KANCELÁRIA NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY  
ODBOR PARLAMENTNÝ INŠTITÚT  
INFORMAČNÝ MATERIÁL  
č. 6/2019  
LEGISLATÍVNA ÚPRAVA POZEMKOVÝCH  
SPOLOČENSTIEV (URBARIÁTY,  
KOMPOSESORÁTY A INÉ PRÁVNE ÚPRAVY)  
V KRAJINÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE  
Vypracoval/a: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút  
Supervízor: JUDr. Ľubomír Fajták, Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila: PhDr. Eva Maláčková, riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Máj 2019  
Materiál slúži výlučne pre poslancov Národnej rady SR a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne, alebo odborné poradenstvo v danej oblasti. Údaje,  
použité v materiáli, sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu je možné  
iba so súhlasom Parlamentného inštitútu a autora.  
Anotácia  
Spoločenstvo sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve uzavretou vlastníkmi  
spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností.  
O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou  
väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou  
väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých  
pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou.  
Kľúčové slová  
pozemkové spoločenstvo, vlastník, spoluvlastnícky podiel  
Obsah  
Úvod  
Legislatívna úprava pozemkových spoločenstiev v Slovenskej republike  
Výsledky analýzy  
1. Česká republika  
2. Chorvátsko  
3. Estónsko  
4. Fínsko  
5. Holandsko  
6. Grécko  
7. Maďarsko  
8. Litva  
9. Lotyšsko  
10. Poľsko  
11. Portugalsko  
12. Rakúsko  
13. Rumunsko  
14. Slovinsko  
15. Švédsko  
16. Veľká Británia  
Záver (stručné zhrnutie)  
Použité zdroje  
Úvod  
Legislatívna úprava pozemkových spoločenstiev v Slovenskej republike1  
V Slovenskej republike sú pozemkové spoločenstvá regulované zákonom č. 97/2013 Z. z.  
o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (§2-8) nasledovne:  
/§ 2/  
Pri prevode a prechode podielu na spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky  
podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 m2;  
zlúčením podielov môže vzniknúť podiel, ktorému zodpovedá výmera menšia než 2 000 m2.  
/§ 3/  
Spoločenstvo podľa tohto zákona je právnická osoba.  
/§ 4/  
Spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve ( „zmluva  
o spoločenstve“) uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne  
obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej  
nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych  
podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych  
podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou  
nehnuteľnosťou.  
Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri  
zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na prevod inému vlastníkovi podielu spoločnej  
nehnuteľnosti.  
/§ 8/  
Spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá  
môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy.  
Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa  
osobitného predpisu.  
Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe  
rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený  
pozemok (ďalej len „oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti“). Oddelená časť spoločnej  
nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností.  
/§ 9/  
Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho  
ponúknuť na predaj ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti; ak o podiel  
neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe.  
1
Zákon č. 97/2013 Z.z. pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Dostupné na internete  
5
/§ 11/  
Vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti majú k podielom spoločnej nehnuteľnosti, ktoré  
spravuje Fond predkupné právo.  
1. Výsledky analýzy2  
Slovenská právna úprava prešla od roku 1989 viacerými zmenami ( zákon č. 97/2013 Z.z.  
pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov3). Táto úprava vychádza  
z riešenia Tereziánskeho zákona z roku 1767. Riešenie pozemkových spoločenstiev prešlo  
mnohými zmenami najmä po roku 1948 (po zrušení nevoľníctva) a na začiatku 20. storočia  
a predstavuje špecifické riešenie v krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska, preto nie je  
porovnateľné s inými krajinami Európy.  
Odbor parlamentný inštitút K NRSR sa v záujme získania potrebných informácií obrátil  
prostredníctvom Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD) na  
krajiny Európskej únie. V stanovenom termíne nám odpovedalo 16 krajín - Česká republika,  
Chorvátsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Holandsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko,  
Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko a Veľká Británia. Cieľom nami  
položených otázok bolo zistiť, ako sú v jednotlivých krajinách upravené pozemkové  
spoločenstvá.  
1.1.Česká republika  
V Českej republike neexistuje osobitná legislatíva upravujúca pozemkové /lesné /pôdne  
spoločenstvá.  
1.2.Chorvátsko  
V Chorvátsku neexistujú v súčasnosti žiadne predpisy, ktoré by regulovali problematiku  
pozemkových spoločenstiev. Pozemkové spoločenstvo z predchádzajúcej právnej úpravy  
zaniklo zákonom o ohlasovaní vlastníctva pozemkov.  
