-1-
B. Osobitná časť
K Čl. I (Obchodný zákonník)
K bodu 1 (§ 2 ods. 3)
Právna úprava vychádza z povinnosti preukazovať pri zápise do obchodného registra oprávnenie na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti, na ktorej je situované sídlo, resp. miesto podnikania. Vzhľadom na podnety z aplikačnej praxe súdov sa pridáva podmienka úradne osvedčeného podpisu vlastníka nehnuteľnosti alebo nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov na udelenom súhlase. Súhlas samozrejme nemá zmysel vyžadovať, ak je samotná spoločnosť vlastníkom nehnuteľnosti.
Súhlas nadpolovičnej väčšiny podielových spoluvlastníkov bol do úpravy doplnený na základe uplatnenej zásadnej pripomienky Republikovej únie zamestnávateľov; v tejto súvislosti však je možné konštatovať, že uvedené (aj bez výslovnej úpravy) podľa doterajšej praxe registrových súdov predstavuje všeobecne prijímaný a akceptovaný prístup.
K bodu 2 (§ 7 ods. 1 a 2)
Súčasná definícia organizačnej zložky podniku je v podstate tautologická. Typickou a terminologicky preferovanou organizačnou zložkou podniku je odštepný závod, avšak organizačná zložka podniku sa môže nazývať prirodzene aj inak ako odštepný závod. Navrhovaná právna úprava terminologicky situáciu ohľadom organizačných zložiek zjednodušuje a upúšťa od (akoby) preferovania organizačnej zložky podniku nazvanej odštepný závod. Zápis organizačnej zložky podniku do obchodného registra (už len pri právnických osobách) je fakultatívny a jeho účelom ostáva najmä „intabulácia“ poverenia vedúceho organizačnej zložky podniku konať za podnikateľa vo veciach týkajúcich sa tejto organizačnej zložky.
K bodu 3 (§ 13 ods. 4)
Nemôže byť sporu, že obmedzenie štatutárneho orgánu právnickej osoby konať za ňu nemá navonok žiadne právne účinky. Napriek tomu je možné sa v aplikačnej praxi registrových súdov často stretnúť s tým, že právnické osoby navrhujú do obchodného registra zapisovanie obmedzení (často veľmi popisného technického charakteru), čo u tretích osôb môže vytvárať stav právnej neistoty a zakladá aj isté nároky na strane informačných systémov verejnej správy a taktiež aj registrových súdov. Navrhuje sa preto situáciu, pokiaľ ide o zápisy do obchodného registra, precizovať tak, že do obchodného registra nebude vôbec možné zapisovať obmedzenia štatutárneho orgánu konať za zapísanú právnickú osobu. Dané obmedzenia sa často v praxi nesprávne zapisovali ako údaj o „uvedení spôsobu, akým táto osoba (rozumej fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom) koná v mene zapísanej osoby“, ktorý predpokladá § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na podklade čl. 14 písm. d) bod i) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností (kodifikované znenie) (ďalej len „smernica 2017/1132“). V danej súvislosti je potrebné upozorniť, že v odborných kruhoch panuje jednota v tom, že je potrebné (a nevyhnutné) v praxi dôsledne rozlišovať medzi určením spôsobu konania v mene spoločnosti a obmedzením oprávnenia konať v mene spoločnosti, ktoré nie totožnými pojmami, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Navrhované doplnenie teda za cieľ precizovať predmetnú právnu úpravu a tým prispieť k jej jednotnému výkladu a aplikácii.
-2-
K bodu 4 a 5 (§ 21 ods. 4 až 6)
V rámci prípravy nového nastavenia obchodného registra sa navrhuje z neho vypustiť fakultatívne zápisy fyzických osôb. To sčasti ovplyvňuje niektoré ustanovenia, ktoré upravujú osobitné pravidlá pre podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky. Uvedený návrh predstavuje jeden zo špecifických zákonných opatrení, ktorým sa majú realizovať opatrenia na zlepšenie fungovania obchodného registra schválené vládou Slovenskej republiky uznesením č. 167 z 20. apríla 2018 a ktoré tvoria podstatu predkladanej „reformy obchodného registra„. Predkladateľ preto musí upraviť oproti súčasnému stavu inak aj problematiku oprávnení zahraničných osôb podnikať v Slovenskej republike a neviazať ju bez rozdielu len na zápis do obchodného registra.
Právna úprava rozhodného momentu pre vznik oprávnenia podnikať na území Slovenskej republiky (v rozsahu zapísaného predmetu podnikania) vo vzťahu k podnikom, resp. organizačným zložkám podnikov zahraničných právnických osôb zostáva v porovnaní s tou súčasnou nezmenená, nakoľko tieto sa aj naďalej budú zapisovať do obchodného registra.
Zmena sa vykonáva na podklade zásadnej pripomienky Štatistického úradu Slovenskej republiky v určení rozhodného momentu pre vznik oprávnenia podnikať na území Slovenskej republiky vo vzťahu k podnikom, resp. organizačným zložkám podnikov zahraničných fyzických osôb pochádzajúcim mimo (resp. OECD), teda z „tretích krajín“, nakoľko zahraničné fyzický osoby pochádzajúce z členských krajín (resp. OECD) nemali ani doposiaľ viazaný rozhodný moment vzniku oprávnenia na podnikanie na území Slovenskej republiky na moment zápisu podniku, resp. organizačnej zložky ich podniku do obchodného registra (pozri súčasné znenie § 21 ods. 6 OBZ). Ich prípadný zápis v obchodnom registri vykonaný na dobrovoľnej báze (pozri súčasné znenie § 2 ods. 7 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) nemal zmienené účinky. S účinnosťou k 1. júlu 2020 sa navrhuje, aby bol rozhodný moment vo vzťahu k všetkým zahraničným fyzickým osobám viazaný na okamih vzniku živnostenského oprávnenia (v zmysle príslušnej úpravy zákona č. 455/1991 Zb.) alebo iného podnikateľského oprávnenia (v zmysle príslušnej osobitnej právnej úpravy), a to v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom. Uvedená zmena sa mutatis mutandis vykonáva aj vo vzťahu k určeniu rozhodného momentu pre zánik oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky, pričom sa bližšie určuje, že k zániku dochádza zánikom podnikateľského oprávnenia na činnosť, a to ak je táto vykonávaná a zapísaná ako jediný predmet podnikania v živnostenskom registri alebo inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.
