1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností sa predkladá na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť podporu činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností (ďalej len „cirkvi“) zo strany štátu. Nahrádza sa doterajší právny režim vychádzajúci zo zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov. Navrhovaná právna úprava berie do úvahy odporúčania, na ktorých sa dohodli najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví v Slovenskej republike a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, a závery Expertnej komisie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona vychádza zo zásad solidarity, spravodlivosti a transparentnosti. Prijatie tohto zákona je zároveň predpokladom na splnenie záväzkov vyplývajúcich z čl. 20 ods. 1 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zverejnenej v Zbierke zákonov pod číslom 326/2001 Z. z. a čl. 20 ods. 1 zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami zverejnenej v Zbierke zákonov pod číslom 250/2002 Z. z.
Podľa súčasnej právnej úpravy štát poskytuje cirkvám, ak o to požiadali, príspevok na úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnancov cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, zamestnancov v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch na výchovu duchovných. Duchovní, ktorí majú nárok na osobné požitky, majú tiež nárok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Zároveň štát čiastočne prispieva cirkvám na riadne vecné náklady spojené s administratívou. Konkrétna úprava osobných požitkov (základný plat, hodnostný prídavok a zvýšenie základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti) je obsiahnutá v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 299/2007 Z. z. o úprave osobných požitkov poskytovaných duchovným cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Zmena súčasného systému financovania cirkví, ktorého ideové východiská pochádzajú ešte z roku 1949, je však dlhodobo predmetom diskusií na úrovniach občianskej spoločnosti, politických strán, angažovanej verejnosti i samotných cirkví.
Navrhovaný systém financovania cirkví vychádza z doteraz uplatňovaného modelu, avšak predpokladá postupné zohľadňovanie modifikácií počtu veriacich jednotlivých cirkví podľa sčítaní obyvateľov a kladie dôraz na samostatné a nezávislé hospodárenie cirkví podľa vlastných rozpočtov.
Podľa predloženého návrhu zákona bude štát napomáhať činnosti cirkví poskytovaním príspevku štátu, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie suma (súhrn) finančných prostriedkov poskytovaných zo štátneho rozpočtu všetkým cirkvám. Táto suma bude každoročne navyšovaná v stanovenom pomere o mieru inflácie a valorizácie. Príspevok vychádza zo sumy finančných prostriedkov, ktorú štát cirkvám poskytuje podľa súčasnej úpravy. Návrh obsahuje prílohu č. 2,
2
ktorá uvádza konkrétne sumy poskytnuté jednotlivým cirkvám v roku 2019.
Príspevok sa bude následne rozdeľovať jednotlivým cirkvám takým spôsobom, že suma príspevku vo výške príspevku na rok 2019 sa rozdelí medzi jednotlivé cirkvi, ktorým bol poskytnutý príspevok na rok 2019, na základe pomeru rozdelenia príspevku na rok 2019 a zvyšná suma príspevku sa rozdelí medzi jednotlivé cirkvi pomerne podľa počtu veriacich cirkvi uvedeného v sčítaní obyvateľov. Cirkvám, ktorým v roku 2019 nebol poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu, a cirkvám, ktoré budú registrované po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, sa poskytne príspevok na základe ich žiadosti a podľa počtu ich veriacich podľa posledného sčítania obyvateľov.
Príspevok je v zmysle návrhu zákona koncipovaný ako jeden z prostriedkov, ktorými štát napomáha činnosti cirkví a s ktorým cirkvi samostatne hospodária. Doterajšia koncepcia, ktorá určovala výšku mzdy duchovného z prostriedkov štátneho rozpočtu formou mzdovej tabuľky určenej nariadením vlády sa ruší. Výšku mzdy duchovných budú určovať cirkvi v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce. Navrhuje sa, aby mal štát, obdobne ako podľa súčasnej zákonnej úpravy, právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom podľa osobitných predpisov. Návrh zákona tiež predpokladá, že príspevok štátu a prípadná iná podpora zo strany štátu (napr. vo forme účelových dotácií alebo daňových úľav) bude iba jedným zo zdrojov podpory a financovania činností cirkví, pričom zdrojmi finančného zabezpečenia budú predovšetkým vlastné zdroje financovania ako príspevky členov cirkví, dary od domácich a zahraničných fyzických a právnických osôb, výnosy z vlastného majetku, výnosy z vlastnej činnosti, výnosy z verejných zbierok a pod., čím sa docieli vyššia miera nezávislého postavenia a pôsobenia cirkví v Slovenskej republike.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyvy ani na služby verejnej správy pre občana.
