Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,návrh ústavného zákona“) predkladá poslankyňa

Národnej rady Slovenskej republiky Viera Dubačová.

Hlavným cieľom návrhu ústavného zákona je rozšíriť katalóg základných práv a slobôd, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky o právo na dobrú správu vecí verejných.

Systém verejnej správy v Slovenskej republike je vzhľadom na účasť Slovenska v medzinárodných spoločenstvách akými sú napríklad Európska únia alebo Rada Európy súčasťou európskeho správneho priestoru. Vychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z judikatúry Súdneho dvora európskej únie sa sformovali v rámci európskeho správneho priestoru štandardy výkonu verejnej správy. Jedným z najuniverzálnejších je právo na dobrú správu vecí verejných. Platforma vytvorená judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva vyústila na pôde Rady Európy aj do prijatia Kódexu dobrej verejnej správy, ktorý je súčasťou odporúčania CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov členským štátom o dobrej verejnej správe.

V kontexte legislatívy Európskej únie je právo na dobrú správu vecí verejných explicitne vyjadrené v Čl. 41 Charty základných práv Európskej únie. Toto právo obsahuje viacero princípov, ktoré sú svojou podstatou prirodzenou základnou zložkou väčšiny vnútroštátnych právnych poriadkov v členských štátoch uvedených organizácií, ale obsahuje aj také, ktoré na svoju akceptáciu a osvojenie si vykonávateľmi verejnej správy ešte len čakajú, najmä tie etické. Ide o dynamicky sa rozvíjajúce právo, ktorého ústavná úprava musí byť dostatočne všeobecná, aby dokázala subsumovať všetky súčasné požiadavky na orgány verejnej správy, ale aj tie budúce.

Ústavný súd Slovenskej republiky rovnako ako Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodneniach svojich rozhodnutí právo na dobrú správu vecí verejných používajú. Možno teda povedať, že ide o ,,živé právo“ aj z hľadiska slovenského vnútroštátneho práva. Za jeden z najväčších nedostatkov však považujem nemožnosť jednotlivcov namietať jeho porušenie prostredníctvom individuálnej sťažnosti pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru ide o základné právo, čo vyplýva aj z Charty základných práv Európskej únie, ktoré je však neuplatniteľné v plnej miere pokiaľ sa nestane aj súčasťou katalógov základných práv členských štátov.

Tento návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.