K bodu 6 (§ 21 ods. 8)
Vykonáva sa legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny navrhované v bode 5.
K bodu 7 (§ 22)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 8 (§ 27 ods. 2)
Obchodný register, tak ako väčšina verejných registrov, môže byť postavený len na princípe „numerus clausus“, t. j. zákonom vymedzeného počtu zapisovaných subjektov. Pri fungovaní verejných registrov je vecne nesprávne nastaviť ich systém tak, aby slúžili na zapisovanie vopred nepreddefinovaných údajov, keďže potom nemôžu plniť svoje funkcie, a to najmä zabezpečovať právnu istotu.
Navrhuje sa priamo v Obchodnom zákonníku (ďalej len „OBZ“) jednoznačne vymedziť, ktoré osoby sa do obchodného registra zapisujú. Táto právna úprava v spojení s úpravou
-3-
prechodných ustanovení zabezpečí, že z obchodného registra bude možné vymazať niektoré historické (staré) právne formy, ktoré boli do obchodného registra prevzaté ešte z tzv. podnikového registra. Ide napr. o obecné podniky, či národné výbory.
Opcia v ustanovení § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje s výmazom z obchodného registra nespájať následok zániku právnickej osoby a navrhuje sa, aby OBZ túto alternatívu v tomto prípade využil.
Nová úprava rozsahu „osôb“ zapisovaných do obchodného registra prináša taktiež vylúčenie zapisovania fyzických osôb, ktoré doteraz bolo možné zapísať fakultatívne alebo na podklade povinnosti vyplývajúcej z osobitného zákona. Vzhľadom na súčasnú koncepciu iných verejných (zdrojových) registrov (napr. živnostenský register) je zapisovanie fyzických osôb do obchodného registra kontraproduktívne. Pri súčasnom zapisovaní rovnakých údajov do dvoch zdrojových registrov (živnostenský register a obchodný register) dochádza k nezrovnalostiam na úrovni referenčného registra (register právnických osôb), čo vytvára problémy pri tvorbe elektronických schránok, ktoré majú osoby zapísané v referenčnom registri právnických osôb východiskovo aktivované na doručovanie.
K bodu 9 (§ 66 ods. 3)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 10 (§ 67a ods. 2)
Predmetným novelizačným bodom predkladateľ sleduje záujem na riešení situácie, ktorá by mala z podstaty veci predstavovať výnimočnú situáciu, a to úpravu stavu medziobdobia medzi zrušením spoločnosti a začatím likvidácie. Toto medziobdobie v životnom cykle spoločnosti opodstatnene vyvoláva stav právnej neistoty. Situácia pri nakladaní s aktívami spoločnosti v takomto medziobdobí môže byť s ohľadom na záujmy veriteľov na uspokojení ich nárokov problematická. Existuje tu nezanedbateľné riziko, že prípadným vrátením plnení nahradzujúcich vlastné zdroje spoločníkom resp. osobám spriazneným so spoločnosťou môže byť ohrozený záujem veriteľov na riadnej likvidácii a právo na uspokojenie ich pohľadávok, a to „nezvratným“ spôsobom alebo spôsobom, ktorého následky (právne účinky) je v praxi veľmi problematické zvrátiť alebo odstrániť. Navrhuje sa preto, aby sa za spoločnosť v kríze (t.j. spoločnosť, ktorej a minore hrozí úpadok) považovala aj spoločnosť, ktorá bola zrušená a ešte nevstúpila do likvidácie.
K bodu 11 (§ 67i ods. 2)
Navrhuje sa upraviť výnimky z ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti pre subjekty „podliehajúce dohľadu“ Národnej banky Slovenska. Pre tento typ subjektov (rovnako ako napr. pre banky) je takáto regulácia nadbytočná.
K bodu 12 (§ 68)
Zrušenie, neplatnosť a zánik spoločnosti
Navrhuje sa nanovo upraviť problematiku zrušenia, neplatnosti a zániku spoločnosti (okrem zrušenia spoločnosti podľa § 69). Pôvodne išlo o tzv. zrušenie spoločnosti s likvidáciou. Najvýznamnejšou zmenou je takmer úplné odpojenie rozhodovania súdu o zrušení spoločnosti od posudzovania pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti, či spoločnosť majetok. Doteraz pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti musel súd z úradnej povinnosti posudzovať, či spoločnosť majetok, čo je samozrejme pri prístupe „entity by entity“ značne časovo a kapacitne náročné. Okrem toho táto činnosť vyžaduje poskytovanie súčinnosti viacerými osobami. Ak aj súd zistil, že v prospech spoločnosti evidované nejaké majetkové hodnoty (napr. motorové vozidlá), ešte to nič nevypovedalo o tom, či je
-4-
zmysluplné ustanoviť likvidátora, keďže toho činnosť by mala zmysel vtedy, ak evidovaný majetok skutočne uchopí (motorové vozidlá fyzicky zabezpečí).
Nový systém (okrem prípadu zrušenia spoločnosti podľa § 69) riešenia by mal zabezpečiť vyváženú ochranu záujmov veriteľov na uspokojení ich nárokov voči spoločnosti, ale rovnako aj ochranu záujmov prípadného „núteného likvidátora“ na uspokojení aspoň minimálnych nákladov na vykonanie šetrenia majetkových pomerov zrušenej spoločnosti. Stav, kedy bol (registrový) súd vystavený tomu, že mal ustanovovať za likvidátora niekoho z pôvodných členov štatutárneho orgánu v skutočnosti nebol efektívnym riešením. Súd pri porušovaní povinností takýmto likvidátorom mal možnosť ustanovovať likvidátora zo zoznamu správcov, avšak nie ojedinele sa ukázalo, že hodnota majetku spoločnosti neumožňuje ani úhradu nákladov základných šetrení majetku spoločnosti v likvidácii. Z tohto dôvodu, ak sa začať likvidácia, musí byť zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora, a to bez ohľadu na to, či likvidátora povolajú spoločníci alebo ho ustanoví súd. Výšku tohto preddavku určí vykonávací predpis.
Ak teda spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti rozhodne o zrušení spoločnosti, je zároveň povinný rozhodnúť aj o ustanovení likvidátora (prirodzene s jeho súhlasom). V ostatných prípadoch zrušenia spoločnosti v nadväznosti na ustanovenia o ustanovení likvidátora spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti povinní ustanoviť likvidátora spoločnosti do 60 dní od zrušenia spoločnosti. Ak sa tak nestane, ustanoví likvidátora súd, avšak len v prípade, ak je zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. Súd ustanoví likvidátora zo zoznamu správcov náhodným výberom. Likvidácia sa začne zápisom likvidátora do obchodného registra, t. j. zápis (prvého) likvidátora do obchodného registra bude po novom konštitutívnym zápisom.