3
Doložka vybraných vplyvov
1. Základné údaje
Názov materiálu
Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: 14.6.2019Ukončenie: 27.6.2019
Predpokladaný termín predloženia na MPK*
04.07.2019
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
21.08.2019
2. Definícia problému
Financovanie cirkví doteraz upravuje zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov, ktorý vznikol v diametrálne odlišnej politickej a spoločenskej situácii. Aj v súčasnom už novelizovanom znení obsahuje tento zákon záväzky štátu, ktoré sa neuplatňujú. Ich realizácia, napr. úhrada bohoslužobných nákladov, cirkevnej administratívy a mimoriadnych vecných nákladov by podstatne zvýšila nároky na štátny rozpočet. V súčasnosti štát poskytuje cirkvám a náboženským spoločnostiam prostriedky len na platy duchovných, príslušné odvody a príspevok na prevádzku ústredí (biskupských úradov). Cirkvi sú zamestnávateľmi svojich duchovných, no podľa súčasnej legislatívy je štát povinný zabezpečovať prostriedky na ich platy. Výška súčasnej dotácie je fakticky stanovená podľa počtu duchovných, ktorých počet si cirkvi určujú nezávisle od štátu. Tabuľku platov duchovných určuje v súčasnosti štát nariadením vlády, pričom nástupné platy duchovných sú hlboko pod úrovňou súčasnej minimálnej mzdy. Expertná komisia na riešenie problematiky financovania cirkví a náboženských spoločností zložená zo zástupcov štátu a cirkví dospela k záveru, že optimálnym riešením je ponechanie štátno-dotačného systému financovania cirkví, avšak v aktualizovanej podobe.
3. Ciele a výsledný stav
Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť podporu činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností zo strany štátu. Nahrádza sa ním doterajší právny režim vychádzajúci zo zákona č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov modelom, ktorý je modifikáciou systému priamych dotácii zo štátneho rozpočtu založenom na zásadách spravodlivosti, transparentnosti, solidarity, nezávislosti cirkví a rešpektovania ekonomických možností štátu. Navrhované riešenie počíta so zachovaním súčasnej kontinuity tak, že výška príspevku pri jednotlivých cirkvách zostane minimálne na úrovni roka 2019, čo výrazne pomáha menším cirkvám. Návrh predpokladá výpočet celkovej sumy príspevku štátu, ktorý je výsledkom sčítania súčasnej úrovne dotácie pre cirkvi a každoročného nárastu dotácie (indexácia) zohľadňujúceho rast inflácie a valorizáciu platov vo verejnej službe. Rozdelenie indexovanej sumy vychádza z jediného faktoru – počtu veriacich. Cirkvi môžu použiť príspevok štátu napríklad na financovanie
4
výdavkov súvisiacich s bohoslužobnou, výchovnou a kultúrnou činnosťou cirkvi, vrátane mzdových a režijných nákladov. Navrhované rozšírenie možnosti použitia finančného príspevku cirkvami je súčasťou zámeru podpory spoločensky prospešnej činnosti cirkví a posilňuje ich autonómne postavenie.Prijatie návrhu zákona zabezpečí kontinuitu úrovne vzťahov štátu s cirkvami a jasné a transparentné pravidlá podpory ich činnosti so zachovaním vzájomnej solidarity s menšími cirkvami.
4. Dotknuté subjekty
Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti v Slovenskej republike.
5. Alternatívne riešenia
Zvolené riešenie je jediné prijateľné pre cirkvi i štát. Navrhovaná právna úprava berie do úvahy odporúčania, na ktorých sa dohodli najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví na Slovensku a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, a závery Expertnej komisie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Princíp priamych dotácií zo štátneho rozpočtu možno zdôvodniť jeho historickou tradíciou siahajúcou do 19. storočia, mierou religiozity, aktivitami cirkví v oblasti výchovy, vzdelávania, sociálnej práce, kultúry a starostlivosti o národné kultúrne pamiatky, ako aj historickým podielom cirkví na udržaní a rozvíjaní národnej identity a sociálneho zmieru.
