1
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy v eurách
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2019
2020
2021
2022
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
0
- vplyv na verejné zdravotné poistenie
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
1 200 000
23 606 242
34 479 485
41 668 262
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
- vplyv na verejné zdravotné poistenie z toho
14 880 634
21 202 786
27 113 518
ústavná ošetrovateľská starostlivosť
2 767 653
3 410 378
4 106 660
paliatívna starostlivosť
1 915 542
2 858 468
3 889 701
hospicová zdravotná starostlivosť
4 041 655
6 418 000
9 772 202
agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti
5 515 310
7 548 640
8 010 030
mobilný hospic
640 475
967 300
1 334 925
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
1 200 000
2
z toho:
-vplyv na štátny rozpočet
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
- vplyv na verejné zdravotné poistenie
0
14 880 634
21 202 786
27 113 518
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
23 606 242
34 479 485
41 668 262
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Sociálna poisťovňa
V roku 2019 budú tieto výdavky finančne kryté z príjmov Sociálnej poisťovne. V nasledujúcich rokoch budú zvýšené výdavky zapracované pri tvorbe rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 a rozpočtového výhľadu na roky 2021 a 2022.
Verejné zdravotné poistenie
V nasledujúcich rokoch bude potrebné zohľadniť zvýšené výdavky pri tvorbe rozpočtu verejného zdravotného poistenia na rok 2020 a rozpočtového výhľadu na roky 2021 a 2022.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Čl. I - zákon č. 576/2004 Z. z.
Následná zdravotná starostlivosť
Ministerstvo zdravotníctva SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po analýze zdravotného systému a sociálneho systému neidentifikovali v súčasnosti právne prekážky, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mohli registrovať a poskytovať zároveň zdravotnú starostlivosť aj sociálne služby a následne ich mali hradené podľa predpisov jedného alebo druhého rezortu.
Preto sa oba rezorty dohodli na úpravách vlastných systémov, pretože ich považujú za realizovateľnejšie z hľadiska časového (príprava právnej úpravy, uvedenie zmien do praxe) aj vecného (jednoduchšie a zrozumiteľnejšie zavedenie zmien do praxe).
Cieľom úprav, ktoré navrhuje Ministerstvo zdravotníctva SR je:
1.posilnenie poskytovateľov ošetrovateľskej a paliatívnej starostlivosti v týchto zdravotníckych zariadeniach [dom ošetrovateľskej starostlivosti („DOS“), agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti („ADOS“), hospic)], a to týmito návrhmi:
a)rozšírením verejnej minimálnej siete (ADOS, DOS, následné lôžka, hospic,), resp. vytvorenie optimálnej siete podľa odhadovaného počtu osôb v potrebe ošetrovateľskej starostlivosti a v potrebe paliatívnej starostlivosti,
b)revíziou indikácie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci,
c)rozšírením pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o kontrolu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci, ktoré nemajú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou,
d)sprístupnením zdravotnej dokumentácie sociálnemu pracovníkovi pracujúcemu v zdravotníckom zariadení,
3
e)reguláciou cien výkonov a paušálov, úhradu dopravy za pacientom v súvislosti s návštevou pacienta,
f)prehodnotením súčasnej podoby poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci,
2.definovanie následnej ústavnej zdravotnej starostlivosti najmä v nemocniciach (miesto, kde sa poskytuje následná zdravotná starostlivosť pacientovi, ktorý vyžaduje doliečenie, poskytnutie najmä liečebno-rehabilitačnej a inej starostlivosti), umožniť sociálnemu pracovníkovi začať proces posudzovania pre sociálne účely, čím sa vytvoria vhodné podmienky pre pacienta po návrate do domáceho prostredia; pobyt na oddelení následnej starostlivosti v nemocniciach sa navrhuje definovať v určitom časovom rozmedzí,
3.úhradu zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti formou regulácie cien a určením napríklad platby na každú osobu v potrebe zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti alebo reguláciou cien výkonov (ADOS, DOS, následné lôžka, hospic, mobilný hospic).
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je primárne zvýšiť bezpečnosť pacienta a vytvoriť predpoklady na zvýšenie kvality poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti predĺžením jeho pobytu v následnej zdravotnej starostlivosti, počas ktorej je predpoklad, že sa pacient úplne vylieči alebo sa rodine v tejto dobe podarí vybaviť zariadenie sociálnych služieb, pomôcky, zaháji sa proces posudzovania odkázanosti alebo sa podarí umiestnenie v iných zdravotníckych zariadeniach.
Čl. II – Zákon č. 147/2001 Z. z.
Požiadavky na prezentáciu, reklamu, propagáciu a predaj počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť povinnosť poskytovateľovi, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný dodržiavať požiadavky na prezentáciu, reklamu, propagáciu a predaj počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy podľa osobitného predpisu.
