1
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy v eurách
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2019
2020
2021
2022
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
0
- vplyv na verejné zdravotné poistenie
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
1 200 000
23 606 242
34 479 485
41 668 262
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
- vplyv na verejné zdravotné poistenie z toho
14 880 634
21 202 786
27 113 518
ústavná ošetrovateľská starostlivosť
2 767 653
3 410 378
4 106 660
paliatívna starostlivosť
1 915 542
2 858 468
3 889 701
hospicová zdravotná starostlivosť
4 041 655
6 418 000
9 772 202
agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti
5 515 310
7 548 640
8 010 030
mobilný hospic
640 475
967 300
1 334 925
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
1 200 000
2
z toho:
-vplyv na štátny rozpočet
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
- vplyv na verejné zdravotné poistenie
0
14 880 634
21 202 786
27 113 518
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
23 606 242
34 479 485
41 668 262
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Sociálna poisťovňa
V roku 2019 budú tieto výdavky finančne kryté z príjmov Sociálnej poisťovne. V nasledujúcich rokoch budú zvýšené výdavky zapracované pri tvorbe rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 a rozpočtového výhľadu na roky 2021 a 2022.
Verejné zdravotné poistenie
V nasledujúcich rokoch bude potrebné zohľadniť zvýšené výdavky pri tvorbe rozpočtu verejného zdravotného poistenia na rok 2020 a rozpočtového výhľadu na roky 2021 a 2022.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Čl. I - zákon č. 576/2004 Z. z.
Následná zdravotná starostlivosť
Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po analýze zdravotného systému a sociálneho systému neidentifikovali v súčasnosti právne prekážky, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mohli registrovať a poskytovať zároveň zdravotnú starostlivosť aj sociálne služby a následne ich mali hradené podľa predpisov jedného alebo druhého rezortu.
Preto sa oba rezorty dohodli na úpravách vlastných systémov, pretože ich považujú za realizovateľnejšie z hľadiska časového (príprava právnej úpravy, uvedenie zmien do praxe) aj vecného (jednoduchšie a zrozumiteľnejšie zavedenie zmien do praxe).
Cieľom úprav, ktoré navrhuje Ministerstvo zdravotníctva SR je:
1.posilnenie poskytovateľov ošetrovateľskej a paliatívnej starostlivosti v týchto zdravotníckych zariadeniach [dom ošetrovateľskej starostlivosti („DOS“), agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti („ADOS“), hospic)], a to týmito návrhmi:
a)rozšírením verejnej minimálnej siete (ADOS, DOS, následné lôžka, hospic,), resp. vytvorenie optimálnej siete podľa odhadovaného počtu osôb v potrebe ošetrovateľskej starostlivosti a v potrebe paliatívnej starostlivosti,
b)revíziou indikácie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci,
c)rozšírením pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o kontrolu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci, ktoré nemajú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou,
d)sprístupnením zdravotnej dokumentácie sociálnemu pracovníkovi pracujúcemu v zdravotníckom zariadení,
3
e)reguláciou cien výkonov a paušálov, úhradu dopravy za pacientom v súvislosti s návštevou pacienta,
f)prehodnotením súčasnej podoby poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci,
2.definovanie následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti najmä v nemocniciach (miesto, kde sa poskytuje následná zdravotná starostlivosť pacientovi, ktorý vyžaduje doliečenie, poskytnutie najmä liečebno-rehabilitačnej a inej starostlivosti), umožniť sociálnemu pracovníkovi začať proces posudzovania pre sociálne účely, čím sa vytvoria vhodné podmienky pre pacienta po návrate do domáceho prostredia; pobyt na oddelení následnej starostlivosti v nemocniciach sa navrhuje definovať v určitom časovom rozmedzí,
3.úhradu zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti formou regulácie cien a určením napríklad platby na každú osobu v potrebe zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti alebo reguláciou cien výkonov (ADOS, DOS, následné lôžka, hospic, mobilný hospic).
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti predĺžením jeho pobytu v následnej zdravotnej starostlivosti, počas ktorej je predpoklad, že sa pacient úplne vylieči alebo sa rodine v tejto dobe podarí vybaviť zariadenie sociálnych služieb, pomôcky, zaháji sa proces posudzovania odkázanosti alebo sa podarí umiestnenie v iných zdravotníckych zariadeniach.
Čl. II – Zákon č. 147/2001 Z. z.
Požiadavky na prezentáciu, reklamu, propagáciu a predaj počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť povinnosť poskytovateľovi, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný dodržiavať požiadavky na prezentáciu, reklamu, propagáciu a predaj počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy podľa osobitného predpisu.
Čl. III – zákon č. 461//2003 Z. z.
Poskytovanie domácej starostlivosti a predĺženie podporného obdobia na čerpanie dávky ošetrovné.
Cieľom domácej starostlivosti je pokryť životnú situáciu osoby zabezpečujúcej starostlivosť osobe, ktorá
1) po ukončení hospitalizácie (najmenej 5 dní) pre závažnú poruchu zdravia potrebuje poskytovanie domácej starostlivosti (najmenej 30 dní) na základe potvrdenia príslušného ošetrujúceho lekára; ošetrovné sa bude vyplácať najviac 90 dní alebo
2) má potvrdené nevyliečiteľné ochorenie a bola mu indikovaná paliatívna starostlivosť.
Zároveň sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania tzv. krátkodobého ošetrovného, a to z 10 na 14 dní, čo zohľadňuje súčasné potreby vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Prínosom navrhovanej novely je:
- rozšírenie okruhu osôb, ktorým môže vzniknúť nárok na ošetrovné napr. o vnuka, vnučku alebo súrodenca (žiada SP),
- podporná doba poskytovania ošetrovného 90 dní s možnosťou prestriedania sa poistencov poskytujúcich domácu starostlivosť,
- pomoc dlhodobo chorým pacientom, ktorí sú v terminálnom štádiu ochorenia dožiť v domácom prostredí,
riešenie situácie, keď je človek zo sociálnych dôvodov držaný v zdravotníckych zariadeniach, pretože jeho rodinný príslušní v prípade prevzatia jeho starostlivosti neboli finančne zabezpečení a teda uvoľnenie kapacity v nemocnici.
- predĺženie podporného obdobia na poskytovanie dávky ošetrovné zo súčasných 10 dní na 14 dní.
4
Cieľom úprav, ktoré navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zákone o sociálnom poistení je rozšíriť dávku nemocenského poistenia za ošetrovanie blízkej osoby. Ošetrovné dostane blízka osoba, ktorá sa oňho stará. Príspevok bude v rozsahu 55 percent z platu a na dobu najviac tri mesiace. Ide o to, aby ten, kto sa o dlhodobo chorého stará, mal pokryté náklady počas obdobia, kedy poskytuje chronicky chorému blízkemu starostlivosť a tým pádom počas tohto obdobia nemôže chodiť do zamestnania. Ak ide o osobu samostatne zárobkovo činnú, zadefinuje sa, kto môže poberať dlhodobé ošetrovné a v akom vzťahu je k poistencovi, takisto výšku príspevku a dobu poberania príspevku.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je:
A) zavedenie ošetrovného pre osoby zabezpečujúce starostlivosť osobe, ktorá
1)po ukončení hospitalizácie (najmenej 5 dní) pre závažnú poruchu zdravia potrebuje poskytovanie domácej starostlivosti (najmenej 30 dní) na základe potvrdenia príslušného ošetrujúceho lekára; ošetrovné sa bude vyplácať najviac 90 dní alebo
2)má potvrdené nevyliečiteľné ochorenie a bola mu indikovaná paliatívna starostlivosť.
B) Rozšírenie okruhu oprávnených osôb na ošetrovné o chorého príbuzného v priamom rade a súrodenca.
C) Predĺženie obdobia na poskytovanie dávky ošetrovné zo súčasných 10 dní na 14 dní.
Predpokladaná účinnosť navrhovanej právnej úpravy je 1. máj 2020.
Čl. IV – zákon č. 578/2004 Z. z.
Dočasná odborná stáž
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť vykonávanie dočasnej odbornej stáže občanom z tretích štátov po uznaní dokladu o vzdelaní, ktorí nemajú uznanú odbornú kvalifikáciu vykonávanú u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Predložený návrh vychádza z podnetov poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti najmä z regiónov s nedostatkom zdravotníckych pracovníkov. Zavedenie nového inštitútu „dočasnej odbornej stáže“ bude regulované Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré bude vydávať poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti súhlas na výkon stáže po splnení zákonných podmienok. Absolvovaním stáže bude stážistom umožnené oboznámenie sa s pracovnými podmienkami a materiálno-technickým vybavením zdravotníckych zariadení, ako aj s celým systémom poskytovania zdravotnej starostlivosti
Ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny
Podľa požiadaviek aplikačnej praxe poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína si vyžaduje ambulanciu anestéziológie a intenzívnej medicíny aj v nemocniciach, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v chirurgických odboroch a nemajú oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, ale napr. len jednotky intenzívnej starostlivosti.
