KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T

INFORMAČNÝ MATERIÁL

č. 10/2019

VEDENIE A FINANCOVANIE

VOLEBNEJ KAMPANE

V SPOLKOVEJ REPUBLIKE NEMECKO

A V RAKÚSKU

Vypracoval/a: Mgr. Krisztina Csillag, Odbor Parlamentný inštitút

Supervízor: JUDr. Ľubomír Fajták, Odbor Parlamentný inštitút

Schválila: PhDr. Eva Maláčková, riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút

August 2019

Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady SR a zamestnancov Kancelárie NR SR

a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje,

použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu je možné

iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.

2

Anotácia

Materiál poskytuje stručný prehľad o základných podmienkach vedenia a financovania

volebnej kampane v Nemecku a v Rakúsku. Prináša informácie o zákonných zdrojoch

financovania, kontrolných mechanizmoch financovania kampane a sankciách v prípade

nesplnenia podmienok.

Kľúčové slová

Volebná kampaň, politická strana, financovanie.

3

Spolková republika Nemecko

Právna úprava

Základnú podmienku vedenia kampane počas volieb, ktorá sa vo všeobecnosti týka aj

podmienok financovania politických strán upravuje Základný zákon Spolkovej republiky

Nemecko (ďalej len Ústava) vo svojom článku 21 nasledovne: „(...) strany musia viesť verejné

účtovníctvo o pôvode a používaní svojich prostriedkov, ako aj o svojom majetku“. Princíp

transparentnosti je zároveň doplnený v § 21 Ústavy o princíp rovnosti politických strán, ktorý

je bližšie definovaný v § 5 Zákona o politických stranách. Na spolkovej úrovni upravuje priebeh

volieb Volebný zákon z roku 1993.

Zákonné zdroje financovania

Financovanie politických strán bližšie upravuje Zákon o politických stranách (Parteiengesetz,

„PartG“) z roku 1967 v znení neskorších predpisov, ktorý politickým stranám po splnení

podmienok udeľuje vedľa súkromného financovania právo na financovanie z verejných

zdrojov. Podľa súčasnej podoby tohto zákona stojí systém financovania strán na troch pilieroch:

štátne spolufinancovanie, členské príspevky a súkromné dary. Financovanie politických strán

v Nemecku je nastavené tak, aby politické strany boli motivované získavať financie aj z iných

zdrojov, nielen zo štátneho rozpočtu. Strany musia využívať aj vlastné sily na získavanie

finančných prostriedkov, a to predovšetkým vo forme členských príspevkov a darov od

fyzických a právnických osôb. Zákon o politických stranách zavádza okrem absolútneho stropu

štátnych príspevkov¹aj tzv. „relatívny limit“, ktorý stanovuje, že dotácie štátu nesmú byť vyššie

ako príjem strán zo súkromných zdrojov (§ 18 ods. 5 PartG).

Výdavky politických strán – financovanie volebnej kampane

Kým Zákon o politických stranách podrobne upravuje základné podmienky financovania strán

z verejných a súkromných zdrojov, na výdavky politických strán počas volebnej kampane sa

nevzťahujú žiadne konkrétne zákonné ustanovenia. Podmienky vedenia a financovania

volebnej kampane si môžu politické strany upraviť aj vo svojich stanovách.²Zákon

o politických stranách však taxatívne vymenováva, čo je potrebné v rámci účtovnej správy za

kalendárny rok uviesť medzi výdavky strany. Výdavky na volebnú kampaň ako samostatná

položka musí byť v rámci § 27 ods. 5 Zákona o politických stranách v účtovnej správe

uvedená rámci kapitoly „prevádzkové náklady“. Zákon však bližšie neuvádza, ktoré

prostriedky musí kandidujúci subjekt uviesť v rámci položky „výdavky na volebnú kampaň“.

Legislatíva neupravuje hornú hranicu nákladov na volebnú kampaň, politické strany tiež nie sú

povinné podľa zákona zriaďovať transparentné účty počas volebnej kampane.

Legislatívny rámec na kontrolu príjmov a výdavkov strany predstavuje článok 21 ústavy (pozri

vyššie). Kontrole financovania strán a sankciám za nesplnenie zákonných podmienok sa venuje

Zákon a politických stranách v §§23-31. Strany sú povinné viesť štandardné účtovníctvo

¹V súčasnosti je určený strop v hodnote 133 mil. EUR.

