1

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Zákon o kontrole v štátnej správe prijatý v roku 1996 bol schválený ako právny predpis, ktorý rešpektoval kompetencie ostatných orgánov kontroly v štátnej správe, predložil mapu systému kontroly v štátnej správe a poskytol všeobecné procesné ustanovenia pre výkon kontroly v tejto oblasti. Zákon č. 10/1996 Z. z. bol viackrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 275/2009 Z. z.

K novelizácii zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe sa pristupuje v súvislosti s plnením povinností Slovenskej republiky vykonávať ochranu finančných záujmov Európskej únie prostredníctvom Úradu vlády SR a s pôsobením Implementačnej jednotky na Úrade vlády SR, ktorá plní úlohy v rámci projektu Hodnota za peniaze, ktorý spustila vláda SR. Dôvodom novelizácie sú aj požiadavky orgánov štátnej správy zapracovať do súčasnej právnej úpravy vykonávania kontroly v štátnej správe poznatky a skúsenosti orgánov štátnej správy získané z praktickej aplikácie citovaného zákona.

Navrhovanými zmenami zákona sa upresňujú ustanovenia zákona, týkajúce sa kompetencií Úradu vlády Slovenskej republiky pri plnení úloh v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie. Navrhované ustanovenia zároveň dávajú zamestnancom Úradu vlády SR a zamestnancom orgánov Európskej únie možnosť požadovať ochranu a súčinnosť od príslušníkov Policajného zboru a orgánov činných v trestnom konaní najmä pri výkone administratívnych vyšetrovaní vedených Európskym úradom pre boj proti podvodom a inšpekcií a kontrol na mieste vykonávaných Európskou komisiou.

Návrhom zákona sa upravujú taktiež niektoré ustanovenia, týkajúce sa základných pravidiel kontrolnej činnosti, pri vykonávaní kontroly podľa zákona č. 10/1996 Z. z. Zároveň z aplikačnej praxe vyplynula požiadavka, aby zamestnanci orgánu kontroly mohli vyžadovať od kontrolovaného subjektu prepracovanie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov. Dôvodom na prepracovanie opatrení je ich predpokladaná nedostatočnosť, neúčinnosť alebo nepokrývanie všetkých identifikovaných nedostatkov pri kontrole. Taktiež sa upravujú niektoré neaktuálne pojmy.

Návrh zákona nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá žiadne sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Vyhodnotenie vybraných vplyvov je uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami

2

a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Predpokladá sa pozitívny vplyv návrhu zákona na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky a dňa 21. augusta 2019 bol materiál prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky.

3

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

Dôvodom navrhovanej úpravy je v súvislosti s pôsobením Implementačnej jednotky (od 1. augusta 2018) na Úrade vlády SR plnenie úloh v súlade s princípom hodnoty za peniaze.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava spočívajúca v aktualizácii odkazov na poznámky pod čiarou v nadväznosti na schválenie nových právnych predpisov.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s § 2 ods. 3 z dôvodu potreby nastavenia rozlišovania výkonu kontroly využívania a efektívnosti prostriedkov štátneho rozpočtu a výkonu kontroly plnenia povinností orgánov štátnej správy vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov na účely ochrany finančných záujmov EÚ.

K bodu 5

Navrhuje sa rozdelenie pôvodného § 2 ods. 2 z dôvodu precizovania znenia daného ustanovenia zákona, a to v súvislosti s potrebou rozlišovania výkonu kontroly využívania a efektívnosti prostriedkov štátneho rozpočtu určených na plnenie úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy a výkonu kontroly plnenia povinností orgánov štátnej správy vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov na účely ochrany finančných záujmov EÚ a s tým súvisiacej kontroly poskytovania a využívania finančných prostriedkov Európskej únie. Ide o legislatívno-technickú úpravu s cieľom sprehľadnenia legislatívneho textu, ktorá nemení doterajší rozsah pôsobnosti ÚV SR pri kontrolách týkajúcich sa ochrany finančných záujmov. Pri kontrolách na účely ochrany finančných záujmov EÚ sa zároveň plne rešpektuje postavenie Ministerstva financií SR ako ústredného orgánu štátnej správy pre finančnú kontrolu a audit.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 7

Vypustenie pôvodného odseku 4 v § 2 vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 1c až 1h z dôvodu neaktuálnosti.

K bodu 8

Pri plnení úloh Úradu vlády SR v súvislosti s poskytovaním súčinnosti Európskemu úradu pre boj proti podvodom vznikla potreba zabezpečenia ochrany Policajným zborom SR. Z tohto dôvodu sa navrhuje doplnenie § 2 ods. 6 tak, že Úrad vlády je oprávnený požiadať príslušný útvar policajného zboru o poskytnutie ochrany zamestnancom Úradu vlády SR a zamestnancom orgánov Európskej únie a nimi povereným osobám pri kontrolách alebo inšpekciách na mieste vykonávaných podľa osobitných predpisov.

Zároveň v súvislosti so zabezpečením plnenia úloh súvisiacich s poskytovaním súčinnosti Európskej komisii je potrebné legislatívne zakotviť povinnosť orgánov Policajného zboru,

4

orgánov činných v trestnom konaní a súdov poskytovať úradu vlády na jeho žiadosť informácie o prebiehajúcich a ukončených trestných konaniach.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava. Zosúladenie s § 6 ods.1 písm. a).

K bodu 10

Navrhovaná úprava súvisí s bodom 2 (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona) a doplnením písm. d) sa rozšíri okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje kontrolná pôsobnosť úradu vlády SR.

K bodu 11

Navrhovaná úprava reaguje na zmeny v legislatíve - zosúladenie so znením § 23 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov a so znením § 7 ods. 2 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgány verejnej správy vykonávajú kontrolu vybavovania sťažností, resp. petícií (nie prešetrovania); ako aj na zosúladenie s § 2 ods.1 písm. d) zákona.

K bodu 12

Predmetné ustanovenie je nadbytočné vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov odkazujú na pravidlá finančnej kontroly a auditu uvedené v § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 13

Doplnením slov „aspoň dvaja“ bude dodržané pravidlo štyroch očí, čím sa zabezpečí objektívny a transparentný priebeh kontroly.

K bodu 14

Zavedením legislatívnej skratky sa umožňuje, aby povinnosti vyplývajúce zo zákona mohol okrem vedúceho orgánu kontroly vykonávať aj jeho zástupca, ak ho tým vedúci orgánu kontroly splnomocní. Dôvodom navrhovanej zmeny je podpora operatívnosti kontroly.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava z dôvodu jednoznačnosti v aplikačnej praxi a z dôvodu zosúladenia terminológie.

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava, zosúladenie terminológie.

K bodu 17

Legislatívno-technická úprava súvisí so zavedením legislatívnej skratky v § 9 ods. 3 návrhu zákona (bod 14 dôvodovej správy).

K bodu 18

Doplnením nového odseku 5, ktorým sa zavádza dodatok k povereniu, sa reaguje na nepredvídateľné skutočnosti, ktoré môžu nastať počas priebehu kontroly (napr. dlhodobá práceneschopnosť, úmrtie, preloženie na inú funkciu, skončenie služobného, resp. pracovného

5

pomeru člena alebo vedúceho kontrolnej skupiny), ako aj v prípadoch, ak by sa počas kontroly zistila potreba rozšírenia predmetu kontroly alebo rozsahu kontrolovaného obdobia.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava. Slovné spojenie „vykonávajúceho kontrolu“ sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti, pretože samotné spojenie „orgán kontroly“ vystihuje, že ide o orgán kontroly, ktorý vykonáva kontrolu, a v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky v § 9 ods. 3 návrhu zákona (bod 14 dôvodovej správy).

K bodu 20

Zavedením legislatívnej skratky sa umožňuje, aby povinnosti vyplývajúce zo zákona mohol okrem vedúceho kontrolovaného subjektu vykonávať aj jeho zástupca, ak ho tým vedúci kontrolovaného subjektu splnomocní. Dôvodom navrhovanej zmeny v ustanoveniach zákona je podpora operatívnosti kontroly. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zavedením legislatívnej skratky v § 9 ods. 3 návrhu zákona (bod 14 dôvodovej správy).

K bodom 21 a 22

Legislatívno-technická úprava súvisí so zavedením legislatívnej skratky v § 9 ods. 3 návrhu zákona (bod 14 dôvodovej správy).

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 24

Navrhovanou úpravou sa rozširujú oprávnenia pracovníkov kontroly

K písm. f): V praxi sa vyskytujú prípady laxného prístupu kontrolovaných subjektov k prijímaniu opatrení na odstránenie zistených nedostatkov pri výkone kontroly. Opatrenia sú často nepostačujúce a je potrebné ich prepracovať, aby došlo k efektívnej náprave zistených nedostatkov. Podľa súčasne platného a účinného zákona kontrolný orgán v uvedenom prípade nemá možnosť vrátiť, resp. žiadať prepracovať opatrenia. Doplnením písmena f) do § 11 ods. 1 sa rozšíria oprávnenia pracovníkov kontroly vyžadovať od kontrolovaného subjektu v určenej lehote prepracovanie prijatých a predložených opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, ak pracovníci kontroly odôvodnene predpokladajú, že prijaté opatrenia sú vzhľadom na závažnosť zistených nedostatkov nedostatočné, neúčinné alebo neodstraňujú všetky kontrolou zistené nedostatky.

K písm. g): V praxi sa orgány kontroly stretávajú s prípadmi, kedy je potrebné vykonať kontrolu na mieste v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za účasti pracovníkov kontroly, avšak takéto oprávnenie orgánu kontroly nie je v súčasnom znení zákona č. 10/1996 Z. z. riešené. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa do § 11 ods. 1 doplnilo nové písm. g) ustanovujúce explicitné oprávnenie pre pracovníkov kontroly vyžadovať od vedúceho kontrolovaného subjektu vykonanie kontroly podľa osobitných predpisov a možnosť vyžadovať od kontrolovaného subjektu prizvanie pracovníkov kontroly na výkon kontroly v zmysle osobitných predpisov.

Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou k odkazu 16a).

K bodu 25

V písmene a) sa navrhuje presnejšia formulácia ako doteraz platná úprava a to, že pracovníci kontroly sú povinní kontrolovanému subjektu vopred oznámiť „predpokladanú dobu trvania kontroly“, pretože pri začatí kontroly nie je možné stanoviť presné trvanie kontroly, možno len

6

odhadnúť dobu, ktorá bude potrebná na samotný výkon kontroly. Ďalej sa navrhuje, že pracovníci kontroly sú povinní pri otvorení kontroly preukázať sa „dokladom totožnosti alebo služobným preukazom zamestnanca“. Táto formulácia je výstižnejšia a okrem preukazu totožnosti majú pracovníci kontroly možnosť preukázať sa aj služobným preukazom zamestnanca, ktorý vyhotovuje služobný úrad a obsahuje označenie služobného úradu, meno a priezvisko zamestnanca, osobné číslo a fotografiu zamestnanca.

K bodu 26

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava. Dôvodom navrhovanej úpravy je, že orgány kontroly nemajú oprávnenie rozhodnúť o tom, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin. O tom, že bol spáchaný trestný čin, môže rozhodnúť orgán činný v trestnom konaní a súdy.

K bodom 28 a 29

Navrhovanou zmenou, ktorá súvisí s rozšírením oprávnení pracovníkov kontroly v § 11 ods. 1 písm. f) a g), sa ukladajú nové povinnosti vedúceho kontrolovaného subjektu. Vložením nového písmena e) do § 12 ods. 3 sa mu ukladá na požiadanie vykonať kontrolu podľa osobitného predpisu a prizvať pracovníkov kontroly na jej výkon, ak ide o kontrolu podľa § 2 ods. 3, a vložením nového písmena b) do § 12 ods. 5 sa mu ukladá prepracovať a predložiť orgánu kontroly opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, ak orgán kontroly vyžaduje podľa § 11 ods. 1 písm. f) ich prepracovanie a predloženie.

K bodom 30 a 31

Legislatívno-technická úprava, ktorou sa spresňuje, že v protokole o výsledku kontroly sa uvedie konkrétny termín vykonania kontroly v kontrolovanom subjekte (napr. od 1.2.2019 do 1.3.2019) a vypúšťa sa správa o zistenej nezrovnalosti vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 18a.

K bodom 32 a 33

Pri výkone kontroly často v praxi dochádza k situáciám, kedy nie je možné zaznamenať stav predmetu kontroly iným spôsobom ako priebežným protokolom. Podľa súčasne platného a účinného zákona sú v takomto prípade jediným dôkazom o aktuálnom stave predmetu kontroly podpisy pracovníkov kontroly (obsahové náležitosti protokolu), pretože zamestnanci, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalší zamestnanci sú síce pri zaznamenaní stavu predmetu kontroly prítomní, avšak nie sú povinní tento stav potvrdiť podpisom. V praxi to znamená, že vedúci kontrolovaného subjektu môže priebežný protokol pri jeho prerokovaní spochybniť z vyššie uvedených dôvodov. Uvedená zmena zároveň prinesie väčšiu dôkaznú váhu priebežného protokolu, ktorý je v praxi málo využívaný. Navrhovanou zmenou v bode 32 dôjde k odstráneniu duplicity procesných postupov. Súčasná formulácia § 13 ods. 3 zákona s dôrazom na slovo „rovnako“ znamená, že priebežný protokol je potrebné predložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu na vyjadrenie, môžu byť k nemu uplatnené pripomienky, tie je potrebné vyhodnotiť a následne je potrebné priebežný protokol prerokovať a podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Uvedená duplicita nie je účelná, keďže priebežný protokol slúži na zaznamenanie stavu predmetu kontroly na mieste (zadokumentovanie stavu) a vzhľadom na to, že je súčasťou protokolu o výsledku kontroly (podľa § 13 ods. 5 zákona), všetky úkony vo vzťahu k priebežnému protokolu je nutné opakovať pri procesnom postupe v súvislosti s protokolom o výsledku kontroly. Taktiež nie je účelné, aby priebežný protokol podpisoval vedúci kontrolovaného subjektu, ktorý sa často na zaznamenaní stavu predmetu kontroly

7

priamo na mieste v určenom čase nezúčastňuje. Jeho podpis je súčasťou protokolu o výsledku kontroly, ktorého súčasťou je aj priebežný protokol.

K bodom 34 a 35

Legislatívno-technická úprava - zosúladenie so znením ustanovenia § 12 ods. 5 písm. c) návrhu zákona. Požiadavka na uplatnenie právnej zodpovednosti za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky nemá opodstatnenie, keďže v mnohých prípadoch kontrolných zistení nejde o pochybenia, ktoré by zakladali právne nároky vyplývajúce zo zodpovednosti za zistené nedostatky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v § 13 ods. 6 písm. d) vypustiť slovo „právnu“.

K bodu 36

Navrhovanou zmenou sa upravuje, že na ukončenie kontroly, ktorou neboli zistené nedostatky a vypracoval sa záznam, postačuje podpísanie záznamu pracovníkmi kontroly a jeho doručenie štatutárnemu orgánu kontrolovaného subjektu alebo ním splnomocnenému zástupcovi. Oproti platnej právnej úprave, kedy takáto kontrola bola ukončená odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu, sa takéto riešenie ukončenia kontroly zavádza ako reakcia na praktické skúsenosti.

K bodu 37

Navrhovaná úprava súvisí s odôvodnením k bodu 2.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť tohto zákona od 1. januára 2020.

V Bratislave, 21. augusta 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Matúš Šutaj Eštok v. r.

vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky