SPRÁVA
O ČINNOSTI ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY
A POZNATKY ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY
O STAVE ZÁKONNOSTI ZA ROK 2018
2
Podľa § 55d ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) špeciálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“), z ktorej vyplývajú jeho poznatky o stave zákonnosti.
Časť I.
Základné informácie
a)Príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry
Príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry je stanovená v § 55b ods. 1 zákona o prokuratúre, podľa ktorého vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.
Podľa § 14 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu (a teda aj príslušnosť úradu špeciálnej prokuratúry) do 31. decembra 2017 vzťahovala na:
a) trestný čin úkladnej vraždy,
b) trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 zákona č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),
c) trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona,
d) trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), i), l) alebo m),
e) trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 330 Trestného zákona,
f) trestné činy podplácania podľa § 332 až 334 Trestného zákona,
g) trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona,
h) trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona,
i) trestný čin športovej korupcie podľa § 336b Trestného zákona,
3
j) trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou,
k) trestné činy terorizmu,
l) trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa Trestného zákona, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej dvadsaťpäťtisícnásobku malej škody podľa Trestného zákona,
m) trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie (ďalej len „EÚ“),
n) trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) l) alebo m), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie,
o) trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona.
b)Úlohy úradu špeciálnej prokuratúry
Úlohou úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá bola zriadená ako samostatná organizačná súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na čele so špeciálnym prokurátorom, v sledovanom období ako aj od samotného jeho zriadenia, je vykonávať aktívny prokurátorský dozor vo vzťahu k najzávažnejším formám kriminality, korupcie a extrémizmu, bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu sústredene a nekompromisne na jednom centrálnom orgáne, ktorý predpoklad bol za takmer pätnásť rokov existencie úradu špeciálnej prokuratúry dosiahnutý.
Je potrebné poznamenať, že orgány prokuratúry, a teda aj úrad špeciálnej prokuratúry, represívne orgány, ktoré vstupujú do konania vtedy, ak je odhalené podozrenie z trestného činu, kedy začína prokurátorský dozor. Prokuratúra nemá ani oprávnenie, ani procesné, personálne a materiálne podmienky na odhaľovanie trestnej činnosti. Úloha odhaľovať trestnú činnosť je výlučne v kompetencii Policajného zboru, predovšetkým jeho operatívnych zložiek.
Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry ďalej vykonávali prokurátorský dozor aj vo viacerých veciach, ktoré nepatrili do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Išlo o veci, v ktorých generálny prokurátor využil svoje oprávnenie podľa § 51 zákona o prokuratúre a určil, aby vo veci, ktorá by inak patrila do príslušnosti všeobecnej prokuratúry, vykonával prokurátorský dozor prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry. Nakoľko v týchto veciach sa nezmenila pôsobnosť súdov, prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry sa v roku 2018 zúčastnili veľkého množstva hlavných pojednávaní na všeobecných súdoch, napr. v Banskej Bystrici, Nitre, Trnave, Žiline, Košiciach, Topoľčanoch a v Trenčíne.
Špecializovaný trestný súd pracovisko aj v Banskej Bystrici, kde boli vykonávané všetky úkony prípravného konania a veľká časť hlavných pojednávaní.
4
Vzhľadom na to museli prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry prakticky každodenne cestovať do Banskej Bystrice, čím vznikali zbytočné finančné náklady a dochádzalo aj k veľkým časovým stratám, pretože prokurátori presedeli v autách celkom 1157 hodní, ktorý čas nemohli venovať svojej práci.
c)Charakteristika činnosti jednotlivých organizačných súčastí úradu špeciálnej prokuratúry
Činnosť prokurátorov odboru všeobecnej kriminality bola zameraná predovšetkým na vyšetrovanie trestných činov úkladnej vraždy, korupčných trestných činov a organizovanej kriminality páchanej zločineckými skupinami.
Prokurátori odboru ekonomickej kriminality konali najmä vo veciach hospodárskych trestných činov a trestných činov proti majetku, ak takýmito činmi bola spôsobená škoda alebo bol získaný prospech vo výške najmenej 6.650.000,- eur a trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Riešili aj prípady zločineckých skupín, pokiaľ podstatu trestnej činnosti týchto skupín predstavovala ekonomická kriminalita.
Prokurátori oddelenia extrémistickej kriminality plnia úlohy vo vzťahu k trestnej činnosti súvisiacej s extrémizmom a rasizmom na území Slovenskej republiky.
d)Personálna informácia
Personálny stav v roku 2018 bol rovnako poddimenzovaný ako v roku 2017, aj keď došlo k navýšeniu funkčných miest prokurátorov o 5 tabuľkových miest prokurátorov na celkový počet 30 tabuľkových miest. V roku 2018 na úrade naďalej pôsobilo 23 prokurátorov, pretože po výberovom konaní úspešní uchádzači na 5 funkčných miest prokurátorov v priebehu roka 2018 museli prejsť previerkou Národného bezpečnostného úradu na stupeň prísne tajné. Po úspešnom absolvovaní previerok 5 prokurátorov nastúpilo na úrad špeciálnej prokuratúry začiatkom roka 2019 a tým, že koncom roka 2018 odišiel ďalší prokurátor do starobného dôchodku, aktuálne v roku 2019 pôsobí na úrade špeciálnej prokuratúry celkom 27 prokurátorov. Ďalej poukazom na plánované zriadenie inštitútu Európskej prokuratúry, bolo začiatkom roka 2019 Vládou Slovenskej republiky rozhodnuté o navýšení funkčných miest prokurátorov o 5 tabuľkových miest prokurátorov na celkový počet 35 tabuľkových miest do novozaloženého oddelenia európskeho prokurátora. Tieto funkčné miesta však budú obsadené po začatí fungovania Európskej prokuratúry od začiatku roka 2020 po realizovaním výberových konaní.