²Pozri napr. stanovy politickej strany Die Linke (čl. 21 ods. 3(e), čl. 26). [online]. [cit. 2019-04-15] Dostupné

online na: < https://en.die-

linke.de/fileadmin/download/english_pages/the_left_federal_statutes_dresden_2013.pdf>.

4

s ohľadom na svoje príjmy, výdavky a majetok. Ku koncu každého kalendárneho roku strany

vypracujú účtovnú správu, ktorá je verejná a pred odovzdaním predsedovi Spolkového snemu

podlieha prieskumu nezávislého audítora.

Vedenie volebnej kampane

Bližšie podmienky vedenia volebnej kampane nie sú na spolkovej úrovni upravované –

v zásade si ich určuje každá spolková krajina osobitne. Legislatíva tiež neupravuje postavenie

tretích strán, či nezávislých kandidátov vo volebnej kampani. Okrem iného nie je v judikatúre

ani v právnej literatúre konsenzus ohľadom dĺžky volebnej kampane.

Vysielací čas

Politické strany kandidujúce v parlamentných voľbách majú na základe princípu rovnosti

a proporcionality právo na bezplatné odvysielanie politickej reklamy vo verejnoprávnej

televízií a v rozhlase. Súkromný vysielateľ si účtuje za odvysielanie politickej reklamy len

vlastné náklady. Vysielanie politickej reklamy nie je povolené mimo volebnej kampane.³

Sociálne médiá a kontrola finančných prostriedkov v online priestore

V súvislosti so šírením nenávistných prejavov na internete bol prijatý Zákon o presadzovaní

práva na sociálnych sieťach (Gesetz zur Verbesserung der Rechtsdurchsetzung in sozialen

Netzwerken, NetzDG), v rámci ktorého sociálne siete s viac ako dvoma miliónmi používateľov

sú povinné najneskôr do 24 hodín po nahlásení odstrániť „evidentne nelegálny“ obsah. Obsah

kvalifikovaný na odstránenie musí podľa tohto zákona spadať do jednej z 22 trestnoprávnych

noriem nemeckého trestného zákona, ku ktorým patrí aj „hanobenie a ohováranie verejne

činných osôb“, ktoré sa trestá odňatím slobody na 6 mesiacov až 5 rokov (§188 StGB).⁴

Čo sa týka kontroly finančných prostriedkov v online priestore, na spolkovej úrovni neexistujú

konkrétne opatrenia v snahe sprehľadniť a regulovať platenú politickú reklamu na sociálnych

sieťach.

Prieskumy verejnej mienky

Vykonávanie prieskumov verejnej mienky je chránené slobodným prístupom k informáciám

a slobodou prejavu. Napriek svojmu nezanedbateľnému vplyvu na volebné správanie voličov

sa vykonávanie prieskumov verejnej mienky a zverejnenie výsledkov prieskumu tesne pred

začiatkom volieb nepovažuje za porušenie princípu slobodnej a rovnej voľby, ktorá je

zakotvená v Ústave pod článkom 38(1). Výsledky prieskumov verejnej mienky sa však nesmú

zverejňovať v deň volieb až do 18:00 hod (§ 32(2) Volebného zákona). Porušenie ustanovenia

sa považuje za správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta vo výške od 50 – 50.000 EUR (§ 49a

ods. 1 Volebného zákona). Ak je priestupok kvalifikovaný ako vážne porušenie princípu

slobodných a rovných volieb, môže viesť až k prieskumu volebného procesu podľa článku 41

3

European Centre for parliamentary research and documentation. Political advertising outside of the electoral

campaign.

ECPRD

request

no.

2730.

[online].

[cit.

2019-04-15]Dostupné

online

na:

<https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/private/request-details/208642>.

⁴Bundesministerium der Justiz und fur Verbraucherschutz: Strafgesetzbuch. [online]. [cit. 2019-04-15] Dostupné

online na: < https://www.gesetze-im-internet.de/stgb/BJNR001270871.html>.

5

Ústavy.⁵Nemecká legislatíva neupravuje vykazovanie nákladov kandidujúceho subjektu na

vykonanie predvolebných prieskumov verejnej mienky.

