Politické procesy v súčasných demokraciách sa realizujú vzájomným súperením medzi

politickými subjektami, pričom finančná dimenzia je jedným z najdôležitejších aspektov ich

existencie a činnosti nielen pred voľbami, ale aj v období medzi nimi. S financovaním

politických strán sú vždy spojené riziká a hrozby týkajúce sa spôsobu, akým si zaobstarávajú

prostriedky a tiež spôsobu ich použitia.

Na to, aby spôsob, akým sú strany financované, bolo možno označiť za demokratický, musí

byť v súlade so zásadami rovnosti, slobody, transparentnosti, kontroly, a hoci ich právny

poriadok danej krajiny zabezpečuje, nie vždy to postačuje k tomu, aby financovanie strán

prebiehalo skutočne v demokratickom duchu.

V podmienkach politického pluralizmu je financovanie politických strán cez súkromné zdroje

chápané ako súčasť ich legitimity. Priama forma financovania v rámci tohto modelu má vo

všeobecnosti podobu finančných poplatkov samotných členov, darov a iných bezodplatných

plnení priaznivcov, resp. podnikateľskej činnosti danej strany.

Oblasť príjmov politických strán je najcitlivejšou časťou právnej regulácie politických strán.

Conditio sine qua non financovania politických strán zo súkromných zdrojov je súlad

predmetného financovania s existujúcou legislatívou príslušného štátu. Súkromné financovanie

politických strán môže nadobúdať v podmienkach Slovenskej republiky v zmysle zákona č.

85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach (ďalej len „zákon č. 85/2005 Z.z.)

nasledujúce spôsoby:

a) príjmy z členských príspevkov,

b) príjmy z darov a iných bezodplatných plnení,

c) príjmy z dedičstva,

d) príjmy z predaja alebo prenájmu jej hnuteľného majetku alebo nehnuteľností,

e) príjmy z úrokov z vkladov jej prostriedkov v bankách,

f) podiely na zisku z podnikania obchodných spoločností,

g) výnosy z cenných papierov verejne obchodovateľných na verejnom trhu,

Politické strany teda môžu využiť na svoju činnosť jednak vlastné, ako aj cudzie príjmy.

Doplnkovou formou súkromného financovania politickej strany v podmienkach Slovenskej

republiky sú aj príjmy z pôžičiek a úverov.

Slovenská legislatíva neupravuje podrobnejšie hornú hranicu poskytnutej pôžičky alebo úveru

pre politické strany.

Podmienky transparentnosti politických strán v rámci hospodárenia s príjmami z pôžičiek

a úverov upravuje § 22 ods. 2 a 7 zákona č. 85/2005 Z.z. Strana je povinná viesť osobitnú

evidenciu o príjmoch z pôžičiek a úverov vrátane dátumu prijatia pôžičky alebo úveru, výšky

pôžičky

alebo úveru a dohodnutého termínu splatenia. V osobitnej evidencii sa uvádzajú o tom, kto

poskytol pôžičku alebo úver údaje v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak ide

o fyzickú osobu, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, aj obchodné meno a identifikačné číslo

a ak ide o právnickú osobu, uvádza sa názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo a adresa

sídla. Strana je povinná zverejniť na svojom webovom sídle údaje o prijatej pôžičke v rozsahu

meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, ak ide o fyzickú osobu –

podnikateľa, aj obchodné meno a identifikačné číslo, a ak ide o právnickú osobu, názov alebo

obchodné meno, identifikačné číslo a adresu sídla veriteľa, výšku pôžičky, dohodnutý úrok,

dobu splatnosti a dátum uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Údaje podľa prvej vety je strana povinná

zverejniť do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Výročná správa obsahuje osobitnú

evidenciu o príjmoch strany z pôžičiek a úverov.

