DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Karol Galek, Miroslav Ivan a Martin Klus.
Hlavným cieľom návrhu zákona je, aby si žiadatelia o stavebné povolenie [napr. spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (ďalej len „spoločenstvo“) mohli zvoliť výhodné dodávky tepla a aby im nemohla byť znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome.
Návrhom zákona tiež upravuje vydávanie záväzného stanoviska obce pri výstavbe novej sústavy tepelných zariadení tak, aby sa ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 657/2004 Z. z.“) týkajúce sa zdrojov tepla s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW vzťahovali na zdroje tepla s nižším výkonom len primerane.
Zároveň sa zo zákona vypúšťajú ustanovenia, podľa ktorých pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla (ďalej len „dodávateľ“) v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné. V praxi toto neprijateľné ustanovenie o dodávateľovi ako dotknutom orgáne vydávajúcom záväzné stanovisko podľa zákona č. 657/2004 Z. z. znamená právo veta miestnej teplárne (miestneho dodávateľa) o. i. na zablokovanie výstavby vlastných kotolní v bytových domoch, teda akési teplárenské nevoľníctvo.
Takto nastavené podmienky nielenže odporujú predstavám predkladateľov návrhu zákona o ekonomike založenej na liberálnych princípoch, ale bezpochyby odporujú aj dobrým mravom. V slobodnej spoločnosti a právnom štáte je absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt svojím stanoviskom mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie, či svojvoľne brániť v konaní nezaloženom na princípe podnikania. Pokiaľ je odberateľovi, resp. v konečnom dôsledku konečnému spotrebiteľovi obmedzená možnosť alternatívneho riešenia zásobovania teplom, ktorého cieľom je predovšetkým zníženie výdavkov na energie, reálnym dopadom je najmä prehlbovanie energetickej chudoby na Slovensku.
Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva) a pozitívne vplyvy aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Ide o odstránenie nedostatku nejednoznačnej platnej právnej úpravy 12 ods. 9 zákona č. 657/2004 Z. z., keďže platné znenie tohto zákona neuvádza, či obec pri vydávaní záväzného stanoviska podľa odseku 8 postupovať podľa odsekov 2 7 rovnako alebo primerane. Právna úprava platná do prijatia novely zákona č. 657/2004 Z. z. z roku 2014 (zákon č. 100/2014 Z. z.) ustanovovala, že obec ma pri vydávaní záväzného stanoviska postupovať primerane a keďže tento postup obce je v súčasnosti nejasný, v praxi dochádza k rozdielnym výkladom zákona a postupom obce pri vydávaní týchto stanovísk, často v neprospech bežných ľudí, ktorí sa chcú od systému centralizovaného zásobovania teplom odpojiť, ale nie je im to umožnené z dôvodu, že obec prihliada na § 12 ods. 2 7 zákona č. 657/2004 Z. z. rovnako a teda zohľadňuje aj to, či navrhovaná výstavba sústavy tepelných zariadení má negatívny ekonomický dopad na doterajšieho dodávateľa.
Pritom európsky komisár pre energetiku M. A. Cañete sa vo svojom stanovisku odpovedi na otázku poslanca Európskeho parlamentu R. Sulíka vyjadril v tejto otázke veľmi jednoznačne, a to:
1.smernica o energetickej efektívnosti („právne predpisy “) sa nevzťahuje na pripájanie sa a odpájanie sa spotrebiteľov k systému centralizovaného zásobovania teplom, t.j. aplikáciou na slovenské pomery, obec (mestská časť) nemá dôvod uplatňovať nové ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g) a § 12 ods. 3 písm. b) a c) zákona o tepelnej energetike na postup podľa § 12 ods. 8 a § 31 písm. c) zákona o tepelnej energetike a už tobôž nie „rovnako“,
2.podľa smernice o energetickej efektívnosti sa účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom podporovať vtedy, keď je nákladovo efektívnejšie ako individuálne vykurovanie a chladenie“, t.j. toto stanovisko európskeho komisára vylučuje, aby obec (mestská časť) uplatňovala ustanovenia § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike tak, že bude prihliadať na ustanovenia § 12 ods. 2 7 zákona o tepelnej energetike rovnako, ako to niektoré obce (mestské časti) robia v súčasnosti.
Navrhovaná legislatívno-technická úprava je na rozdiel od platnej právnej úpravy v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov vydanými Národnou radou Slovenskej republiky. Podľa týchto pravidiel, ktoré v zmysle § 69 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pre navrhovateľa zákona záväzné, totiž platí nasledovné: Ak sa majú novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť jestvujúcej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa majú na tieto vzťahy uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“.“. Tieto pravidlá neboli predkladateľom novely zákona č. 657/2004 Z. z. v roku 2014 dodržané (zákon č. 100/2014 Z. z.), čo sa týmto návrhom zákona uvádza do súladu.
S cieľom odstrániť nejednotnú prax pri rozhodovaní jednotlivých obcí (mestských častí) v oblasti energetiky, ako aj nesprávne uplatňovanie zákona o tepelnej energetike zo strany niektorých z nich, ktoré nie je v súlade s právnymi predpismi Európskej únie a dokonca aj zámermi vlády Slovenskej republiky pri predkladaní novely zákona č. 657/2004 Z. z. do
NR SR v roku 2014 (zákon č. 100/2014 Z. z.), je namieste, aby bola uzákonená taká právna úprava, ktorá rešpektuje posudzovanie kritéria ekonomickej výhodnosti pri výstavbe nových sústav tepelných zariadení zo strany obce tak, aby toto posudzovanie z pohľadu koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky neodporovalo ekonomike založenej na liberálnych princípoch a dobrým mravom.
K bodu 2
Z § 12 zákona č. 657/2004 Z. z. sa najmä v záujme odberateľov a následne aj konečných spotrebiteľov vypúšťa problematická prvá veta z odseku 10 účinného od 1. mája 2014, ktorý bol do predmetného zákona doplnený jeho predposlednou novelou (zákonom č. 100/2014 Z. z.). Dodávateľ je v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území (t. j. na území, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla) v konaní podľa stavebného zákona dotknutým orgánom podľa osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. a jeho stanovisko je v zmysle tohto osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. v spojení s dikciou § 140b stavebného zákona záväzné. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
V dôsledku uvedeného môže dôjsť v praxi k situáciám, keď je výstavba novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska aktuálneho dodávateľa. Sústavou tepelných zariadení sa na účely zákona č. 657/2004 Z. z. rozumejú zariadenia na výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla. Odberateľom a v konečnom dôsledku aj konečným spotrebiteľom tak nemusí byť umožnené zvoliť si pre nich čo najvýhodnejšiu dodávku tepla. Ustanovenie § 12 ods. 10 prvej vety platného zákona č. 657/2004 Z. z. považujeme za nespravodlivé aj voči potenciálnym novým dodávateľom.
Dodávateľ by po schválení návrhu zákona pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území nebol priamo v zmysle osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. dotknutým orgánom v konaní podľa stavebného zákona. Dodávateľ by však zostal účastníkom stavebného konania [podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona] na základe v súčasnosti platnej druhej vety § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z. z., ak by sa povoľovala výstavba sústavy tepelných zariadení alebo jej časti na vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom. Po splnení zákonných predpokladov by prichádzalo do úvahy aj účastníctvo výlučne na základe ustanovení stavebného zákona.
Podávanie záväzného stanoviska zo strany dodávateľa podľa osobitného zákona č. 657/2004 Z. z. by po schválení predkladaného návrhu zákona nebolo viac možné. Záväzné stanovisko je totiž v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona na účely konaní podľa stavebného zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený priamo v osobitnom predpise. Dotknutý orgán je povinný vo svojom záväznom stanovisku vždy uviesť príslušné ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť 140b ods. 2 stavebného zákona). Výlučne dodávateľ by tak nemohol prostredníctvom jeho záväzného stanoviska brániť napr. výstavbe vlastnej kotolne v bytovom dome, či výstavbe inej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, resp. zmenám a úpravám v existujúcich sústavách tepelných zariadení, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie.
Schválením navrhovaného vypustenia by došlo k náprave stavu, ktorý sa nejaví byť v právnom štáte prípustný a má negatívny vplyv tak na odberateľov a následne aj na konečných spotrebiteľov, ako aj na potenciálnych nových dodávateľov.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že problémom v Slovenskej republike nie je samotný centralizovaný systém zásobovania teplom, ktorý všetky predpoklady na efektívne plnenie poslania pre službu konečnému spotrebiteľovi (t.j. vysoká energetická efektívnosť a nízka cena za energiu vyrobenú na danom energetickom zariadení), ale jeho prevádzkovatelia, ktorí toto poslanie v prospech konečného spotrebiteľa nevedia naplniť v požadovaných technických medziach a prijateľných cenových reláciách. Platný zákon o tepelnej energetike, osobitne v znení po jeho novele v roku 2014, neukladá týmto subjektom žiadne zvýšené požiadavky na zlepšenie kvality vo výrobe a zásobovaní teplom z centralizovaného systému zásobovania teplom.
Výsledkom je, že zatiaľ čo v iných členských štátoch Európskej únie (napr. Fínsko alebo Švédsko) koneční spotrebitelia ani len neuvažujú o odpojení sa od centralizovaného systému zásobovania teplom kvôli jeho nákladovej efektívnosti a ďalším výhodám, v Slovenskej republike neraz tzv. domové kotolne nielen nákladovo efektívnejšie, ale vhodnejšie aj z hľadiska dopadu na životné prostredie, či z hľadiska technického stavu, čo možno považovať za anomáliu, ktorá spôsobuje, že veľké množstvo obyvateľov uvažuje o odpojení sa od systému centralizovaného zásobovania teplom.
K bodu 3
V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv návrhu zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom.
V § 38ad ods. 1 sa ustanovuje, že konanie o vydanie osvedčenia a konanie o vydanie záväzného stanoviska obce podľa § 12, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2020 a nebolo do 31. decembra 2019 právoplatne ukončené, sa dokončí podľa zákona č. 657/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2020.
Najmä v prospech odberateľov a v konečnom dôsledku aj konečných spotrebiteľov sa v § 38ad ods. 2 návrhu zákona ustanovuje, že na konanie podľa stavebného zákona súvisiace s výstavbou sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2020 a nebolo do 31. decembra 2019 právoplatne ukončené, sa vzťahujú ustanovenia novej právnej úpravy (presnejšie zákona č. 657/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2020). Ak bolo v takomto právoplatne neukončenom konaní podľa stavebného zákona do 31. decembra 2019 vydané záväzné stanovisko dodávateľa (podľa ustanovenia § 12 ods. 10 prvej vety zákona č. 657/2004 Z. z. účinného do 31. decembra 2019), stratiť platnosť dňom nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy (t. j. 1. januára 2020). V takýchto právoplatne neukončených konaniach podľa stavebného zákona teda dodávateľ od 1. januára 2020 viac nebude dotknutým orgánom a jeho prípadné záväzné stanovisko vydané do 31. decembra 2019 stratí platnosť nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy.
K Čl. II
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť predkladanej právnej úpravy navrhuje od 1. januára 2020.