáciu analytických a zároveň medzinárodne porovnateľných údajov. Ekonomická klasifikácia poskytuje vecný pohľad na jednotlivé kategórie príjmov a výdavkov a metodika ESA 2010 umožňuje medzinárodné porovnania a je konzistentná s makroekonomickými kategóriami národných účtov (ako napr. HDP, spotreba verejnej správy).

2.1.1.Príjmy verejnej správy

Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 2010 dosiahli v roku 2018 výšku 36 569 629 tis. eur (40,8 % HDP) a medziročne vzrástli o 6,9 %, čo predstavovalo nárast o 2 348 704 tis. eur. Pozitívny rast dosiahli všetky typy príjmov, najvýraznejší rast zaznamenali transfery z EU o 52,7 %, daňové príjmy o 5,9 % a príspevky zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie o 8,4 %. Na druhej strane však v roku 2018 došlo k poklesu príjmov z úrokov o 10,7 %.

Príjmy verejnej správy (ESA 2010)

v tis. eur

Skutočnosť2016

Skutočnosť2017

Skutočnosť2018

Rozpočet 2018

2018/2017 v %

Daňové príjmy

15 230 100

16 248 073

17 212 253

16 223 173

5,9

Dane z produkcie a dovozu

9 391 175

10 126 285

10 692 592

9 831 298

5,6

- Daň z pridanej hodnoty

5 423 632

5 918 744

6 319 301

6 104 417

6,8

- Spotrebné dane

2 660 932

2 818 776

2 916 412

2 341 129

3,5

- Dovozné clo

125,0

- Dane z majetku a iné

318 062

329 625

337 928

261 260

2,5

Bežné dane z dôchodkov, majetku

5 838 921

6 121 788

6 519 661

6 391 875

6,5

- Daň z príjmov fyzických osôb

2 679 466

2 855 230

3 215 969

3 077 092

12,6

- zo závislej činnosti

2 542 392

2 746 780

3 094 282

2 938 936

12,7

- z podnikania a inej samostatnej činnosti

137 075

108 449

121 687

138 156

12,2

- Daň z príjmov právnických osôb

2 817 558

2 925 461

2 935 354

2 794 125

0,3

- Daň z príjmov vyberaná zrážkou

179 212

178 431

209 169

242 638

17,2

9 Výnimkou sú hlavné príjmové a výdavkové položky v bilancii rozpočtu verejnej správy, ktoré sú v metodike ESA 2010.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Skutočnosť2016

Skutočnosť2017

Skutočnosť2018

Rozpočet 2018

2018/2017 v %

- Daň z príjmov - emisie10

-8 832

0,0

- Dane z majetku a iné

29 839

31 082

31 239

120 506

0,5

Dane z kapitálu

0,0

Príspevky na sociálne zabezpečenie

11 656 605

12 588 770

13 435 470

13 107 877

6,7

Skutočné príspevky na sociálne zabezpečenie

11 475 968

12 399 531

13 247 224

12 941 491

6,8

- Príspevky zamestnávateľov

6 506 689

7 262 552

7 870 696

7 300 941

8,4

- Príspevky zamestnancov

2 705 989

2 786 249

2 917 702

2 972 974

4,7

- Príspevky SZČO a nepracujúcich osôb

2 263 290

2 350 730

2 458 826

2 667 576

4,6

Imputované príspevky na sociálne zabezpečenie

180 637

189 239

188 246

166 386

-0,5

Nedaňové príjmy

4 340 475

4 458 477

4 682 834

4 161 838

5,0

Tržby

3 719 651

3 796 112

4 019 226

3 600 541

5,9

- Produkcia trhová + pre vlastné konečné použitie

3 499 780

3 559 037

3 783 705

3 565 089

6,3

- Platby za ostatnú netrhovú produkciu

219 871

237 075

235 521

35 452

-0,7

Dôchodky z majetku

620 824

662 365

663 608

561 297

0,2

- Dividendy

323 117

391 398

410 123

475 042

4,8

- Úroky

221 807

191 517

171 011

37 525

-10,7

Granty a transfery

1 299 241

925 605

1 239 072

939 384

33,9

z toho: z EÚ

787 803

661 403

1 009 861

346 043

52,7

Ostatné bežné transfery

770 762

622 614

617 700

905 571

-0,8

Kapitálové transfery

528 479

302 991

621 372

33 813

105,1

Príjmy spolu

32 526 421

34 220 925

36 569 629

34 432 272

6,9

% z HDP

40,1

40,5

40,8

38,5

0,3

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

Daňové a odvodové príjmy v roku 2018 tvorili 83,8 % všetkých príjmov verejnej správy a zaznamenali medziročný rast o 6,3 %. Medziročný rast bol korigovaný poklesom zdravotných odvodov za poistencov štátu o 8,5 %. Odhliadnuc od toho by bol medziročný rast daní a odvodov na úrovni 7,0 %. Príspevok makroekonomického vývoja k rastu daňových a odvodových príjmov bol vo výške 6,6 p. b. Slovenská ekonomika pokračovala aj v roku 2018 v rastúcom tempe, oproti roku 2017 vzrástla o 4,0 %. Najvýraznejšie k ekonomickému rastu vďaka výbornej kondícii trhu práce prispela spotreba domácností. Export len mierne predbehol zahraničný dopyt. Investície zopakovali rast blízky 4 %. Rast cenovej hladiny o 2,5 % bol najrýchlejší od roku 2013. Rast zamestnanosti stlačil nezamestnanosť na historické minimum 6,6 %. Zo všetkých makroekonomických základní bol zaznamenaný pokles iba v prípade úrokovej bázy, ktorá negatívne ovplyvnila výnos dane z príjmov vyberanej zrážkou. Príspevok vyššej úspešnosti výberu k rastu daňových a odvodových príjmov bol 0,8 p. b.11 Vyššia efektívnosť výberu bola zaznamenaná najmä v prípade dane z pridanej hodnoty, dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a sociálnych odvodov. Legislatívne opatrenia a iné faktory korigovali medziročný rast výnosu daní smerom nadol.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) vzrástla v roku 2018 najviac spomedzi daňových a odvodových príjmov, a to vo výške 400 557 tis. eur (6,8 %) v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Na rast výnosu vplývala vyššia úspešnosť výberu dane a najmä priaznivý vývoj makroekonomického prostredia, ťahaný

10 Položky vyznačené kurzívou sú vykázané na hotovostnej báze z analytických dôvodov.

11 Hodnotenie vplyvov je v súlade s metodikou hodnotenia daňových prognóz. Manuál k výpočtu je možné nájsť na http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8958

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

spotrebou domácností. Medziročne stúpli aj investície a medzispotreba vlády, ktorá pozitívne vplývajú na výnos DPH. Iné faktory znížili medziročný rast mierne o 0,8 p. b.

Spotrebné dane (SD) v roku 2018 zaznamenali medziročný nárast o 3,5 % (bez vplyvu navýšenia SD z elektriny o „zelenú energiu“ by bol nárast 2,9 %)12. Väčšina príjmu zo spotrebných daní je tvorená SD z minerálnych olejov a z tabakových výrobkov, ktoré zároveň najviac prispeli aj k medziročnému rastu. Výnos dane z minerálnych olejov vzrástol o 3,0 %. Za nárastom je vyšší rast reálneho HDP čiastočne korigovaný nižšou efektivitou výberu dane. Nárast výnosu spotrebnej dane z tabakových výrobkov o 2,4 % je spôsobený najmä vyššou spotrebou domácností a posunom zaplatenia dane jedným subjektom z roku 2017 do roku 2018.

Daň z príjmov fyzických osôb (DPFO) v roku 2018 vzrástla o 12,6 %. K vyššiemu výnosu prispel najmä rast DPFO zo závislej činnosti v sume 347 502 tis. eur (12,7 %). K vyššiemu výnosu výrazne dopomohol pozitívny vývoj na trhu práce, vyššia úspešnosť výberu dane a ovplyvnila ho aj pomalšia indexácia daňového systému. DPFO z podnikania medziročne vzrástla o 13 238 tis. eur (12,2 %).

Medziročný rast výnosu dane z príjmu právnických osôb dosiahol 0,3 %. Nízky rast výnosu bol ovplyvnený aj z dôvodu zrušenia daňovej licencie od 1.1.2018 (odhadovaný negatívny vplyv vo výške 100 000 tis. eur), čo viac než z polovice kompenzovali nižšie odpisy daňových strát. Od 1.1.2018 totiž skončila možnosť uplatniť si odpis strát za obdobie 2010 až 2013. Dodatočným faktorom, ktorý prispel k medziročnému rastu výnosu bol pokračujúci rast ziskovosti firiem spojený s rastom ekonomiky.

Výnos dane z príjmu vyberanej zrážkou medziročne vzrástol o 17,2 % (30 738 tis. eur). Nárast je najmä z dôvodu zavedenia dane z dividend, ktorá zvýšila medziročne príjmy o 23 665 tis. eur. K rastu prispel aj vyšší rast HDP a jednorazové faktory. Naopak, vývoj priemernej úrokovej miery, ktorá tvorí makroekonomickú základňu, korigoval výnos nadol.

Medziročný nárast príspevkov na sociálne zabezpečenie (sociálnych aj zdravotných odvodov) predstavoval 6,8 %. Odvody ekonomicky aktívnych osôb (najmä bez vplyvu štátom plateného poistného) rástli medziročne o 8,4 %. Tento nárast bol spôsobený najmä pozitívnym vývojom na trhu práce. Pri sociálnych odvodoch bol výnos ovplyvnený nadol zavedením odvodovej odpočítateľnej položky na sociálne odvody pre dôchodcov a postupnou zmenou sadzieb odvodov do II. piliera. Pri zdravotných odvodoch k vyššiemu výnosu prispelo zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné odvody pre zamestnávateľa a úprava výpočtu OOP.

V rámci nedaňových príjmov vzrástol v roku 2018 výnos z tržieb za produkciu verejnej správy o 5,9 % (nárast o 223 114 tis. eur), pričom platby za ostatnú netrhovú produkciu poklesli o 0,7 % (príjmy z poplatkov za školy, školské zariadenia a materské školy).

12 V septembri 2019 sa v rámci benchmarkovej revízie začal započítavať do výnosu spotrebnej dane z elektriny aj vplyv dotovania el. energie z obnoviteľných zdrojov (zelená energia). Pri podpore zelenej energie vzniká časový nesúlad medzi „subvenciami“, ktoré poskytujú distribútori výrobcom pri nákupe energie a poplatkami, ktoré následne vyberú od konečných spotrebiteľov. Tento časový nesúlad má za následok aj rozdiel v cene elektrickej energie, pričom tento nesúlad by sa mal podľa metodiky ESA 2010 započítavať do deficitu. Zmena zvyšuje zároveň úroveň daňových príjmov aj subvencií. Výbor pre daňové prognózy tento vplyv nezahŕňal.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Dividendy a odvody zo zisku zaznamenali rast o 4,8 % (nárast o 18 725 tis. eur). Podniky s najvyšším výnosom ESA dividend do rozpočtu verejnej správy v roku 2018 boli Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (266 014 tis. eur), Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. (59 000 tis. eur) a tri energetické podniky (v súhrnnej výške 44 093 tis. eur). Najvyšší rast dividend zaznamenali v roku 2018 Západoslovenská energetika, a. s. o 37,8 % a Slovenský plynárenský priemysel, a. s. o 30,1 %.

K zníženiu príjmov z úrokov o 10,7 % (pokles o 20 506 tis. eur) oproti predchádzajúcemu roku prispel pokles časového rozlíšenia prémií zo štátnych dlhopisov v kapitole štátny dlh.

Výrazný nárast o 52,7 % zaznamenali v roku 2018 granty a transfery (nárast o 313 458 tis. eur). Tento nárast súvisí s akceleráciou čerpania EÚ fondov v treťom programovom období 2014-2020 a tiež s procesom ukončovania predchádzajúceho programového obdobia 2007 – 2013, v rámci ktorého došlo v roku 2018 k prijatiu záverečnej platby z Európskej komisie za OP Bratislavský kraj a na národnej úrovni k vysporiadaniu nezrovnalosti za OP Informatizácia spoločnosti.

2.1.2. Výdavky verejnej správy

Celkové výdavky verejnej správy v roku 2018 v metodike ESA 2010 dosiahli 37 520 833 tis. eur (41,8 % HDP). Medziročne sa celkové výdavky zvýšili o 7,1 %, čo predstavovalo nárast o 2 494 947 tis. eur.

Kompenzácie zamestnancov vzrástli v roku 2018 o 5,5 % (nárast o 439 452 tis. eur). Medziročný nárast výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania ovplyvnilo predovšetkým zvýšenie platov štátnych zamestnancov (v štátnozamestnaneckom aj služobnom pomere) a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme s výnimkou učiteľov vysokých škôl a pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov o 4,8 % s účinnosťou od 1. januára 2018.

Dane v roku 2018 vzrástli o 72,1 % (nárast o 62 862 tis. eur). Nárast bol spôsobený vyšším platením daní subjektov verejnej správy napr. miestnych daní a poplatkov, DPH, na obstaranie tovarov a služieb v rámci výkonu predmetu činnosti.

Medzispotreba (spotreba tovarov a služieb v rámci verejnej správy) sa zvýšila o 2,6 % (nárast o 125 881 tis. eur), čo bolo spôsobené najmä vyššími platbami za špeciálne služby ako sú napr. projektové práce, služby poskytnuté formou outsouringu, komerčné, právne, audítorské a poradensko-konzultačné služby atď.

Celkové subvencie vzrástli o 7,4 %, čo predstavovalo nárast o 72 409 tis. eur. Išlo najmä o nárast subvencií Ministerstva dopravy a výstavby SR Železniciam SR vrátane spolufinancovania Kohézneho fondu, ktoré vzrástli oproti roku 2017 o 60 738 tis. eur a Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. vrátane spolufinancovania Kohézneho fondu a ERDF, ktoré vzrástli oproti roku 2017 o 32 815 tis. eur. Zároveň subvencie plynúce do poľnohospodárstva poklesli o 3,4 %.

Ostatné bežné transfery vzrástli o 47,8 % (nárast o 558 264 tis. eur), z toho v rámci ŠR prispel k nárastu bežných transferov nárast transferov jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

o 67 885 tis. eur (predovšetkým občianskym združeniam, nadáciám a neziskovým organizáciám), ďalej na dôchodkové dávky, na peňažné príspevky na kompenzáciu a na aktívne opatrenia na trhu práce.

Sociálne transfery obyvateľstvu sú najväčšou položkou výdavkov rozpočtu verejnej správy, v roku 2018 mali podiel na celkových výdavkoch 46,1 % a oproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 3,9 % (nárast o 616 334 tis. eur). Priaznivý ekonomický vývoj a najmä výborná dynamika trhu práce prispeli k poklesu dávok v hmotnej núdzi o 18,7 %. Nárast bežných transferov v Sociálnej poisťovni bol v hotovostných platbách z poistenia o 396 375 tis. eur (na nemocenské dávky, na dôchodkové dávky zo starobného poistenia, na úrazové dávky, na dôchodkové dávky z invalidného poistenia, na platené poistné za skupiny osôb ustanovené zákonom a dávky v nezamestnanosti).

V roku 2018 ostali výdavky na aktívne opatrenia trhu práce takmer na tej istej úrovni. Nemocenské dávky sa v roku 2018 zvýšili o 16,9 %. Na rast výdavkov Sociálnej poisťovne malo vplyv aj zvýšenie výdavkov na peňažné príspevky na kompenzáciu o 20,1 % (nárast súvisí najmä so zvýšením príspevku na opatrovanie).

Kapitálové výdavky sa zvýšili oproti predchádzajúcemu roku o 20,4 % (nárast o 629 018 tis. eur), predovšetkým z dôvodu zvýšenia hrubej tvorby fixného kapitálu o 17,6 %. Nárast o 501 807 tis. eur súvisí so zvýšenou mierou investovania verejnej správy z dôvodu zvýšeného čerpania fondov z EÚ. Najvýraznejší nárast čerpania kapitálových výdavkov bol u obcí (nárast o 277 226 tis. eur).

Výdavky verejnej správy (ESA 2010)

v tis. eur

Skutočnosť2016

Skutočnosť2017

Skutočnosť2018

Rozpočet 2018

2018/2017v %

Bežné výdavky

31 223 163

31 935 208

33 801 137

32 807 440

5,8

Kompenzácie zamestnancov

7 535 123

7 920 081

8 359 533

8 105 228

5,5

- Mzdy a platy

5 463 785

5 752 540

6 224 267

5 932 962

8,2

- Sociálne príspevky zamestnávateľov

2 071 338

2 167 541

2 135 266

2 172 266

-1,5

Medzispotreba

4 529 821

4 851 554

4 977 435

4 887 969

2,6

Dane

129 871

87 194

150 056

90 834

72,1

- Iné dane z produkcie

107 267

62 187

124 069

90 834

99,5

- Bežné dane z majetku, atď.

22 604

25 007

25 987

3,9

Subvencie

881 043

975 631

1 048 040

394 236

7,4

- Dotácie do poľnohospodárstva13

57 859

92 942

89 744

128 532

-3,4

- Dotácie do dopravy

242 321

164 510

202 058

167 921

22,8

- cestná doprava

228 690

718 179

756 238

158 300

5,3

- železničná doprava

9 633

9 051

9 015

8 621

-0,4

- Ostatné

580 863

718 179

756 238

97 783

5,3

Dôchodky z majetku (Úrokové náklady)

1 372 964

1 216 504

1 207 231

1 135 847

-0,8

Celkové sociálne transfery

15 519 976

15 715 280

16 331 614

16 402 778

3,9

- Sociálne dávky okrem naturálnych soc. transf.

