1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Vláda Slovenskej republiky sa v programovom vyhlásení vo všeobecnosti zaviazala, že prijme opatrenia na transparentnosť rozhodovania o personálnom obsadení súdov, stabilizáciu personálneho obsadenia súdov, najmä preťažených súdov, ako aj opatrenia na stabilizáciu podporného aparátu sudcu. Predkladaný návrh zákona toto opatrenie realizuje v legislatívnej rovine tým, že nanovo a komplexne upravuje inštitút justičného čakateľa. Inštitút justičného čakateľa je potrebné primárne vnímať ako spôsob zabezpečenia prípravy budúcich sudcov. Zámerom novej právnej úpravy v tejto oblasti je odstránenie nedostatkov, ktoré vznikli v aplikačnej praxi a vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie dostatočného počtu vhodných adeptov adekvátne pripravených na odborne justičné skúšky a hromadné výberové konania na funkciu sudcu. Okrem toho, na všeobecných súdoch sa v súčasnosti nachádza vysoký počet sudcov v dôchodkovom veku, ktorí sa môžu kedykoľvek rozhodnúť odísť do dôchodku alebo môžu byť odvolaní prezidentkou Slovenskej republiky z dôvodu ústavou predpokladaného veku. Práve justiční čakatelia sa javia ako najvhodnejší kandidáti, ktorí by ich, po absolvovaní odbornej justičnej skúšky a hromadného výberového konania, mohli adekvátne nahradiť. Tu však treba zdôrazniť, že predkladaný návrh zákona naďalej pri obsadzovaní voľných miest sudcov vyžaduje vykonanie otvoreného výberového konania, ktorého sa môžu zúčastniť – tak ako doteraz – aj iné právnické profesie.
Predkladateľ zotrváva na zaradení tejto právnej úpravy do zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“), a to v piatej časti, kde sa upravujú otázky ako postavenie justičného čakateľa, výberové konania na justičného čakateľa a príprava justičného čakateľa vrátane vzdelávania a skončenia prípravy. Tieto ustanovenia predstavujú osobitnú úpravu štátnej služby vo vzťahu k zákonu č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“). Tu treba zdôrazniť, že podstatná časť právnych vzťahov súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom justičného čakateľa bude regulovaná práve všeobecným zákonom; táto úprava je dopĺňaná a rozširovaná práve v zákone o sudcoch a prísediacich, a to s ohľadom na účel prípravy justičných čakateľov, ktorým je príprava na výkon funkcie sudcu. Okrem cit. zákonov je nemenej dôležitou aj právna úprava v zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá upravuje vzdelávanie justičných čakateľov a zavŕšenie prípravy justičného čakateľa v podobe odbornej justičnej skúšky. Tieto zákony predstavujú zároveň tie zákony, ktoré menené a dopĺňané predloženým návrhom zákona.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
2
Návrh zákona predpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby pre občana.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, dňa 20. augusta 2019 bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a dňa 21. augusta 2019 bol materiál prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.
3
B.Osobitná časť
K čl. I
(zákon č. 385/2000 Z. z.)
K bodu 1
Navrhuje sa zvýšiť sumu príplatku školiteľa za vedenie justičného čakateľa a zároveň zmeniť mechanizmus určovania výšky tohto príplatku z pôvodnej pevnej sumy 30 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Dôvodom pre celkové zvýšenie príplatku je motivovať vo väčšom rozsahu sudcov k výkonu činnosti školiteľov justičných čakateľov a prispieť tak k ich lepšej odbornej pripravenosti.