Čl. VI - zákon č. 581/2004 Z. z.
Podávateľ podnetu
Navrhovaná úprava vymedzuje, za akých podmienok môžu podnet na vykonanie dohľadu podať blízke osoby, osoby ktorej práva alebo právom chránené záujmy mali byť porušené. Podávateľovi podnetu sa priznáva právo byť oboznámený so začatím výkonu dohľadu a s výsledkom dohľadu po jeho skončení. Podávateľ podnetu, jeho zástupca ani blízka osoba v súčasnosti nemajú zákonom č. 581/2004 Z. z. priznané právo na získanie informácií z dohľadu. Podľa navrhovanej úpravy sa v oblasti dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou priznáva podávateľovi podnetu právo na poskytnutie úplného protokolu z výkonu dohľadu vrátane prípadných námietok poskytovateľa k protokolu a zápisnice z
5
prerokovania týchto námietok. Za účelom zabezpečenia, aby mal podávateľ podnetu úplné informácie o dohľade, sa do podstatných náležitostí protokolu dopĺňajú vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a vyjadrenia prizvanej osoby pri výkone dohľade, t.j. konzultanta úradu, ktorý je odborníkom v príslušnom medicínskom odbore, v ktorom bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. Za účelom zabezpečenia ochrany osobných údajov dotknutých osôb, ktoré vykonávali dohľad, ako aj zabezpečenia ochrany ich osobnosti a dobrého mena, sa upravuje nesprístupňovanie identifikačných údaj týchto osôb. Jedná sa o osobné údaje, ktoré sa týkajú procesnej stránky výkonu dohľadu a nemajú vplyv na právne postavenie podávateľa podnetu. Zároveň sa týmto zabezpečí, nerušený, objektívny výkon dohľadov. V praxi neustále narastá počet podávateľov podnetov, ktorí hrubým a agresívnym spôsobom atakujú nielen zamestnancov úradu, ale aj konzultantov. Navrhovanou úpravou sa zefektívni vykonávanie dohľadov, kedy bude možné zastaviť dohľad v prípadoch, keď jeho vykonaniu bránia objektívne prekážky. Napríklad, ak počas výkonu sú zistené skutočnosti, pre ktoré dohľad nemožno vykonať, napríklad nie je dostupná zdravotná dokumentácia alebo zanikne dohliadaný subjekt bez právneho nástupcu. Zastavenie výkonu dohľadu bude tiež možné v prípade, ak podávateľ podnetu o to požiada, alebo neposkytne úradu súčinnosť, napriek úradom doručenej žiadosti o súčinnosť.
V neposlednom rade sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o kontrolu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci, ktoré nemajú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
x zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Navrhované zmeny si vyžiadajú zmenu informačného systému Sociálnej poisťovne, pričom celkové zvýšenie výdavkov sa odhaduje na úrovni 1,2 mil. eur.
Tabuľka č. 2
rok
2019
2020
2021
2022
Sociálna poisťovňa
1 200 000
0
0
0
z toho:
kapitálové výdavky
1 200 000
0
0
0
prevádzkové náklady
0
0
0
0
Z uvedených 1,2 mil. eur sa predpokladá suma 0,7 mil. eur na informačný systém nemocenského poistenia a lekárskej posudkovej činnosti a 0,5 mil. eur na informačný systém jednotného výberu poistného. Výdavky Sociálnej poisťovne v roku 2019 na zmenu a aktualizáciu informačného systému budú finančne zabezpečené príjmami/prostriedkami zo Správneho fondu Sociálnej poisťovne. V ďalších rokoch budú výdavky na podporu informačných systémov súvisiace s uvedenou novelou zabezpečené v rámci paušálov z aktuálnych zmluvných vzťahov.
2.2.4. Výpočty vplyvov celkovo
Predmetný návrh zákona má priamy vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2019 až 2022. Kvantifikácia predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2019 na úrovni cca 1,2
6
mil. eur; v roku 2020 na úrovni cca 23,6 mil. eur; v roku 2021 na úrovni cca 34,4 mil. eur a v roku 2022 na úrovni cca 41,6 mil. eur.
Výpočty vplyvov na Sociálnu poisťovňu
Predmetný návrh zákona má priamy vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2019 až 2022. Kvantifikácia predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2019 na úrovni cca 1,2 mil. eur; v roku 2020 na úrovni cca 8,7 mil. eur; v roku 2021 na úrovni cca 13,3 mil. eur a v roku 2022 na úrovni cca 14,6 mil. eur.
2.2.4.1 Kvantifikácia príjmov Sociálnej poisťovne
Uvedená právna úprava nezakladá vplyvy na príjmy verejnej správy, t. j. nezvyšuje ich ale ani ich neznižuje.
Tabuľka č. 3
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
2.2.4.2 Kvantifikácia výdavkov Sociálnej poisťovne
A) Zavedenie možnosti čerpania ošetrovného z dôvodu tzv. osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby
Priemerný denný vymeriavací základ na určenie dávky ošetrovné sa v roku 2020 odhaduje na úrovni približne 27,9 eura (odhad priemerného vymeriavacieho základu na roky 2020 až 2022 bol kvantifikovaný vzhľadom na rast miezd podľa makroekonomickej prognózy z februára 2019). Priemerná denná výška ošetrovného v prípade domácej starostlivosti bola vypočítaná ako súčin priemerného denného vymeriavacieho základu dotknutej skupiny osôb a sadzby na určenie dávky ošetrovné na úrovni 55 %. Na základe uvedeného sa v roku 2020 odhaduje priemerná mesačná výška dávky ošetrovné v prípade dotknutej skupiny osôb na úrovni približne 466 eur; v roku 2021 na úrovni 496 eur a v roku 2022 na úrovni približne 522 eur. Počet vyplatených dávok sa odhaduje na ročnej úrovni 4 800 s priemerným mesačným počtom dotknutých osôb na úrovni 400 osôb (predmetný predpoklad vychádza z reálneho nábehu obdobnej právnej úpravy v Českej republike). Na základe uvedených predpokladov sa odhaduje vplyv tohto opatrenia na Sociálnu poisťovňu v roku 2020 na úrovni cca 1,5 mil. eur; v roku 2021 na úrovni cca 2,4 mil. eur a v roku 2022 na úrovni cca 2,5 mil. eur.
B) Rozšírenie okruhu oprávnených osôb na ošetrovné
Odhaduje sa, že uvedená právna úprava bude predstavovať zvýšenie priemerného mesačného počtu vyplatených dávok ošetrovné o cca 700 dávok, pričom priemerný mesačný počet vyplatených dávok ošetrovné bol v roku 2018 na úrovni 14 041. Vzhľadom k tomu, že z údajov Sociálnej poisťovne
7
nebolo možné vyčísliť cieľovú skupinu poistencov, bol zvolený kvalifikovaný/expertný odhad zvýšenia výdavkov na dávku ošetrovné. Kvalifikovaný odhad predstavuje stredný scenár zvýšenia výdavkov, kde maximalistický scenár predstavoval zvýšenie výdavkov o 10 % a minimalistický scenár predstavoval zanedbateľné zvýšenie výdavkov, t. j. vplyvom uvedeného opatrenia sa predpokladá zvýšenie výdavkov na dávku ošetrovné v rokoch 2020 až 2022 približne o 5 %. Počet dotknutých osôb sa odhaduje v rokoch 2020 až 2022 na úrovni približne 4 550 osôb ročne (výpočet predpokladá, že poistenec môže čerpať dávku ošetrovné raz za rok). Zvýšenie výdavkov verejnej správy sa predpokladá cca o 0,7 mil. eur v roku 2020; cca o 1,2 mil. eur v roku 2021 a cca o 1,3 mil. eur v roku 2022. Nemožno očakávať úsporu v zariadeniach následnej zdravotnej starostlivosti, nakoľko existujú dlhé zoznamy čakateľov na tieto služby. Z tohto dôvodu nemožno realisticky predpokladať, že by celý zoznam čakateľov bol vyriešený domácou starostlivosťou, a preto nie je možné očakávať úsporu výdavkov na zariadeniach ústavnej starostlivosti ani v zariadeniach sociálnych služieb. Zvýšené výdavky na ošetrovné budú hradené z vyššieho výberu poistného, to neznamená, že tieto príjmy prináša predkladaná novela. Predkladateľ mal skôr na mysli skutočnosť, že príjmy na sociálne poistenie sú pri tvorbe rozpočtu pravidelne podhodnocované napr. v roku 2018 Sociálna poisťovňa vybrala na poistnom od ekonomicky aktívneho obyvateľstva cca o 192 mil. eur viac v porovnaní so schváleným rozpočtom. Nie je možné vypustiť vplyvy na ošetrovné, nakoľko je žiaduce, aby boli zmeny v oblasti ošetrovného súčasťou predkladaného materiálu.
