1
Dôvodová časť
Všeobecná časť
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona predkladá legislatívnu podobu riešenia pomerne pálčivých problémov aplikačnej praxe, ktoré boli predmetom dvoch nelegislatívnych materiálov. Materiál s názvom „Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ schválila vláda SR uznesením č. 350 z 22. augusta 2018. V súlade s prijatými návrhmi opatrení návrh zákona odstraňuje nesúlad zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z. z.“) a súčasnej podoby zákona Slovenskej národnej rady č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 330/1991 Zb.“), ktoré sa prejavovali v priebehu celého konania o pozemkových úpravách, od rozporov v povolení alebo nariadení pozemkových úprav, v posudzovaní obvodu pozemkových úprav, nejednoznačnom určení subjektu poskytujúceho náhradu a pod. Návrhom zákona dochádza k vyňatiu konania o pozemkových úpravách zo zákona č. 66/2009 Z. z. a začlenenie tohto špecifického konania do samostatného ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb., pričom sa nastavujú jednoznačné procesné a technické podmienky konania o pozemkových úpravách, týkajúce sa preukazovania dôvodu ich vykonania, určenia a zadefinovania žiadateľa, určenia podmienok a spôsobu začatia konania, určenia spôsobu vyrovnania, posudzovania podmienok primeranosti vyrovnania a pod. Čo sa týka navrhnutých legislatívnych zmien zákona č. 66/2009 Z. z., tieto zmeny predložilo Ministerstvo financií SR ako gestor zákona a sú uvedené v článku IV materiálu.
Ďalší materiál s názvom „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“, bol schválený na rokovaní vlády SR dňa 21. augusta 2019. V rámci prijatých nevyhnutných opatrení uvedených v materiáli návrh zákona v článku II predkladá legislatívnu úpravu zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v rámci ktorej rieši otázku týkajúcu sa ochrany viníc a zároveň ustanovuje minimálnu výmeru pozemku, ktorý podlieha ochrane proti drobeniu po pozemkových úpravách. Návrh zákona ďalej v rámci urýchleného mechanizmu vykonania pozemkových úprav predkladá ďalšie legislatívne zmeny v podobe procesných úprav týkajúce sa skrátenie niektorých lehôt pri jednotlivých fázach pozemkových úprav, problémov doručovania, poskytovania vyrovnania, kvalifikačného predpokladu vedúcich projektantov, úpravy príspevku na spoločné zariadenia a opatrenie a pod.
2
Návrh zákona novelizuje v článku III aj zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V rámci problémov aplikačnej praxe návrh zákona v čl. III procesne nastavuje mechanizmus v prípade, ak vlastník pozemku nemôže užívať pozemok, ktorý nadobudol za svoj vlastný pozemok titulom náhrady v rámci konania o pozemkových úpravách. V prípade obvyklej výšky nájomného návrh zákona umožňuje okresnému úradu zverejniť predbežné výsledky obvyklej výšky nájomného s možnosťou poskytnuté údaje (ak dôjde k prípadným nezrovnalostiam) ešte pred konečným dátumom ich zverejnia prešetriť Zároveň dochádza k úprave vymedzenia účastníkov konania o vzniku podnájomného vzťahu pri prevode alebo prechode vlastníctva k pozemkom 12b a §12c). S poukazom na ďalšie zmeny v snahe predísť nejasnému výkladu z praxe dochádza k úprave ustanovenia § 14 ods. 2, ktoré jednoznačnejšie špecifikuje, v ktorých prípadoch je nájomca povinný poskytnúť údaje z evidencie Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Ďalšou dôležitou zmenou je úprava týkajúca sa registrácie vinohradov, vyrovnania vlastníkov trvalých porastov a pozemkov, na ktorých sa tieto trvalé porasty nachádzajú.
Z hľadiska dopadov na rozpočet verejnej správy uvádzame, že pri príprave obidvoch horeuvedených nelegislatívnych materiálov predkladateľ vypracoval podrobnú analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. V obidvoch prípadoch predmetná analýza bola predmetom rokovania a schválenia vládou SR. Návrh zákona predstavuje ďalší krok, ktorý je realizovaný v podobe nastavenia jednotlivých legislatívnych zmien za účelom naplnenia opatrení v uvedených nelegislatívnych materiáloch. Zároveň uvádzame, že predložený návrh zákona nebude mať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Predkladateľ zo to, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi aktmi Európskej únie.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného zákona je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5. doložky zlučiteľnosti.
4
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.
330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“)
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Termín začiatku a ukončenia PPK
Nebol predmetom PPK
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
Jún 2019
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
september 2019
2.Definícia problému
Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.
Návrh zákona vychádza z materiálu „Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý vláda SR schválila uznesením č. 350 z 22. augusta 2018. Návrh zákona odstraňuje nesúlad zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z. z.“) a súčasnej podoby zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Z.“), ktoré sa prejavovali v priebehu celého konania o pozemkových úpravách, od rozporov v povolení alebo nariadení pozemkových úprav, v posudzovaní obvodu pozemkových úprav, nejednoznačnom určení subjektu poskytujúceho náhradu a pod.
Ďalší materiál, na ktorý nadväzuje návrh zákona je materiál s názvom „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“, bol schválený na rokovaní vlády SR 21. augusta 2019 uznesením č. 358. Uvedený materiál vychádzal z potreby urýchleného riešenia rozdrobenosti pozemkového vlastníctva na Slovensku.
5
3.Ciele a výsledný stav
Návrh zákona predkladá riešenie spôsobom vyňatia konania o pozemkových úpravách zo zákona č. 66/2009 Z. z. a začlenenie tohto špecifického konania do samostatného ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb., pričom sa nastavujú jednoznačné procesné a technické podmienky konania o pozemkových úpravách, týkajúce sa preukazovania dôvodu ich vykonania, určenia a zadefinovania žiadateľa, určenia podmienok a spôsobu začatia konania, určenia spôsobu vyrovnania, posudzovania podmienok primeranosti vyrovnania a pod.
Návrh zákona ďalej v rámci urýchleného mechanizmu vykonania pozemkových úprav predkladá ďalšie legislatívne zmeny v podobe procesných úprav týkajúcu sa skrátenie niektorých lehôt pri jednotlivých fázach pozemkových úprav, problémov doručovania, kvalifikačného predpokladu vedúcich projektantov, úpravy príspevku na spoločné zariadenia a opatrenie a pod.
