DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).

Účelom návrhu zákona je upraviť expressis verbis možnosť všetkých účastníkov disciplinárneho konania (tak disciplinárne obvineného, ako aj navrhovateľa) domáhať sa prostredníctvom správnej žaloby preskúmania rozhodnutia disciplinárneho orgánu v systéme správneho súdnictva. Návrh zákona tak reaguje na posledný vývoj aplikačnej praxe, v dôsledku ktorej sa vyskytujú výklady pripúšťajúce asymetriu v prístupe účastníkov disciplinárneho konania k ochrane v správnom súdnictve. Z dôvodu absentujúceho explicitného vymedzenia subjektov oprávnených podať správnu žalobu voči rozhodnutiu disciplinárneho orgánu v lex specialis, vznikali pochybnosti, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu disciplinárneho orgánu. I keď lex specialis v súčasnom znení neprecizuje osoby oprávnené na podanie správnej žaloby, z logiky veci vyplýva, že správnu žalobu je oprávnený podať účastník disciplinárneho konania, t. j. disciplinárne obvinený (notár/exekútor) a navrhovateľ (osoba oprávnená iniciovať disciplinárne konanie). Prijatím návrhu zákona sa tieto sporné výklady eliminujú.

Okrem toho návrh zákona zavádza nové oprávnenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, a to možnosť podať správnu žalobu v tých prípadoch, v ktorých nie je navrhovateľom disciplinárneho konania, ak na jej podaní existuje verejný záujem. Návrh zákona upravuje toto oprávnenie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pro futuro, čo znamená, že k jeho realizácii nemôže dôjsť v prípadoch, v ktorých už bolo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona rozhodnuté.

Návrhom zákona sa v Notárskom poriadku vypúšťa subjektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania.

Návrhom zákona sa tiež zužuje povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť v ďalšom prípade – pri poskytnutí informácií o notárskej činnosti taxatívne vymedzeným subjektom.

Od navrhovanej právnej úpravy predkladateľ zároveň očakáva posilnenie spolupráce a vzájomnej súčinnosti medzi orgánmi, ktoré vykonávajú dohľad nad činnosťou notárov tak, aby riadne plnili svoje zákonom zverené úlohy, to znamená, aby nielen dohliadali nad činnosťou notárov, ale i v prípadoch, v ktorých existuje dôvodné podozrenie zo spáchania disciplinárneho previnenia notára, využili svoje oprávnenie disciplinárnej iniciatívy.

Návrh zákona napokon precizuje subjekty, ktorým sa majú doručovať rozhodnutia disciplinárnych orgánov.

Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje od 1. decembra 2019, pričom sa zohľadňuje predpokladaná dĺžka legislatívneho procesu, ako aj potrebná legisvakancia.

Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona je súčasne v súlade s právom Európskej únie.

Materiál bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila 21. augusta 2019.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: -

Ukončenie: -

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Máj 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Júl 2019

2. Definícia problému

Súčasná právna úprava vyvoláva pochybnosti, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu disciplinárneho orgánu, čím spôsobuje asymetriu v prístupe účastníkov disciplinárneho konania k ochrane v správnom súdnictve. Zároveň sa javí ako nedostatočná, resp. nie dostatočne precízna, pokiaľ ide o doručovanie rozhodnutí disciplinárnych orgánov a súčinnosť orgánov vykonávajúcich dohľad. S ohľadom na vyššie uvedené sa ako vhodné javí prijať legislatívnu zmenu, ktorá by odstránila súčasný nežiaduci stav.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predkladanej novely Notárskeho poriadku a Exekučného poriadku je umožniť účastníkom disciplinárneho konania (disciplinárne obvinený a navrhovateľ) podať správnu žalobu proti rozhodnutiam disciplinárnych orgánov, spresniť právnu úpravu týkajúcu sa doručovania rozhodnutí disciplinárnych orgánov, upraviť inštitút vzájomnej súčinnosti orgánov vykonávajúcich dohľad a doplniť prípady predstavujúce výnimku z povinnosti notára zachovávať mlčanlivosť. Zároveň návrh zákona sleduje zosúladenie používanej právnej terminológie obsiahnutej v oboch právnych predpisoch. Predkladateľ návrhu zákona očakáva pozitívny prínos v oblasti zabezpečenia prístupu účastníkov disciplinárneho konania k súdnej ochrane a zabezpečenia efektívneho priebehu pri uskutočňovaní dohľadu a disciplinárnej iniciatívy.