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? Áno 💧 Nie
7. Transpozícia práva EÚ
Netýka sa.
8. Preskúmanie účelnosti**
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné
9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Pozitívne
Žiadne
💧 Negatívne
Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
Áno
Nie
💧 Čiastočne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Sociálne vplyvy
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
💧 Žiadne
Negatívne
10. Poznámky
5
Vplyv navrhovaného zákona predstavuje porovnateľný vplyv ako doterajšia právna úprava.
11. Kontakt na spracovateľa
Mgr. Karol Porubčin, cirkevný odbor MK SR, karol.porubcin@culture.gov.sk, tel. 02/20482541
12. Zdroje
Rozpočtová kapitola,Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v SR,Potvrdenie ŠÚ SR o miere inflácie v SR,Makroekonomická prognóza z 19. júna 2019,Vyhlásenie zástupcov sociálnych partnerov k dohode o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa v štátnej službe a vo verejnej službe na roky 2019 a 2020,Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.
13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
"Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie."
6
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2020
2021
2022
2023
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
51 697 671
54 106 782
56 411 731
58 938 977
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
51 697 671
54 106 782
56 411 731
58 938 977
Rozpočtové prostriedky kapitoly MK SR
51 697 671
54 106 782
56 411 731
58 938 977
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
49 536 036
49 536 036
49 536 036
49 536 036
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
2 161 635
4 570 746
6 875 695
9 402 941
7
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Z kapitoly MK SR podľa očakávaného rozpočtu na rok 2020. Suma rozpočtovo krytých prostriedkov bola v súlade s pripravovaným Návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 stanovená na 49 536 036 Eur. Táto suma bola ponechaná ako odhad aj na rok 2023. Rozpočtovo nekrytý vplyv bude riešený pri príprave rozpočtu verejnej správy na príslušný rozpočtový rok.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť podporu činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností (ďalej len „cirkvi“) zo strany štátu. Podľa predloženého návrhu zákona bude štát napomáhať činnosti cirkví poskytovaním príspevku štátu, ktorým sa na účely tohto zákona rozumie suma (súhrn) finančných prostriedkov poskytovaných zo štátneho rozpočtu všetkým cirkvám, a ktorá bude následne podľa tohto návrhu rozdelená medzi jednotlivé cirkvi.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
8
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Príspevok vychádza zo sumy finančných prostriedkov, ktorú štát cirkvám poskytne podľa rozpočtu na rok 2019 (Príloha 1).
V každom nasledujúcom roku dôjde k automatickému zvýšeniu celkového príspevku (teda sumy príspevkov pre jednotlivé cirkvi) podľa vzorca
P
t
=
P
t
1
×
0,2
×
(
1
+
CPI
t
2
)
+
P
t
1
×
0,8
×
(1
+
V
t
)
Koeficienty 0,2 a 0,8 odrážajú skutočnosť, že typicky cca 80 % príspevku štátu ide na mzdy a 20 % na prevádzku ústredí. Valorizácia sa potom vo vzorci zohľadňuje iba v tej časti príspevku štátu, ktorá ide na mzdy. Pomerné rozdelenie príspevku štátu na mzdové a prevádzkové náklady za posledných 5 rokov bolo nasledovné:
Rok
2014
2015
2016
2017
2018
Spolu €
38 492 510
38 949 895
40 054 154
41 180 390
44 594 684
z toho na platy a odvody
78,0 %
78,7 %
79,8 %
80,2 %
78,4 %
z toho na prevádzku ústredí
22,0 %
21,3 %
20,2 %
19,8 %
21,6 %
celkový príspevok štátu na príslušný rozpočtovaný kalendárny rok t, pre ktorý sa
P
t
príspevok štátu ustanovuje,
príspevok štátu na kalendárny rok predchádzajúci príslušnému rozpočtovanému
P
t
1
kalendárnemu roku,
miera zvýšenia základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce
V
t
vo verejnom záujme schválenej na kalendárny rok pre ktorý sa príspevok štátu ustanovuje, vyjadrená v percentách, pričom do vzorca sa vkladá percento v tvare desatinného čísla zaokrúhleného na tri desatinné miesta (napr. 1 % = 0,010),
priemerná miera medziročného rastu inflácie v hospodárstve Slovenskej republiky
CPI
t
2
vykázaná Štatistickým úradom Slovenskej republiky vyjadrená indexom CPI za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušný rozpočtovaný kalendárny rok, pre ktorý sa príspevok štátu ustanovuje, vyjadrená v percentách, pričom do vzorca sa vkladá percento v tvare desatinného čísla zaokrúhleného na tri desatinné miesta (napr. 1 % = 0,010),
Ak vykázaná hodnota < 0, dosadí sa do vzorca hodnota = 0
CPI
t
2
CPI
t
2
9
Výsledné medziročné navýšenie () sa následne prerozdelí podľa relatívneho
𝑃
𝑡
𝑃
𝑡
1
počtu veriacich jednotlivých cirkví, ktoré žiadajú o podporu. Pri určovaní relatívneho počtu veriacich sme vychádzali z dát Štatistického úradu - Sčítanie obyvateľov, domov a bytov z roku 2011. Koeficient navýšenia príspevku jednotlivých cirkví sme vypočítali ako relatívny počet veriacich danej cirkvi k počtu všetkých veriacich podporovaných cirkví.
Pri výpočte príspevku štátu na rok sme počítali s hodnotami CPI z Makroekonomickej prognózy ekonomického vývoja SR zverejnenej 16. júna 2019, teda CPI = 2,5 % (roky 2018 - 2020), CPI = 2,4 % (rok 2021). Koeficient V (valorizácia platov) je v roku 2020 dohodnutý na úrovni 10 % (zdroj: Revízia výdavkov na zamestnanosť a mzdy vo verejnej správe, priebežná správa, MF SR 2018; Graf 31). Na rok 2021 je rast miezd vo verejnom sektore podľa Makroekonomickej prognózy odhadnutý vo výške 5,2 % a na rok 2022 vo výške 4,7 %. Na rok 2023 nie je prognóza k dispozícii. Valorizáciu sme preto odhadli ako priemer z prognóz na roky 2021 a 2022, teda po zaokrúhlení 5 %. Rok 2020 sme nevzali do úvahy vzhľadom na to, že navýšenie o 10 % dohodnuté na roky 2019 a 2020 je z dlhodobého hľadiska nadštandardné.
10
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
51 697 671
54 106 782
56 411 731
58 938 977
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2020
2021
2022
2023
poznámka
Bežné výdavky (600)
51 697 671
54 106 782
56 411 731
58 938 977
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
51 697 671
54 106 782
56 411 731
58 938 977
11
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
12
Príloha 1: Očakávaný rozpočet príspevku na cirkvi a jeho rozdelenie medzi jednotlivé cirkvi a náboženské spoločnosti
Cirkev
2020
2021
2022
2023
Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike
34 538 721
36 529 864
38 434 915
40 523 696
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku
5 174 749
5 362 872
5 542 861
5 740 208
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku
5 106 921
5 229 979
5 347 716
5 476 809
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku
2 752 563
2 811 333
2 867 562
2 929 213
Pravoslávna cirkev na Slovensku
2 078 849
2 108 076
2 136 039
2 166 699
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike
0
0
0
0
Evanjelická cirkev metodistická, Slovenská oblasť
340 248
346 392
352 270
358 715
Kresťanské zbory na Slovensku
0
0
0
0
Apoštolská cirkev na Slovensku
499 121
502 590
505 908
509 547
Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike
366 822
368 896
370 880
373 055
Cirkev bratská v Slovenskej republike
401 850
403 870
405 803
407 922
Cirkev adventistov siedmeho dňa, Slovenské združenie
43 441
45 175
46 834
48 653
Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike
139 891
141 080
142 218
143 465
Cirkev československá husitská na Slovensku
117 166
118 226
119 240
120 352
Starokatolícka cirkev na Slovensku
128 780
129 784
130 744
131 796
Bahájske spoločenstvo v Slovenskej republike
0
0
0
0
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní v Slovenskej republike
0
0
0
0
Novoapoštolská cirkev v Slovenskej republike
8 548
8 647
8 741
8 845
Spolu podpora cirkví
51 697 671 €
54 106 782 €
56 411 731 €
58 938 977 €
13
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.
Navrhovateľ zákona: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu zákona: Zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností
3.
Predmet návrhu zákona je – nie je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve nie je upravený,
b)v sekundárnom práve nie je upravený,
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie nie je upravený.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, body 4 a 5 doložky zlučiteľnosti podľa Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa neuplatňujú.
B. Osobitná časť
K § 1
Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet úpravy zákona, ktorej obsahom podmienky poskytovania finančnej podpory cirkvám a náboženským spoločnostiam. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov štát na účely zákona uznáva len tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré registrované. Podpora podľa tohto zákona sa teda vzťahuje iba na tie cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré registrované a ktorých je v súčasnosti v Slovenskej republike osemnásť. Zároveň sa pre ne ustanovuje legislatívna skratka „cirkvi“.
K § 2
V § 2 vymedzené niektoré pojmy zákona, ktoré majú zásadný význam pre túto právnu úpravu. Príspevok štátu je definovaný ako suma finančných prostriedkov, ktoré každoročne poskytované cirkvám z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Príspevok štátu je tak súhrnné zákonné označenie pre finančné prostriedky poskytované zo
14
štátneho rozpočtu všetkým cirkvám, ktoré následne podľa zákonnej úpravy rozdelené medzi jednotlivé cirkvi. Počet veriacich na účely tohto zákona vychádza z údajov o náboženskom vyznaní získaných z oficiálneho sčítania obyvateľov, domov a bytov uskutočňované spravidla raz za desať rokov. Počet veriacich môže byť určený však i z iného zdroja, ktorý by priniesol relevantné údaje. Taký prípad môže nastať napríklad pri zisťovaní počtu veriacich cirkvi, ktorá v čase sčítania obyvateľov nebola registrovaná a požiada o príspevok štátu. Vtedy sa relevantným zdrojom stáva preukázaný počet členov cirkvi v rámci registračného procesu. Zároveň sa ustanovujú legislatívne skratky „ministerstvo“ pre Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, „sčítanie obyvateľov“ pre sčítanie obyvateľov, domov a bytov a „úrad“ pre Štatistický úrad Slovenskej republiky.
K § 3
Zákon ustanovuje demonštratívny výpočet zdrojov finančného zabezpečenia cirkví zo strany štátu, medzi ktoré patria príspevky podľa tohto zákona a účelové dotácie podľa osobitných predpisov. Zákon neupravuje vlastné alebo iné zdroje financovania cirkví, ako napríklad príspevky členov cirkví, dary od domácich a zahraničných fyzických osôb a právnických osôb, výnosy z vlastného majetku cirkví, výnosy z vlastnej činnosti cirkví, výnosy z verejných zbierok podľa osobitného predpisu.
Priamu finančnú podporu cirkví dopĺňa aj nepriama podpora vo forme poskytovania oslobodení a úľav na daniach, poplatkoch a iných úľav podľa osobitných predpisov (ods. 2).
K § 4
V ods. 1 sa ustanovuje výška príspevku štátu tak, že sa každý rok poskytne vo výške príspevku na predchádzajúci rok navýšeného o ustanovený index navýšenia. Index navýšenia predstavuje mieru, ktorá zohľadní jednou pätinou mieru medziročného rastu inflácie zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky a štyrmi pätinami mieru zvýšenia základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu. Zvolený pomer zohľadňuje použitie doteraz poskytovaného príspevku na prevádzkové výdavky (cca 20 %) a mzdové výdavky (cca 80 %).
V ods. 2 je upravený spôsob jednorazového zníženia alebo zvýšenia príspevku štátu ak dôjde k výraznej zmene počtu veriacich. Zmena výšky príspevku štátu je obmedzená na najviac 1/3 percentuálneho poklesu alebo nárastu počtu veriacich, čím sa zabezpečuje možnosť zachovania rovnováhy medzi výškou príspevku a zmenou počtu veriacich cirkví v ich percentuálnom vyjadrení podľa sčítaní obyvateľov.
K § 5
Ustanovenia § 5 upravujú spôsob rozdelenia a poskytnutia príspevku štátu cirkvám.