4.Dotknuté subjekty
Vlastníci pozemkov, projektanti pozemkových úprav, obce, vyššie územné celky, okresné úrady
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia boli posudzované?
Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.
- Neprijatím návrhu zákona by došlo k nesplneniu úlohy, ktorá vyplýva z uznesenia vlády SR č. 350 z 22. augusta 2018 a uznesenia vlády č. 358 z 21.08. 2019
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
- podrobnosti o osobitnom kvalifikačnom predpoklade na zabezpečenie úloh štátnej správy v oblasti pozemkových úprav, postupe na jeho získanie a skúške určených štátnych zamestnancov ministerstva, okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov, ktorí plnia úlohy štátnej správy v oblasti pozemkových úprav
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.
bezpredmetné
8.Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
bezpredmetné
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
6
9.Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
Návrh zákona nadväzuje na nelegislatívny materiál, ktorý vláda SR schválila uznesením č. 350 dňa 22. augusta 2018. Predmetný nelegislatívny materiál poskytol objektívny obraz o aktuálnom stave majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky zákonom Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákonom č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a súčasne navrhol riešenia, ktorými by sa súčasný proces majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva zefektívnil a zrýchlil formou jednoduchých pozemkových úprav. V nelegislatívnom materiáli bolo konštatované, že nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na sociálne vplyvy. V návrhu zákona premietnuté niektoré návrhy riešení a to: vyňatie zo zákona 66/2009 Z. z. a úprava priamo do zákona č. 330/1991 Zb. osobitnými ustanoveniami, ktorými sa jednoznačne špecifikujú procesné a technické podmienky pre vykonanie jednoduchých pozemkových úprav a poskytovanie vyrovnania iba v pozemkoch, teda nie finančné vyrovnanie, ktoré bolo práve z dôvodu jeho enormnej výšky vyčíslené v nelegislatívnom materiáli (vyčíslený v sume 2 316 100 000 eur) .
Vzhľadom na to, že obce a VÚC v procese jednoduchých pozemkových úprav žiadateľmi bude na ich zvážení, či takýto postup využijú aj vzhľadom na ich finančné možnosti, keďže by mali znášať náklady na činnosť projektanta pozemkových úprav a prípadné znalecké posudky. To znamená, že prípadné negatívne vplyvy týkajúce sa financovania pozemkových úprav vyplývajúce z návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov jednotlivých subjektov verejnej správy. V súčasnosti preto nie je možné kvantifikovať objem finančných prostriedkov pre jednotlivé subjekty verejnej správy, nakoľko uvedený postup možno považovať ako jeden z ďalších postupov usporiadania takýchto pozemkov (obce môžu na poskytnutie vyrovnania poskytnúť svoj pozemok v rámci zámeny alebo kúpiť pozemok a následne ponúknuť tento pozemok zámenou na vyrovnanie).
Zároveň, čo sa týka vplyvov na zamestnanosť vo verejnej správe predkladateľ nepredpokladá zvýšený nárast tejto agendy a zároveň nepredpokladá ani potrebu navýšenia počtu zamestnancov.
7
Ďalším materiálom, na ktorý nadväzuje návrh zákona je Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“ schválený uznesením vlády SR č. 358 21. augusta 2019. Vzhľadom na opatrenia na zrýchlenie pozemkových úprav uvedené v tomto nelegislatívnom materiáli boli dopady týchto opatrení na rozpočet verejnej správy kvantifikované v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. Do návrhu zákona len ustanovené procesné a technické podmienky na vykonanie opatrení na zrýchlenie pozemkových úprav.
11.Kontakt na spracovateľa
Ing. Andrej Vašek
tel.: +421 2 592 66 419
andrej.vasek@land.gov.sk
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
„Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý vláda SR schválila uznesením č. 350 z 22. augusta 2018
„Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“ schválený uznesením vlády SR č. 358 21.08.2019
13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:
K vplyvom na rozpočet verejnej správy
Komisia naďalej zásadne trvá na tom, aby v časti 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov bolo uvedené, že prípadné negatívne vplyvy vyplývajúce z návrhu zákona budú zabezpečené v rámci schválených limitov jednotlivých subjektov verejnej správy, ako to bolo dohodnuté na rozporovom konaní k tomuto materiálu dňa 12.08.2019.
Do predkladacej správy, dôvodovej správy a doložky vybraných vplyvov bolo po MPK doplnené konštatovanie, že „Z hľadiska dopadov na rozpočet verejnej správy uvádzame, že pri príprave obidvoch horeuvedených nelegislatívnych materiálov (pozn. Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválený uznesením vlády SR č. 350 z 22. augusta 2018 a Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR schválený uznesením vlády SR č. 358 z 21. augusta 2019) predkladateľ vypracoval podrobnú analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu. V obidvoch prípadoch predmetná analýza bola predmetom rokovania a schválenia vládou SR. Návrh zákona predstavuje ďalší krok, ktorý je realizovaný v podobe nastavenia jednotlivých legislatívnych zmien za účelom naplnenia opatrení v uvedených nelegislatívnych materiáloch.“.
V tejto súvislosti Komisia uvádza, že materiál schválený uznesením vlády SR č. 350 z 22. augusta 2018 neobsahoval analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, keďže predkladateľ v doložke vybraných vplyvov deklaroval žiadne vplyvy materiálu na rozpočet verejnej správy. Vo vlastnom materiáli však predkladateľ uvádzal možný nárok na zabezpečenie finančných prostriedkov v súvislosti s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v odhadovanej výške 2 316 100 000 eur bez návrhu na ich zdroj krytia.
Vzhľadom na uvedené Komisia zásadne žiada zosúladiť všetky časti materiálu tak, aby z nich
8
bolo zrejmé, či materiál bude zakladať vplyvy na rozpočet verejnej správy a ako bude zabezpečené ich prípadné rozpočtové krytie. V prípade vplyvov na rozpočet verejnej správy Komisia žiada podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj v zmysle platnej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy obsahujúcu kvantifikáciu vplyvov na rozpočet verejnej správy vrátane vplyvov na rozpočty obcí a vyšších územných celkov na bežný rok a na tri nasledujúce rozpočtové roky spolu s uvedením ich krytia.
