1
DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Hlavným účelom predkladaného návrhu ústavného zákona je rozšíriť príslušné ustanovenie § 154f ods. 1 Ústavy SR tak, aby bolo možné zrušiť aj ďalšie prezidentom SR udelené milosti pre obvinených v kauze Technopol z 90-tych rokov minulého storočia. Predkladateľom návrhu ústavného zákona ide predovšetkým o objektívne vyšetrenie týchto káuz, čomu udelené milosti bránia a tak chránia tých, ktorí by sa mali za svoje podvody a iné trestné činy zodpovedať pred súdom. Udelené milosti neplnia svoj účel, naopak bránia naplneniu princípu, že spravodlivosť platí rovnako pre každého bez rozdielu.
Návrh ústavného zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a ani na podnikateľské prostredie. Návrh ústavného zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.
Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
2
B. Osobitná časťK Čl. I
V predmetnom ustanovení sa navrhuje rozšíriť okruh rozhodnutí prezidenta SR o milostiach, ktoré by mali byť zrušené, čím zaniknú zákonné prekážky trestných stíhaní, ktoré mali základ v týchto milostiach a doba trvania týchto zákonných prekážok sa nezapočíta do premlčacích dôb vzťahujúcich sa na skutky, ktorých sa tieto milosti týkajú. Zároveň sa tým zrušia rozhodnutia štátnych orgánov v rozsahu, v ktorom boli vydané a odôvodnené na základe týchto milostí.
Okruh rozhodnutí prezidenta SR o udelených milostiach sa navrhujte rozšíriť najmä o tie milosti, ktoré sa týkajú káuz spojených s bratislavským Technopolom. Jedným z hlavných aktérov týchto káuz bol aj Marián Kočner známy ako osoba z tzv. mafiánskych zoznamov, ktorý je aj v súčasnosti ústrednou postavou káuz spojených s podvodmi, vraždami na objednávku, či prepojeniami organizovaného zločinu na štát a predstaviteľov vlády SR. Osobitne poburujúce je podozrenie, že táto osoba, ktorej bola v minulosti udelená milosť, stála za vraždou dvoch mladých ľudí, a to novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
Kauzy bratislavského Technopolu boli v podstate ekonomické podvody, ktoré dodnes neboli prešetrené, keďže osoby podozrivé z týchto trestných činov boli omilostené rozhodnutím prezidenta SR. Avšak, vzhľadom na informácie dostupné v tom čase nielen v médiách, existuje dôvodné podozrenie, že rozhodnutie o udelení milosti napr. osobe už spomenutého Mariána Kočnera bolo udelené na základe vydierania samotného omilosteného. Aj keď ide len o podozrenia, ktoré neboli preukázané, vo svetle dnešného diania okolo menovaného možno mať dôvodné podozrenia, že tieto obvinenia sú pravdivé. Predkladatelia tohto návrhu ústavného zákona sú si vedomí skutočnosti, že každá osoba požíva ochranu vyplývajúcu z prezumpcie neviny, ale práve preto je žiaduce, aby všetky podozrenia boli orgánmi činnými v trestnom konaní riadne prešetrené a zrušenie rozhodnutí prezidenta SR o udelení milosti je toho prvým a základným predpokladom.
Navyše, v roku 2017, keď bola novelizovaná Ústava Slovenskej republiky kvôli zrušeniu niektorých rozhodnutí prezidenta SR (resp. zastupujúceho prezidenta SR) o amnestii a milosti, boli v kauze Technopol zrušené len rozhodnutia o udelení milosti týkajúce sa syna bývalého prezidenta SR, avšak nie aj ďalších obvinených v tejto kauze.
Možno sa domnievať, že terajšia vládna koalícia v roku 2017 zámerne zrušila len tie rozhodnutia o udelení milosti, ktoré sa týkali syna bývalého prezidenta SR práve z dôvodu, že osobou, ktorá vykonávala túto najvyššiu štátnu funkciu bol Michal Kováč a omilosteným bol jeho syn. Takáto účelová novelizácia Ústavy Slovenskej republiky nie je správna, pretože narúša zásadu rovnosti medzi jednotlivcami – v tomto prípade obvinenými v kauze Technopol, a nedá sa vylúčiť, že vládna koalícia a osobitne vtedajší predseda vlády SR mali zámer naďalej chrániť ostatných obvinených v tejto kauze pred odsúdením. 3
Je preto namieste túto vec napraviť a ďalšou novelizáciou Ústavy Slovenskej republiky upraviť vec komplexne zrušením všetkých rozhodnutí o udelení milosti v tej istej veci, a teda z pohľadu spravodlivosti bez rozdielu medzi osobami obvinených v kauze Technopol.
K Čl. II
Navrhuje sa, aby ústavný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2020, a to so zohľadnením legisvakančnej lehoty.
4
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu ústavného zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ ústavného zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
2. Názov návrhu ústavného zákona: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu ústavného zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu ústavného zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
5
DOLOŽKAvybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh ústavného zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.