11 281 545

11 468 738

11 856 326

11 935 898

3,4

- Dôchodkové dávky zo starob. a inv. poistenia

6 829 807

7 128 820

7 422 996

7 432 846

4,1

- Štátne sociálne dávky a podpora

1 320 384

1 318 087

1 346 088

1 337 774

2,1

- na prídavok na dieťa

312 838

311 062

312 721

314 658

0,5

13 Položky vyznačené kurzívou sú vykázané na hotovostnej báze z analytických dôvodov.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Skutočnosť2016

Skutočnosť2017

Skutočnosť2018

Rozpočet 2018

2018/2017v %

- pri narodení dieťaťa a prísp. rodičom

43 890

44 012

44 011

42 084

0,0

- na rodičovský príspevok

352 444

361 299

368 688

372 917

2,0

- na dávku v hmotnej núdzi

182 686

153 786

124 999

151 955

-18,7

- na peňažné príspevky na kompenzáciu

226 343

243 811

292 862

282 085

20,1

- ostatné

202 183

204 117

202 807

174 075

-0,6

- Platené poistné za skupiny osôb ust. zákonom

1 626 516

1 546 139

1 484 358

1 646 794

-4,0

- sociálne poistenie

231 496

242 915

295 381

304 381

21,6

- zdravotné poistenie

1 392 100

1 300 135

1 188 977

1 219 447

-8,5

- Nemocenské dávky

479 094

570 719

667 168

613 984

16,9

- Dávky v nezamestnanosti

171 630

167 655

183 745

162 901

9,6

- Aktívne opatrenia trhu práce

69 276

53 323

53 109

58 653

-0,4

- Naturálne sociálne transfery (zdr. zariadenia)

4 238 431

4 246 542

4 475 288

4 466 880

5,4

Ostatné bežné transfery

1 254 365

1 168 964

1 727 228

1 790 548

47,8

z toho: Odvody do rozpočtu EÚ

684 196

601 959

763 637

768 122

26,9

z toho: 2% z daní na verejnoprospešný účel

61 631

63 419

68 343

64 585

7,8

Kapitálové výdavky

3 309 862

3 090 678

3 719 696

2 367 643

20,4

Kapitálové investície

2 966 323

2 806 348

3 394 856

2 138 678

21,0

- Tvorba hrubého fixného kapitálu

2 758 000

2 851 306

3 353 113

2 163 277

17,6

- Zmena st. zásob+Nadobudnutie - Úbytok cenností

21 319

-93 441

21 207

13 822

122,7

- Nadobud. mínus úbytok nef. neproduk. aktív

187 004

48 483

20 536

-38 421

-57,6

Kapitálové transfery

343 539

284 330

324 840

228 965

14,2

- Investičné dotácie a ostatné kapit. transf.

343 539

284 330

324 840

228 965

14,2

Výdavky spolu

34 533 025

35 025 886

37 520 833

35 175 083

7,1

% z HDP

42,6

41,4

41,8

39,3

0,4

Zdroj: ŠÚ SR, MF SR

2.2. Štrukturálne saldo, cyklická zložka a jednorazové vplyvy

Štrukturálne saldo predstavuje analytický ukazovateľ, ktorým sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Štrukturálne saldo analyticky očisťuje nominálne saldo o vplyv ekonomického cyklu a jednorazové efekty. Vývoj štrukturálneho salda predstavuje jeden z kľúčových ukazovateľov pri hodnotení súladu s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami.14

Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2018 hodnotu -1,5 % HDP15. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2017 zodpovedá štrukturálnej expanzii na úrovni 0,5 p. b. HDP. To znamená, že konsolidačné úsilie na jednoročnom horizonte nenaplnilo požiadavky európskych fiškálnych pravidiel16 o 1,0 p. b. HDP. Na dvojročnom horizonte je kumulatívna konsolidácia na úrovni 0,8 p. b. HDP, čo predstavuje mierne (nevýrazné) odchýlenie o 0,1 p. b. HDP.

14 Pre účely súhrnnej výročnej správy používa MFSR údaje zaslané v rámci jesennej notifikácie Eurostatu. Odhad cyklickej zložky vychádza z produkčnej medzery na základe najaktuálnejšej prognózy MF SR schválenej výborom pre makroekonomické prognózy. Odhad jednorazových opatrení vychádza z metodiky Európskej komisie.

15 Na základe predbežnej hodnoty nominálneho salda VS (-1,06 % HDP) pre jesennú notifikáciu Eurostatu za rok 2018.

16 Európske fiškálne pravidla vyžadovali v rokoch 2017 a 2018 dosiahnutie konsolidačného úsilia na úrovni 0,5 % HDP. Za výraznú odchýlku sa považuje nenaplnenie konsolidačných požiadaviek o viac než 0,5 p.b. HDP na jednoročnom horizonte resp. 0,25 p.b. na dvojročnom horizonte. V súhrnnej výročnej správe používa MF SR prepočítané odchýlky na základe

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Keďže úrokové náklady ostali medziročne približne na rovnakej úrovni, medziročný nárast štrukturálneho deficitu sa prejavuje približne v rovnakej miere do zhoršenia štrukturálneho primárneho salda. Štrukturálny primárny prebytok dosiahnutý v roku 2017 sa tak v roku 2018 dostal do deficitu 0,2 % HDP.

Výpočet štrukturálneho salda a konsolidačného úsilia (ESA 2010)

% HDP

2016

2017

2018

1. Saldo verejnej správy podľa ESA 2010*

-2,48

-0,95

-1,06

2. Jednorazové vplyvy **

0,0

3. Cyklická zložka**

-0,1

0,1

0,5

4. Štrukturálne saldo verejnej správy (1-2-3)**

-2,4

-1,1

-1,5

5. Konsolidačné úsilie (medziročná zmena 4)**

0,2

1,3

-0,5

p. m. primárne štrukturálne saldo (štrukturálne saldo po odpočítaní nákladov na obsluhu dlhu)

-0,7

0,4

-0,2

* V súlade s údajmi pre jesennú notifikáciu Eurostatu za rok 2018. Zdroj: MF SR

** zaokrúhlené na jedno desatinné miesto

Výpočet štrukturálneho salda predpokladá očistenie nominálneho salda o dva základné komponenty. Vplyv ekonomického cyklu je vyjadrený prostredníctvom cyklickej zložky. Cieľom tejto úpravy je vyjadriť reakciu príjmov a výdavkov verejných financií na zmeny v produkčnej medzere. Veľkosť cyklickej zložky závisí od veľkosti produkčnej medzery a od elasticít vybraných príjmových a výdavkových kategórií, ktoré reagujú na výkyvy v ekonomickej aktivite. Prípadné prehrievanie alebo podchladenie ekonomiky tak môže zásadne vplývať na výsledné nominálne saldo verejnej správy. V roku 2018 sa prehrievanie ekonomiky prehĺbilo, čo znamená, že sa slovenská ekonomika nachádzala vyššie nad úrovňou svojho potenciálneho výkonu. Cyklický vývoj tak v roku 2018 priniesol pozitívny vplyv na nominálne saldo VS vo výške 0,5 % HDP.

Druhým komponentom vstupujúcim do výpočtu sú jednorazové vplyvy, teda príjem alebo výdavok verejnej správy bez trvalého alebo opakujúceho sa charakteru. Sledujú sa vzniknuté okolnosti s časovo obmedzeným vplyvom na saldo verejnej správy. Slovenská legislatíva nepozná presnú definíciu jednorazových vplyvov17 a pre účely Súhrnnej výročnej správy preberá Ministerstvo financií SR princípy aplikované v metodike Európskej Komisie pre identifikáciu jednorazových opatrení18. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené jednorazové vplyvy identifikované v rokoch 2016 až 2018. V roku 2018 neboli identifikované žiadne jednorazové opatrenia.

najaktuálnejších údajov z poslednej jesennej notifikácie Eurostatu. V návrhu rozpočtového plánu uvádza MFSR tzv.„zafixované“ hodnoty odchýlok do roku 2018 na základe hodnotenia Európskej komisie z jarnej prognózy (ktorá uvažuje s jarnou notifikáciou Eurostatu)

17 Jednorazové vplyvy sa spomínajú bez metodického popisu v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy (523/2004 Z. z.) a v Ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti (493/2011 Z. z.)

18 Princípy Európskej komisie sú vecne popísané v tzv.

Vade Mecum

(str. 28), ktorý predstavuje manuál k Paktu stability

a rastu.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Jednorazové vplyvy (ESA 2010, vplyv na saldo VS)

mil. eur

% HDP

kat.

2016

2017

2018

2016

2017

2018

Jednorazové vplyvy spolu

-35

-0,04

0,00

- korekcia odvodu do EÚ rozpočtu

-35

-0,04

0,00

P - príjmová položka, V - výdavková položka; ** (+) reštrikcia (-) expanzia

Zdroj: MF SR

2.3.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu

Finančné trhy pokračovali v klesajúcom trende celý druhý polrok 2018. Na akciovom trhu prebiehali výpredaje globálne vo všetkých regiónoch. Obavy sa sústreďovali najmä na nepriaznivý vývoj v Číne, kde k stratám mohli prispieť aj obchodné spory s USA. Dlhodobé úrokové sadzby reagovali takisto všeobecným poklesom. Po štyroch zvýšeniach krátkej referenčnej sadzby americkej centrálnej banky v roku 2018 bola americká výnosová krivka na krátkom horizonte prevrátená. ECB v decembri 2018 ukončila svoj program kvantitatívneho uvoľňovania. Kurz eurodolára sa pohyboval v relatívne úzkom pásme okolo úrovne 1,14 EUR/USD. Spolu s finančným trhom prudko klesla aj cena ropy. Dôvodom bolo nielen spomalenie niektorých regiónov globálnej ekonomiky, ale aj zvýšenie produkcie zo strany Saudskej Arábie o 1 mil. barelov denne.

Financovanie slovenského štátneho dlhu v roku 2018 zabezpečovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v mene MF SR v stabilných podmienkach bez nutnosti použitia menej tradičných foriem financovania. Úrokové sadzby sa aj v roku 2018 držali na rekordne nízkych úrovniach, čo umožnilo zlepšovať rizikové parametre portfólia štátneho dlhu pri súčasnom poklese úrokových nákladov aj napriek rastu nominálneho dlhu. Priemerná splatnosť portfólia stúpla na 8,5 roka a priemerná durácia na 7,5 roka. Vývoj rizikových parametrov je v súlade s celkovým trendom v eurozóne a približne na úrovni krajín OECD.

Zdroj: Bloomberg, MF SR

Výnosy vybraných slovenských vládnych dlhopisov a riziková prirážka voči nemeckým

10-ročným štátnym dlhopisom (v % a p.b.)

-1

1. 1. 2012

5. 1. 2012

9. 1. 2012

1. 1. 2013

5. 1. 2013

9. 1. 2013

1. 1. 2014

5. 1. 2014

9. 1. 2014

1. 1. 2015

5. 1. 2015

9. 1. 2015

1. 1. 2016

5. 1. 2016

9. 1. 2016

1. 1. 2017

5. 1. 2017

9. 1. 2017

1. 1. 2018

5. 1. 2018

9. 1. 2018

10-ročný

3-ročný

riziková prirážka na 10-ročný dlhopis

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

2.3.1.Vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu

V rámci stratégie19 riadenia štátneho dlhu boli stanovené kvantitatívne limity pre refinančné a úrokové riziko. Cieľom riadenia dlhu je dosiahnutie tesného priblíženia sa k stanoveným hodnotám, resp. udržanie parametrov dlhu čo najbližšie k stanoveným hodnotám.

▪Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti aktív a pasív do jedného roka bola stanovená na úrovni 20 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív splatných do jedného roka ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria ku koncu roka 2018 medziročne poklesla o asi 1 percento z hodnoty 15,8 % vykázanej ku koncu roka 2017 na úroveň 14,8 %. Hodnota refinančného rizika kumulatívnej splatnosti aktív a pasív do piatich rokov bola stanovená na úrovni 55 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív splatných do piatich rokov ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria dosiahla úroveň 38,9 % na konci roka 2018. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka došlo k nárastu o viac ako 5 percent z hodnoty 33,8 %. Nárast bol spôsobeným najmä presunom medzi časovými rozpätiami a novými emisiami v roku 2018.

▪Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie aktív a pasív do jedného roka bola stanovená na úrovni 25 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív refixovaných do jedného roka ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 14,9 % ku koncu roka 2018 (15,9 % ku koncu roka 2017). Hodnota úrokového rizika kumulatívnej refixácie aktív a pasív do piatich rokov bola stanovená na úrovni 55 % kumulatívnej splatnosti aktív a pasív refixovaných do piatich rokov ku celkovému kumulatívnemu saldu aktív a pasív. Hodnota tohto kritéria bola na úrovni 39,1 % ku koncu roka 2018 (34 % ku koncu roka 2017). Nárast bol spôsobeným najmä presunom medzi časovými rozpätiami a novými emisiami v roku 2018.

▪V roku 2018 boli otvorené 2 nové línie dlhopisov so splatnosťou 10 a 50 rokov. 10-ročný dlhopis so splatnosťou v roku 2028 bol predaný prostredníctvom syndikátu vybraných primárnych dealerov s kupónovým výnosom 1% v menovitej hodnote 1 mld. euro a tiež bol predávaný formou aukčného predaja. 50-ročný dlhopis so splatnosťou v roku 2068 bol predaný prostredníctvom syndikátu vybraných primárnych dealerov s kupónovým výnosom 2,25 % v menovitej hodnote 0,5 mld. euro.

V uvedenom roku boli splatené tri emisie, z toho jedna emisia registrovaná na Slovensku denominovaná v mene EUR, dve emisie registrované v zahraničí. K 31.12.2018 malo MF SR „živých“ celkovo 26 emisií (z toho 8 emisií registrovaných v zahraničí). Okrem meny EUR boli ku koncu roka 2018 emitované slovenské štátne dlhopisy aj v menách USD, CHF a NOK. Aj v roku 2018 ARDAL realizovala spätné nákupy štátnych cenných papierov s cieľom efektívnejšieho riadenia dlhu a likvidity. Spätné nákupy dlhopisov uľahčujú nárazové splácanie veľkých emisií, mierne znižujú náklady na správu hotovostnej rezervy a umožňujú znížiť veľkosť dlhu ku koncu roka.

https://www.ardal.sk/sk/o-nas/strategia-riadenia-dlhu

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

2.3.2.Riadenie štátneho dlhu v roku 2018

Nasledujúca tabuľka prezentuje základné kvantitatívne parametre riadenia štátneho dlhu v roku 2018. Štruktúra tabuľky obsahuje priemernú úrokovú sadzbu a splatnosť pri novom vydanom (emitovanom) dlhu.

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity emitovala v mene MF SR v roku 2018 cenné papiere v celkovej hodnote 3 100 500 tis. eur, pričom vydala dlhopisy denominované len v mene EUR s fixnou úrokovou sadzbou s priemernou váženou splatnosťou necelých 19 rokov. V roku 2018 boli vydané štátne pokladničné poukážky v objeme 800 000 tis. eur. Okrem cenných papierov boli na krytie dlhu prijaté úvery v nominálnej hodnote 301 000 tis. eur s priemernou váženou úrokovou sadzbou 0,37 % a s priemernou váženou splatnosťou 11,5 roka.

Štátny dlh realizovaný v roku 2018 (tis. eur)

Typ cenného papiera

Nominálna hodnota

Priemerný úrok / prirážka (ŠD float)

Priemerná splatnosť (rok)

Typ kupónovej sadzby

ŠD fix

3 100 500

1,29%

18,8

fixná

ŠD float

ŠPP

800 000

-0,33%

0,7

nulová

Úvery

301 000

0,37%

11,5

fixná

Hrubý dlh

4 201 500

ŠD spätný odkup (2019)

ŠD spätný odkup (2018)

-188 509

-0,31%

0,6

fixná

Čistý dlh

4 201 500

Zdroj: MF SR

Štruktúra prezentovaných priemerných úrokov (nákladov) a splatností zodpovedá jednotlivým druhom cenných papierov, ktoré boli v rámci svojej kategórie agregované. „ŠD fix“ označuje dlhopis s pevnou úrokovou sadzbou, „ŠD float“ dlhopis s plávajúcou úrokovou sadzbou, kde náklad tvorí meniaca sa sadzba (6M EURIBOR) a prirážka. „ŠD spätný odkup (2019/2018)“ označujú predčasné umorenie (2019/2018) štátnych dlhopisov pôvodne splatných v neskoršom období. Tieto transakcie fakticky môžu znížiť dlh v roku 2019 (resp. v priebehu roka 2018), a preto je v tabuľke uvedený dlh v hrubom vyjadrení aj ako čistá pozícia. V roku 2018 však spätné odkupy nemali vplyv na rozdiel medzi čistým a hrubým dlhom k 31.12.2018. Vážená priemerná úroková sadzba všetkých dlhopisov „živých“ v roku 2018 sa znížila približne o 0,16 p. b. oproti roku 2017, a to na úroveň 2,76 %. Zmenu spôsobil pokles priemerného nákladového úroku pri dlhopisoch s fixnou úrokovou sadzbou.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

3. Čisté bohatstvo

Prvé dve kapitoly súhrnnej výročnej správy hodnotia hospodárenie verejných financií z pohľadu sektora verejnej správy tak, ako ho definuje Eurostat v metodike ESA. Tento pohľad je v podmienkach krajín EÚ najviac zaužívaný kvôli tomu, že európske fiškálne pravidlá20 sú formulované pre verejnú správu a národné rozpočty väčšiny krajín sú zostavované v súčasnosti tiež za okruh verejnej správy a v tejto metodike. Táto kapitola rozširuje pohľad na verejné financie z verejnej správy na verejný sektor a jeho hlavný ukazovateľ čisté bohatstvo. Povinnosť prezentovať v súhrnnej výročnej správe čisté bohatstvo a tiež informácie o hospodárení podnikov štátnej správy vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pričom dôraz je kladený na vysvetlenie medziročných zmien položiek čistého bohatstva.

3.1. Koncept čistého bohatstva

Verejný sektor je širší pojem ako verejná správa, nad rámec sektora verejnej správy zahŕňa aj podniky verejnej správy a Národnú banku Slovenska. V podmienkach Slovenska je verejný sektor definovaný ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti z dôvodu potreby vyčíslenia čistého bohatstva SR.

Čisté bohatstvo popisuje stav hospodárenia verejného sektora ku koncu roka. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa pod čistým bohatstvom rozumie: súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov miestnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky, iné aktíva a iné pasíva vrátane podmienených záväzkov.

Čisté bohatstvo má špecifickú štruktúru, a preto je veľmi dôležitá jeho správna interpretácia. Pri veľkosti čistého bohatstva má význam analyzovať len jednotlivé zložky jeho štruktúry, ako napríklad vlastné imanie podnikov, podmienené záväzky, či implicitné záväzky, pretože tie majú z ekonomického hľadiska samostatnú vypovedaciu schopnosť. Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré je podstatné sledovať z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu.

Analýza a vysvetlenie medziročných zmien zložiek čistého bohatstva poskytujú dôležité informácie o hospodárení štátu, ktoré nemusí zachytiť tradičný pohľad na saldo a dlh verejnej správy. Existujú totiž politiky a transakcie, ktoré sa z metodických dôvodov nemusia prejaviť na salde a dlhu verejnej správy, ale majú negatívny alebo naopak pozitívny vplyv na čisté bohatstvo štátu. Koncept čistého bohatstva teda umožňuje predovšetkým kvalitnejšie zhodnotenie hospodárskej politiky štátu z pohľadu verejných financií.

20 Ide najmä o pravidlá Paktu stability a rastu, ktoré stanovujú hranicu deficitu verejnej správy 3 % HDP a dlhu verejnej správy 60 % HDP (bližšie o európskych fiškálnych pravidlách pozri slovník základných pojmov).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

3.2. Odhad čistého bohatstva za rok 2018

Odhadnutá výška čistého bohatstva Slovenskej republiky dosiahla k 31.12.2018 zápornú hodnotu 237 213 457 tis. eur (-264,4 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa zhoršila hodnota čistého bohatstva o 61 106 692 tis. eur, čím sa zvýšil negatívny podiel na HDP o 56 p. b.