K vplyvom na informatizáciu
Komisia nesúhlasí s tým, že predmetný materiál nepredpokladá žiadny vplyv na informatizáciu. Zavádza sa nový register porastov, čo je určite elektronický register a teda informačný systém. Z materiálu nie je jasné, kto je jeho správcom ani kto ho vedie a či je zapísaný v MetaIS. Komisia žiada v tomto smere upraviť doložku vplyvov a vypracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Uvedený register nebol spomenutý v návrhu zákona, ktorý bol predložený na MPK.
III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje
nesúhlasné stanovisko
s materiálom, ktorý bol predložený na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.
Vyhodnotenie: 1/ K vplyvom na rozpočet verejnej správy vysvetlenie a zapracovanie pripomienky bolo doplnené do časti 10 Poznámky vybraných vplyvov.
2/ K vplyvom na informatizáciu uvádzame, že v prípade registra trvalých porastov nejde o elektronický register teda o informačný systém. Uplatňujeme len jednotnú terminológia zo zákona č- 330/1991 Zb., ktorá hovorí napr. o registri pôvodného stavu, registri nového stavu atď. Ide len o listinný dokument tzv. „súpis“ trvalých porastov, ktorý slúži len pre účely konkrétneho konania. Po skončení konania bude táto listina súčasťou spisovej dokumentácie. V materiáli (v bode 15) je uvedené, že register porastov vedie počas konania okresný úrad a v bodoch 37 a 61 je uvedené, že údaje z registra porastov obsiahnuté v registri pôvodného stavu a registri nového stavu. Register porastov sa dostal do návrhu zákona na základe výsledkov rozporových konaní.
9
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)
iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)
na všetky kategórie podnikov
3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Pre kvantifikáciu vplyvu nie k dispozícii relevantné údaje, vzhľadom na to, že nie je k dispozícii žiadna evidencia o počte vlastníkov podnikateľských subjektov, ktoré budú reálne ovplyvnené navrhovanou právnou úpravou a preto nie je možné ani hrubým odhadom stanoviť ich počet.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej len „ministerstvo“) ako predkladateľ návrhu zákona berie do úvahy, že môžu nastať prípady, kedy podnikateľský subjekt môže byť vlastníkom pozemku pod stavbou, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len „VÚC“).
V prípade, ak dôjde k procesu pozemkových úprav pre podnikateľa môžeme jednoznačne uviesť, že to bude predstavovať jednoznačne pozitívny dosah, nakoľko v podobe vyrovnania môže získať pozemok, ktorý bude (napr. pre jeho podnikateľské aktivity) hodnotnejší a podstatne viac disponibilnejší ako pôvodný pozemok. Zároveň uvádzame, že nie je možné tento vplyv v súčasnosti ani odhadom číselne kvantifikovať, nakoľko máme za to, že sa to prejaví u každého podnikateľa rôzne v závislosti od spôsobu využitia novozískaného pozemku.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Ministerstvo predloženým návrhom zákona nadväzuje na materiál, Analýza stavu a návrh riešenia pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 350 z 22. augusta 2018. Je potrebné zdôrazniť, že uvedený materiál bol výsledkom pracovnej skupiny, v ktorej členmi boli zástupcovia MF SR, ZMOS-u, VÚC a podnikateľských subjektov.
Ďalší materiál, na ktorý nadväzuje návrh zákona je materiál s názvom „Návrh opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR“, bol schválený na rokovaní vlády SR 21. augusta 2019 uznesením č. 358. Predmetný materiál bolo potrebné vypracovať vzhľadom na aplikačné problémy v súvislosti s rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva na Slovensku.
Ministerstvo v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov oslovilo Ministerstvo hospodárstva SR o potrebe vykonania konzultácií, napriek skutočnosti, že v tomto prípade ide o nastavenie procesu realizácie uvedeného materiálu do praxe prostredníctvom predkladaného návrhu zákona.
Ministerstvo hospodárstva SR prostredníctvom elektronickej komunikácie zo dňa 24.05.2019 uviedlo, že nie je potrebné vykonať konzultácie, nakoľko žiaden z podnikateľských subjektov neprejavil záujem o konzultácie.
3.3 Náklady regulácie
10
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nie nedochádza.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Nedochádza k nepriamym finančným nákladom
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Návrh zákona nevyvoláva žiadne zvýšenie administratívnych nákladov.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa v eurách ročne
Náklady na celé podnikateľské prostredie v eurách
Priame finančné náklady
Nepriame finančné náklady
Administratívne náklad
Celkové náklady regulácie
nie je možné kvantifikovať
3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Bez priameho vplyvu na vytváranie obchodných bariér.
11
3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Bez vplyvu na inovácie.
12
Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
V súčasnosti je možné pozemkové úpravy podľa § 2 ods.1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) iba povoliť na žiadosť. Z dôvodu aplikačnej praxe dochádza k úprave špecifikácie tohto dôvodu pozemkových úprav (§2 ods. 1 písm. b) a v tejto súvislosti aj k novelizačným bodom 3 a 4. Zmena dôvodu reflektuje aj na objektívne skutočnosti, kedy v odôvodnených prípadoch po „veľkých“ nariadených pozemkových úpravách (napr. na základe rozhodnutia súdu alebo po zápise pozemkových úprav do katastra nehnuteľností) nastanú prípady, keď je potrebné usporiadať hospodárenie na pôde. Právna úprava takouto legislatívnou zmenou umožňuje príslušnému okresnému úradu vzhľadom na to, že vedomosť o celkovej problematike pozemkového vlastníctva v rámci svojej miestnej pôsobnosti, podať podnet a so súhlasom ministerstva nariadiť pozemkové úpravy. To znamená, že uvedený dôvod bude možné aplikovať nielen pre povolené pozemkové úpravy, ale aj pre nariadené pozemkové úpravy.
K bodu 2
V § 2 sa dopĺňa nové písmeno l) o ďalší dôvod vykonania pozemkových úprav v prípadoch majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Odstraňuje sa tak niekoľko ročný problém nesúladu zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) a zákona č. 330/1991 Zb.. V nadväznosti na to sa dopĺňa aj nový § 8i, ktorý precizuje procesný postup pozemkových úprav z tohto dôvodu.
K bodu 3
S poukazom na vysvetlenie k bodu 1 sa dopĺňa ustanovenie zákona , že pozemkové úpravy z dôvodu uvedeného podľa § 2 ods. 1 písm. b) je možné aj nariadiť na základe podnetu okresného úradu so súhlasom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
K bodu 4
Dopĺňa sa ustanovenie zákona č. 330/1991 Zb., že z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. b) môže požiadať o pozemkové úpravy aj fyzická osoba alebo právnická osoba. Okresný úrad ich povolí, ak sú splnené ďalšie zákonom požadované skutočnosti.