C) Predĺženie obdobia poskytovania dávky ošetrovné zo súčasných 10 dní na 14 dní.
V súčasnosti sa priemerné obdobie poberania dávky ošetrovné blíži k 10 dňom. Vzhľadom k tomu, že nedokážeme spoľahlivo odhadnúť priemerné obdobie poberania dávky ošetrovné po zvýšení maximálnej doby poberania ošetrovného zo súčasných 10 dní na 14 dní, boli pri kvantifikácii zvýšených výdavkov navýšené odhadované výdavky na dávku ošetrovné v rokoch 2020 až 2022 o 40 %, t. j. kvantifikácia predstavuje maximálne zvýšenie výdavkov, ktoré je možné očakávať pri navrhovanej právnej úprave. Očakávané zvýšené výdavky na dávku ošetrovné boli vypočítané na základe výdavkov základného fondu nemocenského poistenia a očakávaných výdavkov na dávku ošetrovné v rokoch 2020 až 2022. Vplyvom predĺženia podporného obdobia z 10 dní na 14 dní sa očakáva zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne v roku 2020 o cca 6,5 mil. eur, v roku 2021 o cca 9,7 mil. eur a v roku 2022 cca o 10,7 mil. eur.
Tabuľka č. 4A
Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne
Výdavky Sociálnej poisťovne (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Bežné transfery (640)
0
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
1 200 000
0
0
0
Rutinná a štandardná údržba (635)
1 200 000
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky Sociálnej poisťovne celkom
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
8
Celkové výdavky verejnej správy sa predpokladajú v roku 2019 na úrovni cca 1,2 mil. eur, v roku 2020 na úrovni cca 8,7 mil. eur, v roku 2021 na úrovni cca 13,3 mil. eur a v roku 2022 na úrovni cca 14,6 mil. eur.
Tabuľka č. 4B
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky rozpočet verejnej správy (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Bežné transfery (640)
0
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
1 200 000
0
0
0
Rutinná a štandardná údržba (635)
1 200 000
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Tabuľka č. 5
Vplyv na Sociálnu poisťovňu
poznámka
Zamestnanosť
2019
2020
2021
2022
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavkov (v eurách)
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
2.2.4.3 Kvantifikácia výdavkov verejného zdravotného poistenia
Z dôvodu starnutia obyvateľstva je nevyhnutné zabezpečiť dodatočné rozšírenie kapacít chronických lôžok. Počet chronických lôžok, pre ktoré sa uvoľnia zdroje bude závisieť od nastavenia platieb zdravotných poisťovní za lôžkodeň. Reforma vyžaduje dodatočné zdroje v systéme zdravotnej starostlivosti, okrem existujúceho dlhu a investičnej medzery nemocníc. Podľa poslednej štúdie EIB z roku 20191 je investičná kapitálová medzera slovenského zdravotníctva vyčíslená na približne 6 mld. EUR. Táto suma pozostáva z požiadaviek do IT, ambulancií ale aj ústavných zariadení. Tvorba kapitálu je totiž zhruba na polovičnej úrovni ako priemer EU krajín a ak by sme chceli dohnať potrebnú medzeru do 10 rokov, tak by bolo potrebné ročne investovať 598 mil. EUR. Súčasné kapitálové zdroje (rozpočet MF SR, EU prostriedky či súkromné investície) túto sumu pokrývajú len čiastkovo. Táto medzera sa napriek kapitálovým prostriedkom, EU fondom a vlastným zdrojom nebude dať prekonať, nakoľko súčasné platby od zdravotných poisťovní nie vždy reflektujú nákladovú cenu výkonu.
Bude potrebné navyšovanie minimálnych normatívov pre následnú ústavnú starostlivosť predovšetkým FBLR, LDCH/ODCH a podobne. Podrobnosti k personálnym normatívom budú
1
https://eiah.eib.org/publications/attachments/report-health-sector-study-20180322-en.pdf
9
súčasťou vykonávacích predpisov. Predpokladáme, že časť potrebného personálu prejde z akútnych oddelení, časť by mohol posilniť nižší zdravotnícky personál a časť prejde z iných odvetví.
Chýbajúce zdroje na pokrytie priamej následnej zdravotnej starostlivosti vyplývajúcej aj z potrieb akútnych nemocníc, vzhľadom na neimplementáciu opatrení spojených so stratifikáciou (zdravou zmenou) bude potrebné dofinancovať vo verejnom zdravotnom poistení zvýšením platby za poistencov štátu. Tu vnímame potrebu prevencie pred opakovanými hospitalizáciami na akútnych lôžkach počas dlhšieho časového sledu aj niekoľkých mesiacov, ktoré vznikajú kvôli predčasnému prepúšťaniu z nemocnice. Potreba dofinancovania v prípade následnej zdravotnej starostlivosti je spôsobená predovšetkým dodatočnými potrebami v oblasti navýšenia siete domov ošetrovateľskej starostlivosti, rozširovaním paliatívnych lôžok, hospicov, rozširovaním ošetrovateľských miest v Adosoch a rozširovaním siete mobilných hospicov. Práve posilnenie týchto kapacít a regulácia týchto odvetví pomôže pacientom, ktorí sú v terminálnych štádiách života a nepatria ani domov, ani na akútne lôžka, ale do hospicu a nemajú v súčasnosti kam ísť.
Bude potrebná implementácia platobného mechanizmu, ktorý alokuje zdroje za vykonaný výkon a na základe nákladových cien. Bez funkčne nastaveného platobného mechanizmu (vrátane dynamických rozpočtov), ktorý nemotivuje negatívne, aby poskytovatelia držali pacientov zbytočne na lôžku, alebo si vyberali konkrétne výkony, sa nedá realizovať zníženie ALOSu a zlepšenie obložnosti lôžok. Bez platobného mechanizmu, ktorý platí poskytovateľov za vykonanú aktivitu na úrovni nákladových cien (s primeranou maržou) taktiež nedôjde k presunu zdrojov z akútnych na dlhodobé kapacity. Aktuálny cenník je taktiež základným predpokladom, že poskytovatelia budú ochotní expandovať dlhodobé lôžka. Bez férového finančného mechanizmu a navýšenia platieb za následnú starostlivosti sa nezáujem o poskytovanie následnej starostlivosti neodstráni.
Správne necenený zoznam výkonov je kľúčovým aj pre ambulantný sektor, nakoľko dnes máme podľa štatistík neprimerane veľa hospitalizácií, ktoré sa dali liečiť a riešiť v rámci ambulantnej starostlivosti. Jedná sa o tzv. amublatory care sensitive cases (tzv. ACSC“), kde má Slovensko štvrtú najhoršiu priečku v rámci OECD krajín. Inak povedané, ak máme dosiahnuť redukciu zbytočných hospitalizácií, čo dopomôže k zníženiu ALOSu, tak je nevyhnutné, aby sa v ambulantnom prostredí zvýšila produkcia aj rozsah činností.
Diagram A: Prehľad ACSC za rok 2016
Zdroj: OECD (2018), dáta sú za rok 2016
Taktiež bude potrebná nová sieť ambulantnej starostlivosti a riešenie nedostatku personálu. Súčasná minimálna sieť ambulantnej zdravotnej starostlivosti nereflektuje požiadavky v regiónoch, čo sa týka štruktúry a počtu lekárov. Funkčná sieť je, ako bolo spomenuté v predchádzajúcom bode, jeden
10
z kľúčových faktorov. MZ SR preto pripravuje aktualizovanú minimálnu sieť, ako aj miestnu dostupnosť jednotlivých odborných špecializácií.
Pripravujú sa aj predikcie jednotlivých typov špecialistov (a nelekárskeho personálu) tak, aby sa mohli pripraviť konkrétne opatrenia na podporu štúdia v nedostatkových oblastiach. Nedostatok personálu jedno z najväčších rizík. MZ SR preto už v roku 2018 spustilo viaceré opatrenia na stabilizáciu personálu (napr. navýšenie kapacít na štúdium, zavedenie motivačného štipendia či navýšenie mzdových koeficientov), ktoré budú v čase vyhodnotené a v prípade potreby sa pristúpi k ďalším úpravám a politikám, ktoré podporia zamestnanosť v sektore.