Odhad čistého bohatstva Slovenskej republiky k 31.12.2018 v % resp. v tis. eur

31.12.2016

31.12.2017

31.12.2018

Δ 2018-2017

Vlastné imanie verejného sektora (1)

-21 732 774

-22 724 593

- 26 278 126

-3 553 533

VI súhrnného celku verejnej správy

-18 875 763

-19 962 428

-23 760 933

-3 798 505

VI podnikov MH Manažment, a.s.

279 673

279 711

274 920

-4 791

VI Národnej banky Slovenska

-3 136 684

-3 041 876

-2 792 113

249 763

Implicitné záväzky (2)

88 807 252

145 286 497

199 901 733

54 615 236

Podmienené záväzky (3)

12 948 856

13 802 825

17 082 706

3 279 881

Iné aktíva (4)

2 762 037

5 831 292

6 049 108

217 816

Čisté bohatstvo SR (1-2-3+4)

-120 726 845

-175 982 623

-237 213 457

-61 230 834

v % HDP

-148,9*

-208,2*

-264,4

-56,2

*Údaje za HDP boli revidované z dôvodu benchmarkovej revízie ŠÚ SR v októbri 2019 Zdroj: MF SR

V roku 2019 realizoval Štatistický úrad povinnú benchmarkovú revíziu národných účtov, ktorá sa dotkla aj hodnoty HDP za uplynulé roky. Zároveň došlo k oprave hodnoty vlastného imania súhrnného celku za rok 2017 (0,2 % HDP), nakoľko uvedená hodnota v správe za rok 2017 bola na nekonsolidovanej báze. Ďalej došlo k aktualizácii vlastného imania podnikov MH Manažment, a.s. za rok 2017, ktoré pokleslo o 110 tis. eur. Pokles HDP z dôvodu revízie spôsobil zvýšenie záporného podielu čistého bohatstva k HDP za rok 2016 o 0,17 p. b. a za rok 2017 o 0,86 p. b. Údaje za rok 2018 boli prepočítané voči aktuálnemu HDP zverejnenému v rámci októbrovej notifikácie.

Podrobnému vysvetleniu zmien v jednotlivých zložkách čistého bohatstva sa venujú nasledovné podkapitoly s výnimkou vlastného imania podnikov MH Manažmentu, a.s. Vlastné imanie podnikov MH Manažmentu, a.s. tvorí podmnožinu podnikov štátnej správy, ktorá je pre účely vyčíslenia čistého bohatstva uvedená osobitne, pretože táto skupina podnikov nie je súčasťou súhrnného celku, a preto nie je predmetom účtovnej konsolidácie. Vlastné imanie podnikov MH Manažmentu, a.s. tvorí súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok, pričom veľkosť vlastného imania je prepočítaná vlastníckym podielom štátu v týchto podnikoch.

Vlastné imanie podnikov MH Manažmentu kleslo ku koncu roka 2018 oproti predchádzajúcemu roku o 4 791 tis. eur najmä vplyvom výsledkov hospodárenia podnikov za bežné obdobie.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

3.2.1.Vlastné imanie súhrnného celku verejnej správy

Vlastné imanie súhrnného celku21 dosiahlo k 31.12.2018 zápornú hodnotu -23 760 933 tis. eur, pričom je tvorené záporným výsledkom hospodárenia vo výške -24 028 940 tis. eur (z toho výsledkom hospodárenia bežného obdobia vo výške -4 513 298 tis. eur), podielmi iných účtovných jednotiek v hodnote 180 582 tis. eur a oceňovacími rozdielmi v hodnote 87 424 tis. eur. Medziročne sa vlastné imanie súhrnného celku úhrnom znížilo o 3 798 505 tis. eur.

Na vlastné imanie súhrnného celku má vplyv najmä dosiahnutý výsledok hospodárenia bežného obdobia jednotlivých subjektov (v podnikateľskom prostredí chápaný ako ,,zisk alebo ,,strata“) ako aj výsledok hospodárenia minulých období (ovplyvnený prevodom výsledku hospodárenia bežného obdobia za posledný rok alebo významnými účtovnými opravami minulých období). V menšej miere ovplyvňujú vlastné imanie oceňovacie rozdiely a výška fondov (rezervné fondy, kapitálové fondy).

Z pohľadu veľkosti podielu na vlastnom imaní súhrnného celku je najvýznamnejšia ústredná správa a v rámci nej Ministerstvo financií SR. Špecifické postavenie Ministerstva financií SR spočíva v tom, že účtuje o všetkých poskytnutých transferoch zo štátneho rozpočtu, ktoré sa vykazujú jednak vo výdavkoch daného roka, a akruálne aj v nákladoch. Ide o rôzne druhy transferov, ktoré nemusí reálne poskytovať len Ministerstvo financií SR, ale aj ostatné kapitoly štátneho rozpočtu a ich rozpočtové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti. Na druhej strane Ministerstvo financií SR účtuje o najdôležitejších príjmoch verejnej správy, a to o daňových a veľkej časti nedaňových príjmoch štátneho rozpočtu.

Na výsledok hospodárenia Ministerstva financií SR (resp. ústrednej správy) majú najdôležitejší vplyv dve transakcie, pričom tieto nemajú rovnaký charakter v peňažnom – hotovostnom vyjadrení daného roka. Vzhľadom na doterajšie deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu, je hotovostný deficit jedným z dôvodov záporného účtovného výsledku hospodárenia (za rok 2018 vo výške 1 182 242 tis. eur). Naakumulované záporné výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za predchádzajúce roky sú súčasťou výsledku hospodárenia minulých rokov.

Ďalšou objemovo významnou transakciou, ktorá vplýva na záporný výsledok hospodárenia ústrednej správy je účtovanie o dlhodobej rezerve na zamestnanecké požitky zamestnancov štátnych rozpočtových a štátnych príspevkových organizácií (napríklad výsluhové dôchodky vojakov, policajtov, sudcov, životné a pracovné jubileá). Výška tejto rezervy sa vykazuje na základe expertného odhadu, ktorý berie do úvahy súčasnú legislatívu v oblasti poskytovania zamestnaneckých požitkov (benefitov) v ústrednej správe, znenia kolektívnych zmlúv a vyššej kolektívnej zmluvy v ústrednej správe, počet zamestnancov, ich vekovú štruktúru a ďalšie faktory. Cieľom výpočtu a zverejňovania tejto dlhodobej rezervy (záväzku) je aplikácia ustanovení medzinárodných účtovných štandardov a tým z relevantných dát informovať o záväzku štátu voči svojim zamestnancom, ktorý vyplýva zo súčasnej legislatívnej

21 Koncept ,,súhrnného celku“ je definovaný v Súhrnnej účtovnej závierke a je odlišný od definície verejnej správy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Verejná správa tvorí najpodstatnejšiu časť súhrnného celku, avšak do súhrnného celku vstupujú aj iné subjekty, ktoré nie sú štatisticky zaradené do verejnej správy podľa metodiky ESA 2010.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

povinnosti. Čo je pri rezervách neisté, je výška a čas plnenia týchto záväzkov, v súlade s definíciou účtovných rezerv. K 31.12.2018 bola vykázaná rezerva na zamestnanecké požitky ústrednej správy, o ktorej účtuje Ministerstvo financií SR, vo výške 29 050 349 tis. eur, čo je medziročne viaco 5 229 348 tis. eur. Podiel výsluhových dôchodkov štyroch rezortov, v ktorých sa uplatňujú tieto benefity tvorí 97,1 % z celkovej rezervy, a to 28 215 342 tis. eur, pričom ide najmä o výsluhové dôchodky pre dôchodcov (13 363 722 tis. eur) a výsluhové dôchodky pre súčasných zamestnancov (14 304 963 tis. eur). Medziročná zmena bola premietnutá s vplyvom na výsledok hospodárenia bežného roka vo výške 5 229 348 tis. eur (bližší popis je v prílohe č. 3, v časti B.I Rezervy). Hotovostné plnenie tohto záväzku sa však do výdavkov štátneho rozpočtu premieta postupne, nie vo výške každoročnej aktualizácie rezervy, keďže ide o náklady, ktoré štát vynaloží v priebehu budúcich rokov (počas trvania nároku na zamestnanecké benefity, čo môžu byť desiatky rokov). Z pohľadu rozpočtových výdavkov na zamestnanecké benefity sú plánované výdavky na jeden konkrétny rok.

Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia 2018, ktorý je výsledkom rozdielu účtovných výnosov a účtovných nákladov dosiahol za celý súhrnný celok -4 513 298 tis. eur, pričom medziročne došlo k prehĺbeniu záporného výsledku, a to o 1 414 838 tis. eur. Záporný výsledok hospodárenia ústrednej správy (po odpočítaní podielu iných účtovných jednotiek) vo výške -5 017 597 tis. eur je medziročne horší o 1 404 832 tis. eur, a to z dôvodu vyšších nákladov (najmä tvorbou spomenutej rezervy na zamestnanecké požitky).

Výsledok hospodárenia minulých rokov súhrnného celku tvorí najmä:

▪nerozdelený zisk resp. neuhradená strata obchodných spoločností,

▪prevod zostatkov kapitálových fondov, rezervných fondov a ostatných fondov obchodných spoločností,

▪prevod zostatku fondov ústrednej správy,

▪výsledok hospodárenia všetkých rozpočtových organizácií ústrednej správy,

▪opravy významných chýb minulých účtovných období resp. zmeny účtovných metód a zásad s vplyvom na hospodárenie minulých období.

Celkovo dosiahol výsledok hospodárenia minulých rokov za súhrnný celok hodnotu -19 515 642 tis. eur a medziročne je horší o 2 422 275 tis. eur. Ústredná správa dosiahla -36 503 434 tis. eur, čo je o 3 088 675 tis. eur horší výsledok ako za rok 2017 (-33 414 759 tis. eur). Negatívny vplyv malo najmä preúčtovanie výsledku hospodárenia za rok 2017 do výsledku hospodárenia minulých rokov. Na druhej strane pozitívny vplyv mala zmena účtovnej metódy pri odpisovaní dlhodobého majetku (v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách), ktorá bola vyčíslená aj v roku 2018 a dosiahla hodnotu 304 739 tis. eur.

Ďalšie skupiny subjektov súhrnného celku dosiahli výsledok hospodárenia minulých rokov nasledovne: obce 10 013 663 tis. eur a medziročne je nižší o 176 186 tis. eur, vyššie územné celky 1 161 168 tis. eur a medziročné je nižší o 105 099 tis. eur, ostatné subjekty 1 676 077 tis. eur a medziročné zhoršenieo 75 081 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Oceňovacie rozdiely vznikajú z precenenia majetku a záväzkov, z precenenia kapitálových účastí v obchodných spoločnostiach, ktoré nie sú súčasťou súhrnného celku alebo predstavujú menšinové podiely subjektov súhrnného celku v obchodných spoločnostiach. Oceňovacie rozdiely dosiahli k 31.12.2018 kladnú hodnotu 87 424 tis. eur a medziročne boli vyššie o 51 171 tis. eur, a to najmä vyššími oceňovacími rozdielmi obcí z dôvodu precenenia kapitálových účastí v obchodných spoločnostiach.

Ako podiely iných účtovných jednotiek sa vykazuje hodnota, ktorá neprináleží subjektom súhrnného celku, keďže pochádza z menšinových podielov v obchodných spoločnostiach, ktoré sú väčšinovo vlastnené „tretími“ stranami (napríklad súkromnými spoločnosťami, zahraničnými subjektmi). Hodnota týchto podielov sa vykazuje v súhrnnej účtovnej závierke na samostatnej položke práve preto, aby deklarovala nárok iných vlastníkov na vlastné imanie spoločností, ktorých spoluvlastníkom je niektorý subjekt súhrnného celku. Podiely iných účtovných jednotiek zahŕňajú nielen podiel na aktuálnom výsledku hospodárenia, ale aj na ostatných položkách vlastného imania.

Medziročne sa hodnota podielov iných účtovných jednotiek znížila o 12 564 tis. eur, a to najmä v miestnej samospráve, u obcí 12 456 tis. eur.

3.2.2.Vlastné imanie podnikov štátnej správy

Vlastné imanie podnikov štátnej správy dosiahlo k 31.12.2018 hodnotu 17 082 702 tis. eur (19,03 % HDP). Uvedený údaj je nekonsolidovaný a predstavuje súčet vlastných imaní jednotlivých podnikov z individuálnych účtovných závierok prepočítaný na veľkosť vlastníckych podielov štátu. Tento údaj nemožno dávať do súvislosti s údajom o celkovom čistom bohatstve v časti 3.2., pretože v rámci čistého bohatstva sú všetky podniky okrem podnikov MH Manažmentu, a.s. zaradené do súhrnného celku a údaje o vlastnom imaní sú konsolidované.

Vlastné imanie podnikov štátnej správy oproti predchádzajúcemu roku vzrástlo o 30 548 tis. eur. V nasledujúcej časti sú podrobnejšie komentované zmeny vlastného imania za vybrané podniky. Príloha č. 1 obsahuje tabuľkový prehľad všetkých podnikov štátnej správy, výšku vlastníckych podielov štátu (k 31.12.2018) a výšku ich vlastných imaní a výsledky hospodárenia za posledné tri roky. Novou prílohou č. 2 k štátnym podnikom je prehľad o štruktúre medziročnej zmeny ich vlastného imania podľa jednotlivých položiek vlastného imania.

Pri komentovaní medziročných zmien vlastného imania vybraných podnikov sa pre účely tejto správy zameriavame najmä na päť hlavných položiek, ktoré spôsobujú prírastok alebo úbytok vlastného imania:

▪Výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia predstavuje čistý zisk (prírastok VI) alebo stratu (úbytok VI) za sledovaný rok. Táto položka je najvýznamnejšia, pretože výsledky hospodárenia priamo poukazujú na príspevok podniku k hodnote čistého bohatstva.

▪Dividendy sú položkou, ktorá sa zvyčajne vypláca zo zisku minulého účtovného obdobia a spôsobuje úbytok vlastného imania. Dividendy môžu byť v danom roku vyplatené, alebo len

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

schválené na rozdelenie a následne vyplatené v neskoršom období. Pri dividendách sú osobitne spomenuté superdividendy22, ak ich výplata bola v danom roku u podniku zaznamenaná.

▪Priame vklady spoločníkov do vlastného imania zvyšujú vlastné imanie spoločnosti23. Pod priamymi vkladmi sa rozumejú peňažné a nepeňažné vklady do základného imania, do kapitálových fondov alebo vklady použité na úhradu straty.

▪Zmeny precenenia majetku a záväzkov môžu znižovať aj zvyšovať vlastné imanie na základe rozdielu medzi účtovným a reálnym ocenením určitých položiek majetku a záväzkov. Konkrétne prípady sú bližšie vysvetlené pri jednotlivých spoločnostiach.

▪Pod „ostatné zmeny“ zaraďujeme opravy významných chýb minulých účtovných období a rozdiely zo zmien použitých účtovných metód a účtovných zásad, ktoré sa účtujú priamo do vlastného imania (do výsledku hospodárenia minulých období), a ktoré môžu spôsobiť úbytok alebo prírastok vlastného imania podniku. Patria sem taktiež zmeny rezerv zo zabezpečovacích derivátov, prípadne zmeny iných rezerv, ktoré nesúvisia s preceňovaním.

Nasledujúca tabuľka predstavuje prehľad zmien vlastného imania vybraných štátnych podnikov. Uvedené podniky sa podieľajú až 77,5 % na celkovom vlastnom imaní všetkých podnikov štátnej správy po prepočte na vlastnícky podiel štátu.

Medziročná zmena vlastného imania k 31 .12. 2018 v tis. eur

Podnik

VI Δ2018-2017

Výsledok hospodárenia

Dividendy

Precenenie

Vklady spoločníkov

Ostatné

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.

91 297

89 976

1 325

-4

Železničná spol. Slovensko, a.s.

37 910

37 376

534

Debitum, a.s.

37 466

-149 778

187 244

Východosl. energetika Holding, a.s.

31 873

77 877

-45 904

-100

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

27 011

25 902

1 109

Transpetrol, a.s.

3 803

4 051

-248

Železnice Slovenskej republiky

3 190

172

402

2 616

Stredoslov. energetika Holding, a.s.

2 299

8 993

-6 411

-48

-235

Jadrová a vyraď. spoločnosť, a.s.

-4 188

3 893

-6 000

-1 038

-1 043

Slovenská pošta, a.s.

-4 886

-4 637

-249

Nemocnica svätého Michala, a.s.

-5 213

Hydromeliorácie, š.p.

-5 385

Slovenská elektriz.pren. sústava, a.s.

-8 448

50 308

-59 000

244

Západoslovenská energetika, a.s.

-9 820

64 037

-70 490

115

-3 482

Slovenský plynár. priemysel, a.s.

-17 305

313 566

-305 000

-24 813

-1 058

MH Manažment, a.s.

-22 049

6 602

-28 678

Slovenský vodohospod. podnik, š.p.

-29 046

-28 871

2 498

-2 673

MH Invest, s.r.o.

-63 389

-28 714

-34 675

Slovenské elektrárne, a.s.

-87 696

24 353

-109 963

-2 086

Zdroj: Účtovné závierky subjektov

22 Superdividendy sú všeobecne definované podľa metodiky národných účtov ESA 2010 ako dividendy presahujúce poslednú, respektíve nedávnu úroveň dividend a ziskov. Superdividendy tak indikujú rýchlejší úbytok vlastného imania podnikov.

23 V prípade vkladov štátu sú tieto realizované prostredníctvom peňažných prostriedkov (najčastejšie použitím štátnych finančných aktív) alebo nepeňažným vkladom (napr. dlhodobým hmotným majetkom štátu).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

V nasledujúcom texte uvádzame podrobnejšie hodnotenie medziročnej zmeny vlastného imania dvanástich vybraných štátnych podnikov a grafické zobrazenie vývoja vlastného imania na trojročnom horizonte 2016-2018. Analýza bola vykonaná na základe verejne dostupných údajov z účtovných závierok a výročných správ.

Modrou farbou v grafoch sú označené stavy vlastného imania ku koncu príslušného roka, červenou farbou sa označujú negatívne vplyvy (resp. vplyvy znižujúce hodnotu vlastného imania) a zelenou farbou sa označujú pozitívne vplyvy (resp. vplyvy zvyšujúce stav vlastného imania).

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej „VšZP“)

Počas sledovaného obdobia bol výsledok hospodárenia bežného obdobia VšZP položkou s najvyšším vplyvom na zmenu stavu vlastného imania. Kým v roku 2016 bol výsledok hospodárenia hlavným zdrojom negatívnej zmeny stavu vlastného imania (vplyv zreálnenia stavu technických rezerv a opráv chýb minulých rokov v rámci výsledku minulých období), tak v roku 2017 (vplyvom ozdravných opatrení) a v roku 2018 bol hlavných zdrojom pozitívnej zmeny. Pričom vygenerovaný zisk počas sledovaného obdobia bol ponechaný VšZP na vysporiadanie strát z minulých období.