K bodom 5 a 6
Ustanovenie vzhľadom na aplikačnú prax upravuje, že v prípadoch, ak ide o pozemkové úpravy vo vinohradníckych obciach podľa zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov, je členom komisie aj zástupca organizácie, ktorá vedie vinohradnícky register, ktorý vzhľadom na znalosti prírodných podmienok, miestnych osobitostí, výrazne môže prispieť v rámci regulatívy funkčného využitia územia a určenia podmienok pre využitia vinohradníckych plôch v riešenom území. Ako členovia komisie vzhľadom na osobitosti konkrétnej situácie môžu byť doplnení aj zástupcovia ďalších
13
dotknutých orgánov alebo organizácií, ktorí vlastnia alebo majú v správe pozemky alebo zariadenia v obvode pozemkových úprav. Ako príklad je možné uviesť napr. prípad, kedy bude potrebné vykonať pozemkové úpravy v záujme obnovenia a zlepšenia ekologickej stability v povodí rieky Dunaj. Účastníkmi konania vzhľadom na znalosť problematiky a miestnych pomerov budú napr. zástupcovia Vodohospodárskeho podniku š.p. Hydromeliorácie š.p. a pod.
K bodu 7
Navrhovanou úpravou sa precizuje okruh účastníkov, ktorým sa doručuje rozhodnutie o zmene obvodu projektu pozemkových úprav. Ustanovenie definuje prípady kedy sa bude rozhodnutie doručovať verejnou vyhláškou a prípady doručovania rozhodnutia do vlastných rúk.
K bodu 8
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zmenou v bode 3 v súvislosti s presunutím zavedenej legislatívnej skratky ministerstva a jej ďalším používaním v texte zákona.
K bodu 9
Z dôvodu možných nesúladov medzi súčasne spracovávanou územnoplánovacou dokumentáciou a prebiehajúcimi pozemkovými úpravami (hlavne ich etapou všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav) sa ustanovuje, že orgán štátnej správy na úseku pozemkových úprav bude dotknutým orgánom pre územné plánovanie.
K bodom 10 a 11
Legislatívno-technická úprava, ktorá sa týka aktualizácie poznámok pod čiarou.
K bodu 12
Združenie účastníkov je právnickou osobou, ktoré vzniká zápisom do registra združení, ktoré vedie príslušný okresný úrad. Keďže vznik združenia podmieňuje zápis do registra združení účastníkov pozemkových úprav, bolo potrebné zosúladiť skutkový a právny stav.
14
K bodu 13
Upravujú sa kompetencie okresného úradu v súvislosti so spracovávaním osobných údajov v zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ďalej ustanovenie upravuje základné podmienky na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu, pričom vymedzuje požiadavky na vzdelanie a prax.
Osobitný kvalifikačný predpoklad musia spĺňať iba zamestnanci, ktorí budú tzv. „vedúcimi projektov pozemkových úprav“, čo vyplýva aj z Návrhu opatrení na urýchlenie pozemkových úprav, ktorý schválila vláda SR. Osobitný kvalifikačný predpoklad sa získa úspešným vykonaním skúšky pred skúšobnou komisiou zriadenou ministerstvom. Ministerstvo pristúpilo k stanoveniu osobitného kvalifikačného predpokladu aj vzhľadom na skutočnosť, že pozemkové úpravy patria z hľadiska času a financií k zdĺhavým a finančne náročným procesom, a preto je namieste presne stanoviť požiadavky vzdelania pre takýchto zamestnancov, aby sme do budúca predišli nekvalitne odvedeným pozemkovým úpravám. Podrobnosti o podmienkach získania osobitného kvalifikačného predpokladu, predkladania požadovanej dokumentácie, vykonaní skúšky a jeho zánik upraví všeobecné záväzný právny predpis vydaný ministerstvom.
K bodu 14
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 15
Konanie o pozemkových úpravách je samo o sebe komplikovaným a dlhým správnym konaním (vzhľadom na jeho jednotlivé fázy) so stovkami účastníkov a v aplikačnej praxi pomerne často nastávajú prípady, kedy nie je možné ani po využití všetkých dostupných možností zistiť právneho nástupcu vlastníka pozemku, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. V takýchto prípadoch potom nastáva situácia, kedy sa konanie zbytočne predlžuje, dokonca aj o niekoľko rokov. Legislatívna úprava zavádza v danom prípade ešte pred tým, ako bude známy okruh dedičov, možnosť okresnému úradu ustanoviť opatrovníka z okruhu blízkych osôb poručiteľa vlastníka pozemku, v poradí manžel alebo deti, ktorý sa prevažnú časť roka zdržuje v katastrálnom území, v ktorom sa pozemkové úpravy vykonávajú. Pokiaľ takéto osoby nebude možné ustanoviť za opatrovníka, okresný úrad ustanoví za opatrovníka obec. Opatrovník bude na účely pozemkových úprav vykonávať úkony do zápisu dediča do katastra nehnuteľností.
Pre účely pozemkových úprav sa zavádza sa definícia vlastného trvalého porastu a trval=ho porastu na cudzom pozemku. Rozlišuje sa medzi stavom, kedy vlastník pozemku je aj vlastníkom trvalého porastu na ňom a stavom, kedy vlastník oprávnene vysadeného trvalého porastu je jeho vlastníkom. Trvalým porastom na cudzom pozemku môže byť najmä porast viniča, chmeľu, ovocných stromov, ovocných krov, prípadne ďalších okrasných, rýchlorastúcich alebo iných drevín, ktorý bol oprávnene a so súhlasom vlastníka, ak bol v čase výsadby potrebný, vysadený na cudzom pozemku po účinnosti zákona č. 229/1991, teda po 24.6.1991. Pozri aj dôvodovú správu k novelizačným bodom 27 a 57.
K bodu 16
15
Vzhľadom na skutočnosť, že novela zákona rieši problematiku majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a z titulu, že sa odstraňuje nesúlad zákona č. 66/2009 Z. z. so zákonom č. 330/1991 Zb., pričom sa zavádza v § 2 ods. 2 písm. l) ďalší dôvod na začatie konanie o pozemkových úpravách, spoločne s procesnou úpravou uvedenou v § 8i, bolo potrebné upraviť aj znenie § 7 ods. 1. Zároveň sa umožňuje Slovenskému pozemkovému fondu alebo správcovi žiadať o povolenie jednoduchých pozemkových úprav (s výnimkou konaní upravených v § 8e § 8i, ktoré môže žiadať iba vymedzený okruh žiadateľov).
