1

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Zákon v súčasnosti ustanovuje pojem „environmentálne hľadiská“ v rámci osobitných podmienok plnenia zmluvy (§ 42 ods.12) ako aj pri kritériách na vyhodnotenie ponúk (§44 ods. 4).

Podľa § 42 ods. 12 zákona verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy, ak ich uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch. Osobitné podmienky plnenia zmluvy môžu zahŕňať ekonomické, sociálne, environmentálne hľadiská, hľadiská súvisiace s inováciou alebo zamestnanosťou; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, osobitné podmienky plnenia zmluvy sa môžu týkať aj subdodávateľov, bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok.

Podľa § 44 ods. 4 zákona sa najlepší pomer ceny a kvality posúdi na základe ceny alebo nákladov a ďalších kritérií, ktoré zahŕňajú kvalitatívne, environmentálne alebo sociálne hľadiská súvisiace s predmetom zákazky a ktorými sú najmä kvalita vrátane technického prínosu, estetické a funkčné vlastnosti, prístupnosť, riešenia vhodné pre všetkých používateľov, sociálne, environmentálne a inovačné charakteristické znaky, obchodovanie a jeho podmienky, organizácia, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ak kvalita týchto zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia, záručný servis, pozáručný servis, technická pomoc, dodacie podmienky, ako je dátum dodania, spôsob dodania, lehota dodania alebo termín ukončenia, ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti aj bezpečnosť dodávky, interoperabilita a prevádzkové charakteristiky.

Zelené verejné obstarávanie je pre štát strategický nástroj. Vynakladaním finančných prostriedkov na obstaranie komodít so zohľadnením environmentálneho dopadu nakupovaných tovarov, služieb a stavebných prác štát prispieva k napĺňaniu svojich cieľov v oblasti zmierňovania a predchádzania zmeny klímy, ochrany životného prostredia i zdravia obyvateľstva. Na Slovensku je však na základe výsledkov monitorovania zeleného verejného obstarávania úroveň uplatňovania zeleného verejného obstarávania dlhodobo nízka. Prvý akčný plán Slovenskej republiky pre zelené verejné obstarávanie bol prijatý v novembri 2007. Podľa dát z posledného monitorovania v roku 2019 bol podiel zeleného verejného obstarávania na celkovom verejnom obstarávaní v roku 2018 na úrovni 7,58% pokiaľ ide o počet uskutočnených zákaziek a na úrovni 3,83% pokiaľ ide o ich hodnotu v EUR bez DPH. V Správe Európskej komisie o Slovensku 2019 (Európsky semester 2019) sa uvádza, že Slovensko dosiahlo iba určitý pokrok pri plnení odporúčania z roku 2018 “zvýšiť vo verejnom obstarávaní uplatňovanie kritérií kvality a nákladov životného cyklu“.

2

V kontexte uvedeného sa preto navrhuje za účelom praktickejšieho „uchopenia“ zeleného verejného obstarávania vymedziť v rámci základných pojmov environmentálny aspekt, ktorý sa tak ako je uvedené vyššie premieta do ďalších inštitútov verejného obstarávania.

S týmto novelizačným bodom a celkovo aj témou zeleného verejného obstarávania súvisí aj Koncepcia rozvoja a realizácie zeleného verejného obstarávania v Slovenskej republike, ktorá je výsledkom spolupráce Úradu pre verejné obstarávanie, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Slovenskej agentúry životného prostredia. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predmetný materiál predložilo materiál do medzirezortného pripomienkového konania s cieľom jeho schválenia vládou Slovenskej republiky. V nadväznosti na to sa predpokladá vypracovanie metodických materiálov pre rozličné produktové skupiny, ako aj realizácia školení na podporu povedomia o zelenom verejnom obstarávaní.

Téme zeleného verejného obstarávania sa intenzívne venuje aj samotná Európska komisia, ktorá na svojom webovom sídle zverejňuje množstvo užitočných informácií1. Ako zdroj informácii je možné uviesť aj webové sídlo Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky2.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa sleduje precíznejšia regulácia možnosti obmedzenia prístupu záujemcov a uchádzačov z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach Slovenskej republiky. Uvedené obmedzenie prístupu k verejnému obstarávaniu sa bude týkať záujemcu alebo uchádzača so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ (tretí štát), a ktorý zároveň nie je zmluvnou stranou GPA alebo obdobnej medzinárodnej zmluvy. Zároveň sa týmto ustanovením umožňuje aktívne aplikovanie reciprocity, ktorej význam sa posúva v tom, že nie iba Slovenská republika si otvára trh pre tretie krajiny, ale naopak, že sa Slovenská republika aktívne zaujíma, či hospodárske subjekty zo SR majú účinný prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách. Tretie krajiny majú často inú právnu kultúru ako Slovenská republika alebo Európska únia. Od formálneho podpísania určitej medzinárodnej zmluvy tieto tretie krajiny mohli prijať množstvo ďalších legislatívnych a nelegislatívnych aktov, ktoré túto medzinárodnú zmluvu v praxi negujú alebo znefunkčňujú. V tejto veci môžu byť verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom nápomocné napr. Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako aj príslušné veľvyslanectvá SR s ich obchodnými oddeleniami. Zároveň Európska komisia vydala na svojom webovom sídle „Usmernenie týkajúce sa účasti uchádzačov a tovaru z tretích krajín na trhu verejného obstarávania v EÚ“: https://europa.eu/rapid/press-release_IP-19-4491_sk.htm. Predmetným ustanovením sa vytvára tlak na tretie štáty, aby otvorili prístup k svojmu verejnému

