prípadne ide o náhradu plastového žľabu novým kovovým žľabom a pod.), nie však len bežná údržba.Povinnosti uviesť do prevádzky len detské ihrisko, ktoré úspešne absolvuje vstupnú kontrolu, vykonávať pravidelne ročné kontroly a uchovávať s tým súvisiace potvrdenia sa nevzťahuje na vlastníka detského ihriska, ktoré je tvorené výlučne zariadeniami detského ihriska (jedným alebo viacerými), ktoré sú prenosné a umiestnené na konkrétnom mieste len dočasne a (súčasne) príležitostne. Dočasnosť v zmysle tejto výnimky by sa mala vykladať ako krátkodobosť či prechodnosť. Výstižným príkladom je samostatne stojace nafukovacie zariadenie detského ihriska (napr. nafukovací hrad), ktoré býva súčasťou detských osláv, marketingových akcií, jarmokov a podobných príležitostných podujatí. Vzhľadom na skutočnosť, že takéto zariadenia detského ihriska často menia svoju lokalizáciu, bolo by neprimerané požadovať pri každom umiestnení takéhoto prenosného hracieho prvku vstupnú kontrolu. Okrem ustanovených povinností sa však na vlastníkov takýchto detských ihrísk návrh zákona vzťahuje (napr. zabezpečiť bezpečnosť zariadenia, povinnosť ohlasovať úrazy, označovať detské ihrisko a pod.). Výnimka okrem prenosnosti, dočasnosti a príležitostného charakteru obsahuje ešte jeden definičný znak vo väzbe na zloženie detského ihriska. Ak preto bude detské ihrisko tvorené okrem nafukovacieho hradu (alebo obdobného zariadenia detského ihriska) aj tradičným zariadením detského ihriska ako je zabudovaná šmýkačka, hojdačka, preliezačka a pod., výnimka sa uplatňovať nebude.
Vlastníkovi sa zakazuje nepravdivo informovať o jeho zodpovednosti za škodu alebo ujmu na zdraví, ku ktorým dôjde na detskom ihrisku.
Aplikačná prax ukazuje, že v praxi, najmä pri starších detských ihriskách, ktoré boli zriadené svojpomocne na verejne prístupných miestach, býva určenie jednoznačného vlastníka problematické, prípadne s odstupom času nemožné. V záujme princípu právnej istoty, najmä z pohľadu rodičov detí využívajúcich detské ihriská, a tiež z dôvodu zefektívnenia výkonu dohľadu v prípadoch, keď napriek zrejme nevyhovujúcemu stavu detského ihriska nie je možné určiť zodpovedný subjekt, sa ustanovuje, že za predpokladu, že nie je možné určiť vlastníka detského ihriska, považuje sa za vlastníka detského ihriska vlastník pozemku, na ktorom, alebo stavby, v ktorej je toto detské ihrisko zriadené. Prvotným zdrojom informácie o vlastníkovi detského ihriska by malo byť označenie podľa § 5 ods. 1 písm. c) návrhu zákona. Ak si vlastník túto povinnosť nesplní, resp. nesplní riadne, mala by sa táto informácia zisťovať (napr. pri výkone dohľadu orgánom dohľadu) prostredníctvom údajov vo verejných databázach alebo iným vhodným spôsobom, ktorý môže spočívať aj v oslovení priamo vlastníka pozemku alebo stavby, na ktorom alebo v ktorej je detské ihrisko umiestnené, ktorý v prípade, že sa chce zbaviť zodpovednosti za detské ihrisko vyvodzovanej z § 4 ods. 5 návrhu zákona, by mal vedieť preukázať vlastnícky vzťah inej osoby k detskému ihrisku na jeho pozemku alebo v jeho stavbe.
Vo väzbe na ustanovené povinnosti vlastníka detského ihriska je potrebné uviesť, že vlastník môže plnením základných povinností poveriť tiež inú osobu označovanú na účely návrhu