Právna analýza dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúci sa postihovania činov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov ETS č. 189)

I. Všeobecná časť

Otvorenie zmluvy na podpis:

28. januára 2003 v Štrasburgu štátom, ktoré podpísali Dohovor o počítačovej kriminalite (ETS č. 185)

Nadobudnutie platnosti zmluvy:

1. marca 2006

Zhrnutie zmluvy:

Veľa štátov už stanovilo trestné postihy pre určité trestné činy súvisiace s rasovým alebo xenofóbnym obsahom. Šírenie takýchto materiálov prostredníctvom počítačovej siete predstavuje ešte väčšiu výzvu pre vymáhanie práva. Bolo preto nevyhnutné prijať koordinovaný prístup, ktorý umožní efektívnu domácu i medzinárodnú reakciu, založenú na spoločných prvkoch, ktoré je potrebné zahrnúť do dodatkového protokolu k Dohovoru.

Tento protokol si vyžaduje rozšírenie pôsobnosti Dohovoru o počítačovej kriminalite vrátane jeho hmotnoprávnych a procesných ustanovení a ustanovení o medzinárodnej spolupráci tak, aby zahŕňal aj trestné činy rasistickej a xenofóbnej povahy. Na rozdiel od harmonizácie prvkov hmotného práva v tejto oblasti správania, protokol je zameraný na zlepšenie schopnosti strán využívať v tejto oblasti prostriedky a možnosti medzinárodnej spolupráce v súlade s Dohovorom.

Aktuálny stav podpisov a ratifikácií: k 12.12. 2018:

Celkový počet podpisov bez následnej ratifikácie: 41

Celkový počet ratifikácií/pristúpení: 31

Viazanosť SR a iných štátov zmluvou:

Slovenská republika dodatkový protokol zatiaľ nepodpísala ani neratifikovala. Z členských štátov Európskej únie je protokol v platnosti (t. j. podpísali a súčasne ratifikovali ho) pre Cyprus, Českú republiku, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko.

Z nečlenských štátov Rady Európy k dodatkovému protokolu pristúpil Maroko, Paraguaj a Senegal. Protokol doposiaľ podpísali Kanada a Juhoafrická republika.

Účel zmluvy:

-doplniť pre zmluvné strany tohto protokolu ustanovenia Dohovoru o počítačovej kriminalite o trestnoprávny postih činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov.

Dôvody prijatia zmluvy:

Sú upravené v preambule dodatkového protokolu:

-Presvedčenie, že činy rasistickej a xenofóbnej povahy porušujú ľudské práva a sú hrozbou pre právny štát a demokratickú stabilitu;

-Potreba zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi slobodou prejavu a účinným bojom proti činom rasistickej a xenofóbnej povahy;

-Snaha, aby vnútroštátne aj medzinárodné právo stanovilo primerané právne opatrenia v reakcii na propagandu rasistickej a xenofóbnej povahy prostredníctvom počítačových systémov;

-Nutnosť harmonizovať hmotnoprávne ustanovenia týkajúce sa boja proti rasistickej a xenofóbnej propagande, ktoré vyplývajú z Dohovoru o počítačovej kriminalite.

Prínosy zmluvy:

-Počítačové systémy sú prínosom, ktorý výrazným spôsobom uľahčuje slobodu prejavu a komunikáciu v celosvetovom meradle;

-Sloboda prejavu tvorí jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a je jedným z hlavných predpokladov pokroku a rozvoja každej ľudskej bytosti, pričom cieľom tohto protokolu nie je dotknúť sa princípov slobody prejavu ustanovených vo vnútroštátnom práve.

Záver:

Slovenská republika má záujem pristúpiť k dodatkovému protokolu z viacerých dôvodov:

-S prihliadnutím na relevantné medzinárodné dokumenty v tejto oblasti, najmä: Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokol č. 12 týkajúci sa všeobecného zákazu diskriminácie, existujúce dohovory Rady Európy o spolupráci v trestnej oblasti, najmä Dohovor o počítačovej kriminalite, Medzinárodný dohovor OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z 21. decembra 1965, Spoločnú akciu Európskej únie z 15. júla 1996, ktorú prijala rada na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii v súvislosti s opatreniami na boj proti rasizmu a xenofóbii;

-So zreteľom na Akčný plán, ktorý prijali hlavy štátov a vlád Rady Európy pri príležitosti svojho druhého summitu (Štrasburg, 10. – 11. október 1997) s cieľom usilovať sa

o spoločný postup v reakcii na vývoj nových technológií, odrážajúci normy a hodnoty Rady Európy;

-Vzhľadom na Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva.

-Perspektívna ratifikácia dodatkového protokolu je v súlade so záujmami zahraničnej politiky Slovenskej republiky. V zmysle článku 7 ods. 4 Ústavy SR je protokol prezidentskou medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, a preto v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy SR si vyžaduje súhlas Národnej rady SR.

II. Osobitná časť

/ vo svojom rozhodnutí z 9. januára 2019 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 5/2017, ÚS SR konštatoval nesúlad ustanovenia § 421 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ a ustanovenia § 422 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ s čl. 1 ods. 1, čl. 26 ods. 4 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a nesúlad ustanovenia § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v časti „politické presvedčenie“ a ustanovenia § 424 ods. 1 Trestného zákona v časti „politické presvedčenie“ s čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie nemá za následok nesúlad dotknutých ustanovení TZ s ustanoveniam DP PK1 /

Porovnávaním ustanovení čl. 1-8 dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa postihovania činov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov (ďalej len „DP PK“) a ekvivalentnej slovenskej právnej úpravy nebol identifikovaný nesúlad so slovenským právnym poriadkom.

•DP PK operuje s pojmom počítačový systém, resp. trestný čin spáchaný prostredníctvom počítačového systému. Podľa čl. 1 písm. a) Dohovoru o počítačovej kriminalite počítačovým systémom rozumieme „zariadenie alebo skupinu vzájomne prepojených alebo súvisiacich zariadení, z ktorých jedno zariadenie alebo viaceré zariadenia vykonávajú automatizované spracúvanie údajov na základe programu.“ Počítačový systém je bližšie definovaný v dôvodovej správe k dohovoru. Môže ísť o hardvér alebo softvér vytvorený na automatické spracovanie digitálnych údajov. Pojem počítačový systém môže napr. zahŕňať aj moderné mobilné telefóny. TZ používa pojem počítačový systém, avšak nedefinuje ho.

1 Ustanovenia DP PK sa netýkajú útokov na neurčité skupiny (iných skupín osôb) alebo útokov z dôvodov politického presvedčenia

•Na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty TČ podľa DP PK (s výnimkou TČ podľa čl. Článok 4 – Rasisticky a xenofóbne motivované vyhrážanie)

sa vyžaduje verejné spáchanie TČ prostredníctvom počítačového systému. TZ v § 122

ods. 2 stanovuje, že trestný čin je spáchaný verejne ak je okrem iného spáchaný

použitím počítačovej siete (nie systémom) alebo iným obdobne účinným spôsobom.

Počítačovú sieť TZ nedefinuje, podľa komentára k TZ (autor – Čentéš a kol., október 2016) - ide o súhrnné označenie počítačov, pomocou ktorých je realizované prepojenie a výmena dát medzi počítačmi. Umožňuje používateľom komunikáciu podľa zadaných pravidiel. Jednou z takýchto sietí je aj internet. Dohovor teda operuje s pojmami počítačový systém a TČ spáchaný verejne. Možno však zastávať názor, že slovenský právny poriadok nešpecifikuje spôsoby spáchania jednotlivých TČ (nešpecifikuje nástroj, pomocou, ktorého môže byť TČ spáchaný) a nevylučuje spáchanie TČ počítačovým systémom (napr. mobilným telefónom). V prípade spáchania TČ verejne - prostredníctvom počítačovej siete – taktiež možno tvrdiť, že spáchanie TČ prostredníctvom počítačovej siete sa musí vždy uskutočniť pomocou počítačového systému.

•DP PK definuje v čl. 2 rasistický a xenofóbny materiál. TZ v § 130 ods. 7 písm, e) definuje extrémistický materiál, pričom definíciu podľa DP PK možno subsumovať pod definíciu extrémistického materiálu podľa DP PK.

•Možno konštatovať, že všetky trestné činy podľa DP PK majú ekvivalent v SK právnom poriadku.

Kapitola I – Spoločné ustanovenia

Podľa čl. 2 ods. 1 DP PK „rasistickým a xenofóbnym materiálom" sa rozumie akýkoľvek písomný materiál, akékoľvek obrazové alebo iné znázornenie myšlienok alebo teórií, ktoré obhajuje, podporuje alebo podnecuje nenávisť, diskrimináciu alebo násilie proti ktorémukoľvek jednotlivcovi alebo skupine jednotlivcov z dôvodu rasy, farby pleti, pôvodu alebo národnej či etnickej príslušnosti, ako aj náboženstva, pokiaľ sa použije ako zámienka pre ktorýkoľvek z týchto faktorov.

