DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákonov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Karol Galek a Anna Zemanová.
Hlavným cieľom návrhu zákona je efektívne využitie časti výnosov z dražieb emisných kvót plynúcich do Environmentálneho fondu na účely spolufinancovania prevádzkovej pomoci pri podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorá sa poskytuje na základe zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Značná časť výnosov z dražieb kvót je v súčasnosti nevyužívaná (z dôvodu absencie schémy štátnej pomoci a vzájomnej dohody Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky), preto je na mieste modifikácia účelu použitia časti výnosov na účely spolufinancovania jedinej reálne fungujúcej schémy prevádzkovej podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (zákon č. 309/2009 Z. z.).
Predmetná schéma prevádzkovej podpory je v súčasnosti plne financovaná koncovými odberateľmi elektriny (vrátane domácností) z tzv. tarify za prevádzkovanie systému, ktorá tvorí približne tretinu koncovej ceny elektriny. Vzhľadom na očakávaný výrazný rast trhových cien elektriny od 1.1.2020 je žiadúce zníženie záťaže spotrebiteľov elektriny. Zároveň je všeobecne známa kritika priemyselných odberateľov elektriny týkajúca sa tejto regulovanej zložky koncovej ceny elektriny, ktorá stavia tieto podniky do nevýhody v porovnaní s konkurenciou v zahraničí, kde existujú efektívne mechanizmy na zníženie ekonomickej záťaže energeticky náročných podnikov spojenej s financovaním podporných mechanizmov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Zníženie miery financovania slovenského systému podpory prostredníctvom koncových cien elektriny by preto prospelo aj slovenskému priemyslu. Obdobný systém je v súčasnosti implementovaný aj v Českej republike.
Návrhom zákona sa mení účel použitia časti výnosov získaných z dražieb kvót tak, že zo súčasných 35 % určených na účely financovania individuálnych ekologických projektov na podklade schémy štátnej pomoci ustanovenej ministerstvom životného prostredia bude na tento účel aj naďalej vyčlenených 17,5 % a zvyšných 17,5 % bude použitých na účely spolufinancovania nákladov na zúčtovanie prevádzkovej podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby podľa zákona č. 309/2009 Z. z. Vychádzajúc zo schváleného rozpočtu Environmentálneho fondu na rok 2019, podľa ktorého predstavujú výnosy z dražieb kvót sumu 136 mil. eur, uvedených 17,5 % predstavuje sumu cca 23,8 mil. eur. Keďže však priemernú trhovú cenu emisnej kvóty v roku 2019 možno odhadovať na úrovni 24 - 25 eur/t, je možné očakávať výrazne vyššie výnosy, a teda aj výrazne vyšší príspevok na spolufinancovanie schémy prevádzkovej pomoci.
Návrh zákona za cieľ efektívne využitie doposiaľ nevyužívaných finančných prostriedkov z dražieb kvót, a to v rámci účelu, ktorému majú slúžiť, tzn. na účely rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Vedľajším (želaným) účinkom je zníženie finančnej záťaže koncových odberateľov elektriny vrátane domácností a priemyslu. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona od 1. januára 2020 by sa zákon mal
uplatňovať na budúce príjmy Environmentálneho fondu z výnosov z dražby kvót, ako aj na budúce náklady systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, na spolufinancovaní ktorých by sa mali zdroje Environmentálneho fondu podieľať.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, konkrétne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov a jej revidovaným znením (čl. 10 ods. 3).
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Nezakladá ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie (pokles cien elektriny). Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Navrhuje sa ustanoviť osobitný účel použitia prostriedkov z Environmentálneho fondu získaných dražbou kvót, a to na účely spolufinancovania prevádzkovej pomoci na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby podľa zákona č. 309/2009 Z. z. Tento účel je v súlade s čl. 10 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, podľa ktorého musia členské štátu aspoň 50 % príjmov aukcií emisií použiť na vybrané aktivity v oblasti ekológie, okrem iných aj na zníženie emisií skleníkových plynov, či rozvoj obnoviteľných energií s cieľom splniť záväzok v oblasti obnoviteľných energií. Práve na tieto účely slúži mechanizmus prevádzkovej pomoci pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby vyplývajúci zo zákona č. 309/2009 Z. z.
K Čl. II
K bodom 1 a 2
Navrhuje sa znížiť podiel z výnosov z dražieb kvót určený pre individuálne projekty na báze schémy štátnej pomoci ministerstva životného prostredia v oblasti ekológie zo súčasných 35 % na polovicu (17,5 %) a súčasne ustanoviť nový účel použitia pre zvyšných 17,5 %, a to na účely spolufinancovania nákladov vynaložených zúčtovateľom podpory na zúčtovanie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z. z.
K bodom 3 a 4
Použitie podielu z výnosov z dražieb kvót určeného na účely spolufinancovania nákladov systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby by nemalo podliehať dodatočnému určeniu účelu zo strany ministerstva financií a ministerstva životného prostredia, ako ani možnosti zmeniť účel použitia.
K Čl. III
Navrhuje sa ustanoviť, že zákonom určený podiel z výnosov získaných z dražby kvót bude Environmentálny fond poukazovať na účet zúčtovateľa podpory výlučne len na účel spolufinancovania nákladov vynaložených zúčtovateľom podpory na zúčtovanie podpory podľa zákona č. 309/2009 Z. z.
K Čl. IV
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2020.