K bodu 17
V doterajšej právnej úprave absentuje časový úsek, dokedy je potrebné nariadiť prípravné konanie v prípade povolených alebo nariadených pozemkových úprav. Návrh zákona jednoznačne stanovuje lehotu, do ktorej je potrebné nariadiť prípravné konanie..
K bodu 18
Keďže viaceré osídlenia sa nachádzajú aj na lesných pozemkoch, je potrebné aby pozemky na účely vyrovnania mohol poskytnúť aj správca, nie len Slovenský pozemkový fond.
K bodu 19
Vzhľadom na nový dôvod vykonania pozemkových úprav (viď bod 2) stanovujú sa povinnosti a lehota pre žiadateľa, Slovenský pozemkový fond a správcu v súvislosti s predložením návrhu pozemkov na účely vyrovnania.
K bodu 20
V rámci prípravného konania uskutočňuje okresný úrad viaceré úkony a zisťovania 7 ods. 4). Vypúšťané odseky 6 a 7 boli duplicitné, nejednoznačné a v praxi spôsobovali problémy.
K bodu 21
Vzhľadom na zákon č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z. z. nie je možné evidovať prípravný výbor v registri združení účastníkov pozemkových úprav.
K bodu 22
V aplikačnej praxi nebol zadefinovaný jednoznačný názov dokumentácie, ktorá obsahovala výsledky stavu prípravného konania. Názvy tejto dokumentácie, i keď z obsahu bolo jasné, že ide o výsledky stavu prípravného konania, sa odlišovali, a preto sa v záujme jednotného pomenovania zavádza jednotná terminológia pre tento typ dokumentácie. Pojem elaborát prípravného konania je terminus technicus, používaný v aplikačnej praxi. Zároveň po skončení prípravného konania, ako stručné zhodnotenie tejto fázy okresný úrad vypracuje správu so zhodnotením výsledkov prípravného konania..
K bodu 23
16
Vzhľadom na to, že zloženie a názvy jednotlivých čiastkových dokumentácií spracovávaných počas projektu pozemkových úprav boli upravené v rôznych ustanoveniach zákona, ako aj vzhľadom na to, že podľa § 8 ods.1 písm. f) zákona č. 30/1991 Zb. okresný úrad pri jednoduchých pozemkových úpravách môže určiť zloženie a rozsah vyhotovovanej dokumentácie, bolo žiadúce ich uviesť na jednom mieste. V novom § 7a sa vymedzuje zloženie jednotlivých dokumentácií, ktoré výsledkom jednotlivých konaní o pozemkových úpravách vzhľadom na jednotlivé fázy konania o pozemkových úpravách.
K bodu 24
Toto ustanovenie ustanovuje, že v odôvodnených prípadoch môže okresný úrad rozhodnúť, že niektoré z dokumentácií sa nebudú vyhotovovať vôbec, prípadne niektoré sa budú vyhotovovať iba v určitom rozsahu. V rozhodnutí o nariadení alebo povolení pozemkových úprav musí okresný úrad riadne odôvodniť, prečo rozhodol o zmene v zložení alebo rozsahu dokumentácií, teda prečo vynechal prípadne zredukoval časti dokumentácie.
K bodu 25
Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje terminológia používaná v ostatných právnych predpisoch, ktoré riešia problematiku nájmu poľnohospodárskych pozemkov.
K bodu 26
Špecifikujú sa povinnosti vlastníka trvalého porastu na cudzom pozemku. Lehota by mala byť určená tak, aby bolo možné vyhotoviť register porastov ako jeden z podkladov v rámci prípravy registra pôvodného stavu. Okresný úrad zapíše do registra porastov trvalý porast na cudzom pozemku, ak vlastník trvalého porastu na cudzom pozemku, ktorý v určenej lehote požiadal okresný úrad o zápis trvalého porastu na cudzom pozemku do registra porastov, preukáže, že:
a)je vlastníkom trvalého porastu na cudzom pozemku,
b)on alebo jeho právny predchodca bol oprávnený trvalý porast na cudzom pozemku vysadiť,
c)on alebo jeho právny predchodca mal súhlas vlastníka pozemku, ak bol k výsadbe trvalého porastu na cudzom pozemku súhlas potrebný,
d)trvalý porast na cudzom pozemku je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám,
e)hranice trvalého porastu na cudzom pozemku v teréne súhlasia s oprávnenou plochou.
V registri porastov sa evidujú údaje o ploche trvalého porastu na cudzom pozemku (pracovné číslo plochy, výmera plochy, druh pozemku), údaje o trvalom poraste na cudzom pozemku (rok výsadby porastu, druhové zloženie porastu) a údaje o vlastníkovi trvalého porastu na cudzom pozemku. Ak nie preukázané potrebné náležitosti, okresný úrad trvalý porast na cudzom pozemku do registra porastov nezapíše. Pozri aj dôvodovú správu k novelizačným bodom 15 a 57.
K bodu 27
Precizuje sa ustanovenie o doručovaní rozhodnutia o povolení alebo nariadení pozemkových úprav z dôvodu potreby aplikačnej praxe a z dôvodu zefektívnenia a zrýchlenia pozemkových úprav. V prípade, ak vlastník aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie, bude sa mu rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav doručovať do elektronickej schránky.
17
K bodom 28 a 29
Legislatívno-technická úprava ustanovení, ktorá súvisí s navrhovanými zmenami a s doplnením nového § 8i.
K bodu 30
Pri jednoduchých pozemkových úpravách z dôvodu hospodárenia na pôde je potrebné, aby štát prispieval podľa § 11 ods. 7.
K bodu 31
Zmena spôsobu ocenenia vychádza z účelu vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov a z aplikačnej praxe.
K bodu 32
Na základe podnetov z aplikačnej praxe bolo potrebné upraviť možnosť najmä pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktorých cieľom je vytvoriť pozemky pre individuálnu bytovú výstavbu v súlade s platným územným plánom obce, aby priamo v konaní o pozemkových úpravách bolo možné pozemky pod budúce účelové komunikácie previesť do vlastníctva obce. Vymedzujú sa zásady resp. skutočnosti, ktoré môžu vlastníci pozemkov prijať v zásadách umiestnenia nových pozemkov pri jednoduchých pozemkových úpravách na iné účely ako je hospodárenie na pôde. Ide hlavne o tzv. „príspevok na účelové komunikácie“. Návrh zákona modifikáciou navrhovaného ustanovenia § 8d ods. 5 dáva možnosť samotným vlastníkom pozemkov sa na „príspevku“ dohodnúť v rámci zásad umiestnenia nových pozemkov.