Následná ústavná zdravotná starostlivosť
Posilnenie v konkrétnych číslach:
Posilnenie mobilných hospicov:
Verejná minimálna sieť podľa platného nariadenia vlády SR č. 640/2008 Z. z. pre hospic a mobilný hospic je ustanovená najmenej jedným hospicom a jedným mobilným hospicom na územie samosprávneho kraja. Mobilný hospic je určený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe s nevyliečiteľnou a zároveň pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou, ktorá spravidla vedie k smrti a na poskytovanie paliatívnej starostlivosti s cieľom zlepšenia kvality života, zmiernenie utrpenia a stabilizácie zdravotného stavu v prirodzenom sociálnom prostredí osoby. Paliatívna starostlivosť je poskytovanie komplexnej starostlivosti, ktorej účelom je zmiernenie utrpenia a zachovanie kvality života fyzickej osoby, ktorá trpí nevyliečiteľnou chorobou na konci života alebo je v terminálnom štádiu ochorenia. Paliatívnu starostlivosť indikuje ošetrujúci lekár, ktorým môže byť lekár so špecializáciou v odbore paliatívna medicína, geriatria, pediatria, klinická onkológia, neurológia, interná medicína, kardiológia, nefrológia, anesteziológia, pneumológia, ftizeológia a intenzívna medicína. Paliatívna starostlivosť sa poskytuje aj v nemocnici.
Navrhujeme verejnú minimálnu sieť pre hospic a mobilný hospic ustanoviť najmenej dvoma hospicmi na územie samosprávneho kraja s minimálnym počtom lôžok spolu na celé územie Slovenskej republiky 286 a jedným mobilným hospicom na územie okresu (79). Hospic ako lôžkové zariadenie je riešené v rámci následnej zdravotnej starostlivosti. Lôžka v hospicovej ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú započítané v rámci transformácie akútnych lôžok na lôžka následnej starostlivosti v rámci stratifikácie.
Porovnanie a návrhy pre mobilný hospic.
Aktuálny stav:
2017
2018*
2019*
2020*
2021*
2022*
Počet poskytovateľov
8
8
8
9
9
9
Počet pacientov
419
512
600
700
800
900
Počet návštev
7230
7808
10 200
11 900
13 600
15 300
Celkové úhrady od ZP
101 220 €
109 312 €
142 800 €
166 600 €
190 400 €
214 200 €
Priemerná úhrada za návštevu
14 €
14 €
14 €
14 €
14 €
14 €
Počet návštev u 1 pacienta
17
17
17
17
17
17
zdroj: NCZI, údaje za rok 2018 a za rok 2019 nie sú dostupné – počítali sme s 0,8% nárastom za každý rok, pri nezmenenom legislatívnom prostredí
Podľa údajov o hospodárení, ktoré zdravotnícke zariadenia v pravidelných intervaloch Národnému centru zdravotníckych informácií sú náklady mobilných hospicov výrazne vyššie, ako ich tržby od zdravotných poisťovní – za celú oblasť mobilných hospicov táto suma predstavuje 600 000 eur ročne. Mobilné hospice sú nútené chýbajúce prostriedky riešiť vyššími cenami svojich služieb pre prijímateľov ich starostlivosti.
11
Na vyrovnanie tohto nepomeru medzi cenami, hradenými zdravotnými poisťovňami a reálnymi cenami je potrebné stanovenie výšky úhrady za návštevu.
V zmysle vyššie uvedeného je potrebné pre rok 2020 zvýšenie tejto úhrady nasledovne:
2020*
Počet poskytovateľov
9
Počet pacientov
700
Počet návštev pri nezmenenom stave
11 900
Priemerná úhrada za návštevu pri nezmenenom stave
14 €
Celkové úhrady od ZP pri nezmenenom stave
166 600 €
Náklady mobilného hospicu pri nezmenenom stave
600 000 €
Celkový rozdiel (potrebné vyrovnať)
-433 400 €
Rozdiel na 1 návštevu
-36 €
Navrhovaná úhrada za návštevu (36 € +14 €)
50 €
Počet návštev po navrhovanej úprave
15 300
Celkové úhrady od ZP po navrhovanej úprave
765 000 €
Pri zvýšení ceny, hradenej zdravotnou poisťovňou je predpoklad sprístupnenia služieb aj pre skupiny obyvateľstva, pre ktoré boli súčasné ceny nedostupné a teda predpokladáme aj nárast návštev. Suma 50 eur bola zvýšená po konzultáciách s poskytovateľmi mobilných hospicov a po analýze ich ekonomicky oprávnených nákladov.
Cieľový stav:
2020
2021
2022
Počet poskytovateľov
10
12
14
Počet pacientov
900
1 200
1 500
Počet návštev
15 300
20 400
25 500
Úhrady od ZP za návštevy
765 000 €
1 101 600 €
1 479 000 €
Priemerná úhrada za návštevu
50 €
54 €
58 €
Počet návštev u 1 pacienta
17
17
17
Cena za dopravu - 2,75 € za návštevu
42 075 €
56 100 €
70 125 €
Celková úhrada od ZP po legislatívnej zmene
807 075 €
1 157 700 €
1 549 125 €
Celková úhrada od ZP bez legislatívnej zmeny
166 600 €
190 400 €
214 200 €
Rozdiel oproti stavu bez legislatívnej zmeny
640 475 €
967 300 €
1 334 925 €
MZ SR je názoru, že podpora prevádzkovania mobilných hospicov pomôže transferu umierajúcich pacientov z nemocníc do domáceho prostredia. Zámerom je dosiahnuť nárast výdavkov na tento typ ZS v budúcom roku o 0,5 mil. € a medziročný rast by mohol byť aspoň o 50%. Výdavky na 1 pacienta by boli kumulatívne cca 600 €, čo je porovnateľne menej ako stojí hospitalizácia. Je potrebné prediskutovať či navrhnutá cena 50 € za výjazd je dostatočná motivácia pre prácu zdravotníckeho tímu,
12
pokrytie nákladov za transport a ďalších nákladov. Pacienti v mobilnom hospici spadajú sú prakticky imobilní a návšteva ambulancie je pre nich mimoriadne náročná. Majú zabezpečené sociálne podmienky na starostlivosť. Majú odkomunikovaný charakter svojho nevyliečiteľného ochorenia lekárom špecialistom, paliatívnym špecialistom v nemocnici, alebo svojím praktickým lekárom (na Slovensku skôr výnimka – praktický lekár neprichádza so zomierajúcim pacientom do užšieho kontaktu, väčšinou prichádzajú príbuzní predpisovať lieky.)
Pacienti v mobilnom hospici majú rôzne kombinácie závažných symptómov ako je bolesť, dýchavica, nauzea a vracanie, hnačky, dekubity, malígna črevná obštrukcia a narušená mobilizácia prípadne narušená komunikačná schopnosť s alebo bez kognitívnej dysfunkcie.
Hradenie mobilného hospicu vychádza z náročnosti zabezpečenia paliatívnej starostlivosti v domácom prostredí. Náročnosť vychádza:
-Poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštandardných podmienkach.
-Nutnosť vycestovania za pacientom a časovej náročnosti presunov v rámci celého okresu.
-Situácia na konci života pacienta s komunikačnou náročnosťou. Niektoré veci je potrebné odkomunikovať viackrát, viacerým členom rodiny, postarať sa, aby sa pacient a jeho najbližší vedeli zhodnúť na cieľoch liečby. Prehodnotenie hodnôt života s ohľadom na ohraničenú dĺžku života je jedným z najťažších komunikačných problémov. Situácia si často vyžaduje aj odbornú pomoc psychológa.
-Zo zabezpečenia materiálno-technickej vybavenosti: potreba a údržba áut, schopnosť zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť v domácich podmienkach (analógia poskytovania záchrannej služby).
Hradenie mobilného hospicu sa realizuje formou platby za jednu návštevu pacienta. Výška týchto nákladov je odhadnutá pre mobilný hospic s približne 2000 návštevami ročne (100-150 pacientov ročne v závislosti od dĺžky starostlivosti) pre okresné mesto a jeho spádový región.
Navrhované ceny pre mobilné hospice
V cenovom opatrení sa navrhuje regulovať ceny pre mobilné hospice, čím odpadne povinnosť dohodovať ceny so zdravotnými poisťovňami, zatiaľ sa navrhujú ceny v niekoľkých variantoch. Buď ako pevná cena za konkrétny výkon, alebo koeficient vynásobený priemernou mzdou alebo platbou za návštevu a platbou za dopravu:
a)Zoznam zdravotných výkonov a pevné ceny jednotlivých zdravotných výkonov sú uvedené v časti E.
b)Ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 0,50 eura za jeden kilometer jazdy.
alebo
c)Zoznam zdravotných výkonov a koeficienty sú uvedené v časti E. Cena sa vypočíta vynásobením koeficientu a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa stanovujú ceny. Ceny sa stanovujú vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 0,50 eura za jeden kilometer jazdy.
alebo
a)Pevná cena návštevy pacienta lekárom je vo výške 50 eura za každú návštevu. Ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 2,75 eura za návštevu alebo ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 0,50 eura za jeden kilometer jazdy.