Čl. III – zákon č. 461//2003 Z. z.
Poskytovanie domácej starostlivosti a predĺženie podporného obdobia na čerpanie dávky ošetrovné.
Cieľom domácej starostlivosti je pokryť životnú situáciu osoby zabezpečujúcej starostlivosť osobe, ktorá
1) po ukončení hospitalizácie (najmenej 5 dní) pre závažnú poruchu zdravia potrebuje poskytovanie domácej starostlivosti (najmenej 30 dní) na základe potvrdenia príslušného ošetrujúceho lekára; ošetrovné sa bude vyplácať najviac 90 dní alebo
2) má potvrdené nevyliečiteľné ochorenie a bola mu indikovaná paliatívna starostlivosť.
Zároveň sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania tzv. krátkodobého ošetrovného, a to z 10 na 14 dní, čo zohľadňuje súčasné potreby vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Prínosom navrhovanej novely je:
- rozšírenie okruhu osôb, ktorým môže vzniknúť nárok na ošetrovné napr. o vnuka, vnučku alebo súrodenca (žiada SP),
- podporná doba poskytovania ošetrovného 90 dní s možnosťou prestriedania sa poistencov poskytujúcich domácu starostlivosť,
- pomoc dlhodobo chorým pacientom, ktorí v terminálnom štádiu ochorenia dožiť v domácom prostredí,
riešenie situácie, keď je človek zo sociálnych dôvodov držaný v zdravotníckych zariadeniach, pretože jeho rodinný príslušní v prípade prevzatia jeho starostlivosti neboli finančne zabezpečení a teda uvoľnenie kapacity v nemocnici.
- predĺženie podporného obdobia na poskytovanie dávky ošetrovné zo súčasných 10 dní na 14 dní.
4
Cieľom úprav, ktoré navrhuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v zákone o sociálnom poistení je rozšíriť dávku nemocenského poistenia za ošetrovanie blízkej osoby. Ošetrovné dostane blízka osoba, ktorá sa oňho stará. Príspevok bude v rozsahu 55 percent z platu a na dobu najviac tri mesiace. Ide o to, aby ten, kto sa o dlhodobo chorého stará, mal pokryté náklady počas obdobia, kedy poskytuje chronicky chorému blízkemu starostlivosť a tým pádom počas tohto obdobia nemôže chodiť do zamestnania. Ak ide o osobu samostatne zárobkovo činnú, zadefinuje sa, kto môže poberať dlhodobé ošetrovné a v akom vzťahu je k poistencovi, takisto výšku príspevku a dobu poberania príspevku.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je:
A) zavedenie ošetrovného pre osoby zabezpečujúce starostlivosť osobe, ktorá
1)po ukončení hospitalizácie (najmenej 5 dní) pre závažnú poruchu zdravia potrebuje poskytovanie domácej starostlivosti (najmenej 30 dní) na základe potvrdenia príslušného ošetrujúceho lekára; ošetrovné sa bude vyplácať najviac 90 dní alebo
2)má potvrdené nevyliečiteľné ochorenie a bola mu indikovaná paliatívna starostlivosť.
B) Rozšírenie okruhu oprávnených osôb na ošetrovné o chorého príbuzného v priamom rade a súrodenca.
C) Predĺženie obdobia na poskytovanie dávky ošetrovné zo súčasných 10 dní na 14 dní.
Predpokladaná účinnosť navrhovanej právnej úpravy je 1. máj 2020.
Čl. IV – zákon č. 578/2004 Z. z.
Dočasná odborná stáž
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je umožniť vykonávanie dočasnej odbornej stáže občanom z tretích štátov po uznaní dokladu o vzdelaní, ktorí nemajú uznanú odbornú kvalifikáciu vykonávanú u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Predložený návrh vychádza z podnetov poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti najmä z regiónov s nedostatkom zdravotníckych pracovníkov. Zavedenie nového inštitútu „dočasnej odbornej stáže“ bude regulované Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré bude vydávať poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti súhlas na výkon stáže po splnení zákonných podmienok. Absolvovaním stáže bude stážistom umožnené oboznámenie sa s pracovnými podmienkami a materiálno-technickým vybavením zdravotníckych zariadení, ako aj s celým systémom poskytovania zdravotnej starostlivosti
Ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny
Podľa požiadaviek aplikačnej praxe poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína si vyžaduje ambulanciu anestéziológie a intenzívnej medicíny aj v nemocniciach, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť v chirurgických odboroch a nemajú oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, ale napr. len jednotky intenzívnej starostlivosti.
Čl. VI - zákon č. 581/2004 Z. z.