4. Dotknuté subjekty

notári, Notárska komora Slovenskej republiky, exekútori, Slovenská komora exekútorov, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

5. Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia neboli posudzované.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ✉ Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Návrhom zákona sa nevykonáva transpozícia práva EÚ.

8. Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účelnosti navrhovaného zákona bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

✉ Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Sekcia legislatívy, Odbor legislatívy občianskeho a obchodného práva, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava

Mgr. Dominika Dudášová –

dominika.dudasova@justice.sk

12. Zdroje

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Na základe bodu 7.1 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov nie je potrebné vykonať predbežné pripomienkové konanie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve,

b)v sekundárnom práve,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, body 4 a 5 sa nevypĺňajú.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 39 ods. 4)

Prípady, ktoré predstavujú výnimku z povinnosti notára zachovávať mlčanlivosť, sa dopĺňajú - povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na poskytnutie informácií týkajúcich sa výkonu činnosti notára orgánom vykonávajúcim dohľad a osobám oprávneným iniciovať disciplinárne konanie podľa Notárskeho poriadku. Navrhované znenie vymedzuje okruh informácií, na poskytovanie ktorých sa povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť nevzťahuje a subjekty, vo vzťahu ku ktorým je notár pri ich poskytovaní oslobodený ex lege od tejto povinnosti. Dôvodom spresnenia právnej úpravy sú opakovane vyskytujúce sa problémy aplikačnej praxe pri výkone dohľadu nad činnosťou notárov a pri realizácii oprávnenia disciplinárnej iniciatívy voči notárom, ktorí sa pri žiadostiach o zapožičanie spisu v týchto dvoch súvislostiach odvolávajú na povinnosť zachovávať mlčanlivosť v jej súčasnom znení. Obdobná právna úprava výnimiek z povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nachádza v § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, v § 6 ods. 3 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo v § 23 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, čo znamená, že nepôjde o ojedinelú právnu úpravu.

K bodu 2 (§ 92)

V praxi dochádza ku situáciám, kedy subjektu oprávnenému podať disciplinárny návrh márne uplynie subjektívna jednoročná lehota na jeho podanie iba z dôvodu chýbajúcich podkladov potrebných pre rozhodnutie iniciovať disciplinárne konanie. I v prípade neskôr získaných podkladov vedúcich k podaniu disciplinárneho návrhu je disciplinárne konanie z dôvodu oneskorene podaného návrhu zastavené. Keďže sa subjektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania javí ako neefektívna a vedie k zastavovaniu disciplinárnych konaní len z dôvodu oneskorene podaného disciplinárneho návrhu, navrhuje sa vypustiť. Objektívna trojročná lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania zostáva zachovaná.

K bodu 3 (§ 93 odseky 1 až 3)

Doterajšie znenie predmetného ustanovenia je obmedzené len na ukladanie disciplinárneho opatrenia disciplinárnou komisiou. Rozhodovacia činnosť disciplinárnej komisie však nespočíva len v ukladaní disciplinárnych opatrení; disciplinárna komisia môže disciplinárne konanie zastaviť (napr. ak bol disciplinárny návrh vzatý späť), prerušiť (napr. ak skutok, ktorý sa notárovi kladie za vinu, vykazuje znaky trestného činu a vec sa postupuje príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní), disciplinárny návrh zamietnuť (ak nie sú splnené podmienky pre to, aby bol disciplinárne obvinený uznaný za vinného) alebo uznať disciplinárne obvineného za vinného (s uložením disciplinárneho opatrenia alebo bez jeho uloženia, ak samotné prejednanie veci splnilo výchovný účel). Z dôvodu širokej škály možných rozhodnutí disciplinárnej komisie je žiaduce formulovať predmetné ustanovenie v navrhovanom znení. Navrhovaným znením predmetného ustanovenia sa zároveň sleduje zjednocovanie používanej terminológie s inými právnymi predpismi, nakoľko obdobná