V prípade, že strana voči veriteľovi nie je schopná plniť peňažné záväzky, môžu podať aktívne

legitimované osoby návrh na vyhlásenie konkurzu. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je

prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka-politickej strany,

ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich

uspokojenia v čo najkratšom čase. V konkurze spravidla pôjde v zmysle zákona č. 85/2005 Z.z.

zároveň aj o zrušenie politickej strany. V závislosti od majetku politickej strany sa strana zruší

buď likvidáciou alebo bez likvidácie. V zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z. sa vstup

strany do likvidácie zapisuje do registra strán. O zrušení strany s likvidáciou rozhoduje orgán

strany príslušný podľa zaregistrovaných stanov, ktorý je povinný súčasne vymenovať

likvidátora. Likvidátorom nesmie byť člen tejto strany, ak zákon č. 85/2005 Z.z. neustanovuje

inak.¹Zrušenie strany a údaje, ktoré sa zapisujú do registra strán, písomne oznámi likvidátor

ministerstvu vnútra do piatich dní odo dňa zrušenia strany. K oznámeniu musí byť priložené

uznesenie orgánu strany príslušného podľa zaregistrovaných stanov strany, ktorý rozhodol o

zrušení strany s likvidáciou, podpísané štatutárnym orgánom alebo takým počtom členov

štatutárneho orgánu, akým je potrebné toto rozhodnutie podľa stanov prijať. Zápisom prechádza

pôsobnosť štatutárneho orgánu na likvidátora zapísaného v registri strán. Na likvidáciu strany

sa primerane použije § 70 až 75a Obchodného zákonníka. Ak sa strana zrušuje s likvidáciou a

likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, podá na základe § 72 ods. 2 Obchodného

zákonníka návrh na vyhlásenie konkurzu.²

Vzťah medzi konkurzným konaním a likvidáciou politickej strany je ďalej primerane upravený

v § 44 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.). Ak je vyhlásený konkurz na právnickú

osobu v likvidácii, likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. Počas trvania konkurzu

likvidátor vykonáva svoju pôsobnosť iba v rozsahu, v akom neprešla na správcu. V tejto

súvislosti likvidátor stráca

¹Zrušenie strany a údaje, ktoré sa zapisujú do registra strán, písomne oznámi likvidátor ministerstvu do piatich

dní odo dňa zrušenia strany. K oznámeniu musí byť priložené uznesenie orgánu strany príslušného podľa

zaregistrovaných stanov strany, ktorý rozhodol o zrušení strany s likvidáciou, podpísané štatutárnym orgánom

alebo takým počtom členov štatutárneho orgánu, akým je potrebné toto rozhodnutie podľa stanov prijať. Pravosť

podpisov musí byť osvedčená. Zápisom prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu na likvidátora zapísaného v

registri strán.

²Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu likvidátora, podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2012 likvidátor podáva

návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka, t.j. nemá samostatnú aktívnu legitimáciu.

predovšetkým právo konať vo veciach týkajúcich sa dispozície majetkom, ktorý patrí do

podstaty.

Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je ďalej dlžník v predlžení, resp. osoba konajúca

menom dlžníka. Dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní,

od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom

predlžení.³Povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu sa podľa § 11 ods. 2 zákona

č. 7/2005 Z.z. ukladá priamo štatutárnemu orgánu, jeho členovi, prípadne zákonnému

zástupcovi dlžníka. Znamená to, že túto povinnosť, najmä z pohľadu prípadnej zodpovednosti,

má nielen dlžník, ale aj tieto konkrétne osoby. Týmto spôsobom zákon povinnosť podať návrh

na vyhlásenie konkurzu zveruje konkrétnym fyzickým osobám, prostredníctvom ktorých dlžník

konal, prípadne ktoré ho ako zákonný zástupca zastupovali, t.j. konateľovi, členom

predstavenstva.

Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je ďalej veriteľ v zmysle

§11 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak

môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť

dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s

plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto

veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde, čím rozumieme, že sa podáva na

vecne a miestne príslušnom súde.

V súvislosti s aktívnou legitimáciou dlžníka je dôležité uviesť, že dlžník nie je len oprávnený, t.j. aktívne

legitimovaný, ale v určitých prípadoch aj povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Podľa právnej úpravy

účinnej od 1. januára 2013 je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade svojho predlženia, a

to do 30 dní od vtedy, ako sa dozvedel o predlžení. Podľa tejto právnej úpravy už dlžník nie je povinný podať návrh

na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti, čím zákon riešenie platobnej neschopnosti dlžníka cestou

konkurzu ponecháva výlučne na rozhodnutí dlžníka, resp. veriteľov, t.j. ak veritelia akceptujú dlžníkovu platobnú

neschopnosť a sami návrh nepodajú, zákon sám nenúti, neukladá dlžníkovi povinnosť, aby takýto návrh podal.