Posilnenie ADOSov (Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti):
ADOS – ja ambulantné zdravotnícke zariadenie tvorené zdravotníckymi pracovníkmi – sestrami a fyzioterapeutmi, ich zdravotné výkony sú indikované lekárom a sú uhrádzané z verejného
13
zdravotného poistenia, ak majú uzatvorenú zmluvu so zdravotnými poisťovňami, nesmú vyberať žiadne poplatky od pacientov. Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti je určená na poskytovanie komplexnej domácej ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencie osobe,
a) ktorej zdravotný stav vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo na ústavnú zdravotnú starostlivosť, pri ktorej sa predpokladá, že zdravotný stav osoby nebude vyžadovať nepretržitý pobyt v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti,
b) ktorá odmietla poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo
c) ktorej zdravotný stav neumožňuje navštevovať zdravotnícke zariadenie.
Verejná minimálna sieť podľa platného nariadenia vlády SR č. 640/2008 Z. z. pre ADOS je ustanovená 809 počtami sesterských miest na celé územie Slovenskej republiky.
Navrhujeme počet sesterských miest zvýšiť z 809 na 1128 (nárast je 319 sesterských miest) takto:
Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Trenčiansky kraj
Nitriansky kraj
Žilinský kraj
Banskobystrický kraj
Prešovský kraj
Košický kraj
Slovenská republika
126,53
116,06
125,55
148,15
145,36
137,41
167,26
161,68
1128
Súčasný stav:
2017
2018*
2019*
2020
2021
2022
počet poskytovateľov
189
186
188
189
189
189
Počet sestier
802
804
809
809
809
809
Počet návštev
1 534 668
1 541 268
1 550 853
1 550 853
1 550 853
1 550 853
Celkové úhrady od ZP
17 000 000 €
18 495 216 €
18 610 236 €
18 610 236 €
18 610 236 €
18 610 236 €
Priemerná úhrada za návštevu
11 €
12 €
12 €
12 €
12 €
12 €
zdroj: NCZI, údaje za rok 2018 a za rok 2019 nie sú dostupné – počítali sme s 0,8% nárastom za každý rok
Návrhy pre Ados:
2017
2018*
2019*
2020
2021
2022
počet poskytovateľov
189
186
188
194
200
205
Počet sestier
802
804
809
820
825
830
Počet návštev
1 534 668
1 541 268
1 550 853
1 571 940
1 581 525
1 591 110
Celkové úhrady od ZP
17 000 000 €
18 495 216 €
18 610 236 €
18 863 280 €
20 559 825 €
20 684 430 €
Priemerná úhrada za návštevu
11 €
12 €
12 €
12 €
13 €
13 €
Cena za dopravu - 2,75 € za návštevu
5 262 266 €
5 599 051 €
5 935 836 €
Rozdiel pri rozšírenej sieti oproti stavu bez legislatívnej zmeny
253 044 €
1 949 589 €
2 074 194 €
Rozdiel pri doprave oproti stavu bez legislatívnej zmeny
5 262 266 €
5 599 051 €
5 935 836 €
Rozdiel spolu oproti stavu bez legislatívnej zmeny
5 515 310 €
7 548 640 €
8 010 030 €
Navrhované ceny pre Ados:
V cenovom opatrení sa navrhuje regulovať ceny pre Ados, čím odpadne povinnosť dohodovať ceny so zdravotnými poisťovňami, zatiaľ sa navrhujú ceny v niekoľkých variantoch. Buď ako pevná cena za konkrétny výkon, alebo koeficient vynásobený priemernou mzdou alebo platbou za návštevu a platbou za dopravu:
14
b)Zoznam zdravotných výkonov a pevné ceny jednotlivých zdravotných výkonov sú uvedené v časti D. alebo
c)Zoznam zdravotných výkonov a koeficienty sú uvedené v časti D. Cena sa vypočíta vynásobením koeficientu a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad") za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa stanovujú ceny. Ceny sa stanovujú vždy k 1. januáru kalendárneho roka.
a k alternatíve k a) a b)
d)Ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 2,75 eura. alebo
e)Ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 0,50 eura za jeden kilometer jazdy.
Od posilnenia týchto zdravotníckych zariadení si sľubujeme poskytovanie zdravotnej starostlivosti v domácom prostredí osoby v širšom meradle, t. j. očakávame, že posilnením týchto subjektov sa zníži alebo zabráni hospitalizácii týchto osôb a v končenom dôsledku môže dôjsť k zníženiu nákladov verejného zdravotného poistenie. Avšak najväčším prínosom je, že pacient ostáva doma a za ním prichádza lekár, sestra, fyzioterapeut a ošetrujú ho doma v jeho prirodzenom prostredí, pričom sa odbúrava stres spojený s cestovaním pacienta za lekárom a skracuje sa tým aj čakanie.
Pre ADOS navrhujeme navýšiť celoslovenský normatív, ktorý je aktuálne fixovaný na cca 800 sestier, pretože sa nemenil od roku 2008 a nezohľadňuje meniacu sa vekovú štruktúru obyvateľstva. Počet obyvateľov nad 75 rokov narástol za desať rokov o 15% a medziročný nárast predstavuje cca 2%.
Priemerná cena 1 návštevy ADOS narástla z 9€ v roku 2014 na 11€ v 2017 (celkové náklady z 13 mil. € na 17 mil. €). Ročne je týchto návštev cca 1,5 mil. a polovicu z nich tvoria návštevy pacientov nad 75 rokov.
Cestovné náklady:
Za deň navštívi sestra priemerne 10 pacientov. Použitie dopravného prostriedku sa predpokladá kumulatívne najviac 2 hodiny a náklady na pohonné hmoty budú cca 20 €.
Suma ďalších nákladov, vzniknutých na tejto ceste je odhadnutá vo výške 7,50 eur.
Celkové náklady pri 10 pacientoch sú teda 20 eur + 7,50 eur = 27,50 eura, t. j. na jednu návštevu priemerne 2,75 eur.
Následná zdravotná starostlivosť
V rámci ústavnej starostlivosti sa poskytuje aj následná ústavná starostlivosť. Následná ústavná starostlivosť sa poskytuje do stavu umožňujúceho prepustenie osoby do ambulantnej starostlivosti, najviac však do troch mesiacov od prijatia do ústavnej zdravotnej starostlivosti. Následná ústavná starostlivosť sa môže poskytovať, ak ide o nemocnicu na oddeleniach dlhodobo chorých, doliečovacích, paliatívnej medicíny, fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, psychiatrie, v hospicoch a liečebniach. Maximálna doba poskytovania následnej ústavnej starostlivosti podľa predchádzajúcej vety sa predlžuje podľa indikácie konzília (§ 2 ods. 5) a po predchádzajúcom súhlase zdravotnej poisťovne, ak ide o
a)osobu s poruchou základných životných funkcií a nie je možné podstatne zlepšiť jej zdravotný stav, alebo
b)osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu a vyžaduje si poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v špecializovanom zdravotníckom zariadení v odbore psychiatria.
Následná ústavná ošetrovateľská starostlivosť (ďalej len „následná ošetrovateľská starostlivosť“) je poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti osobe na základe indikácie lekára a sestry, ktorá vyžaduje celodennú dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti, nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť
15
poskytovanú lekárom a nemožno ju vykonávať v prirodzenom sociálnom prostredí osoby. Následná ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje do stavu umožňujúceho prepustenie osoby do ambulantnej starostlivosti, najviac však do šiestich mesiacov od prijatia v dome ošetrovateľskej starostlivosti. Po uplynutí šiestich mesiacov sa následná ošetrovateľská starostlivosť predlžuje podľa indikácie konzília (§ 2 ods. 5) a po predchádzajúcom súhlase zdravotnej poisťovne.
Navrhuje sa v cenovom opatrení stanoviť pevnú cenu za lôžko-deň, resp. ukončenú hospitalizáciu takto:
1.ústavná ošetrovateľská starostlivosť (DOS)
65 €
2.ústavná hospicová starostlivosť
85 €
3.paliatívna medicína
85 €
Verejná minimálna sieť oddelení chorých, doliečovacích oddelení, paliatívnej medicíny a oddelení fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie stanovuje nariadenie vlády SR č. 640/2008 Z. z. počtom lôžok na kraje a na celé územie SR.
Hospic je určený na poskytovanie následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti osobe s nevyliečiteľnou
a zároveň pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou, ktorá spravidla vedie k smrti. Cieľom zdravotnej starostlivosti poskytovanej v hospici je zlepšenie kvality života, zmiernenie utrpenia a stabilizácia zdravotného stavu a bol v súčasnosti určený najmenej 1 na každý kraj bez definovania počtu lôžok, preto sa navrhuje určiť ho najmenej dvoma hospicmi na územie samosprávneho kraja s minimálnym počtom lôžok 286 spolu na celé územie SR. Lôžka v hospicovej ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú započítané v rámci transformácie akútnych lôžok na lôžka následnej starostlivosti v rámci stratifikácie. Ústavná ošetrovateľská starostlivosť (DOS) a paliatívna medicína sú započítané v stratifikácii.