formulácia právomoci disciplinárnej komisie rozhodovať sa nachádza v § 222b ods. 1 Exekučného poriadku.

Súčasná právna úprava ukladá disciplinárnej komisii povinnosť odosielať v zákonom stanovenej lehote iba rozhodnutie o disciplinárnom opatrení, pričom nevymedzuje osoby, ktorým sa toto rozhodnutie doručuje. Navrhovaným znením sa sleduje priamo do zákona zaviesť povinnosť disciplinárnej komisie vyhotoviť a odoslať každé jedno rozhodnutie disciplinárnej komisie, ktorým sa disciplinárne konanie končí (napr. rozhodnutie o zastavení disciplinárneho konania, rozhodnutie o zamietnutí disciplinárneho návrhu) v lehote 30 dní odo dňa jeho vydania; lehota v súčasnosti stanovená Notárskym poriadkom zostáva zachovaná. Toto ustanovenie sa zároveň dopĺňa o druhú vetu, ktorá taxatívnym spôsobom vymedzuje osoby, ktorým sa rozhodnutie disciplinárnej komisie, ktorým sa disciplinárne konanie končí, doručuje ex lege. Navrhuje sa teda doplniť povinnosť disciplinárnej komisie doručovať rozhodnutie o disciplinárnom návrhu podanom akýmkoľvek oprávneným subjektom aj ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Obdobná povinnosť disciplinárneho senátu – doručovať rozhodnutie vždy aj ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky, ak nie je navrhovateľom – je zakotvená v § 228d ods. 7 Exekučného poriadku, čiže nepôjde o výnimočnú právnu úpravu.

V súvislosti s rozhodnutím, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok, sa oproti doterajšiemu zneniu predmetného ustanovenia (proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení) navrhuje neprípustnosť opravného prostriedku voči akémukoľvek rozhodnutiu disciplinárnej komisie. Navrhovaná zmena tak reflektuje na už v predchádzajúcich bodoch uvedený dôvod - širšiu rozhodovaciu právomoc disciplinárnej komisie než len ukladanie disciplinárneho opatrenia. Podanie správnej žaloby je v súčasnosti možné proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie, i keď znenie predmetného ustanovenia viaže začiatok plynutia lehoty na podanie správnej žaloby od momentu doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia. Ide o nejednoznačnú formuláciu, ktorá môže vzbudzovať pochybnosti, aj napriek tomu, že súdna prax preukazuje prípustnosť správnej žaloby i voči rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania alebo zamietnutí disciplinárneho návrhu. V záujme jasnosti a zrozumiteľnosti právnej normy sa navrhuje precizovať prípustnosť správnej žaloby voči každému rozhodnutiu disciplinárnej komisie, ktorým sa disciplinárne konanie končí. Navrhované ustanovenie zároveň precizuje subjekty oprávnené na podanie správnej žaloby, ktorými sú disciplinárne obvinený a navrhovateľ, a upúšťa od pätnásťdňovej lehoty v súčasnosti stanovenej Notárskym poriadkom na jej podanie. Predkladateľ považuje pätnásťdňovú lehotu za „historický pozostatok“ po nadobudnutí účinnosti civilných kódexov, kedy sa možnosť podať odvolanie proti neprávoplatnému rozhodnutiu disciplinárneho senátu nahradila v § 93 Notárskeho poriadku možnosťou podať správnu žalobu, pričom lehota na uplatnenie tohto vecne i procesne odlišného inštitútu zostala bez zmeny. Lehota na podanie správnej žaloby sa bude spravovať podľa ustanovenia všeobecného predpisu, ktorým je § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Súčasne sa toto ustanovenie navrhuje doplniť o novú právnu úpravu - možnosť ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podať správnu žalobu aj v tých prípadoch, v ktorých neinicioval disciplinárne konanie, za predpokladu existencie verejného záujmu na jej podaní. Môže ísť napríklad o disciplinárne konania vedené voči notárom osvedčujúcim vyhlásenie o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti patriacej neznámemu vlastníkovi, alebo ktorá je chránenou krajinnou oblasťou či lesom, alebo ktorá zasahuje do verejnej komunikácie; alebo osvedčujúcim priebeh valných zhromaždení významných strategických podnikov alebo obchodných spoločností, pri ktorých navrhovateľ nevyužil inštitút správnej žaloby a existuje verejný záujem na riadnom preskúmaní ich zákonnosti. Podmienka existencie verejného záujmu na podaní správnej žaloby ministrom