K bodu 2
K § 148
Ustanovenie v prvej vete definuje justičného čakateľa ako zamestnanca v štátnej službe podľa zákona o štátnej službe. Ide o rovnaký koncept aký platil doteraz. Zároveň sa potvrdzuje účel tohto inštitútu, t. j. príprava na výkon funkcie sudcu a podieľanie sa na výkone súdnictva. V tejto súvislosti však treba upozorniť na to, že doterajšia právna úprava postavenia justičných čakateľov sa síce dovoláva zákona o štátnej službe, ale bola vytváraná a schvaľovaná v čase, keď platil a bol účinný „starý“ zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prijatím nového zákona o štátnej službe prestala byť právna úprava postavenia justičných čakateľov v niektorých otázkach aktuálnou (napríklad odvolanie pre nespravenie justičnej skúšky), resp. nová úprava štátnej služby otvorila nové možnosti usporiadania právnych vzťahov štátnych zamestnancov, ktoré neboli známe pôvodnej právnej úprave štátnej služby. Tu treba poukázať na previazanosť právnej úpravy justičných čakateľov v tom, že podľa právnej úpravy v zákone o štátnej službe bude štátna služba justičného čakateľa vždy dočasnou štátnou službou. Dôvodom pre tento návrh je účel prípravy justičného čakateľa, ktorým je, aby sa justičný čakateľ stal sudcom. Naplnenie tohto účelu, ktorý možno ohraničiť alebo určiť presným dátumom. To vedie predkladateľa k tomu, aby pojal po novom štátnu službu justičných čakateľov ako dočasnú štátnu službu. Toto riešenie je najviac vyhovujúce ako z hľadiska vzniku štátnozamestnaneckého vzťahu, tak aj jeho trvania či skončenia, pretože umožňuje presne pomenovať určité momenty alebo míľniky v príprave justičného čakateľa, ktoré budú zároveň dôvodom pre skončenie dočasnej štátnej služby (napríklad neúspešné vykonanie opakovanej justičnej skúšky), prípadne ukončenie štátnozamestnaneckého vzťahu justičného čakateľa zo zákona (vymenovanie do funkcie sudcu). Táto zmena sa navrhuje v čl. III, kde sa novelizuje § 36 ods. 2 tak, že justičný zamestnanec sa zaraďuje medzi štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu ako dočasnú štátnu službu. Zadefinovanie štátnej služby justičného čakateľa ako dočasnej štátnej služby vytvára aj priestor pre možnosť obsadzovania voľných miest justičných čakateľov síce na základe výberového konania, ale vo výsledku dočasným preložením z miest v stálej štátnej službe (napríklad z miesta vyššieho súdneho úradník alebo asistenta sudcu) na miesto justičného čakateľa v dočasnej štátnej službe.
V druhej vete sa vymedzuje vzťah novej právnej úpravy justičných čakateľov a zákona o štátnej službe, pričom ide o vzťah osobitnej právnej úpravy a všeobecnej právnej úpravy, z ktorého vyplýva, že osobitný predpis vylučuje aplikáciu všeobecného predpisu tam, kde sa
4
odkláňa od všeobecnej úpravy. Osobitou je predkladaná právna úprava v otázkach ako predpoklady prijatia do štátnej služby, výberové konania, sľub štátneho zamestnanca, príprava justičného čakateľa, trvanie dočasnej štátnej služby a hodnotenie justičného čakateľa. Vo všetkých uvedených otázkach má prednosť osobitná právna úprava pred všeobecnou úpravou.
K § 149
V novom § 149 sa upravujú podmienky prijatia osoby na štátnozamestnanecké miesto justičného čakateľa. Vzhľadom na komplexnosť úpravy pôjde v prípade ustanovenia § 149 o osobitnú úpravu, ktorá vylučuje aplikáciu všeobecnej úpravy v zákone o štátnej službe. Koncepčne podmienky prijatia do štátnej služby nastavované po vzore právnej úpravy právnych čakateľov prokuratúry; k tomu pozri § 236 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokuratúre a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
K § 149a
Ustanovenia § 149a 149d upravujú výberové konanie na funkciu justičného čakateľa. Z koncepčného hľadiska platí, že tieto ustanovenia osobitnou právnou úpravou k úprave výberového konania na podľa zákona o štátnej službe, a teda v zmysle § 148 druhá veta zákona sa všeobecná úprava výberového konania nepoužije a prednosť osobitná úprava v zákone o sudcoch a prísediacich. Z hľadiska obsahu úpravy výberových konaní na funkciu justičného čakateľa je inšpiračným zdrojom právna úprava výberových konaní na funkciu sudcu podľa § 28 29 platného znenia zákona o sudcoch a prísediacich. To platí aj pre rozdelenie právnej úpravy výberových konaní medzi zákon a vykonávaciu vyhlášku; k tomu pozri § 149o písm. a) až f) návrhu zákona.