Aktuálnou prioritou súčasného vedenia úradu špeciálnej prokuratúry je naďalej stabilizovať personálny stav vhodným obsadením neobsadených tabuľkových miest radových prokurátorov na jednotlivé odbory a oddelenia úradu špeciálnej prokuratúry.
Dôvodom pomerne nízkeho záujmu prokurátorov o prácu na úrade špeciálnej prokuratúry je skutočnosť, že každý prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry musel prejsť komplikovaným výberovým konaním, pretože záujemca o funkciu prokurátora
5
úradu špeciálnej prokuratúry musí mať previerku Národného bezpečnostného úradu na stupeň prísne tajné, musí absolvovať psychotesty a musí ho odporučiť výberová komisia. Návrh na ustanovenie do funkcie predkladá špeciálny prokurátor generálnemu prokurátorovi, pričom s ustanovením musí vyjadriť súhlas Rada prokurátorov. Popísaný spôsob výberu však garantuje, že na úrade špeciálnej prokuratúry pôsobia vybraní, odborne zdatní prokurátori. O ich odbornosti svedčí aj to, že viacerí externe učia na vysokých školách, členmi rôznych vládnych a medzirezortných komisií a zastupujú Slovenskú republiku v mnohých medzinárodných inštitúciách.
e)Plnenie iných úloh
Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry GP SR pôsobí ako asistent národného člena SR v Eurojuste s výhradným pôsobením pre terorizmus. V tejto súvislosti sa v uplynulom roku podieľal na vypracovaní podkladov pre hodnotiacu misiu Moneyval, ktorá by sa mala uskutočniť začiatkom roku 2019.
Jeden prokurátor je tiež zástupcom SR v celosvetovej sieti CARIN t. j. orgánov pre vyhľadávanie a zaisťovanie príjmov z trestnej činnosti a súvisiacej sieti orgánov členských štátov EÚ tzv. ARO.
Pravidelne a efektívne reprezentovali generálnu prokuratúru a Slovenskú republiku na zasadnutiach Pracovnej skupiny OECD na boj proti korupcii v medzinárodnom obchode, zastupovali generálnu prokuratúru vo výboroch a pracovných skupinách Rady Európy, GRECO.
Prokurátori aktívne pripomienkovali návrhy nových zákonov a legislatívnych zmien v rámci pripomienkových konaní. Podieľali sa tiež na vzdelávacích aktivitách, zameraných na problematiku boja proti korupcii, terorizmu, organizovaného zločinu, usporiadaných na národnej aj medzinárodnej úrovni, jazykových kurzov a na ďalších aktivitách. Poznatky a skúsenosti z týchto aktivít priebežne pretavovali do činnosti odboru.
Časť II.
Stav kriminality
a) Celkové základné údaje o stave kriminality
V roku 2018 bolo zapísaných do trestných registrov 480 vecí. V porovnaní s rokom 2017 je to pokles o 80 vecí, oproti predchádzajúcim rokom ide však o výrazný nárast (rok 2016 – 321 vecí, rok 2015 – 343 vecí).
Vybavených bolo 466 vecí, čo je o 39 vecí viac, ako tomu bolo v roku 2017. V porovnaní s rokom 2016 bolo vybavených o 94 trestných vecí viac.
6
Trestné veci, v ktorých bolo vedené trestné stíhanie „vo veci“ (t. z. proti neznámemu páchateľovi), boli vybavené nasledujúcim spôsobom:
spôsob skončenia
Počet
prerušené
41
postúpené
27
zastavené
110
Inak
27
Spolu
205
Prevažným spôsobom vybavenia veci „inak“ bolo postúpenie veci z dôvodu príslušnosti inej prokuratúre (12 vecí) a administratívny prevod spisov (10 vecí).
Trestné stíhanie vo veciach, v ktorých bolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe, bolo ukončené v 261 veciach (o 8 vecí viac oproti roku 2017) proti 344 osobám (o 13 osôb viac oproti roku 2017), z ktorých bolo 291 mužov a 53 žien. Väzobne stíhaných bolo 61 obvinených. Jednotlivé spôsoby ukončenia vecí boli nasledovné:
spôsob skončenia - spisy
podaná obžaloba
85
dohoda o vine a treste
78
zastavené
23
podmienečne zastavené
7
podmienečne zastavené spolupracujúceho obvineného
7
prerušené trestné stíhanie
spolupracujúceho obvineného
12
postúpené
1
prerušené
4
Inak
44
Spolu
261
Z vecí vybavených „inak“ išlo najčastejšie o administratívne prevody a spojenia spisov (18 vecí), postúpenie veci z dôvodu vecnej príslušnosti (8 vecí)
7
a osvedčenia v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania obvineného (4 veci) a spolupracujúceho obvineného (7 vecí).