Ide o poskytovanie špecializovanej paliatívnej starostlivosti u pacienta, ktorý má nevyliečiteľné ochorenie a predpokladaná dĺžka života je do 6 mesiacov. V hospici je zabezpečená denná medicínska starostlivosť, starostlivosť o príznaky pri zlom zomieraní, ktoré môže nasledovať po fáze kompenzovaného nevyliečiteľného ochorenia. Musí byť zabezpečená minimálne on-call lekárska starostlivosť mimo riadneho pracovného času a opatrovateľsko-ošetrovateľská starostlivosť musí byť zabezpečená dodržaním pomeru počtu stredných zdravotných pracovníkov : počtu pacientov v pomere 1-1,2:1. (Radbruch 2011) Nevyhnutnou súčasťou personálneho tímu v hospici je psychológ, nepovinnými ale žiadúcimi je rehabilitačný pracovník, liečebný pedagóg a duchovný. Materiálno-technické vybavenie v hospicoch väčšinou z filozofie hospicovej starostlivosti spĺňa požiadavku zabezpečenia zomierania s najbližšími, čo vyžaduje mať určitý počet jednotkových izieb, možnosť súkromia pri psychologickej alebo spirituálnej intervencii pacientov a príbuzných.
Súčasný stav:
2017
2018*
2019*
2020*
2021*
2022*
Počet poskytovateľov
14
14
14
14
14
14
Počet ukončených hospitalizácií
1207
1317
1427
1537
1647
1757
Počet ošetrovacích dní
49488
53319
57 150
60 981
64 812
68 643
Počet zazmluvnených postelí
623
612
615
615
615
615
Celkové úhrady od ZP
2 478 435 €
2 803 934 €
3 129 434 €
3 454 934 €
3 780 434 €
4 105 933 €
Priemerná úhrada za ošetrovací deň
50 €
53 €
55 €
57 €
58 €
60 €
zdroj: NCZI, údaje za rok 2018 a za rok 2019 nie sú dostupné – počítali sme s 0,8% nárastom za každý rok, pri nezmenenom legislatívnom prostredí
16
Podľa údajov o hospodárení, ktoré zdravotnícke zariadenia v pravidelných intervaloch Národnému centru zdravotníckych informácií sú náklady hospicov výrazne vyššie, ako ich tržby od zdravotných poisťovní – za celú oblasť hospicov táto suma predstavuje 3,8 mil. eur ročne. Hospice sú nútené chýbajúce prostriedky riešiť vyššími cenami svojich služieb pre prijímateľov ich starostlivosti.
Na vyrovnanie tohto nepomeru medzi cenami, hradenými zdravotnými poisťovňami a reálnymi cenami je potrebné stanovenie výšky úhrady za ošetrovací deň.
Náklady na 1 pacienta v eurách
1 pacient na 1 deň
1 pacient na mesiac
lieky a zdravotnícky materiál
8
240
strava a enterálna výživa
3
90
energie a prevádzkové náklady
8
240
mzdové a osobné náklady
66
1980
celkom
85
2550
Výnosy na 1 pacienta v eurách
1 pacient na 1 deň
1 pacient na mesiac
platby od ZP
57
1710
dary pacienta a príbuzných
8
240
celkom
65
1950
V zmysle vyššie uvedeného je potrebné pre rok 2020 zvýšenie tejto úhrady nasledovne:
2020*
Počet poskytovateľov
14
Počet ukončených hospitalizácií
1537
Počet ošetrovacích dní
60 981
Priemerná úhrada za ošetrovací deň pri nezmenenom stave
57 €
Celkové úhrady od ZP pri nezmenenom stave
3 454 934 €
Priemerná úhrada za ošetrovací deň pri zmenenom stave na základe nákladov hospicu
85 €
Celkové úhrady od ZP pri zmenenom stave
5 183 385 €
Celkový rozdiel (potrebné vyrovnať)
1 728 451 €
Rozdiel na 1 ošetrovací deň
28 €
Pri zvýšení ceny, hradenej zdravotnou poisťovňou je predpoklad sprístupnenia služieb aj pre skupiny obyvateľstva, pre ktoré boli súčasné ceny nedostupné a teda predpokladáme aj nárast návštev. Suma 85 eur bola stanovená po konzultáciách s poskytovateľmi hospicov a po analýze ich ekonomicky oprávnených nákladov.
Taktiež sa navrhuje stanoviť sieť domov ošetrovateľskej starostlivosti, a to najmenej dvoma domami
ošetrovateľskej starostlivosti na územie samosprávneho kraja s minimálnym počtom lôžok na celé územie Slovenskej republiky spolu 609. V súčasnej dobe nebola definovaná. Dom ošetrovateľskej starostlivosti je určený na poskytovanie následnej ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti nepretržitej ošetrovateľskej starostlivosti vrátane ošetrovateľskej rehabilitácie osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom, ale vyžaduje nepretržité poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti s predpokladaným pobytom na lôžku presahujúcim 24 hodín, ktorú nemožno vykonávať v prirodzenom sociálnom prostredí osoby.
17
Regulovaná cena dopravy lekára za pacientom
Na podporu lekárov sa v cenovom opatrení navrhuje stanoviť, že sa k výkonom pripočítava cena za dopravu lekára. Maximálna cena za dopravu lekára za jeden kilometer jazdy je 0,50 eura. Vzhľadom na to, že návrhom zákon a návrhom vykonávacích predpisov je snaha o propagáciu návštevnej služby lekármi, t. j. podporiť návštevu pacienta v jeho domácom prostredí, nebolo by účelné konkretizovať zdravotné výkony, a ani by to nebolo možné. Zoznam zdravotných výkonov je definovaný nariadením vlády SR č. 776/2004 Z. z a každý lekár podľa svojej špecializácie bude vykonávať výkony, ktoré je možné vykonať v domácom prostredí.
Rozšírením minimálnej siete agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, hospicov, domovov ošetrovateľskej starostlivosti a zároveň reguláciou ceny výkonov sa vytvorí priestor pre ich vznik, rozhodovanie sa pre štúdium a pod. Pokiaľ budú vytvorené podmienky, tak to bude zaujímavé aj pre zdravotníckych pracovníkov.
Zámerom stratifikácie nemocníc je zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti tak, že sa výkony budú koncentrovať vo väčších nemocniciach, keďže viac výkonov prináša viac skúseností a vyššiu kvalitu. Nemocnice sa majú rozdeliť na lokálne, regionálne a národné a kompetenčné centrá. Koncentrácia spôsobí, že sa mnohé špecializácie presunú a nemocníc môže byť vo výsledku menej. Znížením miery rehospitalizácie a reoperovanosti môže dôjsť k uvoľneniu zdrojov, ktoré však budú použité na zabezpečenie zvýšenej zdravotnej starostlivosti v dôsledku koncentrácie tejto starostlivosti. Úspora nevznikne práve v dôsledku transformácie zdravotníckych zariadení z akútnych na následnú zdravotnú starostlivosť a koncentrácie akútnej zdravotnej starostlivosti v menšom počte zariadení. Kvantifikovať tieto „uvoľnené zdroje“, ktoré nie sú úsporou, v súčasnosti nie je možné, aj vzhľadom na to, že personálny normatív sa ešte len tvorí a bude zadefinovaný vo vykonávacom predpise týkajúcom sa materiálno-technického a personálneho zabezpečenia.
Návrh jasne stanovuje miestny nárok občanov na každý typ starostlivosti, vyjadrený ako maximálny počet minút do ktorej majú občania mať k dispozícií daný typ ústavnej starostlivosti. Dostupnosť je delená do troch úrovní – lokálnej, regionálnej a národnej, čiže 30, 60 a 120 minút. Tieto dostupnosti boli nastavené podľa selektovaných zahraničných modelov a prejdené s odborníkmi v danej oblasti. Tento nárok, ktorý je reflektovaný do zmluvnej povinnosti každej zdravotnej poisťovne je doplnený aj minimálnym počtom lôžok na 10 spádových oblastí. Tieto opatrenia spolu zabezpečujú to, aby každý občan mal ekvivalentnú dostupnosť starostlivosti, čomu dnes často nebolo. Naopak, často sa stávalo, že tým, že nebol poriadok a organizácia typov starostlivosti, pacienti mali síce „nemocnicu“ blízko, ale tam mu nevedeli poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť, čo viedlo k zbytočným presunom pacienta, neefektivite a zhoršeniu zdravotného stavu daného pacienta.