spravodlivosti Slovenskej republiky predstavuje záruku nezneužívania tohto inštitútu na základe svojvôle.

K bodu 4 (§ 94a)

Za § 94 sa vkladá nové ustanovenie § 94a, ktoré zavádza inštitút súčinnosti medzi Notárskou komorou Slovenskej republiky a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgánmi dohľadu nad činnosťou notárov. Navrhuje sa, aby orgány vykonávajúce dohľad nad notárskou činnosťou medzi sebou spolupracovali a poskytovali si súčinnosť potrebnú k riadnemu a efektívnemu plneniu svojich zákonom zverených úloh. Znenie navrhovaného ustanovenia vymedzuje súčinnosť len exemplifikatívne; nepôjde o konečný výpočet toho, v čom súčinnosť môže (na základe písomnej odôvodnenej žiadosti) spočívať. Dôvodom zavedenia spolupráce a súčinnosti medzi dohliadajúcimi orgánmi je absencia tohto inštitútu v Notárskom poriadku, od čoho predkladateľ očakáva zabezpečenie efektívneho priebehu nielen pri výkone dohľadu nad činnosťou notárov, ale aj pri realizácii oprávnenia disciplinárnej iniciatívy, podľa šiestej časti Notárskeho poriadku.

K bodu 5 (§ 100f)

Cieľom prechodného ustanovenia v odseku 1 je vyriešiť kolíziu pôvodnej a novej právnej úpravy týkajúcej sa lehôt na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Dôvodom pre toto prechodné ustanovenie je vypustenie subjektívnej jednoročnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu. Preto sa navrhuje, aby sa na všetky disciplinárne previnenia bez rozdielu, ktorých sa notár dopustil pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzťahovala dovtedy účinná právna úprava, vrátane lehôt na iniciovanie disciplinárneho konania.

Cieľom prechodného ustanovenia v odseku 2 je vyriešiť otázku uplatňovania novozavedeného inštitútu v § 93 ods. 3 tretia veta - oprávnenia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podať správnu žalobu vo verejnom záujme v tých prípadoch, v ktorých nevystupuje ako navrhovateľ disciplinárneho konania. Navrhuje sa, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky mohol toto oprávnenie realizovať vo veci, ktorá bola začatá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, avšak k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci (rozhodnutia, ktorým sa disciplinárne konanie končí) dôjde až za účinnosti novej právnej úpravy. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky tak bude môcť učiniť po tom, čo mu bude takéto rozhodnutie v zmysle § 93 ods. 2 Notárskeho poriadku doručené, a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia.

K čl. II

K bodu 1 (§ 207)

Z dôvodu nejednotnej aplikačnej praxe spočívajúcej v odmietaní zapožičiavať spisy zo strany viacerých exekútorov (odvolávajúc sa pritom na § 207 v súčasnom znení), sa navrhuje predmetné ustanovenie doplniť v navrhovanom znení. Zapožičanie exekučného spisu komore alebo ministerstvu je nevyhnutným predpokladom pre výkon dohľadu nad činnosťou exekútorov a pri realizácii oprávnenia disciplinárnej iniciatívy voči exekútorom.