K bodu 33
S pohľadom do minulosti právna úprava pred rokom 1989 umožňovala stavbu zariadení, ktoré vtedajšie právne predpisy klasifikovali ako „národný majetok“ a ich užívanie aj bez majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k pozemkom, na ktorých boli tieto stavby postavené. Predmetné stavby v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov (ďalej ako „VÚC“). Pochopiteľne a celkom oprávnene sa nastolila otázka úpravy majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod týmito stavbami. Gestorom a predkladateľom zákona č. 66/2009 Z. z. bolo Ministerstvo financií SR. Zákon č. 66/2009 Z. z. dával obciam a VÚC dve možnosti, akým spôsobom postupovať v rámci usporiadania vlastníckych vzťahov k týmto pozemkom. Obec alebo VÚC môžu zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou poskytnúť náhradný pozemok, ktorý je v ich vlastníctve. Náhradný pozemok sa poskytuje v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, v tom istom katastrálnom území. Obce a VÚC nie viazané povinnosťou uplatnenia tohto postupu a je len na ich vôli, či sa rozhodnú usporiadať pozemky formou zámennej zmluvy, a to aj v prípade, ak majú vo vlastníctve dostatočné množstvo vhodných pozemkov.
Ak obec alebo VÚC neuplatní prvú možnosť, zákon č. 66/2009 Z. z. umožňoval využiť ďalšiu zákonnú možnosť v podobe § 3 - v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb..
Návrh zákona odstraňuje nesúlad zákona č. 66/2009 Z. z. a súčasnej podoby zákona č. 330/1991 Zb., ktorý sa prejavoval v priebehu celého konania o pozemkových úpravách, od rozporov v povolení alebo nariadení pozemkových úprav, v posudzovaní obvodu pozemkových úprav, nejednoznačnom určení subjektu poskytujúceho náhradu a pod. V podobe
18
navrhovaného ustanovenia § 8i došlo k nastaveniu procesného mechanizmu určením postupu žiadateľa (obce, VÚC), určenia podmienok a spôsobu začatia konania, určenia spôsobu vyrovnania a posudzovania podmienok primeranosti vyrovnania. Proces a jeho zásady vyplývajú zo záverov rokovaní pracovnej skupiny k problematike vysporiadania pozemkov podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Z pohľadu ústavnoprávnej roviny zákon nastoľuje spravodlivý mechanizmus vo vzťahu k výške vyrovnania. K vybraným odsekom je potrebné uviesť, že podmienky v odseku 2 platia alternatívne, teda stačí preukázať splnenie jednej z nich. Rovnako dôvody nepovolenia pozemkových úprav v odseku 4 platia alternatívne. Pri určení hodnoty pôvodných pozemkov (teda pozemkov vlastníka pod stavbou) podľa odseku 8 sa najprv pre konkrétne katastrálne územie vyhľadá zoznam kódov bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ) najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy (podľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov). Následne sa pre všetky tieto BPEJ určí ich hodnota za 1 m2 podľa prílohy č. 1 vyhlášky č. 38/2005 Z. z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav a vyberie sa najvyššia hodnota z nich. Hodnota pôvodného pozemku sa určí ako súčin desaťnásobku najvyššej hodnoty z predošlej vety a výmery pozemku pod stavbou.
K bodom 34 až 38
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 15, 27 a 57).
K bodu 39
Skracujú sa niektoré lehoty z 30 dní na 15 dní, čoho dôsledkom byť zrýchlenie konania o pozemkových úpravách.
K bodu 40
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 15, 27 a 57).
K bodu 41
Ustanovuje sa lehota, počas ktorej zverejní okresný úrad návrh všeobecných zásad funkčného usporiadania územia.
K bodu 42
V doterajšom ustanovení absentovala lehota na prerokovanie námietok. Návrh zákona aj vzhľadom na počet účastníkov stanovuje 60-dňovú lehotu na prerokovanie námietok.
K bodu 43
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.
K bodu 44
Ustanovuje sa lehota, keďže v doterajšej úprave absentovala, v ktorej okresný úrad doručí schválené úvodné podklady združeniu účastníkov.
K bodu 45
19
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 15, 27 a 57).
K bodu 46
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na novelizačný bod 21.
K bodu 47
Možnosť aplikácie tohto ustanovenia predstavovalo riziko jeho zneužitia a tým aj negatívne vnímanie pozemkových úprav z hľadiska poškodených vlastníkov.
K bodu 48
Stanovuje sa výmera pozemkov, pri ktorej nie je potrebný súhlas s nedodržaním kritérií primeranosti nových pozemkov v polohe, hospodárskom stave a druhu pozemku. Tento stav vychádza z aplikačnej praxe vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov s veľký počtom spoluvlastníckych podielov. V praxi sa pomerne často vyskytujú prípady, kedy spoluvlastník, ktorý vlastní príslušnú časť pozemku v prepočte nedosiahne ani 1m². Keďže ide o veľkú skupinu, takýchto spoluvlastníkov stanovila sa hranica, že do 50m² nebude súhlas od týchto spoluvlastníkov potrebný, nakoľko by to celý proces v praxi výrazne spomalilo a skomplikovalo.
K bodu 49
Ustanovenie rieši prípady, keď pozemkové úpravy povolené na značnej výmere (na viac ako 1/2 výmery katastrálneho územia), keď štát a obec budú prispievať na spoločné zariadenia a opatrenia aj štátnymi a obecnými pozemkami, nie len neknihovanými pozemkami.
K bodu 50
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 15, 27 a 57).
K bodu 51
Ustanovuje sa výmera a vyrovnanie v peniazoch pri nezistených vlastníkoch s neznámym pobytom (do 200 m2, resp. pri lesných pozemkoch do 1000 m2), kedy Slovenský pozemkový fond a správca vždy súhlasia s vyrovnaním v peniazoch.
K bodu 52
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 15, 27 a 57).
K bodu 53
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na možnosť úpravy zloženia dokumentácie pri jednoduchých pozemkových úpravách (novelizačný bod 25).
