DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je podpora zdravého podnikateľského prostredia formou legislatívnej úpravy, a to novely Obchodného zákonníka a súvisiacich predpisov, prostredníctvom ktorých sa stanovuje povinnosť pre podnikateľov vyplácať si peňažné záväzky z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v poradí podľa lehoty splatnosti faktúry alebo inej výzvy podobnej povahy, ktorou sa požaduje splnenie peňažného záväzku. Takouto úpravou sa zamedzí uprednostňovaniu určitých osôb pri vyplácaní faktúr alebo iných peňažných záväzkov, kde firmy zväčša uprednostňujú „veľkých hráčov“ pred malými živnostníkmi alebo podnikateľmi.

Ďalším z opatrení na posilnenie právnej istoty a zvýšenie informovanosti v obchodných vzťahov je povinnosť pre podnikateľov informovať registrový súd, pokiaľ sú zapísaní v obchodnom registri alebo živnostenský úrad, pokiaľ podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, o počte dní, v ktorých sú v omeškaní s platbami za faktúry alebo iné peňažné záväzky, a to k poslednému dňu kalendárneho mesiaca.

Prostredníctvom navrhovanej právnej úpravy budú mať podnikatelia vopred informácie o tom, s akým obchodným partnerom prichádzajú do styku a súčasne pri veľkých neplatičoch sa vopred rozhodnú, či vôbec má zmysel s nimi uzatvárať obchody, resp. záväzkové vzťahy. Keďže obchodný register a živnostenský register sú verejne prístupné zoznamy, takáto úprava bude dostupná pre všetkých. S cieľom zabrániť zvýšeniu finančných prostriedkov za tieto návrhy zo strany podnikateľov, takéto návrhy na zápisy do vyššie uvedených registrov budú oslobodené od súdnych a správnych poplatkov a podnikatelia ich budú zasielať oprávneným orgánom elektronickou formou, aby sa zároveň predišlo fyzickému náporu na súdoch a živnostenských úradoch.

Rovnako sa návrhom zákona myslí aj na sankciu pre podnikateľa v prípade, ak do piatich pracovných dní po skončení kalendárneho mesiaca nenahlási príslušnému orgánu počet dní, v ktorých je v omeškaní s platbami, alebo ak nahlási klamlivé údaje. Za takéto opomenutie povinnosti bude môcť byť uložená pokuta zo strany registrového súdu do výšky 3 310 eur alebo podnikateľovi zo strany živnostenského úradu v sídle kraja do výšky 663 eur.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva), výrazne pozitívny a jemne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, na rozpočet verejnej správy a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s Čl. I bodom 2 tohto návrhu zákona.

K bodu 2

Navrhuje sa doplniť do súčasného § 340a Obchodného zákonníka okrem povinnosti podnikateľov dodržiavať čas plnenia peňažného záväzku aj povinnosť dodržiavať poradie pri vyplácaní peňažných záväzkov z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v poradí podľa lehoty splatnosti faktúry alebo inej výzvy podobnej povahy, ktorou sa požaduje splnenie peňažného záväzku. Takouto úpravou sa zamedzí uprednostňovaniu určitých osôb pri vyplácaní faktúr alebo iných peňažných záväzkov, kde firmy zväčša uprednostňujú „veľkých hráčov“ pred malými živnostníkmi alebo podnikateľmi.

Z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej len „smernica“) sa do Obchodného zákonníka doplnili dve nové ustanovenia § 340a a § 340b, ktoré síce stanovujú maximálne lehoty, v akých sa určuje lehota splatnosti peňažného záväzku, no neriešia iné aplikačné problémy. Prijatie takejto právnej úpravy síce v malej miere môže pomôcť k stabilizácii podnikateľského prostredia, no nerieši uprednostňovanie určitých obchodných partnerov pri vyplácaní peňažných záväzkov.

V praxi potom dochádza k situáciám, že podnikateľ, keď nemá v dostatočnej miere finančné prostriedky na úhradu všetkých svojich finančných záväzkov, uprednostňuje len „veľkých hráčov“- podnikateľov, v dôsledku čoho mu nezostávajú finančné prostriedky napríklad pre malých živnostníkov, aj keď tí mali splatnosť ich finančného záväzku v časovom horizonte skôr.

Aj na základe uvedeného sa navrhuje pre dlžníkov povinnosť splniť peňažné záväzky voči veriteľom z dodania tovaru alebo poskytnutia služby z dokladov v poradí podľa lehoty ich splatnosti.

