DÔVODOVÁ SPRÁVA A. Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky už v odôvodnení svojho nálezu zo dňa 29. novembra 1995 (sp. zn. PL. ÚS 29/95) konštatoval, že Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) vykonáva svoju kontrolnú činnosť nielen tým, že vyslovuje dôveru alebo nedôveru vláde [Čl. 86 písm. f) Ústavy Slovenskej republiky], ale aj inými formami kontroly vrátane kontroly prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú výbory NR SR. Cieľom návrhu ústavného zákona je rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov NR SR a priznať im aj vyšetrovacie právomoci najmä z dôvodu, že je to jediná schodná cesta, ako riešiť kauzy, keď si orgány činné v trestnom konaní nerobia svoju prácu. O to viac pri aktuálnych kauzách, ktoré naznačujú úzke prepojenie štátnej moci a justície s mafiou, ako aj účasť na korupčných trestných činoch a zneužívaní právomoci verejného činiteľa.
Existencia vyšetrovacích výborov, príp. komisií, nie je v európskych krajinách výnimočným javom. Vyšetrovacie výbory sú zriadené tak v Európskom parlamente, ako aj vo viacerých členských štátoch EÚ, medzi inými aj v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Litve alebo v Grécku. Rovnako tak nejde o nóvum z hľadiska slovenského právneho poriadku. Vyšetrovacie komisie si zriaďovala už Slovenská národná rada a o ich znovuzavedenie sa pokúsili poslanci NR SR v roku 2003 (parlamentná tlač č. 224) a v roku 2016 (parlamentná tlač č. 81), avšak návrh ústavného zákona upravujúci danú problematiku nebol schválený.
Podľa návrhu ústavného zákona zriaďuje NR SR na vyšetrenie vecí verejného záujmu vyšetrovací výbor obligatórne alebo fakultatívne. Obligatórne vždy vtedy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov. Súčasťou procesu zriadenia vyšetrovacieho výboru je presné vymedzenie veci verejného záujmu, ktorá má byť vyšetrená a určenie lehoty, v ktorej predloží výbor NR SR správu o výsledku vyšetrovania. Členovia vyšetrovacieho výboru sú volení NR SR na základe paritného zastúpenia politických strán a politických hnutí, tak, aby päť členov bolo zvolených z politických strán alebo politických hnutí, ktoré vytvorili vládu a päť členov spomedzi ostatných poslancov. Vyšetrovací výbor má 10 členov.
Činnosť výboru v otázkach právomocí obdobných právomociam vyplývajúcich z Trestného poriadku je viazaná na všetky procesné záruky vyšetrovaných osôb. O vine a treste osôb však rozhoduje vždy súd. Všetky orgány verejnej moci sú povinné vyšetrovaciemu výboru poskytnúť potrebnú súčinnosť.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.