DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí, Eduard Heger, Gábor Grendel a Richard Vašečka.

Hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) dlhodobo predkladá návrhy zákonov s cieľom zlepšiť sociálnu a rodinnú legislatívu. Predkladaný návrh zákona má za cieľ najmä prispieť k ochrane života od počatia, poskytnúť pomoc tehotným ženám, ktoré sa ocitli v zložitej životnej situácii a zefektívniť sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, a to prostredníctvom týchto konkrétnych opatrení:

✓žene, ktorá požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, sa prizná nárok na nemocenské už od 21. týždňa tehotenstva,

✓v prípade utajeného pôrodu bude mať novorodenec možnosť nadviazať osobný kontakt s budúcimi osvojiteľmi ihneď po pôrode,

✓v prípade, ak súd vydá predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí, ak je to možné, prednostne zveriť dočasnú starostlivosť tohto dieťaťa žiadateľom na osvojenie podľa poradia v zozname žiadateľov a dočasne neumiestňovať dieťa do detského domova,

✓prepojenie zoznamov detí vhodných na osvojenie, ktoré si samostatne vedú jednotlivé orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a elektronizácia ich agendy,

✓aktualizácia textu poučenia (písomných informácií), ktoré je lekár povinný poskytuje žene plánujúcej podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva a jeho uzákonenie,

Za alternatívu k umelému prerušeniu tehotenstva považujeme možnosť ženy požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. V predkladanom návrhu zákona umožňujeme, aby žena, ktorá sa rozhodla pre utajený pôrod, mala vytvorené podmienky na donosenie dieťaťa. Navrhujeme, aby v takomto prípade prináležalo žene nemocenské, a to už od 21. týždňa tehotenstva (jedná sa približne o obdobie, keď na tehotnej žene možno vizuálne spozorovať prvé známky tehotenstva). Nárok na nemocenské ako sociálnu dávku môžu poberať len pracujúce ženy a študentky, a vypláca sa žene do druhého týždňa po pôrode. Osobitný dôraz je kladený na ochranu osobných údajov. Aj z poznatkov z praxe vieme, že v prípade utajeného pôrodu sa žena častokrát dočasne presťahuje na iné miesto. Priznaním dávky ju ochránime pred stratou zamestnania či nepríjemnými, často až nevhodnými

poznámkami kolegov či susedov. Veríme, že týmto opatrením prispejeme k zníženiu počtu umelých prerušením tehotenstva a súčasne uspokojíme túžbu bezdetných párov starať sa o dieťa.

Súčasťou predkladaného návrhu zákona je zvýšiť ochranu ženy pred umelým prerušením tehotenstva z donútenia. Žena stojaca pred tak vážnym rozhodnutím, akým je umelé prerušenie tehotenstva, je častokrát v neistom psychickom rozpoložení náchylná podľahnúť tlaku okolia a názorom iných. Ustanovuje sa, že zdravotnícki pracovníci nemôžu nabádať ženu na zákrok umelého potratu, a to aj pod hrozbou podania sťažnosti na nich alebo podania podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a tiež, že ak ju k tomu núti iná osoba (napr. otec dieťaťa), zdravotnícky pracovník je povinný poučiť ženu o práve nepostúpiť umelé prerušenie tehotenstva.

Súčasne navrhujeme, aby v prípade plánovaného utajeného pôrodu mal novorodenec možnosť byť s budúcimi osvojiteľmi takmer ihneď po pôrode a nečakať niekoľko týždňov, mesiacov či rokov na právoplatné rozhodnutie o osvojení. Ľudská náruč je v prvých hodinách dieťaťa najlepšou prevenciou voči syndrómu odvrhnutia, ktorým trpievajú deti, ktoré nemôžu byť po narodení u svojej biologickej matky.

Rodina je optimálnym prostredím, v ktorom môže dieťa dozrieť v plnohodnotnú a zodpovednú bytosť. S cieľom zefektívniť a najmä zrýchliť sprostredkovanie osvojenia či pestúnstva považujeme za potrebné navzájom elektronicky prepojiť jednotlivé prehľady detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť v rámci krajov, resp. určených orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zavádzame taktiež povinnosť elektronického zasielania potrebnej dokumentácie medzi jednotlivými určenými orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Predmetom návrhu zákona je aj uzákoniť text poučenia pred umelým prerušením tehotenstva priamo do zákona, aby sa stal obligatórnou náležitosťou, ktorú každá žena podstupujúca tento zákrok musí prečítať a podpísať.