V § 68 ods. 1 sa v podstate preberá všeobecné pravidlo, že výmaz spoločnosti z obchodného registra (de)konštitutívnu povahu. V právnej teórii sa presadzuje názor, že výmaz je v skutočnosti domnienkou nemajetnosti spoločnosti. Pri návrhu na dodatočnú likvidáciu sa táto domnienka vyvrátiť.
Ustanovenie § 68 ods. 2 vyjadruje pravidlo, že spoločnosť môže byť zrušená tak, že po zrušení bude nasledovať likvidácia (ak bude zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora) alebo bez likvidácie (ak ide o prípad univerzálnej sukcesie alebo ak nebol zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora).
V § 68 ods. 3 vyjadrené dôvody dobrovoľného resp. (kvázi)dobrovoľného zrušenia spoločnosti.
V § 68 ods. 4 sú vyjadrené dôvody núteného resp. (kvázi)núteného zrušenia spoločnosti.
V § 68 ods. 5 predkladateľ rieši otázku márneho uplynutia doby, na ktorú bola spoločnosť založená. Spoločnosť môže byť založená aj na dobu určitú resp. nie je možné vylúčiť, že spoločníci sa dohodnú, že spoločnosť bude trvať len do určitého momentu. Po uplynutí tohto okamihu nastáva zrušenie spoločnosti, čo prirodzene vedie k nevyhnutnosti ustanovenia likvidátora. Aj keď zákon v takom prípade ukladá spoločníkom povinnosť ustanoviť likvidátora, splnenie tejto povinnosti sa navrhuje vynucovať prostredníctvom právnej fikcie, v dôsledku použitia ktorej, v nečinnosti spoločníkov je potrebné vidieť ich dohodu o založení spoločnosti na dobu neurčitú.
Ustanovenie § 68 ods. 6 oproti súčasnému stavu mení situáciu v tom, že po konkurze, resp. po skončení konkurzného konania (okrem prípadu, že konkurz nemal byť vyhlásený), sa spoločnosť priamo vymaže z obchodného registra a nebude sa z úradnej povinnosti zisťovať, či tu predpoklady na likvidáciu. V týchto prípadoch sa často vytvárala situácia, ktorá situáciu ďalej komplikovala a vytvárala ďalšie „náklady“, keďže likvidátor ustanovený po konkurze opäť zistil len úpadok spoločnosti a bol povinný opätovne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý často súd opäť nevyhlásil z dôvodu nedostatku majetku.
-5-
K bodu 13 (§ 68a ods. 2)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 14 (§ 68b a § 68c)
K § 68b
Zrušenie spoločnosti rozhodnutím súdu
Upravujú sa dôvody pre (nútené) zrušenie spoločnosti rozhodnutím súdu. V tomto prípade ide o (de)konštitutívne rozhodnutie súdu o statusovej otázke.
V § 68b ods. 1 písm. a) sa preberá štandardné pravidlo, že dôvodom na zrušenie spoločnosti je zánik predpokladov pre vznik spoločnosti ako napríklad prípady nedostatočného počtu spoločníkov. Tieto prípady je potrebné odlíšiť od neplatnosti spoločnosti, ktorého inštitút slúži na riešenie situácie, že predpoklady pre vznik spoločnosti tu neboli od počiatku. Výsledok však bude v oboch situáciách rovnaký, a to zrušenie spoločnosti.
V § 68b ods. 1 písm. b) dôvodom na zrušenie spoločnosti ostáva nefunkčnosť jej základných orgánov, ktoré podľa zákona musí mať. Tento dôvod na zrušenie spoločnosti by mal existovať v čase rozhodnutia súdu. Inak pôjde v skutočnosti len o špecifický prípad zániku predpokladov na vznik spoločnosti.
V § 68b ods. 1 písm. c) sa upravuje lehota, po uplynutí ktorej bude mať nedostatok adresy sídla za následok zrušenie spoločnosti. Ide o dodatočný časový interval na riešenie takto vzniknutej situácie v spoločnosti.
V § 68b ods. 1 písm. d) sa preberá štandardné pravidlo, že dôvodom na zrušenie spoločnosti je porušenie pravidiel pri tvorbe vlastných zdrojov.
V § 68b ods. 1 písm. e) sa demonštruje, že povinnosť ukladať účtovnú závierku do obchodného registra (často prostredníctvom registra účtovných závierok) je kľúčovou povinnosťou obchodnej spoločnosti. Oproti súčasnému stavu sa upúšťa od pravidla viažuceho sa na dve účtovné závierky po sebe, keďže každá účtovná závierka byť uložená v zbierke listín obchodného registra.
V § 68b ods. 1 písm. f) sa preberá pravidlo, že dôvod na zrušenie spoločnosti môže ustanoviť aj osobitný zákon.
V § 68b ods. 2 sa vytvára vyvrátiteľná domnienka predpokladu dôvodov na zrušenie spoločnosti, ak vyplývajú z obchodného registra (vrátane zbierky listín). To umožní začatie konaní v technickej rovine oveľa efektívnejšie ako v súčasnom nastavení procesu zrušení spoločností. Výzvy na odstránenie dôvodu na zrušenie spoločnosti tak bude možné automatizovať.
K § 68c
Nakladanie s majetkom spoločnosti po jej zrušení
Predkladateľ pristúpil k zapracovaniu predmetného ustanovenia z dôvodu, že po zrušení spoločnosti existuje nezanedbateľné riziko, že nakladanie s majetkom spoločnosti do ustanovenia likvidátora zmarí možnosti uspokojenia oprávnených nárokov veriteľov. V tomto ohľade zastáva predkladateľ názor, že by mal v rozsahu nakladania s majetkom spoločnosti nastať osobitný stav, porovnateľný s režimom „stand still“. Navrhuje sa preto zaviesť osobitnú úpravu, ktorá je vo svojej podstate inšpirovaná úpravou transakcií s konfliktom záujmov v § 59a a úpravou významných obchodných transakcií v § 220ga a nasl. Predpoklady na nakladanie s majetkom spoločnosti v medziobdobí medzi zrušením spoločnosti a ustanovením likvidátora však nie je dôvodné limitovať len na transakcie so spriaznenými osobami tak, ako je to v prípade citovaných ustanovení. Rozhodujúcim kritériom bude, že by v danom období malo dôjsť k akémukoľvek „odlivu“ majetku spoločnosti (najmä čo sa týka hodnoty transakcie). V neposlednom rade uvedená úprava motivovať dotknuté subjekty k
-6-
efektívnemu konaniu, ktoré povedie k včasnému zápisu osoby likvidátora (a ďalších súvisiacich údajov) do obchodného registra.
K bodu 15 (nadpis pod § 69)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 16 (§ 69 ods. 1)
Zvýrazňuje sa pravidlo, že spoločníci môžu rozhodnúť o zrušení spoločnosti len v prípadoch zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia spoločnosti (t. j. s právnym nástupcom). V ostatných situáciách len tak, že vyvolajú proces likvidácie tým, že zároveň ustanovia likvidátora. Nie je možné, aby spoločníci rozhodli o tom, že spoločnosť sa zrušuje bez likvidácie.
K bodu 17 (§ 70 až § 75a)
Všeobecne
Poznatky aplikačnej praxe dokladujú, že problematika riešenia likvidácií obchodných spoločností spôsobuje v praxi zásadné problémy a z legislatívneho hľadiska nie je akceptovateľne riešená. Všeobecne by sa v dotknutej právnej úprave malo presadzovať pravidlo „Vy ste si založili, vy si aj zlikvidujte“ (law in books), avšak v praxi (law in action) sa paradoxne presadzuje pravidlo úplne iné, a to pravidlo „Zisky súkromné, straty sa socializujú“. Uvedené spôsobuje v aplikačnej praxi stav nespravodlivosti sprevádzaný nezáujmom a nedostatočnou motiváciou spoločníkov (resp. zakladateľov) aktívne sa zapojiť do procesu likvidácie. Likvidácia ako riadený proces, ktorého cieľom je vysporiadanie majetkových pomerov spoločnosti, t.j. uspokojenie všetkých záväzkov spoločnosti voči všetkým veriteľom, tak v súčasnom znení nenapĺňa podľa názoru predkladateľa požiadavky, ktoré je možné dôvodne od tohto procesu vyžadovať. Stretávame sa s tým, že súd v nie ojedinelom prípade musí ustanoviť profesionálneho likvidátora, pričom majetková podstata spoločnosti je predĺžená a niet ani na zaplatenie jeho nevyhnutných výdavkov spojených so šetrením majetkových pomerov spoločnosti.
Predkladaný návrh je potrebné naviac vnímať v nadväznosti na posledné zmeny v konkurznej legislatíve zameranej na vynucovanie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, ako aj v nadväznosti na posledné legislatívne zmeny vykonané v tomto zákone, zamerané na riešenie podvodných zlúčení a splynutí spoločností. V neposlednom rade aj tieto odôvodňujú nevyhnutnosť komplexnejšej úpravy procesu likvidácií obchodných spoločností.
K § 70
Likvidácia
Likvidácia ako proces smeruje k podobným výsledkom ako konkurzné konanie, a to k uspokojeniu nárokov veriteľov a tzv. reziduálnych vlastníkov majetkových nárokov voči spoločnosti (spoločníkov). Likvidáciu vykoná likvidátor, a to primárne speňažením aktív spoločnosti a uspokojením nárokov súvisiacich s procesom speňaženia, a nárokov veriteľov. Ako „podriadené nároky“ uspokojí nároky na podiel na likvidačnom zostatku. Štandardne byť likvidačný zostatok vydaný v peniazoch, avšak nie je úplne vylúčené, že v špecifických situáciách (najmä takej osobitnej dohody zakladateľov v spoločenskej zmluve alebo zakladateľskej listine) aj „in natura“ so započítaním hodnoty na likvidačný zostatok. Oproti súčasnému stavu sa likvidácia ako proces začne „konštitutívnym“ zápisom prvého likvidátora do obchodného registra (zmena likvidátora alebo jeho odvolanie v priebehu likvidácie nemá vplyv na likvidáciu).
-7-
K § 71
Ustanovenie likvidátora
dve možnosti, akými bude ustanovený likvidátor (pričom sa upúšťa od rozlišovania pojmov „ustanovenie“ a „menovanie“), a to súdom alebo spoločníkmi, resp. príslušným orgánom spoločnosti. Preferuje sa možnosť ustanovenia likvidátora spoločníkmi, keďže štát by mal mať podľa názoru predkladateľa dispozíciu obmedzovať spoločníkov len v prípadoch zistenia úpadku, t. j. v prípadoch, že hodnota reziduálnych nárokov spoločníkov je záporná. V prípadoch zrušenia spoločnosti táto okolnosť ešte nie je pozitívne zistená. Ak spoločníci rozhodnú o zrušení spoločnosti, zároveň povinní ustanoviť likvidátora. V iných prípadoch zrušenia spoločnosti majú spoločníci povinnosť ustanoviť likvidátora do 60 dní. Ak táto lehota uplynie, ustanoví likvidátora súd za podmienky, že je zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora.
K § 72
Likvidátor
Ustanovenie rieši statusové otázky likvidátora. Likvidátor významné oprávnenia a povinnosti, a preto je potrebné zabezpečiť, aby to bola osoba, ktorá existuje a spĺňa esenciálne predpoklady na výkon funkcie. Z tohto dôvodu zákon viaže osobu likvidátora na referenčný register fyzických osôb, resp. zoznam správcov a taktiež na splnenie ďalších predpokladov ako bezúhonnosť. Ak ustanovuje likvidátora súd, ustanovuje ho náhodným výberom zo zoznamu správcov. Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti môže ustanoviť aj inú osobu spĺňajúcu vyššie uvedené predpoklady.
K § 73
Zánik funkcie likvidátora počas likvidácie
Ustanovenie rieši situáciu, ak počas likvidácie zanikne funkcia likvidátora. Základným pravidlom, ktoré sa pritom uplatní je, že ten, kto ustanovuje likvidátora ho môže aj odvolať. Výnimkou je odsek 4, v ktorom sa súdu umožňuje v prípadoch, ak dochádza k porušovaniu povinností likvidátorom, likvidátora odvolať. Funkcia likvidátora je v prípadoch ustanovenia spoločníkmi alebo príslušným orgánom spoločnosti vykonávaná na dobrovoľnej báze, preto sa likvidátor v takýchto prípadoch môže funkcie vzdať.
K § 74
Zodpovednosť likvidátora
Likvidátor je podobne ako člen štatutárneho orgánu nositeľom tzv. fiduciárnych povinností, a preto povinnosť lojality voči spoločnosti a svoju funkciu je povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou. S fiduciárnymi povinnosťami sa viaže rovnaká zodpovednosť ako pri členoch štatutárnych orgánov.
K § 75
Preddavok na likvidáciu
Je potrebné sa vyhýbať začatiu procesov likvidácie v prípadoch, ak nie pokryté aspoň základné náklady šetrení majetkových pomerov spoločnosti, ktoré umožňujú „otvoriť“ skutočný proces likvidácie. Preto sa zavádza univerzálne pravidlo, že v oboch prípadoch ustanovenia likvidátora (súdom, spoločníkmi) bude musieť byť zložený preddavok na úhradu odmeny a náhrady výdavkov likvidátora. Takémuto preddavku sa poskytuje exekučná ochrana a hodnota preddavku môže byť vyplatená likvidátorovi len v presne vymedzených prípadoch. Predchádza sa tým situáciám, že spoločníci formálne ustanovia za likvidátora „nekontaktnú osobu“, ktorá sa potom prípadne vzdá svojej funkcie a celá likvidácia sa tak
-8-
presunie na plecia súdu a osoby zo zoznamu správcov a bude hroziť riziko, že nebude mať pokryté ani základné náklady spojené s prípadom.
V súvislosti so zápisom údajov o osobe likvidátora a vstupe spoločnosti do likvidácie v obchodnom registri predkladateľ považuje za potrebné uviesť, že zloženie preddavku na likvidáciu do notárskej úschovy sa bude v prípadoch tzv. dobrovoľného zrušenia spoločnosti s likvidáciou preukazovať (okrem iných listín) priložením notárskej zápisnice o úschove peňazí (resp. jej osvedčenej kópie) k návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri voleného vždy v závislosti od konkrétnej právnej formy spoločnosti. V prípade tzv. núteného zrušenia spoločnosti bude musieť uvedenú skutočnosť príslušnému súdu preukázať osoba podľa § 309h ods. 2 rovnako predložením notárskej zápisnice o úschove peňazí podľa Notárskeho poriadku.
K § 75a
Odmena likvidátora a náhrada výdavkov
V ustanovení sa upravujú otázky odmeny a náhrady výdavkov likvidátora. Pri ustanovení likvidátora spoločníkmi sa presadzuje v zásade zmluvná voľnosť (prirodzene nie v tom zmysle, že zmluva s likvidátorom z dôvodu výšky dohodnutej odmeny likvidátora charakter odporovateľného resp. neplatného právneho úkonu). Odmena a náhrada výdavkov likvidátora sa uhrádza z likvidačnej podstaty (majetku spoločnosti) a z preddavku na úhradu odmeny a náhradu výdavkov likvidátora. Na základe zásadnej pripomienky Klubu 500 predkladateľ dopracoval v ustanovení § 75a ods. 2 úpravu v rozsahu určenia momentu rozhodného pre určenie splatnosti odmeny a náhrady výdavkov likvidátora. Podrobnosti k určeniu výšky odmeny a náhrady nákladov ustanoví vykonávací predpis.
K bodu 18 (§ 75b až § 75k)
K § 75b
Účinky vstupu spoločnosti do likvidácie
Vstup spoločnosti do likvidácie by mal mať zo zákona jasne pomenované účinky. V prvom rade ide o prechod oprávnenia konať v mene spoločnosti na likvidátora a vyjasnenie reziduálnej kompetencie štatutárneho orgánu, ktorá sa bude sústreďovať v podstate len na zvolávanie rokovania najvyššieho orgánu spoločnosti. V odseku 2 sa navrhuje, aby ex lege zanikli všetky splnomocnenia konať za spoločnosť, okrem procesných, keďže najmä v prípadoch súdom ustanoveného likvidátora by iné riešenie mohlo u tretích osôb spôsobovať právnu neistotu. Vo zvyšnej časti sa v zásade adaptujú pôvodné pravidlá o pôsobnosti likvidátora.
V závere považuje predkladateľ vzhľadom na nejednotný prístup aplikačnej praxe za potrebné uviesť, že likvidácia ako právny stav spoločnosti, ktorý je upravený a určený ako jeden z dvoch zákonom predpokladaných základných spôsobov vyporiadania majetku spoločnosti (popri konkurze), v zásade nemá vplyv na prípadné obmedzenia oprávnenia spoločnosti v likvidácii nakladať so svojím majetkom, ktoré vznikli pred jej vstupom do likvidácie. Pre akékoľvek narušenie právnej kontinuity v záväzkoch alebo povinnostiach spoločnosti vyplývajúcich, či z individuálnych právnych aktov verejnoprávnej povahy (napr. daňové záložné právo zaťažujúce majetok spoločnosti prípadne neodkladné opatrenie zakazujúce spoločnosti nakladať s jej majetkom) alebo jej súkromnoprávnych záväzkov nevidí predkladateľ žiadne opodstatnenie, práve naopak, taký záver by bol podľa jeho názoru v rozpore so všeobecne prijímanou a akceptovanou zásadou o kontinuite (resp. pokračovaní v existencii doterajších) práv a povinností spoločnosti v likvidácii. V danom prípade preto podľa názoru predkladateľa neprichádza do úvahy iný záver ako ten, že prípadné obmedzenia oprávnenia spoločnosti nakladať s jej majetkom jej vstupom do likvidácie nezanikajú, teda
-9-
prípadná povinnosť splniť tieto záväzky, ku ktorým sa môžu viazať obmedzenia nakladať s majetkom, sa vzťahuje aj na likvidátora vykonávajúceho likvidáciu danej spoločnosti. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k dodatočnej likvidácii.
K § 75c
Oznámenie o vstupe do likvidácie a výzva na prihlásenie pohľadávok
Prvou úlohou likvidátora po začatí likvidácie je konvokácia veriteľov. Tento inštitút je potrebný z dôvodu, že vo viacerých prípadoch nebude mať likvidátor dostatok iných nástrojov na posúdenie úpadku spoločnosti (nekompletné účtovníctvo). Upravuje sa tiež možnosť súdu nariadiť opakovanie výzvy, keďže nie je možné vylúčiť zlyhanie likvidátora (najmä ako ide o likvidátora, ktorý nie je správcom).