Podávateľ podnetu
Navrhovaná úprava vymedzuje, za akých podmienok môžu podnet na vykonanie dohľadu podať blízke osoby, osoby ktorej práva alebo právom chránené záujmy mali byť porušené. Podávateľovi podnetu sa priznáva právo byť oboznámený so začatím výkonu dohľadu a s výsledkom dohľadu po jeho skončení. Podávateľ podnetu, jeho zástupca ani blízka osoba v súčasnosti nemajú zákonom č. 581/2004 Z. z. priznané právo na získanie informácií z dohľadu. Podľa navrhovanej úpravy sa v oblasti dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou priznáva podávateľovi podnetu právo na poskytnutie úplného protokolu z výkonu dohľadu vrátane prípadných námietok poskytovateľa k protokolu a zápisnice z
5
prerokovania týchto námietok. Za účelom zabezpečenia, aby mal podávateľ podnetu úplné informácie o dohľade, sa do podstatných náležitostí protokolu dopĺňajú vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a vyjadrenia prizvanej osoby pri výkone dohľade, t.j. konzultanta úradu, ktorý je odborníkom v príslušnom medicínskom odbore, v ktorom bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. Za účelom zabezpečenia ochrany osobných údajov dotknutých osôb, ktoré vykonávali dohľad, ako aj zabezpečenia ochrany ich osobnosti a dobrého mena, sa upravuje nesprístupňovanie identifikačných údaj týchto osôb. Jedná sa o osobné údaje, ktoré sa týkajú procesnej stránky výkonu dohľadu a nemajú vplyv na právne postavenie podávateľa podnetu. Zároveň sa týmto zabezpečí, nerušený, objektívny výkon dohľadov. V praxi neustále narastá počet podávateľov podnetov, ktorí hrubým a agresívnym spôsobom atakujú nielen zamestnancov úradu, ale aj konzultantov. Navrhovanou úpravou sa zefektívni vykonávanie dohľadov, kedy bude možné zastaviť dohľad v prípadoch, keď jeho vykonaniu bránia objektívne prekážky. Napríklad, ak počas výkonu zistené skutočnosti, pre ktoré dohľad nemožno vykonať, napríklad nie je dostupná zdravotná dokumentácia alebo zanikne dohliadaný subjekt bez právneho nástupcu. Zastavenie výkonu dohľadu bude tiež možné v prípade, ak podávateľ podnetu o to požiada, alebo neposkytne úradu súčinnosť, napriek úradom doručenej žiadosti o súčinnosť.
V neposlednom rade sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o kontrolu poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci, ktoré nemajú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
x zmena v nároku
x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Navrhované zmeny si vyžiadajú zmenu informačného systému Sociálnej poisťovne, pričom celkové zvýšenie výdavkov sa odhaduje na úrovni 1,2 mil. eur.
Tabuľka č. 2
rok
2019
2020
2021
2022
Sociálna poisťovňa
1 200 000
0
0
0
z toho:
kapitálové výdavky
1 200 000
0
0
0
prevádzkové náklady
0
0
0
0
Z uvedených 1,2 mil. eur sa predpokladá suma 0,7 mil. eur na informačný systém nemocenského poistenia a lekárskej posudkovej činnosti a 0,5 mil. eur na informačný systém jednotného výberu poistného. Výdavky Sociálnej poisťovne v roku 2019 na zmenu a aktualizáciu informačného systému budú finančne zabezpečené príjmami/prostriedkami zo Správneho fondu Sociálnej poisťovne. V ďalších rokoch budú výdavky na podporu informačných systémov súvisiace s uvedenou novelou zabezpečené v rámci paušálov z aktuálnych zmluvných vzťahov.
2.2.4. Výpočty vplyvov celkovo
Predmetný návrh zákona priamy vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2019 2022. Kvantifikácia predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2019 na úrovni cca 1,2
6
mil. eur; v roku 2020 na úrovni cca 23,6 mil. eur; v roku 2021 na úrovni cca 34,4 mil. eur a v roku 2022 na úrovni cca 41,6 mil. eur.
Výpočty vplyvov na Sociálnu poisťovňu
Predmetný návrh zákona priamy vplyv na rozpočet verejnej správy v rokoch 2019 2022. Kvantifikácia predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2019 na úrovni cca 1,2 mil. eur; v roku 2020 na úrovni cca 8,7 mil. eur; v roku 2021 na úrovni cca 13,3 mil. eur a v roku 2022 na úrovni cca 14,6 mil. eur.
2.2.4.1 Kvantifikácia príjmov Sociálnej poisťovne
Uvedená právna úprava nezakladá vplyvy na príjmy verejnej správy, t. j. nezvyšuje ich ale ani ich neznižuje.