Z celkového počtu trestne stíhaných osôb išlo o cudzincov v 29 prípadoch, čo predstavuje oproti roku 2017 nárast o 24. Najpočetnejšiu skupinu tvorili štátni príslušníci Českej republiky (12), Ukrajiny (9), Maďarska (1), po jednom Talianskej republiky, Juhoafrickej republiky, Poľskej republiky a Nórskeho kráľovstva a jedna osoba bola s dvojitým štátnym občianstvom Ukrajiny a Maďarska.
b) Skladba kriminality
Organizovaný zločin
Organizovaný zločin – trestné činy podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené
osoby
185/2
0
0
0
0
1
185/4
0
0
0
0
2
185a
3
0
0
0
15
252
0
0
0
0
4
spolu
3
0
0
0
22
Organizovaný zločin – trestné činy podľa Trestného zákona účinného od 01.01.2006:
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
podmienečne zastavené trestné stíhanie
odsúdené
osoby
171
0
0
0
0
1
172
29
16
10
2
11
179
2
0
0
0
0
188/3
5
0
4
1
4
190
4
0
0
4
0
212/5
3
0
1
1
1
221/4
19
8
0
1
3
8
V roku 2018 došlo k celkovému nárastu trestne stíhaných osôb za trestné činy, ktoré štatisticky vykazované ako trestné činy spáchané organizovaným zločinom. Približne o štvrtinu vzrástol počet páchateľov trestne stíhaných pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona. V číselnom vyjadrení ide o nárast z 35 trestne stíhaných osôb na 47. Podstatne vzrástla žalovateľnosť a to z 8 osôb v roku 2017 na 26 v roku 2018, poklesla však vôľa páchateľov uzatvoriť dohodu o vine a treste zo 17 osôb na 11. Kým v roku 2017 bolo za tento zločin odsúdených 26 osôb, v roku 2018 iba 17.
Túto zmenu je možné vysvetliť viacerými dôvodmi. Jedným z nich je skutočnosť že v roku 2017 vedúci zločineckej skupiny označovanej ako „Piťovci“ začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a vyzval aj členov tejto skupiny aby sa ku stíhanej trestnej činnosti priznali a spolupracovali na jej odhalení a dokumentovaní. Členovia skupiny skutočne túto výzvu rešpektovali a okrem dvoch výnimiek pristúpili na konanie o dohode o vine a treste. Časť konaní bola ukončená v roku 2017 a zvyšok, okrem troch trestných vecí, bol ukončený v roku 2018 väčšinou dohodami o vine a treste.
V roku 2018 pokračovalo trestné stíhanie proti 21 obvineným osobám, ktoré mali byť členmi, resp. osobami činnými pre zločineckú skupinu označovanú ako „Takáčovci“. Obvinenie bolo vznesené v roku 2017 pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, ako aj pre iné trestné činy, najmä hrubý nátlak, podvod, marenie spravodlivosti a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Vyšetrovanie v uvedenej veci by malo byť ukončené v polovici roka 2019 s návrhom na podanie obžaloby.
V minulom roku pokračovalo vyšetrovanie trestnej činnosti spáchanej zločineckou skupinou označovanej ako „Sýkorovci“. Jadro zločineckej skupiny bolo právoplatne odsúdené na vysoké tresty, dvaja najvyššie postavení členovia skupiny na trest odňatia slobody na doživotie. Dňa 22.03.2018 bola podaná obžaloba na špecializovaný trestný súd na 7 osôb, pre 6 vrážd, 2 skutky boli kvalifikované ako pokus trestného činu vraždy, trestný čin všeobecného ohrozenia (výbuch bývalého obchodného domu Jadran v Bratislave), ako aj nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
233
9
5
0
2
0
270
10
9
0
0
4
276/4
13
12
0
0
4
277/4
13
8
0
0
0
295
8
5
1
0
3
296
47
26
11
5
17
298
1
1
0
0
0
spolu
163
90
27
16
48
9
(išlo o zbrojný sklad zločineckej skupiny označovanej ako „Sýkorovci“, v ktorom bolo obrovské množstvo hromadne účinných zbraní, strelných zbraní, protipancierovej munície, trieštivej munície a cca 85 kg plastickej trhaviny). Išlo o skutky z obdobia rokov 1998 2004. Trom z obžalovaných hrozí v prípade uznania viny trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Okrem toho pokračovalo vyšetrovanie aj pre ďalšie skutky vrážd spáchanej členmi uvedenej zločineckej skupiny.
Dňa 29.10.2018 bola podaná obžaloba na špecializovaný trestný súd v trestnej veci D.K. a spol. tzv. „Dvojičky“ (vrátane 2 hlavných resp. vedúcich členov zločineckej skupiny). Išlo o rozsiahle vyšetrovanie zločineckej skupiny pôsobiacej od roku 2010 do 06.03.2017 v Trenčianskom, Žilinskom a Trnavskom kraji, ktorá páchala prevažne drogovú trestnú činnosť a s tým súvisiacu násilnú trestnú činnosť voči konkurenčným skupinám, ale aj trestné činy nedovoleného ozbrojovania a úkladnú vraždu vlastného člena skupiny potom ako zistili, že spolupracuje s políciou. Vo veci trvalo vyšetrovania takmer 2 roky, bolo obvinených 21 osôb, trestné stíhanie 18 z nich skončilo dohodou o vine a treste, väčšina z nich spolupracovala na usvedčovaní ostatných členov, ale aj na usvedčovaní členov inej zločineckej skupiny. Prekurzory na výrobu metamfetamínu boli zadovažované z Poľskej republiky, metamfetamín sa vyrábal v Českej republike neskôr výhradne v Slovenskej republike. Kokaín a heroín boli zadovažované pravdepodobne z Českej republiky, prípadne Holandska a Srbska. Z vyšetrovania vyplýva zarážajúci vysoký počet konzumentov pervitínu a kokaínu.