K bodom 54 a 55
Legislatívno-technická úprava. Upravujú sa lehoty zverejnenia návrhu zásad ako aj ich doručenia.
20
K bodu 56
Cieľom legislatívnej zmeny pri formulácii tohto ustanovenia bolo od začiatku poskytnúť vyrovnanie a to alternatívne buď v podobe pozemku alebo v peniazoch. Doterajšia formulácia ustanovenia § 11 ods. 24 sa ale v aplikačnej praxi vykladala tak, že Slovenský pozemkový fond alebo správca môže, ale aj nemusí poskytnúť vyrovnanie. Legislatívnou úpravou znenia predmetného ustanovenia sa jednoznačne upravuje povinnosť Slovenskému pozemkovému fondu alebo správcovi poskytnúť v rámci vyrovnania buď pozemok alebo peniaze.
K bodu 57
Upravuje sa vyrovnanie pri trvalých porastoch na cudzom pozemku, ktoré zapísané v registri porastov. Pozri aj dôvodovú správu k novelizačným bodom 15 a 27.
K bodu 58
Upravuje sa zloženie dokumentácie projektu pozemkových úprav v súlade s aplikačnou praxou. Odstraňujú sa nedokonalosti v tých ustanoveniach, ktoré vznikli čiastkovými novelami zákona č. 330/1991 Zb. v minulosti.
K bodu 59
Zmena reaguje na skúsenosti z praxe, keď bolo možné opakujúcim sa ospravedlňovaním výrazne spomaliť zablokovať celý proces pozemkových úprav. Po novele bude vlastník na prerokovanie návrhu pozvaný v dvoch termínoch.
K bodu 60
Legislatívno-technická úprava z dôvodu zmeny v bode 58 a vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 15, 27 a 57).
K bodu 61
Legislatívno-technická úprava z dôvodu zmeny v bode 58. Skrátenie lehoty zverejnenia rozdeľovacieho plánu z 30 dní na 15 dní z dôvodu zefektívnenia pozemkových úprav.
K bodu 62
Legislatívno-technická úprava z dôvodu zmeny v bode 58.
K bodu 63
Zmena reaguje na skúsenosti z praxe, keď bolo možné opakujúcim sa ospravedlňovaním výrazne spomaliť zablokovať celý proces pozemkových úprav. Po novele bude vlastník na prerokovanie námietky pozvaný v dvoch termínoch.
K bodom 64 až 66
Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí so zmenami v novelizačnom bode 58.
K bodu 67
Úprava súvisí so zosúladením právnej úpravy s § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a
21
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vzhľadom na legislatívne zmeny v pozemkových úpravách, vyplývajúce z vlastníctva trvalých porastov (novelizačné body 15, 27 a 57).
K bodu 68
Legislatívno-technická úprava, v súčasnosti už nemá opodstatnenie .
K bodom 69 až 72
Legislatívno-technická úprava z dôvodu legislatívnych zmien v bode 3 a 4.
K bodu 73
Ustanovenie o započítaní doby z dôvodu daňovej povinnosti.
K bodom 74 až 82
Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa združenia účastníkov pozemkových úprav, pričom ide o združenie, ktoré sa zapisuje do registra združení účastníkov pozemkových úprav, ktorý vedie okresný úrad. Združenie účastníkov je právnickou osobou. Navrhované zmeny reagujú na zmeny v zákone o registri právnických osôb. V minulosti nastávali aplikačné problémy, ako postupovať, a či je vôbec potrebné vytvoriť združenie účastníkov pozemkových úprav, ak je v obvode pozemkových úprav menej ako 10 vlastníkov vrátane tých neznámych. Z pohľadu praktického jednoznačne treba uviesť, že združenie účastníkov pozemkových úprav zastupuje vlastníkov a aktívne sa vyjadruje na základe prijatých stanov (napr. k určeniu hodnoty pozemkov, k tvorbe zásad umiestnenia náhradných (nových) pozemkov, k návrhu nového priestorového usporiadania pozemkov, k námietkam proti všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia a pod.), z čoho jednoznačne vyplýva, aby takéto združenie zastupovali (združovali) známi vlastníci so známym pobytom resp. tí, ktorých sídlo alebo miesto pobytu je známe. Nie je žiadúce, aby sa proces pozemkových úprav zabrzdil zisťovaním adresy alebo sídla neznámeho vlastníka. V záujme zdôrazniť, že ide o známych vlastníkov predkladateľ koncipoval ustanovenia § 23 ods. 4 na vizuálny efekt „známy vlastník“. Ustanovujú sa podrobnosti zápisu združenia účastníkov do registra združení účastníkov pozemkových úprav, ktorý eviduje príslušný okresný úrad. Ďalej sa vymedzuje počet členov predstavenstva v závislosti od výmery pozemkov v obvode pozemkových úprav. Upravujú sa prípady zriadenia prípravného výboru a v prípade, ak prípravný výbor nevznikne kompetencie pracovného výboru. Ustanovujú sa dôvody, kedy združenie zaniká.
K bodu 83
Overenie dokumentácie pozemkových úprav vykonáva držiteľ osvedčenia na projektovanie pozemkových úprav. Všetky prvopisy musia obsahovať doložku, ktorá musí spĺňať zákonom požadované náležitosti v podobe uvedenia mena, priezviska, dátumu a otlačku okrúhlej pečiatky držiteľa osvedčenia. V prípade absencie doložky okresný úrad neprevezme a neschváli dokumentácie.
K bodu 84
Legislatívno-technická úprava. Ide o terminologické spresnenie v súvislosti so zmenami legislatívy v oblasti študijných odborov a študijných programov.
K bodom 85 až 87
Legislatívno-technická úprava z dôvodu navrhovanej zmeny v bode 3 a 4.
22
K bodu 88
Legislatívno-technická úprava z dôvodu navrhovanej zmeny v bode 2 a Čl. IV.
K bodu 89
V aplikačnej praxi vznikali problémy, či doterajšia formulácia „rozhodnúť ... do piatich rokov“ znamená začať konanie alebo sa konanie musí skončiť vydaním rozhodnutia.. Po novelizácií bude jednoznačné, že podať návrh na opravu a začať konanie je možné do piatich rokov od schválenia vykonania projektu pozemkových úprav. Súčasne z aplikačnej praxe vyplynula potreba „blokácie“ opravovaných údajov v katastri nehnuteľností.