K § 75d
Prihlasovanie pohľadávok do likvidácie
Účelom konvokácie je umožniť veriteľom prihlásiť si svoje nároky na uspokojenie, podobne ako v konkurze, aj keď s tou výnimkou, že v prípadoch likvidácie je prihlásenie z povahy veci len fakultatívne a spoločnosť sa prípadným opomenutím veriteľa nezbavuje povinnosti plniť všetky záväzky. V odseku 2 sa vyjasňuje prihlasovacie miesto, pričom je praktické, aby to v prípadoch likvidátora zo zoznamu správcov bolo sídlo jeho kancelárie podľa zoznamu správcov.
K § 75e
Zoznam pohľadávok
Vytváranie zoznamu pohľadávok je dôležité pre transparentnosť procesu likvidácie a taktiež pre možnosť zistenia, či si likvidátor plní svoje povinnosti. Základná prihlasovacia lehota 45 dní, po uplynutí ktorej v určenej lehote likvidátor uloží zoznam prihlásených pohľadávok do zbierky listín spoločnosti, podobne ako tomu je v prípade konkurzu. Nesplnenie takejto povinnosti bude typicky dôvodom na odvolanie likvidátora.
K § 75f
Mimoriadna účtovná závierka
Ďalšou povinnosťou likvidátora je zostavenie mimoriadnej účtovnej závierky (okrem iných dôvodov) najmä preto, aby posúdil či boli naplnené podmienky pre úpadok spoločnosti vo forme predĺženia.
K § 75g
Zoznam majetku
Ustanovenie formuluje povinnosť likvidátora vyhotoviť zoznam majetku, podobne ako je tomu v prípade vyhlásenia konkurzu. Tzv. základný zoznam majetku bude správca povinný vyhotoviť a uložiť do zbierky listín spoločnosti spolu so základným zoznamom pohľadávok.
V súvislosti s vymedzenými obsahovými náležitosťami zoznamu majetku v návrhu vykonávacieho predpisu považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že hodnota majetku v ňom zahrnutého by sa mala v prevažnej miere určovať na podklade kvalifikovaného odhadu likvidátora (pri súčasnom zohľadnení účtovnej evidencie), ktorý tento vykoná samozrejme pri dodržaní princípu náležitej odbornej starostlivosti, v tejto súvislosti to najmä znamená, že si likvidátor za týmto účelom zaobstará a zohľadní všetky dostupné informácie a prehľady napr. ohľadne vývoja cien nehnuteľností v danej oblasti. Ak to vzhľadom na povahu likvidovaného majetku pri dodržaní zásady náležitej odbornej starostlivosti bude nevyhnutné, je samozrejme v kompetencii likvidátora na určenie hodnoty majetku využiť prípadne aj určenie hodnoty majetku znaleckým posudkom.
-10-
K § 75h
Povinnosti likvidátora pri predlžení
Jedna z kľúčových povinností likvidátora je povinnosť počas celej likvidácie zisťovať predpoklady pre jej úspešný priebeh, a to najmä neexistenciu predĺženia. Ak takýto stav zistí, je povinný v lehotách podľa predpisov o konkurznom konaní iniciovať konkurz. Ak nejde o likvidátora ustanoveného súdom zo zoznamu správcov, porušenie povinnosti môže byť dôvodom pre jeho vylúčenie a zápis do registra diskvalifikácií.
K § 75i
Uspokojovanie pohľadávok
Navrhuje sa precíznejšie upraviť pravidlá priority na uspokojenie jednotlivých nárokov veriteľov, a to v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov. Pravidlo absolútnej priority (tzv. absolute priority rule) je jedno z kľúčových pravidiel korporátneho práva. Podstata tohto pravidla spočíva v tom, že nároky veriteľov majú byť uspokojené vždy pred nárokmi reziduálnych vlastníkov. K tomu sa pridáva tiež pravidlo, že aj nároky veriteľov je potrebné rozlišovať a nárok na vrátenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora uspokojiť v nadradenom postavení oproti iným nárokom a nároky „spriaznených veriteľov“ spoločnosti v podriadenom postavení oproti iným nárokom veriteľov.
K § 75j
Skončenie likvidácie
Moment skončenia likvidácie v zásade určuje likvidátor a odvíja sa od uspokojenia nárokov veriteľov. Zákon by však mal brániť konaniu, ktoré by mohlo spôsobiť zrýchlenie celého procesu tak, aby boli poškodení veritelia. Preto sa na začatie procesu skončenia likvidácie stanovuje minimálna lehota šiestich mesiacov od konvokácie. Oproti súčasnému stavu sa zákon snaží zamedziť patovým situáciám a rozhodovanie spoločníkov o (inom) rozdelení likvidačného zostatku berie skôr ako fakultatívnu možnosť.
K § 75k
Dodatočná likvidácia
Navrhovaná právna úprava legislatívne vyjasňuje niektoré otázky, na ktoré v praxi dávala judikatúra len zdĺhavé a komplikované riešenia. Naďalej sa vychádza z toho, že obchodná spoločnosť zaniká výmazom, avšak môže nastať situácia, že aj po výmaze existuje určitý majetok (bez ohľadu na jeho právnu formu). Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku upravuje postup vysporiadania majetkových práv a povinností zaniknutej právnickej osoby.
Východísk právnej úpravy je viacero:
Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku sa vzťahuje na zaniknuté obchodné spoločnosti bez ohľadu na dôvod výmazu, resp. bez ohľadu na dôvod zrušenia ako aj na skutočnosť, aký proces jej výmazu predchádzal. Dodatočne možno likvidovať majetok spoločnosti, ktorá prešla konkurzom, likvidáciou, či bola vymazaná bez akéhokoľvek procesu majetkového vysporiadania. Naďalej sa vychádza z toho, že dodatočnú likvidáciu majetku nariadi súd len na návrh osoby osvedčivšej právny záujem (typicky zostávajúceho spoločníka, veriteľa, ale napr. aj podielového spoluvlastníka k veci z majetku zaniknutej spoločnosti), a to uznesením, ktoré musí mať dva výroky: nariadenie dodatočnej likvidácie majetku a ustanovenie likvidátora. Toto uznesenie sa zverejní v obchodnom vestníku a slúži aj ako podklad pre zápis do obchodného registra. Zápis do obchodného registra sa vykoná ku zložke zaniknutej obchodnej spoločnosti. Osoba, ktorá podáva návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie majetku, musí zložiť preddavok.