1 viď napr.

https://ec.europa.eu/environment/gpp/index_en.htm

, resp. osobitne k možnostiam

využívania značky EU Ecolabel viď

https://ec.europa.eu/environment/ecolabel/products-

groups-and-criteria.html

2

https://www.minzp.sk/oblasti/zelene-obehove-hospodarstvo/environmentalne-

manazerstvo/zelene-verejne-obstaravanie/

3

obstarávaniu pre hospodárskej subjekty zo Slovenskej republiky, pretože tretie štáty nemajú žiaden dôvod účinne otvoriť svoj trh verejného obstarávania, pokiaľ Slovenská republika aktívne nevyžaduje reciprocitu vo vzájomných vzťahoch. Navrhované ustanovenie zároveň umožňuje nielen paušálne obmedziť účasť záujemcov alebo uchádzačov z tretích krajín, ale taktiež umožňuje, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vopred paušálne neobmedzoval účasť subjektov z tretích štátov vo verejnom obstarávaní, ale zaoberal sa ich ponukou, ktorá môže byť kvalitnejšia/inovatívnejšia ako ponuky od uchádzačov zo SR alebo EÚ a následne zvážil, či takúto ponuku z tretej krajiny vylúči alebo nie, pričom môže zohľadniť napr. bezpečnostné, hospodárske alebo ekonomické záujmy SR.

K bodu 3

Za účelom znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje upraviť povinnosť zverejňovať súhrnné správy o zmluvách, ktorých uzavretie nepodlieha pôsobnosti zákona so zmluvnými cenami vyššími ako 5 000 Eur. Taktiež sa navrhuje úprava periodicity tejto zverejňovacej povinnosti zo súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok. Zároveň sa explicitne vymedzuje možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. V rámci navrhovaného znenia sa taktiež rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava. V dôsledku zvýšenia hodnoty zmluvných cien pri zmluvách, ktorých kontrahovanie je vyňaté z pôsobnosti zákona a ktoré podliehajú informačnej povinnosti podľa odseku 10, už nespadá do pôsobnosti úpravy odseku 10 exempcia upravená v § 1 ods. 14.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje procesný postup rady úradu v rámci konania, ktorého predmetom je vyhotovenie referencie v prípadoch, kedy si verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nesplní zákonnú povinnosť vyhotoviť referenciu.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú korekciu, nakoľko údaje súvisiace s evidenciou referencií sú súčasťou informačného systému Evidencia referencií a nie súčasťou údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov.

K bodu 7

Navrhovaná právna úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uplatniť zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy v prípade, ak sa právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže preukáže vymedzenému okruhu osôb, ktoré sú zmluvnou stranou danej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, porušenie zákazu dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, ktorý je vyjadrený napr. v § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov alebo v Čl. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predpokladom možnosti uplatnenia tohto zákonného dôvodu odstúpenia od zmluvy, rámcovej

4

dohody alebo koncesnej zmluvy je tiež to, že takáto preukázaná dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž spočívala v nedovolenej koordinácii dodávateľa, člena skupiny dodávateľov alebo koncesionára s inými podnikateľmi v akomkoľvek verejnom obstarávaní, teda nielen vo verejnom obstarávaní, ktorého výsledkom je daná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva. Inak povedané, pri každej dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž (bez ohľadu na to či horizontálnej alebo vertikálnej), ktorá bola preukázaná zmluvnému partnerovi verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa príslušným orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v Európskej únii, a to v súvislosti s akýmkoľvek verejným obstarávaním, bude mať daný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zákonnú možnosť prehodnotiť svoj zmluvný vzťah s týmto svojím zmluvným partnerom - delikventom.

Doposiaľ takýto hospodársky subjekt mohol dokončiť realizáciu svojich zákaziek, pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal zmluvne upravený dôvod na odstúpenie od zmluvy pri preukázaní dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž (kolúzie vo verejnom obstarávaní). Odstúpenie od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy na základe zákona o verejnom obstarávaní môže byť efektívnym preventívnym opatrením voči kolúzii vo verejnom obstarávaní, pretože postihuje konkrétny zmluvný vzťah a konkrétny zisk delikventa. Možnosť odstúpenia od zmluvy predstavuje doplnenie zákonných následkov preukázania kolúzie vo verejnom obstarávaní, t. j. k pokute a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, ktoré sú ukladané Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.

Aby zákonodarca neprimerane nezasahoval do konkrétnych zmluvných situácií, tak voľba aplikácie daného dôvodu odstúpenia od zmluvy je ponechaná na verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý môže pri rozhodovaní zohľadniť napr. ekonomické aspekty zmluvného vzťahu, a teda napr. skutočnosť, či z rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vyplývalo, že dôsledkom kolúzie bolo umelé zvýšenie zmluvných cien vo verejných obstarávaniach. Zároveň uvedený zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy umožňuje verejnému obstarávateľovi zohľadniť zostávajúcu dĺžku zmluvného vzťahu, a teda môže pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy už pri právoplatnom rozhodnutí napr. Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

Zákaz účasti vo verejnom obstarávaní postihuje všetky verejné obstarávania, ktorých by sa chcel hospodársky subjekt, ktorému bola táto sankcia uložená v budúcnosti zúčastniť, a to bez ohľadu na predmet verejného obstarávania. Rovnako aj daný dôvod odstúpenia od zmluvy môže byť uplatnený v súvislosti so všetkými zmluvami, rámcovými dohodami alebo koncesnými zmluvami, ktoré uzavrel určitý dodávateľ, člen skupiny dodávateľov alebo koncesionár, a to bez ohľadu na to, že napr. kolúzia (dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž) bola právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže konštatovaná iba v určitom konkrétnom verejnom obstarávaní. Touto možnosťou odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy sú pokryté všetky zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní, teda aj nadlimitné a podlimitné zákazky, zákazky zadávané v elektronickom trhovisku a zákazky s nízkou hodnotou.

5

V texte daného ustanovenia je uvedené „rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť po uzavretí danej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy“, pretože možnosť aplikácie tohto ustanovenia je potrebné limitovať, tak aby nedochádzalo k jeho zneužívaniu na odstúpenie od zmlúv v časovo neobmedzenom rozsahu do budúcnosti, a to bez ohľadu na to kedy bola určitá zmluva uzavretá (teda či pred alebo po vydaní právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže). Je potrebné doplniť, že v súvislosti s prebiehajúcimi verejnými obstarávaniami môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ voči hospodárskemu subjektu, ktorý sa dopustil kolúzie vo verejnom obstarávaní uplatniť dôvod vylúčenia podľa § 40 ods. 6 písm. g) v spojení s § 40 ods. 8 a ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní.

Uvedeným návrhom sa tiež zohľadňuje skutočnosť, že v rámci jednotného vnútorného trhu, o dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž sú v EÚ oprávnené rozhodovať aj príslušné orgány na ochranu hospodárskej súťaže iného členského štátu alebo Európska komisia, tak ako to vyplýva z Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy a z nadväzujúcej smernice EÚ

č. 2019/1 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu.

Daný návrh ustanovenia tiež berie do úvahy skutočnosť, že zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže obsahuje právnu úpravu o „Programe zhovievavosti - § 38d“ alebo ustanovenia o „Urovnaní - § 38e“, ktorých účinok by bol negatívne dotknutý formuláciu dôvodu na odstúpenie od zmluvy, ktorý by bol naviazaný iba na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, bez zohľadnenia týchto špecifických situácií. Uvedený zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy teda môže byť zároveň motiváciou pre podnikateľov pristúpiť k programu zhovievavosti alebo k urovnaniu, pretože inak im bude hroziť jednak plná výška pokuty ukladaná napr. podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (bez jej zníženia pri uplatnení programu zhovievavosti alebo konania o urovnaní), ale zároveň bude týmto hospodárskym subjektom hroziť aj odstúpenie od zmluvy podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní.

K bodu 8

V súvislosti so zavedením zoznamu elektronických prostriedkov sa upravuje povinnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa používať na účely elektronickej komunikácie výlučne elektronický prostriedok, ktorý je registrovaný v tomto zozname.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa sleduje zjednotenie rôznorodej terminológie v § 20, ktorý v jednotlivých ustanoveniach používa buď pojem elektronický prostriedok alebo informačný systém, ktoré je na účely elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní potrebné vnímať ako ekvivalentné pojmy. Zákon v § 2 ods. 5 písm. i) vymedzuje v rámci úpravy základných pojmov práve definíciu elektronického prostriedku. Z uvedeného dôvodu sa

6

navrhuje v § 20 upraviť jednotný termín „elektronický prostriedok“, ktorý je v zákone definovaný.

K bodu 10

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje obligatórna požiadavka na funkcionalitu elektronického prostriedku, v intenciách ktorej musí byť elektronický prostriedok technicky spôsobilý pre doručovanie revíznych prostriedkov (žiadosti o nápravu a námietok) verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, ktorý elektronický prostriedok využíva na elektronickú komunikáciu.

K bodom 11 a 13

Upravuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, poskytnúť prístup úradu, Protimonopolnému úradu alebo riadiacim orgánom k všetkým dokumentom alebo informáciám, ktoré sa v danom prevádzkovanom elektronickom prostriedku nachádzajú. Uvedený prístup je potrebný napr. v situácii, keď sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie odmieta z rôznych dôvodov samotný verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8, a to napriek povinnosti podľa § 24 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní alebo v situácii, keď Protimonopolný úrad má podozrenie, že v určitom verejnom obstarávaní dochádza ku kolúzii a nie je možné kontaktovať dotknutého verejného obstarávateľa, pretože samotný verejný obstarávateľ alebo ním poverená osoba participuje na takejto kolúzii V záujme zabezpečenia efektívnosti a eliminácie zmarenia dohľadových a kontrolných úloh bude takéto sprístupnenie dokumentácie z verejného obstarávania pre dohľadové a kontrolné orgány dotknutému (verejnému) obstarávateľovi oznamovať iba samotný orgán, ktorému bolo takéto sprístupnenie poskytnuté a nie prevádzkovateľ e-prostriedku. Predložený návrh pri uvedenom oznamovaní zohľadňuje rôzne formy ukončenia konaní orgánov oprávnených na sprístupnenie dokumentácie z elektronického verejného obstarávania. Za nesplnenie danej zákonnej povinnosti podľa § 20 ods. 19 hrozí prevádzkovateľovi elektronického prostriedku pokuta do 30 000 eur, ktorú ukladá úrad. Zároveň sa v zmysle § 22 ods. 3 na takéto sprístupnenie dokumentov alebo informácií pre príslušné orgány nevzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách označených uchádzačom alebo záujemcom ako dôverné.

K bodu 12

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť stanoviť predloženie ponuky aj v inom jazyku pre podlimitné zákazky.