Oproti súčasnému stavu sa upravuje zoznam urgentných príjmov tak, aby sa % dostupnosť do 30 minút zlepšila, z 87 na 91%. Toto % je to najkľúčovejšie, nakoľko pri akútnych stavoch býva každá minúta kľúčová. MZ SR si je vedomé, že pri niektorých elektívnych disciplínach môže dôjsť k zmenám v dojazdových časoch (čo sa však vráti výrazne viac na lepšej kvalite a bezpečnosti starostlivosti), aj preto, po realizácií stratifikácie sa plánuje zoptimalizovať sieť záchrannej zdravotnej služby a dopravnej služby (v zákone je možnosť posunúť body do 30 km od súčasnej lokalizácie), aby bola celá akútna sieť plne zoptimalizovaná.
MZ SR si je však vedomé, že zadefinovaním miestnej dostupnosti negarantuje občanom to kedy im daná elektívna starostlivosť bude poskytnutá. A preto v rámci vykonávacích predpisov plánuje navrhnúť aj nový zoznam čakacích dôb, ktoré sa budú merať a stanovovať tak, aby bola zagarantovaná reálna dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
18
Regulovať sa budú zatiaľ len domy ošetrovateľskej starostlivosti, hospice a paliatívna zdravotná starostlivosť, nakoľko výrazná časť pacientov v terminálnych štádiách života, ktorá nepatrí ani domov, ani na akútne lôžka, ale do hospicu nemá v súčasnosti kam ísť, preto musíme posilniť kapacity adekvátneho typu ZS. Lôžka v hospicovej ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú započítané v rámci transformácie akútnych lôžok na lôžka následnej starostlivosti. Ostatné následné lôžka (okrem hospicov) budú rásť súbežne s implementáciou opatrení vyplývajúcich zo stratifikácie.
Presný počet personálu, ktorý bude potrebný na zabezpečenie jednotlivých typov starostlivosti (akútnej a následnej) bude zadefinovaný vo vykonávacom predpise týkajúcom sa materiálno-technického a personálneho zabezpečenia. Transformácia zariadení bude veľmi úzko súvisieť aj s úpravou týchto materiálov. Je však nevyhnutné aby bolo všetko komunikované s jednotlivými odbornými spoločnosťami. Po dosiahnutí konsenzu budú všetky zmeny zapracované v novom vykonávacom predpise a následne aj popísané v príslušnej dôvodovej správe.
Stanovenie ceny za lôžkodeň, resp. ukončenú hospitalizáciu vychádza z kalkulácie oprávnených nákladov poskytovateľov tohto typu starostlivosti. Úhrady z verejného zdravotného poistenia sú dlhodobo pod hranicou rentability a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia buď žiadať o platby pacientov, alebo jednoducho zanikajú a systémovo sa nám vytvorila priepasť v zabezpečení zdravotných služieb následného typu.
Záleží nám na tom, aby mal pacient dostupnú komplexnú zdravotnú starostlivosť, a preto sme pristúpili ku konkrétnym krokom aj v tejto oblasti. Z pozície regulátora vytvárame podmienky a priestor pre postupné zmeny a snažíme sa odstraňovať bariéry v implementácii opatrení. Nevieme však garantovať akceptáciu zámerov v plnom rozsahu zo strany zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, preto sú dopady len indikatívne a mali by byť čerpané flexibilne.
Návrh zákona teda nerieši tzv. „dlhodobú starostlivosť“. Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po analýze zdravotného a sociálneho systému neidentifikovali v súčasnosti právne prekážky, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mohli registrovať a poskytovať zároveň zdravotnú starostlivosť aj sociálne služby a následne ich mať hradené podľa predpisov jedného alebo druhého rezortu. Preto sa oba rezorty dohodli na úpravách vlastných systémov, pretože sú realizovateľnejšie z hľadiska časového (príprava právnej úpravy, uvedenie zmien do praxe) aj vecného (jednoduchšie a zrozumiteľnejšie zavedenie zmien do praxe).
Zdravotná starostlivosť je definovaná v zdravotníckych zákonoch a poskytovanie sociálnych služieb v sociálnych zákonoch.
Podľa § 70 zákona č. 448/2008 Z. z. je možné poskytovať sociálne služby v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom možno poskytovať sociálnu službu fyzickej osobe v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti aj po zániku dôvodov, pre ktoré bola prevzatá do ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak je vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemôže byť prepustená zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že jej nemožno zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby v jej prirodzenom rodinnom prostredí alebo poskytnúť sociálnu službu v zariadení podľa tohto zákona. Na poskytovanie sociálnej služby zdravotníckym zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1 platia § 62 až 69 rovnako. Ak je sociálna služba poskytovaná v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, nemôže byť priestor, v ktorom je sociálna služba poskytovaná, súčasťou priestoru, v ktorom sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť.
19
Na základe tohto ustanovenia môžu zdravotnícke zariadenia poskytovať aj sociálne služby a môžu ich mať hradené podľa zákona č. 448/2008 Z. z.
Prepojenie oboch systémov by bolo možné iba vybudovaním nového poistenia a vybudovaním novej infraštruktúry, adresných príspevkov. Bez uvedenej radikálnej zmeny, s ktorou však vlastne nikto zo zúčastnených strán nesúhlasil, nie je možné čokoľvek zmeniť.
Návrhom zákona sa ustanovuje dohľad v zariadeniach sociálnych služieb - návrh navrhuje rozšírenie pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o kontrolu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci. bez ohľadu na to, či majú uzatvorenú zmluvu so zdravotnými poisťovňami alebo nie. Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v § 104 - HODNOTENIE PODMIENOK KVALITY POSKYTOVANEJ SOCIÁLNEJ SLUŽBY sa uvádza, že MPSVR hodnotí podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby prostredníctvom poverených štátnych zamestnancov. Od 1.9.2019 je hodnotenie kvality poskytovanej služby povinné zo zákona. V tejto súvislosti MPSVR pripravilo Zámer národného projektu „Kvalita sociálnych služieb“ s plánovanou alokáciou 3,2 mil. eur vo všetkých samosprávnych krajoch SR. MPSVR SR bude vykonávať hodnotenie kvality poskytovanej sociálnej služby v súlade s prílohou č. 2 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. V zmysle § 22 sa na poskytovanie, rozsah, podmienky úhrady a uzatváranie zmlúv o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosť v zariadeniach sociálnej pomoci vzťahujú osobitné predpisy. Akákoľvek kontrola z úrovne MPSVR SR nebude môcť kontrolovať správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, resp. ošetrovateľskej starostlivosti. MPSVR SR bude kontrolovať iba tú skutočnosť, či klient má zabezpečenú túto starostlivosť. Kalkulácia vplyvu zavedenia dozoru, resp. kontroly poskytovaných ošetrovateľských úkonov Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je v súčasnosti možná, predpokladáme, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude spomínaný dozor vykonávať v rámci svojich kompetencií a z doterajších zdrojov.