-11-
Navrhovaná právna úprava vyjasňuje situáciu s obnovením (oživením) zaniknutej obchodnej spoločnosti. V súčasnosti, napriek určitým kritickým hlasom, rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu (2 Cdo 215/2007) aj ústavného súdu (I. ÚS 711/2014, II. ÚS 414/2014, IV. ÚS 479/2011) priznala určitý rozsah subjektivity takej obchodnej spoločnosti, pri ktorej bola nariadená dodatočná likvidácia jej majetku. Novelizáciou sa jasne ustanovuje, že na obchodnú spoločnosť sa po nariadení jej dodatočnej likvidácie hľadí, akoby nezanikla. Oživenie obchodnej spoločnosti nie je však úplné spoločnosť sa oživením dostáva hneď do fázy likvidácie, v ktorej je rozsah jej spôsobilosti obmedzený na úkony smerujúce k likvidácii, postavenie jej orgánov je nahradené činnosťou likvidátora a pozícia spoločníkov obmedzená na úkony, ktoré robia ako osoby s právom na podiel na likvidačnom zostatku.
Dodatočná likvidácia majetku pôsobí len do budúcnosti a sa nespochybňuje uskutočnený stav (bližšie pozri § 75k ods. 5 druhá veta). Vychádza sa z toho, že predmetom majetkového vysporiadania je právo len na majetok, ktorý ostal. Ak pred nariadením dodatočnej likvidácie majetku prebehla likvidácia alebo konkurz, nemá dodatočná likvidácia na ukončené procesy vplyv. Preto ani v prípade, ak sa zistí, že v čase pôvodnej likvidácie existovali viacerí veritelia a boli splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nespochybňuje sa priebeh uzatvoreného majetkového vysporiadania. Výnimkou plnenia podielov na likvidačnom zostatku, ktoré neboli prijaté dobromyseľne napr. preto, lebo spoločníci (príjemcovia) vedeli, že spoločnosť veriteľa, ktorý sa do likvidácie neprihlásil a ktorého pohľadávka nebola uspokojená. Nie je však dôležité, či príjemcovia podielu na likvidačnom zostatku vedeli práve o tom veriteľovi, ktorého pohľadávka sa vysporiadava v dodatočnej likvidácii, ale postačuje absencia dobrej viery k akejkoľvek neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči zanikajúcej spoločnosti.
Dôsledkom nariadenia dodatočnej likvidácie majetku je nielen obnovenie určitého rozsahu právnej subjektivity obchodnej spoločnosti, ale aj s tým súvisiace obnovenie právnych vzťahov. Keďže celý inštitút dodatočnej likvidácie majetku vychádza z toho, že zánikom spoločnosti automaticky nezaniká „spiace“ majetkové oprávnenie spoločnosti k majetkovým hodnotám (vlastnícke právo či iné absolútne práva, postavenie oprávneného z pohľadávky), nie je potrebné osobitne upraviť osud týchto pozícií (majetkových hodnôt zaniknutej spoločnosti). Navrhovaná právna úprava sa preto zameriava len na osud pohľadávok voči zaniknutej spoločnosti (bližšie pozri § 75k ods. 7). Tieto sa nariadením dodatočnej likvidácie obnovujú. Čo do existencie a vlastností pohľadávky vychádza sa zo stavu, ktorý existoval v čase zániku spoločnosti. Ak predtým prebehlo konkurzné konanie, môžu byť uspokojené len tie pohľadávky, ktoré boli prihlásené.
Navrhovaná právna úprava osobitne upravuje plynutie premlčacej doby pre uplatnenie si nárokov veriteľov. Vychádza sa z toho, že aj premlčacia doba plynie, avšak neskončí skôr, než uplynutím jedného roku po nariadení dodatočnej likvidácie. Všetci veritelia tak majú aspoň jeden rok od nariadenia dodatočnej likvidácie na uplatnenie si svojich nárokov (bližšie pozri § 75k ods. 7).
Je vhodné časovo obmedziť motivácie dotknutých subjektov a primäť ich tak ku skorému podaniu návrhu na nariadenie dodatočnej likvidácie, ako aj usporiadať mnohé vzťahy, ktoré sa pri likvidácii či konkurze neusporiadali. Navrhuje sa určiť, že majetkové hodnoty spoločnosti, ktoré fakticky existujú aj po štyroch rokoch od zániku spoločnosti, pripadajú štátu. Tým sa zároveň obmedzuje aj možnosť nariadiť dodatočnú likvidáciu. Zákonodarca síce uvádza, že ísť o majetkové hodnoty, pôjde však v prvom rade o fyzicky existujúce (alebo aspoň materializované vo forme zápisu) veci. To podčiarkuje aj formulácia, že tieto hodnoty sa stávajú vlastníctvom štátu (pozri § 75k ods. 8). Ak je dodatočná likvidácia nariadená, postupuje sa ako pri bežnej likvidácii s tým, že rovnako, ako podľa doterajšej právnej úpravy (III. ÚS 138/2010), likvidátor môže podať aj návrh na vyhlásenie konkurzu.
-12-
Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku sa vzťahuje na všetky formy právnických osôb 761 ods. 1 OBZ a § 20a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Pravidlo je aplikovateľné na všetky situácie od nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy. Navrhuje sa (bližšie pozri § 768s ods. 11), aby lehota podľa § 75k ods. 8 vo vzťahu k spoločnostiam a družstvám vymazaným z obchodného registra do 30. júna 2020 začala plynúť dňom účinnosti zákona. Táto časová účinnosť vyplýva z toho, že zákonodarca obmedzuje práva jednotlivcov (napr. veriteľov či spoločníkov) podať návrh na nariadenie dodatočnej likvidácie majetku. Zákonom nemožno spätne ustanoviť, že veci skôr zaniknutých spoločností pripadnú štátu bez toho, aby sa týmto subjektom neposkytla zákonná možnosť uvedený následok kvalifikovaným spôsobom zvrátiť. Vo vzťahu k § 75k ods. 8 všeobecne považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že predmetnú úpravu vníma hlavne ako nevyhnutný dôsledok doterajšieho vývoja aplikačnej praxe a spôsobilú prekonať niektoré problematické aspekty. Vzhľadom na skutočnosť, že inštitút a priebeh dodatočnej likvidácie (najmä s poukazom na primerané použitie ustanovení o likvidácii) je v porovnaní s doterajšou právnou úpravou podstatným spôsobom rozpracovaný, ale najmä vzhľadom na jeho otvorenosť a transparentnosť (zverejňovacie povinnosti), je predkladateľ toho názoru, že navrhnutá právna úprava poskytuje právam a oprávneným záujmom „reziduálnych vlastníkov“ zaniknutej spoločnosti ochranu v miere, ktorú možno v poukazom na špecifický charakter danej právnej situácie spravodlivo vyžadovať a očakávať. Skúsenosti z aplikačnej praxe ako aj doterajší vývoj práva v danej oblasti (pozri bližšie § 462 Občianskeho zákonníka) podľa názoru predkladateľa takýto prístup aj s poukazom na platný civilistický princíp, že nemôže existovať vec nikoho, odôvodňujú.
