Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Slovenská republika patrí ku krajinám s pomerne rôznorodou národnostnou štruktúrou obyvateľstva, pričom všetkým z týchto menšín právny poriadok Slovenskej republiky garantuje celý rad osobitných práv (štvrtý oddiel prvej hlavy Ústavy Slovenskej republiky). Národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky sa premieta aj do výchovno-vzdelávacieho procesu, a to najmä v súvislosti s uskutočňovaním výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach v jazyku národnostnej menšiny.

Predložená novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zachováva pôvodnú koncepciu sústavy škôl a školských zariadení v Slovenskej republike ako aj súčasný systém fungovania výchovy a vzdelávania detí a žiakov v týchto školách a školských zariadeniach. Zmeny, ku ktorým má dôjsť predloženou novelou, sa týkajú osobitostí výchovy a vzdelávania detí a žiakov v jazyku národnostných menšín ako ich základného ústavného práva garantovaného súčasným právnym poriadkom Slovenskej republiky (Čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle uvedeného sa medzi základné ciele a princípy výchovy a vzdelávania explicitne dopĺňajú princípy a ciele odzrkadľujúce osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám.

Návrh zákona po novom definuje pojem „národnostná škola“ a určuje aj konkrétne druhy škôl a školských zariadení, ktoré do tejto kategórie patria. Táto zmena sa vyžaduje z dôvodu, že hoci na Slovensku už od samotného vzniku Československa existuje sieť národnostných škôl, v školskom zákone doteraz nebol zadefinovaný tento druh školy. Školský zákon obsahuje iba zmienku o výchovno-vzdelávacom jazyku školy, čo je však nedostatočné z hľadiska špecifík a osobitostí výchovy a vzdelávania detí patriacich k národnostným menšinám v ich jazyku. V školskom zákone sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť konkrétnym, špecifickým potrebám škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, školský zákon sa iba čiastočne v niektorých ustanoveniach zmieni o parciálnych problémoch, ktoré sa môžu vyskytnúť pri tomto druhu škôl, ale neobsahoval komplexnú úpravu podmienok výchovy a vzdelávania príslušníkov národnostných menšín vrátane ich osobitostí. Predkladatelia návrhu majú záujem s predmetnou zákonnou úpravou odstrániť tento nedostatok. Cieľom predloženej novely je teda vytvoriť komplexný rámec fungovania národnostného školstva a vymedzenie osobitostí, s ktorými sa tieto inštitúcie vyznačujú a líšia od ostatných škôl v systéme školstva.

Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, keďže jeho výsledkom je skvalitnenie menšinového školstva, čo bude pozitívne vplývať na rovnosť príležitostí a odstraňuje sociálnu exklúziu (alebo: bude pozitívne vplývať na sociálnu inklúziu). Návrh nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K Čl. I bod 1

Definuje sa pojem národnostná škola a národnostné školské zariadenia.

K Čl. I bod 2

Z § 11 ods. 2 sa vypúšťa úprava umožňujúca viesť pedagogickú dokumentáciu v inom ako štátnom jazyku, pretože táto úprava je komplexne upravená v novom § 93c (Vedenie dokumentácie v národnostných školách).

K Čl. I bod 3

Úprava používania geografických názvov v jazykoch národnostných menších v učebniciach, učebných textoch a pracovných zošitoch zaradená ako § 13 ods. 2 doterajšieho znenia zákona nie je systematická, keďže na tomto mieste je v prvom rade potrebné riešiť všeobecnú úpravu týkajúcu sa učebníc, učebných textov a pracovných zošitov. Táto úprava sa s ohľadom na systematiku zákona presúva do nového § 93d (ods. 8), ktorý komplexne upravuje učebnice a učebné pomôcky určené pre národnostné školy.

K Čl. I bod 4

Legislatívna úprava súvisiaca s vypustením doterajšieho § 13 ods. 2.