Vlastné imanie VšZP sa v roku 2018 zvýšilo o 91 297 tis. eur vplyvom dosiahnutého zisku za bežné účtovné obdobie vo výške 89 976 tis. eur, pozitívny vplyv bol zaznamenaný aj na položke oceňovacích rozdielov z cenných papierov (precenenie akcií kúpeľov k 31.12.2018) vo výške 1 325 tis. eur.

Výsledok bežného obdobia medziročne vzrástol 2,5 násobne najmä vplyvom výsledku zo zdravotného poistenia, výnosy z prijatého poistného rástli rýchlejšie (o 5,1 %) ako náklady na zdravotnú starostlivosť (o 4,0 %). Vyššie výnosy z vybraných preddavkov na poistné boli výsledkom vyšších prijatých preddavkov najmä od zamestnávateľov (vrátane odhadov). Pozitívny vplyv mal aj rast ostatných technických výnosov (o 12,1 %) v dôsledku pozitívneho vplyvu prerozdelenia poistného voči iným zdravotným poisťovniam.

Poistný kmeň VšZP sa v roku 2018 zmenšil – priemerný evidovaný počet poistencov v roku 2018 bol 3 185 318, čo v porovnaní s minulým rokom bolo menej o 53 229 osôb, pričom z uvedeného počtu

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

poistencov bolo 49,2 % mužov a 50,8 % žien. Štruktúra poistného kmeňa v roku 2018 bola nasledovná: 54,9 % poistenci štátu; 36,4 % zamestnanci; 7,5 % samostatne zárobkovo činné osoby; 1,2 % ostatní.

Z pohľadu počtu uzatvorených a ukončených poistných vzťahov v roku 2018 bol prechod do iných poisťovní o 38 996 osôb vyšší ako počet poistencov, ktorý podali prihlášku do VšZP. Úbytok poistencov z iných dôvodov ako odchod do inej poisťovne bol 2 979 osôb, pričom úbytok osôb z dôvodu úmrtia bol o 10 247 vyšší ako prírastok novonarodených poistencov, prírastok bol zaznamenaný na vyššom príchode poistencov z cudziny ako odchode do cudziny (o 4 974 poistencov) a tiež bol vyšší príchod poistencov z EÚ ako odchod do EÚ (o 2 294 poistencov).

Objem príjmov VšZP, ktorý v roku 2018 dosiahol výšku 3 325 138 tis. eur, sa medziročne zvýšil o 5,0 %, pričom priemerná výška príjmu na 1 poistenca na mesiac medziročne vzrástla z 81,5 eur (rok 2017) na 87,0 eur (rok 2018). V roku 2018 sa zmenila aj štruktúra príjmov: vzrástol podiel príjmov z poistného od ekonomicky aktívny poistencov o 2,4 %, príjmy z poistného od poistencov štátu klesli o 3,7 % a príjmy z prerozdelenia poistného od iných zdravotných poisťovní a iné príjmy vzrástli o 1,4 %.

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ďalej „ZSSK“)

Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala pomerne stabilne. Významným prvkom s vplyvom na vývoj zmeny stavu vlastného imania bol výsledok bežného obdobia, či už ako pozitívna, alebo negatívna zmena stavu vlastného imania. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry možno považovať, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, za nevýznamné. Hlavným zdrojom tvorby výsledku bežného obdobia generovaného počas sledovaného obdobia vo forme straty aj zisku, sú stabilne dotácie zo Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, výnosy z prepravy osôb a s tým súvisiace výnosy.

Vlastné imanie ZSSK sa v roku 2018 zvýšilo o 37 910 tis. eur vplyvom dosiahnutého zisku vo výške 37 376 tis. eur a pozitívneho vplyvu precenenia rezervy na zamestnanecké požitky vo výške 534 tis. eur.

Dosiahnutý výsledok hospodárenia sa medziročne zmenil zo straty (rok 2017 vo výške 4 045 tis. eur) na zisk (rok 2018 vo výške 37 376) najmä vplyvom vyšších výnosov z úhrady za výkony vo verejnom záujme (o 23,0 %, vplyv dohody o vysporiadaní za rok 2018). Pozitívny vplyv výnosov z prevádzky čiastočne eliminovali vyššie náklady na spotrebu materiálu a služieb (vyššie náklady na prenájom 10 ks

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

rušňov typu Vectron, na nákup trakčnej elektriny, vyššie náklady na IT) a vyššie osobné náklady (výška priemernej mzdy medziročne vzrástla o 7,7 %).

Celkový medziročný rast počtu cestujúcich (o 1,8 %) sa stal zdrojom rastu výnosov, vyššie výnosy boli najmä z výkonov znovuzavedených IC vlakov, čo sa prejavilo aj rastom prepravného výkonu v osobokm o 1,5 %. Výrazne pozitívny vplyv na výkon mala aj bezplatná preprava pre vybrané kategórie cestujúcich, (deti, študenti a dôchodcovia) vyplývajúca zo Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme.

ZSSK počas roka 2018 v súlade s ambíciou, do 4 rokov od roku 2016 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, postupným zavádzaním moderných riešení (napr. plánovanie údržby), dosiahla zisk. Zároveň postupne napĺňala svoj cieľ stať sa atraktívnym zamestnávateľom aj prostredníctvom navýšenia priemernej mzdy o 7,7 % (v roku 2018). Napriek trendu postupného starnutia zamestnancov je zámerom ZSSK zvyšovať podiel mladých zamestnancov, prostredníctvom organizovania rôznych školení a propagačných podujatí.

Debitum, a.s. (ďalej „Spoločnosť“)

Spoločnosť je za uvedené obdobie analyzovaná v súhrnnej výročnej správe po prvýkrát, keďže v minulých účtovných obdobiach spoločnosť nebola tak hospodársky aktívna (bola určená na aktivity v oblasti zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia). Hospodárenie v roku 2018 bolo výrazne ovplyvnené realizovaním Koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení, ktorá bola schválená vládou dňa 13.9.201724.

Vlastné imanie Spoločnosti sa v roku 2018 zvýšilo o 37 466 tis. eur vplyvom nepeňažného kapitálového vkladu do fondov Spoločnosti vo výške 187 244 tis. eur (postúpenie pohľadávok v rámci koncepcie oddlženia zdravotníckych zariadení) . Pozitívny vplyv vkladu bol čiastočne eliminovaný výsledkom hospodárenia generovaného za bežné obdobie v podobe straty vo výške 149 778 tis. eur (vplyv tvorby opravnej položky k získaným pohľadávkam na sociálnom poistení vo výške 80,0 % hodnoty týchto pohľadávok).

24 Uznesenie vlády č. 425/2017

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Východoslovenská energetika Holding, a.s. (ďalej „VSEH“)

Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala stabilne, výsledok bežného obdobia ako pozitívna zmena stavu a výplata dividend ako negatívna zmena stavu vlastného imania. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry možno považovať, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, za nevýznamné. Hlavným zdrojom tvorby výsledku bežného obdobia generovaného počas sledovaného obdobia vo forme zisku, sú stabilne výnosy z prijatých dividend od dcérskych spoločností. Zisk pritom nezostáva ponechaný v skupine VSE, ale je použitý na výplatu dividend pre akcionárov.

Vlastné imanie VSEH sa v roku 2018 zvýšilo o 31 873 tis. eur najmä vplyvom vygenerovaného výsledku za bežné obdobie vo výške 77 877 tis. eur, ktorého pozitívny vplyv čiastočne eliminovala výplata dividend vo výške 45 904 tis. eur (dividenda pripadajúca na vlastnícky podiel štátu bola vo výške 23 411 tis. eur, z toho superdividenda vo výške 17 328 tis. eur).

Čistý zisk medziročne vzrástol takmer 5,0 násobne najmä vplyvom vyšších výnosov z prijatých dividend od dcérskych spoločností (takmer 2,7 násobný rast). Pozitívny vplyv na výnosy z prijatých dividend mali vyššie dividendy prijaté od spoločností Východoslovenská distribučná, a.s. (medziročný rast zisku dosiahnutý v roku 2017 oproti roku 2016 a zároveň výplata mimoriadnej dividendy - časť dividend vo výške 60,1% bola vyplatená z nerozdeleného zisku minulých rokov) a innogy Slovensko, s. r. o. (1,8 násobne vyšší zisk dosiahnutý za rok 2017 vplyvom rýchlejšieho poklesu nákladov ako výnosov za dodávku plynu). Pozitívny vplyv bol zaznamenaný aj na ostatných finančných nákladoch (medziročný pokles negatívneho vplyvu precenenia záväzkov z podmienenej kúpnej ceny25).

Národná diaľničná spoločnosť (ďalej „NDS“)

Zdrojom zmien vlastného imania bol počas sledovaného obdobia výsledok bežného obdobia vo forme zisku a teda s pozitívnym vplyvom na stav vlastného imania. Hlavným zdrojov generovania zisku počas sledovaného obdobia boli stabilne výnosy z predaja diaľničných známok a elektronického mýta. Významným prvkom s vplyvom na vývoj zmeny stavu vlastného imania bol v rokoch 2016 a 2017

25 Záväzok z podmienenej kúpnej ceny vznikol v súvislosti s nadobudnutím majetkových podielov v spoločnosti innogy Slovensko, s.r.o. (časť kúpnej ceny bola splatená v peňažnej forme a časť kúpnej ceny je podmienená dosahovanými výsledkami spoločnosti innogy Slovensko, s.r.o. za roky 2015 – 2018).

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

vklad akcionára do základného imania spoločnosti, ktorý iniciovala realizácia úloh v rámci príprav PPP projektu vo verejnom záujme (realizácia úsekov diaľnic D4 a rýchlostnej cesty R7). Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, možno považovať za nevýznamné.

Vlastné imanie NDS sa v roku 2018 zvýšilo oproti predchádzajúcemu roku o 27 011 tis. eur najmä vplyvom dosiahnutého čistého zisku vo výške 25 902 tis. eur.

Medziročne čistý zisk klesol o 11,0 %. Pokles bol spôsobený najmä vplyvom rýchlejšieho rastu nákladov (o 10,0 %) ako rastu výnosov (o 7,6 %). Vyšší rast nákladov ovplyvnilo najmä vyššie čerpanie nákladov v oblasti opráv a údržby (rast o 54,3 %). Negatívny vplyv na zisk mal aj rastúci medziročný trend osobných nákladov (medziročný rast počtu zamestnancov o 7,7 % v súlade s potrebami Investičného plánu a Plánu údržby a prevádzky) a nákladov na elektronické mýto s protistranou, rastom na strane výnosov. Hlavným zdrojom generovania výnosov boli najmä vyššie tržby z elektronického mýta a z predaja diaľničných známok (medziročný rast tržieb z elektronického mýta o 6,1 % a z predaja diaľničných známok o 5,1 % - príjem z predaja ročných známok predstavoval 60,9 % z príjmu v €, pričom najviac sa predalo v ks 10 dňových diaľničných známok, a to 61,5 % z celkového objemu predaja v ks, 53,9 % podiel z celkových výnosov plynie zo spoplatnenia diaľnic; 30,9 % z ciest 1. triedy a 15,2 % z rýchlostných ciest, podľa krajiny pôvodu predstavuje 54,2 % príjmov zo Slovenska).

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (ďalej „SEPS“)

Vývoj štruktúry zmien vlastného imania bol počas sledovaného obdobia pomerne stabilný. Výsledok bežného obdobia (zisk) zaisťoval pozitívnu zmenu stavu a výplata dividend negatívnu zmenu stavu vlastného imania. V roku 2016 k pozitívnej výslednej zmene stavu vlastného imania prispel aj vplyv precenenia majetku (v súlade s IAS 16), ktorý sa opakuje v pravidelných časových intervaloch. Zdrojom tvorby zisku bol hlavne rozdiel výnosov a nákladov na prenos elektrickej energie, ktoré významne ovplyvňuje vývoj cezhraničného prenosu. Výsledok bežného obdobia (s výnimkou roku 2017) sa využil na výplatu dividend pre akcionára, zisk za rok 2017 nebol vyplatený v plnej výške a časť bola ponechaná v spoločnosti.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Vlastné imanie SEPS sa v roku 2018 znížilo oproti predchádzajúcemu roku o 8 448 tis. eur vplyvom výplaty dividend vo výške 59 000 tis. eur (zodpovedá výške dividendy podľa ESA). Negatívny vplyv výplaty dividend čiastočne eliminoval dosiahnutý zisku za bežné obdobie vo výške 50 308 tis. eur a vplyv pohybov na fondoch z precenenia vo výške 244 tis. eur (reklasifikácia vplyvu precenenia dlhodobého majetku zrealizovaného v roku 2016 do nerozdeleného zisku minulých rokov a aktualizácia rezerv na zamestnanecké požitky).

Čistý zisk klesol oproti predchádzajúcemu roku o 32,2 %, pričom medziročný pokles objemu výroby elektrickej energie bol vo výške 3,1 %. Spotreba elektriny na Slovensku oproti tomu medziročne tiež zaznamenala pokles o 0,4 %. Hlavným zdrojom medziročného poklesu zisku boli nižšie tržby o 13,0 % vplyvom nižších výnosov plynúcich z cezhraničného prenosu elektriny - Profil OT a z aukcií (bez vplyvu zmeny metodiky vykazovania čistých výnosov v súlade so znením IFRS 15, ktoré sa prejavilo aj poklesom nákladov). Negatívny vplyv nižších tržieb bol čiastočne eliminovaný poklesom nákladov (bez vplyvu zmeny metodiky vykazovania) najmä poklesom nákladov na aukcie a shipping.

Západoslovenská energetika, a.s. (ďalej „ZSE“)

Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala stabilne, výsledok bežného obdobia ako pozitívna zmena stavu a výplata dividend s negatívnym dopadom na stav vlastného imania. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry možno považovať, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, za nevýznamné. Hlavným zdrojov tvorby výsledku bežného obdobia generovaného počas sledovaného obdobia vo forme zisku, sú stabilne výnosy z prijatých dividend od dcérskych spoločností. Zisk pritom nezostáva ponechaný v skupine ZSE, ale je použitý na výplatu dividend pre akcionárov.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Vlastné imanie ZSE sa v roku 2018 znížilo v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 9 820 tis. eur. Výšku vlastného imania negatívne ovplyvnila vyplatená dividenda vo výške 70 490 tis. eur. Z toho dividenda vzťahujúca sa na vlastnícky podiel štátu bola v roku 2018 vykázaná vo výške 35 950 tis. eur, z toho superdividenda podľa metodiky ESA vo výške 480 tis. eur. Negatívny vplyv na konečný stav vlastného imania mala aj prvá aplikácia štandardu IFRS 9 Finančné nástroje, vo výške 3 482 tis. eur (vplyv precenenia poskytnutej pôžičky prostredníctvom vytvorenia opravnej položky podľa modelu rizika celoživotných strát z pohľadávky, keďže je pôžička poskytnutá spriaznenej osobe, riziko nesplatenia je minimálne a jeho odhad straty je založený na 12 mesačnom období). Negatívny vplyv uvedených položiek čiastočne zmiernil dosiahnutý čistý zisk sumou 64 037 tis. eur a vplyv precenenia rezerv na zamestnanecké požitky vo výške 115 tis. eur.

Čistý zisk medziročne klesol o 9,4 % a jeho vývoj ovplyvnili najmä nižšie výnosy zo služieb poskytnutých v rámci skupiny (pokles o 7,4 %) a vplyv vyšší nákladových úrokov (vplyv transakcie splatenia krátkodobej časti emitovaných dlhopisov a novej emisie dlhodobých dlhopisov). Negatívny vplyv aplikácie IFRS 9 v podobe tvorby opravnej položky k poskytnutej pôžičke (vo výške 4 312 tis. eur – vplyv prostredníctvom výsledovky) eliminoval pozitívny vplyv zisku z predaja časti podniku a vyššie výnosy z operatívneho prenájmu.

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej „SPP“)

Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala stabilne, výsledok bežného obdobia ako pozitívna zmena stavu a výplata dividend s negatívnym dopadom na stav vlastného imania. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry možno považovať, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, za nevýznamné. Hlavným zdrojom tvorby výsledku bežného obdobia generovaného počas sledovaného obdobia vo forme zisku, sú stabilne výnosy z prijatých dividend od spoločných a pridružených podnikov. Zisk pritom nezostáva ponechaný v skupine SPP, ale je použitý na výplatu dividend pre akcionárov.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Vlastné imanie SPP sa v roku 2018 znížilo o 17 305 tis. eur najmä vplyvom vyplatenia dividend vo výške 300 000 tis. eur, z nej superdividenda vo výške 33 986 tis. eur a ESA dividenda bola za rok 2018 vykázaná vo výške 266 014 tis. eur. Okrem vyplatenia dividend akcionárovi, na základe uznesenia vlády SR, rozhodol akcionár o poskytnutí darov a príspevkov vo výške 5 000 tis. eur, ktoré boli z pohľadu ESA metodiky uznané v plnej výške za superdividendu. Negatívny vplyv vyplatenia dividend čiastočne zmiernil dosiahnutý zisk bežného obdobia vo výške 313 566 tis. eur.

Zisk bežného obdobia klesol o 1,6 % vplyvom medziročného prehĺbenia vygenerovanej straty z prevádzkovej činnosti (2,4 násobne). Dôvodom medziročného prehĺbenia prevádzkovej straty bol vyšší rast na nákladových položkách (o 5,9 %) ako rast výnosov (o 2,0 %). Vyšší rast nákladov bol zaznamenaný najmä na nákupe zemného plynu a elektrickej energie (rast nákladov bol ovplyvnený najmä rastom cien plynu a elektriny na burze, ktoré medziročne vzrástli takmer o tretinu, zároveň mimoriadne poklesy teplôt počas krátkeho obdobia na konci zimy spôsobili rast cien zemného plynu na medzinárodných trhoch), na spotrebe materiálu, energií a služieb. Negatívny vplyv bol zaznamenaný aj na položke rezerv, kde vyššia medziročná tvorba rezervy na nevýhodné zmluvy, mala negatívny dopad na generovanie výsledku bežného obdobia. V rámci prevádzkového výsledku rast nákladov čiastočne zmiernili najmä vyššie výnosy z predaja elektrickej energie.

K tvorbe zisku bežného obdobia prispeli prijaté dividendy od spoločnosti SPP Infrastructure, a.s. (rast o 17,2 %), ktorých pozitívny vplyv čiastočne eliminovali vyššie náklady na financovanie (z dôvodu vzniku strát z kurzových rozdielov).

