KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

P A R L A M E N T N Ý I N Š T I T Ú T

INFORMAČNÝ MATERIÁL

č. 08/2019

STRATEGICKÁ KOMUNIKÁCIA AKO NÁSTROJ

BOJA PROTI HYBRIDNÝM HROZBÁM

V POBALTSKÝCH ŠTÁTOCH

Vypracoval: Mgr. Martin Mališka, Odbor Parlamentný inštitút

Supervízor: JUDr. Ľubomír Fajták, Odbor Parlamentný inštitút

Schválil:

PhDr. Eva Maláčková, riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút K NR SR

August 2019

Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady SR a zamestnancov Kancelárie NR SR

a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje,

použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu je možné

iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.

2

Anotácia

Materiál sa zameriava na využitie strategickej komunikácie Pobaltských štátov v boji proti

hybridným hrozbám. Analyzuje strategické dokumenty predmetných štátov a poskytuje prehľad

ich deklarovaných cieľov v oblasti strategickej komunikácie. V záverečnej časti materiál prináša

niektoré praktické prípady využitia strategickej komunikácie v Pobaltských krajinách.

Kľúčové slová

strategická komunikácia, hybridné hrozby

3

Obsah

Obsah.............................................................................................................................................4

Úvo d ..............................................................................................................................................5

Výsledky analýzy ..........................................................................................................................6

Estónska republika .....................................................................................................................6

Litovská republika .....................................................................................................................7

Lotyšská republi ka.....................................................................................................................8

Praktické prípad y .....................................................................................................................10

Záver (stručné zhrnutie ).............................................................................................................13

Použité zdroj e ..............................................................................................................................14

4

Úvod

Predmetný materiál sa zameriava na prístupov vybraných štátov k strategickej

komunikácii ako nástroja v boji proti hybridným hrozbám. Predmetom výskumu boli 3 krajiny,

konkrétne Estónska republika, Lotyšská republika, Litovská republika.

Strategická komunikácia získava v posledných piatich rokoch veľkú pozornosť a štáty sa

začínajú k predmetnej problematike pristupovať komplexne. Hlavným zmyslom strategickej

komunikácie je vysvetľovanie jednotlivých krokov štátu spoločnosti. Zároveň slúži ako odpoveď

na snahu rôznych aktérov o takú interpretáciu udalostí, ktoré prospievajú ich záujmom, ale sú

škodlivé pre štát, ktorý je cieľom takýchto aktivít.

Strategická komunikácia sa okrem rozvoja v praktickej rovine stala záujmom aj

akademickej obce. Boli vypracované mnohé štúdie, ktoré analyzujú komunikáciu jednotlivých

aktérov, mnohé inštitúcie pracujú sa snažia vytvoriť efektívne nástroje, ktoré by boli využité

v boji proti hybridným hrozbám.

Na základe požiadavky v nasledujúcej časti predkladáme využitie strategickej

komunikácie v boji proti hybridným hrozbám v pobaltských štátoch (Estónska republika,

Lotyšská republika, Litovská republika). Cieľom materiálu je poukázať na spôsob využitia

strategickej komunikácie v strategických dokumentoch predmetných štátov a následné praktickú

aplikáciu stanovených postupov v praxi.

5

Výsledky analýzy

Estónska republika

Estónska republika definuje strategickú komunikáciu ako plánovanie štátnych činností,

ich zjednotenie v jeden komunikačný celok, a odovzdanie spoločnosti. Za uvedeným účelom

štátne orgány koordinujú ich činnosti, aby zabezpečili, že správy určené verejnosti sú dobre

premyslené, jasné a podporujú hodnoty zakotvené v ústave Estónska. Predpokladmi strategickej

komunikácie v Estónsku sú demokracia a sloboda prejavu, preto vládna komunikácia je iba

jedným z viacerých konkurujúcich si hlasov.¹

Jednou z hlavných úloh, ktorá je stanovená v Národnom bezpečnostnom koncepte

Estónska, je zlepšenie strategickej komunikácie za účelom posilnenia spoločenskej kohézie

a potvrdenia pozitívneho medzinárodného obrazu štátu a psychologická obrana schopná čeliť

a neutralizovať nepriateľské informačné útoky.²Zároveň Estónsko strategickú komunikáciu

považuje za kľúčovú pre ukotvenie hodnôt spoločnosti a ochote prispievať do spoločnosti.³

