Príloha č. 3

1

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Podnikateľské subjekty, ktoré sa priamo alebo nepriamo podieľajú na procesoch verejného obstarávania (záujemcovia, uchádzači, dodávatelia, subdodávatelia, skupiny takýchto subjektov).

Z pohľadu kvantitatívneho vyjadrenia sa predkladaný návrh môže dotknúť hospodárskych subjektov zapísaných v zozname hospodárskych subjektov vedených Úradom pre verejné obstarávanie. Pričom v súčasnosti je v tomto zozname zapísaných cca 11 093 hospodárskych subjektov. Návrh zákona sa taktiež dotkne prevádzkovateľov elektronických prostriedkov používaných na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní. Aktuálne pôsobí na slovenskom trhu desať prevádzkovateľov elektronických prostriedkov.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

V súvislosti s pripravovanou novelou zákona o verejnom obstarávaní absolvoval úrad niekoľko stretnutí s rôznymi (nižšie uvedenými) podnikateľskými združeniami za účelom predstavenia navrhovanej novely širokému spektru odbornej verejnosti, ktorá mohla predkladať svoje návrhy či pripomienky k pripravovaným zmenám ešte pred spustením medzirezortného pripomienkového konania.

Relevantné podnikateľské subjekty (ich záujmové združenia) prizvané na konzultácie:

1.Slovenská komora architektov

2.Asociácia zamestnávateľov zväzov a združení

3.Klub 500

4.Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

5.IT asociácia Slovenska

6.Bratislavská organizácia cestovného ruchu

7.Asociácia priemyselných zväzov

8.Konfederácia odborových zväzov

9.Zväz strojárskeho priemyslu

10.Republiková únia zamestnávateľov

11.Slovenský živnostenský zväz

12.

Švédska obchodná komora v SR

13.Slovensko-rakúska obchodná komora

14.

Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora

15.Slovak Compliance Circle

16.Podnikateľská aliancia Slovenska

17.

Francúzsko - slovenská obchodná komora

18.

Holandská obchodná komora v Slovenskej republike

19.

Americká obchodná komora v Slovenskej republike

Osobitná konzultácia bola vedená s prevádzkovateľmi elektronických prostriedkov, nakoľko návrh zákona prináša reguláciu elektronických prostriedkov používaných na elektronickú komunikáciu a to v podobe zavedenia zoznamu elektronických prostriedkov. V rámci konzultácie boli prediskutované aj iné formy regulácie ako napríklad klasická certifikácia prostredníctvom akreditovaného subjektu, alebo certifikácia realizovaná samotným úradom. V rámci týchto alternatív však bolo poukázané nielen na dlhšiu nábehovú krivku takéhoto

Príloha č. 3

2

riešenia ale taktiež na značne vysoké finančné náklady spojené s certifikáciou. S navrhovaným riešením v rámci návrhu zákona prevádzkovatelia vyjadrili súhlas a to aj z dôvodu, že na navrhované riešenie regulácie elektronických prostriedkov sú v podstate už dnes technicky a administratívne pripravení.

Konzultácia bola uskutočnená s nasledovnými prevádzkovateľmi elektronických prostriedkov:

NAR marketing s.r.o.

eBIZ Corp s. r. o.

ANASOFT APR, spol. s r. o.

INNOVIS, s. r. o.

ProWise, a. s

EVOSERVIS, s. r. o.

Ultima ratio, s. r. o.

Zetagroup Software, s. r. o.

Lomtec.com, a. s.

EU SOLUTIONS

Konzultácie sa konali priebežne v období máj až jún 2019.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