V obdobnej trestnej veci, týkajúcej sa drogovej trestnej činnosti - S.W. a spol. je v súčasnosti obvinených 19 osôb, pričom na začiatku vyšetrovania to bolo len 9 obvinených, neskôr po spolupráci časti obvinených s orgánmi činnými v trestnom konaní bolo dňa 11.12.2019 vznesené obvinenie ďalším 10 osobám pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny ako aj pre drogovú trestnú činnosť. Zločinecká skupina pôsobila a distribuovala drogy (prevažne metamfetamín) najmä zo Serede. 10 obvinených je stíhaných väzobne (medzi nimi osoby riadiace zločineckú skupinu), 6 je vo výkone trestu odňatia slobody za drogovú trestnú činnosť, dvaja na úteku. Aj v tomto prípade bolo zistené zadovažovanie prekurzorov na prípravu metamfetamínu z Poľskej republiky, ale aj zo Srbska. Výroba pervitínu prebiehala v Slovenskej republike. Z vyšetrovania vyplýva, veľký počet konzumentov ale aj väčších odberateľov (tzv. dílerov).
V roku 2018 prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na 14 obvinených, v minulosti sústredených v zločineckej skupine označovanej ako „Šátorovci“. Ide o skupinu páchateľov z južného Slovenska v minulosti sústredenú okolo Ľ.S., ktorá pôsobila minimálne od roku 1999 do konca roka 2010 na južnom Slovensku, najmä v okolí Dunajskej Stredy, ale jej činnosť mala presah aj do Maďarskej republiky. Skupina sa zaoberala rozmanitou trestnou činnosťou vrátane ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom uplatňovaní dane z pridanej hodnoty, nelegálnej výroby cigariet apod. Vo veľkom rozsahu páchala tiež násilnú trestnú činnosť. Okrem bežných útokov sa zamerala na odstraňovania tzv. bielych koní, ale aj členov vlastnej skupiny. Páchatelia obžalovaní z 8 vrážd a z ďalšej trestnej
10
činnosti. V súčasnosti títo obžalovaní neprávoplatne odsúdení na vysoké tresty odňatia slobody. Tu je potrebné dodať, že na základe poznatkov z vyšetrovania a súdneho konania v uvedenej trestnej veci bola zistená ďalšia trestná činnosť uvedenej skupiny a v súčasnosti sa vykonáva vyšetrovanie pre ďalších 8 úkladných vrážd tzv. bielych koní.
V roku 2018 dramaticky vzrástol počet páchateľov trestne stíhaných pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona (účinného od 01.01.20116) a pre trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005). Kým v roku 2017 bolo pre tieto trestné činy spolu trestne stíhaných 28 osôb, v roku 2018 to bolo 68 osôb. Podstatný nárast je evidovaný práve pre trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005) zo 17 osôb na 50. Dôvodom je skutočnosť, že v rámci vyšetrovania trestnej činnosti zločineckých skupín boli odhalené vraždy spáchané členmi týchto skupín koncom 90-tych rokov a v období od roku 2000 do roku 2005. Typickým je práve prípad zločineckej skupiny označovanej ako „Šátorovci“, ktorý je bližšie uvádzaný vyššie.
V roku 2018 bola najsledovanejšou trestná vec úkladnej vraždy poškodeného novinára J.K. a jeho partnerky, ku ktorej došlo 21.2.2018. Na vyšetrenie tejto dvojnásobnej vraždy bol rozkazom prezidenta Policajného zboru zriadený vyšetrovací tím, ktorý od zistenia vraždy dňa 26.2.2018 rozbehol jedno z najrozsiahlejších vyšetrovaní vraždy v posledných rokoch. Mimoriadnym úsilím sa podarilo identifikovať a následne aj obviniť 4 osoby, ktoré mali na spáchaní vraždy priamu alebo nepriamu účasť. V marci 2019 bolo vznesené obvinenie aj predpokladanému objednávateľovi vraždy. V súvislosti s touto trestnou vecou bola zo strany orgánov činných v trestnom konaní a zo strany úradu špeciálnej prokuratúry mimoriadne negatívne vnímaná skutočnosť, že médiá, ktoré vyšetrovaniu vraždy venovali osobitnú pozornosť, sa prostredníctvom právnych zástupcov poškodených dostávali k získaným dôkazom založeným vo vyšetrovacom súpise a tieto následne publikovali. Prokurátori vykonávajúci dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní v tejto trestnej veci viackrát žiadali média o zdržanlivosť a poukazovali na škodlivosť takéhoto konania z hľadiska budúceho dokazovania na súde, avšak neúspešne. Novinári bez akýchkoľvek zábran publikovali všetky informácie, ktoré získali.