Implementácia dodatkového protokolu v Trestnom zákone:

Uvedená definícia je upravená v ustanoveniach § 129 ods. 3 (Skupina osôb a organizácia) v spojitosti s § 130 ods. 8 a 9 Trestného zákona.2

2 Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie

a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,

b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,

c) obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, alebo

Kapitola II – Opatrenia, ktoré sa majú prijať na národnej úrovni

Článok 3 – Šírenie rasistických a xenofóbnych materiálov prostredníctvom počítačových systémov

1. Každá strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, aké sú potrebné na to, aby vo svojom vnútroštátnom práve ustanovila ako trestný čin, pokiaľ je spáchaný úmyselne a neoprávnene, toto konanie:

distribúcia alebo iné sprístupňovanie rasistického a xenofóbneho materiálu prostredníctvom počítačového systému.

2. Strana si môže vyhradiť právo neustanoviť trestnoprávnu zodpovednosť za konanie podľa odseku 1 tohto článku, ak materiál uvedený v článku 2 odsek 1 obhajuje, podporuje alebo podnecuje diskrimináciu, ktorá nie je spojená s nenávisťou alebo násilím, pod podmienkou, že existujú iné účinné prostriedky nápravy.3

Implementácia ustanovenia v slovenskom právnom poriadku:

§ 140a Trestné činy extrémizmu

Trestné činy extrémizmu sú trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extrémistických materiálov podľa § 422c, popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, apartheidu a diskriminácie skupiny osôb podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. e).

Šírenie extrémistického materiálu (ktorý by mal byť chápaný ako rasistický a xenofóbny materiál podľa čl. 2 DP PK v akejkoľvek forme je upravené § 422b TZ ods. 1, teda aj šírenie takéhoto materiálu počítačovými systémami je chápané ako trestný čin. Podľa § 122 ods. 2 TZ je trestný čin spáchaný verejne ak je spáchaný a) obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným

d) ospravedlňujúce, schvaľujúce, popierajúce alebo hrubo zľahčujúce genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.

Za extrémistický materiál sa nepovažuje materiál podľa odseku 7, ak sa preukázateľne vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva za účelom realizácie vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít.

3 Predmetný článok DP PK obsahuje aj výnimky, keďže DP PK ponecháva na vôli štátu ustanoviť/neustanoviť trestnoprávnu zodpovednosť za konanie podľa ods. 1 čl. ak materiál uvedený v článku 3 odsek 1 obhajuje, podporuje alebo podnecuje

diskrimináciu, ktorá nie je spojená s nenávisťou alebo násilím, pod podmienkou, že existujú iné účinné prostriedky nápravy.

Definícia extrémistického materiálu v TZ v podstate zakladá trestnoprávnu zodpovednosť aj za diskrimináciu, ktorá nie je spojená s nenávisťou alebo násilím. Jediným limitujúcim faktorom vylučujúcim trestnoprávnu zodpovednosť je § 130 ods. 8 TZ stanovujúci aký materiál sa nepovažuje za extrémistický.

§ 130 (8)

spôsobom, alebo b) pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Možno konštatovať, že spáchanie TČ prostredníctvom počítačovej siete (napr. internetu) musí byť páchané prostredníctvom počítačového systému (napr. smartfón, resp. počítač). § 422b ods. 1 taktiež nešpecifikuje, akým spôsobom musí byť daný TČ spáchaný, avšak máme za to, že spáchanie TČ prostredníctvom počítačového systému nie je vylúčené uvedeným ustanovením.

Článok 4 – Rasovo a xenofóbne motivované vyhrážanie

použitie počítačového systému na vyhrážanie sa spáchaním závažného trestného činu, ktorý ako taký ustanovuje vnútroštátne právo, (i) proti jednotlivcom z dôvodu príslušnosti k skupine odlišujúcej sa rasou, farbou pleti, pôvodom alebo národnou a etnickou príslušnosťou, ako aj náboženstvom, pokiaľ sa použije ako zámienka pre ktorýkoľvek z týchto faktorov, alebo (ii) proti skupine jednotlivcov, ktoré sa odlišujú niektorou z týchto charakteristík.

Implementácia ustanovenia v slovenskom právnom poriadku:

Trestné činy násilia proti skupine obyvateľov a nebezpečného vyhrážania zdanlivo obsahujú elementy trestného činu v článku 4 DP PK voči skupine ľudí aj jednotlivcom. Trestný zákon ale v tomto ohľade nešpecifikuje spôsob, akým sa vyhrážka komunikuje, teoreticky však zahŕňa aj inštancie vyhrážania pomocou počítačových systémov. Čl. 4 nešpecifikuje, že musí ísť o TČ spáchaný verejne, teda v súlade s § 122 ods. 2 prostredníctvom počítačovej siete, čl. 4 limituje spáchanie na počítačový systém (ak máme za to, že napr. v prípade zaslania výhražnej SMS správy/ súkromnej správy na sociálnej sieti nejde o TČ spáchaný verejne, na druhej strane však podľa definície ustanovenia § 122 ods. 2 je TČ spáchaný verejne, ak je spáchaný použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom. Gramatickým výkladom ustanovenia § 122 ods. 2 by teda TČ nebezpečného vyhrážania spáchaný zaslaním súkromnej správy zaslanej jednej osobe prostredníctvom sociálnej siete bol považovaný TČ spáchaný verejne, keďže by bol spáchaný prostredníctvom počítačovej siete – internetu, aj napriek tomu, že správa by bola adresovaná a dostupná jednej osobe). V kvalifikovanej skutkovej podstate TČ podľa § 359 a § 360 TZ stanovujúcej vyššiu hornú hranicu trestnej sadzby je špecifikovaný osobitný motív, ktorým sa v § 140 ods. e) rozumie spáchanie TČ „z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.“

Článok 5 – Rasovo a xenofóbne motivované urážanie

použitie počítačového systému na verejné urážanie (i) osôb z dôvodu ich príslušnosti k skupine odlišujúcej sa rasou, farbou pleti, pôvodom alebo národnou a etnickou príslušnosťou, ako aj

náboženstvom, pokiaľ sa použije ako zámienka pre ktorýkoľvek z týchto faktorov, alebo (ii) skupiny osôb, ktoré sa odlišujú niektorou z týchto charakteristík.

2. Strana môže buď:

a) uplatniť požiadavku, aby čin uvedený v odseku 1 tohto článku mal taký účinok, že osoba alebo skupina osôb uvedená v odseku 1 je vystavená nenávisti, opovrhnutiu alebo zosmiešňovaniu, alebo

b) vyhradiť si právo čiastočne alebo úplne neuplatniť odsek 1 tohto článku.

Implementácia ustanovenia v slovenskom právnom poriadku:

TZ v § 423 upravuje hanobenie. Za hanobenie možno označiť hrubé znevažovanie urážlivými výrokmi alebo iným urážlivým konaním. Urážlivosť vyplýva buď z obsahu alebo zo spôsobu tohto prejavu, alebo z okolností za ktorých bol prejav urobený. O hanobenie nepôjde, ak sa len konštatuje objektívne existujúci fakt. Urážlivý prejav musí smerovať k znevažovaniu národa, jazyka, rasy, etnickej skupiny, skupiny pre jej vierovyznanie alebo preto, že je bez vyznania. Za hanobenie možno v tomto kontexte považovať za urážanie v zmysle čl. 5 DP PK. Osobitným motívom, podľa § 140 ods. e) rozumieme spáchanie TČ „z nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie.“

§ 423 špecifikuje spôsob distribúcie urážky - verejne. Tým pádom urážka distribuovaná počítačovým systémom spadá pod § 423, keďže TČ je podľa § 122 ods. 2 spáchaný verejne „ak je spáchaný a) obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete alebo iným obdobne účinným spôsobom, alebo b) pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.“

Článok 5 DP PK obsahuje aj výnimku, ktorá umožňuje ratifikujúcim štátom neprijať tento článok, alebo upraviť trestný čin hanobenia/urážania tak, aby obete museli byť podrobené posmechu, nenávisti alebo násiliu. V prípade, ak by implementácia článku 5 spôsobila problém, napr. v prípade podozrenia na obmedzenie slobody prejavu, DP PK sa dá ratifikovať aj bez neho.