Tabuľka č. 3
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
2.2.4.2 Kvantifikácia výdavkov Sociálnej poisťovne
A) Zavedenie možnosti čerpania ošetrovného z dôvodu tzv. osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby
Priemerný denný vymeriavací základ na určenie dávky ošetrovné sa v roku 2020 odhaduje na úrovni približne 27,9 eura (odhad priemerného vymeriavacieho základu na roky 2020 2022 bol kvantifikovaný vzhľadom na rast miezd podľa makroekonomickej prognózy z februára 2019). Priemerná denná výška ošetrovného v prípade domácej starostlivosti bola vypočítaná ako súčin priemerného denného vymeriavacieho základu dotknutej skupiny osôb a sadzby na určenie dávky ošetrovné na úrovni 55 %. Na základe uvedeného sa v roku 2020 odhaduje priemerná mesačná výška dávky ošetrovné v prípade dotknutej skupiny osôb na úrovni približne 466 eur; v roku 2021 na úrovni 496 eur a v roku 2022 na úrovni približne 522 eur. Počet vyplatených dávok sa odhaduje na ročnej úrovni 4 800 s priemerným mesačným počtom dotknutých osôb na úrovni 400 osôb (predmetný predpoklad vychádza z reálneho nábehu obdobnej právnej úpravy v Českej republike). Na základe uvedených predpokladov sa odhaduje vplyv tohto opatrenia na Sociálnu poisťovňu v roku 2020 na úrovni cca 1,5 mil. eur; v roku 2021 na úrovni cca 2,4 mil. eur a v roku 2022 na úrovni cca 2,5 mil. eur.
B) Rozšírenie okruhu oprávnených osôb na ošetrovné
Odhaduje sa, že uvedená právna úprava bude predstavovať zvýšenie priemerného mesačného počtu vyplatených dávok ošetrovné o cca 700 dávok, pričom priemerný mesačný počet vyplatených dávok ošetrovné bol v roku 2018 na úrovni 14 041. Vzhľadom k tomu, že z údajov Sociálnej poisťovne
7
nebolo možné vyčísliť cieľovú skupinu poistencov, bol zvolený kvalifikovaný/expertný odhad zvýšenia výdavkov na dávku ošetrovné. Kvalifikovaný odhad predstavuje stredný scenár zvýšenia výdavkov, kde maximalistický scenár predstavoval zvýšenie výdavkov o 10 % a minimalistický scenár predstavoval zanedbateľné zvýšenie výdavkov, t. j. vplyvom uvedeného opatrenia sa predpokladá zvýšenie výdavkov na dávku ošetrovné v rokoch 2020 2022 približne o 5 %. Počet dotknutých osôb sa odhaduje v rokoch 2020 2022 na úrovni približne 4 550 osôb ročne (výpočet predpokladá, že poistenec môže čerpať dávku ošetrovné raz za rok). Zvýšenie výdavkov verejnej správy sa predpokladá cca o 0,7 mil. eur v roku 2020; cca o 1,2 mil. eur v roku 2021 a cca o 1,3 mil. eur v roku 2022. Nemožno očakávať úsporu v zariadeniach následnej zdravotnej starostlivosti, nakoľko existujú dlhé zoznamy čakateľov na tieto služby. Z tohto dôvodu nemožno realisticky predpokladať, že by celý zoznam čakateľov bol vyriešený domácou starostlivosťou, a preto nie je možné očakávať úsporu výdavkov na zariadeniach ústavnej starostlivosti ani v zariadeniach sociálnych služieb. Zvýšené výdavky na ošetrovné budú hradené z vyššieho výberu poistného, to neznamená, že tieto príjmy prináša predkladaná novela. Predkladateľ mal skôr na mysli skutočnosť, že príjmy na sociálne poistenie pri tvorbe rozpočtu pravidelne podhodnocované napr. v roku 2018 Sociálna poisťovňa vybrala na poistnom od ekonomicky aktívneho obyvateľstva cca o 192 mil. eur viac v porovnaní so schváleným rozpočtom. Nie je možné vypustiť vplyvy na ošetrovné, nakoľko je žiaduce, aby boli zmeny v oblasti ošetrovného súčasťou predkladaného materiálu.
C) Predĺženie obdobia poskytovania dávky ošetrovné zo súčasných 10 dní na 14 dní.
V súčasnosti sa priemerné obdobie poberania dávky ošetrovné blíži k 10 dňom. Vzhľadom k tomu, že nedokážeme spoľahlivo odhadnúť priemerné obdobie poberania dávky ošetrovné po zvýšení maximálnej doby poberania ošetrovného zo súčasných 10 dní na 14 dní, boli pri kvantifikácii zvýšených výdavkov navýšené odhadované výdavky na dávku ošetrovné v rokoch 2020 2022 o 40 %, t. j. kvantifikácia predstavuje maximálne zvýšenie výdavkov, ktoré je možné očakávať pri navrhovanej právnej úprave. Očakávané zvýšené výdavky na dávku ošetrovné boli vypočítané na základe výdavkov základného fondu nemocenského poistenia a očakávaných výdavkov na dávku ošetrovné v rokoch 2020 2022. Vplyvom predĺženia podporného obdobia z 10 dní na 14 dní sa očakáva zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne v roku 2020 o cca 6,5 mil. eur, v roku 2021 o cca 9,7 mil. eur a v roku 2022 cca o 10,7 mil. eur.
Tabuľka č. 4A
Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne
Výdavky Sociálnej poisťovne (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Bežné transfery (640)
0
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
1 200 000
0
0
0
Rutinná a štandardná údržba (635)
1 200 000
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky Sociálnej poisťovne celkom
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
8
Celkové výdavky verejnej správy sa predpokladajú v roku 2019 na úrovni cca 1,2 mil. eur, v roku 2020 na úrovni cca 8,7 mil. eur, v roku 2021 na úrovni cca 13,3 mil. eur a v roku 2022 na úrovni cca 14,6 mil. eur.
Tabuľka č. 4B
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky rozpočet verejnej správy (v eurách)
2019
2020
2021
2022
poznámka
Bežné výdavky (600)
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Bežné transfery (640)
0
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
1 200 000
0
0
0
Rutinná a štandardná údržba (635)
1 200 000
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
1 200 000
8 725 608
13 276 699
14 554 744
Tabuľka č. 5
Vplyv na Sociálnu poisťovňu
poznámka
Zamestnanosť
2019
2020
2021
2022
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavkov (v eurách)
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
2.2.4.3 Kvantifikácia výdavkov verejného zdravotného poistenia
Z dôvodu starnutia obyvateľstva je nevyhnutné zabezpečiť dodatočné rozšírenie kapacít chronických lôžok. Počet chronických lôžok, pre ktoré sa uvoľnia zdroje bude závisieť od nastavenia platieb zdravotných poisťovní za lôžkodeň. Reforma vyžaduje dodatočné zdroje v systéme zdravotnej starostlivosti, okrem existujúceho dlhu a investičnej medzery nemocníc. Podľa poslednej štúdie EIB z roku 20191 je investičná kapitálová medzera slovenského zdravotníctva vyčíslená na približne 6 mld. EUR. Táto suma pozostáva z požiadaviek do IT, ambulancií ale aj ústavných zariadení. Tvorba kapitálu je totiž zhruba na polovičnej úrovni ako priemer EU krajín a ak by sme chceli dohnať potrebnú medzeru do 10 rokov, tak by bolo potrebné ročne investovať 598 mil. EUR. Súčasné kapitálové zdroje (rozpočet MF SR, EU prostriedky či súkromné investície) túto sumu pokrývajú len čiastkovo. Táto medzera sa napriek kapitálovým prostriedkom, EU fondom a vlastným zdrojom nebude dať prekonať, nakoľko súčasné platby od zdravotných poisťovní nie vždy reflektujú nákladovú cenu výkonu.
Bude potrebné navyšovanie minimálnych normatívov pre následnú ústavnú starostlivosť predovšetkým FBLR, LDCH/ODCH a podobne. Podrobnosti k personálnym normatívom budú
9
súčasťou vykonávacích predpisov. Predpokladáme, že časť potrebného personálu prejde z akútnych oddelení, časť by mohol posilniť nižší zdravotnícky personál a časť prejde z iných odvetví.
Chýbajúce zdroje na pokrytie priamej následnej zdravotnej starostlivosti vyplývajúcej aj z potrieb akútnych nemocníc, vzhľadom na neimplementáciu opatrení spojených so stratifikáciou (zdravou zmenou) bude potrebné dofinancovať vo verejnom zdravotnom poistení zvýšením platby za poistencov štátu. Tu vnímame potrebu prevencie pred opakovanými hospitalizáciami na akútnych lôžkach počas dlhšieho časového sledu aj niekoľkých mesiacov, ktoré vznikajú kvôli predčasnému prepúšťaniu z nemocnice. Potreba dofinancovania v prípade následnej zdravotnej starostlivosti je spôsobená predovšetkým dodatočnými potrebami v oblasti navýšenia siete domov ošetrovateľskej starostlivosti, rozširovaním paliatívnych lôžok, hospicov, rozširovaním ošetrovateľských miest v Adosoch a rozširovaním siete mobilných hospicov. Práve posilnenie týchto kapacít a regulácia týchto odvetví pomôže pacientom, ktorí v terminálnych štádiách života a nepatria ani domov, ani na akútne lôžka, ale do hospicu a nemajú v súčasnosti kam ísť.