K bodu 90
Oprava údajov projektu pozemkových úprav sa môže týkať celého pozemku, ale aj iba jednotlivého spoluvlastníckeho podielu. Z tohto dôvodu sa navrhuje úprava tohto ustanovenia.
K bodu 91
Ustanovenie umožňuje nariadiť opravu väčšieho množstva chybných údajov projektu pozemkových úprav zapísaného v katastri nehnuteľnosti formou nového konania jednoduchých pozemkových úprav.
23
K bodu 92
V aplikačnej praxi dochádzalo k situáciám, kedy sa veľké množstvo účastníkov domáhalo doručovania znaleckých posudkov a rozhodnutí o ustanovení znalca do vlastných rúk, čo výrazne zaťažovalo konanie najmä z hľadiska hospodárnosti, ale aj z časového hľadiska. Z tohto dôvodu sa dopĺňa ustanovenie, že rozhodnutie o ustanovení znalca v konaní o pozemkových úpravách a znalecký posudok, sa doručujú verejnou vyhláškou.
K bodu 93
Prechodné ustanovenia, ktoré ustanovuje dokedy určení štátni zamestnanci ministerstva, okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov, ktorí plnia úlohy štátnej správy v oblasti pozemkových úprav povinní získať osobitný kvalifikačný predpoklad. Ďalej sa ustanovuje postup v prípade právoplatne neskončených konaní o pozemkových úpravách a postup pri zmene štátnej hranice.
K bodu 94
Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky, ktorá upraví podrobnosti o osobitnom kvalifikačnom predpoklade na zabezpečenie úloh štátnej správy v oblasti pozemkových úprav, postupe na jeho získanie a skúške určených štátnych zamestnancov ministerstva, okresných úradov v sídle kraja a okresných úradov, ktorí plnia úlohy štátnej správy v oblasti pozemkových úprav.
K čl. II
K bodu 1
Navrhovaným ustanovením sa umožní vysporiadať celé nehnuteľností iných stavieb, vrátane tzv. pridomových záhrad a pridomových dvorov, ktoré dlhodobo užívané vlastníkmi inej stavby.
K bodom 2 a 3
Ustanovenie sa dopĺňa o skutočnosť, že pri ochrane viníc je potrebné osobitne chrániť vinice, zapísané vo vinohradníckom registri.
K bodu 4
Na základe analýzy sa stanovuje minimálna výmera pozemku, ktorý podlieha ochrane proti drobeniu po pozemkových úpravách. Bolo zistené, že 2/3 poľnohospodárskych pozemkov po pozemkových úpravách majú výmeru menšiu alebo rovnú 3000 m2.
K čl. III
K bodu 1
Vzhľadom na aplikačnú prax sa dopĺňa ustanovenie, ktoré umožňuje okresnému úradu zverejniť predbežné údaje o obvyklej výške nájomného za predchádzajúci rok. V prípade nezrovnalostí v zverejnených údajoch môže nájomca požiadať príslušný okresný úrad o prešetrenie týchto údajov. Po prešetrení údajov okresný úrad postupuje podľa § 1 ods. 3.
K bodom 2 a 3
Ustanovenie sa dopĺňa o účastníkov konania o vzniku podnájomného vzťahu pri prevode alebo prechode vlastníctva k pozemkom, za ktoré bol vyčlenený podnájomný pozemok
24
a spôsob doručovania rozhodnutia týmto účastníkom, ktoré v doterajšej právnej úprave absentovalo.
K bodu 4
Novela zákona upravuje procesný postup pri vzniku podnájomného vzťahu v prípadoch po skončení pozemkových úprav. Toto ustanovenia upravuje prípady, kedy by vlastník pozemku vstupom do užívania svojho pozemku, kde sa nájom skončil alebo skončiť, narušil, sťažil alebo znemožnil racionálne obhospodarovanie susedných pozemkov. Novela zákona umožňuje tento stav riešiť tak, že nájomca navrhne vlastníkovi pozemku (budúcemu podnájomcovi) za tento jeho pozemok iný pozemok v doterajšom obhospodarovaní nájomcu (navrhovaný podnájomný pozemok), pričom sa ale vyžaduje súhlas spodného vlastníka (teda vlastníka, od ktorého ma nájomca pozemok prenajatý vlastník navrhovaného podnájomného pozemku). Podobne ako je tomu v ustanoveniach § 12a a § 12c, uprednostňuje sa dohoda medzi nájomcom a vlastníkom pozemku (budúcim podnájomcom) o vzniku podnájomnej zmluvy. Ak nedôjde k dohode do 60 dní od preukázania doručenia, nájomca môže požiadať okresný úrad o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu v prospech vlastníka pozemku (budúceho podnájomcu). Keďže ide o konanie v záujme doterajšieho nájomcu, znáša všetky náklady nájomca.
Zároveň sa v ustanovení špecifikujú práva a povinnosti nájomcu pri predložení žiadosti na okresný úrad, kompetencie okresného úradu pri vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu a definujú sa aj účastníci konania.
K bodu 5
Upravuje sa, na aký účel je nájomca povinný poskytnúť údaje a informácie z evidencie pozemkov Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Takýmto účelom tzv. dvojité deklarácie a preukazovanie práva užívania k poľnohospodárskym pozemkom pri poskytovaní podpory podľa zákona č. 280/2017 Z. z.
K čl. IV
K bodom 1 až 3
Legislatívno-technická úprava.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z. nadväzuje na čl. I návrhu zákona, ktorého obsahom sú zmeny zákona č. 330/1991 Zb..
V čl. I návrhu zákona špecifikované procesné a technické podmienky na vykonanie jednoduchých pozemkových úprav z dôvodu majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov. Vzhľadom na túto systémovú zmenu je potrebné upraviť tie ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z., na ktoré majú priamy vplyv zmeny zákona č. 330/1991 Zb. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje upraviť znenie doterajšieho § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z, a taktiež vypustiť § 2 ods. 3 a celý § 3, ktoré upravujú pozemkové úpravy pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky odlišne od všeobecnej úpravy v zákone č. 330/1991 Zb.
Na základe navrhovanej zmeny oboch zákonov bude majetkovoprávne usporiadanie pozemkov pod stavbami územnej samosprávy formou pozemkových úprav upravovať len zákon č. 330/1991 Zb.
25
K čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2020.
Bratislava, 27. septembra 2019
Peter Pellegrini v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Gabriela Matečná v. r.
podpredsedníčka vlády
a ministerka pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky