Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh zákona cieli na riešenie problematiky sociálneho poistenia fyzických osôb, ktoré v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vykonávajú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. V súčasnosti sú tieto osoby poistené iba v rozsahu dôchodkového poistenia, a to za predpokladu, že asistenciu vykonávajú najmenej 140 hodín mesačne a nemajú poistenie z iného dôvodu. Takto upravený rozsah je pri tejto cieľovej skupine, zohľadňujúc ich veľmi dôležitú funkciu v spoločnosti, vymedzený úzko a nezabezpečuje dôstojnú ochranu v prípade sociálnej udalosti predpokladanej poistením. Preto sa navrhuje, aby asistenti vykonávajúci asistenciu podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie boli povinne nemocensky poistení a povinne poistení v nezamestnanosti, pričom toto poistenie by mal hradiť štát. Zároveň sa navrhuje, aby rozsah 140 hodín bol znížený na 120 hodín, nakoľko má umožniť aj rodinným príslušníkov, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu, získať sociálne poistenie. Tí, môžu na základe zmluvy vykonávať osobnú asistenciu v maximálnom rozsahu 4 hodiny denne, čo je spravidla 120 hodín mesačne. Zvyčajne však zabezpečujú pomoc aj viac hodín (bez nároku na odmenu) v nepravidelných časoch a nemajú príležitosť vykonávať osobnú asistenciu pre niekoho ďalšieho. Zároveň odmena nie je dostatočne vysoká na to, aby si ho mohli hradiť sami.

Cieľom návrhu zákona je tak zabezpečiť dôstojnú ochranu prostredníctvom systému sociálneho poistenia fyzickým osobám, ktoré vykonávajú osobnú asistenciu v rozsahu aspoň 120 hodín mesačne a nemajú iný druh príjmu. Ani zvýšená odmena osobného asistenta nie je dostatočne motivujúca, ak dlhodobo vypadávajú zo systému sociálneho poistenia a ani si nevedia toto poistenie dobrovoľne zabezpečiť. Osobní asistenti potrebujú mať rovnako dôstojné a bezpečné postavenie, ako zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, resp. iné fyzické osoby, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť. Zároveň, s ohľadom na finančnú odmenu poskytovanú za výkon osobnej asistencie, je navrhované, aby toto poistenie hradil štát.

Predkladaný návrh zákona má pomerne zanedbateľný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, na druhej strane prináša výrazne pozitívne sociálne vplyvy (najmä na hospodárenie obyvateľstva a tiež prispieva k znižovaniu sociálnej exklúzie). Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Medzi povinne nemocensky poistené osoby sa navrhuje začleniť aj fyzickú osobu, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „osobný asistent“) najmenej 120 hodín mesačne. Osobní asistenti tvoria popri zamestnancoch a SZČO samostatnú kategóriu povinne nemocensky poistených osôb.

K bodu 2

Navrhuje sa znížiť počet hodín osobnej asistencie zo 140 na 120 hodín mesačne, ktorých odpracovanie je podmienkou, štátom hradeného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v prospech osobného asistenta. Toto opatrenie zabezpečí, aby nárok na sociálne poistenie mali aj rodinní príslušníci, vykonávajúci osobnú asistenciu.

V mnohých prípadoch, aj z nedostatku asistentov, musia vykonávať osobnú asistenciu rodinní príslušníci, ktorí vždy vykonávajú tie najťažšie druhy činností a sú osobám s ťažkým zdravotným postihnutím k dispozícii podľa potrieb (v rôznych časoch), ale v maximálnom rozsahu 4 hodiny denne, t.j. 120 hodín mesačne, preto si ťažko hľadajú iný druh práce. V praxi to znamená, že si nedokážu doplniť počet hodín na 140 hodín mesačne, aby mali zabezpečené sociálne poistenie. Zároveň celková maximálna odmena za mesiac je pre nich nízka, aby si ho dobrovoľne v plnom rozsahu doplácali.

K bodu 3

Návrhom zákona sa rozširuje skupina osôb, ktoré sú povinne poistené v nezamestnanosti. Okrem povinne nemocensky poistených zamestnancov sa nimi stanú aj povinne nemocensky poistení osobní asistenti, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu najmenej 120 hodín mesačne a nie sú nemocensky poistení z iného dôvodu.

K bodu 4

Vzhľadom na to, že osobní asistenti tvoria samostatnú kategória povinne nemocenských poistených osôb a zároveň za nich poistné bude uhrádzať štát (viď novelizačný bod 12 v Čl. I), definuje sa okamih vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia osobných asistentov.

Vznik nemocenského poistenia sa bude viazať na splnenie dvoch podmienok, a to na uzatvorenie zmluvy o osobnej asistencii fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu najmenej 120 hodín mesačne a na podanie prihlášky na nemocenské poistenie, ak nemajú nemocenské poistenie z iného dôvodu. Povinné nemocenské poistenie naopak zanikne momentom vypovedania zmluvy o osobnej asistencii fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, resp. podaním odhlášky. Okrem toho štát prestane uhrádzať poistné aj v prípade, ak sa osobný asistent stane zamestnancom alebo SZČO podľa podmienok uvedených v § 14 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona.

K bodu 5

Povinné poistenie v nezamestnanosti je naviazané na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, preto je vznik a zánik povinného poistenia v nezamestnanosti plne závislé od vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia osobného asistenta, ktoré je zase popísané v Čl. I bode 4 tohto návrhu zákona.

K bodom 6 až 10

Návrhom zákona sa ustanovuje, aby sa všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky týkali aj osobného asistenta.

