Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

💧 Transpozícia práva EÚ

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (ďalej len „smernica“)

Termín začiatku a ukončenia PPK

28.03. - 11.04.2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

03.06. – 21.06.2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

21.08.2019

2. Definícia problému

Navrhovaná právna úprava reaguje hlavne na nasledujúce dva základné okruhy problémov:

▪reforma obchodného registra (realizácia niektorých opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra schválených vládou Slovenskej republiky uznesením č. 167 z 20. apríla 2018),

▪likvidácia obchodných spoločností a družstiev, ktorá nevyhnutne súvisí a nadväzuje na zmeny navrhované pri súvisiacich ustanoveniach Obchodného zákonníka o zrušovaní a zániku obchodných spoločností a družstiev, ktoré sa navrhujú vo vzťahu k realizovanej reforme obchodného registra.

3. Ciele a výsledný stav

Navrhovaná právna úprava má hlavne za cieľ:

▪upraviť rozsah zapisovaných subjektov do obchodného registra tak, aby tento verejný register poskytoval aktuálne informácie o obchodných spoločnostiach a o zapísaných právnických osobách,

▪rozšíriť rozsah údajov zapisovaných o osobách do obchodného registra tak, aby bola možná ich jednoznačná identifikácia v informačných systémoch verejnej správy,

▪zefektívniť zápisy do obchodného registra zavedením výlučného elektronického spôsobu podávania návrhov na zápis údajov do obchodného registra, na zápis zmeny zapísaných údajov do obchodného registra a na výmaz zapísaných údajov z obchodného registra (ďalej len „návrh na zápis údajov do obchodného registra“); čo má za následok nemožnosť priameho podávania listinných návrhov na zápis údajov do obchodného registra,

▪realizovať špecifické zákonné opatrenia smerujúce k výmazu tých zapísaných subjektov, ktoré dlhodobo neplnia svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k obchodnému registru a iným orgánom štátnej moci (tzv. neaktívne, resp. mŕtve spoločnosti, spoločnosti, ktoré doposiaľ nemajú vykonanú premenu menovitých hodnôt vkladov a základného imania na menu euro atď.),

▪realizovať špecifické zákonné opatrenia súvisiace s vylúčením možnosti dobrovoľného zápisu fyzickej osoby – podnikateľa do obchodného registra,

▪realizovať špecifické zákonné opatrenia smerujúce k aktualizácii zapísaných údajov o podnikoch zahraničných právnických osôb, organizačných zložkách podnikov zahraničných právnických osôb a organizačných zložkách podnikov slovenských právnických osôb v obchodnom registri,

▪nastaviť súčasné pravidlá zrušovania a zániku obchodných spoločností a družstiev tak, aby bol tento proces vedený efektívne a hospodárne,

▪novoupraviť, zjednodušiť a zefektívniť proces likvidácie obchodnej spoločnosti alebo družstva,

▪novoupraviť proces dodatočnej likvidácie obchodnej spoločnosti alebo družstva,

▪upraviť a vykonať zmeny v súvisiacich osobitných právnych predpisoch.

4. Dotknuté subjekty

Podnikatelia (právnické osoby, fyzické osoby), registrové súdy, ďalšie subjekty zapisované do obchodného registra a orgány verejnej moci vedúce či spravujúce príslušné registre a elektronické schránky.

5. Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia boli posudzované v súvislosti s národným projektom „Obchodný register a životné situácie podnikateľov“ a rovnako aj v priebehu medzirezortného pripomienkového konania k nelegislatívnemu materiálu s názvom: Návrh opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra (bližšie pozri dokumenty z rokovania vlády Slovenskej republiky zo dňa 20. apríla 2018).

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno ✉ Nie

Predkladaný materiál si vzhľadom na komplexnosť regulácie vyžiada prijatie:

▪nového vykonávacieho predpisu pre úpravu otázok likvidácie obchodných spoločností a družstiev, ktorý bude podrobnejšie upravovať hlavne nasledujúce okruhy:

➢preddavok likvidátora za výkon funkcie,

➢odmena likvidátora za výkon funkcie a úhrada výdavkov spojených s likvidáciou.

Návrh vykonávacieho predpisu je súčasťou predkladaného legislatívneho materiálu.

▪nového vykonávacieho predpisu, ktorým sa ustanoví vzor tlačiva na podanie návrhu na zápis, ktorým sa potvrdia zapísané údaje o podniku zahraničnej právnickej osoby, organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby a organizačnej zložke podniku slovenskej právnickej osoby v obchodnom registri,

Návrh vykonávacieho predpisu je súčasťou predkladaného legislatívneho materiálu.

▪novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť.

Návrh vykonávacieho predpisu je súčasťou predkladaného legislatívneho materiálu.

7. Transpozícia práva EÚ

Predkladaným návrhom zákona dochádza k transpozícii práva EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v súvislosti s opatrením na výlučne elektronickú podobu návrhov na zápis údajov do obchodného registra (v terminológii smernice „dokumentov a údajov „odovzdávaných“ obchodnému registru“). Bližšie pozri čl. 16 ods. 3 pododsek 2 druhá veta smernice, na základe ktorého Slovenská republika využíva ponúknutú opciu. Vo zvyšnom rozsahu zostáva už skôr vykonaná transpozícia smernice nezmenená, preto aj priložená tabuľka zhody uvádza len dotknuté ustanovenie smernice, pri ktorom sa predloženým návrhom zákona navrhuje využiť opcia pre členský štát.

Ako uviedol predkladateľ skôr, vzhľadom na skutočnosť, že daná smernica je na úrovni EÚ výsledkom legislatívneho procesu kodifikácie viacerých skorších smerníc z oblasti práva obchodných spoločností do jedného právne záväzného aktu EÚ (v podmienkach Slovenskej republiky proces porovnateľný s vyhotovením úplného znenia zákona), nezakladá pre členské štáty vo zvyšnom rozsahu povinnosť transpozície do národného právneho poriadku, keďže táto bola členským štátom zabezpečená už skôr (v zmysle príslušných transpozičných termínov vyplývajúcich z jednotlivých aktov EÚ). V závere je potrebné uviesť, že nakoľko ide o zmenu už existujúcej národnej transpozičnej úpravy (momentálne je otázka podoby návrhu na zápis údajov do obchodného registra výlučne otázkou voľby „navrhovateľa“ ), nepredpokladajú sa v danom rozsahu novej právnej úpravy zásadné dopady na exitujúcu infraštruktúru informačných systémov, a teda ani zásadný dopad na rozpočet verejnej správy. Bližšie k dopadom pozri jednotlivé pripojené analýzy. Využite opcie nemožno vzhľadom na vývoj podávania návrhov na zápis údajov do obchodného registra vnímať ako zavedenie menej priaznivej regulácie. V súčasnosti sa viac ako 90 % návrhov na zápis údajov do obchodného registra podáva elektronickými prostriedkami. Zavedením výlučne elektronickej formy podávania návrhov na zápis údajov do obchodného registra nevylučuje využitie služieb Jednotného kontaktného miesta, ktoré okrem iných zahŕňajú aj podania do obchodného registra. Jednotné kontaktné miesto zabezpečí doručenie návrhu na zápis údajov do obchodného registra a jeho príloh registrovému súdu uvedenému v návrhu v elektronickej podobe. Zapisovanej osobe tak aj naďalej zostáva možnosť obrátiť sa na Jednotné kontaktné miesto s návrhom na zápis údajov do obchodného registra v listinnej podobe.

8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účelnosti nepovažuje predkladateľ za potrebné, nakoľko z aplikačnej praxe sú známe dlhodobé problémy, ktoré odôvodňujú potrebu navrhovaných zmien a doplnení.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Sociálne vplyvy

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

Pozitívne vplyvy predmetnej regulácie na podnikateľské prostredie ako aj na lepší a kvalitnejší výkon štátnej správy (ktoré sú bližšie popísané v osobitnej časti dôvodovej správy pri odôvodnení jednotlivých novelizačných bodov) predkladateľ identifikoval najmä v nasledujúcich oblastiach:

▪vyčistenie „podnikateľského prostredia“ od tzv. mŕtvych spoločností, ktoré je spôsobilé prispieť k

➢zlepšeniu a stransparentneniu podnikateľského prostredia,

➢poskytnutiu reálnejšieho obrazu skladby slovenského podnikateľského prostredia, a teda aj zreálneniu štatistických údajov, ktoré sú rozhodné pre činnosť štátnych orgánov v rôznych sledovaných oblastiach,

➢efektívnej migrácii dát v rámci plánovaného budovania novej infraštruktúry obchodného registra,

▪zlepšenie a zefektívnenie fungovania obchodného registra, predovšetkým v oblasti elektronizácie procesov smerujúcich k zapísaniu údajov do obchodného registra, zmien zapísaných údajov a ich prípadného výmazu a referencovaním vybraných údajov oproti národným referenčným registrom; pričom sa predpokladá a očakáva, že uvedená elektronizácia procesov povedie aj k zefektívneniu interných procesov súvisiacich so spracovaním a pridelením podania na strane registrových súdov, čo môže mať nepriamy vplyv aj na rýchlosť vybavenia podania,

▪komplexnej novej právnej úprave procesu zrušovania obchodných spoločností a ich likvidácie, ktorá je spôsobilá vyriešiť dlhodobé aplikačné problémy a zefektívniť proces likvidácie, a tiež prispieť k efektívnej migrácii dát v rámci plánovaného budovania novej infraštruktúry obchodného registra,

▪odstránenie vybraných aplikačných problémov (napr. zlepšenie prepojenia likvidácií s konkurzným konaním),

▪a ďalšie, ktoré sú podrobnejšie popísané pri odôvodnení jednotlivých novelizačných bodov v osobitnej časti dôvodovej správy.

Negatívne vplyvy predmetnej regulácie na podnikateľské prostredie predkladateľ identifikoval najmä v nasledujúcich oblastiach:

▪povinnosti zložiť preddavok na likvidáciu v sume určenej všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

▪právnej úpravy „prepadnutia“ majetkových hodnôt spoločnosti do vlastníctva štátu v prípade márneho uplynutia 4ročnej lehoty (plynúcej od výmazu spoločnosti z obchodného registra bez právneho nástupcu) pre podanie návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie majetku spoločnosti,

▪jednorazových „notifikačných“ povinnostiach súvisiacich s potrebou aktualizácie zapísaných údajov o podniku zahraničnej právnickej osoby, organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby a organizačnej zložke podniku slovenskej právnickej osoby v obchodnom registri z dôvodu potreby efektívnej migrácie dát v rámci plánovaného budovania novej infraštruktúry obchodného registra,

▪a ďalšie.

Vo vzťahu k uvádzaným negatívnym dopadom považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že tieto nie je možné bez ďalšieho považovať primárne za negatívne. Napríklad v prípade preddavku na likvidáciu síce ide o úpravu, ktorá doposiaľ neexistovala, a teda sa môže javiť ako zakladajúca negatívny vplyv, v konečnom dôsledku však je spôsobilá zabezpečiť efektívne, včasné a účinné vedenie a ukončenie procesu likvidácie spoločnosti, ktoré následne povedie k skoršiemu uspokojeniu nárokov veriteľov a taktiež zabezpečí v nevyhnutnej miere aj záujem na zabezpečení odmeny pre likvidátora v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Dotknuté opatrenie tak síce založí požiadavku na „zloženie“ sumy zodpovedajúcej preddavku na likvidáciu do notárskej úschovy, avšak uvedené peňažné prostriedky zabezpečia krytie oprávnených nárokov likvidátora (odmena a náhrada nákladov), teda nie

je možné ich považovať za neodôvodnené. Už podľa súčasnej platnej a účinnej právnej úpravy likvidácie vzniká likvidátorovi nárok na odmenu a náhradu primeraných nákladov, ktorá môže byť predmetom dohody (v prípade likvidátora ustanoveného spoločníkmi), alebo ju určí uznesením súd, a to na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 562/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora v znení vyhlášky č. 533/2008 Z. z. (v prípade likvidátora ustanoveného súdom, alebo likvidátora ustanoveného spoločníkmi, ak nedôjde k dohode o odmene). Uvedený princíp rovnako platí aj vo vzťahu k ostatným označeným „negatívnym“ vplyvom navrhovanej regulácie na podnikateľské prostredie.

11. Kontakt na spracovateľa

Za sekciu legislatívy:

JUDr. Anna Kovaľová, tel.: 02/888 91 125, mail:

anna.kovalova1@justice.sk

Za sekciu civilného práva:

JUDr. Viera Gaschová Bačová, tel.: 02/888 91 143, mail:

vierka.bacova@justice.sk

JUDr. Martin Lohazer , tel.: 02/ 888 91 383, mail:

martin.lohazer@justice.sk

12. Zdroje

Predkladateľ spracoval predkladaný materiál na podklade podnetov aplikačnej praxe, neformálnych konzultácií a výstupov z činnosti zriadenej pracovnej skupiny pre reformu obchodného registra a konzultácií s niektorými vybranými subjektmi (súdy Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky).

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

VYHODNOTENIE PRIPOMIENOK:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, rozpočtovo zabezpečený.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je v tabuľke č. 1 uvedený iba negatívny vplyv v súvislosti s informačným systémom Obchodného registra – Corwin v sume 1 350 432 eur v roku 2020, pozitívny a negatívny vplyv vyplývajúci zo súdnych poplatkov uvedený nie je, pričom na str. 3 je uvedená približná kvantifikácia. Komisia žiada doplniť tabuľku č. 1 aj o tieto vplyvy (aspoň kvalifikovaným odhadom).

V doložke vybraných vplyvov je označený rozpočtovo zabezpečený vplyv, pričom v tabuľke č. 1 je celá suma výdavkov uvedená ako rozpočtovo nekrytý vplyv. Zároveň sa v časti 2.1.1. uvádza, že „Negatívny vplyv na rozpočet kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR bude potrebné zohľadniť v návrhu príslušnej rozpočtovej kapitoly štátneho rozpočtu na rok 2020“. Súčasne sa na str. 3 uvádza, že „Analýza vplyvov na zmeny Informačného systému elektronických služieb obchodného registra (isvs_241) a Informačného systému súdov – Súdny manažment (isvs_255) bude predložená v rámci medzirezortného pripomienkového konania“. Uvedené vplyvy Komisia žiada kvantifikovať už v tejto etape legislatívneho procesu, nakoľko v analýze vplyvov by mali byť uvedené všetky vplyvy vyplývajúce z materiálu.

Akékoľvek negatívne vplyvy vyplývajúce z predloženého návrhu Komisia žiada zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol bez dodatočných nárokov na štátny rozpočet. V nadväznosti na uvedené je potrebné upraviť analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy tak, aby z nej nevyplýval rozpočtovo nekrytý vplyv.

Vyhodnotenie pripomienky - pripomienka neakceptovaná:

Predkladateľ neakceptoval vznesenú pripomienku na pokrytie výdavkov vyplývajúcich z vypracovanej analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy v rámci schválených limitov rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bez dodatočných nárokov na štátny rozpočet s odôvodnením, že nakoľko ide o vplyvy vyvolané uznesením vlády Slovenskej republiky č. 167 z 20.4.2018 a úlohami z neho vyplývajúcimi, ktoré doposiaľ neboli v kapitole spravodlivosti rozpočtovo zabezpečené, nie je možné tieto bez dodatočných požiadaviek naplniť. V tejto súvislosti predkladateľ vyvolá potrebné rokovania s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Predkladateľ v časti 3.3.1. Priame finančné náklady v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie uvádza, že „navrhuje vypustiť výnimka zo zníženia sadzby súdneho poplatku vo veciach obchodného registra“, pričom v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie uvádza sumu „0“ s odôvodnením „nedostupnosť potrebných vstupných štatistických údajov k počtu konkrétnych sledovaných „aktivít““. Komisia má za to, že ak dôsledkom tejto zmeny bude napr. skutočnosť, že doposiaľ zápis s.r.o. elektronickou formou predstavoval náklad polovičného poplatku 150 € a po novom to bude 300 €, že by mal predkladateľ formou modelovej situácie (napr. výberu 3 najčastejších spoplatnených konaní v rámci Obchodného registra) vyčísliť jednotkový priamy finančný

náklad na konkrétnu situáciu. Rovnako Komisia odporúča predkladateľovi, aby pracoval s dátami za r. 2018 odzrkadľujúcimi počet jednotlivých druhov zápisov v rámci Obchodného registra vykonaných elektronicky (t. j. spoplatnených 50 % sadzbou), ktorými by mal ako subjekt zodpovedný za správu Obchodného registra disponovať, a na základe nich vyčíslil aspoň predpokladaný dopad na celé podnikateľské prostredie po zavedení tejto zmeny v podobe zvýšenia poplatku o 50 % (s poznámkou, že boli použité dostupné dáta z r. 2018, ktoré odzrkadľujú súčasný trend správania sa podnikateľských subjektov). Zdôvodnenie odchýlok od vzorovej tabuľky je možné vložiť cez poznámku pod ňu.

Vyhodnotenie pripomienky - pripomienka neakceptovaná:

V súvislosti s uvedenou pripomienkou k poplatkom vo veciach obchodného registra (Položka 17 Sadzobníka súdnych poplatkov) predkladateľ považuje za potrebné uviesť, že predmetným legislatívnym materiálom nedochádza k zmene (resp. k zvýšeniu) príslušných sadzieb tak ako sa Komisia vo svojom stanovisku obáva. Nakoľko v zmysle návrhu zákona bude možný len elektronický návrh na zápis do obchodného registra, primerane uvedenému sa upravuje § 6 ods. 3 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a položka 17 Sadzobníka súdnych poplatkov (pozri novelizačný článok IV. návrhu zákona), kde sa uvádzané poplatky „ponižujú“ na sumu rovnajúcu sa v súčasnosti poskytovanej 50% zľave zo sumy doterajších poplatkov vyberaných za listinné návrhy na zápis do obchodného registra. Uvedeným návrhom sa teda garantuje v rozsahu poplatkových povinností status quo, v zmysle uvedeného návrhu zákona teda podnikatelia neutrpia žiadnu „ujmu“.

K vylúčeniu listinných návrhov na zápis do obchodného registra predkladateľa zaväzuje úloha B.2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 167 z 20.4.2018.

V bode 3.1. Dotknuté podnikateľské subjekty Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia navrhuje vynechať údaje, ktoré sa nedotýkajú podnikateľských subjektov (národné výbory) a súvisia s čistením obchodného registra, čo nemá priamy vplyv na podnikateľské prostredie. Komisia odporúča doplniť opatrenie, keď na základe formálneho nedostatku žiadosti o výmaz z obchodného registra okresný súd nevymazal spoločnosť z registra napriek skutočnosti, že tento predložil všetky potrebné doklady.

Vyhodnotenie pripomienky - pripomienka neakceptovaná:

Čistenie obchodného registra tak ako sa navrhuje nespočíva len vo výmaze „starých“ foriem evidovaných subjektov (národné výbory atď.) z príslušných databáz, ale aj vo výmaze tých zapisovaných subjektov, ktoré si nezabezpečili premenu menovitých hodnôt vkladov a základného imania zo slovenskej koruny na euro a ďalších, čo nepochybne povedie v neposlednom rade aj k stransparentneniu podnikateľského prostredia ako takého. V zmysle bodu 3.2. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov v platnom znení nie je Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „Komisia“) oprávnená v rámci hodnotenia doložky vplyvov a vypracovaných analýz vplyvov vyjadrovať sa k vecnej stránke materiálu. Na základe uvedeného predkladateľ v rámci vyhodnotenia stanoviska Komisie nezaujíma k vecným návrhom na zmenu alebo doplnenie legislatívneho materiálu konkrétny postoj.

V bode 3.3.3. Administratívne náklady Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie Komisia navrhuje v zmysle metodiky pokúsiť sa vyčísliť náklady, ktoré sú spojené s dodatočnými povinnosťami podnikateľov uvedenými v texte. V odseku 4 je potrebné v texte doplniť „navrhuje lehota štyroch....“. Komisia necháva na zváženie opatrenia pripadnutia majetkových hodnôt obchodnej spoločnosti v prospech štátu.

Vyhodnotenie pripomienky - pripomienka čiastočne akceptovaná:

Pripomienka Komisie v rozsahu jazykovej úpravy a doplnenia slova „rokov“ v odseku 4 bola akceptovaná a zapracovaná.

Predkladateľ doplnil Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie o vyčíslenie niektorých nákladov, ktoré budú spojené s dodatočnými povinnosťami podnikateľov vyplývajúcimi z niektorých povinností v kontexte novej právnej úpravy zrušenia a likvidácie obchodných spoločností. Vo vzťahu k uvádzanému vyčísleniu považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že toto nie je možné považovať za komplexné, a teda za smerodajné, nakoľko vychádza len z dostupných rozhodných vstupných štatistických parametrov, ktoré sú obmedzené (v niektorých prípadoch často len na čiastkové zložky konkrétnych povinností); totiž nie všetky „úkony“, resp. „aktivity“ sú z pohľadu príslušných správcov informačných systémov verejnej správy štatisticky sledované. Vo svetle uvedeného je potrebné uvádzané hodnoty vnímať len ako veľmi približné a odhadné.