V navrhovanom § 149a sa v odseku 1 upravuje účel výberového konania na funkciu justičného čakateľa, pričom týmto účelom je overiť schopnosti, odborné vedomosti, jazykové znalosti a zdravotný stav uchádzača o funkciu justičného čakateľa a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu funkcie sudcu.
Podľa odseku 2 sa výberové konania na funkciu justičného čakateľa bude vyhlasovať pre obvod krajského súdu spravidla raz ročne (podobne ako hromadné výberové konania na funkciu sudcu). Právomoc vyhlásiť výberové konanie bude zverená do rúk predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Výberové konanie budú rovnako ako v prípade hromadných výberových konaní organizačne a technicky zabezpečovať krajské súdy, pretože ide o praxou osvedčené riešenie (odsek 3). Predkladateľ tak upustil aj na základe pripomienok najvyšších súdnych orgánov a stavovskej organizácie sudcov od konceptu centralizovaných výberových konaní organizovaných a zabezpečovaných Justičnou akadémiou Slovenskej republiky. Dôvodom pre tento krok je praktická stránka veci. Je zbytočné zavádzanie nových procedúr tam, kde je možné využiť tie, ktoré sa v praxi osvedčili.
K § 149b
Navrhovaná právna úprava rieši podmienky účasti vo výberovom konaní, predkladanie niektorých listín zo strany uchádzačov a ich zverejňovanie. Rovnako sa upravuje aj publicita ďalších informácií týkajúcich sa výberového konania. V tomto prípade treba uviesť, že navrhovaná právna úprava do značnej miery čerpá z právnej úpravy výberových konaní na funkciu sudcu, pričom sa preberá štandard otvorenosti a transparentnosti uplatňovaný v prípade sudcov.
5
Čo sa týka účasti vo výberovom konaní, tak podmienkou účasti vo výberovom konaní bude podanie žiadosti o zaradenie do výberového konania, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, plná spôsobilosť na právne úkony, zdravotná spôsobilosť, bezúhonnosť, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a splnenie podmienok podľa navrhovaného § 149 písm. b) až e).
Podobne ako v prípade výberových konaní na funkciu sudcu bude uchádzač predkladať životopis, motivačný list a vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb, ktoré sudcami, zamestnancami súdov, ministerstva vrátane rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva alebo členmi výberovej komisie. Všetky tieto dokumenty budú zverejnené ešte pred začatím výberového konania, pričom každý bude môcť vzniesť odôvodené výhrady voči uchádzačom, ktoré budú postúpené výberovej komisii. Rovnako sa bude zverejňovať aj termín a miesto výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie. Miestom zverejňovania týchto dokumentov a informácií bude webové sídlo ministerstva spravodlivosti.
K § 149c
Ustanovenie § 149c upravuje niektoré základné aspekty výberového konania na justičného čakateľa. Aj v tomto prípade platí, že sa využíva existujúca procedúra výberových konaní na voľné miesto sudcu, pričom úprava je do značnej miery ovplyvnená práve § 28 29 platného znenia zákona. V odseku 1 sa upravujú jednotlivé časti, z ktorých bude pozostávať výberové konanie; tu treba poukázať, že v zmysle § 149l písm. c) a d) bude táto úprava dotváraná vykonávacím predpisom. Odsek 2 ukladá zabezpečenie „nahrávania“ výberového konania tak, ako je tomu v prípade sudcov. V odseku 3 sa upravuje postup výberovej komisie pri hodnotení uchádzačov; tu treba poukázať, že v zmysle § 149l písm. e) bude táto úprava dotváraná vykonávacím predpisom. V odseku 4 sa upravuje zápisnica z výberového konania a jej zverejňovanie vrátane zverejňovania zvukového záznamu z výberového konania. Aj v tomto prípade bude právna úprava dotváraná vykonávacou vyhláškou, a to v rozsahu podľa § 149l písm. e).