MH Manažment, a.s. (ďalej „MHM“)

Vývoj štruktúry zmien vlastného imania kopíroval presun úloh a povinností z pôvodného subjektu (Fond národného majetku) na MHM. Spočiatku v súvislosti s prevodom majetku a záväzkov z pôvodného subjektu boli významným prvkom s vplyvom na vývoj zmeny stavu vlastného imania vklady a precenenia (s negatívnym vplyvom). Ako sa rozbiehala činnosť MHM, tak sa postupne generovaný výsledok za bežné obdobie zmenil zo straty na zisk.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Vlastné imanie MHM sa v roku 2018 znížilo o 22 049 tis. eur predovšetkým vplyvom precenenia vo výške 28 678 mil. eur (precenenie podielových cenných papierov a podielov v ovládanej osobe na reálnu hodnotu). Negatívny vplyv precenenia čiastočne zmiernil zisk dosiahnutý za bežné obdobie vo výške 6 602 tis. eur.

Zisk bežného obdobia medziročne klesol o 91,7 % najmä z dôvodu nižšieho pozitívneho vplyvu zrušenia rezerv s vplyvom poklesu nákladov. V roku 2017 boli rezervy na súdne spory zrušené z dôvodu pominutia dôvodu ich existencie. Ukončenie súdnych sporov v prospech MHM (64,1 % z celkového pozitívneho vplyvu na znížení nákladov prostredníctvom zrušenia rezerv mala vplyv zrušená rezerva na súdny spor so Slovenskými elektrárňami, a.s. vo výške 67 943 tis. eur). V roku 2018 bol pozitívny vplyv zrušených rezerv a úprav výšky rezerv na prebiehajúce spory vo výške 14 086 tis. eur). Negatívny vplyv nižších výnosov zo zrušenia rezerv čiastočne zmiernili nižšie náklady na služby.

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. (ďalej „SVP“)

Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala pomerne stabilne. Počas sledovaného obdobia bola jediná položka s pozitívnym vplyvom na zmenu stavu vlastného imania a to zvyšovanie stavu základného imania prostredníctvom zmeny statusu pozemkov. Vplyv výsledku za bežné obdobie generovaného vo forme straty bol negatívnym, podobne ako aj vplyv položky ostatné, ktorá v sebe zahŕňala opravy účtovných chýb.

Vlastné imanie SVP sa v roku 2018 znížilo o 29 046 tis. eur vplyvom straty vygenerovanej za bežné účtovné obdobie vo výške 28 871 tis. eur a vplyvom opráv stavov odložených daňových záväzkov s negatívnym vplyvom na vlastné imanie vo výške 2 743 tis. eur. Negatívny vplyv straty bol zmiernený

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

vplyvom zvýšenia základného imania vo výške 2 498 tis. eur (prostredníctvom zmeny statusu pozemkov na základe geometrického plánu zo stavu bez LV na stav s LV a zaradenie do majetku).

Vygenerovaná strata bežného obdobia sa medziročne prehĺbila 3,8 násobne v dôsledku nižších výnosov z prevádzky (pokles výnosov za vlastné výkony z dôvodu nižšieho hydroenergetického potenciálu, pokles o 23,4 % spôsobený nepriaznivými hydrologickými podmienkami, nižšie prostriedky poukázané zo Štátneho rozpočtu o 23,8 % a nižší pozitívny vplyv medziročných pohybov na stavoch rezerv) a zároveň vyšších nákladov na prevádzku (vyššie čerpanie v oblasti opravy a údržby, služieb a tvorby opravných položiek k pohľadávkam).

MH Invest, s.r.o. (ďalej „MHI“)

Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala pomerne stabilne. Významným prvkom s vplyvom na vývoj zmeny stavu vlastného imania bol výsledok bežného obdobia (generovaný vo forme straty) s negatívnym vplyvom na zmenu stavu vlastného imania. Počas sledovaného obdobia bol jediným zdrojom pozitívneho vplyvu na zmenu stavu vlastného imania vklad vlastníka do imania spoločnosti.

Vlastné imanie MHI sa v roku 2018 znížilo o 63 389 tis. eur vplyvom dosiahnutého výsledku hospodárenia vo forme straty vo výške 28 714 tis. eur a zúčtovania opravy chýb minulých období do neuhradenej straty z minulých rokov vo výške 34 675 tis. eur.

Ako oprava chýb minulých období bola zúčtovaná tvorba opravných položiek k majetku a technickej infraštruktúre potrebných na zabezpečenie fungovania strategického parku Nitra (z dôvodu verejného použitia sa obmedzila ekonomická využiteľnosť pre MHI).

Vygenerovaná strata bežného obdobia medziročne klesla o 67,4 % z dôvodu nižšej tvorby opravných položiek k zásobám, ktoré boli vytvorené počas roku 2017 (vplyv precenenia pozemkov, určených na predaj strategickému parku, na čistú realizačnú hodnotu).

Slovenské elektrárne, a.s. (ďalej „SE“)

Štruktúra zmien vlastného imania sa vyvíjala počas sledovaného obdobia rôznorodo. Významným prvkom s vplyvom na vývoj zmeny stavu vlastného imania bol v rokoch 2016 a 2017 výsledok bežného obdobia generovaný vo forme zisku ako pozitívna zmena stavu vlastného imania. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry, najmä ocenenia, boli v rokoch 2016 a 2017 vzhľadom na veľkosť svojho vplyvu, považované za nevýznamné. V roku 2018 sa však situácia zmenila a vplyv ocenenia mal na

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

zmenu stavu vlastného imania významnejší vplyv ako dosiahnutý zisk bežného obdobia. Príčinou zmeny situácie a rastu významnosti ocenenia v rámci zmeny stavu vlastného imania, bola čistá zmena rezervy na zabezpečenie peňažných tokov. Hlavným zdrojom tvorby výsledku bežného obdobia generovaného počas sledovaného obdobia vo forme zisku boli stabilne výnosy z predaja elektrickej a tepelnej energie.

Vlastné imanie SE sa v roku 2018 znížilo oproti predchádzajúcemu roku o 87 696 tis. eur najmä vplyvom aktualizácie ocenenia rezerv a prvotnej aplikácie IFRS 9 vo výške 112 049 tis. eur. Negatívny vplyv precenenia čiastočne zmiernil dosiahnutý zisk bežného obdobia vo výške 24 353 tis. eur.

Medziročný pokles zisku (o 63,2 %) bol spôsobený najmä vplyvom vyšších nákladov a súčasne nižších výnosov z finančnej činnosti. Negatívny vplyv výsledku z finančnej činnosti mali za dôsledok nižšie výnosy z precenenia vnorených derivátov a náklady súvisiace s predĺžením splatnosti úverov a revíziou finančných a nefinančných kovenantov. Z prevádzky SE vygenerovala zisk, ktorý medziročne vzrástol o 5,8 %. Zdrojom tvorby zisku bol vyšší rast výnosov z prevádzky ako nákladov. Vyššie výnosy boli zaznamenané predovšetkým na položke výnosov z predaja elektrickej energie a tepla (vplyv vývoja cien elektriny a podkladových komodít na trhu). Medziročný rast bol vykázaný aj na položke ostatných výnosov a to najmä vďaka zisku z predaja emisných kvót a komoditných derivátov. Kľúčové nákladové položky boli náklady na nákup elektrickej energie za účelom ďalšieho predaj (vyššie o 18,7 %) a tvorba jadrovej rezervy.

3.2.3.Vlastné imanie Národnej banky Slovenska

Národná banka Slovenska (ďalej „NBS“) v roku 2018 čelila a aktuálne stále čelí riziku zvyšujúcej sa neistoty a nervozity vo vzťahu k brexitu. V globálnej ekonomike narastá riziko implementácie protekcionistických opatrení a prepuknutia obchodnej vojny. V podmienkach Slovenska naďalej pokračovala expanzia (rast domácej ekonomiky o 4,2 %), ktorú ťahal domáci dopyt. Vzhľadom na proexportnú orientáciu Slovenska, rastie riziko utlmenia ďalšieho rastu z dôvodu spomalenia ekonomickej aktivity eurozóny zapríčinenej slabnúcim vývozom.

Významnou zmenou v oblasti platobných a zúčtovacích systémov bolo zavedenie TIPS (Target Instant Payment Settlement), ktorý umožňuje rýchle, bezpečné a nepretržité vyrovnávanie okamžitých platieb.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Štruktúra zmien vlastného imanie sa vyvíjala stabilne, výsledok bežného obdobia ako pozitívna zmena stavu a vplyv precenenia s pozitívnym, prípadne negatívnym dopadom na zmenu stavu vlastného imania. Hlavným zdrojom tvorby výsledku bežného obdobia generovaného počas sledovaného obdobia vo forme zisku, je stabilne zisk z finančných operácii. Vývoj zisku z finančných operácií závisí podobne ako veľkosť vplyvu precenenia, od vývoja podmienok v domácej ako aj globálnej ekonomike. Zastúpenie ostatných položiek v rámci štruktúry možno považovať, vzhľadom na veľkosť ich vplyvu, za nevýznamné.

Vlastné imanie NBS sa v roku 2018 zvýšilo o 249 763 tis. eur vplyvom zisku bežného obdobia vo výške 172 336 tis. eur, ktorého pozitívny vplyv ešte viac umocnilo zvýšenie stavu účtov precenenia o 77 427 tis. eur.

Zisk bežného obdobia sa zvýšil o 34,9 % najmä vplyvom zisku z finančných operácii. Pozitívny vývoj zisku z finančných operácii ovplyvnili najmä: výsledok z operácií s klientami (9,0 násobne vyššie prijaté úroky z bežných účtov a vkladov klientov, ktoré nie sú spojené s výkonom menovej politiky) a výsledok výkonu menovej politiky. Vyšší zisk z výkonu menovej politiky zaistil podiel NBS na menovom príjme Eurosystému a čisté prijaté úroky zo štrukturálnych operácií.

Pozitívny vplyv operácií s klientami a príjmu z Eurosystému čiastočne eliminoval negatívny dopad výsledku zo správy investičných rezerv26 (pokles o 84,3 %). Zníženie výsledku zo správy investičných rezerv mali za následok vyššie platené úroky z úverových obchodov a derivátových obchodov. Negatívny vplyv bol zaznamenaný aj na položkách precenenia derivátových operácii a operácii s cennými papiermi. Negatívny vplyv malo aj dotvorenie všeobecnej rezervy na finančné riziká o 30 000 tis. eur a vyššie náklady na emisiu bankoviek a mincí (vplyvom presunu tlače 50 EUR bankoviek z roku 2017). Čisté prevádzkové náklady zaznamenali len mierne zvýšenie (o 0,5 %), vplyvom vyšších nákladov na zamestnancov (vyšší počet zamestnancov z dôvodu novelizácie zákona o finančnom sprostredkovaní a s tým spojené plnenie nových úloh), ktoré čiastočne eliminoval pokles nákladov na správu a prevádzku (nižšia tvorba rezerv na súdne spory v porovnaní s rokom 2017).

26 Správou investičných rezerv sa rozumie riadenie investičných portfólií na obchodovanie tvorených najmä cennými papiermi, menovými a úrokovými swapmi, repo obchodmi, zlatými repo obchodmi a operáciami na nostro účtoch.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Pozitívny vplyv operácií s klientami a príjmu z Eurosystému čiastočne eliminoval negatívny dopad výsledku zo správy investičných rezerv27 (pokles o 84,3 %). Zníženie výsledku zo správy investičných rezerv mali za následok vyššie platené úroky z úverových obchodov a derivátových obchodov.

27 Správou investičných rezerv sa rozumie riadenie investičných portfólií na obchodovanie tvorených najmä cennými papiermi, menovými a úrokovými swapmi, repo obchodmi, zlatými repo obchodmi a operáciami na nostro účtoch.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Negatívny vplyv bol zaznamenaný aj na položkách precenenia derivátových operácii a operácii s cennými papiermi. Negatívny vplyv malo aj dotvorenie všeobecnej rezervy na finančné riziká o 30 000 tis. eur a vyššie náklady na emisiu bankoviek a mincí (vplyvom presunu tlače 50 EUR bankoviek z roku 2017). Čisté prevádzkové náklady zaznamenali len mierne zvýšenie (o 0,5 %), vplyvom vyšších nákladov na zamestnancov (vyšší počet zamestnancov z dôvodu novelizácie zákona o finančnom sprostredkovaní a s tým spojené plnenie nových úloh), ktoré čiastočne eliminoval pokles nákladov na správu a prevádzku (nižšia tvorba rezerv na súdne spory v porovnaní s rokom 2017).

3.2.4.Implicitné záväzky

Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti definuje implicitné záväzky ako „rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy“. Implicitné záväzky vyplývajú z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy“. Do kategórie implicitných záväzkov sa zaraďujú predovšetkým čisté záväzky v sektore sociálnych vecí, zdravotníctva a školstva spojené so starnutím populácie a ďalšie typy záväzkov, ako napríklad PPP projekty alebo schéma financovania súvisiaca s jadrovými elektrárňami. Z definície vyplýva, že sa nejedná o záväzky vykázané v súvahe subjektov verejnej správy z dôvodu ich problematického oceňovania. Napriek tomu možno pri použití analytických metód a zohľadnení aktuálneho legislatívneho stavu približne odhadnúť ich výšku.

Odhad implicitných záväzkov v tis. eur

Hodnota k 31.12.2018

Hodnota k 31.12.2017

2018-2017*

% HDP

tis. Eur

% HDP

tis. Eur

p.b.

tis. Eur

Starnutie obyvateľstva

-221,9%

-199 123 081

-170,5%

-144 904 374

-51,4%

-54 218 707

- dôchodkový systém

-76,5%

-68 624 800

-51,1%

-43 445 878

-25,4%

-25 178 922

- zdravotníctvo

-85,9%

-77 110 315

-77,9%

-66 186 594

-8,0%

-10 923 721

- dlhodobá starostlivosť

-46,0%

-41 300 024

-37,4%

-31 765 905

-8,6%

-9 534 119

- poistenie v nezamestnanosti

0,4%

371 353

1,2%

1 052 887

-0,8%

-681 534

- školstvo

-13,9%

-12 459 295

-5,4%

-4 558 884

-8,5%

-7 900 411

PPP projekty

-3,8%

-3 390 475

-3,3%

-2 815 193

-0,5%

-575 282

Vplyv Národného jadrového fondu

2,9%

2 611 824

2,9%

2 433 069

0,0%

178 755

Implicitné záväzky spolu

-222,8%

-199 901 733

-171,0%

-145 286 497

-51,8%

-54 615 236

*Pre účely Súhrnnej výročnej správy implicitné záväzky vyplývajúce z dôchodkového systému neobsahujú výsluhové dôchodky počítané v rámci účtovnej rezervy Ministerstva financií SR. Zdroj: MF SR

Hodnota celkových implicitných záväzkov ku koncu roku 201828 predstavovala 222,8 % HDP29. V porovnaní s rokom 2017 vzrástla o 51,8 p.b. Táto zmena je primárne výsledkom aktualizácie

28 Implicitné záväzky za rok 2018 neuvažujú s opatreniami prijatými po 31.12.2018. Výpočet preto neuvažuje napr. ani so zavedením dôchodkového stropu, ktorý implicitné výdavky dodatočne navýši.

29 Uvedené výsledky je zároveň potrebné interpretovať starostlivo. Pri výpočte implicitných záväzkov je potrebné brať do úvahy fakt, že hodnota implicitných záväzkov plynúcich zo starnutia je vyjadrená v súčasnej hodnote a v pomere k aktuálnemu výkonu ekonomiky (% HDP). Pozitívny efekt menovateľa z očakávaného rastu HDP v budúcnosti nie je v hodnote implicitných záväzkov zohľadnený. Zároveň, neistota celkových implicitných záväzkov pramení aj z relatívne vysokej váhy posledného bodu projekcie, ktorý je základom pre odhad záväzkov v nekonečnom horizonte.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

makroekonomických údajov (vrátane prognózy príjmov) a posunom východiskového a koncového roka.30

Takmer celú výšku implicitných záväzkov aj ich medziročnú zmenu vysvetľujú prognózy výdavkov súvisiacich so starnutím populácie. Na časovom horizonte do roku 2062 narástli oproti minulému roku implicitné záväzky súvisiace so starnutím o 11,4 p.b HDP. Väčšia časť zmeny vo výške 40 p.b. HDP sa tak odohráva v dlhodobom neohraničenom horizonte po roku 2062.

Najväčšími prispievateľmi k úrovni implicitných záväzkov sú projekcie súvisiace s dôchodkovým systémom a zdravotníctvom, spolu na úrovni 162,4 % HDP. Pri záväzkoch do dôchodkového systému došlo medziročne aj k najvýraznejšiemu nárastu o 25,4 p.b. Toto zvýšenie možno pripísať hlavne zhoršeniu výhľadu makroekonomického vývoja v poslednom roku projekcií, ktorá determinuje výšku implicitných záväzkov v dlhodobom horizonte.31 Z rovnakých dôvodov bolo navýšenie záväzkov v pomere k HDP zaznamenané aj v oblasti zdravotníctva, školstva a dlhodobej starostlivosti v priemere o 8,4 p.b. HDP. Jedinou oblasťou, ktorá tak aktuálne prispieva k miernemu zlepšeniu implicitných záväzkov vyplývajúcich zo starnutia obyvateľstva je oblasť poistenia v nezamestnanosti (0,4 p.b. HDP).

Záväzky súvisiace s PPP projektmi predstavujú 3,8 % HDP. Sú kvantifikované na základe odhadu platieb štátu za dostupnosť počas ich celej doby trvania koncesie (pri projektoch rýchlostnej cesty R1 a novom projekte výstavby väzenského zariadenia do roku 2041 a pri projekte D4R7 do roku 2050). Vláda Slovenskej republiky schválila Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 97/2018 z februára 2018 návrh realizácie projektu „Výstavba väzenského zariadenia Rimavská Sobota – Sabová formou verejno-súkromného partnerstva“. Projekt výstavby väzenského zariadenia je aktuálne vo fáze verejného obstarávania. Samotná výstavba by sa mohla začať na konci druhého polroku 2020. Aktuálny príspevok tohto PPP projektu k implicitným záväzkom predstavuje 0,3 % HDP vychádzajúc z projekcie ročných platieb za dostupnosť.

Výšku celkových implicitných záväzkov mierne kompenzuje schéma vyraďovania jadrových zaradení, s pozitívnym vplyvom 2,9 % HDP. Implicitný záväzok súvisiaci s Národným jadrovým fondom vyplýva z financovania vyraďovania jadrových zariadení. Veľkosť budúcich nákladov výraznejšie porastie kvôli zvyšujúcim sa nákladom na skladovanie a likvidáciu jadrového odpadu. Avšak v celom horizonte, najmä vďaka kumulujúcemu sa prebytku fondu v prvých dekádach, je vplyv Národného jadrového fondu kladný. Vplyv vo výške 2,9 % HDP tak mierne znižuje celkové implicitné záväzky.

30 V porovnaní s predchádzajúcim vyhodnotením implicitných záväzkov pre SVS na rok 2017 došlo k štandardnému posunu sledovaného horizontu na roky 2018 až 2062.

