absenciu niektorých náležitostí vyžadovaných Trestným poriadkom. Pri hodnotení jednotlivých dôkazných prostriedkov koná príslušný orgán v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov. Poverenie vyšetrovacieho výboru vyšetriť určitú vec verejného záujmu môže existovať súčasne s napr. trestným konaním v danej veci. To je rozdiel napr. od vyšetrovacích výborov v Európskom parlamente, ktoré nevyšetrujú veci v prípade, ak už trestné konanie alebo iné obdobné konanie (napr. správne konanie, resp. priestupkové konanie) začalo a prebieha. V takom prípade vyšetrovací výbor zašle zápisnicu príslušnému súdu alebo orgánu činnému v trestnom konaní. Naopak, ak trestné konanie neprebieha, vyšetrovací výbor podá trestné oznámenie podľa § 196 Trestného poriadku spolu so zápisnicou, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin. Takýmto spôsobom má byť zaručená opodstatnenosť vyšetrovacieho výboru nielen v politickej rovine, ale aj jeho reálna možnosť ovplyvniť niektoré prešetrované kauzy.
Po ukončení vyšetrovania veci verejného záujmu je výbor povinný Národnej rade Slovenskej republiky predložiť komplexnú správu o výsledkoch vyšetrovania spolu s návrhom, a to v lehote, ktorú tomuto výboru Národná rada Slovenskej republiky určila. Správa môže obsahovať najmä opis činností, hodnotenie, závery a iné skutočnosti, ku ktorým vyšetrovací výbor v priebehu rokovania dospel.
Pri komplikovaných šetreniach sa môže stať, že je potrebné prizvať určitý počet odborných pracovníkov, a to na vyšetrenie jednotlivých úkonov alebo pre dokumentovanie činnosti vyšetrovacieho výboru. Odborníkov priberá vyšetrovací výbor rozhodnutím. Pri výkone svojej činnosti postupujú na základe poverenia vyšetrovacieho výboru a sú viazaní len jeho pokynmi.
Výbor svoje rozhodnutia prijíma formou uznesenia. Keďže tieto uznesenia by nemali upravovať práva a povinnosti tretích osôb, osobitne vypočúvaných osôb, nie je nevyhnutné, aby boli preskúmateľné súdom. Rovnakým spôsobom je táto otázka upravená v českom právnom poriadku.
Zákon o rokovacom poriadku splnomocňuje k vydaniu rokovacieho poriadku vyšetrovacieho výboru, ktorý podrobnejšie opravuje samotné konanie pred výborom.
K § 60b
Vyšetrovací výbor je tak, ako aj ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, zložený z predsedu, podpredsedu, overovateľov a ďalších členov. Personálne obsadenie členov vyšetrovacieho výboru proporcionálne kopíruje obsadenie mandátov v Národnej rade Slovenskej republiky. Z dôvodu zabezpečenia potrebného balansu sa navrhuje paritné zloženie členov výboru tak, aby polovicu členov tvorili poslanci z politických strán a politických hnutí tvoriacich vládnu koalíciu a polovicu ostatní poslanci vrátane nezaradených poslancov. Ideálne by bolo, ak by členmi tohto výboru boli zároveň viacerí poslanci, ktorí žiadali o jeho vytvorenie. Len paritné zloženie výboru so zachovaním