K bodu 2 [§ 222c ods. 2 písm. b)]

Z pohľadu potrieb aplikačnej praxe sa nejaví ako žiaduce, aby funkcia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom, zanikla automaticky začatím disciplinárneho konania voči nemu ako exekútorovi (t. z. okamihom podania návrhu na začatie disciplinárneho konania). Počas disciplinárneho konania, ktoré sa voči exekútorovi vedie, sa na exekútora hľadí ako na nevinného, kým disciplinárny senát nerozhodne o tom, že došlo k disciplinárnemu previneniu exekútora a za jeho spáchanie uloží exekútorovi disciplinárne opatrenie. Z logiky veci preto vyplýva, že v dôsledku vyslovenia viny exekútora právoplatným rozhodnutím, nemôže exekútor ďalej zastávať funkciu predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu a táto funkcia ex lege zaniká.

K bodu 3 (§ 222c ods. 3)

Ako už z predchádzajúceho textu vyplýva, predsedovi disciplinárneho senátu alebo členovi disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom, funkcia v disciplinárnom senáte zaniká právoplatnosťou rozhodnutia disciplinárneho senátu o tom, že sa dopustil disciplinárneho previnenia, za ktoré mu disciplinárny senát uloží disciplinárne opatrenie. Súčasne z dôvodu preventívnosti sa navrhuje, aby predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu nemohol počas disciplinárneho konania, ktoré sa proti nemu vedie, vykonávať v disciplinárnom senáte svoju funkciu, t. z. zavádza sa jeho zákonná diskvalifikácia z výkonu funkcie, ktorú v disciplinárnom senáte zastáva, a to práve z dôvodu prebiehajúceho disciplinárneho konania.

K bodu 4 (§ 228a)

V § 228a sa odseky 2 a 3 upravujúce odvolanie voči rozhodnutiu disciplinárneho senátu o zastavení disciplinárneho konania z taxatívne vymedzených dôvodov:

-disciplinárny návrh bol podaný oneskorene,

-navrhovateľ i napriek výzve neodstránil nedostatky disciplinárneho návrhu,

-za disciplinárne previnenie zanikla zodpovednosť,

navrhujú vypustiť. Možnosť podať odvolanie sa v týchto prípadoch nahrádza možnosťou podať správnu žalobu, ktorá sa návrhom zákona upravuje v § 228d ods. 8 druhej vete Exekučného poriadku (k tomu pozri čl. II, bod 3). Dôvodom pre navrhovanú zmenu je najmä skutočnosť, že tak, ako v prípade iných rozhodnutí disciplinárneho senátu (napr. rozhodnutie o vine a o uložení disciplinárneho opatrenia), ide o rozhodnutie, ktorým sa disciplinárne konanie končí, a preto by nemalo byť vylúčené z prieskumu v rámci správneho súdnictva. Navrhovaná zmena zároveň poskytuje garanciu objektívneho prieskumu disciplinárnych rozhodnutí a nápravy prípadných vád disciplinárneho konania.

K bodu 5 (§ 228d odseky 7 a 8)

Navrhované znenie konkretizuje, ktoré rozhodnutia je disciplinárny senát povinný vyhotoviť a odoslať v lehote už v súčasnosti stanovenej Exekučným poriadkom. Lehota 30 dní zostáva zachovaná, avšak začiatok jej plynutia sa namiesto dňa vyhlásenia rozhodnutia viaže na deň jeho vydania. Ide o všetky rozhodnutia disciplinárneho senátu, ktorým sa disciplinárne konanie končí. Zmena slova „vyhlásenia“ za slovo „vydania“ vyplýva z potreby zosúladenia terminológie, ktorú návrh zákona zavádza v § 93 ods. 2 Notárskeho poriadku (k tomu pozri Čl. I, bod 4). V nadväznosti na prvú vetu § 228d ods. 7 sa v druhej vete v súvislosti s rozhodnutím, ktoré sa doručuje zákonom vymedzeným osobám, slová „disciplinárneho senátu“ nahrádzajú slovami „podľa predchádzajúcej vety“ a slovné spojenie „účastníkom konania“ sa medzi slová, ktoré ho tvoria, dopĺňa o slovo „disciplinárneho“.