Bude potrebná implementácia platobného mechanizmu, ktorý alokuje zdroje za vykonaný výkon a na základe nákladových cien. Bez funkčne nastaveného platobného mechanizmu (vrátane dynamických rozpočtov), ktorý nemotivuje negatívne, aby poskytovatelia držali pacientov zbytočne na lôžku, alebo si vyberali konkrétne výkony, sa nedá realizovať zníženie ALOSu a zlepšenie obložnosti lôžok. Bez platobného mechanizmu, ktorý platí poskytovateľov za vykonanú aktivitu na úrovni nákladových cien (s primeranou maržou) taktiež nedôjde k presunu zdrojov z akútnych na dlhodobé kapacity. Aktuálny cenník je taktiež základným predpokladom, že poskytovatelia budú ochotní expandovať dlhodobé lôžka. Bez férového finančného mechanizmu a navýšenia platieb za následnú starostlivosti sa nezáujem o poskytovanie následnej starostlivosti neodstráni.
Správne necenený zoznam výkonov je kľúčovým aj pre ambulantný sektor, nakoľko dnes máme podľa štatistík neprimerane veľa hospitalizácií, ktoré sa dali liečiť a riešiť v rámci ambulantnej starostlivosti. Jedná sa o tzv. amublatory care sensitive cases (tzv. ACSC“), kde Slovensko štvrtú najhoršiu priečku v rámci OECD krajín. Inak povedané, ak máme dosiahnuť redukciu zbytočných hospitalizácií, čo dopomôže k zníženiu ALOSu, tak je nevyhnutné, aby sa v ambulantnom prostredí zvýšila produkcia aj rozsah činností.
Diagram A: Prehľad ACSC za rok 2016
Zdroj: OECD (2018), dáta sú za rok 2016
Taktiež bude potrebná nová sieť ambulantnej starostlivosti a riešenie nedostatku personálu. Súčasná minimálna sieť ambulantnej zdravotnej starostlivosti nereflektuje požiadavky v regiónoch, čo sa týka štruktúry a počtu lekárov. Funkčná sieť je, ako bolo spomenuté v predchádzajúcom bode, jeden
10
z kľúčových faktorov. MZ SR preto pripravuje aktualizovanú minimálnu sieť, ako aj miestnu dostupnosť jednotlivých odborných špecializácií.
Pripravujú sa aj predikcie jednotlivých typov špecialistov (a nelekárskeho personálu) tak, aby sa mohli pripraviť konkrétne opatrenia na podporu štúdia v nedostatkových oblastiach. Nedostatok personálu jedno z najväčších rizík. MZ SR preto v roku 2018 spustilo viaceré opatrenia na stabilizáciu personálu (napr. navýšenie kapacít na štúdium, zavedenie motivačného štipendia či navýšenie mzdových koeficientov), ktoré budú v čase vyhodnotené a v prípade potreby sa pristúpi k ďalším úpravám a politikám, ktoré podporia zamestnanosť v sektore.
Následná ústavná zdravotná starostlivosť
Posilnenie v konkrétnych číslach:
Posilnenie mobilných hospicov:
Verejná minimálna sieť podľa platného nariadenia vlády SR č. 640/2008 Z. z. pre hospic a mobilný hospic je ustanovená najmenej jedným hospicom a jedným mobilným hospicom na územie samosprávneho kraja. Mobilný hospic je určený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe s nevyliečiteľnou a zároveň pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou, ktorá spravidla vedie k smrti a na poskytovanie paliatívnej starostlivosti s cieľom zlepšenia kvality života, zmiernenie utrpenia a stabilizácie zdravotného stavu v prirodzenom sociálnom prostredí osoby. Paliatívna starostlivosť je poskytovanie komplexnej starostlivosti, ktorej účelom je zmiernenie utrpenia a zachovanie kvality života fyzickej osoby, ktorá trpí nevyliečiteľnou chorobou na konci života alebo je v terminálnom štádiu ochorenia. Paliatívnu starostlivosť indikuje ošetrujúci lekár, ktorým môže byť lekár so špecializáciou v odbore paliatívna medicína, geriatria, pediatria, klinická onkológia, neurológia, interná medicína, kardiológia, nefrológia, anesteziológia, pneumológia, ftizeológia a intenzívna medicína. Paliatívna starostlivosť sa poskytuje aj v nemocnici.
Navrhujeme verejnú minimálnu sieť pre hospic a mobilný hospic ustanoviť najmenej dvoma hospicmi na územie samosprávneho kraja s minimálnym počtom lôžok spolu na celé územie Slovenskej republiky 286 a jedným mobilným hospicom na územie okresu (79). Hospic ako lôžkové zariadenie je riešené v rámci následnej zdravotnej starostlivosti. Lôžka v hospicovej ústavnej zdravotnej starostlivosti nie započítané v rámci transformácie akútnych lôžok na lôžka následnej starostlivosti v rámci stratifikácie.
Porovnanie a návrhy pre mobilný hospic.
Aktuálny stav:
2017
2018*
2019*
2020*
2021*
2022*
Počet poskytovateľov
8
8
8
9
9
9
Počet pacientov
419
512
600
700
800
900
Počet návštev
7230
7808
10 200
11 900
13 600
15 300
Celkové úhrady od ZP
101 220 €
109 312 €
142 800 €
166 600 €
190 400 €
214 200 €
Priemerná úhrada za návštevu
14 €
14 €
14 €
14 €
14 €
14 €
Počet návštev u 1 pacienta
17
17
17
17
17
17
zdroj: NCZI, údaje za rok 2018 a za rok 2019 nie dostupné počítali sme s 0,8% nárastom za každý rok, pri nezmenenom legislatívnom prostredí
Podľa údajov o hospodárení, ktoré zdravotnícke zariadenia v pravidelných intervaloch Národnému centru zdravotníckych informácií náklady mobilných hospicov výrazne vyššie, ako ich tržby od zdravotných poisťovní za celú oblasť mobilných hospicov táto suma predstavuje 600 000 eur ročne. Mobilné hospice nútené chýbajúce prostriedky riešiť vyššími cenami svojich služieb pre prijímateľov ich starostlivosti.
11
Na vyrovnanie tohto nepomeru medzi cenami, hradenými zdravotnými poisťovňami a reálnymi cenami je potrebné stanovenie výšky úhrady za návštevu.
V zmysle vyššie uvedeného je potrebné pre rok 2020 zvýšenie tejto úhrady nasledovne:
2020*
Počet poskytovateľov
9
Počet pacientov
700
Počet návštev pri nezmenenom stave
11 900
Priemerná úhrada za návštevu pri nezmenenom stave
14 €
Celkové úhrady od ZP pri nezmenenom stave
166 600 €
Náklady mobilného hospicu pri nezmenenom stave
600 000 €
Celkový rozdiel (potrebné vyrovnať)
-433 400 €
Rozdiel na 1 návštevu
-36 €
Navrhovaná úhrada za návštevu (36 +14 €)
50 €
Počet návštev po navrhovanej úprave
15 300
Celkové úhrady od ZP po navrhovanej úprave
765 000 €
Pri zvýšení ceny, hradenej zdravotnou poisťovňou je predpoklad sprístupnenia služieb aj pre skupiny obyvateľstva, pre ktoré boli súčasné ceny nedostupné a teda predpokladáme aj nárast návštev. Suma 50 eur bola zvýšená po konzultáciách s poskytovateľmi mobilných hospicov a po analýze ich ekonomicky oprávnených nákladov.
Cieľový stav:
2020
2021
2022
Počet poskytovateľov
10
12
14
Počet pacientov
900
1 200
1 500
Počet návštev
15 300
20 400
25 500
Úhrady od ZP za návštevy
765 000 €
1 101 600
1 479 000
Priemerná úhrada za návštevu
50 €
54 €
58 €
Počet návštev u 1 pacienta
17
17
17
Cena za dopravu - 2,75 € za návštevu
42 075 €
56 100 €
70 125 €
Celková úhrada od ZP po legislatívnej zmene
807 075 €
1 157 700
1 549 125
Celková úhrada od ZP bez legislatívnej zmeny
166 600 €
190 400 €
214 200 €
Rozdiel oproti stavu bez legislatívnej zmeny
640 475 €
967 300 €
1 334 925
MZ SR je názoru, že podpora prevádzkovania mobilných hospicov pomôže transferu umierajúcich pacientov z nemocníc do domáceho prostredia. Zámerom je dosiahnuť nárast výdavkov na tento typ ZS v budúcom roku o 0,5 mil. a medziročný rast by mohol byť aspoň o 50%. Výdavky na 1 pacienta by boli kumulatívne cca 600 €, čo je porovnateľne menej ako stojí hospitalizácia. Je potrebné prediskutovať či navrhnutá cena 50 za výjazd je dostatočná motivácia pre prácu zdravotníckeho tímu,
12
pokrytie nákladov za transport a ďalších nákladov. Pacienti v mobilnom hospici spadajú prakticky imobilní a návšteva ambulancie je pre nich mimoriadne náročná. Majú zabezpečené sociálne podmienky na starostlivosť. Majú odkomunikovaný charakter svojho nevyliečiteľného ochorenia lekárom špecialistom, paliatívnym špecialistom v nemocnici, alebo svojím praktickým lekárom (na Slovensku skôr výnimka praktický lekár neprichádza so zomierajúcim pacientom do užšieho kontaktu, väčšinou prichádzajú príbuzní predpisovať lieky.)
Pacienti v mobilnom hospici majú rôzne kombinácie závažných symptómov ako je bolesť, dýchavica, nauzea a vracanie, hnačky, dekubity, malígna črevná obštrukcia a narušená mobilizácia prípadne narušená komunikačná schopnosť s alebo bez kognitívnej dysfunkcie.
Hradenie mobilného hospicu vychádza z náročnosti zabezpečenia paliatívnej starostlivosti v domácom prostredí. Náročnosť vychádza:
-Poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštandardných podmienkach.
-Nutnosť vycestovania za pacientom a časovej náročnosti presunov v rámci celého okresu.
-Situácia na konci života pacienta s komunikačnou náročnosťou. Niektoré veci je potrebné odkomunikovať viackrát, viacerým členom rodiny, postarať sa, aby sa pacient a jeho najbližší vedeli zhodnúť na cieľoch liečby. Prehodnotenie hodnôt života s ohľadom na ohraničenú dĺžku života je jedným z najťažších komunikačných problémov. Situácia si často vyžaduje aj odbornú pomoc psychológa.
-Zo zabezpečenia materiálno-technickej vybavenosti: potreba a údržba áut, schopnosť zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť v domácich podmienkach (analógia poskytovania záchrannej služby).
Hradenie mobilného hospicu sa realizuje formou platby za jednu návštevu pacienta. Výška týchto nákladov je odhadnutá pre mobilný hospic s približne 2000 návštevami ročne (100-150 pacientov ročne v závislosti od dĺžky starostlivosti) pre okresné mesto a jeho spádový región.
Navrhované ceny pre mobilné hospice
V cenovom opatrení sa navrhuje regulovať ceny pre mobilné hospice, čím odpadne povinnosť dohodovať ceny so zdravotnými poisťovňami, zatiaľ sa navrhujú ceny v niekoľkých variantoch. Buď ako pevná cena za konkrétny výkon, alebo koeficient vynásobený priemernou mzdou alebo platbou za návštevu a platbou za dopravu:
a)Zoznam zdravotných výkonov a pevné ceny jednotlivých zdravotných výkonov uvedené v časti E.
b)Ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 0,50 eura za jeden kilometer jazdy.
alebo
c)Zoznam zdravotných výkonov a koeficienty uvedené v časti E. Cena sa vypočíta vynásobením koeficientu a priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa stanovujú ceny. Ceny sa stanovujú vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 0,50 eura za jeden kilometer jazdy.
alebo
a)Pevná cena návštevy pacienta lekárom je vo výške 50 eura za každú návštevu. Ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 2,75 eura za návštevu alebo ku každej návšteve pacienta sa pripočítava cena dopravy vo výške 0,50 eura za jeden kilometer jazdy.
Posilnenie ADOSov (Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti):
ADOS ja ambulantné zdravotnícke zariadenie tvorené zdravotníckymi pracovníkmi sestrami a fyzioterapeutmi, ich zdravotné výkony indikované lekárom a sú uhrádzané z verejného
13
zdravotného poistenia, ak majú uzatvorenú zmluvu so zdravotnými poisťovňami, nesmú vyberať žiadne poplatky od pacientov. Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti je určená na poskytovanie komplexnej domácej ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencie osobe,
a) ktorej zdravotný stav vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na ambulantnú zdravotnú starostlivosť alebo na ústavnú zdravotnú starostlivosť, pri ktorej sa predpokladá, že zdravotný stav osoby nebude vyžadovať nepretržitý pobyt v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti,
b) ktorá odmietla poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo
c) ktorej zdravotný stav neumožňuje navštevovať zdravotnícke zariadenie.
Verejná minimálna sieť podľa platného nariadenia vlády SR č. 640/2008 Z. z. pre ADOS je ustanovená 809 počtami sesterských miest na celé územie Slovenskej republiky.
Navrhujeme počet sesterských miest zvýšiť z 809 na 1128 (nárast je 319 sesterských miest) takto:
Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Trenčiansky kraj
Nitriansky kraj
Žilinský kraj
Banskobystrický kraj
Prešovský kraj
Košický kraj
Slovenská republika
126,53
116,06
125,55
148,15
145,36
137,41
167,26
161,68
1128
Súčasný stav:
2017
2018*
2019*
2020
2021
2022
počet poskytovateľov
189
186
188
189
189
189
Počet sestier
802
804
809
809
809
809
Počet návštev
1 534 668
1 541 268
1 550 853
1 550 853
1 550 853
1 550 853
Celkové úhrady od ZP
17 000 000
18 495 216
18 610 236
18 610 236 €
18 610 236
18 610 236
Priemerná úhrada za návštevu
11 €
12 €
12 €
12 €
12 €
12 €
zdroj: NCZI, údaje za rok 2018 a za rok 2019 nie sú dostupné – počítali sme s 0,8% nárastom za každý rok
Návrhy pre Ados:
2017
2018*
2019*
2