PREDKLADACIA SPRÁVANávrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Japonskom na druhej strane (ďalej len „dohoda“) sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 328 z 3. júla 2019.
Dohoda o strategickom partnerstve posilňuje partnerstvo medzi Japonskom a EÚ podporovaním politickej a odvetvovej spolupráce a spoločnými opatreniami týkajúcimi sa otázok spoločného záujmu vrátane regionálnych a globálnych výziev. Dohoda predstavuje právny základ na zlepšovanie dvojstrannej spolupráce, ako aj spolupráce v medzinárodných a regionálnych organizáciách a na medzinárodných a regionálnych fórach. Pomôže presadzovať spoločné hodnoty a zásady, predovšetkým demokraciu, právny štát, ľudské práva a základné slobody.
Dohoda slúži ako platforma pre užšiu spoluprácu a dialóg v širokom spektre dvojstranných, regionálnych a multilaterálnych záležitostí. Posilňuje politickú, hospodársku a odvetvovú spoluprácu v širokom spektre oblastí politiky, ako je zmena klímy, výskum a inovácia, námorné záležitosti, vzdelávanie, kultúra, migrácia, boj proti terorizmu a boj proti organizovanému zločinu a počítačovej kriminalite. Opätovne pripomína záväzok zmluvných strán týkajúci sa zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti prostredníctvom zamedzenia šíreniu zbraní hromadného ničenia a prijímania opatrení na riešenie nezákonného obchodovania s ručnými a ľahkými zbraňami.
Za Slovenskú republiku bola dohoda s výhradou ratifikácie podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky v Bruseli Petrom Javorčíkom v rámci zasadnutia COREPER II. dňa 4. júla 2018. Slávnostný podpis dohody v mene EÚ sa uskutočnil dňa 17.7.2018 na okraj samitu EÚ – Japonsko v Tokiu.
Dohoda predstavuje tzv. zmiešanú úniovú zmluvu t. j. medzinárodnú zmluvu, ktorá pokrýva oblasť spoločných právomocí EÚ a jej členských štátov, a ktorej zmluvnými stranami sú EÚ a jej členské štáty na jednej strane a tretia krajina – v tomto prípade Japonsko na strane druhej.
Z hľadiska slovenského zmluvného práva je dohoda medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. V zmysle článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je totiž dohoda medzinárodnou politickou zmluvou. Z toho dôvodu je potrebné, aby s ňou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Súčasne je potrebné, aby Národná rada SR rozhodla podľa článku 86 písm. d) Ústavy SR o tom, že dohoda má prednosť pred zákonmi podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR. Z kategórií vymedzených v článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ide o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon. V súlade s článkom 3 ods. 3 Pravidiel pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax bola dohoda predložená na rokovanie vlády SR až po jej podpise. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou prezidentkou SR.
V zmysle vlastného článku 47, dohoda nadobudne platnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po dni, kedy si zmluvné strany vymenia v Tokiu ratifikačnú listinu zo strany Japonska a listinu potvrdzujúcu dokončenie schvaľovania a ratifikácie stranou Únie.