V súvislosti s rozhodnutím, proti ktorému nie je možné podať opravný prostriedok, sa oproti doterajšiemu zneniu predmetného ustanovenia (proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia) navrhuje neprípustnosť opravného prostriedku voči akémukoľvek rozhodnutiu disciplinárneho senátu. Podanie správnej žaloby je v súčasnosti možné proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, i keď znenie predmetného ustanovenia viaže začiatok plynutia lehoty na podanie správnej žaloby od momentu doručenia rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia. Ide o nejednoznačnú formuláciu, ktorá môže vzbudzovať pochybnosti, aj napriek tomu, že súdna prax preukazuje prípustnosť správnej žaloby i voči rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania alebo zamietnutí disciplinárneho návrhu. V záujme jasnosti a zrozumiteľnosti právnej normy sa navrhuje precizovať prípustnosť správnej žaloby voči každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa disciplinárne konanie končí, s výnimkou rozhodnutia o zastavení disciplinárneho konania z taxatívne vymedzených dôvodov:

-ak bol disciplinárny návrh vzatý späť,

-disciplinárne obvinený bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní za skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie vedie,

-disciplinárne obvinený zomrel/bol vyhlásený za mŕtveho.

Navrhované ustanovenie zároveň precizuje subjekty oprávnené na podanie správnej žaloby, ktorými sú účastníci disciplinárneho konania podľa § 225 ods. 1 Exekučného poriadku (disciplinárne obvinený a navrhovateľ), a upúšťa od pätnásťdňovej lehoty v súčasnosti stanovenej Exekučným poriadkom na jej podanie. Dôvodom na upustenie od pätnásťdňovej lehoty je nastavenie rovnakej právnej úpravy lehôt na podanie správnej žaloby u oboch profesií, to znamená ako u notárov, tak i u exekútorov. Lehota na podanie správnej žaloby sa bude spravovať podľa ustanovenia všeobecného predpisu, ktorým je § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Súčasne sa toto ustanovenie navrhuje doplniť o novú právnu úpravu - možnosť ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podať správnu žalobu aj v tých prípadoch, v ktorých neinicioval disciplinárne konanie, za predpokladu existencie verejného záujmu na jej podaní. Podmienka existencie verejného záujmu na podaní správnej žaloby ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky predstavuje záruku nezneužívania tohto inštitútu na základe svojvôle. Posledná veta § 228d ods. 8 Exekučného poriadku týkajúca sa kauzálnej príslušnosti súdu na podanie správnej žaloby nie je návrhom zákona dotknutá.

K bodu 6 (§ 228h a § 228i ods. 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vykonané zmeny v číslovaní odkazov a poznámok pod čiarou.

K bodu 7 (§ 243n)

Cieľom prechodného ustanovenia je vyriešiť otázku uplatňovania novozavedeného inštitútu v § 228d ods. 8 tretia veta - oprávnenia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podať správnu žalobu vo verejnom záujme v tých prípadoch, v ktorých nevystupuje ako navrhovateľ disciplinárneho konania. Navrhuje sa, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky mohol toto oprávnenie realizovať vo veci, ktorá bola začatá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, avšak k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci (rozhodnutia, ktorým sa disciplinárne konanie končí) dôjde až za účinnosti novej právnej úpravy. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky tak bude môcť učiniť po tom, čo mu bude takéto rozhodnutie v zmysle § 228d ods. 7 druhá veta Exekučného poriadku doručené, a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia.