1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Cieľom predloženého návrhu zákona je zmeniť postup určovania minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok z dôvodu posilnenia záväzkov a zásad vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov a Ústavy Slovenskej republiky.

Slovenská republika je v otázke minimálnej mzdy viazaná čl. 4 ods. 1 revidovanej Európskej sociálnej charty. Ide o záväzok „priznať pracovníkom právo na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň”. Otázka minimálnej mzdy je zmienená aj v zásade 6 Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý môže byť podkladom na vytvorenie pravidiel európskej minimálnej mzdy. Podľa bodu 6 piliera „Pracovníci majú právo na spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Treba zaručiť primerané minimálne mzdy, ktoré vzhľadom na vnútroštátne hospodárske a sociálne podmienky zabezpečia uspokojenie potrieb pracovníkov a ich rodín, pri zachovaní prístupu k zamestnanosti a stimulov na hľadanie práce. Treba zamedziť chudobe pracujúcich.“. Obdobný záväzok vyplýva aj z čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 písm. a) „Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň,”. Pre tieto účely v čl. 36 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ustanovuje, že „Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví zákon.“.

Cieľom návrhu zmeny zákona je teda zohľadniť tieto zásady, ktoré zdôrazňujú potrebu primeranej výšky minimálnej mzdy a kontext dôstojnej životnej úrovne (osobitne pokiaľ ide o dodržiavanie čl. 4 ods. 1 revidovanej Európskej sociálnej charty), a tým posilniť postavenie minimálnej mzdy ako ústavného práva zamestnanca. Zároveň sa navrhuje aj posilnenie úlohy zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov v rámci tohto procesu, pretože ich dohoda o sume mesačnej minimálnej mzdy bude záväzná. V neposlednom rade návrh zákona zabezpečuje aj predvídateľnosť sumy mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok, ak k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov nedôjde.

Navrhované znenie ponecháva zástupcom zamestnávateľov a zástupcom zamestnancov autonómiu, pokiaľ ide o rokovanie a dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok. Pokiaľ k dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov dôjde do 15. júla alebo na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR do 31. augusta, mesačná minimálna mzda na nasledujúci kalendárny rok je určená ich dohodou.

2

Ak k takejto dohode zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov nedôjde, použije sa vzorec predvídaný zákonom. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy. Určenie takéhoto základu (priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje) pre určenie mesačnej minimálnej mzdy vychádza zo skutočnosti, že predmetná suma je v čase približného začatia rokovania zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov už známa, keďže ju Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje v priebehu mesiaca marec. Z tohto hľadiska sa nemusí vychádzať z odhadov sumy, ktorá sa skutočne zistí až o dva roky.

V obidvoch prípadoch sa navrhuje, aby sa suma minimálnej mzdy určila celým číslom.

Navrhuje sa, aby sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu hodinovej minimálnej mzdy následne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejnilo oznámením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, aby si verejnosť túto sumu nemusela počítať sama (hoci údaje sú verejne dostupné), resp. hľadať informáciu o dohode zástupcov zamestnancov a zástupcov zamestnávateľov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa vzhľadom na zmeny v ďalších bodoch doplniť predmet zákona, pretože predmetom zákona o minimálnej mzde nie je len poskytovanie minimálnej mzdy, ale aj určovanie minimálnej mzdy.

K bodu 2

Navrhuje sa upraviť, že minimálna mzda pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (tzv. mesačná minimálna mzda) na príslušný kalendárny rok je suma, ktorá je určená postupom podľa § 7, t.j. dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov alebo ak k ich dohode nedôjde, podľa § 8 na základe vzorca vymedzeného v tomto ustanovení.

K bodom 3 a 4

Navrhuje sa zo systematického hľadiska presunúť z § 2 ods. 5 pravidlo o zaokrúhlení sumy, ktorá sa zistila ako podiel mesačnej minimálnej mzdy a čísla 174.

K bodu 5

Legislatívno-technická zmena vo väzbe na zmenu určovania minimálnej mzdy.

K bodu 6

Navrhuje sa vypustiť predmetné ustanovenie vzhľadom na zmeny v spôsobe určovania minimálnej mzdy.

K bodu 7

Navrhuje sa v § 7 a § 8 vymedziť spôsob určovania minimálnej mzdy.

V § 7 sa navrhuje vymedziť, že tak ako podľa platného a účinného znenia zákona o minimálnej mzde o sume minimálnej mzdy rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov najneskôr od 1. apríla a do 15. júla. Do tohto dňa sa môžu dohodnúť na sume mesačnej minimálnej mzdy. Navrhuje sa, aby ich dohoda o určení sumy minimálnej mzdy bola záväzná pre určenie minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok.

Navrhuje sa, aby zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov predložili túto dohodu do 31. júla Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré oznámi v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že sa minimálna mzda dohodla podľa § 7 a aká je suma mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, aby túto informáciu mala aj verejnosť.

4

Ak nedôjde k bipartitnej dohode medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, stane sa otázka mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci kalendárny rok predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky do 31. augusta. Zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov sa za účasti zástupcov vlády Slovenskej republiky budú môcť dohodnúť na sume mesačnej minimálnej mzdy. Ak dôjde k dohode, navrhuje sa, aby Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky oznámilo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, že sa minimálna mzda dohodla podľa § 7 a aká je suma mesačnej minimálnej mzdy a hodinovej minimálnej mzdy, aby túto informáciu mala aj verejnosť.

Navrhuje sa, aby sa suma mesačná minimálnej mzdy dohadovala zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov ako celé číslo (aj vzhľadom na to, že aj priemerná nominálna mesačná mzda sa zverejňuje ako celé číslo).

Navrhuje sa v § 8 upraviť postup, ak sa mesačná minimálna mzda neurčila dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov. V tomto prípade sa mesačná minimálna mzda na nasledujúci kalendárny rok určí vzorcom. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy, pričom sa navrhuje, aby suma mesačnej minimálnej mzdy bola celým číslom (aj vzhľadom na to, že aj priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnená Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok sa zverejňuje ako celé číslo).

Určenie takéhoto základu (priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje) pre určenie mesačnej minimálnej mzdy vychádza zo skutočnosti, že predmetná suma je v čase približného začatia rokovania zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov už známa, keďže ju Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejňuje v priebehu mesiaca marec. Z tohto hľadiska sa nemusí vychádzať z odhadov sumy, ktorá sa skutočne zistí až o dva roky.

K bodom 8 a 9

Z dôvodu nadbytočnosti sa navrhuje vypustiť doterajší odsek 1 v § 9.

V novom odseku 1 sa navrhuje, aby z dôvodu informovanosti verejnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zverejňovalo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky oznámenie o sume mesačnej minimálnej mzdy (určenej postupom podľa § 7 alebo vzorcom podľa § 8) a o sume hodinovej minimálnej mzdy (ako 1/174 tejto sumy zaokrúhlenej na tri desatinné miesta). Osobitne v prípade postupu podľa § 8 ide o sumu, ktorú je možné určiť priamo zo zákona, keďže vyplýva z verejne dostupného údaja (sumu priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky vždy v marci príslušného kalendárneho roka).

5

K bodu 10

Z dôvodu, že od nadobudnutia účinnosti novely zo znenia zákona o minimálnej mzde bude vypustené splnomocňovacie ustanovenie na vydanie nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa určuje suma minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, navrhuje sa z dôvodu právnej istoty ustanoviť, že nariadenie vlády Slovenskej republiky vydané na základe platného a účinného znenia zákona na rok 2020 zostáva v platnosti a účinnosti do konca roka 2020.

K čl. II

Ustanovenie § 119 ods. 1 Zákonníka práce odkazuje vo vete „Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda“ na minimálnu mzdu (sumu) ustanovenú osobitným predpisom, t.j. na nariadenie vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na zmenu spôsobu určovania minimálnej mzdy v zákone č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde sa navrhuje aj zmena v príslušnom ustanovení Zákonníka práce, t.j. ide o minimálnu mzdu ustanovenú podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 a § 7 a § 8 zákona o minimálnej mzde).

K čl. III.

Navrhuje sa účinnosť novely od 1. januára 2020. Prvýkrát sa minimálna mzda podľa nových pravidiel určí na rok 2021.

6

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Negatívne

Žiadne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu

regulačného zaťaženia?

x

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

x

7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

x

A.3. Poznámky:

Z hľadiska vplyvov na rozpočet verejnej správy možno uviesť, že minimálna mzda ovplyvňuje doplatky zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a v štátnej službe, ak je funkčný plat zamestnanca pod úrovňou minimálnej mzdy. Dopad na rozpočet možno identifikovať ako najväčší v prvom kalendárnom roku, t.j. v tom, na ktorý sa prvýkrát aplikuje vzorec podľa návrhu zákona, keďže súčasný podiel mesačnej minimálnej mzdy a priemernej mesačnej mzdy je nižší ako je navrhovaný podiel v § 8 zákona. Vzhľadom na to, že v poslednom období rastie minimálna mzda rýchlejšie ako priemerná mzda, možno predpokladať, že neskoršie rasty minimálnej mzdy medzi kalendárnymi rokmi budú už nižšie a budú spojené s nárastom priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

7

Ako nepredvídateľnú premennú možno identifikovať možnú dohodu zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov na sume mesačnej minimálne mzdy, ktorá môže byť aj nižšia alebo vyššia ako je vzorec predpokladaný v § 8 návrhu.

Z hľadiska nárastu minimálnej mzdy dochádza vždy k nárastu nákladov zamestnávateľov bez ohľadu na platné a účinné znenie zákona o minimálnej mzde alebo na navrhované znenie zákona o minimálnej mzde. V praxi od prijatia zákona o minimálnej mzde, táto vždy každoročne rástla /vo viacerých prípadoch viac ako rástla priemerná mesačná mzda/. Návrhom sa pre podnikateľské prostredie ale aj pre zamestnancov zabezpečí väčšia predvídateľnosť rastu mesačnej a hodinovej minimálnej mzdy. Už v marci príslušného roka bude známa hodnota mesačnej minimálnej mzdy na nasledujúci rok (pričom ale z odhadov na ďalšie kalendárne roky možnosť odvodiť aj rast v ďalších kalendárnych rokoch). Zároveň zástupcovia zamestnávateľov môžu v zmysle § 7 návrhu zákona vplývať na tento nárast.

Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pretože garantuje zamestnancom rast mesačnej minimálnej mzdy vo väzbe na rast priemernej mesačnej mzdy, t.j. aj rast životnej úrovne zamestnancov s najnižšími príjmami. Zároveň aplikáciou pravidiel podľa tohto zákona dôjde v príslušnom roku (ak sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov nedohodnú inak) k „dorovnaniu“ mesačnej minimálnej mzdy na úroveň podielu 60% priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa minimálna mzda určuje. Zvýšenie príjmov obyvateľstva zlepší ich životnú úroveň a umožní zvýšenie výdavkov na spotrebu.

Návrh zákona nemá žiadne vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, keďže zvyšuje príjmy aj rodinám a umožňuje zlepšiť ich sociálnu situáciu.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

8

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie

-čl. 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006),

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení:

Lehotou na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES bol 15. august 2008.

b)informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy:

Proti Slovenskej republike nebolo začaté žiadne z uvedených konaní.

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES je prebratá v týchto právnych predpisoch:

-zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

9

-zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),

-zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

a)úplne.