D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Natália Blahová, Ondrej Dostál, Peter Osuský a Martin Klus.

Zámerom predloženej novely zákona je zaviesť nový pamätný deň, a to 27. jún ako „Deň pamiatky obetí komunistického režimu“.

27. jún ako „Deň pamiatky obetí komunistického režimu“ – bol v Českej republike vyhlásený na pamiatku Milady Horákovej, Jana Buchala, Oldřicha Pecla a Záviša Kalandru. Tí boli popravení po politickom procese vtedajšieho komunistického režimu Československa, ktorý sa konal v dňoch 31. mája - 8. júna 1950. Obesení boli všetci v Prahe dňa 27. júna 1950.

JUDr. Milada Horáková bola právnička a politička, jediná ženská obeť justičnej vraždy v rámci vykonštruovaných komunistických politických procesov. Vďaka tomuto faktu ako aj Horákovej vytrvalosti a neústupnosti, sa stala symbolom odporu proti vládnucej Komunistickej strane Československa.

V Československu bolo od februárového prevratu v roku 1948 za politické trestné činy popravených 248 osôb, približne 4 500 osôb zomrelo vo väzení a najmenej 282 pri pokuse utiecť cez železnú oponu. Do väzenia bolo z politických dôvodov odsúdených vyše 205 000 ľudí, do táborov nútených prác bolo bez súdu zaradených asi 20 000 ľudí a do Pomocných technických práporov z politických dôvodov asi 22 000 osôb. Do zahraničia utieklo v rokoch 1948 – 1987 170 938 občanov. Tieto čísla nemožno považovať za konečné, mnoho materiálov sa doteraz nepodarilo spracovať alebo zmizlo, navyše štatistiky nezahŕňajú niektoré nezákonné internácie, utajené vraždy a ľudí zomrelých na následky väznenia po prepustení. Možno predpokladať, že skutočné počty obetí sú vyššie.

Obete komunistického totalitného režimu nesmú zostať zabudnuté. Obzvlášť v roku 30. výročia pádu tohto režimu, považujeme za nevyhnutné si ich aspoň takto symbolicky pripomenúť. Statočnosť mnohých z nich pri boji za slobodu a demokraciu nám zároveň pripomína nebezpečenstvo plynúce z oslabenia demokracie a slobody v krajine.

Návrh zákona je v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani sociálne vplyvy.