Predkladaný návrh zákona nemá takmer žiadny dopad na rozpočet verejnej správy, ale má pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti a vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy. Nemá vplyv na podnikateľské prostredie a ani na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Neraz sa tehotná žena ocitne v ťažkej a zložitej životnej situácii. So snahou ochrániť život a nepodstúpiť umelé prerušenie tehotenstva sa predkladá predmetný legislatívny návrh, ktorého zameraním je vytvoriť priaznivejšie podmienky tehotnej žene, ktorá otehotnela pod vplyvom okolností, ktoré jej nedovoľujú postarať sa o dieťa.

Návrh zákona ustanovuje nemocenské ako dávku sociálneho poistenia, ktorá prináleží tehotnej žene, ktorá sa rozhodla porodiť utajene, a to už od 21. týždňa tehotenstva. Podmienkou vzniku nároku na nemocenské je písomne požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom.

Zámerom takejto úpravy je umožniť tehotnej žene donosiť dieťa. Častokrát totiž tieto ženy nechcú, aby sa okolie o ich gravidite dozvedelo, čomu by sa len ťažko vyhli, ak by naďalej chodili do zamestnania. Ak by však stratili zamestnanie, stratili by súčasne aj príjem zo zamestnania; predkladaný návrh zákona túto situáciu napravuje, pretože zabezpečuje tejto žene príjem v podobe nemocenského. Z uvedeného je zrejmé, že nárok na nemocenské prináleží len pracujúcim ženám a študentkám. Takéto riešenie reaguje na praktické potreby tehotných žien a umožňuje im dočasne sa presunúť, prípadne odsťahovať na iné miesto a dieťa donosiť.

Nárok na nemocenské zaniká uplynutím druhého týždňa po dni pôrodu alebo dňom, keď žena odvolá písomnú žiadosť o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom. Samozrejme, keďže podstatou utajeného pôrodu je utajenosť, pracovníci Sociálnej poisťovne dbajú na osobitnú ochranu osobných údajov tejto ženy.

Ak žena plánuje porodiť utajene a poberá z toho dôvodu nemocenské, je povinná uviesť Sociálnej poisťovni predpokladané miesto zdravotníckeho zariadenia, v ktorom predpokladá pôrod. Sociálna poisťovňa túto informáciu poskytne jednak zdravotníckemu zariadeniu, ale aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, aby sa na takúto situáciu vedeli pripraviť. Takéto opatrenie sa do návrhu zákona zaviedlo zámerne s cieľom zabezpečiť prítomnosť žiadateľov zo zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť s novorodencom, čo možno najskôr po pôrode (viď čl. IV bod 4 tohto návrhu zákona).

K bodom 2 a 3

Je potrebné, aby sa špecifikovali podmienky vzniku materského u ženy, ktorá sa rozhodla porodiť utajene. Hoci by žena spĺňala inak všetky podmienky získania nároku na materské, táto dávka jej nebude vyplácaná, pretože sa rozhodla požiadať o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom; z legálneho hľadiska sa neposudzuje ani ako tehotná ani ako starajúca sa o dieťa. S cieľom vyhnúť sa prípadným finančným špekuláciám pri utajení pôrodu a odvolaní písomnej žiadosti o utajenie pôrodu v súvislosti s poberaním dávok nemocenského

a materského, návrh zákona presne špecifikuje, kedy vzniká nárok na materské žene, ktorá sa rozhodla žiadosť o utajenie pôrodu odvolať. Ak tak urobí ešte pred pôrodom, vznikne jej nárok na materské dňom pôrodu (do pôrodu má nárok na poberanie nemocenského, a to od 21. týždňa tehotenstva v zmysle návrhu zákona) a ak svoju žiadosť odvolá až po pôrode, tak jej nárok na materské vznikne dňom nasledujúcim po odvolaní žiadosti (vtedy jej skončí nárok na poberanie nemocenského).

K bodu 4

Upravujú sa prechodné ustanovenia s cieľom zabrániť retroaktivite návrhu zákona.