Ďalej možno spomenúť prípad, v ktorom prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry podal dňa 10.08.2018 obžalobu na T. V. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods.1 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona a pre ďalšie trestné činy, ktorého sa páchateľ dopustil tak, že po predchádzajúcej príprave a zabezpečení si strelnej zbrane a iného náčinia okolo polnoci vošiel na strechu obytného domu, kde bývala poškodená - jeho bývalá družka, ktorú chcel zlikvidovať. Zo strechy sa na lane spustil na balkón bytu ktorý sa nachádzal nad bytom poškodenej, kde bol spozorovaný majiteľkou bytu, ktorá privolala políciu. Za tento skutok bol zatiaľ neprávoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.
11
V uplynulom roku 2018 došlo aj k odsúdeniu obžalovaného Š.K. v trestnej veci vedenej pre obzvlášť závažný zločin terorizmu podľa § 419 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal tento dopustiť v roku 2016, tým že v novembri 2016 odoslal prostredníctvom pošty viacero obálok s výhražnými listami a s pripojenou rádioaktívnou látkou, ktoré boli určené vybraným sudcom okresných súdov na území Slovenskej republiky, Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a Krajskému riaditeľstvu PZ v Prešove. Obžalovaný bol uznaný vinným v súlade s podanou obžalobou a bol mu uložený trest odňatia slobody na doživotie. Vec je v súčasnosti v odvolacom konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky.
Jednou z najväčších trestných vecí, v ktorej bolo v roku 2018 ukončené trestné konanie, je trestná vec vedená proti obvinenému F. C. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (tzv. Olejári). V priebehu trestného konania bolo trestné stíhanie voči niektorým obvineným, v predchádzajúcich rokoch zastavené, niektorí boli vylúčení na samostatné konanie a ich trestné konanie bolo ukončené v závislosti od dôkaznej situácie a od ich prístupu ku konaniu. Zostávajúci obvinení nakoniec pristúpili na konanie o dohode o vine a treste.
V roku 2018 došlo k právoplatnému odsúdeniu 15 členov zločineckej skupiny označovanej ako „Okoličányovci“, čím sa zavŕšil súdny proces, ktorý trval od roku 2005 a dlhodobo traumatizoval slovenskú spoločnosť. 3 odsúdeným boli uložené tresty odňatia slobody na doživotie, ostatní členovia boli odsúdení na spravidla dlhoročné tresty odňatia slobody.
Úrad špeciálnej prokuratúry v súčasnosti eviduje aj 4 ďalšie trestné veci, v ktorých je vedené trestné stíhanie pre niektorý z trestných činov terorizmu. V tejto oblasti orgány činné v trestnom konaní aktívne spolupracujú aj s orgánmi iných členských štátov Európskej únie, Europolom a Eurojustom.
Okrem uvedených trestných vecí úrad špeciálnej prokuratúry zabezpečil vykonanie úkonov právnej pomoci aj pre justičné orgány Českej republiky v trestnej veci obžalovaného D.K., ktorý je stíhaný na území Českej republiky pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Uvedeného trestného činu sa mal dopustiť tak, že pred Vianocami roku 2017 si zabezpečil väčšie množstvo tzv. pyrotechnickej zmesi, túto spracovával, pripravoval z nej výbušné zariadenie s cieľom toto použiť na verejne prístupnom mieste v Prahe. Vec je momentálne v štádiu súdneho konania na príslušnom súde v Českej republike.
Korupčná kriminalita
§
stíhané osoby
obžalované osoby
dohoda o vine a treste
PZTS
odsúdené osoby
12
328
2
1
1
0
1
329
30
11
18
0
17
332
2
1
1
0
2
333
66
28
28
0
46
336
16
4
6
0
13
336a
13
3
3
0
8
336b
6
0
6
0
6
spolu
135
48
63
0
93
Pre korupčné trestné činy bolo v roku 2018 stíhaných (spolu s trestnými činmi podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005) 138 páchateľov, čo je v porovnaní s rokom 2017 zvýšenie počtu obvinení o 21 a oproti roku 2016 dokonca viac o 29 obvinených. Na počte vznesených obvinení teda badať mierny nárast oproti predchádzajúcim 2 rokom. Obžalovaných bolo spolu 50 osôb (v roku 2017 - 54 osôb, v roku 2016 56 osôb), dohoda o vine a treste bola uzavretá so 64 osobami (v roku 2017 41 osôb, v roku 2016 - 27 osôb) a odsúdených bolo 93 osôb (v roku 2017 – 98 osôb, v roku 2016 – 72 osôb).
Mierny nárast vznesených obvinení za korupčné trestné činy, ako aj nárast počtu obžalôb a dohôd o vine a treste v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi možno hodnotiť ako pozitívny signál, že špecializované policajné zložky polície, ktoré majú v kompetencii odhaľovanie a vyšetrovanie korupčných trestných vecí, do istej miery zvýšili úsilie na odhaľovaní korupčnej trestnej činnosti. Napriek tomu však nie je možné vyjadriť spokojnosť s počtom odhalených trestných činov korupcie a s efektivitou polície najmä pri komplikovaných korupčných trestných schémach.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb bol v roku 2018 v súvislosti so vznesením obvinenia za spáchanie korupčných trestných činov použitý v 10 prípadoch. Zároveň v tomto roku boli právoplatne odsúdené historicky prvé 3 právnické osoby za korupčné trestné činy. Prokurátori oddelenia korupcie aktívne usmerňovali vyšetrovateľov, aby pri trestnom stíhaní korupčných trestných činov využívali aj možnosť trestnej zodpovednosti právnických osôb, čo sa odrazilo v náraste počtu trestne stíhaných právnických osôb.
Ako bolo vysvetlené v predchádzajúcej správe o činnosti úradu špeciálnej prokuratúry, odhaľovanie a zisťovanie páchateľov korupčnej trestnej činnosti je vo výlučnej pôsobnosti Policajného zboru Slovenskej republiky. Úlohou prokurátorov nie je ani operatívne odhaľovanie korupcie, ani vykonávanie analytickej činnosti, a dokonca ani vedenie vyšetrovania a vykonávanie dôkazov v štádiu pred podaním obžaloby. Túto činnosť v plnom rozsahu zabezpečovať a realizovať Národná protikorupčná jednotka, patriaca pod Prezídium Policajného zboru, Národnú kriminálnu agentúru a pri trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov Úrad inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
13
Informáciu o páchanej korupčnej trestnej činnosti vo väčšine prípadov polícia získava z troch základných zdrojov: 1. na základe trestného oznámenia konkrétnej osoby, 2. na základe vlastnej operatívnej a analytickej činnosti (podnetom na takúto činnosť môžu však byť napr. články v médiách, anonymné podania a podobne) a 3. z poznatkov iných štátnych orgánov.
V praxi sa prokuratúra ako aj polícia stretáva s množstvom trestných oznámení, v ktorých nespokojní občania tvrdia, že určitá ich vec prejednávaná pred úradmi alebo súdmi, bola rozhodnutá v ich neprospech a sú presvedčení, že to musí byť z dôvodu, že ten kto rozhodoval musí byť skorumpovaný. V takých prípadoch sa vykonáva tzv. historické dokazovanie, nakoľko predpokladaný korupčný dej je dokonaný a nie je možné nasadiť žiadne proaktívne spôsoby dokazovania. Úspešnosť dokazovania takejto korupcie preto býva pomerne nízka, nakoľko vo väčšine prípadov nie je možné získať dôkazy, ktoré preukazujú, že ku korupcii došlo.
V prípadoch, kedy korupčnú trestnú činnosť oznámi konkrétna osoba a naviac v čase, keď ešte korupčný dej iba prebieha a nebol doposiaľ dokonaný, pričom oznamovateľ je ochotný spolupracovať s Národnou protikorupčnou jednotkou, existujú viaceré procesné inštitúty, zaužívané postupy a skúsenosti polície, ktoré vo väčšine takýchto prípadov vedú k odhaleniu a riadnemu procesnému zadokumentovaniu korupčného konania a k usvedčeniu páchateľa. V tomto smere je možné činnosť polície hodnotiť pozitívne, pričom metódy a výsledky trestného stíhania korupcie v takýchto prípadoch veľmi účinné a na vysokej úrovni. Národná protikorupčná jednotka sa však pri takomto dokumentovaní trestnej činnosti stretáva so značnými problémami, ktoré súvisia s technickým zabezpečením informačno-technických prostriedkov, najmä s veľmi nekvalitnou nahrávacou technikou pri vyhotovovaní obrazovo-zvukových záznamov. Evidované dlhodobé problémy pri nahrávaní a vyhodnocovaní záznamov z telekomunikačnej činnosti. Tieto činnosti nezabezpečuje samotná Národná protikorupčná jednotka, ale iná zložka polície, čo komplikuje dokumentovanie korupcie. Nie výnimočné prípady, kedy iba z dôvodu nekvalitných obrazovo-zvukových záznamov nie je možné na súde preukázať, že naozaj došlo k prevzatiu či odovzdaniu úplatku, nakoľko na zázname nie z dôvodu nízkeho rozlíšenia obrazu rozpoznateľné bankovky, či identifikovateľné odovzdávané predmety. V takýchto prípadoch potom úsilie orgánov činných v trestnom konaní vychádza nazmar iba kvôli nekvalitnej technike.
Napriek týmto problémom však vidieť snahu vyšetrovateľov na riadnom a kvalitnom dokumentovaní takto oznámenej korupčnej činnosti. Viac odhalených prípadov korupcie by preto v tomto smere priniesla väčšiu ochotu fyzických osôb oznamovať, že boli požiadané o úplatok, alebo že im bol ponúknutý úplatok a zároveň väčšiu snahu spolupracovať s políciou na dokumentovaní korupcie. Ako bolo uvedené v predchádzajúcich správach, korupčná trestná činnosť je veľmi špecifická. Neexistuje pri nej žiadna konkrétna poškodená osoba a výsledok korupčného konania je tu spravidla výhodný pre obe strany tohto vzťahu (podplácajúci - prijímajúci úplatok).
Dôvodom neoznamovania korupcie zo strany či fyzických alebo právnických osôb tak môže byť obojstranná výhodnosť korupčného vzťahu, obava z trestného stíhania, vnútorná akceptácia úplatkov vyplývajúca z historického vývoja,
14
nedôvera v orgány činné v trestnom konaní a súdy. Cieľ zvýšiť počet oznamovaných korupčných trestných činov sa nepodarilo dosiahnuť ani zák. č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorého v roku 2018 nepožiadal o ochranu prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry ani jediný whistleblower, a teda na základe tohto zákona ani nebola poskytovaná ochrana v rámci trestného konania žiadnej osobe. Iba prax ukáže, či podstatnú zmenu v tomto smere prinesie nový zák. č. 54/2019 Z.z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Taktiež systematická preventívna činnosť vo forme pravidelného informovania občanov o škodlivých následkoch korupcie pre spoločnosť, o tom, kde je možné korupciu oznámiť, aké následky neoznámenia korupčnej trestnej činnosti, aká ochrana a podpora je poskytovaná oznamovateľom korupcie, by mohla prispieť k účinnému boju proti korupcii. Nemožno opomenúť ani aktivity v prevencii boja proti korupcii vo vzťahu k mladej generácii. Snahou úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2019 bude zvýšiť povedomie verejnosti o úspešných korupčných kauzách, ktoré boli právoplatne skončené odsúdením, a to najmä s dôrazom na prípady, kedy korupciu oznámili fyzické osoby a následne spoluprácou s políciou prispeli k usvedčeniu páchateľa.
Pozitívne hodnotenie však nie je možné použiť pri posudzovaní vlastnej operatívnej a najmä analytickej činnosti Národnej protikorupčnej jednotky. V rámci operatívnej činnosti sa Národná protikorupčná jednotka zameriava a sčasti úspešne odhaľuje najmä menej závažné prípady korupcie na úradoch, staniciach technickej kontroly, pri policajných kontrolách, v ambulanciách lekárov a podobne, kedy páchatelia prijímajú úplatky opakovane, avšak v relatívne malých sumách a v súvislosti s vybavovaním svojej bežnej pracovnej agendy. Operatívna a analytická činnosť polície sa však iba veľmi okrajovo a s malou efektivitou zameriava na odhaľovanie komplikovaných korupčných schém pri verejných obstarávaniach, vybavovaní dotácií z rozpočtu Slovenskej republiky a Európskej únie, verejných zákazkách s vysokou hodnotou a obdobných závažných veciach, kde dochádza k obrovskému plytvaniu s verejnými financiami. Ako jeden z hlavných dôvodov nízkej efektivity pri odhaľovaní takejto korupcie pritom možno uviesť najmä to, že zlyháva analytická zložka polície, ktorá by mala najmä v úvodných štádiách ešte pred začatím trestného stíhania vykonávať analýzy finančných tokov, či personálnych a majetkových prepojení medzi podozrivými osobami tak, aby získala základný prehľad o tom, či z konkrétnej podozrivej operácie mohli získať prospech osoby, ktoré mali vplyv na rozhodovanie o predmetnej zákazke, dotácii alebo inom nakladaní s verejnými zdrojmi. Operatívna zložka polície okrem iného naráža nielen na nedostatok odborného personálu, ale aj na legislatívny problém, kedy napríklad policajt nemôže pri operatívnom odhaľovaní korupcie vyžadovať od bánk výpisy z účtov podozrivých osôb v zmysle § 29a ods. 4 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, a to aj napriek tomu, že pri niektorých iných trestných činoch (daňových únikoch, nezákonných finančných operáciách, či pri legalizácii príjmov z trestnej činnosti) takéto oprávnenie policajti majú. Bez kvalitnej činnosti finančných analytikov v Národnej protikorupčnej jednotke nie je možné účinne odhaľovať komplikované korupčné schémy a tým postihovať osoby, ktoré sa nelegálnym spôsobom obohacujú z verejných zdrojov. Pri takýchto korupčných veciach
15
nemožno očakávať, že niektorá zo strán korupčného vzťahu bude sama z vlastnej vôle spolupracovať s políciou. Z uvedeným stavom úrad špeciálnej prokuratúry nie je spokojný a prokurátori oddelenia korupcie v niekoľkých prípadoch reagovali na nedostatočné prešetrenie podozrení z komplikovaných korupčných konaní tým, že zrušili vyšetrovateľovi uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia a vydali pokyny, aby sa polícia vecou dôslednejšie zaoberala.
Pokiaľ ide o oznamovanie korupcie z iných štátnych orgánov a to najmä z iných zložiek polície, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Najvyššieho kontrolného úradu, alebo z Finančnej spravodajskej jednotky, tu je tiež potrebné poukázať na to, že z týchto zložiek prichádza na Národnú protikorupčnú jednotku iba veľmi malé množstvo relevantných podnetov a informácií, ktoré by viedli k odhaleniu korupčných trestných vecí. Užšia spolupráca s týmito orgánmi by pritom mohla viesť k oveľa väčšej efektivite pri odhaľovaní a dokumentovaní korupcie.
