D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár, Milan Krajniak, Petra Krištúfková, Peter Pčolinský, Adriana Pčolinská, Peter Štarchoň, Zuzana Šebová, Ľudovít Goga.

Každoročne sa stretávame s informáciami o výsledku kontrol, dozorov a dohľadov, z ktorých vyplýva, že štát utrpel vysoké škody zlým rozhodnutím, klientelizmom pri uzatváraní transakcií v jeho mene konkrétnymi osobami niektorých ministerstiev alebo iných ústredných orgánov štátnej správy, ako aj územnej samosprávy v prospech konkrétnej osoby. Aj napriek prijímaným opatreniam reálne nehrozí týmto osobám, aby takto vzniknuté škody mali tieto osoby povinnosť štátu nahradiť.

Súčasne platný zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zakladá zodpovednosť spôsobenú tak orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, ako aj zodpovednosť spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Podľa nášho názoru v súčasne platnom zákone však absentuje zodpovednosť verejného činiteľa za škodu, spôsobenú štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejným majetkom.

Cieľom návrhu zákona je rozšíriť okruh zodpovedných za škodu spôsobenú štátu alebo územnej samospráve pri nakladaní s verejným majetkom o verejných činiteľov a to zavedením ich hmotnej zodpovednosti za porušenie ich povinnosti pristupovať k verejným zdrojom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára. V návrhu zákona sa zavádza možnosť úhrady škody poisťovňou, ktorú spôsobil verejný činiteľ pri nakladaní s verejným majetkom, ak má verejný funkcionár pre prípad vzniku zodpovednosti za tento typ škody uzavretú poistnú zmluvu, ako aj povinnosť generálneho prokurátora podať v mene štátu alebo územnej samosprávy žalobu o náhradu takejto škody spôsobenú verejným činiteľom.

Predkladaný návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa rozšírenie predmetu úpravy návrhu zákona zavedením zodpovednosti verejného činiteľa za škodu, ktorú spôsobil štátu alebo územnej samospráve.

K bodu 2

Na účely tohto zákona sa definujú pojmy verejný činiteľ a verený majetok.

K bodu 3

Navrhuje sa stanovenie zodpovednosti verejného činiteľa pri výkone verejnej moci súvisiacej s nakladaním s verejným majetkom. Podľa tohto ustanovenia má verejný činiteľ povinnosť nakladať s verejným majetkom s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom jeho použitia.

Zodpovednosť za porušenie tejto povinnosti verejnému činiteľovi vzniká, ak vedel, že tým môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí.

Navrhuje sa pre verejného činiteľa možnosť zbavenia sa zodpovednosti za škodu na verejnom majetku v prípade, ak verejný činiteľ objektívne nemohol konať inak, ako konal, pretože bol pri svojom konaní viazaný právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu aplikácie práva a ak by konal inak, konal by v rozpore s týmto predpisom alebo rozhodnutím.

Návrh zákona upravuje tiež prípady spoločnej zodpovednosti verejných činiteľov v prípade, ak sa na právnom úkone, vedúcom k vzniku škody, podieľalo viac verejných činiteľov. Zbavenie sa zodpovednosti v takomto prípade sa navrhuje upraviť len vo vzťahu k rozhodovaniu kolektívneho orgánu a vo vzťahu k osobám, ktoré pri rozhodovaní hlasovali proti vykonaniu úkonu a rovnako pre prípady, kde síce došlo ku konaniu viacerých verejných činiteľov, ale len konanie niektorých z nich sa vyžadovalo na platnosť samotného úkonu.

Navrhuje sa, aby vo veci uplatnenia nároku na náhradu škody konal generálny prokurátor na základe právoplatného rozhodnutia o porušení povinnosti pri nakladaní a správe majetku. Výnimky z tohto pravidla sa navrhujú ustanoviť v dvoch prípadoch – ak ide o výsledky kontroly či dozoru, proti ktorým nie je prípustný prostriedok nápravy alebo ak samotnú kontrolu plnenia povinností nie je podľa platného práva oprávnený vykonať žiaden orgán. Zisťovanie porušenia povinnosti bude v týchto dvoch prípadoch vecou súdu.

K bodu 4

Navrhuje sa možnosť pre verejného funkcionára uzavrieť zmluvu s poisťovňou za zodpovednosť za škodu spôsobenú na verejnom majetku podobne, ako pri poistení zodpovednosti advokátov, notárov a exekútorov za škodu spôsobenú pri výkone advokácie.

V prípade existencie poistného vzťahu musí návrhu na začatie konania o náhradu škody predchádzať rokovanie s poisťovňou o tejto náhrade.

K bodu 5

Vylúčenie možnosti žiadať nemajetkovú ujmu je odôvodnené tým, že v prípade tohto druhu zodpovednosti je poškodeným štát, resp. územná samospráva a dostačujúcou je náhrada škody.

K bodu 6

Navrhuje sa upraviť objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody. Dôvodom je najmä skutočnosť, že v prípade tejto zodpovednosti nie je poškodený priamym účastníkom konania, ktorým bola škoda spôsobená, ako je tomu pri nezákonnom rozhodnutí, či nesprávnom úradnom postupe. Z tohto dôvodu je vylúčená, resp. ťažko aplikovateľná subjektívna premlčacia lehota.

K čl. II

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje ustanoviť na 1. január 2020.