K Čl. II

V tejto časti legislatívneho návrhu je primárnym cieľom zakotviť povinné poučenie pred umelým prerušením tehotenstva tak, aby každé zdravotnícke zariadenie pred samotným zákrokom dalo žene prečítať poučenie presne v tejto podobe a zvážiť následky tohto činu. Vzor poučenia sa už v súčasnosti nachádza v prílohe vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 417/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o informáciách poskytovaných žene a hlásenia o poskytnutí informácií, vzor písomných informácií a určuje sa organizácia zodpovedná za prijímanie a vyhodnocovanie hlásenia (ďalej len „vyhláška“), ale keďže sa jedná o vzor, zdravotnícke zariadenie ho nemusí použiť za predpokladu, že poskytne zákonom požadované informácie [§6b ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“)]. Presunutím prílohy vyhlášky do zákona o zdravotnej starostlivosti a ďalších dvoch ustanovení zákona sa vytvárajú podmienky na zrušenie celej vyhlášky.

K bodu 2

Rozhodnutie o postúpení umelého prerušenia tehotenstva môže byť považované za jedno z najťažších rozhodnutí v živote ženy. Viaceré výskumy zo zahraničia poukázali na skutočnosť, že žena podstupujúca umelé prerušenie tehotenstva učiní tento krok pod tlakom iných ľudí. S cieľom zvýšiť ochranu ženy sa navrhuje, aby zdravotnícki pracovníci nesmeli nabádať ženu na umelé prerušenie tehotenstva, a to aj pod hrozbou podania sťažnosti na nich alebo podania podnetu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na vykonanie dohľadu a v prípade, ak zistia, že ich k tomuto zákroku nútia iné osoby (najčastejšie otec dieťaťa), sú povinní poučiť ženu o možnosti nepostúpenia umelého prerušenia tehotenstva.

K bodu 3

Zo zákona o zdravotnej starostlivosti sa vypúšťa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky, keďže jej celý obsah je prebratý do zákona o zdravotnej starostlivosti, čím sa vyhláška stáva bezpredmetnou.

K bodu 4

V zrušovacích ustanoveniach sa explicitne zrušuje vyhláška, ktorej obsah bol prebratý do zákona o zdravotnej starostlivosti.

K bodu 5

Do zákona o zdravotnej starostlivosti sa vkladá príloha č. 5, ktorej obsahom je záväzná forma a obsah poučenia pred umelým prerušením tehotenstva.

K Čl. III

K bodu 1

Najväčším problémom pri sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti v prípade novorodencov je skutočnosť, že sú umiestnení dočasne v domove napriek tomu, že v zozname žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť je hneď niekoľko žiadateľov, ktorí by sa o toto dieťa radi starali. Javí sa ako nevyhnutné uviesť do § 27 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane“), že v prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedie orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako osobu, ktorej navrhuje dieťa dočasne zveriť, fyzickú osobu zapísanú v zozname. Pritom sa dodržiava poradie žiadateľov s prípadnými výnimkami uvedenými v § 42 zákona o sociálnoprávnej ochrane.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. IV bodom 5 tohto návrhu zákona.

K bodom 3 a 4

Podľa súčasnej právnej úpravy vedie prehľad detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorých je v Slovenskej republike osem, v každom krajskom meste. Tieto prehľady pritom nie sú navzájom prepojené a komunikácia medzi jednotlivými určenými orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prebieha poštou, prípadne telefonicky.

Predkladanou legislatívnou úpravou sa súčasný právny stav mení, keď sa ustanovuje, že prehľady detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, sa vedú v elektronickej forme a jednotlivé prehľady sú navzájom prepojené. Zámerom takejto legislatívnej úpravy nie je nič iné ako snaha zrýchliť a zefektívniť sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti (pestúnstva alebo osvojenia) deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo vlastnej, biologickej rodine.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zavedením poznámky pod čiarou k odkazu 28a v § 27 ods. 2 zákona (Čl. IV, bod 1 tohto návrhu zákona).