K § 149d
Upravuje sa zloženie výberovej komisie, ktorá vykoná výberové konanie na justičného čakateľa. Berúc do úvahy praktickú stránku veci sa navrhuje využiť ten istý model kreovania výberovej komisie ako v prípade výberových komisií na voľné miesto sudcu, pretože táto úprava sa v praxi osvedčila. Docieli sa tak bezproblémová aplikácia právnej úpravy kreovania výberovej komisie na justičných čakateľov. Z uvedeného dôvodu je preto právna úprava v § 149d rámcová a odkazuje na rovnaké použitie zavedených ustanovení, a to § 29 ods. 4 a 5 zákona o sudcoch a prísediacich.
K § 149e
Navrhuje sa osobitná úprava sľubu justičného čakateľa. Ide o prevzatú právnu úpravu z § 148 ods. 5 platného znenia zákona a zároveň o osobitnú úpravu k § 49 ods. 2 zákona o štátnej službe, ktorého ustanovenia sa v prípade justičných čakateľov nepoužijú. Použije sa však zvyšok právnej úpravy skladania sľubu podľa všeobecnej úpravy v zákone o štátnej službe.
6
K § 149f
Ustanovenia odsekov 1 a 2 nie novinkou, pretože ide o ustanovenia prevzaté z platnej právnej úpravy 148 ods. 2 a § 148 ods. 6 druhá veta platné znenia zákona). A teda aj do budúcna bude platiť, že príprava justičného čakateľa zahŕňa odbornú prípravu a vykonanie odbornej justičnej skúšky, a ďalej aj to, že obsahovú náplň odbornej prípravy justičného čakateľa bude schvaľovať Súdna rada Slovenskej republiky po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky.
Novou je však právna úprava v odsekoch 3 a 4. V navrhovanom odseku 3 sa priamo zákonom zabezpečuje to, aby justičný čakateľ v rámci odbornej prípravy rotoval v rámci základných súdnych agend, a to na okresných súdoch a na krajskom súde (najmä v rozsahu agendy správneho súdnictva). V odseku 4 sa demonštratívnym spôsobom upravuje rozsah povinností justičného čakateľa v rámci odbornej prípravy (prvá veta), ako aj rozsah, v akom sa justičný čakateľ v rámci odbornej prípravy podieľa na výkone súdnictva. V tomto prípade sa navrhuje, aby mohol justičný čakateľ pod vedením zákonného sudcu (jeho školiteľa) vykonať úkony na pojednávaní s výnimkou otvorenia pojednávania a vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože podľa predkladateľa tieto dva úkony nemôže vykonať nik iný ako len sudca.
K § 149g
V navrhovanom odseku 1 sa upravuje dĺžka odbornej prípravy justičného čakateľa. Aj s ohľadom na doterajšie skúsenosti sa navrhuje jej trvanie v rozsahu troch rokov a bez možnosti jej skracovania. Skracovanie odbornej prípravy justičného čakateľa nie je vhodným riešením, pretože vytvára možnosti pre subjektívne či selektívne alebo arbitrárne rozhodovanie toho, komu patrí rozhodovať o jej skrátení. Preto predkladateľ možnosť skrátenia odbornej prípravy nenavrhuje zavádzať.
V odseku 2 sa explicitne vymedzuje, aké konkrétne časové úseky sa posudzujú ako výkon funkcie justičného čakateľa na účely odbornej prípravy (napríklad čerpanie dovolenky, služobné voľno s náhradou platu atď.) a v odseku 3 sa formou negatívneho výpočtu expressis verbis ustanovuje, aký čas nemožno započítať do dĺžky odbornej prípravy (napríklad rodičovská dovolenka).
Ustanovenie § 149g ods. 3 je prevzatým ustanovením § 149a ods. 1 prvá veta. Ide o prevzatie doterajšej praxou osvedčenej úpravy, ktorá prikazuje justičnému čakateľovi povinnosť absolvovať odbornú justičnú skúšku najneskôr do šiestich mesiacov od uplynutia odbornej prípravy.
K § 149h
Navrhovaný § 149h upravuje školiteľa justičného čakateľa. Aj doterajšia právna úprava obsahovala inštitút školiteľa, takže v tejto časti nejde o novinku, ale o zachovanie doterajšej právnej úpravy. Novinkou je však úprava, ktorá vyžaduje, aby školiteľom mohol byť len sudca, ktorý za sebou určitú prax. Ako vhodná dĺžka sa v tomto prípade javí prax sudcu v trvaní päť rokov.
K § 149i
7
Právna úprava služobného hodnotenia justičného čakateľa vychádza z právnej úpravy služobného hodnotenia podľa zákona o štátnej službe, resp. čiastočne modifikuje úpravu služobného hodnotenia podľa zákona o štátnej služba vo vzťahu k justičným čakateľom. Koncepčne bude platiť, že justičný čakateľ sa bude podrobovať služobnému hodnoteniu podľa zákona o štátnej službe s tými odlišnosťami, ktoré bude upravovať zákon o sudcoch a prísediacich. Služobné hodnotenie bude vykonávať v prípade justičného čakateľa predseda krajského súdu (hodnotiteľom je teda predseda krajského súdu). Komisionálne hodnotenie justičného čakateľa (pozri § 122 ods. 8 a 9 zákona o štátnej službe) je výslovne vylúčené, pretože táto právna úprava sa javí ako nepotrebná v prípade justičných čakateľov. Z hľadiska oblastí hodnotených v rámci služobného hodnotenia justičného čakateľa sa bude aplikovať § 149i ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý tieto oblasti upravuje a ktorý tým pádom vylučuje aplikáciu § 122 ods. 1 zákona o štátnej službe; v tomto prípade teda osobitná úprava prednosť. Osobitnou je aj úprava vybavovania námietok justičného čakateľa proti služobnému hodnoteniu; tieto námietky bude vybavovať predseda krajského súdu, čo vylučuje aplikáciu príslušných ustanovení zákona o štátnej službe v časti upravujúcej subjekt vybavujúci tieto námietky. Predkladaný návrh zákona obsahuje aj osobitné splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý upraví dielčie aspekty služobného hodnotenia justičných čakateľov. Vo zvyšku sa bude na služobné hodnotenie vzťahovať zákon o štátnej službe. To platí najmä pre lehoty na vykonanie služobného hodnotenia, opakovaného služobného hodnotenia a následky opakovaného negatívneho služobného hodnotenia.
K § 149j
V navrhovanom § 149j sa upravuje tzv. záverečné hodnotenie justičného čakateľa. Ide o osobitný inštitút, ktorý nie je možné zamieňať so služobným hodnotením vykonávaným podľa zákona o štátnej službe v spojení s navrhovaným § 149i. Cieľom záverečného hodnotenia je zhodnotiť celú prípravu justičného čakateľa z hľadiska naplnenia jej účelu.
K § 149k
Navrhované ustanovenie upravuje výkaz praxe justičného čakateľa. Inšpiračným vzorom pre túto úpravu je úprava výkazu praxe advokátskeho koncipienta v § 62a zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vo výkaze sa bude zaznamenávať priebeh odbornej prípravy justičného čakateľa, pričom výkaz bude viesť školiteľ justičného čakateľa, t.j. predsedom súdu určený sudca príslušného súdu, na ktorom justičný čakateľ bude vykonávať odbornú prípravu. Keďže výkaz praxe justičného čakateľa je dôležitým zdrojom pre hodnotenie justičného čakateľa, ustanovuje sa povinnosť pre justičného čakateľa predložiť tento výkaz tomu, kto vykonáva hodnotenie justičného čakateľa, t. j. predsedovi krajského súdu.
K § 149l
Po vzore doterajšej právnej úpravy 149a ods. 3 v platnom znení) sa navrhuje, aby po skončení prípravy sa justičný čakateľ podieľal na výkone súdnictva v rovnakom rozsahu ako vyšší súdny úradník. Na tento účel predseda súdu justičného čakateľ bude musieť zaradiť do konkrétneho súdneho oddelenia a prideliť mu príslušnú agendu. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, ktorá takýto rozsah výkonu súdnictva považovala za možnosť pre justičného čakateľa, nová právna úprava robí z výkonu súdnictva povinnosť na strane justičného
8
čakateľa, pretože niet dôvodu nevyužiť jeho odbornú kapacitu na každodennú prácu so súdnymi spismi, a to až do momentu, kým sa stane sudcom.
K § 149m
Vzhľadom na to, že justičný čakateľ vykonáva štátnu službu ako dočasnú štátnu službu, navrhuje sa zaviesť osobitné spôsoby skončenia dočasnej štátnej služby justičného čakateľa, a to s ohľadom na účel prípravy justičného čakateľa. Navrhovaná právna úprava súvisí s § 37 písm. i) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov; k tomu pozri čl. III návrhu zákona.
Justičný čakateľ je povinný po skončení odbornej prípravy úspešne vykonať odbornú justičnú skúšku a následne sa stať kandidátom na funkciu sudcu, resp. obsadiť voľné miesto sudcu. Ak na strane justičného čakateľa nastanú dôvody, pre ktoré nie je dosiahnutý niektorý z uvedených cieľov, je namieste, aby došlo k skončeniu dočasnej štátnej služby justičného čakateľa, pretože je zrejmé, že niet perspektívy pre dotknutú osobu v rezorte justície. A preto bude platiť, že ak justičný čakateľ nespraví úspešne odbornú justičnú skúšku, tak mu skončí dočasná štátna služba. Uvedené vyplýva zo znenia § 149m písm. a).
Rovnaký záver bude platiť aj v prípade, ak sa justičný čakateľ do dvoch rokov od vykonania odbornej justičnej nestane kandidátom na funkciu sudcu, t. j. ak v tejto lehote nedokáže úspešne absolvovať výberové konanie na funkciu sudcu. Lehota dvoch rokov predstavuje minimálne štyri výberové konania. A teda štyri príležitosti pre justičného čakateľa, aby sa stal kandidátom na funkciu sudcu. Je spravodlivé očakávať od justičných čakateľov, aby investícia v podobe prostriedkov, času a odborný kapacít bola zúročená tým, že justičný čakateľ v rozumnom čase úspešne vykoná výberové konanie na voľné miesto sudcu. Uvedené vyplýva o znenia § 149m písm. b).
Vyradenie z databázy kandidátov na funkciu sudcu nastáva v prípade, ak kandidát neudelí súhlas so svojím pridelením alebo návrh na jeho vymenovanie a pridelenie nezíska v Súdnej rade Slovenskej republiky dostatočný počet hlasov. Obe tieto skutočnosti budú podľa § 149m písm. c) dôvodom pre skončenie dočasnej štátnej služby justičného čakateľa.
K § 149n
Účel a zmysel prípravy justičných čakateľov je naplnený vtedy, ak sa stanú sudcami. Preto sa navrhuje, aby táto právna skutočnosť bola dôvodom pre skončenie štátnozamestnaneckého vzťahu justičného čakateľa zo zákona. Toto riešenie je najvhodnejším aj s ohľadom na dosiahnutie stavu, kedy sudca nevykonáva inú platenú činnosť, či povolanie alebo zamestnanie (nezlučiteľnosť funkcií). Tu treba uviesť, že § 149n povahu ďalšieho dôvodu pre skončenie štátnozamestnaneckého vzťahu zo zákona, a to popri dôvodoch uvedených vo všeobecnej úprave v zákone o štátnej službe. Tento výklad podporuje znenie § 82 ods. 5 zákona o štátnej službe a tam použitá dikcia „...aj...“.
K § 149o
Navrhované ustanovenie je splnomocňujúcim ustanovením, podľa ktorého bude vydaná vykonávacia právna úprava v podobe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Vykonávacia úprava bude zameraná na otázky týkajúce sa výberových konaní na justičného čakateľa [písmená a) f)] a hodnotenia prípravy justičného čakateľa [písmená g)
9
a h)]. Javí sa ako účelné časť právnej úpravy pojať do vykonávacieho predpisu a nezaťažovať ním text zákona. V prípade výberového konania ide naviac aj o praxou osvedčený model uplatňovaní v prípade výberových konaní na voľné miesto sudcu a funkciu predsedu súdu; k tomu pozri vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 475/2011 Z. z. a č. 160/2017 Z. z. Analogicky to platí aj v prípade hodnotenia justičného čakateľa; porovnaj zákon č. 55/2017 Z. z. a vyhlášku úradu vlády Slovenskej republiky č. 136/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o služobnom hodnotení.