Prostredníctvom lepšej informovanosti možno posilniť súdržnosť a integráciu

spoločnosti, čo bude viesť k lepšej odolnosti spoločnosti voči hrozbám. Strategická komunikácia

je plánovaná a zjednocuje politické, ekonomické správy a správy v oblasti národnej bezpečnosti

do jedného informačného celku, a jeho následné predloženie spoločnosti. Je založená na

hodnotách vyjadrených ľuďmi v demokratickom, rozmanitom a hĺbkovom dialógu, ktorý

umožňuje štátu slúžiť spoločnosti. Hlavný dôraz strategickej komunikácie, väčšia odolnosť a

súdržnosť spoločnosti, sa nedosahuje iba prostredníctvom politických vyhlásení, ale vyvíja sa

kombináciou mnohých faktorov. Výsledné prostredie je následne stabilnejšie a bezpečnejšie

a zraniteľnosť spoločnosti sa znižuje, a to aj v dôsledku bezpečnostných hrozieb. Estónci sa

zároveň sústredia na zvyšovanie bezpečnostného povedomia spoločnosti, neutralizáciu

informačných útokov, ktoré prostredníctvom manipulácie a zavádzania, vyvolávajú násilie

v spoločnosti a propagujú riešenie kríz spôsobmi, ktoré nerešpektujú ústavné usporiadanie.

Estónci nazývajú tento spôsob obrany „psychologická obrana“. Najdôležitejším spôsobom

psychologickej obrany je informovanie spoločnosti o útokoch, manipuláciách a zavádzaniach,

a zabezpečenie najširšieho možného prístup verejnosti k informáciám zo všetkých častí

spoločnosti. Strategická komunikácia a psychologická obrana sa navzájom dopĺňajú. Opatrenia

na zvýšenie povedomia používané psychologickou obranou reagujú veľmi rýchlo, ale strategická

¹Strategická komunikácia. Dostupné na internete: https://www.valitsus.ee/en/strategic-communication . [cit.

25.07.2019].

²Strana 7 Národného strategického konceptu Estónska. Dostupné na internete:

https://www.riigikantselei.ee/sites/default/files/content-editors/Failid/national_security_concept_2017.pdf [cit.

26.07.2019].

³Strana 18 Národného strategického konceptu Estónska. Dostupné na internete:

https://www.riigikantselei.ee/sites/default/files/content-editors/Failid/national_security_concept_2017.pdf [cit.

25.07.2019].

6

komunikácia musí byť schopná osloviť spoločnosť a zahraničné cieľové skupiny, ktoré

zohrávajú dôležitú úlohu pri riešení konfliktov, aj v informačnom šume vytvorenom konfliktom.⁴

Strategická komunikácia zohráva dôležitú úlohu nielen pri bezpečnosti štátu, ale aj pri

národnej obrane, keďže národná obrana sa neopiera iba o vojenské spôsobilosti štátu, ale aj

spôsobilosti nevojenského charakteru. Estónsky prístup ku komplexnej národnej obrane je

postavený na šiestich pilieroch: vojenská obrana, civilná podpora pre vojenskú obranu,

medzinárodné konanie, vnútorná bezpečnosť, udržiavanie nepretržitej činnosti štátu a strategická

komunikácia.⁵

Estónsko teda využíva strategickú komunikáciu na dosiahnutie hlavného cieľa

bezpečnostnej politiky, bránenie nezávislosti a suverenity, kontinuity ľudu a štátu, teritoriálnej

integrity, ústavného poriadku a bezpečnosti Estónska. Estónsko sa preto snaží posilniť súdržnosť

spoločnosti, presadiť pozitívny obraz štátu a rozvíjať obranu, ktorá bude neutralizovať

nepriateľské kybernetické útoky. Hlavnými nástrojmi na dosiahnutie stanovených cieľov je

monitorovanie a analyzovanie mediálnych a verejných názorov na bezpečnostné otázky,

koordinácia a plánovanie spoločných stanovísk orgánov štátu, aby reprezentovali spoločné

stanovisko a pomáhali tým zjednocovať spoločnosť, zlepšovanie schopnosti vlády reagovať na

krízy a prispôsobovať danej situácii komunikáciu, a informovanie verejnosti o škodlivých

dezinformáciách a znižovanie ich vplyvu v Estónsku. Strategická komunikácia, aby mohla byť

úspešná, nemôže byť nariadená zhora, ale musí reflektovať hodnoty a názory spoločnosti.

Z uvedeného dôvodu je estónska strategická komunikácia postavená na 4 princípoch (dialóg,

hodnoty, činy, zapojenie spoločnosti). Dialóg je postavený na vzťahu so spoločnosťou ako

celkom a na vzťahu s jednotlivým cieľovými skupinami. Dialóg môže prebiehať rôznymi

spôsobmi, napríklad cez médiá, prieskumy verejnej mienky alebo priamou komunikáciou.

Vďaka dialógu je možné určiť, aké hodnoty vyznáva spoločnosť. Hodnoty následne určujú činy.

Tie môžu byť pochopené rôznymi spôsobmi, preto je potrebné spájať činy s komunikáciou

dôvodov, pre ktoré sú dané činnosti realizované. Posledným princípom je zapojenie verejnosti

za účelom dosiahnutia cieľov strategickej komunikácie.⁶

Litovská republika

Litovská republika si stanovila v Národnej bezpečnostnej stratégii niekoľko cieľov

v oblasti strategickej komunikácie. Litva si kladie za cieľ posilnenie spôsobilosti štátnych

inštitúcií v oblasti strategickej komunikácie a rozvoj mechanizmu pre koordináciu strategickej

⁴Strany 19 a 20 Národného strategického konceptu Estónska. Dostupné na internete:

https://www.riigikantselei.ee/sites/default/files/content-editors/Failid/national_security_concept_2017.pdf [cit.

26.07.2019].

⁵Koordinácia národnej bezpečnost i a správa obrany. Dostupné na internete:

https://www.riigikantselei.ee/en/supporting-government/coordination-national-security-and-defence-management

[cit. 29.07.2019].

⁶Strategická komunikácia. Dostupné na internete: https://www.valitsus.ee/en/strategic-communication [cit.

31.07.2019].

7

komunikácie vykonávanej štátnymi inštitúciami.⁷Litva chce zároveň prispieť k rozvoju

spôsobilosti NATO čeliť výzva v oblasti strategickej komunikácie.⁸Podobne chce Litva prispieť

k budovaniu kapacít EÚ v oblasti strategickej komunikácie a prispieť ku kompatibilite aktivít EÚ

a NATO v danej oblasti.⁹

V zmysle stanovených cieľov zlepšenia spôsobilosti štátnych inštitúcií v oblasti

strategickej komunikácie začlenili štátne inštitúcie pracoviská zaoberajúce sa problematikou

strategickej komunikácie do svojej organizačnej štruktúry. Ministerstvo zahraničných vecí

Litovskej republiky, Ministerstvo národnej obrany a Litovské ozbrojené sily majú pracoviská,

ktoré sa venujú strategickej komunikácii. Problém je však nedostatok spolupráce medzi

jednotlivými pracoviskami.¹⁰

Litva je však aktívna na pôde EÚ a NATO, kde dlhodobo presadzuje posilňovanie úlohy

strategickej komunikácie a podporuje organizácie založené za daným účelom.¹¹

Lotyšská republika

Lotyšská republika si taktiež uvedomuje potrebu súdržnej občianskej spoločnosti.

V Národnom bezpečnostnom koncepte sa uvádza, že súdržná občianska spoločnosť, ktorá verí

v jednotné základné hodnoty je dôležitou podmienkou pre zníženie ohrozenia domácej politiky

Lotyšskej republiky a pre posilnenie národnej bezpečnosti. Základné hodnoty musia zahŕňať

hodnoty nezávislej a demokratickej krajiny, ktorá je súčasťou západného sveta. Zodpovednosť

však neleží iba na štáte, ale iniciatívu musia prebrať aj občania, najmä prostredníctvom

zakladania mimovládnych organizácií, účasťou na činnosti politických strán a musia byť

pripravení brániť svoju krajinu pred vonkajšími hrozbami.

Za pôvodcu ohrozenia súdržnosti spoločnosti a stability domácej politiky považuje

Lotyšsko Ruskú federáciu. Podľa Lotyšska sa Ruská federácia snaží vytvoriť napätie medzi

rôznymi skupinami spoločnosti a zmeniť verejnú mienku o historických faktoch, súčasných

politických procesoch a názor na členstvo Lotyšska v EÚ a NATO. Lotyšsko identifikovalo

snahy o vyvolanie pochybností v spoločnosti a štátnej správe, ktoré majú za cieľ spraviť

spoločnosť ľahostajnou alebo nepriateľskou voči štátu. Medzi politiky Ruskej federácie, ktoré

majú uvedené ciele, patria podľa Lotyšska najmä: posilňovanie úlohy ruského jazyka,

zvyšovanie dostupnosti vzdelania v ruskom jazyku, ochrana práv ruských občanov a apolitov

⁷Strana 13, bod 18.13.6. Národnej bezpečnostnej stratégie. Dostupné na:

https://kam.lt/en/defence_policy_1053/important_documents/strategical_documents.html [cit. 31.07.2019].

⁸Strana 8, bod 18.2.2. Národnej bezpečnostnej stratégie. Dostupné na:

https://kam.lt/en/defence_policy_1053/important_documents/strategical_documents.html [cit. 31.07.2019].

⁹Strana 9, bod 18.4.6. Národnej bezpečnostnej stratégie. Dostupné na:

https://kam.lt/en/defence_policy_1053/important_documents/strategical_documents.html [cit. 31.07.2019].

¹⁰Litva: Index odolnosti proti dezinformáciám. Dostupné na internete: http://prismua.org/en/9065-2/ [cit.

31.07.2019].

¹¹EÚ posilní strategickú komunikáciu po litovskej iniciatíve. Dostupné na internete:

https://www.urm.lt/default/en/news/eu-to-strengthen-strategic-communication-at-lithuanias-initiative- [cit.

31.07.2019].

8

žijúcich v Lotyšsku, obviňovanie Lotyšska v súvislosti s oživením fašizmu a nacizmu, ako aj

zdôrazňovanie úlohy Ruska v lotyšských dejinách a zdanlivé oddelenie regiónu Latgalska od

zbytku Lotyšska.

Lotyšská republika si stanovila niekoľko priorít, ktoré majú pomôcť predchádzať

uvedených hrozbám: účasť občianskej spoločnosti na socio-politických procesoch, rozvoj

spôsobilostí štátu v oblasti strategickej komunikácie, implementácia politiky podporujúcej

integráciu spoločnosti.

Cieľom strategickej komunikácie je dosiahnuť úspešnejšiu angažovanosť spoločnosti.

Strategická komunikácia medzi vysoko postavenými verejnými funkcionármi a spoločnosťou vo

všeobecnosti a rôznymi skupinami, napríklad podnikateľmi alebo zástupcami mimovládnych

organizácií, je veľmi dôležitá. V súvislosti s uvedenými hrozbami si Lotyšsko kladie za cieľ, aby

sa vláda osobitne zaoberala strategickou komunikáciou s regiónmi a obcami, ako aj s ľuďmi,

ktorý žijú v daných regiónoch.¹²

Podobne ako Estónsko aj Lotyšsko považuje strategickú komunikáciu a psychologickú

obranu za dôležité činnosti v rámci komplexnej národne obrany. Podľa Lotyšska strategická

komunikácia pozostáva zo strategických činností, ktoré sa zameriavajú na dosiahnutie

strategických cieľov krajiny alebo jednotlivých vládnych orgánov. Predmetné činnosti závisia od

obsahu stratégie. Strategická komunikácia zároveň zameriava na aktívnu koordináciu

a manažment dopadu predmetných činností na spoločnosť a vybrané cieľové skupiny.

Psychologickú obranu možno definovať ako integrovaný súbor dôsledne plánovaných

a realizovaných činností zameraných na ochranu spoločnosti proti úmyselným alebo

neúmyselným negatívnymi vonkajším alebo vnútorným vplyvom a proti oslabovaniu vôle ľudí

brániť ich štát.¹³

Strategickú komunikáciu na úrovni ústrednej vlády a verejných orgánov považujú Lotyši

v súčasnom prostredí za nevyhnutnú a využívajú ju na „povzbudenie“ obyvateľstva, aby

reagovalo určitým spôsobom. Vládna verejná komunikácia využíva príbehy a názorné príklady,

aby vyvolala v ľuďoch emocionálnu reakciu na určitú tému. Pre úspešnú implementáciu

komplexnej národnej obrany sú potrební schopní a agilní ľudia, pretože informačné kampane

o komplexnej národnej obrane by mali zahŕňať aj mienkotvorných ľudí, ktorí budú schopní

vysvetliť ako a prečo je komplexná národná obrana budovaná.

Vládna komunikácia a verejné udalosti by mali neustále zdôrazňovať kontinuitu

lotyšského štátu, jeho minulú aj budúcu kontinuitu. Z pohľadu národnej bezpečnosti kontinuita

rastie z dôvery ľudí v súčasné procesy, účasť na verejných činnostiach, podpore kultúry a histórie

a vzniku nových tradícií. Kontinuita štátu taktiež závisí od vládnej komunikácie počas krízy

¹²Strany 14 až 16 Národného strategického konceptu. Dostupné na internete:

https://www.mod.gov.lv/sites/mod/files/document/NDK_ENG_final.pdf [cit. 29.07.2019].

¹³Strana 2 Komplexnej národnej obrany v Lotyšsku. Dostupné na internete:

https://www.mod.gov.lv/sites/mod/files/document/Comprehensive%20National%20Defence%20in%20Latvia.doc

x [cit. 30.07.2019].

9

alebo v prípade, keď je legitímna moc štátu v ohrození. Ak Lotyšsko stratí suverenitu, ako

dôsledok vonkajšieho vplyvu, tak nezlomná komunikácia s medzinárodnou komunitou

a lotyšskou populáciou v rámci krajiny bude silným ubezpečením o kontinuite štátu.

Lotyšsko chce posilniť informačná odolnosť proti negatívnemu vykresľovaniu Lotyšska

v medzinárodných masových médiách v dlhodobom horizonte. Lotyšsko zároveň zdôrazňuje

potrebu kritického myslenia a dostupnosti informácií, zlepšenie profesijných štandardov

a celkovej kvality najdôležitejších masovokomunikačných médií, aby sa predchádzalo šíreniu

nepravdivých a zavádzajúcich informácií, ktoré by zavádzali spoločnosť o dianí v Lotyšsku

a zahraničí.¹⁴

Praktické prípady

V záujme zvýšenia schopnosti čeliť hybridným útokom sa niekoľko krajín rozhodlo

založiť Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu v Rige.¹⁵Centrum vzniklo v

roku 2014, keď v Norfolku Lotyšsko, Estónsko, Nemecko, Taliansko, Litva, Poľsko a Spojené

kráľovstvo podpísali memorandum o porozumení s cieľom založiť takúto organizáciu.¹⁶NATO

udelilo centru akreditáciu v septembri 2014, ale organizácia nie je podriadená veleniu NATO ani

žiadnej organizácii NATO. Centrum sa zameriava na zlepšovanie spôsobilostí Aliancie

a členských štátov v oblasti strategickej komunikácie.¹⁷Centrum pripravuje komplexné analýzy,

včasné rady a praktickú podporu pre Alianciu, vykonáva výskum a experimentuje s cieľom nájsť

praktické riešenia existujúcich problémov. Výsledky činnosti centra sú publikované.¹⁸Slovensko

sa pripojilo v roku 2019.

V decembri 2014 založilo Oddelenie strategickej komunikácie Ministerstva zahraničných

vecí Litovskej republiky účet na sociálnej sieti Twitter. Sústreďuje sa na informovanie

o udalostiach z litovského pohľadu¹⁹. Upozorňuje aj napríklad na pôsobenie ruských

informačných zdrojov v Litve²⁰, vyvracanie rôznych dezinformácií²¹a na udalosti dôležité pre

Litvu²².

¹⁴Strana 5 Komplexnej národnej obrany v Lotyšsku. Dostupné na internete:

https://www.mod.gov.lv/sites/mod/files/document/Comprehensive%20National%20Defence%20in%20Latvia.doc

x [cit. 30.07.2019].

¹⁵Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu v Lotyšsku. Dostupné na internete:

https://www.latvia.eu/news/nato-centre-excellence-strategic-communication-latvia [cit. 30.07.2019].

¹⁶Sedem spojencov zakladá Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu. Dostupné na internete:

https://www.atlanticcouncil.org/blogs/natosource/seven-allies-establish-nato-s-strategic-communications-center-

of-excellence-in-latvia [cit. 30.07.2019].

¹⁷O nás. Dostupné na internete: https://www.stratcomcoe.org/about-us [cit. 30.07.2019].

¹⁸Publikácie. Dostupné na internete: https://www.stratcomcoe.org/publications [cit. 30.07.2019].

¹⁹Napríklad pohľad na oslobodenie Vilniusu Červenou armádou, Dostupné na internete:

https://twitter.com/LT_MFA_Stratcom/status/1151106892548255744 [cit. 30.07.2019].

²⁰Dostupné na internete: https://twitter.com/LT_MFA_Stratcom/status/1155847956194627584 [cit. 30.07.2019].

²¹Dostupné na internete: https://twitter.com/cepa/status/1153691979383001088 [cit. 30.07.2019].

²²N apríklad vydanie Wellesovej deklarácie, Dostupné na internete:

https://twitter.com/LT_MFA_Stratcom/status/1153621631832641536 [cit. 30.07.2019].

10

V roku 2015 Európska rada rozhodla, že je potrebné čeliť ruským pokračujúcim

dezinformačným kampaniam. Preto zadala Vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci

a bezpečnostnú politiku úlohu, aby v spolupráci s inštitúciami EÚ a členskými štátmi

vypracovala Akčný plán na strategickú komunikáciu. Boli zadefinované 3 ciele (efektívna

komunikácia a propagácia politík EÚ voči krajinám Východného partnerstva, posilnenie

mediálneho prostredia v krajinách Východného partnerstva a členských štátoch EÚ, zlepšiť

schopnosť EU predpovedať a reagovať na dezinformačné aktivity). Uvedené úlohy plní East

Stratcom Task Force, je súčasťou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Významnou

skutočnosťou je, že dokáže vytvárať obsah v ruskom jazyku a jazyku krajín Východného

partnerstva. Vďaka uvedenej skupine je stránka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť dostupná

v ruskom jazyku²³. Obsah v jazyku krajín Východného partnerstva sa šíri primárne

prostredníctvom sociálnych médií zastupiteľstiev EÚ v daných krajinách, médií a verejných

udalostí. Významnou platformou na prezentáciu činnosti skupiny sa stala webová stránka EU vs

Disinfo.²⁴Estónsko sa podieľa na činnosti East Stratcom Task Force.²⁵

Schopnosť šíriť obsah v ruskom jazyku je veľmi významnou skutočnosťou hlavne pre

pobaltské krajiny, najmä Lotyšsko a Estónsko. V Estónsku žije početná ruská menšina (24,78%

populácie)²⁶a podobne aj Lotyšsku sa nachádza aj početná ruská menšina (25,2% populácie)²⁷.

Pre mnohých obyvateľov Estónska a Lotyšska je ruština jazykom, ktorým komunikujú doma,²⁸

a hlavným zdrojom informácií sú rusko-jazyčné médiá.²⁹V Lotyšsku patria k najpopulárnejším

televíziám.³⁰Zároveň sú rusko-jazyčné televízie bežnou súčasťou základných balíčkov, ktoré

poskytujú telekomunikačné spoločnosti.³¹Podobná situácia je aj v Estónsku.³²

Z uvedených dôvodov sa objavovali správy o potrebe rusko-jazyčného média, ktoré by boli

protiváhou ruských médií vysielajúcich na území Estónska a Lotyšska.³³Potrebe šírenia obsahu,

ktorý nemá pôvod iba v Rusku, ale aj inde v Európe sa venuje aj lotyšský Národný bezpečnostný

²³Dostupné na internete: https://eeas.europa.eu/ru/eu-information-russian_ru [cit. 31.07.2019].

²⁴Dostupné na internete: https://euvsdisinfo.eu/ [cit. 31.07.2019].

²⁵Strategická komunikácia. Dostupné na internete: https://www.valitsus.ee/en/strategic-communication [cit.

31.07.2019].

²⁶Obyvateľstvo podľa národnosti. Dostupné na internete: https://www.stat.ee/34278 [cit. 31.07.2019].

²⁷V 2017 sa populácia obvyklých rezidentov znížila o 15,7 tisíc. Dostupné na:

https://www.csb.gov.lv/en/statistics/statistics-by-theme/population/number-and-change/search-in-theme/2402-

number-population-latvia-2017 [cit. 31.07.2019].

²⁸Doma lotyštinou hovorí 62% lotyšskej populácie, väčšina v okresoch Vidzeme a Lubāna. Dostupné na internete:

https://www.csb.gov.lv/en/statistics/statistics-by-theme/population/census/search-in-theme/1442-home-latvian-

spoken-62-latvian-population [cit. 31.07.2019].

²⁹Strana 18 Národného strategického konceptu, Dostupné na internete:

https://www.mod.gov.lv/sites/mod/files/document/NDK_ENG_final.pdf [cit. 31.07.2019].

30

Lattelecom pochybuje, že je možné efektívne „filtrovať“ ruskú propagandu. Dostupné na internete:

https://eng.lsm.lv/article/society/society/lattelecom-doubts-its-possible-to-effectively-filter-russian-

propaganda.a275243/ [cit. 31.07.2019].

³¹Strana 18 Národného strategického konceptu, Dostupné na internete:

https://www.mod.gov.lv/sites/mod/files/document/NDK_ENG_final.pdf [cit. 31.07.2019].

³²Kremeľské televízie zostanú vysielať v Estónsku. Dostupné na internete:

https://news.postimees.ee/6432736/kremlin-networks-to-remain-on-air-in-estonia [cit. 31.07.2019].

³³Lotyšsko navrhuje „alternatívu“ k ruskej propagande. Dostupné na internete:

https://www.euractiv.com/section/public-affairs/news/latvia-proposes-alternative-to-russian-tv-propaganda/ [cit.

31.07.2019].

11

koncept.³⁴Estónska verejnoprávna televízia vytvorila v roku 2015 novú televíznu stanicu

nazvanú ETV+.³⁵Lotyšsko plánovalo vytvorenie samostatnej rusko-jazyčnej televízie, ale nikdy

tak neučinilo. Namiesto toho ponúka rusko-jazyčné segmenty na už existujúcej televíznej

stanici.³⁶

Estónsko sa stalo jednou zo zakladajúcich krajín (okrem Estónska aj Fínsko, Španielsko

a Nórsko) Európskeho centra excelentnosti boja proti hybridným hrozbám, ktoré vzniklo v roku

2017. ³⁷Cieľom centra je rozvoj strategického dialógu a konzultácií medzi členskými štátmi, EU

a NATO. Centrum bude vykonávať výskum v oblasti hybridných hrozieb a metód ako čeliť

takým to hrozbám. Zároveň bude vykonávať cvičenia na zlepšenie spôsobilostí jednotlivých

členských štátov a interoperability v boji proti hybridným hrozbám.³⁸

V roku 2018 sa Úrad vlády Estónskej republiky rozhodol posilniť svoje pracovisko, ktoré

sa zaoberá strategickou komunikáciou, personálne aj finančne (rozpočet sa zvýšil zo 60 000 € na

800 000 €). Cieľom je zlepšenie monitoringu, komunikácie odpovedí a manažment kríz

v porovnaní s minulosťou. V princípe by úrad vlády mal byť schopný reagovať na udalosti

v zárodku, skôr než bude spôsobená škoda nevratná. Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť

uvedené ciele je zlepšenie obrazu Estónska v zahraničných a sociálnych médiách. Analytici

musia byť schopní odlíši podstatné veci od ostatných a sledovať pôvod aktivít a vzorec, ktorý

používajú.³⁹

³⁴Strana 19 Národného strategického konceptu, Dostupné na internete:

https://www.mod.gov.lv/sites/mod/files/document/NDK_ENG_final.pdf [cit. 31.07.2019].

³⁵Nová rusko -jazyčná TV stanica ERR sa bude volať ETV+. Dostupné na internete:

https://news.err.ee/115668/err-s-new-russian-language-tv-channel-will-be-called-etv [cit. 31.07.2019].

³⁶Novinár končí po spore o ruský jazyk. Dostupné na internete:

https://eng.lsm.lv/article/society/society/journalist-quits-following-russian-language-row.a291347/ [cit.

31.07.2019].

³⁷Estónsko sa stáva zakladajúcim členom Európskeho centra excelentnosti boja proti hybridným hrozbám.

Dostupné na internete: https://www.riigikantselei.ee/en/news/estonia-becomes-founding-member-european-centre-

excellence-countering-hybrid-threats [cit. 30.07.2019].

³⁸Čo je HybridCoE. Dostupné na internete: https://www.hybridcoe.fi/what-is-hybridcoe/ [cit. 30.07.2019].

³⁹Strategická komunikácia bude posilnená. Dostupné na: https://news.postimees.ee/4370675/stratcom-to-be-

strengthened [cit. 30.07.2019].

12

Záver (stručné zhrnutie)

Cieľom predloženej analýzy bolo preskúmať využitie strategickej komunikácie v boji proti

hybridným hrozbám v pobaltských krajinách - Estónska republika, Lotyšská republika, Litovská

republika.

Uvedené krajiny majú spoločné množstvo vecí a problémy v boji proti hybridným

hrozbám sú v mnohom veľmi podobné. Istým rozdiel si možno všimnúť medzi Litvou a ostatnými

dvoma krajinami, Estónskom a Lotyšskom. V Litve absentuje početná ruská menšina a Litva tak

nerieši problémy spojené s integráciou početnej inojazyčnej menšiny do väčšinovej spoločnosti.

Podobne všetky tri krajiny majú potrebu strategickej komunikácie obsiahnutú

v strategických dokumentoch, ale estónske a lotyšské strategické dokumenty sa strategickej

komunikácii venujú podstatne obsiahlejšie.

Estónsko a Lotyšsko kladú hlavný dôraz na súdržnosť spoločnosti, teritoriálnu integritu

a kontinuitu štátu. Oba štáty popri strategickej komunikácii začali rozvíjať aj psychologickú

obranu. pobaltské krajiny kladú veľký dôraz na komunikáciu štátu a inštitúcií s obyvateľmi.

Dialóg je esenciálnou súčasťou strategickej komunikácie. Najväčšou výzvou pre uvedené krajiny

je Ruská federácia a jej informačné možnosti na území pobaltských štátov.

Spoločne však riešia problémy spojené v veľkým vplyvom rusko-jazyčných televízií na

vlastnom území, a teda schopnosti dostať informácie aj obyvateľom, ktorí sledujú najmä rusko-

jazyčné televízie, často vlastnené ruským štátom alebo spriaznenými osobami. Hoci pôvodne

plánovali všetky tri krajiny založiť spoločnú televíziu, ktorá by vysielal v ruskom jazyku, tak

nakoniec túto situáciu riešil každý štát po vlastnej linke. Estónsko založilo plnohodnotnú rusko-

jazyčnú televíznu stanicu, Lotyšsko vyhradilo časť vysielania existujúcej televíznej stanice rusko-

jazyčnému vysielaniu.

Pobaltské štáty vnímajú veľmi citlivo interpretáciu vlastných dejín, ktorá sa v mnohých

oblastiach nezhoduje s ruskou interpretáciou. Z predmetného dôvodu sa zameriavajú na

objasňovanie vlastnej interpretácie dejín, ale aj súčasných udalostí.

13

Použité zdroje

1. Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu v Lotyšsku. Dostupné na

internete: https://www.latvia.eu/news/nato-centre-excellence-strategic-communication-

latvia [cit. 30.07.2019].

2. Čo je HybridCoE. Dostupné na internete: https://www.hybridcoe.fi/what-is-hybridcoe/

[cit. 30.07.2019].

3. Doma lotyštinou hovorí 62% lotyšskej populácie, väčšina v okresoch Vidzeme a Lubāna.

Dostupné

na

internete:

https://www.csb.gov.lv/en/statistics/statistics-by-

theme/population/census/search-in-theme/1442-home-latvian-spoken-62-latvian-

population [cit. 31.07.2019].

4. EÚ posilní strategickú komunikáciu po litovskej iniciatíve. Dostupné na internete:

https://www.urm.lt/default/en/news/eu-to-strengthen-strategic-communication-at-

lithuanias-initiative- [cit. 31.07.2019].

5. Estónsko sa stáva zakladajúcim členom Európskeho centra excelentnosti boja proti

https://www.riigikantselei.ee/en/news/estonia-becomes-founding-member-european-

centre-excellence-countering-hybrid-threats [cit. 30.07.2019].

https://www.mod.gov.lv/sites/mod/files/document/Comprehensive%20National%20Def

ence%20in%20Latvia.docx [cit. 30.07.2019].

7. Koordinácia národnej bezpečnosti a správa obrany. Dostupné na internete:

https://www.riigikantselei.ee/en/supporting-government/coordination-national-security-

and-defence-management [cit. 29.07.2019].

8. Kremeľské televízie zostanú vysielať v Estónsku. Dostupné na internete:

https://news.postimees.ee/6432736/kremlin-networks-to-remain-on-air-in-estonia [cit.

31.07.2019].

9. Lattelecom pochybuje, že je možné efektívne „filtrovať“ ruskú propagandu. Dostupné na

internete:

https://eng.lsm.lv/article/society/society/lattelecom-doubts-its-possible-to-

effectively-filter-russian-propaganda.a275243/ [cit. 31.07.2019].

10. Litva: Index odolnosti proti dezinformáciám. Dostupné na internete:

http://prismua.org/en/9065-2/ [cit. 31.07.2019].

11. Lotyšsko navrhuje „alternatívu“ k ruskej propagande. Dostupné na internete:

https://www.euractiv.com/section/public-affairs/news/latvia-proposes-alternative-to-

russian-tv-propaganda/ [cit. 31.07.2019].

14

https://kam.lt/en/defence_policy_1053/important_documents/strategical_documents.ht

ml [cit. 31.07.2019].

13. Národný

internete:

https://www.mod.gov.lv/sites/mod/files/document/NDK_ENG_final.pdf

29.07.2019].

[cit.

14. Národný bezpečnostný koncept Estónska. Dostupné na:

http://www.kaitseministeerium.ee/en/objectives-activities/basic-national-defence-

documents [cit. 26.07.2019].

15. Nová rusko -jazyčná TV stanica ERR sa bude volať ETV+. Dostupné na internete:

https://news.err.ee/115668/err-s-new-russian-language-tv-channel-will-be-called-etv

[cit. 31.07.2019].

https://eng.lsm.lv/article/society/society/journalist-quits-following-russian-language-

row.a291347/ [cit. 31.07.2019].

17. O nás. Dostupné na internete: https://www.stratcomcoe.org/about-us [cit. 30.07.2019].

18. Obyvateľstvo podľa národnosti. Dostupné na internete: https://www.stat.ee/34278 [cit.

31.07.2019].

19. Publikácie. Dostupné na internete: https://www.stratcomcoe.org/publications [cit.

30.07.2019].

20. Sedem spojencov zakladá Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu.

Dostupné na internete: https://www.atlanticcouncil.org/blogs/natosource/seven-allies-

establish-nato-s-strategic-communications-center-of-excellence-in-latvia

30.07.2019].

[cit.

21. Strategická komunikácia. Dostupné na internete: https://www.valitsus.ee/en/strategic-

communication . [cit. 25.07.2019].

22. Strategická

komunikácia

bude

posilnená.

Dostupné

na:

https://news.postimees.ee/4370675/stratcom-to-be-strengthened [cit. 30.07.2019].

23. V 2017 sa populácia obvyklých rezidentov znížila o 15,7 tisíc. Dostupné na:

https://www.csb.gov.lv/en/statistics/statistics-by-theme/population/number-and-

change/search-in-theme/2402-number-population-latvia-2017 [cit. 31.07.2019].

Bratislava, 02. august 2019

15