K bodom 11 až 13

Navrhuje sa, aby mal povinne nemocensky poistený osobný asistent nárok na nemocenskú dávku za rovnakých podmienok ako povinne nemocensky poistená SZČO. To okrem iného znamená, že nárok na nemocenské vzniká už od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom až do tretieho dňa je v sume 55% denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do 11-teho dňa je to 25 % z denného vymeriavacieho základu.

K bodom 14, 16 a 17

Vzhľadom na to, že postavenie povinne nemocensky poisteného osobného asistenta sa svojou povahou najväčšmi ponáša na postavenie povinne nemocensky poistenej SZČO, navrhuje sa

- rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu,

- denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky a

- pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

stanoviť tak ako je určený pre povinne poistenú SZČO.

K bodom 15, 19 a 21

Ide o legislatívno technickú úpravu súvisiacu s Čl. I bodom 20 tohto návrhu zákona.

K bodu 18

Na účely určenia výšky dávky v nezamestnanosti sa navrhuje, aby bol osobný asistent v obdobnom postavení ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

K bodu 20

Napriek zvýšenému ohodnoteniu práce osobného asistenta, nie je takáto činnosť pre osobných asistentov stále atraktívna. Dôvodom je okrem iného chýbajúce nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Najväčší dopad to má na osobných asistentov, ktorí chcú uvedenú činnosť vykonávať ako svoju jedinú činnosť. Vzhľadom na to, že dobrovoľné poistenie je opäť len „záťaž“ pre osobných asistentov, navrhuje sa, aby za osobných asistentov, ktorí spĺňajú podmienky poistenia, platil poistenie štát a tým sa činnosť osobnej asistencie zatraktívnila. V súčasnosti je dôchodkovo poistených len asi 8% osobných asistentov.

Keďže osobných asistentov je stálo málo a štát je už dnes schopný hradiť osobným asistentom, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu v rozsahu 140 hodín a viac, dôchodkové poistenie, predloženým návrhom zákona sa navrhuje, aby osobným asistentom osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, štát platil poistné nie len na dôchodkové poistenie, ale aj nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

K bodu 22

Sadzba štátom hradeného poistného na nemocenské poistenie pre osobného asistenta sa navrhuje vo výške 4,4 % z vymeriavacieho základu, tak ako je tomu aj prípade povinne nemocensky poistenej SZČO či dobrovoľne nemocensky poistenej osoby.

K bodu 23

Sadzba štátom hradeného poistného na poistenie v nezamestnanosti pre osobného asistenta sa navrhuje vo výške 1 % z vymeriavacieho základu. Sadza poistného je teda v rovnakej výške aká sa uplatňuje na zamestnanca alebo zamestnávateľa.

K bodu 24

Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na nemocenské poistenie za osobného asistenta je v rovnakej výške ako vymeriavací základ, z ktorého štát za osobného asistenta platí poistné na dôchodkové poistenie.

K bodu 25

Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na poistenie v nezamestnanosti za osobného asistenta predstavuje jednu štvrtinu z vymeriavacieho základu, z ktorého štát za osobného asistenta platí poistné na nemocenské poistenie.

K bodu 26

Ide o legislatívno technickú úpravu súvisiacu s Čl. I bodmi 24 a 25 tohto návrhu zákona.

K bodu 27

Povinnosť oznámenia zmeny vybraných údajov organizačnej zložke Sociálnej poisťovni do ôsmich dní sa bude týkať aj osobných asistentov za ktorých štát uhrádza poistné na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

K bodu 28

Keďže osobný asistent je nemocensky poistený až podaním prihlášky na nemocenské poistenie po tom čo splnil zákonom stanovené podmienky, je v momente ich neplnenia povinný odhlásiť sa z nemocenského poistenia.

K bodu 29

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťovňa pripravila tlačivo, resp. určila iný spôsob oznamovania, ktorým sa osobný asistent prihlási na povinné nemocenské poistenie.

K bodu 30

Zavádzajú sa intertemporálne ustanovenia, vďaka ktorým bude osobným asistentom umožnené prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti už od 1. januára 2020 a obdobia vykonávania osobnej asistencie sa mu budú započítavať aj spätne pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K Čl. II

So zohľadnením legisvakančnej lehoty sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. januára 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 48 (voľný pohyb pracovníkov), 151 (sociálna politika), 153 (sociálna politika) a 288 (právne akty EÚ) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré zabezpečujú primeranú sociálnu ochranu,

a)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to v:

•nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/ zv. 5; Ú. v. EÚ L 166, 30. 4. 2004) v platnom znení,

•nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30. 10. 2009) v platnom znení,

b)je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, a to v:

•rozsudku Súdneho dvora vo veci C-333/13 Elisabeta Dano a Florin Dano proti Jobcenter Leipzig [2014] (osobitné nepríspevkové peňažné dávky).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

- úplný.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude negatívny, keďže sa stanovuje povinnosť štátu hradiť nemocenské poistenie za fyzické osoby vykonávajúce osobnú asistenciu (cca 1250 osobných asistentov x 32 eur mesačne) a zároveň sa znižuje rozsah hodín zjednanej asistencie pre vznik dôchodkového poistenia zo 140 hodín na 120 hodín (môže sa týkať cca 300 osobných asistentov, s mesačnými nákladmi 156 eur na jedného osobného asistenta). Pokiaľ ide o konkrétny dopad, odhadujú sa výdavky podľa uvedených počtov pre rok 2020 vo výške 1 041 600 eur hradených z rezerv a predpoklad