K Čl. I bod 5

Do školského zákona sa zapracováva nová siedma časť, v ktorej sa navrhuje podrobná úprava osobitostí národnostných škôl. V návrhu sa vymenúvajú konkrétne druhy škôl tvoriace sústavu národnostných škôl a rovnako aj formy výchovy a vzdelávania v týchto školách. Ďalej sa vymenúvajú špecifické predmety, ktoré sa vyučujú s osobitným, resp. doplneným obsahom alebo inou metódou ako v prípade slovenských škôl. Konkrétne ide o nasledovné predmety: a) jazyk a literatúra národnostnej menšiny, b) slovenský jazyk a slovenská literatúra, c) prvouka, d) vlastiveda, e) dejepis, f) hudobná výchova. Pre potreby národnostných škôl sa ministerstvu ukladá povinnosť vydávať štátne vzdelávacie programy v jazyku národnostných menšín a umožňuje sa národnostným školám vypracovať školský vzdelávací program v jazyku národnostnej menšiny. Návrh zdôrazňuje už dlhodobo riešený a stále sa vyskytujúci problém vyučovania slovenského jazyka na národnostných školách. V poslednej dobe sa začalo intenzívne hovoriť aj v odborných a politických kruhoch o potrebe zmeny metódy vyučovania slovenského jazyka, a to tak, aby si deti a žiaci patriaci k národnostným menšinám osvojili štátny jazyk na čo najlepšej úrovni a predovšetkým aby mali dostatočné komunikačné schopnosti v tomto jazyku, čo je nevyhnutné pre ich uplatnenie sa na trhu práce. Preto návrh

obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa slovenský jazyk na národnostných školách vyučuje podľa metodiky učenia sa cudzieho/druhého jazyka (L2).

V § 93b ustanovuje všeobecné ciele výchovy a vzdelávania na národnostných školách zdôrazňujúce potrebu získania jazykových schopností a vedomostí v rôznych oblastiach výchovy a vzdelávania, ako aj potrebu posilňovania úcty k blízkym osobám, hodnotám a tradíciám štátu a danej národnostnej menšiny pri zachovaní národnej identity.

§ 93c upravuje pravidlá vedenia dokumentácie v národnostných školách. Právna úprava je v súčasnosti nevyhovujúca, predmetné ustanovenie zakotvuje jasné pravidlá v tejto oblasti.

V § 93d sú stanovené podmienky používania učebníc v národnostných školách. Táto problematika v platnej legislatíve chýba, návrh zákona reaguje aj na tento nevyhovujúci stav. Ako zdroj učebníc a učebných pomôcok sú stanovené: originálne učebnice zostavované autormi v jazyku národnostnej menšiny, ktoré sa používajú na vyučovanie špeciálnych predmetov, preklady učebníc do jazyka národnostnej menšiny, ktoré sa používajú pri ostatných predmetoch, a učebnice vydané v jazyku národnostnej menšiny v inom štáte. V prípade učebníc a učebných pomôcok vydaných v jazyku národnostnej menšiny, ako aj jazykových mutácií učebníc sa vyžaduje schválenie zo strany ministerstva a sú viazané k udeleniu schvaľovacej doložky. § 93d ods. 8 preberá úpravu doterajšieho § 13 ods. 2 a ustanovuje pravidlá uvedenia geografických názvov v učebniciach a učebných pomôckach pre potreby národnostných škôl.

§ 93e upravuje zriadenie Pedagogického inštitútu pre národnostné školy ako osobitnej, priamo riadenej organizácie Ministerstva školstva SR. Dlhoročné skúsenosti svedčia o tom, že doterajšia prax odborno-metodického a pedagogického zabezpečenia škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín je z personálneho, profesionálneho aj z odborného hľadiska nedostačujúca, nedokáže splniť často ani základné úlohy súvisiace s vyučovaním na týchto školách a školských zariadeniach, a už vôbec neumožňuje vykonávať pedagogicko-výskumné činnosti, ktoré sú nevyhnutné na skvalitnenie vyučovania na týchto školách. Vytvorením tohto inštitútu sa splní vyše dvadsaťročná požiadavka menšinovej pedagogickej obce na Slovensku a dlh voči národnostnému školstvu. V ustanovení sa vymenujú úlohy a aktivity, ktoré má táto inštitúcia plniť.

V zmysle § 93f sa vytvorí Rada pre národnostné školy ako orgán samosprávy na najvyššej úrovni v oblasti národnostného školstva. V programe strán reprezentujúcich záujmy národností na Slovensku sa dlhodobo nachádza cieľ vytvorenia samosprávy v oblasti kultúry a školstva. Jedným z krokov k zabezpečeniu autonómneho rozhodovania menšín v otázkach, ktoré sa ich výsostne týkajú, bolo vytvorenie Fondu pre podporu menšinovej kultúry. Ďalším krokom k tomuto cieľu je práve vznik Rady pre národnostné školy. Táto inštitúcia bude zárukou toho, že predstavitelia národností budú mať bezprostredný vplyv na tvorbu legislatívy v oblasti národnostného školstva. Rada bude mať na starosti pripomienkovanie pripravovaných návrhov zákonov týkajúcich sa národnostného školstva a rovnako bude mať možnosť predkladať návrhy na zmenu legislatívy v tejto oblasti. Táto právna úprava prináša nielen možnosť zúčastniť sa na tvorbe zákonov a na rozhodovaní, ale predovšetkým kladie na plecia príslušníkov národnostných menšín zodpovednosť za posilnenie kvality a ďalší vývoj národnostného školstva.

K Čl. II

V článku sa dopĺňa zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v tom zmysle, že sa explicitne deklaruje existencia osobitnej siete národnostných škôl za účelom zohľadnenia špecifík tohto typu škôl. Osobitná sieť národnostných škôl je súčasťou siete škôl.

K Čl. III

Upravuje sa otázka financovania národnostného školstva. Na základe zákonného zmocnenia ho detailnejšie upraví nariadenie vlády. Je pritom potrebné zohľadniť fakt, že vzhľadom k početne menšej skupine žiakov vzdelávaných v jazykoch národnostných menšín tieto môžu mať problém dosahovať rovnaké počty žiakov, ako sú v ostatných školách v systéme.

K Čl. IV

Zmena zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa vyžaduje z dôvodu, že pri poslednej novele sa zo zákona vypustila časť vety, ktorá sa týkala toho, v akom jazyku sa zabezpečuje ďalšie vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov škôl s vyučovacím jazykom a s vyučovaním jazyka národnostných menšín, ako aj možnosť vykonať atestačné skúšky vo vyučovacom jazyku, v ktorom pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec svoju pracovnú činnosť vykonáva. Navrhovatelia považujú za potrebné, aby sa táto výhrada opäť vrátila do zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

K Čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

Návrh je v súlade s právnou úpravou Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

Nie sú predkladaným návrhom dotknuté.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

A.3. Poznámky

Návrh predpokladá, že náklady na zriadenie Pedagogického inštitútu pre národnostné školy budú súčasťou rezortného rozpočtu a budú vyčlenené z objemu finančných prostriedkov, ktoré rezort vynakladá na financovanie priamo riadených organizácií ministerstva. Ministerstvo ročne vynaloží na financovanie rozpočtových a príspevkových organizácií cca. 69 mil. eur. Z tohto finančného balíka sa v ďalšom období vyčlenia finančné prostriedky na zriadenie a prevádzkovanie Pedagogického inštitútu pre národnostné školy v takom pomere, akú predstavujú národnostné školy v rámci celého školského systému, t. j. v miere 13,68 %, čo znamená 9 442 207 eur. Podotýkame, že niektoré priamo riadené organizácie, ako napr. Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ), Metodicko-pedagogické centrum (MPC), Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) splnia čiastkové úlohy súvisiace s pedagogickou činnosťou na národnostných školách (školách s vyučovacím jazykom a s vyučovaním jazyka národnostných menšín). Na základe predmetnej právnej úpravy bude tieto činnosti vykonávať inštitúcia s právnou subjektivitou, Pedagogický inštitút pre národnostné školy, čím sa uvoľnia prostriedky v spomínaných inštitúciách a tieto prostriedky