31 Model pre odhad celkových implicitných záväzkov sleduje ich vývoj v dvoch obdobiach. V prvom prípade ide o ohraničený horizont, ktorý je aktualizovaný v súlade s projekciami AWG v pravidelných cykloch. Druhým obdobím je tzv. nekonečný horizont, ktorý uvažuje s položkami príjmov a výdavkov, ako aj makroekonomickými predpokladmi rovnakými ako v poslednom roku konečného horizontu.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

3.2.5.Podmienené záväzky

Podmienené záväzky sú určitým druhom iných pasív, ktoré za určitých okolností môžu negatívne ovplyvniť finančnú situáciu účtovnej jednotky resp. štátu či územnej samosprávy (v závislosti od toho, aký subjekt podmienené záväzky vykazuje). Tieto záväzky nie sú vykazované na súvahových položkách pasív, pretože nie sú splnené podmienky pre ich zaúčtovanie (výška takéhoto ,,neistého“ záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené alebo úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý). Z tohto dôvodu nie je možné jednoznačne odhadnúť vplyv na verejné financie z pohľadu času a už vôbec nie je možné stotožňovať hodnotu vyčíslených podmienených záväzkov v danom roku s aktuálnou potrebou peňažných prostriedkov na plnenie takýchto ,,možných“ povinností.

Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú podmienené záväzky súčasťouNávrhu rozpočtu verejnej správy (v prílohe č. 4), ktorý každoročne zostavuje Ministerstvo financií SR. Informácia v návrhu rozpočtu je najmä pre účely hodnotenia dlhodobej udržateľnosti a výpočtu základného scenára zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj transparentné zverejňovanie mimobilančných položiek s potenciálnym vplyvom na verejné financie.

Požiadavku na zverejňovanie podmienených záväzkov obsahuje aj európska legislatíva, a to konkrétne smernica Rady 2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členský štátov. Podľa článku 14 ods. 3 tejto smernice členské štáty za všetky subsektory verejnej správy ,,uverejnia príslušné informácie o podmienených záväzkoch s možným veľkým vplyvom na rozpočet verejnej správy vrátane štátnych záruk, problémových úverov a záväzkov vyplývajúcich z činnosti verejnoprávnych korporácií vrátane ich rozsahu“. Podľa tejto smernice sa pravidelne zverejňujú záväzky zo záruk, mimobilančných projektov PPP a nesplácané úvery.

Z uvedeného vyplýva, že aj pri podmienených záväzkoch existuje viacero metodických prístupov a na konkrétne podmienené záväzky je možné nazerať odlišne. V ekonomickej teórii, ale aj v legislatívnej praxi účtovníctva sa ako ostatné pasíva (širší pojem od podmienených záväzkov) spomínajú najčastejšie pasíva z prebiehajúcich alebo hroziacich súdnych sporov, z poskytnutých záruk, zo všeobecne

záväzných právnych predpisov alebo sú to iné finančné povinnosti ako napríklad z devízových

termínovaných obchodov, z opčných obchodov, zákonná alebo zmluvná povinnosť odobrať určité produkty, napríklad z dodávateľských zmlúv a odberateľských zmlúv, povinnosti z nájomných zmlúv, koncesionárskych a iných zmlúv.

Subjekty verejnej správy majú z podstaty svojej činnosti často špecifické položky nielen na riadnych záväzkoch, ale aj v iných pasívach. Z pohľadu prezentácie údajov v účtovnej závierke často zverejňujú aj informácie, ktoré nemusia predstavovať podmienené záväzky, ale pre účely splnenia si povinnosti poskytnúť užívateľovi účtovnej závierky významné informácie, uvedú ich medzi mimobilančné položky. Ministerstvo financií priebežne pracuje na zlepšovaní údajovej databázy (nie len) podmienených záväzkov a v porovnaní s rokom 2017 sa Ministerstvo financií SR rozhodlo do podmienených záväzkov nezapočítavať hodnotu plánovaných investičných resp. kapitálových výdavkov v prípade, že takéto informácie subjekty uviedli v ostatných pasívach.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Dôvodom je snaha prezentovať záväzky, ktorých výška alebo plnenie je podmienené udalosťou či udalosťami, ktoré subjekt nemá pod kontrolou. Ak ide o plánovanie investičných výdavkov, ide o zrejmú aktivitu, na ktorú subjekt potrebuje vyčleniť aj príslušné zdroje, pričom nie je rozhodujúce, či sa v skutočnosti investície aj zrealizujú alebo či sa zrealizujú v plánovanej výške.

V súhrnnej výročnej správe sú preto podmienené záväzky chápané podľa účtovnej definície (uvedenej v prvom odseku) a sú predmetom analytického skúmania s väzbou na výpočet čistého bohatstva.

Celkové podmienené záväzky verejného sektora boli k 31.12.2018 vykázané vo výške17 257 719 tis. eur32 (16 % HDP). V rámci verejného sektora stúpol podiel podmienených záväzkov v subsektore ústrednej správy takmer na 100 %. Len minimálna časť pripadá na samosprávu, ktorá okrem obcí a vyšších územných celkov ako samostatných subjektov, zahŕňa aj ich príslušné rozpočtové a príspevkové organizácie a obchodné spoločnosti. Medziročný nárast celkových podmienených záväzkov o 3 430 411 tis. eur bol spôsobený najmä nárastom hodnoty súdnych sporov v rozpočtových organizáciách štátu a zahrnutím údajov od ďalších obchodných spoločností ústrednej správy33(ide o podniky v správe MH Manažment, a.s. a podniky, v ktorých ústredné orgány štátnej správy majú menšinový podiel). Na medziročnom prírastku sa podieľalo najmä Ministerstvo financií SR(prírastok súdnych sporov o takmer 1 mld. eur), Slovenské elektrárne, a.s. (záložné právo veriteľov na majetok v hodnote 2,7 mld. eur pripadajúci na 34 % vlastnícky podiel štátu) a podmienené pasíva ostatných podnikov, ktoré boli zahrnuté do výpočtu k 31.12.2018 prvý krát.

Podmienené záväzky podľa zložiek verejného sektora v tis. eur

2016

2017

2018

Δ 2018-2017

Ústredná správa a ostatné subjekty

12 925 404

13 778 276

17 203 830

3 425 554

Obce a ich účtovné jednotky

21 477

48 522

53 212

4 690

VÚC a ich účtovné jednotky

1 247

510

677

167

Spolu

12 948 128

13 827 308

17 257 719

3 430 411

Zdroj: MF SR

Hodnotovo najvýznamnejšiu skupinu tvoria podmienené záväzky vyplývajúce z poskytnutých záruk vyplývajúcich zo stabilizačných mechanizmov (v správe Ministerstva financií SR) a kapitálu splatného na požiadanie v medzinárodných finančných inštitúciách. Najväčší podmienený záväzok ostáva vykázaný pri Európskom stabilizačnom mechanizme34 (ESM) vo výške 5 108 800 tis. eur. Tento finančný mechanizmus je určený na poskytovanie pomoci členským štátom eurozóny vo vážnych finančných problémoch s cieľom zabezpečiť stabilitu eurozóny. Základné imanie ESM v sume 700 000 000 tis. eur tvorí 80 000 000 tis. eur vo forme splatených akcií (z toho podiel SR: 659 200 tis. eur) a 620 000 000 tis. eur vo forme akcií splatných na vyzvanie (z toho podiel SR: 5 108 800 tis. eur). Slovenská republika sa ratifikáciou zmluvy, ktorou sa zriaďuje ESM zaviazala, že v prípade, ak úroveň splateného imania klesne pod schválených 80 000 000 tis. eur absorbovaním strát vzniknutých v rámci

32 Vyčíslenie hodnoty je možné len za subjekty, ktoré predložili účtovnú závierku, prípadne bližšie podklady za príslušný rok.

33 Vychádzajúc z definície podniku štátnej správy v zákone č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti, boli do sledovanej skupiny subjektov zaradené aj obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 % ich základného imania

34 Bližšie informácie sú dostupné na oficiálne stránke

www.esm.europa.eu

, ktorá je spoločná aj pre popis nástroja EFSF.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

pomoci členským štátom eurozóny, Správna rada ESM vyzve akcionárov na jeho splatenie jednoduchou väčšinou.

Európsky nástroj finančnej stability (EFSF35) je predchodca ESM (tzv. euroval 1). Slovenská republika sa ako členský štát EFSF zaviazala poskytovať záruky za dlhové finančné inštrumenty vydávané EFSF v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú stabilizačnú pomoc. V zmysle zákonač. 381/2010 Z. z. o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa Slovensko musí podieľať na celkovej výške záruk do sumy, ktorá nepresiahne 7 727 570 tis. eur. Zároveň sa musí podieľať na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre EFSF, napríklad poskytnutím dodatočných záruk EFSF do výšky 165 % svojho podielu na zárukách pre každú emisiu. Stav záruk vystavených Slovenskou republikou bol k 31.12.2018 vo výške 2 440 759 tis. eur 2 428 514 tis. eur a medziročne sa zvýšil o 12 245 tis. eur.

Kapitál splatný na vyzvanie (tzv. ,,call capital“) v medzinárodných finančných inštitúciách je takisto v správe Ministerstva financií SR. Ide o nesplatenú časť podielov na základnom imaní konkrétnych finančných inštitúcií, k splateniu ktorej je nutná výzva pre akcionárov („call“). Keďže nie je isté v akom čase a v akom objeme bude nutné doplniť základné imanie týchto inštitúcií, rozvrhnutý podiel pripadajúci na Slovenskú republiku, ako člena v medzinárodných finančných inštitúciách, sa vykazuje na podsúvahe ako podmienené pasívum. Primárnym cieľom členstva v medzinárodných bankách je vzájomná pomoc v oblasti hospodárskeho rozvoja prostredníctvom koncentrácie kapitálu z národných zdrojov. Samotná Slovenská republika čerpá zvýhodnené úvery od niektorých z týchto bánk, napríklad na rozvoj domácej cestnej infraštruktúry a podporu spoločných programov SR a EÚ (bližšie informácie sú uvedené v prílohe č. 2 Súhrnnej účtovnej závierky). Medziročné zmeny v kategórii kapitálu splatného na požiadanie spôsobili úpravy členského podielu v cudzej mene (precenenie).

Prehľad najväčších podmienených záväzkov v tis. eur

31.12.2016

31.12.2017

31.12.2018

Δ 2018-2017

Kapitál na požiadanie a záruky v medzinárodných finančných inštitúciách

8 473 154

8 669 919

8 700 585

30 666

Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM)

5 108 800

Európsky nástroj finančnej stability (EFSF)

2 178 243

2 428 514

2 440 759

12 245

Európska investičná banka

573 996

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj

438 673

385 562

403 847

18 285

Európska banka pre obnovu a rozvoj

101 359

Rozvojová banka rady Európy

16 854

Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu

10 658

Mnohostranná agentúra pre investičné záruky

3 252

2 857

2 993

136

Medzinárodná investičná banka

41 319

35 EFSF má vplyv aj na dlh verejnej správy (kapitola 1.2.). Odlišná suma vyplýva z rozdielnej metodiky výpočtu dlhu a podmienených záväzkov, ktorá bola podrobnejšie vysvetľovaná v predchádzajúcich ročníkoch Súhrnnej výročnej správy.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

31.12.2016

31.12.2017

31.12.2018

Δ 2018-2017

Medzinárodné investičné arbitráže

343 852

471 182

378 997

-92 185

Eurogas Inc. a Belmont Resources Inc.

239 705

239 700

239 705

Zdravotná poisťovňa Union, a.s.

28 187

28 692

Spoldzielnica Pracy Muszynianka

75 960

202 790

110 600

-92 190

Ostatné súdne spory

1 590 061

2 028 078

3 009 504

981 426

Ministerstvo financií SR

554 530

1 568 121

992 761

Kancelária národnej rady SR

596 148

582 573

-12 028

Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny SR

114 896

453 228

-20 471

Slovenský pozemkový fond

115 686

101 900

Ministerstvo vnútra SR

79 270

89 463

7 408

Ministerstvo hospodárstva SR

84 858

12 894

Vodohospodárska výstavba, š.p.

77 780

77 609

861

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.

51 751

51 752

Iné (podniky štátnej správy, MF SR)

2 355 099

2 426 413

4 661 417

2 235 004

Slovenské elektrárne, a.s.

2 758 668

MH Manažment, a.s.

976 822

Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

242 820

232 622

544 250

311 628

Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.

125 405

140 697

110 525

-30 172

Exportno-importná banka Slovenska

108 889

196 143

131 790

-64 353

Slovenská elektrizačná a prenos. sústava, a.s.

41 600

214 174

50 193

-163 981

Lesy SR, š.p.

47 596

58 590

49 227

-9 363

MH Invest, s.r.o

290 639

544

18 458

17 914

Záruky MF SR

13 328

17 738

12 184

-5 554

Národná diaľničná spoločnosť, a.s.

508 000

366 083

9 300

-356 783

Slovenská správa ciest

223 000

-223 000

Spolu

12 762 166

13 595 592

16 750 503

3 154 911

Zdroj: Účtovné závierky subjektov

Medzinárodné investičné arbitráže vznikajú domnelým porušením bilaterálnych investičných dohôd uzatváraných medzi suverénnymi štátmi. Predmetom sporov je náhrada škody za porušenie dohôd o podpore a ochrane investícií.

Ministerstvo financií SR viedlo ku koncu roka 2018 tri medzinárodné arbitráže. Najvýznamnejšou z nich bolo arbitrážne konanie s EuroGas Inc. a Belmont Resources Inc. z roku 2014. Spor o náhradu

škody viedli uvedené spoločnosti voči SR z dôvodu údajného protiprávneho odobratia povolenia na ťažbu mastenca. Arbitráž bola vedená podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a USA a bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Kanadou. V roku 2017 bol vydaný arbitrážny rozsudok, ktorým bola zamietnutá žaloba v plnom rozsahu. Žalobcovia však podali návrh na zrušenie tohto rozsudku, o ktorom sa bude rozhodovať v osobitnom zrušovacom konaní. Z dôvodu, že žalobca neuhradil ani v predĺženej lehote do decembra 2018 požadovaný preddavok na trovy konania sa očakáva, že dôjde k zastaveniu zrušovacieho konania.

Druhou otvorenou arbitrážou je spor s poľskou spoločnosťou Spóldzielnia Pracy Muszynianka

z údajného porušenia bilaterálnej investičnej dohody medzi Poľskom a Slovenskou republikou.Spor iniciovala poľská spoločnosť v roku 2016 a ako dôvod má byť ústavný zákaz vývozu vody z územia SR, čím mala byť tejto spoločnosti spôsobená domnelá škoda vo výške 75 960 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

V roku 2017 bola požadovaná čiastka na základe expertného posudku poľskej spoločnosti zvýšená na 202 790 tis. eur. V januári 2018 Slovenská republika podala pred arbitrážny tribunál písomnú obhajobu.

Počas roka 2018 boli zo strany Ministerstva financií SR predložené podania v rámci obhajoby, potenciálna škoda spoločnosti bola viackrát znížená až na 110 600 tis. eur zo strany samotnej spoločnosti. Vydanie konečného rozhodnutia arbitrážnym tribunálom sa očakáva najskôr koncom roka 2019.

Pri medzinárodnej arbitráži so Zdravotnou poisťovňou Union, a.s. ide o spor Achmea vs. Slovenská

republika, ktorý sa vedie z dôvodu zákazu zisku zdravotných poisťovní z roku 2007. V tejto arbitráži, vedenej podľa bilaterálnej investičnej dohody medzi SR a Holandským kráľovstvom, bol v decembri 2012 vydaný rozsudok, ktorým arbitrážny tribunál nariadil SR zaplatiť žalobcovi, holandskej spoločnosti Achmea B.V., odškodnenie vo výške 25 226 tis. eur plus úroky vo výške 3 466 tis. eur. SR napadla tento rozsudok ako aj jurisdikčné rozhodnutie tribunálu pred nemeckými súdmi. Achmea taktiež paralelne požiadala Luxemburský súd o výkon rozhodnutia arbitrážneho tribunálu z decembra 2012 a zablokovanie majetku SR, pričom hodnota sporu určená Medzinárodným tribunálom bola 28 187 tis. eur. Súdny dvor EÚ rozhodol dňa 6. marca 2018 o predbežnej otázke vo veci neaplikovateľnosti arbitrážnej doložky v bilaterálnej investičnej zmluve medzi SR a Holandskom. Konanie o zrušení tohto rozsudku ako aj jurisdikčného rozhodnutia v tomto spore bolo právoplatne ukončené rozhodnutím Najvyššieho spolkového súdu v Nemecku dna 31.10.2018, čím bol arbitrážny rozsudok ako taký zrušený.

Slovenskej republike hrozí ďalšia arbitráž, to znamená, že žaloba formálne ešte nebola podaná, no bola oznámená predžalobná výzva v prípade Quick Power Plant SE, Holandsko (QPP). Predmet sporu sa týka údajného nároku na akcie/práva k akciám spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré sa QPP pokúsila nadobudnúť. V súčasnosti prebieha objasňovanie skutkového stavu a nároku QPP pre prípad, ak by bola podaná proti SR žaloba.

Ministerstvo financií SR dostalo oznámenie o hrozbe vzniku škody od dánskej spoločnosti Marius Pedersen, a to za údajné možné porušenie bilaterálnej investičnej dohody s Dánskom, a to novelou zákona o odpadoch.

Tieto hroziace žaloby považuje Ministerstvo financií za bezpredmetné, nakoľko boli podané na základe bilaterálnych investičných dohôd medzi štátmi EÚ, ktorých arbitrážna doložka je v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípade Achmea neaplikovateľná a na základe postupu Európskej komisie má dôjsť k ukončeniu všetkých takýchto bilaterálnych investičných dohôd v rámci EÚ.

Z ostatných súdnych sporov vykazuje najvyššiu hodnotu Ministerstvo financií SR, pričom ide najmä

o náhradu škody uplatňovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v ktorých Ministerstvo financií SR zastupuje pred súdom aj iné orgány verejnej moci. Medziročný nárast bol spôsobený novým sporom, v ktorom si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v úhrnnej výške 1 mld. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Kancelária Národnej rady SR eviduje podmienené záväzky z existujúcich alebo hroziacich súdnych

sporov, z čoho podstatnú časť tvoria žaloby za náhradu škody spôsobenú legislatívnou činnosťouNR SR vrátane dvoch súdnych sporov o ,,zákaz zisku“ zdravotných poisťovní (spolu 580 014 tis. eur). Medziročne došlo k zníženiu hodnoty z dôvodu zastavenia jedného súdneho konania.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zaznamenalo úbytok hodnoty súdnych sporov o 20 471

tis. eur. Najvýznamnejší je spor s fyzickou osobou o náhradu škody vo výške 450 000 tis. eur, ktorá mala byť spôsobená údajnou nečinnosťou a nesprávnym úradným postupom. Naopak, z dôvodu prehodnotenia rizika iných súdnych sporov, bola znížená hodnota podmienených pasív samotného Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o 20 470 tis. eur.

Slovenský pozemkový fond vykazuje podmienené záväzky z titulu 4 právnych sporov v úhrnnej výške

101 900 tis. eur, pričom ide o žaloby súkromných spoločností v ktorých si uplatňujú náhradu škody titulom údajne zmarenej investície z dôvodu, že fond vydal pozemky, na ktorých sa mali realizovať investičné projekty.

Ministerstvo vnútra SR vykazuje podmienené pasíva zo súdny sporov najmä z titulu náhrady škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci.

Ministerstvo hospodárstva SR eviduje podmienené záväzky zo súdnych sporov vo výške 84 858 tis. eur,

pričom medziročné zvýšenie bolo spôsobené prehodnotením vytvorených rezerv na súdne spory. Tie naopak poklesli o 16 438 tis. eur. Najvyššiu čiastku (64 385 tis. eur) predstavuje žaloba o náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu URSO za roky 2004-2006 pri vydávaní cenových rozhodnutí.

Vodohospodárska výstavba, š. p. eviduje viaceré súdne spory, pričom väčšinu z uvedenej sumy tvorí

spor o náhradu škody za 33 000 tis. eur z dôvodu údajného porušenia nájomnej zmluvy a spory so Slovenskými elektrárňami vo výške 28 781 tis. eur o úhradu platieb podľa zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Vodohospodárska výstavba, š.p. vykazuje voči Slovenským elektrárňam aj podmienené aktíva, z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť úhradou platieb Slovenským elektrárňam, a.s. podľa neplatnej zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. V súdnych sporoch sa naďalej pokračuje. Pre účely vyčíslenia čistého bohatstva je nutné znížiť túto hodnotu o podiel, ktorý pripadá na štát z dôvodu vlastníckeho podielu v SE, a.s. (34 %). Výška tohto súdneho sporu pre účely čistého bohatstva tak predstavuje 9 786 tis. eur, čo je medziročne menej o 5 979 tis. eur.

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. vedie dlhodobý súdny spor vo výške 51 752 tis. eur o náhradu

škody, ktorá mala vzniknúť dodávateľovi železničnej spoločnosti zo zmlúv o stavbe, skúškach a zmluvách o dielo k prototypu rušňa radu 755. Rozsudkom zo dňa 16.04.2018 Okresný súd Bratislava III žalobu zamietol v celom rozsahu. Rozsudok nie je právoplatný.

Z ostatných podmienených záväzkov vykazujú najvyššiu hodnotu Slovenské elektrárne, a. s., ktoré sú do výpočtu podmienených záväzkov zahrnuté po prvý krát. Vo svojej účtovnej závierke vykázali podmienené pasíva (okrem iných) v podobe záložného práva na dlhodobý hmotný majetok a zásoby. Hodnota záložného práva medziročne vzrástla o 7 180 533 tis. eur z dôvodu prehodnotenia úverových

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

zmlúv, na základe čoho bolo možné v roku 2018 zvýšiť hodnotu záložného práva v nových záložných zmluvách na majetok spoločnosti. Hodnota podmienených pasív potenciálne prislúchajúca štátu bola prenásobená podielom 34 %, čo tvorí 2 758 668 tis. eur a zároveň najvyšší vplyv na medziročný prírastok podmienených záväzkov.

MH Manažment, a.s. vykazuje možné plnenia z bývalých privatizačných zmlúv, ktoré boli do

31.12.2015 agendou Fondu národného majetku. FNM sa zaviazal uhradiť nadobúdateľom privatizovaných spoločností určité straty na majetku, ktoré im môžu v budúcnosti vzniknúť v dôsledku určitých rizík definovaných v privatizačných zmluvách.

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. vykazuje podmienené pasíva v podobe finančných derivátov,

používajúcich sa pri kontrahovaní zemného plynu na komoditných burzách.

Exportno-importná banka Slovenska vykazuje v iných pasívach hodnotu poskytnutých záruk (48 507

tis. eur), potvrdených budúcich záruk (12 076 tis. eur) a neodvolateľné úverovú prísľuby (71 208 tis. eur).

Obdobne Slovenská záručná a rozvojová banka Slovenska, a.s. vykazuje podmienené záväzky

v hodnote 140 697 tis. eur z titulu poskytnutých záruk (v hodnote 87 706 tis. eur) a úverových prísľubov vo výške (52 991 tis. eur).

Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a.s. vykazuje za svoju skupinu36 záväzky zo zmlúv, ktoré

majú plnenie až po 31.12.2018 na nákup dlhodobého majetku.

Lesy Slovenskej republiky, š. p. dlhodobo vykazujú hodnotu majetku, ktorá je právne neusporiadaná

(napr. pozemky a stavby), a ktoré môžu byť predmetom vrátenia pôvodným vlastníkom. Odhadovaná hodnota je 49 227 tis. eur.

Pokles hodnoty pri Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. bol spôsobený nižším objemom zmluvných záväzkov s plnením v nasledujúcich obdobiach a u Slovenskej správy ciest nevykázaním podmienených pasív z minulosti.

Pre účely súhrnnej výročnej správy SR za rok 2018 realizovalo MF SR hlbšiu analýzu podmienených záväzkov za zdravotnícke zariadenia rôznych právnych foriem z dôvodu, že ide o špecifickú oblasť v ktorej potenciálne môžu vznikať podmienené záväzky napr. zo súdnych sporov z dôvodu oneskorených úhrad dodávateľom resp. neuhradením záväzkov alebo súdne spory s fyzickými osobami – pacientmi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Analýza bola vykonaná pre porovnateľnosť a pre vyhodnotenie významnosti aj nad údajmi roku 2017. Keďže údaje o podmienených záväzkoch nie sú v účtovných závierkach naprieč všetkým právnym formám subjektov štandardizované, bolo z časti automatickým a z časti manuálnym spôsobom analyzovaných 89 účtovných závierok zdravotníckych zariadení za rok 2017 a 87 účtovných závierok zdravotníckych zariadení za rok 2018.

36 Údaje za Slovenskú elektrizačnú a prenosovú sústavu, a.s. sú čerpané z konsolidovanej účtovnej závierky. Preto sú uvádzané za celú konsolidovanú ,,skupinu“ jednotiek.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Hodnota podmienených záväzkov zdravotníckych zariadení podľa právnych foriem je uvedená v nasledovnej tabuľke:

Podmienené záväzky zdravotníckych zariadení podľa právnej formy v tis. eur

2017

2018

Δ 2018-2017

Ústredná správa

414

5 164

4 750

z toho: rozpočtové a príspevkové organizácie

414

4 756

4 342

neziskové organizácie

408

podnikateľské subjekty

Miestna územná samospráva

430

1 709

1 279

z toho: rozpočtové a príspevkové organizácie

1 279

neziskové organizácie

podnikateľské subjekty

430

Spolu

844

6 873

6 029

Zdroj: Účtovné závierky subjektov

Z hodnoty roku 2018 tvoria prebiehajúce a hroziace súdne spory 6 101 tis. eur, z toho najviac u Fakultnej nemocnice Trnava (3 141 tis. eur, ústredná príspevková organizácia), Nemocnice s poliklinikou Prievidza (1 279 tis. eur, príspevková organizácia VUC Trenčín) a u Fakultnej nemocnice Nitra (1 000 tis. eur, ústredná príspevková organizácia).

Z uvedeného možno konštatovať, že zdravotnícke zariadenia sa nepodieľajú významnou sumou v pomere k celkovej hodnote podmienených záväzkov a nepredstavujú významné riziko potreby finančných prostriedkov v budúcnosti nad rámec riadnych záväzkov uvádzaných v súvahách závierok týchto subjektov.

Z dôvodu abstrahovania od vzájomných vzťahov v rámci podmienených záväzkov (vzájomné súdne spory a poskytnuté záruky) je ich hodnota pre účely vyčíslenia čistého bohatstva znížená z hodnoty 17 257 719 tis. eur na hodnotu 17 082 706 tis. eur.

3.2.6.Iné aktíva ako súčasť čistého bohatstva

Pod inými aktívami ako súčasť čistého bohatstva sa k 31.12.2018 vykazovali najmä podsúvahové ocenenie štátnych lesov a pohľadávky po lehote splatnosti v štádiu ich vymáhania. Iné aktíva dosiahli v súhrnnej výške 9 285 535 tis. eur.

Od roku 2017 je súčasťou podmienených aktív aj hodnota lesných porastov uvedená v poznámkach účtovnej závierky štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, š. p., ktorá je pravidelne aktualizovaná znalcom Národného lesníckeho centra. Toto aktívum tvorí najväčšiu položku iných aktív verejnej správy.

Druhým najväčším podmieneným aktívom sú pohľadávky v správe Slovenskej konsolidačnej, a.s., ktorá ich na základe príslušnej legislatívy vymáha a uplatňuje si exekučné nároky v mene oprávnených subjektov (najčastejšie štátnych úradov). Skutočný výťažok z týchto častokrát nedobytných pohľadávok bol v roku 2018 a 2017 približne 10 mil. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Podmienené aktíva podľa zložiek verejného sektora v tis. eur

2016

2017

2018

Δ 2018-2017

Ústredná správa a ostatné subjekty

4 992 997

8 885 463

9 229 958

334 329

Obce a ich účtovné jednotky

125 363

128 998

48 684

-80 314

Vyššie územné celky a ich účtovné jednotky

3 399

3 054

6 893

3 839

Spolu

5 121 759

9 027 681

9 285 535

257 854

Zdroj: Účtovné závierky subjektov

Z podmienených aktív vykazuje najvyššiu hodnotu štátny podnik Lesy SR, š. p. z dôvodu ocenenia lesného porastu, ktoré podnik obhospodaruje na pozemkoch vo vlastníctve štátu, ktoré boli k 1.1.2010 jednotne ocenené podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty podniku. Hodnota lesných porastov bola od 1.1.2010 evidovaná na podsúvahovom účte, pričom každoročne je táto hodnota aktualizovaná spolu so spresňovaním hodnoty lesných pozemkov vo vlastníctve štátu. Medziročne bola podsúvahová hodnota lesných porastov vyššia o 118 629 tis. eur.

Slovenská konsolidačná, a. s. (SKo, a. s.), ktorá je zo zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov poverenou osobou pre konsolidáciu pohľadávok verejného sektora vykazuje druhú najväčšiu hodnotu podmienených aktív v hodnote 3 274 989 tis. eur. Medziročný pokles podmienených aktív bol spôsobený poklesom pohľadávok SKo, a.s. ukončením ich správy resp. vymáhania inkasom alebo trvalým odpisom. Časť nominálnej hodnoty pohľadávok SKo,a.s. je pre účely čistého bohatstva eliminovaná, nakoľko je predmetom účtovnej konsolidácie vo verejnej správy, čo zabezpečuje vykázanie pohľadávok len jednou hodnotou.

Zo súdnych sporov a iných právnych úkonov boli významné konkurzné konania, exekučné rozhodnutia a súdne spory evidované Ministerstvom financií SR vo výške 394 105 tis. eur.

Vodohospodárska výstavba, š. p. vykazuje z celkovej hodnoty aktívnych súdnych sporov 407 787 tis.

eur súdne spory voči Slovenským elektrárňam, a. s. o bezdôvodné obohatenie. Spor sa týka platieb, ktoré platila Vodohospodárska výstavba, š. p. elektrárňam od roku 2006 na základe zmlúv na užívanie Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktoré sú podľa štátneho podniku neplatné.

Z ostatných položiek podmienených aktív je významná hodnota pohľadávok spoločnostiDebitum, a. s., ktorá v roku 2018 realizovala oddlžovanie zdravotníckych zariadení a do svojej

podsúvahy prevzala pohľadávky na poistnom uhradené Sociálnej poisťovni. Zároveň táto hodnota je pre účely čistého bohatstva eliminovaná, pretože záväzky stále ,,držia“ na súvahe zdravotnícke zariadenia a k ich odpusteniu môže dôjsť až v budúcnosti pri splnení určitých podmienok.

Slovenský plynárenský priemysel, a. s. (SPP, a. s.) vykazuje poskytnuté záruky, ktoré vystavili materské

spoločnosti zákazníkov. SPP, a.s. si tak v prípade neplnenia povinností zo strany zákazníkov môže uplatňovať plnenie u ich materských spoločností.

Skupina Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. (SEPS, a. s.) vykázala v konsolidovanej

účtovnej závierke ako podmienené aktíva sumu prijatých bankových záruk vo výške 115 475 tis. eur. Bankové záruky sú uzatvárané v prospech skupiny SEPS, a. s. účastníkmi krátkodobého trhu s elektrickou energiou, ktoré chránia skupinu pred ich prípadnou platobnou neschopnosťou.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

MH Manažment, a.s. vykazuje podmienené aktívum zo zmluvy o predaji štátneho podielu v Slovak

Telekom, a.s. Platba vo výške 87 000 tis. eur je uložená a viazaná na účte, pričom vyplatenie týchto prostriedkov závisí od ukončenia Sporu vo veci hlasových služieb a Sporu s Európskou komisiou.

Prehľad najväčších podmienených aktív v tis. eur

2016

2017

2018

Δ 2018-2017

Pohľadávky v správe SKo, a.s.

3 504 230

3 407 584

3 274 989

-132 595

Súdne spory

819 070

847 680

825 417

-22 263

Vodohospodárska výstavba, š. p.

407 877

410 824

407 787

-3 037

Ministerstvo financií SR

394 105

389 065

380 928

-8 137

MH Manažment, a.s.

33 865

31 805

-2 060

Ministerstvo vnútra SR

17 088

13 926

4 897

-9 029

Iné (štátne podniky)

546 632

4 481 519

4 576 066

94 547

Lesy SR, š. p.

44 947

4 077 768

4 196 397

118 929

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

106 227

107 004

115 475

8 471

Slovenský plynárenský priemysel

201 835

101 343

90 194

-11 149

MH Manažment, a.s.

100 000

87 000

-13 000

Exportno-importná banka

93 623

95 404

87 000

-8 404

Spolu

4 869 932

8 736 783

8 676 472

-60 311

Zdroj: Účtovné závierky subjektov

Pre koncept čistého bohatstva musia byť celkové podmienené aktíva verejného sektora upravené o nasledovné položky. Časť vyčíslenej spornej sumy, o ktorú sa súdi Vodohospodárska výstavba, š. p. so Slovenskými elektrárňami, a.s., bola od celkových podmienených aktív odpočítaná (138 648 tis. eur). Táto časť zodpovedá 34 % vlastníckemu podielu štátu v SE, a.s. Z pohľadu verejného sektora ide o vzájomnú konsolidáciu. Odpočítané boli tiež prijaté záruky EXIM Banky (140 378 tis. eur), SEPS, a. s. (115 475 tis. eur) a SPP, a.s. (90 194 tis. eur).

V týchto prípadoch, ak by boli záruky realizované, vlastné imanie a čisté bohatstvo by nevzrástlo, pretože príjmy z realizovaných záruk by len nahradili existujúce bilančné aktíva (úvery u EXIM Banky a obchodné pohľadávky u SEPS, a. s. a SPP, a. s.). Tieto podmienené aktíva teda nepredstavujú potenciálny zdroj zvýšenia vlastného imania verejného sektora. Pri pohľadávkach v správe SKo, a.s. bola upravená výška menovitej hodnoty o pohľadávky, ktoré boli predmetom konsolidačných úprav v rámci ústrednej správy (2 553 380 tis. eur). Prevod splatných pohľadávok, ktoré odovzdávajú resp. odpredávajú organizácie ústrednej správy Slovenskej konsolidačnej, a.s. sa eliminuje a k pohľadávkam sa tvorí opravná položka. Akt prevodu pohľadávok znamená dôvod na zníženie ich účtovnej hodnoty, čo má negatívny vplyv na vlastné imanie a tým aj čisté bohatstvo. Zároveň tieto precenené pohľadávky nemôžu byť v pôvodnej hodnote na strane podmienených aktív. Ďalšou úpravou pre výpočet čistého bohatstva je eliminácia podsúvahovej hodnoty pohľadávok spoločnosti Debitum, a. s. vo výške 198 278 tis. eur. Z dôvodu abstrahovania od vzájomných vzťahov v rámci iných aktív (vzájomné súdne spory, vystavené záruky, pohľadávky) je ich hodnota pre účely vyčíslenia čistého bohatstva znížená z hodnoty 9 285 535 tis. eur na hodnotu 6 049 108 tis. eur.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Zoznam skratiek

CKS – Centrálny konsolidačný systém

DPH – daň z pridanej hodnoty

EFSF – Európsky nástroj finančnej stability

ESM – Európsky mechanizmus pre stabilitu

ESA 2010 - Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010

EUROSTAT – Štatistický úrad Európskeho spoločenstva

FNM SR – Fond národného majetku Slovenskej republiky

GNI – Hrubý národný príjem

HDP – hrubý domáci produkt

IPSAS - Medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor

KÚZ – konsolidovaná účtovná závierka

MF SR – Ministerstvo financií Slovenskej republiky

MMF – Medzinárodný menový fond

OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

OP – operačný program

OS – obchodné spoločnosti

OSN – Organizácia spojených národov

PPP – projekt verejno-súkromného partnerstva

PO – príspevkové organizácie

RO – rozpočtové organizácie

SDR – špeciálne práva čerpania, jednotná menová a účtovná jednotka používaná v rámci Medzinárodného menového fondu

SVS – Súhrnná výročná správa SR

SZČO – samostatne zárobkovo činná osoba

ŠÚ SR – Štatistický úrad Slovenskej republiky

ŠZÚ – Štátny záverečný účet SR

ÚJ – účtovná jednotka

VÚC – vyššie územné celky

ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti - ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti

zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (rozpočtové pravidlá) - zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zákon o účtovníctve - Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

zákon o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy - zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

zákon o obecnom zriadení - zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov

zákon o samosprávnych krajoch - zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov

zákon o Sociálnej poisťovni – zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov

zákon o zdravotných poisťovniach - zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

zákon o audítoroch - zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č.431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Slovník odborných pojmov

1. kapitola: Hospodárenie verejnej správy v metodike ESA 2010

Súhrnná výročná správa SR – súhrnný dokument, ktorý obsahuje údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a o stave dlhu verejnej správy k 31. decembru rozpočtového roka v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. októbra bežného roka, súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky, údaje ustanovené osobitným predpisom, ktorým je ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a ďalšie údaje o hospodárení Slovenskej republiky (§ 29a zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

Štátny záverečný účet SR – správa o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, ktorá obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. apríla bežného roka, vyhodnotenie zamerania a opatrení rozpočtovej politiky, údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu a ďalšie údaje o plnení rozpočtu verejnej správy. (§ 29 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

ESA 2010 – Európsky systém národných a regionálnych účtov 2010 je medzinárodne kompatibilný rámec pre systematické a podrobné opísanie národnej ekonomiky, jeho súčastí a jeho vzťahov s ostatnými národnými ekonomikami. Je založený na Systéme národných účtov 2008 (SNÚ 2008). SNÚ bol vypracovaný v súčinnosti štatistických orgánov OSN, EÚ, OECD, MMF a Svetovej banky a predstavuje celosvetový štandard v oblasti uplatňovania národných účtov. ESA 2010 sa zaviedla Nariadením Rady (ES) 549/2013 z 21. mája 2013 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve a reálne sa začala uplatňovať od septembra 2014. ESA 2010 je revíziou ESA 95. Nové štandardy priniesli v oblasti verejných financií zmeny dôležité pre vykazovanie salda a dlhu verejnej správy. Popis implementácie metodiky ESA 2010 a najvýznamnejších metodologických zmien je uvedený v kapitole 1.5. v Súhrnnej výročnej správe SR za rok 2013.

Aprílová notifikácia – Podľa nariadenia Komisie 479/2009 členské štáty vykazujú Komisii (Eurostatu) plánované a aktuálne schodky a dlh sektora verejnej správy dvakrát ročne, prvý krát do 1. apríla bežného roka (roka n) a druhý krát do 1. októbra roka n. Zároveň členské štáty oznámia Eurostatu, ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za vykazovanie postupu pri nadmernom schodku. Do 1. apríla roka n členské štáty oznámia Eurostatu plánovaný schodok verejnej správy za rok n a aktualizovaný odhad ich skutočného schodku verejných financií za rok n – 1 a ich skutočné schodky verejných financií za roky n – 2, n – 3 a n – 4.

Októbrová notifikácia – aktualizácia aprílovej notifikácie, ktorá je nutná vzhľadom na to, že viacero údajov za verejnú správu je dostupných až po termíne aprílovej notifikácie (tie sú nahradené odhadmi). Ani októbrovú notifikáciu však nemožno považovať za zdroj definitívnych údajov za verejnú správu, pretože akruálne výnosy niektorých daňových príjmov (DPPO a DPFO) sú známe za rok n – 1 až na začiatku n + 1. Aj po tomto termíne sú v prípade údajov za verejnú správu (a národné účty vo všeobecnosti) pomerne časté revízie údajov za minulé roky. Revízie sa robia jednak kvôli úpravám či

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

spresneným interpretáciám samotnej metodiky ESA a tiež kvôli tomu, že samotné krajiny (národné štatistické úrady) môžu v minulých údajoch odhaliť nezrovnalosti, ktoré v rámci revízií napravia.

Verejná správa – koncept, ktorý definujú národné účty (ESA 2010). Národné účty členia národné hospodárstvo (S.1) na päť inštitucionálnych sektorov: nefinančné korporácie (S.11), finančné korporácie (S.12), verejná správa (S.13), domácnosti (S.14) a neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S.15). Inštitucionálny sektor tvorí zoskupenie inštitucionálnych jednotiek, ktoré majú podobný charakter a ekonomické správanie (odvetvie produkčnej činnosti). Inštitucionálna jednotka je ekonomická jednotka oprávnená vlastniť výrobky a aktíva, prijímajúca záväzky a zaoberajúca sa ekonomickou činnosťou a transakciami s inými jednotkami vo vlastnom mene. Sektor verejnej správy tvoria inštitucionálne jednotky (subjekty) patriace do verejnej správy.

Verejné financie – alebo financie verejného sektora, je všeobecne zaužívaný výraz v ekonómii označujúci súhrn rozpočtov subjektov pod verejnou kontrolou alebo patriacich do verejného sektora. Verejný sektor môže byť definovaný rôzne v závislosti od cieľov analýzy a kritérií zaradenia subjektov do verejného sektora. Ak nie je uvedené inak, verejné financie sa v krajinách EÚ najčastejšie hodnotia na základe údajov národných účtov v metodike ESA 2010, ktorá definuje subjekt verejnej správy. V tejto publikácii sú použité tri koncepty hodnotenia verejných financií, ktoré sa od seba líšia rôznym pokrytím subjektov: verejná správa (ESA 2010), súhrnný celok verejnej správy a verejný sektor.

Subjekty verejnej správy SR – právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ktoré sú zaradené v súlade s metodikou ESA v ústrednej správe, miestnej samospráve a vo fondoch sociálneho a zdravotného poistenia. (§ 3 ods. 1 zákonao rozpočtových pravidlách verejnej správy)

▪Ústrednú správu tvoria ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Ich počet, organizáciu a pôsobnosť ustanovuje zákon o organizácii vlády a ústrednej štátnej správy. V ústrednej správe sú zaradené aj ďalšie subjekty (vysoké školy, Rozhlas a televízia Slovenska, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, štátne fondy, Slovenská konsolidačná, a.s., Úrad pre dohľad nad výkonom auditu, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Ústav pamäti národa, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Kancelária rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Tlačová agentúra SR, Audiovizuálny fond), ktoré hospodária s väčším či menším objemom verejných prostriedkov a ktorých pôsobnosť upravujú osobitné právne predpisy.

▪Miestnu samosprávu predstavujú obce a vyššie územné celky – samosprávne kraje a ďalšie subjekty miestnej samosprávy. Obec je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenskej republiky, združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt, samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami a jej základnou úlohou pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. V Slovenskej republike je zriadených osem samosprávnych krajov, ktoré sú právnickými osobami samostatne hospodáriacimi s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami; zabezpečujú a chránia práva a záujmy svojich obyvateľov. Základnou legislatívou, ktorá upravuje pôsobnosť samospráv je zákon o obecnom zriadení a zákon o samosprávnych krajoch.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

▪Fondy sociálneho a zdravotného poistenia tvoria Sociálna poisťovňa zriadená zákonom o Sociálnej poisťovni a zdravotné poisťovne (v súčasnosti tri, z toho jedna štátna a dve súkromné), ktorých pôsobnosť ustanovuje zákon o zdravotných poisťovniach.

Rozpočet verejnej správy – strednodobý ekonomický nástroj finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet verejnej správy tvoria štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a nasledujúce dva roky a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na príslušný rozpočtový rok a nasledujúce dva roky (§ 4 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

Štátny rozpočet – základná súčasť rozpočtu verejnej správy, ktorou sa zabezpečuje financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív (§ 6 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

Superdividenda – metodika ESA, na rozdiel od podnikového účtovníctva, rozoznáva dividendy a superdividendy. Superdividendy sú dividendy, ktoré sú vysoké z pohľadu poslednej (nedávnej) výšky úrovne dividend a ziskov. Logika členenia je tá, že pokiaľ dividendy rozdeľujú príjem z majetku, superdividendy rozdeľujú čisté bohatstvo podniku, keď znižujú vlastné zdroje podniku (vlastné imanie), predstavujú teda výber kapitálu (capital withdrawal). Inak povedané, dividendy prináležia bežnému zisku (operating profit), ktorý pochádza zo štandardných hlavných činností podniku (core business operations) a superdividendy prináležia iným (špeciálnym) výnosom. Na určenie výšky superdividend sa používa tzv. superdividendový test.

2. kapitola: Hospodárenie verejnej správy - požiadavky ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti

Benchmarková revízia – pravidelná revízia štatistických údajov zo strany členských štátov EÚ na základe legislatívy Európskeho štatistického úradu, manuálu pre deficit a dlh verejnej správy a príručky pre aplikáciu revízie. Za revíziu sa považuje každá zmena štatistickej hodnoty ukazovateľov uložených v príslušných databázach a verejne publikovaných štatistických údajov. Dôvodom revízií, najmä benchmarkových (porovnávajúcich) sú napr. zmeny v legislatíve, úpravy metodických definícií a postupov na základe nových poznatkov a analýz, implementácia nových štatisticko-matematických metód. V rámci benchmarkovej revízie sa vykonáva aj tzv. rutinná revízia, ktorá spočíva najmä v oprave údajov na základe lepšej dostupnosti údajov, oprave vzorcov, revízii číselníkov a klasifikácií.

Bilancia rozpočtu verejnej správy – alebo bilancia príjmov a výdavkov rozpočtu verejnej správy poskytuje analytický pohľad na vývoj hlavných príjmových a výdavkových položiek verejnej správy ako celku za daný rok. Bilancia je konsolidovaná, teda sú vylúčené transakcie medzi jednotlivými subjektmi verejnej správy. Štruktúra prezentovanej bilancie v tomto dokumente pozostáva z kombinácie klasifikácie kódov ESA 2010 a rozpočtovej klasifikácie.

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

Saldo rozpočtu verejnej správy – môže mať charakter schodku alebo prebytku. Schodok je záporný rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami verejnej správy. Prebytok je kladný rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými výdavkami verejnej správy. V metodike národných účtov sa saldo verejnej správy nazýva „čisté pôžičky poskytnuté/prijaté“. Ich výška predstavuje sumu, ktorú verejná správa môže poskytnúť alebo prijať ako pôžičku na financovanie svojich nefinančných operácií.

Štrukturálne saldo – saldo rozpočtu verejnej správy upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové a dočasné vplyvy. Referenčná hodnota medziročnej zmeny štrukturálneho salda sa používa na hodnotenie charakteru fiškálnej politiky, či je expanzívna (medziročné zvyšovanie / znižovanie štrukturálneho schodku / prebytku) alebo reštriktívna (medziročné znižovanie / zvyšovanie štrukturálneho schodku / prebytku).

Jednorazové vplyvy – všeobecne definované ako príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo verejnej správy. Úprava salda verejnej správy o takéto vplyvy umožňuje analyticky vhodnejšie posúdenie jeho vývoja v čase.

Dlh verejnej správy hrubý – alebo hrubý maastrichtský dlh verejnej správy, predstavuje konsolidovaný súčet všetkých záväzkov sektora verejnej správy v nominálnej (menovitej) hodnote, ktoré vznikli na základe prijatých vkladov, emitovaných cenných papierov (bez akcií) a prijatých pôžičiek (bez záväzkov z nesplatených úrokov). Súčasťou prijatých pôžičiek sú aj imputované pôžičky, ktoré sa rovnajú hodnote majetku nadobudnutého prostredníctvom finančného lízingu. Dlh je konsolidovaný, teda sú vylúčené všetky záväzky a recipročné pohľadávky jednotiek patriacich do sektora VS. (Príručka vládneho deficitu a dlhu, vydanie 2019)

Dlh verejnej správy čistý – alebo čistý maastrichtský dlh verejnej správy, predstavuje rozdiel medzi hrubým maastrichtským dlhom a súčtom zlata a SDR, hotovosti, cenných papierov v trhovej hodnote (okrem akcií) a kótovaných akcií v trhovej hodnote. Čistý dlh vyjadruje schopnosť verejnej správy splatiť svoj maastrichtský dlh na základe speňaženia svojich najlikvidnejších finančných aktív. (Code of Conduct - Specifications on the implementation of the Stability and Growth Pact and Guidelines on the format and content of Stability and Convergence Programmes)

Európske fiškálne pravidlá – vznikli z potreby dodržiavania fiškálnej disciplíny v rámci Hospodárskej a menovej únie (eurozóny) kvôli zachovaniu stability spoločnej meny euro. Predstavujú súbor pravidiel numerických, procesných ale aj pravidiel transparentnosti o zverejňovaní údajov o hospodárení štátu. Pravidlá sú zakotvené v právnych predpisoch EÚ (Zmluva o fungovaní Európskej únie, nariadenia, smernica) ale ich súčasťou je aj medzinárodná zmluva. Predchodcom fiškálnych pravidiel EÚ boli tzv. maastrichtské kritériá, ktoré stanovili podmienky pre členstvo v eurozóne v podobe referenčnej hodnoty pre deficit (3 % HDP) a dlh verejnej správy (60 % HDP). Kvôli potrebe udržiavať fiškálnu disciplínu aj po vstupe do eurozóny bol v roku 1997 schválený Pakt stability a rastu (Stability and Growth Pact – SGP), ktorý obsahuje aj sankcie, ak deficit krajiny prekročí 3% HDP. V dôsledku ekonomickej a finančnej krízy bol SGP v roku 2011 druhý krát revidovaný (prvý krát v roku 2005) a boli prijaté ďalšie štyri nariadenia s cieľom sprísnenia pravidiel fiškálneho dohľadu a rozšírenia dohľadu aj na makroekonomickú oblasť. Tzv. Six-pack priniesol predovšetkým sprísnenie sankcií, keď krajina môže byť penalizovaná za nedodržiavanie fiškálnych pravidiel až do výšky

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

0,5 % HDP, väčšiu orientáciu na pravidlo verejného dlhu (jeho nedodržiavanie bolo dovtedy prakticky ignorované) a povinnosť konsolidovať verejný rozpočet aj po znížení deficitu pod 3 % HDP tempom znižovania štrukturálneho salda minimálne o 0,5% HDP až po dosiahnutie strednodobého cieľa (medium-term objective – MTO). Medzinárodná zmluva, ktorá bola podpísaná 25 členskými krajinami Európskej únii (všetky s výnimkou Česka a Veľkej Británie) v roku 2012, stanovila povinnosť zaviesť pravidlo o vyrovnanom štrukturálnom salde verejnej správy do národnej legislatívy (tzv. Fiscal compact). Naposledy v roku 2013 boli schválené dve nariadenia, ktoré ďalej sprísňujú a prehlbujú fiškálny dohľad v krajinách eurozóny (tzv. Two-pack). Podľa nich musia krajiny eurozóny napríklad každoročne do 15. októbra predkladať Európskej komisii na posúdenie návrh rozpočtového plánu na nasledujúci rok.

Stratégia riadenia štátneho dlhu – ďalej len stratégia, je strategický dokument, ktorý stanovuje základné rámce a smerovanie politiky riadenia štátneho dlhu. Stratégia formuluje vrcholové kvantitatívne ukazovatele a parametre štátneho dlhu a stanovuje tiež ciele, ktoré by mali prispieť ku kvalitatívnemu zlepšeniu riadenia dlhu. Dokument ďalej popisuje vývoj a štruktúru štátneho dlhu SR, makroekonomické a fiškálne východiská a riziká dlhového portfólia. Od stratégie sú odvodené jednotlivé predpisy upravujúce pravidlá pre riadenie rizík štátneho dlhu, limity pozícií štátu a systém kontroly. Podľa Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je stratégia súčasťou Rozpočtu verejnej správy SR a vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie je súčasťou Súhrnnej výročnej správy SR.

3. kapitola: Čisté bohatstvo

Čisté bohatstvo – súčet vlastného imania subjektov verejnej správy, vlastného imania Národnej banky Slovenska, vlastného imania podnikov štátnej správy a podnikov miestnej samosprávy, upravený o implicitné záväzky a podmienené záväzky, iné aktíva a iné pasíva. (Čl. 2 písm. e) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti)

Vlastné imanie – vlastný zdroj krytia majetku, vyjadruje nárok na majetok podniku po odpočítaní všetkých jeho účtovných dlhov. Vlastné imanie predstavuje v súvahe rozdiel medzi hodnotou majetku (aktív) a hodnotou záväzkov v širšom zmysle. Podľa slovenskej právnej úpravy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vlastné imanie tvorí: základné imanie, kapitálové fondy, fondy zo zisku, oceňovacie rozdiely z precenenia, výsledok hospodárenia minulých rokov a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení.

Verejný sektor – pre potreby súhrnnej správy definovaný ako sektor, za ktorý sa vyčísľuje čisté bohatstvo. Okrem verejnej správy podľa metodiky ESA 2010 zahŕňa podniky štátnej správy, podniky miestnej samosprávy a NBS.

Podniky verejnej správy – súhrnné pomenovanie používané v tomto dokumente pre podniky štátnej správy a podniky miestnej samosprávy, ktoré sú definované legislatívou. Keďže podniky štátnej správy a samosprávy sú definované pre potreby výpočtu čistého bohatstva, do ktorého vchádzajú len podniky s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 %, tento pojem môže byť použitý aj širšie, teda na všetky podniky bez obmedzenia majetkovej účasti štátu.

Podnik štátnej správy – štátny podnik, obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou štátu v minimálnej výške 20 % jej základného imania a právnická osoba zriadená zákonom, v ktorej má štát kvalifikovanú

Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2018

účasť; kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť (Čl. 2 písm. f) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti).

Podnik miestnej samosprávy – obchodná spoločnosť s majetkovou účasťou miestnej samosprávy v minimálnej výške 20 % jej základného imania (Čl. 2 písm. g) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti)

Implicitné záväzky – rozdiel medzi očakávanými budúcimi výdavkami subjektov verejnej správy a očakávanými budúcimi príjmami subjektov verejnej správy, ktoré vyplývajú z finančných dôsledkov spôsobených budúcim uplatňovaním práv a povinností ustanovených právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak tieto nie sú súčasťou dlhu verejnej správy (Čl. 2 písm. h) ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti). Najznámejším príkladom sú starobné dôchodky z priebežného piliera dôchodkového systému.

Podmienené záväzky – iné pasíva účtovnej jednotky, ktorá ich vykazuje v poznámkach ako súčasti individuálnej účtovnej závierky (zákon o účtovníctve). Nejde teda o záväzok, ktorý je vykázaný na súvahových položkách pasív, pretože nie je splnená podmienka na ich zaúčtovanie - výška záväzku sa nedá spoľahlivo oceniť, obdobie, ku ktorému sa povinnosť viaže nie je určené, úbytok ekonomických úžitkov v budúcnosti nie je istý. Ako iné pasíva sa vykazuje:

1.možná povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti a ktorej existencia závisí od toho, či nastane alebo nenastane jedna alebo viac neistých udalostí v budúcnosti, ktorých vznik nezávisí od účtovnej jednotky, alebo

2.povinnosť, ktorá vznikla ako dôsledok minulej udalosti, ale ktorá sa nevykazuje v súvahe, pretože nie je pravdepodobné, že na splnenie tejto povinnosti bude potrebný úbytok ekonomických úžitkov, alebo výška tejto povinnosti sa nedá spoľahlivo oceniť.

PPP projekt – forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry. V rámci PPP projektov sú subjekty verejného sektora partnerom a zákazníkom súkromného sektora, od ktorého nakupujú služby. Súkromný partner v zásade financuje výstavbu a prevádzkuje dielo a ako protihodnota je mu umožnené poskytovať služby spojené s týmto dielom za platby od jeho používateľov alebo od verejného partnera. Dôležitou charakteristikou PPP je rozdelenie rizík spojených s výstavbou a prevádzkou diela medzi súkromným a verejným partnerom a dlhodobosť zmluvných vzťahov medzi súkromným a verejným partnerom.

Centrálny konsolidačný systém – systém zberu, spracovania, analyzovania, konsolidovania a prezentovania údajov z účtovníctva od účtovných jednotiek súhrnného celku. Súčasťou Centrálneho konsolidačného systému je spracovanie údajov z finančných výkazov a konsolidačného balíka.