DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Do informatizácie verejnej správy, vrátane tej na úseku škôl, sa v poslednom období investovalo ohromné množstvo finančných prostriedkov. Výsledný efekt však za ohromný (v pozitívnom slova zmysle) označiť nemožno. Práve naopak. Vynaložené finančné prostriedky sa často minuli požadovanému účinku. Bezpochyby dnes možno vymenovať viacero príčin, kvôli ktorým nie je informatizácia verejnej správy na požadovanej úrovni.

V oblasti školstva existuje viacero informačných systémov. Ich neefektívne nastavenie, zložitosť obsluhy a podobné neduhy sa najvýraznejšie prejavia vtedy, ak sú zadávateľmi údajov školy a školské zariadenia, konkrétne ich učitelia. Je potrebné uvedomiť si, že primárnou úlohou škôl, osobitne však vyučujúcich, je vzdelávanie svojich žiakov. Aj keď je pre súčasný vzdelávací proces už istá dávka administratívy zrejme nevyhnutná, štát musí v prvom rade trvať na tom, aby boli administratívne povinnosti vyučujúcich znížené na minimum. Skrátka, aby boli vyučujúci čo najviac odbremenený od administratívnych povinností, resp. aby bolo možné nevyhnutné administratívne operácie vykonať v čo najkratšom čase.

Školy a školské zariadenia každoročne poskytujú kvantum najrôznejších informácii prostredníctvom množstva formulárov aj na štatistické účely. Napriek rovnakému právnemu základu ich poskytovania sa najmä forma ich podania líši od jedného štatistického výkazu k ďalšiemu. Niektoré výkazy sa vyplňujú a zasielajú v elektronickej forme, prostredníctvom webových aplikácii, iné ešte stále v písomnej podobe.

Cieľom návrhu zákona je preto povinné zavedenie výlučne elektronickej formy podávania štatistických výkazov školou a školským zariadením.

Od informatizácie verejnej správy sa zároveň očakáva jednoduchá a rýchla dostupnosť údajov nachádzajúcich sa v jednotlivých informačných systémoch pre všetky subjekty verejnej správy. Poskytnutie údajov do informačného systému by daný subjekt malo automaticky odbremeniť od jeho opakovaného poskytovania (hoci aj v inej štruktúre) iným orgánom verejnej správy. Bohužiaľ ani toto prirodzené očakávanie od informatizácie verejnej správy, nie je v oblasti školstva žiadnou samozrejmosťou.

Ďalším cieľom predkladaného návrhu zákona je preto odbremenenie škôl od duplicitnej byrokracie. V prípade, že škola poskytne údaje do informačného systému verejnej správy, nebude už povinná opakovane ich zasielať ostatným orgánom verejnej správy.

Od návrhu zákona sa očakáva najmä pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V dôsledku zjednodušenia administratívy pre vyučujúcich, možno očakávať ich väčšiu koncentráciu na vyučovací proces, čo sa v dlhodobejšom horizonte môže pozitívne odraziť v oblasti sociálnych vplyvov. Najmä v oblasti sociálnej inklúzie či dokonca aj v zamestnanosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a v naozaj nepatrnej miere môže, v dôsledku zníženia potreby listovej formy výkazov, mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie. Návrh zákona nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

V poslednom období sa vynakladá zvýšené úsilie o spropagovanie elektronických služieb štátu občanom, ako napríklad vyvíjanie čoraz väčšieho tlaku na orgány verejnej správy komunikovať s občanmi elektronickou formou, ktoré sú hádam najviditeľnejšími prejavmi informatizácie verejnej správy.

Informatizácia verejnej správy však prebieha aj ďalších oblastiach, ktoré sú pre bežného občana takpovediac neviditeľné a dotýkajú sa skôr zamestnancov verejnej správy. Zvýšenie tlaku na plnohodnotné využívanie elektronických služieb je v súčasnosti veľmi potrebné aj v oblasti školstva.

Vzhľadom na skutočnosť, že istú mieru administratívy je nutné akceptovať aj vo vzdelávacom procese, je nevyhnutné ju aspoň zrýchliť. Práve využívanie elektronických služieb je v tomto smere veľmi vítanou pomocou. Školy a školské zariadenia každoročne poskytujú kvantum najrôznejších informácii prostredníctvom množstva formulárov aj na štatistické účely, pričom niektoré výkazy sa vyplňujú a zasielajú v elektronickej forme, prostredníctvom webových aplikácii, iné ešte stále v listovej forme.

V tomto bode návrhu zákona sa preto navrhuje, aby v § 35a ods. 1 a 2 požadované štatistické údaje zasielali školy a školské zariadenia výlučne elektronickou formou. Túto zmenu navrhujeme doplnením novej druhej vety v § 35a ods. 3. Prvá veta ostáva zachovaná s výnimkou ustanovenia o tom, že ministerstvo doteraz určovalo aj formu, v akej majú byť informácie podľa § 35a ods. 1 a 2 zasielané; to už po novom platiť nebude.

K bodu 2

Zmyslom navrhnutej právnej úpravy je ochrana škôl pred byrokratickou šikanou zo strany iných orgánov verejnej správy. Školy sú často dožiadané na vypĺňanie najrôznejších formulárov a poskytovanie informácií, ktoré sa obsahovo veľmi často zhodujú s tými, ktoré už škola poskytla ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu alebo do príslušného registra informačného systému verejnej správy.

Takmer až duplicita administratívnych úloh škôl a ich učiteľov, rozhodne nenapomáha v skvalitnení výučby. Je preto nevyhnutné zvýšiť tlak na naozaj efektívne využívanie stále prebiehajúcej informatizácie verejnej správy.

Ambíciou navrhovaného zákona je docielenie stavu, kedy orgány verejnej správy prestanú dopytovať školy (tiež orgány verejnej správy) o údaje či štatistiky, ktoré sa už nachádzajú v informačnom systéme verejnej správy. Školy a školské zariadenia už preto nebudú povinné tie isté údaje ani inak štruktúrované údaje (ktoré sa už nachádzajú v systéme verejnej správy) poskytovať orgánom verejnej správy alebo do iných informačných systémov, či ich registrov, ak správca systému alebo príslušného registra tohto systému môže takéto údaje alebo ich hodnoty poskytnúť orgánom verejnej moci na účely výkonu verejnej moci a plnenia jeho úloh podľa osobitných predpisov, čo podrobnejšie upravuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Povinnosti vyplývajúce školám a školským zariadeniam z osobitných zákonov však zostanú nedotknuté, napr. poskytovanie informácií na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2001 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

K bodu 3

Keďže navrhujeme, aby školy a školské zariadenia boli odbremenené od poskytovania údajov, ktoré sú už obsiahnuté v informačnom systéme verejnej správy, je porebné spolu s tým zosúladiť tiež ustanovenia zákona o sankciách za neplnenie predmetných povinností škôl a školských zariadení.

Konkrétne, v ustanovení § 37a ods. 5 písm. c) súčasne platného zákona je uložená sankcia od 100 eur do 3000 eur zriaďovateľovi, ktorý údaje podľa § 35a neposkytol alebo poskytol nepravdivé údaje. Vzhľadom k tomu, že návrhom zákona zavádzame právo školy a školského zariadenia odmietnuť poskytnúť údaje, ktoré už sú obsiahnuté v informačnom systéme verejnej správy s určitými výnimkami, je nevyhnutné toto právo školy a školského zariadenia vyňať zo sankčného mechanizmu platného zákona.

Z tohto dôvodu navrhujeme doplniť do predmetného § 37a ods. 5 písm. c) ustanovenie o tom, že povinnosť ministerstva uložiť pokutu zriaďovateľovi za neposkytnutie údajov alebo poskytnutie nepravdivých údajov podľa § 35a sa nebude vzťahovať na tie prípady, ak zriaďovateľ, resp. škola alebo školské zariadenie predmetné údaje neposkytli v súlade so zákonom, a to podľa nami navrhovaného ustanovenia § 35a ods. 5.

K bodu 4

Zavádza sa intertemporálne ustanovenie, ktoré ustanovuje, že povinnosť elektronického predkladania štatistických výkazov sa prvý krát uplatní za školský rok 2020/2021.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. januára 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Od návrhu zákona sa očakáva najmä pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V dôsledku zjednodušenia administratívy pre vyučujúcich, možno očakávať ich väčšiu koncentráciu na vyučovací proces, čo sa v dlhodobejšom horizonte môže pozitívne odraziť v oblasti sociálnych vplyvov. Najmä v oblasti sociálnej inklúzie, či dokonca aj v zamestnanosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a v naozaj nepatrnej miere môže, v dôsledku zníženia potreby listovej formy výkazov, mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie.

A.4. Alternatívne riešenia