K bodu 30 (§ 78 ods. 1 písm. b))
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmeny vykonávané v novelizačných bodoch 1. a 2.
K bodu 19 (§ 88 ods. 2)
Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v iných ustanoveniach.
K bodom 20 až 22 (§ 105b ods. 1, § 115 ods. 3 a § 115 ods. 12)
Predmetnými novelizačnými bodmi sleduje predkladateľ záujem na účinnej realizácii ustanovenia § 61c ods. 4 písm. a) a b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v praxi (ďalej len „Exekučný poriadok“). Napriek tomu, že ustanovenie je formulované všeobecne, ako odôvodnené sa javí vztiahnutie príslušných ustanovení len na úpravu otázok zakladania a prevodov obchodných podielov spoločnosti s ručením obmedzeným ako v praxi najčastejšie vyskytujúcej sa právnej formy obchodných spoločností. Rovnako selektívne postupoval zákonodarca v minulosti v súvislosti s realizáciou opatrení z Akčného boja proti daňovým podvodom na roky 2012 2016.
V rozsahu zmeny ustanovenia v časti pojednávajúcej o zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne považuje predkladateľ za potrebné uviesť, že k tejto pristúpil na základe výstupov z rozporového konania so Sociálnou poisťovňou, ktorej informačný systém v časti týkajúcej sa evidencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie bude v zmysle novej právnej úpravy rozhodným zdrojom informácii pre účely preverenia neexistencie nedoplatkov na poistnom na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je teda možné konštatovať, že nedochádza k zmene vecnej (zoznam dlžníkov rovnako ako „evidencia nedoplatkov“ uvádzajú výpočet subjektov porušujúcich istú zákonnú povinnosť), rozdiel spočíva v technickom riešení, ktoré by mal registrový súd
-13-
v procese registrácie v obchodnom registri využívať pre účely preverenia splnenia ustanovenej zákonnej podmienky. Technické riešenie predpokladá využitie údajov poskytovaných prostredníctvom IS CSRU Informačný systém Centrálneho systému referenčných údajov, ktorý z hľadiska frekvencie aktualizácií (na dennej báze) poskytuje prístup k údajom, pri použití ktorých sa znižuje riziko ich neaktuálnosti vo významnej miere a tým sa prispieva k efektívnejšiemu priebehu registrácie. V tejto súvislosti predkladaný materiál zohľadňuje aj potrebu novelizácie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v rozsahu vypustenia § 171 ods. 3 (pozri novelizačný čl. XII), t.j. úpravy súhlasov Sociálnej poisťovne s prvozápisom spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra. Príslušné údaje z IS CSRU budú užívateľom informačných systémov súdnictva dostupné prostredníctvom ponuky CLK (centrálnej lustračnej konzoly) s nasledujúcimi lustračnými výsledkami:
osoba má nedoplatky,
osoba nemá nedoplatky,
osoba nie je v evidencii pôjde o prípady kedy daná osoba nie je platiteľom poistného na sociálne poistenie, tzv. ani sa nenachádza v evidencii platiteľov (napr. zahraničná osoba).
K bodu 23 (§ 133 ods. 2)
V súvislosti so štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným sa navrhuje sprísnenie podmienok na jeho ustanovenie, keďže táto osoba významné oprávnenia a povinnosti a preto je potrebné zabezpečiť, aby to bola osoba, ktorá existuje a spĺňa esenciálne predpoklady na výkon funkcie. Nakoľko konatelia tie osoby, ktoré za spoločnosť konajú voči tretím osobám (či majú v rozsahu, v ktorom nie zverené valnému zhromaždeniu, resp. dozornej rade, oprávnenie podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti), ale najmä vzhľadom na ich povinnosť v zmysle § 135a ods. 1 OBZ konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, vyžaduje sa, aby išlo o osoby, u ktorých sa možno domnievať, že takúto činnosť budú „pri spravovaní“ záležitostí spoločnosti vykonávať hospodárne a efektívne. Pokiaľ tieto osoby vedené v registri poverení na vykonanie exekúcie v rozhodnom čase (t.j. čase ich menovania do funkcie a podania tomu zodpovedajúceho návrhu na zápis zmeny údajov do obchodného registra), možno celkom jasne predpokladať, že neschopnosť hospodárne a efektívne nakladať so svojím vlastným majetkom by mala viesť k záveru, že tieto osoby nemôžu naplniť zákonom vyžadované vlastnosti „odbornej starostlivosti“, najmä hospodárne a efektívne konať za spoločnosť a zaväzovať ju voči tretím osobám.
K bodu 24 (§ 218)
Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v iných ustanoveniach.
K bodu 25 (§ 220gb ods. 3)
Predmetným novelizačným bodom dochádza k odstráneniu nedostatku spočívajúcom v nesprávnom vnútornom odkaze.
K bodom 26 32 254 ods. 2 písm. b), § 257 ods. 1 písm. c), § 257 ods. 1 písm. e), § 257 ods. 1 písm. g), § 257 ods. 2, § 258 ods. 2, § 259 ods. 1 a 2)
Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami v iných ustanoveniach.
-14-
K bodu 33 (§ 761 ods. 4)
Predmetný novelizačný bod predkladateľ zapracoval na základe uplatnenej zásadnej pripomienky Národnej banky Slovenska v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorej poznatky z aplikačnej praxe odôvodňovali takýto prístup.
Je možné konštatovať, že úlohou predmetného ustanovenia je zákonné vyjadrenie všeobecne akceptovaného a prijímaného výkladu o vzťahu všeobecných noriem (venovaných likvidácii) Obchodného zákonníka (lex generalis) a špeciálnych noriem osobitných právnych predpisov v oblasti finančného trhu vo vzťahu k niektorým aspektom likvidácie finančných inštitúcií (lex specialis), ktoré v týchto predpisoch upravené (vo