Kontrola

Nakoľko nemecká legislatíva špecificky neupravuje podmienky vedenia a financovania

volebnej kampane, politické strany dokladujú svoje príjmy a výdavky jedine prostredníctvom

účtovnej správy. Podľa § 23 Zákona o politických stranách sú strany na konci každého roku

povinné uverejniť účtovnú správu o pôvode a použití finančných zdrojov, ako aj o nakladaní so

straníckym majetkom. Audit musí vykonať nezávislý audítor alebo audítorská spoločnosť.

Správa sa odosiela spolu s príslušným stanoviskom audítora predsedovi Spolkového snemu.

Orgány kontroly

Predseda Spolkového snemu kontroluje, či účtovné správy politických strán spĺňajú formálne

požiadavky. Ak má predseda Spolkového snemu konkrétny dôkaz, že údaje v účtovnej správe

nie sú správne, poskytne dotknutej strane možnosť vyjadriť sa, resp. požiada o potvrdenie

správnosti údajov audítora, ktorý audit vykonal. V prípade, že strana nedokáže vyvrátiť dôkaz

o nepresnosti údajov, predseda po dohode s dotknutou stranou poverí audítora podľa vlastného

výberu, aby skontroloval účtovnú správu (§ 23a PartG).

Predseda Spolkového snemu každé dva roky prezentuje správu o stave financovania politických

strán na plenárnom zasadnutí snemu, táto správa je následne zverejnená vo forme parlamentnej

tlače (§ 23 ods. 4 PartG).Spolková volebná komisia nevykonáva kontrolu financovania

a vedenia volebnej kampane. Jej kompetencie sa týkajú predovšetkým dohliadania na riadnu

organizáciu a priebeh volieb.⁶

Sankcie

V prípade porušenia ustanovení Zákona o politických stranách hrozí stranám vo všeobecnosti

peňažná pokuta, týka sa predovšetkým prípadov ako nesprávne vykazovanie v účtovnej správe,

uvedenie nesprávnych údajov, či porušenie povinnosti nahlásenia darov. K trestu prichádza

v prípade, že ak sú príspevky od fyzických alebo právnických osôb získané protiprávne,

prípadne ak nie sú zverejnené v súlade s platnou legislatívou. V takom prípade strana stráca

nárok na štátne príspevky vo výške dvojnásobku podvodne získaných alebo zatajených

finančných prostriedkov.

Nemecká legislatíva predpokladá trestnoprávne postihy za trestný čin podvodu osobami

vykonávajúcimi verejnú funkciu podľa § 263 odsek 3(4), či za trestný čin sprenevery a zneužitia

dôvery podľa § 266 Trestného poriadku. Páchateľovi však musí byť jasne preukázaný úmysel.

⁵European Centre for Parliamentary Research and Documentation. Regulations concerning opinion polls on

support for political parties and electoral results. ECPRD request no. 3584. [online]. [cit. 2019-04-15].

Dostupné online na: < https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/private/request-details/299647>.

⁶The Federal Returning Officer. The Federal Returning Officer and his responsibilities. [online]. [cit. 2019-04-

15]. Dostupné online na: < https://www.bundeswahlleiter.de/en/ueber-uns/aufgaben.html>.

6

Rakúsko

Právna úprava

Základný rámec pre výkon volieb poskytuje Ústava Rakúska (ďalej len „Ústava“) v článku 26.

Na spolkovej úrovni je vedenie a financovanie volebnej kampane upravené v Spolkovom

zákone o financovaní politických strán (Parteiengesetz, „PartG“) z roku 2012, ktorý okrem

iného upravuje aj pravidlá financovania zo súkromných a verejných zdrojov. Financovanie

strán zo štátneho rozpočtu upravuje osobitný Spolkový zákon o podpore politických strán zo

strany spolku (PartFörG). Okrem priamych dotácií pre politické strany štát financuje aj činnosť

poslaneckých klubov, ktorá je regulovaná osobitným zákonom (KlubFG) a činnosť

vzdelávacích politických akadémií (PubFG). Financovanie politických strán je upravené aj v

legislatívach jednotlivých spolkových krajín.

Zákonné zdroje financovania

V Rakúsku je systém financovania politických strán založený štandardne na príspevkoch

z verejných a súkromných zdrojov. Spolkový zákon o financovaní politických strán je

špecifický okrem iného aj v tom, že definuje sponzoring ako jeden zo súkromných zdrojov

financovania straníckych subjektov. Ako sponzoring sú v zákone definované akékoľvek platby,

vecné dávky, alebo činnosti fyzickej alebo právnickej osoby poskytnuté kandidujúcej politickej

strane s cieľom spropagovať meno, aktivity, služby a činnosti fyzickej alebo právnickej osoby,

ktorá sponzoring poskytuje. Pokiaľ v kalendárnom roku presiahne hodnota sponzoringu sumu

12.000 EUR, musí politická strana v prílohe svojej ročnej správy o hospodárení uviesť meno a

adresu sponzora (§ 2 ods. 6 PartG). Okrem sponzoringu pozná legislatíva aj tzv. „inzerát“

(Inserat). Pod týmto pojmom sa rozumie finančná alebo naturálna platba za uverejnenie správy

v médiu, ktorého vlastníkom je politická strana. Pokiaľ hodnota inzerátu presiahne sumu 3.500

EUR, politická strana zverejní meno a adresu inzerenta vo svojej ročnej správe (§ 2 ods. 7

PartG).

Výdavky politických strán - financovanie volebnej kampane

Finančná stránka volebnej kampane je regulovaná Spolkovým zákonom o financovaní

politických strán. Zákon vo svojom § 4 vymedzuje, že každá politická strana kandidujúca vo

voľbách do zastupiteľského zboru môže vynaložiť na kampaň maximálne 7 mil. EUR od

stanoveného termínu až do dňa uskutočnenia volieb. Ak je ten istý zoznam kandidátov

podporovaný dvoma alebo viacerými politickými stranami, maximálne výdavky na kampaň

nesmú presiahnuť súčet maximálnych možných výdavkov. Zákon taxatívne vymenúva výdavky

na volebnú kampaň nasledovne:

1) outdoor reklama, predovšetkým plagáty a billboardy,

2) hromadná pošta, letáky,

3) brožúry,

4) darčekové predmety,

5) reklama v tlačených médiách, v televízií a v rozhlase,

6) reklamné spoty v kinách,

7) celkové náklady médií vlastnených politickou stranou

7

8) výdavky na online inzerciu,

9) výdavky na komunikáciu, PR,

10) dodatočné personálne výdavky,

11) výdavky poskytnuté kandidátom,

12) výdavky pre fyzické osoby a skupiny osôb podporujúcich kandidáta.

Vedenie volebnej kampane

Bližšie podmienky vedenia volebnej kampane nie sú na spolkovej úrovni upravované.

Spolkový zákon o politických stranách okrem iného definuje tzv. „ideologicky spriaznené

organizácie“. Ide o organizáciu s vlastnou právnou subjektivitou, existujúcej oddelene od

politickej strany, ktoré ale túto stranu zreteľne podporujú, prípadne sa podieľajú na jej činnosti,

napríklad prítomnosťou svojich členov v straníckom vedení alebo iných grémiách strany.

V legislatíve sa okrem termínu politická strana stretneme aj s výrazom „volebná strana“.

Volebnou stranou je subjekt uchádzajúci sa o priazeň voličov vo voľbách, a to bez ohľadu na

to, či ho tvoria kandidáti jednej politickej strany alebo viacerých. Jej existencia sa spravidla

prejavuje predložením kandidátskej listiny vo voľbách, na ktorej je uvedený názov volebného

subjektu.

Vysielací čas

Na federálnej úrovni legislatíva okrem definovania inzercie neupravuje podmienky

vysielacieho času pre kandidujúce politické strany. Všeobecný rámec predstavuje § 4

Federálneho zákona o rakúskej spoločnosti pre vysielanie, podľa ktorého musia verejnoprávna

televízia a rozhlas zostať nestranné a dodržiavať zásadu objektivity.

Prieskumy verejnej mienky

Moratórium platí len v deň volieb a to len priestoroch, kde sa vykonáva voľba a v ich okruhu,

ktorý si určia kompetentné autority. To znamená, že zverejňovanie výsledkov prieskumov

verejnej mienky je možné aj v samotný deň volieb.

Sociálne médiá a kontrola finančných prostriedkov v online priestore

Čo sa týka kontroly finančných prostriedkov v online priestore, zákon definuje ako jednu

z položiek výdavkov na volebnú kampaň náklady na online recenziu, avšak neobsahuje

konkrétne mechanizmy, ktorých cieľom by bolo na spolkovej úrovni sprehľadniť a regulovať

platenú politickú reklamu na sociálnych sieťach.⁷

⁷V Rakúsku však existuje iniciatíva NETPEACE Greenpeace pod názvom „Pakt spravodlivosti a transparentnosti

pre sociálne médiá“, ktorý podpísali už viaceré rakúske politické strany. Strany, ktoré pakt podpísali sa zaväzujú,

že budú podrobne zverejňovať náklady kampane v online priestore. Pozri: Netpeace Parteiencheck: so Stehen die

Parteien zur Netzpolitik. [online].[cit. 2019-04-15]. Dostupné online na: https://www.netpeace.eu/netpeace-

parteiencheck-netzpolitik/#die-gruenen>.

8

Kontrola

Napriek tomu, že legislatíva stanovuje strop výdavkov na financovanie volebnej kampane,

politické strany nevykazujú svoje náklady na volebnú kampaň po vykonaní volieb. Podľa

Spolkového zákona o financovaní politických strán musí stranícky subjekt, bez ohľadu na to,

či získal od štátu podporu alebo nie k svojím príjmom a výdavkom každý rok zverejniť správu

o hospodárení skontrolovanú a podpísanú dvomi nezávislými audítormi. Nezávislých audítorov

volí na 5 rokov na návrh politických strán Účtovnícky dvor (§ 5 ods. 2 PartG). V súvislosti

s vedením a financovaním kampane dokladá politická strana do správy o hospodárení

v osobitnej časti vyhlásenie, že neprekročila strop výdavkov, a to bez ďalších podporných

dokumentov. Politické strany nie sú povinné podľa zákona zriaďovať transparentné účty počas

volebnej kampane.

Orgány kontroly

Správa o hospodárení podlieha kontrole Účtovníckeho dvoru. Účtovnícky dvor overuje

správnosť správy o hospodárení politických strán. Ak Účtovnícky dvor zistí nezrovnalosti v

správe, môže požiadať politickú stranu o vyjadrenie. Pokiaľ sú v správe uvedené nesprávne,

alebo neúplné informácie, poskytne politickej strane možnosť vyjadriť sa v primeranej lehote.

Účtovnícky dvor môže tiež požiadať o potvrdenie správnosti audítora, ktorý audit vykonal.

V prípade, že politická strana nedokáže nezrovnalosti v správe vyvrátiť, Účtovnícky dvor

poverí audítora zo zoznamu predloženého Komorou účtovníkov a daňových poradcov, ktorý

má právo nahliadnuť do dokumentov na vykonanie auditu (§ 10 ods. 1-5 PartG)

Na dosiahnutie čo najväčšej transparentnosti a nezávislosti pri udeľovaní pokút za porušenie

predpisov vedenia hospodárenia strany sa podľa Spolkového zákonu o financovaní politických

strán zriaďuje nezávislý Senát transparentnosti. Členovia tohto senátu sú vo výkone svojich

funkcií nezávislí a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi. Senát je zriadený pri úrade spolkového

kancelára, jeho členovia sú menovaní spolkovým prezidentom na návrh spolkovej vlády.

Pozostáva z troch členov a troch náhradníkov (§ 11 PartG).

Spolková volebná komisia nevykonáva kontrolu financovania a vedenia volebnej kampane. Jej

kompetencie sa týkajú predovšetkým dohliadania na riadnu organizáciu a priebeh volieb.

Sankcie

Peňažná pokuta vo výške 10% presiahnutej sumy sa vymeria strane, ktorá presiahla maximálny

strop 7 mil. EUR na financovanie volebnej kampane o 25%. V prípade, že politická strana počas

kampane presiahla uvedený strop o viac ako 25%, peňažná pokuta sa navyšuje o 20%

z presiahnutej sumy (§ 10 ods. 8 PartG)

Pokiaľ sú v správe uvedené nesprávne alebo neúplné informácie a politická strana, resp. audítor

poverený Účtovníckym dvorom nedokázal opraviť alebo doplniť chýbajúce informácie alebo

sa politická strana nedokázala včas vyjadriť v primeranej lehote na vyzvanie Účtovníckeho

dvora, je politická strana povinná uhradiť peňažnú pokutu v hodnote do 30.000 EUR, pri

závažnejších priestupkoch až do 100.000 EUR. (§ 10 ods. 6 PartG).