V roku 2018 bolo vznesené obvinenie z rozsiahlej korupčnej trestnej činnosti napríklad v nasledujúcom prípade, ktorý ešte nie je právoplatne ukončený:
Dňa 10.04.2018 bolo začaté trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a iné v rozsiahlej korupčnej kauze v prostredí Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, pričom podstatou trestnej činnosti štátnych zamestnancov a osôb z podnikateľského prostredia developerských spoločností je to, že v súvislosti s vydávaním rozhodnutí odboru starostlivosti o životné prostredie priamo alebo cez sprostredkovateľov prijímajú úplatky vo forme peňažného plnenia v nezistenej výške, pričom na zakrytie formy získaných úplatkov žiadateľom vnucované mandátne zmluvy o sprostredkovaní zabezpečenia kladného rozhodnutia uvedeného odboru životného prostredia. Ku dnešnému dňu stíhané 2 osoby z odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Bratislava, a to Ing. M. G. a RND. P.B. a 12 osôb zo súkromnej sféry - podnikateľského prostredia a 5 právnických osôb za nepriamu korupciu podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona, resp. za pomoc k prijímaniu úplatku podľa § 21 ods. 1 písm. a) Trestného zákona k § 329 ods. 1, ods. 2 ods. 3 Trestného zákona a legalizáciu príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Z právoplatne skončených korupčných trestných vecí v roku 2018 možno spomenúť nasledujúce veci, ktoré zahŕňajú rôznorodé korupčné trestné činy a to športovú korupciu, volebnú korupciu, korupciu úradníkov, korupciu v školstve či korupciu príslušníkov polície:
Šiesti občania Ukrajiny boli uznaní vinnými pre zločin športovej korupcie podľa § 336b ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona za to, že dňa 10.4.2018 v Bardejove na stretnutí s bývalým profesionálnym futbalistom M.B. ponúkali peňažnú sumu v čiastkach od 12.000,- eur do 15.000,- eur hráčom futbalového družstva FK Inter Bratislava za to, aby títo hráči ovplyvnili priebeh a výsledok futbalového zápasu medzi klubmi Partizán Bardejov a FK Inter Bratislava, ktorý sa mal uskutočniť 10.4.2018 tak, aby v priebehu futbalového zápasu skončil prvý polčas víťazstvom Bardejova a aby celý zápas vyhral Partizán Bardejov o dva góly. Za to im boli uložené tresty odňatia slobody
16
v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom v rozsahu od 1 do 5 rokov, tresty vyhostenia od 1 do 5 rokov a trest prepadnutia sumy vo výške 17.900,- USD.
Fyzická osoba J.H. a právnická osoba P.D.T. boli uznané vinnými zo spáchania prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustili tým, že v Senci v budove Okresného úradu Senec, v súvislosti so žiadosťou týkajúcou sa právnickej osoby P.D.T. o vydanie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, vedenou na odbore starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy odpadového hospodárstva Okresného úradu Senec odovzdal štatutárny zástupca P.D.T. finančnú hotovosť vo výške 500,- eur odbornému radcovi odboru starostlivosti o životné prostredie a zodpovednej pracovníčke vybavujúcej predmetnú úradnú vec za jej aktívnu činnosť pri administratívnom spracovaní žiadosti a za kladné a bezproblémové konečné rozhodnutie v predmetnej veci, za čo boli uložené obom subjektom peňažné tresty vo výške 5.000,- eur a právnickej osobe tiež trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Uvedený prípad je prvým prípadom právoplatne odsúdenej právnickej osoby za korupčný trestný čin v Slovenskej republike.
Doc. PhDr. P.S., PhD. bol uznaný vinným zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona za to, že si dňa 26.05. 2017 ako vysokoškolský pedagóg Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety prevzal v 5 prípadoch úplatky od študentov tejto školy v súvislosti s úspešným vykonaním postupovej skúšky v celkovej výške 150,- eur. Za to súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, peňažný trest vo výške 300,- eur a trest zákazu činnosti vykonávať akékoľvek vysokoškolské vzdelávanie na dobu dvoch rokov.
Obvinení G. B., J. B a V. Č boli uznaní vinnými z prečinu volebnej korupcie podľa § 336a ods. 2 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona za to, že od polovice septembra 2017 do 31. 10. 2017 v Liptovskom Mikuláši oslovili kandidáta za poslanca Žilinského samosprávneho kraja vo voľbách konaných 04. 11. 2017, ktorému ponúkali, že mu zoženú najmenej 1.000 voličských hlasov, a to za 3 euro za každý voličský hlas, za čo od neho prevzali celkovú sumu 3.000 eur. Za to súd každému z obžalovaných uložil trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ako aj peňažné tresty vo výške po 2.500,- eur.
Obvinená A. D. bola uznaná vinnou z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona za to, že
1) od r. 2015 do marca 2016 v Bratislave ako študijná referentka pre zahraničných študentov Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) prijala od J. R., zahraničného študenta Lekárskej fakulty SZU, občana Nórskeho kráľovstva, rôzne vecné dary ako notebook, mobilný telefón, ojazdené osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 206 v hodnote 2.000,- eur, nábytok v hodnote 1.749, 64,- eur ako úplatok za to, že v rozpore so študijným programom SZU zabezpečila pre 4 zahraničných študentov na základe falošných dokladov v septembri 2015
17
prestup z iných lekárskych fakúlt na Lekársku fakultu SZU v akademickom r. 2015/2016, na základe čoho boli títo študenti prijatí na štúdium na Lekárskej fakulte SZU aj napriek tomu, že nesplnili školou stanovené podmienky na prestup a následne ich zapísala do informačného systému univerzity;
2) v septembri 2016 v Bratislave ako študijná referentka pre zahraničných študentov SZU prijala od L. J., zástupkyne študentskej agentúry, 6.000,- eur ako úplatok za to, aby v rozpore so študijným programom SZU, vypracovaným zoznamom prijatých študentov a podmienkami prijatia na štúdium, zvýhodnila 11-ich zahraničných študentov pred inými uchádzačmi a zabezpečila pre nich v akademickom roku 2016/2017 neoprávnené prijatie na štúdium všeobecného lekárstva na lekárskej fakulte