V ods. 1 sa ustanovuje, že cirkev musí o príspevok štátu požiadať ministerstvo vopred. Cirkvi, ktorým bol poskytovaný príspevok v roku 2019, ustanovením v ods. 4 oslobodené od povinnosti žiadať o poskytnutie príspevku štátu podľa tohto zákona, ak príspevok štátu dostávali podľa doterajšej právnej úpravy. Cirkvi, ktoré o príspevok štátu nepožiadali alebo
15
cirkvi, ktoré budú registrované po účinnosti navrhovaného zákona, túto povinnosť majú. Cirkvám, ktorým nebol poskytnutý príspevok na rok 2019, sa na základe žiadosti poskytne príspevok v sume príspevku podľa § 5 ods. 2 písm. b), teda podľa počtu ich veriacich.
Podľa odseku 2 písm. a) sa suma príspevku štátu vo výške príspevku na rok 2019 rozdelí medzi jednotlivé cirkvi, ktorým bol poskytnutý príspevok na rok 2019, na základe pomeru rozdelenia príspevku na rok 2019. Zvyšná časť príspevku, podľa odseku 2 písm. b), sa rozdelí medzi všetky cirkvi, ktoré požiadali o príspevok štátu pomerne podľa počtu ich veriacich, teda prípadne i tie, ktoré príspevok doteraz nepoberali.
V ods. 3 sa určuje povinnosť ministerstva zverejniť a oznámiť výšku príspevku konkrétnej cirkvi a jeho poskytovanie mesačne.
Ustanovenie ods. 4 odbremeňuje cirkvi, ktorým bol poskytovaný príspevok štátu podľa doterajšej právnej úpravy, od podávania žiadosti o príspevok štátu podľa tohto zákona. Do roku 2019 bol príspevok štátu poskytovaný ústrediam a právnym subjektom jednotlivých cirkví (spolu 33 subjektov). Od roku 2020 sa počíta s poskytnutím príspevku štátu cirkvi ako celku.
K § 6:
Ustanovenie § 6 ods. 1 stanovuje účel, na ktorý možno použiť príspevok štátu. Účel konkretizuje výpočtom možností použitia príspevku štátu. Cirkvi môžu príspevok štátu použiť na financovanie výdavkov súvisiacich s bohoslužobnou, výchovnou, kultúrnou a charitatívnou činnosťou cirkvi, vrátane mzdových a prevádzkových nákladov. Okrem financovania výdavkov súvisiacich s činnosťou cirkvi, ktorá vyplýva najmä z účelu jej založenia a základných článkov viery podľa základného dokumentu cirkvi, príspevok štátu je určený aj na platy zamestnancov cirkvi a všetkých povinných výdavkov súvisiacich s pracovnoprávnym pomerom, ako napríklad odvody na zdravotné poistenie a sociálne poistenie.
Podľa čl. 24 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky i podľa § 5 ods. 2 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov si cirkvi spravujú svoje záležitosti nezávisle od štátnych orgánov. Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti, najmä ustanovujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zriaďujú rehoľné a iné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. K nezávislému postaveniu cirkví patrí aj ich právo hospodáriť samostatne podľa vlastných rozpočtov, ktoré si samostatne schvaľujú spravidla na obdobie kalendárneho roka.
Cirkvi sa skladajú z organizačných zložiek, ako napr. diecézy, eparchie, dištrikty, farnosti, cirkevné zbory, náboženské obce, a iné subjekty odvodzujúce svoju právnu subjektivitu od príslušnej cirkvi. Príspevok štátu je preto určený v konečnom dôsledku na podporu činnosti všetkých týchto zložiek cirkvi a ich prevádzkových nákladov.
Odsek 2 stanovuje, na aké účely sa nemôže použiť finančný príspevok štátu.
K § 7
Ods. 1 zakladá cirkvám povinnosť predkladať každoročne správu o hospodárení s poskytnutým
16
príspevkom za predchádzajúci rok, pričom táto správa je verejná. Zabezpečuje sa tým transparentnosť použitia verejných prostriedkov.
V záujme zabezpečenia správneho používania príspevku štátu cirkvami môže štát vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom podľa osobitných predpisov, akým je napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, alebo zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sankčné ustanovenie odkazuje na § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K § 8
V tomto ustanovení taxatívne vymenované všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa týmto zákonom zrušujú.
K § 9
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2020, čiže od začiatku roka.
Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky dňa 21. augusta 2019.
Peter Pellegrini
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ľubica Laššáková
ministerka kultúry
Slovenskej republiky