9

Záver (stručné zhrnutie)

V predloženej štúdií sme analyzovali účinnú legislatívu Spolkovej republiky Nemecko

a Rakúska týkajúcu sa podmienok vedenia a financovania volebnej kampane v kontexte

parlamentných volieb na spolkovej úrovni.

Zistili sme, že financovanie volebnej kampane nemožno skúmať mimo bližšej analýzy

zákonných zdrojov financovania politických strán, nakoľko uvedené krajiny nielenže nemajú

špecifický zákon, ktorý by upravoval podmienky vedenia a financovania volebnej kampane, ale

kandidujúce subjekty tiež nemusia po skončení volieb vyhotoviť záverečnú správu o nákladoch

na volebnú kampaň. Svoje príjmy a výdavky musia subjekty vydokladovať každý kalendárny

rok v rámci správy o hospodárení strany. Prvotnými orgánmi kontroly správ sú v oboch

krajinách nezávislí audítori. V ďalšom stupni preberá kompetencie kontrolného orgánu

v Nemecku predseda Spolkového snemu a v Rakúsku Účtovnícky dvor. Za porušenie

zákonných ustanovení hrozia kandidujúcim subjektom vo všeobecnosti finančné sankcie, ani

jedna z krajín nesankcionuje porušenie zákona odňatím funkcie získanej vo voľbách. Nemecká

legislatíva predpokladá i trestnoprávne postihy.

Spolkové volebné komisie v oboch krajinách vykonávajú kontrolu len v kontexte riadneho

výkonu volieb.

Čo sa týka samotného vedenia volebnej kampane, na rozdiel od Nemecka, ktoré v účinnej

legislatíve na spolkovej úrovni neupravuje postavenie tretích strán, či nezávislých kandidátov

vo volebnej kampani, rakúsky Zákon o politických stranách definuje tzv. „ideologicky

spriaznené organizácie“, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní politickej strany.

V súvislosti s kontrolou online kampane, ani jedna z uvedených krajín neupravuje konkrétne

mechanizmy, ktorých cieľom by bolo na spolkovej úrovni sprehľadniť a regulovať platenú

politickú reklamu na sociálnych sieťach.

10

Zoznam použitých zdrojov

Bundesministerium der Justiz und fur Verbraucherschutz: Strafgesetzbuch. [online]. [cit. 2019-

04-15]

Dostupné

online

na:

<

https://www.gesetze-im-

internet.de/stgb/BJNR001270871.html>.

Bundesrecht konsolidiert: Gesamte Rechtsvorschrift für Parteiengesetz 2012. [online].[cit.

2019-04-10]. Dostupné online:

<

https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=

20007889 >.

Bundesrecht konsolidiert: Gesamte Rechtsvorschrift für Parteien-Förderungsgesetz 2012.

https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=

20007891 .

Gesetz über die politischen Parteien. [online]. [cit. 2019-04-10]. Dostupné online: <

https://www.gesetze-im-internet.de/partg/>.

European Centre for parliamentary research and documentation. Political advertising outside

of the electoral campaign. ECPRD request no. 2730. [online]. [cit. 2019-04-15]Dostupné online

na: <https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/private/request-details/208642>.

Federal Republic of Germany Elections To The Federal Parliament (Bundestag) 24 September

2017. OSCE/ODIHR Election Expert Team Final Report. [online].[cit. 2019-04-15]. Dostupné

online na: <https://www.osce.org/odihr/elections/germany/358936?download=true>.

State funding of political parties in Germany. German Bundestag. [online].[cit.2019-04-10].

Dostupné

online:

<

https://www.bundestag.de/resource/blob/189744/554b4eaa7746b48ef31612792a9cf461/party

_funding_05-data.pdf >.

ŠTEFANČÍK, R. Financovanie politických strán na príklade Nemecka, Rakúska a Švajčiarska.

Výzva pre Slovensko? Praha: Machiavelli Press, 2017. 205 s. ISBN 978-80-88147-05-3.

11