K bodu 6

Navrhuje sa, aby v prípade utajeného pôrodu došlo k čo najrýchlejšej realizácii potrebných krokov, ktoré sú potrebné k sprostredkovaniu nadviazania osobného vzťahu. Inštitút utajeného pôrodu možno v oblasti sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti považovať za osobitný a podliehajúci odlišnému režimu. Ak sa orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dozvie názov zdravotníckeho zariadenia, v ktorom žena žiadajúca o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom predpokladá pôrod (čl. II tohto návrhu zákona), tento orgán vykoná podľa možností všetky kroky k tomu, aby zabezpečili kontakt dieťaťa so žiadateľmi zo zoznamu priamo v zdravotníckom zariadení. Tzv. „bonding“, teda potreba priloženia dieťaťa na hruď sa v prípade utajených pôrodov nerealizuje, napriek tomu, že v odbornej literatúre sa popísalo množstvo jeho pozitívnych účinkov. Cieľom návrhu zákona je umožniť deťom v takomto prípade fyzickú blízkosť osoby, hoci touto osobou nie je biologická matka dieťaťa.

K bodom 7 a 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. IV bodom 5 tohto návrhu zákona.

K bodom 9 až 14

Ponecháva sa platný právny stav s tým rozdielom, že s prihliadnutím na to, že jednotlivé prehľady detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, sú navzájom elektronicky prepojené, aj skutočnosť, že sa podarilo sprostredkovať nadviazanie osobného vzťahu žiadateľa zo zoznamu s dieťaťom vedeného v prehľade detí, ktorým treba sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť, sa zapíše elektronicky.

Súčasne sa navrhuje, aby predloženie spisovej dokumentácie dieťaťa na účely sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, prebiehalo v elektronickej podobe.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí, Eduard Heger, Gábor Grendel a Richard Vašečka

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 48 (voľný pohyb pracovníkov), 151 (sociálna politika), 153 (sociálna politika) a 288 (právne akty EÚ) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré zabezpečujú primeranú sociálnu ochranu,

a)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

•nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/ zv. 5; Ú. v. EÚ L 166, 30. 4. 2004) v platnom znení – čl. 3, 21, 67 a 68 – materské a rodinné dávky vrátane otázok súbehu a poskytovania v inom členskom štáte Európskej únie,

•nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) v platnom znení – čl. 10 a 60 – zamedzenie súbehu dávok a uplatňovanie čl. 67 a 68 základného nariadenie [t.j. nariadenia EP a Rady (ES) č. 883/2004], napr. rozdielový doplatok,

b)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to v:

•rozsudku Súdneho dvora vo veci C-32/13 Petra Würker proti Familienkasse Nürnberg [2014] (vznik nároku na rodinné prídavky),

•rozsudku Súdneho dvora vo veci C-333/13 Elisabeta Dano a Florin Dano proti Jobcenter Leipzig [2014] (osobitné nepríspevkové peňažné dávky),

•rozsudku Súdneho dvora vo veci C-378/14 Bundesagentur für Arbeit – Familienkasse Sachsen proti Tomislawovi Trapkowskému [2015] (priznanie nároku na rodinné dávky).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy nie je takmer žiadny. Priznanie nemocenského ako dávky sociálneho poistenia ženám, ktoré požiadali o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, nepovažujeme za opatrenie, ktoré by malo vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože (i) nemocenské môžu poberať aj iné ženy počas rizikovej gravidity, a (ii) poberaním nemocenského (v nižšej sume) a nepoberaním materského (vo vyššej sume) dochádza k hypotetickej kompenzácii výdavkov verejnej správy. Navyše, počet prípadov, keď sa žena rozhodne o utajenie svojho pôrodu, je zanedbateľný. Napriek tomu, ak by predsa len k určitým negatívnym dopadom na výdavkovej strane rozpočtu verejnej správy došlo (čo nie je možné presne vyčísliť), tieto navrhujeme na aktuálny rozpočtový rok, ako aj ďalšie rozpočtové roky financovať z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, kde je vyčlenených 2 mld. eur na bližšie nešpecifikované účely.

Návrh zákona vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, najmä čo sa týka vplyvu na hospodárenie obyvateľstva, keďže cieľom návrhu zákona je poskytnúť poistenkyni – tehotnej žene, ktorá sa rozhodla o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, nemocenské, a to od ukončenia 21. týždňa tehotenstva až do 2. týždňa po pôrode. Táto dávka vytvára žene priestor pre donosenie dieťaťa za súčasného zabezpečenia náhrady príjmu.

Pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti sa predpokladá v dôsledku zavedenia povinnosti elektronického vedenia prehľadu detí, ktorým treba zabezpečiť náhradnú rodinnú starostlivosť a aj elektronickej komunikácie medzi určenými orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Nepredpokladá sa dopad návrhu zákona na podnikateľské prostredie ani na životné prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.