K bodu 14

V súvislosti s povinnosťou uchovávania dokumentácie sa navrhuje v prípade ak je zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová dohoda kontrahovaná na dlhšie časové obdobie ako 10 rokov odo dňa odoslania oznámenia o výsledku verejného obstarávania uchovávať dokumentáciu do uplynutia troch rokov od skončenia alebo zániku zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Navrhovanou úpravou sa má zabezpečiť dostupnosť dokumentácie pre kontrolné

7

orgány, alebo orgány činné v trestnom konaní vykonávajúce prešetrovanie s dlhším časovým odstupom od ukončenia verejného obstarávania.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívnu úpravu § 40 ods. 6 písm. g).

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívnu úpravu § 40 ods. 6 písm. g).

K bodu 17

Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musí mať v každej fáze verejného obstarávania legislatívnu oporu v tom, aby si od záujemcu alebo uchádzača mohol vyžiadať vysvetlenie, ktoré je potrebné v súvislosti s posudzovaním jednotlivých dôvodov na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Tak ako každý úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa vo verejnom obstarávaní, aj predmetná žiadosť o vysvetlenie musí byť v súlade s princípom proporcionality, princípom hospodárnosti a efektívnosti a opodstatnená objektívnymi dôvodmi. Verejný (obstarávateľ) by teda nemal zneužívať uvedené oprávnenie a bez dôkazov alebo indícií neprimerane zaťažovať záujemcu alebo uchádzača žiadosťami o vysvetlenie, pretože takéto postupy môžu odradiť hospodárske subjekty od účasti vo verejnom obstarávaní a tým znižujú hospodársku súťaž. Verejný (obstarávateľ) by na jednej strane mal zvážiť skutočnosti, ktoré sú mu známe, a ktoré sa týkajú určitého dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, ale zároveň na druhej strane váh by mal sledovať potrebu zabezpečenia hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní. Verejný (obstarávateľ) nie je vyšetrovateľom Policajného zboru, tak aby odhaľoval určité nedostatky týkajúce sa dôvodov na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Avšak verejný (obstarávateľ) by mal byť pripravený uviesť dôvody, pre ktoré napr. nepožiadal uchádzača o vysvetlenie, keď na základe všetkých okolností daného prípadu a objektívnych skutočností, ktorými verejný (obstarávateľ) disponoval, by bolo rozumné preveriť žiadosťou o vysvetlenie, či existuje dôvod na jeho vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Rovnako tak princíp proporcionality ako jeden zo základných princípov práva EÚ sa vzťahuje aj na činnosť rôznych orgánov vykonávajúcich dohľad alebo kontrolu nad verejným obstarávaním. Ani tieto kontrolné orgány teda nemôžu svojvoľne vyhodnocovať postup verejného (obstarávateľa) ako rozporný so zákonom o verejnom obstarávaní, a teda napr. pričítať mu na ťarchu skutočnosti, o ktorých verejný (obstarávateľ) v čase realizácie verejného obstarávania nemohol pri zachovaní riadnej starostlivosti vedieť.

K bodom 18 a 19

V navrhovanom ustanovení sa vyslovene určuje, že jednotlivé dôvody na vylúčenie uvedené v § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní sa uplatnia kedykoľvek počas procesu verejného obstarávania, teda nielen pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti, ale aj napr. vo fáze pred podpisom zmluvy.

Súčasné znenie § 40 ods. 6 písm. g) poskytuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi možnosť vylúčiť uchádzača alebo záujemcu len za predpokladu, že túto možnosť uviedol v

8

oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Uzavieranie dohôd narúšajúcich hospodársku súťaž je možné považovať za zásadne nežiadúcu obchodnú praktiku, ktorá deformuje trhové prostredie, v dôsledku čoho dochádza k navýšeniu cien, bráneniu prístupu inovatívnych riešení a pod. Preto by malo byť v záujme samotných verejných obstarávateľov, aby takéto praktiky nevznikali a keď sa tak aj stane, aby boli jednoznačne odmietnuté. Spôsobujú totiž ujmu v prvom rade im samotným.

Na základe toho má navrhovaná legislatíva ambíciu stanoviť, aby uchádzač alebo záujemca bol na základe predmetného dôvodu vylúčený aj v prípade, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľovi túto možnosť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž neuviedol.

Uvedený dôvod na vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní pokrýva široké spektrum nežiadúcich dohôd narúšajúcich alebo obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní. Časť tohto ustanovenia pokrýva aj tzv. kolúziu vo verejnom obstarávaní (dohodu obmedzujúcu súťaž), ktorou možno rozumieť (kartel alebo bid rigging) situáciu, keď sa hospodárske subjekty vopred dohodnú na vzájomnom nekonkurovaní alebo na vzájomnej koordinácii svojho postupu vo verejnom obstarávaní, čím je zmarený jeho účel a cieľ, a tým dochádza k umelému zvýšeniu ponukových cien alebo k znižovaniu kvality dodávaných tovarov, služieb alebo stavebných prác pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Pri kolúznych (kartelových) dohodách, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž nie je podstatné, či hospodárske subjekty medzi sebou uzavreli formálnu písomnú dohodu, len ústnu dohodu alebo aplikujú zosúladený postup. Aj keď takéto kolúzne (kartelové) dohody sú zvyčajne uzatvárané v tajnosti a iba ich účastníci poznajú dohodnutý plán, existujú určité faktory, indície, ktoré môžu signalizovať koordinovaný postup medzi účastníkmi verejného obstarávania. Tieto faktory súvisia napríklad so správaním sa hospodárskych subjektov v procese predkladania ponúk a stanovovaním ceny. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže, vypracoval niekoľko dokumentov, v ktorých uvádza viaceré indície kolúzie a zároveň v nich radí, ako pripraviť verejné obstarávanie tak, aby sa riziko kolúzie minimalizovalo. Tieto materiály sú dostupné na jeho webovom sídle:

https://www.antimon.gov.sk/bid-rigging/

.

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky ročne právoplatne rozhodne v niekoľkých prípadoch kolúzie, resp. dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní. Ide však len o vrchol ľadovca a latentná protiprávna koordinácia podnikateľov vo verejnom obstarávaní je pomerne rozšíreným javom, zvlášť pri relatívne nízkom riziku odhalenia a sankcionovania tohto konania.

Snahou čl. 57(4)(d) smernice 2014/24/EU o verejnom obstarávaní je pritom riešiť rôzne formy narúšania alebo obmedzovania hospodárskej súťaže priamo prostredníctvom verejného obstarávateľa v danom verejnom obstarávaní, ktorý sa už nemusí spoliehať na príslušný orgán hospodárskej súťaže či iný orgán verejnej moci a čakať niekoľko rokov na ich konečné

9

rozhodnutie, ktorým sa napr. potvrdí kartel vo verejnom obstarávaní a uloží zákaz účasti vo verejnom obstarávaní pre delikventov. Ustanovenie § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré je transpozíciou čl. 57(4)(d) smernice 2014/24/EU o verejnom obstarávaní sa týmto usiluje o zefektívnenie boja proti nežiaducim dohodám vo verejnom obstarávaní a zároveň prenáša viac zodpovednosti na plecia verejných obstarávateľov a obstarávateľov.

Preukázanie kolúzie, ktorej cieľom je nezákonne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania je samozrejme zložité. Práve preto, zákonodarca pri uplatnení dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní nevyžaduje od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa preukázanie existencie dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej hospodársku súťaž, ale postačuje dôkazný štandard „dôvodné podozrenie“ o existencii takejto dohody, ktorý musí byť založený na „dôveryhodných informáciách“. Naproti tomu, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky môže stanoviť, že ide o dohodu obmedzujúcu súťaž len rozhodnutím vydaným v správnom konaní, pričom s ohľadom na dôkazný štandard takéto vyšetrovanie a správne konanie môže trvať aj niekoľko mesiacov, či rokov (vrátane súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia).

Práve z vyššie uvedených dôvodov, pri konštatovaní dôvodného podozrenia, že určitý uchádzač alebo záujemca uzavrel s iným hospodárskym subjektom (a teda aj napr. s iným uchádzačom alebo záujemcom) dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž, sa podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ alebo obstarávateľa nemusí opierať o závery predchádzajúceho správneho alebo súdneho rozhodnutia vydaného akýmkoľvek orgánom verejnej moci (napr. Protimonopolným úradom SR). Samozrejme, závery vyplývajúce z rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu je možné považovať za dôveryhodné informácie. Rovnako tak za dôveryhodné informácie je možné považovať skutočnosti vyplývajúce z auditov alebo vyšetrovaní vykonávaných napr. Európskou prokuratúrou v prípade členských štátov zúčastnených na posilnenej spolupráci podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, Dvorom audítorov alebo OLAF-om.

Pod dôveryhodnými informáciami, z ktorých verejný (obstarávateľ) získa vyššie uvedené indície o kolúzii vo verejnom obstarávaní je možné tiež rozumieť informácie nadobudnuté napr. z dokladov alebo dokumentov predkladaných samotnými účastníkmi verejného obstarávania (či už z prebiehajúceho alebo už ukončeného), zo žiadosti o účasť, vysvetlenia ponúk alebo inej komunikácie účastníka verejného obstarávania s (verejným) obstarávateľom, prípadne z verejne dostupných údajov uvedených v rôznych verejných registroch. Takýmito dôveryhodnými informáciami môžu byť aj napr. záznamy evidované počas elektronickej aukcie a následne vygenerované po elektronickej aukcii, ale aj o emailová komunikácia prebiehajúca medzi verejným obstarávateľom a jednotlivými uchádzačmi, ktorá jednoznačne poukazuje na to, že súťažné ponuky nebudú výsledkom nezávislej obchodnej stratégie uchádzačov, ale výsledkom kartelovej dohody.

To, čo možno považovať za „dôvodné podozrenie“, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Aj na naplnenie dôkazného štandardu „dôvodné podozrenie“ sú však potrebné presvedčivé a dôveryhodné dôkazy, nie iba domnienky (verejného) obstarávateľa. Zároveň je tento pojem

10

potrebné vykladať analogicky z iných príbuzných oblastí právneho poriadku Slovenskej republiky. Napr. k pojmu dôvodné podozrenie sa vyjadrila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV Pz 127/11 zo dňa 10. októbra 2011, keď uviedla, že „tu nestačí všeobecné, nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, naopak podozrenie musí mať kvalifikovaný rozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností“. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva „dôvodné podozrenie“ vymedzuje ako existenciu takých faktov a informácií, ktoré sú spôsobilé presvedčiť aj objektívneho pozorovateľa (rozsudok vo veci Fox, Campbell a Hartley proti Veľkej Británii z roku 1990).

Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže dôvodné podozrenie o dohode o narušení alebo obmedzení hospodárskej súťaže nadobudnúť na základe priamych, nezvratných dôkazov alebo môže takéto dôvodné podozrenie nadobudnúť výlučne len na základe nepriamych dôkazov (indícií). Uvedené je tiež v súlade s konštantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie zhrnutou napr. v rozsudku T-566/08, Total Raffinage Marketing, podľa ktorého (bod 47), cit.: „Keďže zákaz zúčastňovať sa na protisúťažných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môžu byť porušiteľom uložené, sú všeobecne známe, je bežné, že činnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutočňujú tajne, že stretnutia sa uskutočňujú potajomky a že súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. ... Existenciu protisúťažného postupu alebo dohody je preto možné vyvodiť z určitého počtu zhodujúcich sa skutočností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môžu predstavovať dôkaz o porušení pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie“.

Existencia určitej indície alebo indícií však ešte nemusí predstavovať dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Najjednoduchšie bude možné rozoznať zrejme určitý varovný signál, ktorý naznačuje kolúziu vo verejnom obstarávaní, a ktorý si môže vyžadovať ďalšie preverenie zo strany (verejného) obstarávateľa. Pre určité indície, ktoré vzbudzujú podozrenie na kolúziu totiž môže existovať alternatívne vysvetlenie, napr. neúčasť vo verejnom obstarávaní môže byť len výsledkom zaneprázdnenosti podnikateľa alebo príliš vysoká ponuková cena môže byť len výsledkom zlého odhadu. Preto verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri uplatnení dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní by mal byť schopný vyvrátiť aj alternatívne vysvetlenia indícií o kolúzii v danom verejnom obstarávaní.

Dôkazné bremeno o dôvodnom podozrení z uzavretia dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej hospodársku súťaž leží na verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. Voľba dôkazných prostriedkov a ich získanie je ponechané na (verejnom) obstarávateľovi. Každý úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ale aj rôznych dohľadových a kontrolných orgánov vo verejnom obstarávaní, musí byť v súlade s princípom proporcionality, ktorý je základným princípom práva EÚ. Verejný (obstarávateľ) nie je vyšetrovateľom a ani nemá oprávnenia alebo kompetencie, ktorými disponuje Protimonopolný úrad.

Ak neexistujú dostatočné indície na dôvodné podozrenie z kolúzie v danom verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ by mal uplatniť princíp „favor participationis“, teda že verejného obstarávania by sa malo zúčastniť čo najviac hospodárskych

11

subjektov, a preto by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal dotknutý hospodársky subjekt (uchádzača, záujemcu) vylúčiť z daného verejného obstarávania z dôvodu podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

Prostredníctvom upresnenej právnej úpravy § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní je tiež riešená otázka účasti vzájomne majetkovo, zmluvne alebo personálne prepojených hospodárskych subjektov (uchádzačov, záujemcov) vo verejnom obstarávaní. Predmetný dôvod vylúčenia sa teda vzťahuje aj na situáciu, keď dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž uzavreli hospodárske subjekty patriace do tej istej ekonomickej skupiny (napr. dve dcérske obchodné spoločnosti vlastnené rovnakou materskou obchodnou spoločnosťou). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudky vo veci C-538/07, Assitur alebo vo veci C-531/16, Ecoservice projektai) však nie je možné automaticky vylúčiť uchádzača z verejného obstarávania len preto, že je majetkovo prepojený (patrí do rovnakej ekonomickej skupiny) s iným uchádzačom, ktorý tiež podal ponuku v tom istom verejnom obstarávaní. Iba samotná skutočnosť, že určití uchádzači sú majetkovo, zmluvne alebo personálne prepojení nemôže odôvodniť ich vylúčenie z verejného obstarávania. Takýmto dôvodom vylúčenia však môže byť dohoda medzi týmito uchádzačmi, ktorá narúša alebo obmedzuje hospodársku súťaž.

Majetkové, zmluvné alebo personálne prepojenie medzi uchádzačmi alebo záujemcami samozrejme môže byť pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa dôvodom k tomu, aby preskúmal takéto prepojenia, ktoré môžu byť spolu s ďalšími indíciami súčasťou „dôvodného podozrenia“ o uzavretí dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej hospodársku súťaž s následkom vylúčenia uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania.

Pokiaľ je teda vzťah medzi uchádzačmi taký, že vedie k predpokladu, že títo uchádzači jednali pri predkladaní svojich ponúk koordinovane, verejný obstarávateľ sa môže takýchto napr. majetkovo prepojených uchádzačov dopytovať (podľa § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní) na povahu ich prepojenia a v zmysle princípu proporcionality požadovať dodatočné informácie ako aj uistenie, že ich ponuky sú skutočne samostatné a nezávislé.

Dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní by napríklad mohol nastať, keď by bolo zistené, že obsah ponúk predložených majetkovo prepojenými uchádzačmi bol „nariadený“ od ich spoločnej materskej obchodnej spoločnosti, hoci inak tieto ponuky nemuseli vykazovať žiadne stupne podobnosti a ani iné rizikové indície poukazujúce na ich možnú koordináciu.

V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že na daný dôvod vylúčenia podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní sa vzťahuje tzv. samoočisťovací mechanizmus podľa § 40 ods. 8 a ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní, a teda záujemca alebo uchádzač je oprávnený verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať, že prijal dostatočné opatrenia na vykonanie nápravy, pričom verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ posúdi ich dostatočnosť.

12

Ako prevenciu kolúzie vo verejnom obstarávaní je možné odporúčať maximalizáciu počtu potenciálnych uchádzačov, pretože vo všeobecnosti platí, že koordinácia medzi uchádzačmi, ako aj systém vynútenia plnenia kolúznej dohody, sú omnoho náročnejšie pri vyššom počte uchádzačov. Odporúča sa tiež v súťažných podkladoch upozorniť záujemcov a uchádzačov na následky a sankcie možného kolúzneho správania (podľa zákona o verejnom obstarávaní, zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov, zákona č. 350/2016 Z. z. o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže alebo Trestného zákona).

Najmä pri väčších zákazkách sa tiež odporúča, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov, aby podpísali čestné vyhlásenie o nezávislom stanovení ponuky, a teda že ich ponuky boli vypracované samostatne a nezávisle, že nekomunikovali s konkurentmi o cene, predkladaní ponuky alebo podmienkach ponuky, vrátane kvality a množstva tovaru, služieb alebo stavebných prác, a ani v tejto súvislosti neuzavreli žiadnu zmluvu, dojednanie alebo dohovor. Ani vyžadovanie čestného vyhlásenia o nezávislom stanovení ponuky od uchádzačov, však verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa nezbavuje zodpovednosti skúmať a preverovať v potrebnom rozsahu v súlade s princípom proporcionality, či uchádzač alebo záujemca uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž.

K bodu 20

Uplatnenie tzv. samoočisťovacieho mechanizmu musí byť aktívnym dialógom z obidvoch strán. Teda uchádzač alebo záujemca nemôže predkladať len dôkazy v podobe opatrení na vykonanie nápravy, ktoré mu vyhovujú, ale je povinný komplexne objasniť dotknuté skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, tak ako to vyplýva (okrem iného) z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-124/17, Vossloh.

K bodu 21

Doterajšie ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní sa dostáva do kolízie s právom EÚ (najmä s judikatúrou SD EÚ – napr. rozsudky C-538/07 a C-531/16), keďže vytvára nevyvrátiteľnú domnienku kolúzie vo verejnom obstarávaní pokiaľ uchádzač predložil ponuku samostatne a zároveň ako člen skupiny dodávateľov. Doterajšie ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní teda vedie k automatickému vylúčeniu z verejného obstarávania, bez možnosti preukázania opaku zo strany dotknutého uchádzača. Pravidlo, že uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku je však potrebné zachovať. Zároveň sa do zákona o verejnom obstarávaní dopĺňa pravidlo, ktoré uplatňuje verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ak uchádzač predloží viac ponúk v tom istom verejnom obstarávaní. Toto pravidlo je založené na princípe akceptovania ponuky, ktorá bola v lehote na predkladanie ponúk predložená ako posledná, pričom sa však toto pravidlo nevzťahuje na situáciu, ak konkrétny uchádzač predloží ponuku a zároveň je tento uchádzač v tom istom verejnom obstarávaní členom skupiny dodávateľov, ktorá predloží ponuku, nakoľko v tejto situácií sa statusovo nejedná o ponuky toho istého uchádzača. V kontexte úpravy uvedeného pravidla nie je vylúčené, aby napríklad

13

funkcionalita elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu vyžadovala pred predložením novej ponuky v lehote na predkladanie ponúk späťvzatie pôvodnej ponuky.

K bodu 22

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje pravidlo na účely prijímania rozhodnutí komisie pri vyhodnocovaní ponúk. Navrhované znenie nevyžaduje na účely vyhodnotenia ponúk fyzickú prítomnosť členov komisie na jednom mieste v rovnakom čase. Navrhované znenie zároveň viac reflektuje elektronizáciu verejného obstarávania.

K bodu 23

V súvislosti s elektronizáciou verejného obstarávania sa v navrhovanom ustanovení vymedzujú pravidlá pre otváranie ponúk v prípade ak sa predkladajú prostredníctvom elektronického prostriedku. V prípade elektronického predkladania ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ otvára ponuky ich sprístupnením v stanovenom rozsahu prostredníctvom funkcionality elektronického prostriedku. Z dôvodu uplatnenia pripomienok zo strany verejných obstarávateľov a podnikateľského sektora sa za účelom eliminácie možnej kolúzie vo verejnom obstarávaní navrhuje zredukovať rozsah zverejňovaných informácií v tomto štádiu verejného obstarávania, konkrétne sa navrhuje obmedziť zverejnenie identifikácie uchádzačov, ktorí predložili ponuku. V nadväznosti na uvedené však v kontexte zabezpečenia transparentnosti zostali zachované informačné povinnosti v profile.

K bodu 24

Z dôvodu odstraňovania národného goldplatingu sa navrhuje vypustiť povinnosť zdôvodňovať uzavretie zmluvy v prípade predloženia jednej ponuky. Táto informačná povinnosť má v kontexte jej povahy a výpovednej hodnoty charakter „odôvodňovania pre odôvodnenie“ v dôsledku čoho sa v aplikačnej praxi aplikuje rýdzo mechanicky a viacmenej dochádza len k recyklovaniu identických odôvodnení.

K bodom 25 a 26

Z dôvodu zamedzenia kolúzie medzi hospodárskymi subjektmi kvalifikovanými v dynamickom nákupnom systéme sa navrhuje neverejné otváranie ponúk a nezverejňovanie zápisníc z otvárania ponúk v prípade zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému. Z uvedeného dôvodu sa taktiež navrhuje v prípade zákaziek zadávaných prostredníctvom dynamického nákupného systému obmedziť zverejňovanie predložených ponúk, zápisnicu z otvárania ponúk a zápisnicu z vyhodnotenia ponúk v profile.

K bodu 27

Za účelom systematického zjednotenia právnej úpravy pre posielanie súhrnných správ sa z dôvodu úpravy pravidiel pre posielanie súhrnnej správy podľa § 10 ods. 10 navrhuje zhodne upraviť aj pravidlá pre posielanie súhrnnej správy o zákazkách zadaných podľa § 109 a 110. Na rozdiel od súčasnej úpravy sa budú v rámci predmetných súhrnných správ sumarizovať podlimitné zákazky zadané prostredníctvom elektronického trhoviska a to bez ohľadu na ich zmluvnú cenu. Súčasná právna úprava upravuje túto povinnosť na zákazky zadané podľa § 109 a 110 ak je ich zmluvná cena vyššia ako 5000 Eur, čo vytvára legislatívnu duplicitu s úpravou

14

zasielania súhrnných správ v prípade zákaziek s nízkou hodnotou. Navrhovaným znením by sa mala táto diskrepancia odstrániť. Taktiež sa navrhuje úprava periodicity tejto zverejňovacej povinnosti zo súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok. Zároveň sa explicitne vymedzuje možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. V rámci navrhovaného znenia sa taktiež rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať.

K bodu 28

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 40 ods. 6 písm. g).

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 40 ods. 6 písm. g).

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava za účelom jasnejšieho vyprecizovania aplikácie § 40 v rámci úpravy podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska. Súčasná právna úprava vymedzuje povinnosť posudzovať dôvody na vylúčenie upravené v § 40 ods. 6 len odkazom na toto ustanovenie. Navrhovaná právna úprava za účelom jasnejšieho vymedzenia explicitne upravuje aj textáciu, že verejný obstarávateľ je povinný posudzovať dôvody na vylúčenie podľa § 40 ods. 6. V súvislosti s dôvodom na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. g) sa upravuje pri podlimitných zákazkách diskrečná právomoc verejného obstarávateľa pre použitie tohto dôvodu na vylúčenie.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona.

K bodu 33 a 34

Navrhovanou úpravou sa zavádzajú osobitné pravidlá pre predkladanie ponúk v inom ako štátnom jazyku v rámci zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami.

K bodu 35

V nadväznosti na úpravu dôvodu vylúčenia podľa § 40 ods. 6 písm. g) sa pri zákazkách s nízkou hodnotou navrhuje úprava, ktorá bude umožňovať verejnému obstarávateľovi odmietnuť uzavrieť zmluvu s uchádzačom, u ktorého má na základe dôveryhodných informácií dôvodné podozrenie, že dotknutý uchádzač uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ tak môže uzavrieť zmluvu s nasledujúcim uchádzačom v poradí, a to pri zachovaní požiadaviek uvedených v § 117 zákona o verejnom obstarávaní.

15

K bodom 36 a 37

Za účelom systematického zjednotenia právnej úpravy pre posielanie súhrnných správ sa z dôvodu úpravy pravidiel pre posielanie súhrnnej správy podľa § 10 ods. 10 navrhuje zhodne upraviť aj pravidlá pre posielanie súhrnnej správy o zákazkách s nízkymi hodnotami a súhrnnej správy o podlimitných koncesiách. Navrhovaná úprava koriguje periodicitu tejto zverejňovacej povinnosti zo súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok. Zároveň sa explicitne vymedzuje možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. V rámci navrhovaného znenia sa taktiež rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať. Navrhovaným ustanovením sa zároveň v intenciách všeobecnej úpravy § 24 dĺžka lehoty uchovávania dokumentácie pri podlimitných koncesiách predlžuje na 10 rokov.

K bodu 38

V rámci demonštratívneho výpočtu vecného zamerania súťaže návrhov sa dopĺňa aj oblasť informačno-komunikačných technológií.

K bodu 39

V rámci úpravy pravidiel pre súťaž návrhov sa navrhuje v prípade ak na súťaž návrhov nadväzuje zadanie zákazky na poskytnutie služby priamym rokovacím konaní podľa § 81 písm. h) alebo § 98 ods. 1 písm. i) možnosť si stanoviť v rámci súťaže návrhov podmienky účasti podľa § § 32 až 34 a to z dôvodu, že z pohľadu legislatívnej systematiky je súťaž návrhov upravená v rámci samostatnej časti zákona, ktorá nie je systematicky „prelinkovaná“ s druhou časťou zákona. V prípade ak na súťaž návrhov nadväzuje zadanie zákazky priamym rokovacím konaním sa javí ako praktickejšie a vhodnejšie stanovovať a vyhodnocovať podmienky účasti už v rámci súťaže návrhov Uvedené umožňuje predísť situácií, aby súťaž návrhov vyhral hospodársky subjekt, ktorý napríklad nie je oprávnený poskytovať služby, ktoré majú byť predmetom zákazky zadanej nasledujúcim priamym rokovacím konaním. V rámci navrhovaného ustanovenia sa osobitne pre súťaž návrhov upravuje možnosť účastníka súťaže návrhov nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti jednotným európskym dokumentom alebo čestným vyhlásením. Na rozdiel od zadávania zákaziek, kde jednotný európsky dokument predstavuje doklad, ktorým sa predbežne nahrádzajú doklady, navrhovaná úprava vymedzuje jednotný európsky dokument alebo čestné vyhlásenie na účely súťaže návrhov ako náhradu za doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti. V tejto súvislosti sa však upravuje pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa možnosť na účely zabezpečenia riadneho priebehu súťaže návrhov si vyžiadať doklady nahradené jednotným európskym dokumentom alebo čestným vyhlásením.

K bodu 40

Navrhovaným ustanovením sa upravuje pravidlo kreovania poroty v prípade ak ide o súťaž návrhov v oblasti informačno-komunikačných technológií,