Dôvodová správaI.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky nezaradená poslankyňa Mgr. PaedDr. Martina Šimkovičová.
Hlavným cieľom legislatívneho návrhu je precizovanie zákonných ustanovení o neodkladných opatreniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktorých absencia sa v praxi javí ako signifikantná a vylúčenie ustanovenia § 209 CSP o súkromných znaleckých posudkoch vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorého subsidiárne použitie sa naopak v praxi ukázalo ako nevhodné a markantne porušujúce záujem maloletého dieťaťa. Ďalším cieľom je upraviť niektoré zákonné ustanovenia, čím sa odstránia najmä aplikačné nedostatky, ktoré vyplynuli zo súdnej praxe a zrýchli sa rozhodovanie v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku.
Legislatívny návrh vychádza z prirodzenej nutnosti poskytovať zvýšenú ochranu maloletým deťom, ako slabším subjektom a konať v súlade s ich najlepším záujmom.
V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu sa bežne v priebehu konania, najmä v priebehu dokazovania, menia návrhy účastníkov či už ohľadom výšky výživného, styku a pod.
Z dikcie aktuálneho znenia § 28 CMP vyplýva, že o každej takejto zmene by malo byť rozhodnuté uznesením. V konaniach, v ktorých súd môže začať aj bez návrhu, a nie je pri rozhodovaní viazaný návrhom, to nemá opodstatnenie. Vzhľadom na uvedené, za účelom zrýchlenia konania a predídenia možným procesným chybám súdov v prípade, že opomenú rozhodnúť o každej zmene návrhu uznesením, je potrebné, aby sa znenie predmetného ustanovenia upravilo tak, že súdy budú povinné postupovať podľa predmetného ustanovenia iba v konaniach, ktoré možno začať len na návrh.
Civilný mimosporový poriadok upravuje v ustanovení § 29 povinnosť súdu zastaviť konanie za splnenia konkrétnych zákonných podmienok. Predmetné ustanovenie však opomína prípady, keď konanie začne bez návrhu a pominú dôvody na jeho pokračovanie. Vzhľadom na uvedené je potrebné doplniť predmetné ustanovenie o odsek 4, aby sa legislatívne upravila aj možnosť resp. povinnosť súdu zastaviť aj konanie začaté ex officio.
V ustanovení § 42 CMP je upravená lehota na vyhotovenie a odoslanie rozhodnutia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, a to do 10 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku. Zo súdnej praxe vyplýva potreba túto lehotu predĺžiť, nakoľko je neprimerane krátka vzhľadom na množstvo týchto konaní a ich náročnosť sa odzrkadľuje v kvalite vyhotovených rozhodnutí. Ak napríklad sudca rozhodne vec vo štvrtok, 10 dní uplynie nasledujúcu nedeľu. Reálne to je len 6 pracovných dní, z ktorých dva dni pojednáva, a teda na vyhotovenie a odoslanie rozhodnutia, ktoré vyhlásil vo štvrtok, má reálne len 4 pracovné dni. Ak do toho zasiahnu sviatky či seminár sudcu, táto doba sa ešte skráti. Sudca pritom rozhodne v priemere 10 vecí týždenne.