V súvislosti s úpravou regulácie elektronických prostriedkov používaných na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní návrh zákona vymedzuje niektoré nové povinnosti pre prevádzkovateľov elektronických prostriedkov, v dôsledku čoho návrh zákona upravuje aj nový katalóg správnych deliktov, ktoré sa z pohľadu ich subjektívnej stránky vzťahujú na prevádzkovateľov elektronických prostriedkov. Ide napríklad o porušenie povinnosti sprístupniť kontrolným orgánom na účely výkonu dohľadu elektronický prostriedok, alebo o situáciu, ak by prevádzkovateľ prevádzkoval elektronický prostriedok, ktorý nespĺňa požiadavky upravené v zákone o verejnom obstarávaní. V kontexte uvedeného preto môžu v prípade porušenia týchto povinností vzniknúť prevádzkovateľom priame finančné náklady, tie sa však vzhľadom na ich hypotetickosť nedajú na účely stanovenia priamych nákladov kvantifikovať.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Novela nevyžaduje dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb, rovnako nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Pre prevádzkovateľov elektronických nástrojov návrh zákona zavádza povinnosť zapísať elektronický prostriedok do novovytvoreného zoznamu elektronických prostriedkov. Každý prevádzkovateľ informačného systému bude povinný predložiť na účely zápisu do tohto zoznamu žiadosť o zápis, ktorej obsahové náležitosti upravuje § 158b ods. 2 návrhu zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že na účely zápisu do tohto zoznamu sa nevyžaduje napr. predloženie znaleckého posudku, alebo certifikátu, ktoré by potvrdzovali zhodu elektronického prostriedku s požiadavkami zákona a ktoré by predstavovali priame/nepriame finančné náklady na zápis, budú mať náklady na zápis do tohto zoznamu rýdzo administratívny charakter.

Predpokladané administratívne náklady na zápis do zoznamu elektronických nástrojov:

- vyplnenie dotazníka (predstavuje obligatórnu náležitosť žiadosti o zápis) - maximálny časový rámec predpokladáme na úrovni 300 min,/6 hodín - použitím kalkulačky nákladov bola kvantifikácia administratívnych nákladov na jedného podnikateľa vyčíslená v sume 28, 63 Eur.

Príloha č. 3

3

- žiadosť o zápis do zoznamu elektronických prostriedkov – ide o jednorazový úkon – počítame s maximálnym časovým rámcom na úrovni 180 min./3hodiny - použitím kalkulačky nákladov bola kvantifikácia administratívnych nákladov na jedného podnikateľa vyčíslená v sume 17, 18 Eur.

V sumarizácií predstavujú administratívne náklady na jedného prevádzkovateľa elektronického prostriedku naviazané na zápis do zoznamu sumu 45, 81 Eur. Na slovenskom trhu aktuálne pôsobí desať prevádzkovateľov elektronických nástrojov.

Predpokladané administratívne náklady, ktoré majú hypotetický charakter, t. j. ich vznik je podmienený aktivitou kontrolných orgánov:

Povinnosť prevádzkovateľa elektronického prostriedku sprístupniť informácie alebo dokumentu na žiadosť kontrolných orgánov – ide o jednorazový úkon poskytnutia súčinnosti na základe dožiadania, technicky pôjde o poskytnutie prístupu do elektronického prostriedku pre kontrolný orgán – počítame s maximálnym časovým rámcom na úrovni 100 min. - použitím kalkulačky nákladov bola kvantifikácia administratívnych nákladov na jedného podnikateľa vyčíslená v sume 9, 54 Eur.

Povinnosť prevádzkovateľa elektronického prostriedku oznámiť úradu zmenu údajov vedených v zozname elektronických prostriedkov - ide o jednorazový úkon poskytnutia relevantných informácií v prípade ak sa zmenia údaje zapísané v zozname elektronických prostriedkov – počítame s maximálnym časovým rámcom na úrovni 60 min. – použitím kalkulačky nákladov bola kvantifikácia administratívnych nákladov na jedného podnikateľa vyčíslená v sume 5,73 Eur

Povinnosť na základe dožiadania úradu poskytnúť informácie, predložiť veci, dokumenty alebo doklady, ktoré majú význam pre výkon prešetrovania alebo pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním - ide o jednorazový úkon poskytnutia súčinnosti na základe dožiadania úradu - počítame s maximálnym časovým rámcom na úrovni 100 min. - použitím kalkulačky nákladov bola kvantifikácia administratívnych nákladov na jedného podnikateľa vyčíslená v sume 9, 54 Eur.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

45,81

458,1

Celkové náklady regulácie

45,81

458,1

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Navrhovanou úpravou sa sleduje precíznejšia regulácia možnosti obmedzenia prístupu hospodárskych subjektov z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach Slovenskej republiky. Uvedené obmedzenie prístupu k verejnému obstarávaniu sa bude týkať hospodárskeho subjektu so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ (tretí štát), a ktorý zároveň nie je zmluvnou stranou GPA alebo obdobnej medzinárodnej zmluvy. Zároveň sa týmto ustanovením umožňuje aktívne aplikovanie reciprocity, ktorej význam sa posúva v tom, že nie iba Slovenská republika si otvára trh pre tretie krajiny, ale naopak, že sa Slovenská republika aktívne zaujíma, či hospodárske subjekty zo SR majú účinný prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách. Tretie krajiny majú často inú právnu kultúru ako Slovenská republika a Európska únia, od formálneho podpísania určitej medzinárodnej zmluvy tieto tretie krajiny mohli prijať množstvo ďalších legislatívnych a nelegislatívnych

Príloha č. 3

4

aktov, ktoré túto medzinárodnú zmluvu v praxi negujú alebo znefunkčňujú. V tejto veci môžu byť verejným obstarávateľom nápomocné napr. Ministerstvo hospodárstva SR a príslušné veľvyslanectvá SR s ich obchodnými oddeleniami. Zároveň sa týmto ustanovením vytvára tlak na tretie štáty, aby otvorili prístup k svojmu verejnému obstarávaniu pre hospodárskej subjekty zo Slovenskej republiky, pretože tretie štáty nemajú žiaden dôvod účinne otvoriť svoj trh verejného obstarávania, pokiaľ Slovenská republika aktívne nevyžaduje reciprocitu vo vzájomných vzťahoch. Navrhované ustanovenie zároveň umožňuje nielen paušálne obmedziť účasť hospodárskych subjektov z tretích krajín, ale taktiež umožňuje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vopred paušálne neobmedzoval účasť subjektov z tretích štátov vo verejnom obstarávaní, ale zaoberal sa ich ponukou, ktorá môže byť kvalitnejšia/inovatívnejšia ako ponuky od uchádzačov z EÚ a následne zvážil, či takúto ponuku z tretej krajiny vylúči alebo nie, pričom môže zohľadniť napr. bezpečnostné, hospodárske alebo ekonomické záujmy SR.

Z pohľadu pozitívneho vplyvu na podnikateľské prostredie možno vnímať predovšetkým snahu návrhu zákona predchádzať a postihovať špekulatívne formy správania sa podnikateľských subjektov pri využívaní revíznych prostriedkov, ktorých následky musia v praxi znášať nielen verejní obstarávatelia (predlžovanie procesu verejného obstarávania, ohrozenie čerpania štrukturálnych fondov a pod..) ale aj čestní podnikatelia, ktorým sa napríklad v dôsledku predlžovania verejného obstarávania uplatňovaním obštrukčných opravných prostriedkov zvyšujú transakčné náklady na účasť vo verejnom obstarávaní, napr. majú dlhší čas viazanú zábezpeku alebo vlastné kapacity alokované na realizáciu zákazky a pod..

V kontexte pozitívneho vplyvu na podnikateľské prostredie taktiež možno vnímať snahu návrhu zákona vytvoriť regulačnú bázu pre efektívnejšiu kontrolu prevádzkovateľov elektronických nástrojov používaných na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní. Efektívnejšie vynucovanie dodržiavania pravidiel vyžadovaných zákonom pre prevádzkovateľov elektronických nástrojov predstavuje základný predpoklad pre „zdravý“ vývoj tohto pomerne mladého podsegmentu IT sektora.

Z pohľadu pozitívneho vplyvu na podnikateľské prostredie je taktiež potrebné poukázať na definíciu environmentálnemu aspektu vo verejnom obstarávaní, ktorého aplikácia na strane verejného obstarávateľa v praxi umožní zrkadlovo rozvíjať tento aspekt aj v rámci podnikateľského sektora.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Predkladaná novela nebude mať vplyv na inovácie.