Základné tézy budúcej vykonávacej úpravy sú súčasťou predkladaného materiálu.
K bodu 3
V piatej časti zákona o sudcoch a prísediacich sa precizuje a podrobnejšie rozpracúva právna úprava postavenia justičných čakateľov, na tento účel dochádza aj k systémovým zmenám v ich postavení (napríklad dočasná štátna služba). Preto je potrebné vyriešiť otázku kolízie novej úpravy a postavenia justičných čakateľov, ktorí sa stali justičnými čakateľmi pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy. Ako najspravodlivejšie riešenie sa javí ponechať ich štátnozamestnanecký vzťah bez zmeny a v pôvodnom právnom režime. Preto sa navrhuje, aby sa na týchto justičných čakateľov vzťahovala právna úprava účinná do účinnosti predkladaného návrhu zákona.
K čl. II
(zákon č. 548/2003 Z. z.)
Doterajšie znenie zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prípade neúspechu justičného čakateľa na opravnej odbornej justičnej skúške za následok odvolanie justičného čakateľa z funkcie. Vzhľadom na zmenu konceptu štátnej služby justičného čakateľa a berúc do úvahy fakt, že skutočnosť spočívajúca v neúspešnom vykonaní opravnej justičnej skúšky spôsobovať skončenie dočasnej štátnej služby, navrhuje sa prepracovať § 14 ods. 4 tak, aby toto ustanovenie v prípade justičných čakateľov neobsahovalo zmienku o odvolávaní z funkcie. Namiesto toho sa len odkazuje na postup podľa osobitného predpisu, ktorým bude § 149k ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich. Citované ustanovenie upravuje neúspešné vykonania opakovanej odbornej justičnej skúšky ako dôvod skončenia dočasnej štátnej služby justičného čakateľa.
K čl. III
(zákon č. 55/2017 Z. z.)
K bodu 1
Do ustanovenia upravujúceho vzťah zákona o štátnej službe k osobitným predpisom regulujúcim postavenie niektorých štátnych zamestnancov na súdoch sa navrhuje vložiť zmienku aj o justičných čakateľoch, pretože systematicky je žiaduce potvrdiť existenciu osobitnej právnej úpravy postavenia justičných čakateľov aj vo všeobecnej úprave a nie len v osobitnom predpise (čl. I, § 148 zákona o sudcoch a prísediacich).
10
K bodom 2 a 3
V nadväznosti na zmenu v bode 1 sa navrhuje v bode 2 vykonať aktualizáciu citácií v poznámke pod čiarou k odkazu 1. Osobitným predpisom upravujúcim osobitosti štátnozamestnaneckých vzťahov zamestnancov súdov bude upravovať aj zákon o sudcoch a prísediacich. Zmena v bode 3 je rýdzo legislatívno-technická, pretože sa ňou len namiesto úplnej citácie zavádza skrátená citácia zákona v poznámke pod čiarou.
K bodu 4
Navrhovaná úprava ustanovuje služobný úrad justičného čakateľa. Bude ním tak ako doteraz krajský súd (k tomu pozri § 148 ods. 8 v platnom znení, ktorý na tento účel nepresne používal pojem „osobný úrad“). Práva úprava sa však presúva do zákona o štátnej službe, kam vecne a systematicky patrí. V zmysle právnej úpravy v zákone o sudcoch a prísediacich je daná pôsobnosť predsedu krajského súdu vo vzťahu k justičnému čakateľovi, resp. tak, ako je daná vo vzťahu ku ktorémukoľvek štátnemu zamestnancovi na súde.
K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenou štruktúry v § 15 a prečíslovania súvisiacich vnútorných odkazov.
K bodom 6, 7 a 9
V bode 6 sa doplnením § 36 ods. 2 zákona o štátnej službe mení charakter štátnej služby justičného čakateľa na dočasnú štátnu službu (pozn.: právna úprava v zmysle prechodných ustanovení v čl. I, § 151zd sa však bude vzťahovať len na „nových“ justičných čakateľov). Dočasnosť je v tomto prípade daná momentom, ktorý sa rovná naplneniu účelu štátnej služby justičného čakateľa, ktorým je vymenovanie do funkcie sudcu. Dosiahnutie tohto cieľa je podmienené niekoľkými významnými momentmi, ako je úspešné absolvovanie odbornej justičnej skúšky, úspešné absolvovanie výberového konania či overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Je legitímne od justičného čakateľa žiadať, aby úspešne zvládol prípravu na funkciu sudcu a túto funkciu vďaka tejto príprave získal. Nenaplnenie tejto požiadavky nemožno vnímať inak ako nenaplnenie účelu štátnej služby justičného čakateľa. A teda dočasnosť štátnej služby justičného čakateľa je vymedzená aj negatívne (nezískanie justičnej skúšky, nezískanie pozície kandidáta na funkciu sudcu v rozumnom čase po skončení prípravy). Uvedené je vyjadrené v § 37 písm. i) v spojitosti s § 149m ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich (čl. I, bod 2). Právna úprava trvania dočasnej štátnej služby justičného čakateľa bude teda upravená v osobitnom predpise. Tu treba zdôrazniť, že doterajšia právna úprava riešila len otázku neúspechu justičného čakateľa na opakovanej justičnej skúške. A to tým spôsobom, že s ním spájala odvolanie z funkcie. Odvolanie z funkcie je však s ohľadom na systémové zmeny zavedené novou úpravou štátnej služby v zákone č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevhodným spôsobom ukončenia štátnozamestnaneckého vzťahu, pretože je vyhradené pre úplne iné situácie (odvolávanie z funkcie sa týka len vedúcich štátnych zamestnancov). Preto bolo potrebné pristúpiť k analýze možností využitia iných inštitútov zákona o štátnej službe. O to viac, že na ceste k funkcii sudcu „pribudli“ rokmi nové míľniky ako výberové konanie a overovanie predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Aj toto skutočnosti, ktorých nenaplnenie sa rovná nenaplneniu účelu prípravy justičného čakateľa. A aj tieto skutočnosti je potrebné vhodným spôsobom subsumovať pod
11
niektorý z inštitútov zákona o štátnej službe. Ako najvhodnejšie riešenie sa javí ustanoviť osobitné časové momenty, ktoré spôsobujú skončenie dočasnej štátnej služby. To znamená, že ak justičný čakateľ neprospeje ani na opravnej justičnej skúške, skončí sa mu dočasná štátna služba dňom, kedy neprospel na tejto skúške. Rovnako mu skončí dočasná štátna služba aj vtedy, ak sa v zákonom ustanovenej lehote nestane kandidátom na funkciu sudcu alebo ak bude vyradený z databázy kandidátov na funkciu sudcu; k tomu pozri aj odôvodnenie k čl. I bod 2.
K bodu 8
Vzhľadom na to, že vykonávacia právna úprava vo vzťahu k justičným čakateľom bude súčasťou vyhlášky vydanej na vykonanie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak sa navrhuje primerane tomu aktuálne splnomocňovacie ustanovenie v § 47 zákona o štátnej službe.
K bodu 9
Doplnenie § 82 o nový odsek 5 za cieľ vytvoriť nový dôvod skončenia štátnej služby na základe zákona v osobitnom predpise, ktorým bude zákon § 149m ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich. Týmto dôvodom bude vymenovanie do funkcie sudcu. Využitie spôsobu skončenia štátnozamestnaneckého vzťahu „na základe zákona“ sa v tomto prípade javí ako najúčelnejšie aj s ohľadom na jeho praktické dopady.
K čl. IV
(účinnosť)
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020, čo by malo zohľadniť aj dostatočnú legisvakanciu.
V Bratislave, 21. augusta 2019
Peter Pellegrini, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Gábor Gál, v.r.
minister spravodlivosti
Slovenskej republiky