K bodu 3

Navrhuje sa, aby uprednostňovanie niektorého z veriteľov pred inými veriteľmi, ktorí majú skôr splatný peňažný záväzok, bolo možné vyhlásiť za nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax.

K bodu 4

Z dôvodu zachovania právnej istoty sa navrhuje, že nové ustanovenia podľa § 340a o čase a poradí plnenia peňažného záväzku dlžníka sa budú vzťahovať na záväzkové vzťahy, ktoré vzniknú po účinnosti tohto zákona, a teda od 1. januára 2021.

K Čl. II

K bodom 1 a 2

Keďže v súčasnosti neexistujú verejné informácie o tom, akou platobnou schopnosťou disponujú podnikatelia, navrhuje sa pre podnikateľov, ktorí sa zapisujú do obchodného registra povinne informovať elektronickou formou registrový súd na predpísanom tlačive o počte dní, v ktorých sú v omeškaní s platením dokladov, a to k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Takouto jednoduchou právnou úpravou sa zvýši informovanosť podnikateľov o platobnej schopnosti alebo platobnej neschopnosti ich obchodných partnerov s tým, že budú vopred informovaní o tom, či sa im s daným podnikateľom vôbec oplatí uzatvárať obchodno-právny vzťah. Ako príklad je možné uviesť skutočnosť, ak podnikateľ bude mať v obchodnom registri pri svojom mene uvedené, že je v omeškaní s platením faktúr 90 dní, iný podnikateľ ho bude môcť vyhodnotiť ako rizikového obchodného partnera a neuzavrie s ním žiaden obchod. Takúto povinnosť informovania budú mať podnikatelia do piatich pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, a to na ich registrovom súde. Aby bol celý tento proces jednoduchý a finančne nenáročný, bude povinne prebiehať elektronickou formou. Rovnako sa tým zamedzí fyzickému náporu na registrových súdoch zo strany podnikateľov, ktorí by museli chodiť každý mesiac nahlasovať počet dní, koľko sú v omeškaní.

K bodu 3

Navrhuje sa doplniť nový § 5e, ktorý vytvára právny rámec pre definovanie informácií, ktoré budú podnikatelia zasielať elektronickou formou autorizované (podpísané zaručeným elektronickým podpisom) na účely ohlásenia počtu dní, koľko sú v omeškaní s peňažnými platbami voči svojim obchodným partnerom. Na tento účel sa vytvára inštitút informácie o omeškaní s platením, v zmysle ktorého bude všetka komunikácia medzi podnikateľmi zapísanými v obchodnom registri a registrovým súdom elektronická. Podnikatelia, ktorí budú za predchádzajúci mesiac v omeškaní s platbami, budú povinní nahlasovať registrovému súdu okrem počtu dní v omeškaní s peňažnými platbami aj označenie podnikateľov, ktorým tieto peňažné prostriedky dlhujú a súčasne aj označenie údajov z nesplneného peňažného záväzku a číslo faktúry, ak je k tomu priradená.

Rovnako sa myslí na prípady, ak ešte v zákonnej lehote podnikateľ zistil, že zaslal registrovému súdu nesprávne údaje, prípadne na prípady, ak tieto údaje boli nesprávne, či neúplné.

Vzory na podania bude vytvárať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a to všeobecne záväzným právnym predpisom. Informácia o omeškaní s platením sa bude

podávať vo formáte Extensible Markup Language (XML), ktorého opis dátového rozhrania bude zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Podobným spôsobom už v súčasnosti prebieha komunikácia medzi podnikateľmi a úradmi v prípade kontrolných výkazov pri dani z pridanej hodnoty.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava, ktorá vyplýva zo zavedenia legislatívnej skratky „ministerstvo“ v Čl. II bode 3 tohto návrhu zákona.

K bodu 5

Navrhuje sa nový sankčný mechanizmus, podľa ktorého registrový súd uloží zapísanej fyzickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej konať v mene zapísanej právnickej osoby v obchodnom registri pokutu do výšky 3 310 eur, ak si táto osoba nesplnila povinnosť doručiť informáciu o omeškaní s platením registrovému súdu, doručila informáciu o omeškaní s platením oneskorene alebo uviedla v informácii o omeškaní s platením neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve registrového súdu neodstránila nedostatky podanej informácie o omeškaní s platením.

K bodu 6

Zákon sa bude vzťahovať aj na osoby, ktoré boli zapísané do obchodného registra pred nadobudnutím účinnosti zákona, t.j. pred 1. januárom 2021. Tieto osoby budú mať od prijatia zákona približne 1 rok na to, aby zosúladili svoje právne pomery tak, aby mohli plniť všetky povinnosti, ktoré im zo zákona vyplývajú (napr. povinnosť oznámiť registrovému súdu počet dní, koľko sú v omeškaní s platením dokladov, a to k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca).

K Čl. III

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s Čl. III bodom 2 tohto návrhu zákona.

K bodu 2

Navrhuje sa rovnaká povinnosť, ako pre podnikateľov, ktorí sa zapisujú do obchodného registra aj pre tých, ktorí sa zapisujú do živnostenského registra, informovať živnostenský úrad elektronickou formou na predpísanom tlačive o počte dní, koľko sú v omeškaní s platením dokladov, a to k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

K bodu 3

Navrhuje sa doplniť nový § 49a, ktorý vytvára právny rámec pre definovanie informácií, ktoré budú podnikatelia zasielať elektronickou formou na účely ohlásenia počtu

dní, v ktorých sú v omeškaní s peňažnými platbami voči svojim obchodným partnerom. Na tento účel sa vytvára inštitút informácie o omeškaní s platením, v zmysle ktorého bude všetka komunikácia medzi podnikateľmi zapísanými v živnostenskom registri a živnostenským úradom elektronická. Podnikatelia, ktorí budú za predchádzajúci mesiac v omeškaní s platbami, tak budú povinní nahlasovať živnostenskému úradu okrem počtu dní v omeškaní s peňažnými platbami aj označenie podnikateľov, ktorým tieto peňažné prostriedky dlhujú a súčasne aj označenie údajov z nesplneného peňažného záväzku a číslo faktúry, ak je k tomu priradená.

Rovnako sa myslí na prípady, ak ešte v zákonnej lehote podnikateľ zistil, že zaslal živnostenskému úradu nesprávne údaje, prípadne na prípady, ak tieto údaje boli nesprávne, či neúplné.

Vzory na podania bude vytvárať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a to všeobecne záväzným právnym predpisom. Informácia o omeškaní s platením sa bude podávať vo formáte Extensible Markup Language (XML), ktorého opis dátového rozhrania bude zverejnený na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podobným spôsobom už v súčasnosti prebieha komunikácia medzi podnikateľmi a úradmi v prípade kontrolných výkazov pri dani z pridanej hodnoty.

K bodu 4

Navrhuje sa povinnosť uvádzať v živnostenskom registri počet dní, koľko je živnostník v omeškaní s platením dokladov, a to k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

K bodu 5

V zmysle § 65a môže živnostenský úrad v sídle kraja uložiť podnikateľovi pokutu až do výšky 663 eur, ak si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči živnostenskému úradu o počte dní, koľko je v omeškaní s platbami.

K bodu 6

Zákon sa bude vzťahovať aj na osoby, ktoré boli zapísané do živnostenského registra pred nadobudnutím účinnosti zákona, t.j. pred 1. januárom 2021. Tieto osoby budú mať od prijatia zákona približne 1 rok na to, aby zosúladili svoje právne pomery tak, aby mohli plniť všetky povinnosti, ktoré im zo zákona vyplývajú (napr. povinnosť oznámiť živnostenskému úradu počet dní, v ktorých sú v omeškaní s platením dokladov, a to k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca).

K Čl. IV a Čl. V

Navrhuje sa v zákone Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

oslobodiť od súdneho poplatku a správneho poplatku tých podnikateľov, ktorí budú registrovému súdu a živnostenskému úradu elektronickou formou oznamovať počet dní, v ktorých sú v omeškaní s platením dokladov k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

K Čl. VI

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakačnej lehoty na 1. januára 2021.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Keďže návrhom zákona sa ustanovuje ako povinnosť vyplácať si faktúry alebo iné finančné záväzky v poradí podľa lehoty splatnosti, dôjde tak k zrovnoprávneniu všetkých podnikateľských subjektov pri finančnom vyrovnaní v rámci záväzkových vzťahov. Výsledkom bude pozitívny dopad na podnikateľské prostredie, hoci sa zvýšeniu regulačného zaťaženia podnikateľov nedá vyhnúť. Zároveň sa očakáva očistenie podnikateľského prostredia od nepoctivých podnikateľov a naštartovanie hospodárskeho rastu, čo by malo mať pozitívny vplyv na hospodárenie obyvateľstva, pretože sa dokážu v obchodnom styku lepšie zorientovať a svoje výdavky smerovať na poctivých podnikateľov. Návrh zákona predpokladá zvýšenú administratívnu náročnosť na strane registrového súdu a živnostenského registra, domnievame sa však, že prípadné finančné náklady sa dajú pokryť v rámci ich vlastných (rozpočtových) zdrojov.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.