V bode 3. Ciele a výsledný stav doložky vybraných vplyvov Komisia navrhuje zvážiť ponechanie súčasného stavu zápisov do obchodného registra aj formou listinných návrhov a to z dôvodu, že 80 % návrhov sa podáva elektronicky, pri ktorých je znížený súdny poplatok, tak to môže svedčiť o tom, že časť návrhov nie sú schopné osoby dať elektronicky, čo sa môže dotýkať aj zahraničných osôb. Výlučné podávanie návrhov elektronickou formou a vylúčenie možnosti podávania návrhov listinnou formou, Komisia navrhuje zrealizovať neskôr, keď

podiel elektronických návrhov bude viac ako 90 %.

Vyhodnotenie pripomienky - pripomienka neakceptovaná:

Predkladaný materiál je v súlade s nelegislatívnym materiálom s názvom: Návrh opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra (číslo Úradu vlády Slovenskej republiky: UV-14104/2018) schváleného vládou Slovenskej republiky uznesením č. 167 z 20. apríla 2018 a úlohou B. 2 z citovaného uznesenia. Na základe uvedeného, ale najmä vzhľadom na rastúce tendencie podávania elektronických návrhov na zápis do obchodného registra, pri ktorých predkladateľ zaznamenal za ostatné obdobie úroveň viac ako 91% podielu elektronických návrhov z celkového počtu podaní, je možné konštatovať, že elektronické služby obchodného registra sa stali dominantnými pri podávaní návrhov do obchodného registra a počet takto podaných návrhov na zápis má naďalej rastúci trend.

Vo vzťahu k zahraničným osobám je potrebné uviesť, že tieto majú už v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy (pozri § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov) možnosť požiadať o pridelenie rodného čísla za účelom zriadenia a získania prístupu do elektronickej schránky, ktorej existencia je podmienkou využívania elektronických služieb obchodného registra, prípadne naďalej budú mať možnosť využitia „služieb“ profesionálnych sprostredkovateľov (splnomocnených zástupcov na podanie elektronického návrhu do obchodného registra). V danej súvislosti si však dovoľujeme tvrdiť, že uvedené v porovnaní s celkovým prínosom navrhovaného riešenia a ním získaných úspor, má zanedbateľný dopad. Naviac zriadenie elektronickej schránky zahraničnej osobe je spôsobilé priniesť pozitívne vplyvy aj pre túto osobu spočívajúce v úsporách pri elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci.

V bode 5 Alternatívne riešenia doložky vybraných vplyvov Komisia navrhuje vyhodnotiť aj nulový variant a to ponechanie súčasného stavu bez zavádzania zmien v poplatkoch, čo vyvoláva negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Vyhodnotenie pripomienky - pripomienka neakceptovaná:

Vzhľadom na už skôr citovaný schválený nelegislatívnym materiál, uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 167 z 20.4.2018 a z neho vyplývajúce úlohy, nevidíme zmysel a prínos v posudzovaní „nultého variantu“. Naviac si predkladateľ dovoľuje upozorniť na skutočnosť, že materiál z pohľadu poplatkových povinností, nezakladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

V bode 10 Poznámky doložky vybraných vplyvov Komisia navrhuje okrem pozitívnych vplyvov charakterizovať aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie v nadväznosti na vyznačené negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie v bode 9.

Vyhodnotenie pripomienky - pripomienka akceptovaná:

Bod 10 Poznámky v doložke vybraných vplyvov bol doplnený o identifikáciu niektorých prvkov navrhovanej právnej úpravy, ktoré sú spôsobilé založiť negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

V bode 12 Zdroje doložky vybraných vplyvov Komisia navrhuje opraviť v prvej vete „podnetom“ na „podnetov“.

Vyhodnotenie pripomienky - pripomienka akceptovaná:

Pripomienka Komisie v rozsahu jazykovej úpravy a nahradenia slova „podnetom“ slovom „podnetov“ v bode 12 Zdroje v doložke vybraných vplyvov bola akceptovaná a zapracovaná.