1
a) Počet lôžok pre vybrané typy oddelení následnej ZS - lineárny rast, stanovené fixne podľa návrhu v Stratifikácii
2017
2018*
2019*
2020
2021
2022
2023
2024
2025
2026
2027
2028
2029
2030
ústavná ošetrovateľská starostlivosť
299
323
349
327
355
383
412
440
468
496
524
552
580
609
ústavná hospicová starostlivosť
208
225
243
286
364
443
521
599
677
755
834
912
990
1 068
paliatívna medicína
86
93
100
116
147
177
207
237
268
298
328
358
389
419
SPOLU
593
640
692
730
866
1 003
1 139
1 276
1 413
1 549
1 686
1 822
1 959
2 096
b) Úhrada za lôžkodeň - príjmy poskytovateľov v roku 2017 (zdroje VZP+dotácie) a návrh úhrady bez zmeny legislatívy + 5% medziročný nárast, mzdový automat
2017
2018*
2019*
2020
2021
2022
2023
2024
2025
2026
2027
2028
2029
2030
ústavná ošetrovateľská starostlivosť
45 €
49 €
52 €
57 €
61 €
66 €
71 €
77 €
83 €
90 €
97 €
105 €
113 €
122 €
ústavná hospicová starostlivosť
50 €
53 €
55 €
59 €
64 €
69 €
75 €
81 €
87 €
94 €
102 €
110 €
119 €
128 €
paliatívna medicína
61 €
66 €
71 €
77 €
83 €
90 €
97 €
105 €
113 €
122 €
132 €
142 €
154 €
166 €
c) Úhrada za lôžkodeň - príjmy poskytovateľov v roku 2017 (zdroje VZP+dotácie) a návrh optimálnej úhrady na pokrytie prevádzkových nákladov od 2020 + 5% medziročný nárast, mzdový automat
2017
2018*
2019*
2020
2021
2022
2023
2024
2025
2026
2027
2028
2029
2030
ústavná ošetrovateľská starostlivosť
45 €
49 €
52 €
65 €
68 €
72 €
75 €
79 €
83 €
87 €
91 €
96 €
101 €
106 €
ústavná hospicová starostlivosť
50 €
53 €
55 €
85 €
89 €
94 €
98 €
103 €
108 €
114 €
120 €
126 €
132 €
138 €
paliatívna medicína
61 €
66 €
71 €
85 €
89 €
94 €
98 €
103 €
108 €
114 €
120 €
126 €
132 €
138 €
d) Priemerná dĺžka hospitalizácie - podľa návrhu postupného zvyšovania ALOS
2017
2018*
2019*
2020
2021
2022
2023
2024
2025
2026
2027
2028
2029
2030
ústavná ošetrovateľská starostlivosť
39
39
39
45
45
45
70
75
80
85
85
95
95
95
ústavná hospicová starostlivosť
46
46
46
55
55
55
53
54
55
57
57
59
59
59
paliatívna medicína
14
14
14
18
18
18
22
23
25
26
26
29
29
29
2
e) Predpokladaný počet pacientov pri 90% obložnosti
2017
2018*
2019*
2020
2021
2022
2023
2024
2025
2026
2027
2028
2029
2030
ústavná ošetrovateľská starostlivosť
1 932
1 932
1 932
2 388
2 594
2 799
1 931
1 926
1 921
1 917
2 026
1 910
2 007
2 104
ústavná hospicová starostlivosť
1 209
1 209
1 209
1 709
2 176
2 644
3 228
3 644
4 045
4 354
4 804
5 077
5 512
5 948
paliatívna medicína
1 292
1 292
1 292
2 122
2 674
3 226
3 091
3 389
3 515
3 762
4 145
4 059
4 401
4 744
SPOLU
1 209
1 209
1 209
1 709
2 176
2 644
3 228
3 644
4 045
4 354
4 804
5 077
5 512
5 948
f) Kalkulácia dopadu za ústavnú zdravotnú starostlivosť bez zmeny legislatívy
Celkové náklady pre zdroje VZP
2017
2018*
2019*
2020
2021
2022
ústavná ošetrovateľská starostlivosť
3 348 045 €
3 615 889 €
3 905 160 €
4 217 572 €
4 554 978 €
4 919 377 €
ústavná hospicová starostlivosť
2 790 400 €
2 947 542 €
3 058 770 €
3 949 803 €
4 265 787 €
3 853 169 €
paliatívna medicína
1 128 805 €
1 219 109 €
1 316 638 €
1 330 620 €
1 437 069 €
1 552 035 €
Spolu náklady
7 267 250 €
7 782 540 €
8 280 568 €
9 497 995 €
10 257 835 €
10 324 581 €
Kalkulácia dopadu na ústavnú zdravotnú starostlivosť bez zmeny legislatívy bola počítaná u úhrad za lôžkodeň - príjmy poskytovateľov v roku 2017 (zdroje VZP+dotácie) a návrh úhrady bez zmeny legislatívy + 5% medziročný nárast, mzdový automat, z priemernej dĺžky hospitalizácie z roku 2019 a z predpokladaného počtu pacientov z roku 2019.
g) Kalkulácia dopadu za ústavnú zdravotnú starostlivosť pri zmene legislatívy
Celkové náklady pre zdroje VZP
2017
2018*
2019*
2020
2021
2022
ústavná ošetrovateľská starostlivosť
3 348 045 €
3 615 889 €
3 905 160 €
6 985 225 €
7 965 356 €
9 026 037 €
ústavná hospicová starostlivosť
2 790 400 €
2 947 542 €
3 058 770 €
7 991 458 €
10 683 787 €
13 625 371 €
paliatívna medicína
1 128 805 €
1 219 109 €
1 316 638 €
3 246 162 €
4 295 538 €
5 441 736 €
Spolu náklady
7 267 250 €
7 782 540 €
8 280 568 €
18 222 845 €
22 944 681 €
28 093 143 €
Nárast úhrad ZP ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti pri zmene legislatívy voči báze bez zmeny legislatívy
- €
- €
- €
2 767 653 €
3 410 378 €
4 106 660 €
Nárast úhrad ZP ústavnej hospicovej starostlivosti pri zmene legislatívy voči báze bez zmeny legislatívy
- €
- €
- €
4 041 655 €
6 418 000 €
9 772 202 €
3
Nárast úhrad ZP paliatívnej medicíny pri zmene legislatívy voči báze bez zmeny legislatívy
- €
- €
- €
1 915 542 €
2 858 468 €
3 889 701 €
Nárast úhrad ZP pri zmene legislatívy voči báze bez zmeny legislatívy spolu
8 724 849 €
12 686 846 €
17 768 563 €
h) Celkové dopady na verejné zdravotné poistenie:
Celkové náklady pre zdroje VZP
2017
2018*
2019*
2020
2021
2022
ústavná ošetrovateľská starostlivosť
3 348 045 €
3 615 889 €
3 905 160 €
6 985 225 €
7 965 356 €
9 026 037 €
ústavná hospicová starostlivosť
2 790 400 €
2 947 542 €
3 058 770 €
7 991 458 €
10 683 787 €
13 625 371 €
paliatívna medicína
1 128 805 €
1 219 109 €
1 316 638 €
3 246 162 €
4 295 538 €
5 441 736 €
Spolu náklady
7 267 250 €
7 782 540 €
8 280 568 €
18 222 845 €
22 944 681 €
28 093 143 €
Nárast úhrad ZP ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti pri zmene legislatívy voči báze bez zmeny legislatívy
- €
- €
- €
2 767 653 €
3 410 378 €
4 106 660 €
Nárast úhrad ZP ústavnej hospicovej starostlivosti pri zmene legislatívy voči báze bez zmeny legislatívy
- €
- €
- €
4 041 655 €
6 418 000 €
9 772 202 €
Nárast úhrad ZP paliatívnej medicíny pri zmene legislatívy voči báze bez zmeny legislatívy
- €
- €
- €
1 915 542 €
2 858 468 €
3 889 701 €
Nárast úhrad ZP v ústavnej zdravotnej starostlivosti pri zmene legislatívy voči báze bez zmeny legislatívy spolu
8 724 849 €
12 686 846 €
17 768 563 €
Nárast úhrad ZP ústavnej ošetrovateľskej starostlivosti nezabezpečených v rozpočte
2 767 653 €
3 410 378 €
4 106 660 €
Nárast úhrad ZP ústavnej paliatívnej starostlivosti nezabezpečených v rozpočte
1 915 542 €
2 858 468 €
3 889 701 €
Nárast úhrad ZP ústavnej hospicovej starostlivosti nezabezpečených v rozpočte
4 041 655 €
6 418 000 €
9 772 202 €
Nárast úhrad ZP pre ADOS nezabezpečených v rozpočte
5 515 310 €
7 548 640 €
8 010 030 €
Nárast úhrad ZP pre mobilný hospic nezabezpečených v rozpočte
640 475 €
967 300 €
1 334 925 €
Nárast úhrad ZP nezabezpečených v rozpočte spolu
14 880 634 €
21 202 786 €
27 113 518 €
Zdroje: údaje od zdravotných poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, NCZI
4
Štatistika za rok 2017 bola spracovaná za všetky zdravotné poisťovne v rozsahu počtu ošetrovacích dní a úhrad. Priemerné čísla sa môžu líšiť od dát z produkčného prostredia zdravotných poisťovní. Stanovenie výšky úhrady za lôžkodeň vychádza z údajov o nákladoch týchto poskytovateľov, ktoré by boli optimálne na splnenie stanoveného MTZ a pokrytie prevádzkových nákladov.
Pri vymedzených typoch následnej ústavnej ZS regulujeme cenu za ošetrovací deň, aj keď forma úhrady môže byť paušálna, ale mali by byť dodržané aspoň doterajšie priemerné dĺžky hospitalizácie.
V našich prepočtoch na roky 2020-2022 sme navyše predpokladali aj dlhšie zotrvávanie na oddeleniach tohto typu na základe odporúčaní od odborníkov. Chceme tak umožniť, aby pacient, ktorý potrebuje byť z medicínskeho hľadiska dlhšie hospitalizovaný, aby mohol byť a nemusel byť prekladaný na iné oddelenia prioritne kvôli ekonomickým motiváciám poskytovateľa. Situácia sa však môže vyvinúť tak, že pacienti budú tráviť na týchto lôžkach toľko dní, ako doteraz. ALOS sú len indikatívne.
5
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
14 880 634
21 202 786
27 113 518
úhrady zdravotných poisťovní za poskytovanie zdravotnej starostlivosti
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
14 880 634
21 202 786
27 113 518
6
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
Zamestnanosť
2019
2020
2021
2022
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.