Článok 6 – Popieranie, hrubé zľahčovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie zločinov proti ľudskosti

1. Každá strana prijme také legislatívne opatrenia, aké sú potrebné na to, aby vo svojom vnútroštátnom práve ustanovila ako trestný čin, pokiaľ je spáchaný úmyselne a neoprávnene, toto konanie:

použitie počítačového systému na verejnú distribúciu alebo iné sprístupnenie materiálu, ktorý popiera, hrubo zľahčuje, schvaľuje alebo ospravedlňuje činy predstavujúce genocídu alebo zločiny proti ľudskosti, ktoré ako také ustanovujú a uznávajú právoplatné a záväzné rozhodnutia Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného na základe Londýnskej dohody

z 8. augusta 1945, alebo ktoréhokoľvek iného medzinárodného súdu zriadeného na základe relevantných medzinárodných dokumentov, ktorého jurisdikciu dotknutá strana uznáva.

2. Strana môže buď

a) ustanoviť, že popieranie alebo hrubé zľahčovanie uvedené v odseku 1 tohto článku sa musí páchať s úmyslom podnecovať nenávisť, diskrimináciu alebo násilie proti ktorémukoľvek jednotlivcovi alebo skupine jednotlivcov z dôvodu rasy, farby pleti, pôvodu alebo národnej či etnickej príslušnosti, ako aj náboženstva, pokiaľ sa použije ako zámienka pre ktorýkoľvek z týchto faktorov, alebo

b) vyhradiť si právo čiastočne alebo úplne neuplatniť odsek 1 tohto článku.

Implementácia ustanovenia v slovenskom právnom poriadku:

Evidujeme súlad § 422d ods. 2 TZ upravujúceho popieranie, schvaľovanie, spochybňovanie, hrubé zľahčovanie alebo sa snahu o ospravedlnenie genocídia, zločinov proti mieru, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky v aktuálnej podobe je v súlade s čl. 6 ods. 1 DP PK. SK uznáva rozsudky zmieneného Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného na základe Londýnskej dohody z 8. augusta 1945. Čl. 6 ods. 2 DP PK upravuje možnosť ustanovenia, že popieranie alebo hrubé zľahčovanie uvedené v odseku 1 tohto článku sa musí páchať s úmyslom podnecovania nenávisti, diskriminácie alebo násilia, pričom v TZ je spôsob popierania, schvaľovania, spochybňovania, hrubého zľahčovania alebo ospravedlnenia stanovený fakultatívne možnosťou, t.j. spôsob môže (ale nemusí) podnecovať násilie alebo nenávisť voči skupine osôb alebo jej členov. Podľa § 129 ods. 1 TZ sa skupinou osôb na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby, avšak konanie môže byť namierené aj proti jej členom (teda aj jednotlivcovi), tak ako možnosť upravuje DP PK. DP PK v čl. 6 ods. 2 stanovuje aj dôvody, § 422d ods. 2 TZ nehovorí o dôvodoch, preto máme za to, že môže ísť o akýkoľvek dôvod, a teda aj dôvody stanovené v čl. 6 ods. 2 DP PK. §422d ods. 2 TZ je teda v súlade.

Čl. 6 ods. 3 DP PK obsahuje možnosť vyhradiť si právo zo strany štátu čiastočne alebo úplne neuplatniť ods. 1 čl. 6.

Článok 7 – Napomáhanie a navádzanie

Každá strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, aké sú potrebné na to, aby vo svojom vnútroštátnom práve ustanovila ako trestný čin, pokiaľ je spáchaný úmyselne a neoprávnene, napomáhanie a navádzanie na spáchanie niektorého z činov vymedzených v tomto protokole s cieľom dosiahnuť, aby sa spáchal tento čin.

Implementácia ustanovenia v slovenskom právnom poriadku:

§ 21 TZ upravuje všeobecné formy trestnej činnosti, ktoré sa svojim významom a závažnosťou približujú ku konaniu páchateľa (spolupáchateľa). Ods. 2 uvedeného ustanovenia upravuje koncepciu trestnej zodpovednosti za účasť na trestnom čine, ktorá sa opiera o závislosť trestnej

zodpovednosti účastníka na trestnom čine na trestnej zodpovednosti hlavného páchateľa za splnenia podmienky, že ide o dokonaný trestný čin páchateľa alebo sa páchateľ o trestný čin aspoň pokúsil. V opačnom prípade prichádza do úvahy zodpovednosť za prípravu na zločin (§ 13 TZ4). Máme za to, že slovenský právny poriadok je v súlade s čl. 7 DP PK.

Kapitola III — Vzťahy medzi dohovorom a týmto protokolom

Článok 8 – Vzťahy medzi dohovorom a týmto protokolom

1. Články 1, 12, 13, 22, 41, 44, 45 a 46 dohovoru sú platné mutatis mutandis pre tento protokol.

2. Strany rozšíria pôsobnosť opatrení vymedzených v článkoch 14 až 21 a článkoch 23 až 35 dohovoru na články 2 až 7 tohto protokolu.

Implementácia ustanovenia v slovenskom právnom poriadku:

Čl. 12 Dohovoru zakladá trestnú zodpovednosť právnických osôb. Zákon 91/2016 Z.z. upravuje trestnú zodpovednosť právnických osôb a v novelizovanej podobe zakladá trestnú zodpovednosť právnických osôb aj za konania podľa dodatkového protokolu.

Článok 12 – Výhrady a vyhlásenia

1. Výhrady a vyhlásenia, ktoré urobila strana vo vzťahu k ustanoveniu dohovoru, sa použijú aj vo vzťahu k tomuto protokolu, iba ak táto strana nevyhlási inak pri podpise alebo pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o pristúpení.

2. Písomným oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy môže každý štát pri podpise alebo pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásiť, že uplatňuje jednu alebo viaceré výhrady ustanovené v článkoch 3, 5 a 6 tohto protokolu. Zároveň môže strana vo vzťahu k ustanoveniam tohto protokolu uplatniť jednu alebo viaceré výhrady ustanovené v článku 22 odseku 2 a článku 41 odseku 1 dohovoru, a to nezávisle od implementácie dohovoru touto stranou. Iné výhrady sú neprípustné.

3. Písomným oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy môže každý štát pri podpise alebo pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo prístupe

4 § 13 TZ - Príprava na zločin

(1) Príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu.

(2) Príprava na zločin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej za zločin, ku ktorému smerovala.

(3) Trestnosť prípravy na zločin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a) upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo

b) urobil o príprave na zločin oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(4) Ustanovením odseku 3 nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný trestný čin, ktorý už týmto konaním spáchal.

vyhlásiť, že využíva možnosť požadovať dodatočné prvky podľa ustanovení článku 5 odsek 2.a) a článku 6 odsek 2.a) tohto protokolu.

V súlade s čl. 12 ods. 1 dodatkového protokolu sú výhrady a vyhlásenia urobené Slovenskou republikou k dohovoru platné aj pre dodatkový protokol, ak pri podpise alebo uložení listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo prístupe nevyhlási inak. Vzhľadom na návrh na odvolanie výhrady k dohovoru podľa čl. 42 a čl. 4 ods. 2 preto ostanú platné vo vzťahu k dodatkovému protokolu tieto výhrady a vyhlásenia, ktoré Slovenská republika urobila k dohovoru:

a)V súlade s čl. 24 ods. 7 písm. a) Slovenská republika vyhlasuje, že orgánom príslušným na zasielanie a prijímanie žiadostí o vydanie je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (Župné námestie 13, 813 11 Bratislava). Orgánom príslušným na prijatie žiadosti o predbežnú väzbu je príslušný prokurátor krajskej prokuratúry a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Orgánom príslušným na zasielanie žiadosti o predbežnú väzbu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a súd príslušný na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu.

b)V súlade s čl. 27 ods. 2 písm. a ) Slovenská republika vyhlasuje, že ústrednými orgánmi sú: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (Župné námestie 13, 813 11 Bratislava) a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (Štúrova 2, 812 85 Bratislava).

c)Slovenská republika oznamuje, že kontaktným miestom na účely článku 35 dohovoru je Prezídium Policajného zboru, Úrad kriminálnej polície, odbor počítačovej kriminality, Bratislava (Račianska 45, 812 72 Bratislava).

d)V súlade s článkom 40 Slovenská republika vyhlasuje, že využíva možnosť ustanoviť dodatočný prvok podľa článku 2 dohovoru a trestnosť nezákonného prístupu podmieňuje tým, že musí byť spáchaný porušením bezpečnostných opatrení.

e)Slovenská republika si v súlade s čl. 42 a čl. 29 ods. 4 dohovoru vyhradzuje právo odmietnuť vykonanie žiadosti o uchovanie údajov v prípadoch, v ktorých má dôvody domnievať sa, že v čase sprístupnenia nemožno splniť podmienku obojstrannej trestnosti.

Žiadne ďalšie výhrady alebo vyhlásenia podľa čl. 12 ods. 2 a 3 dodatkového protokolu sa nenavrhujú.