1.3.Estónsko  
V právnom poriadku Estónska neexistuje žiadna podobnosť s pozemkovými spoločenstvami  
v takomto v našom ponímaní.  
Existujú len obchodné združenia, ktorých cieľom je podporovať a presadzovať hospodárske  
záujmy svojich členov prostredníctvom spoločnej hospodárskej činnosti (členovia združení  
sa podieľajú na spoločnej činnosti ako dodávatelia, prostredníctvom príspevku na prácu a  
ako spotrebitelia, prostredníctvom využívania služieb alebo iným podobným spôsobom).  
2 ECPRD request No. 3611 Land Communities  
6
Takáto činnosť je v poľnohospodárskom sektore veľmi populárna. Spoločná činnosť v  
poľnohospodárskom sektore sa však nezakladá prostredníctvom pozemkovej zmluvy.  
Založenie, členstvo, práva a povinnosti členov, zánik členstva, vedenie obchodných  
združení upravuje zákon o obchodných združeniach - spoločnostiach. Správna rada  
rozhoduje o prijatí do členstva, po ktorom nasleduje zaplatenie členského poplatku, ak  
stanovy nestanovujú inak.  
Napríklad podľa zákona o lesoch (§ 10 ods. 5) je lesným združením neziskové združenie a  
obchodné združenie, ktorého štatutárnou činnosťou je obhospodarovanie lesov a ktorého  
členmi sú fyzické a súkromné právnické osoby s lesnou pôdou. Lesné združenie je prvým  
partnerom vlastníka lesa v lesnom hospodárstve. Je to organizácia, ktorá združuje vlastníkov  
s regionálnym a spoločným záujmom, ponúka lesnícke poradenstvo a rôzne lesnícke služby.  
Pokiaľ ide o doplňujúce informácie, historické pozadie spoločného majetku kolektívnych  
poľnohospodárskych podnikov súvisí s poľnohospodárskou reformou, ktorá sa začala v 90.  
rokoch minulého storočia. Zákon o poľnohospodárskej reforme prijatý v roku 1992 začal s  
vytváraním nových súkromných fariem založených na likvidácii bývalých kolektívnych  
fariem a s návratom ich spoločného majetku a pôdy. Reforma sa musela uskutočniť do roku  
1996. Ak do tej doby nebolo dokončené kolektívne poľnohospodárstvo, guvernér okresu -  
mesta inicioval povinné rozpustenie.  
1.4.Fínsko  
Vo Fínsku sú lesnícke spoločenstvá nazývané spoločne vlastnené lesy. Ide o oblasť, ktorá  
patrí k viacerým nehnuteľnostiam spoločne a je určená na využívanie a vykonávanie  
lesníctva v prospech podielníkov. Okrem lesného hospodárstva môžu mať spoločne  
vlastnené lesy aj iné hospodárske činnosti súvisiace s lesníctvom alebo využívaním pôdy.  
Hospodárenie v lesoch v spoločnom vlastníctve upravuje zákon o spoločne vlastnených  
lesoch (109/2003).  
Zriadenie spoločne vlastneného lesa (§ 5 zákona):  
(1)  
Majitelia nehnuteľností môžu zriadiť spoločne vlastnený les uzavretím dohody o  
tejto veci. Zmluva musí byť datovaná a podpísaná zakladateľmi. Dohodu možno uzavrieť  
pred založením prevádzky spoločne vlastneného lesa alebo v súvislosti s tým.  
(2)  
Dohoda musí obsahovať návrh stanov spolu s:  
1) celé mená, adresy, bydliská a dátumy narodenia zakladateľov;  
2) oblasti, ktoré sa majú zriadiť ako spoločne vlastnený les; a  
3) realitné podiely spoločne vlastneného lesa a ich vlastníkov, podiel spoločne vlastneného  
lesa prideleného na každú nehnuteľnosť alebo podiely na jej zriadení, kompenzácie týkajúce  
sa zriadenia spoločne vlastneného lesa alebo základu pre výpočet kompenzácií, pokiaľ tieto  
ešte nie sú určené úplne alebo čiastočne v rámci prieskumu pôdy týkajúceho sa zriadenia  
spoločne vlastneného lesa.  
(3)  
Ak je nehnuteľnosť rozdelená na základe žiadosti vlastníka, môže požiadať, aby bola  
plocha nehnuteľnosti alebo jej časť zriadená ako spoločne vlastnený les k nehnuteľnostiam,  
ktoré majú byť zriadené v prevádzke. Na žiadosť sa podľa potreby vzťahujú ustanovenia  
odseku 2 týkajúce sa dohody o zriadení spoločne vlastneného lesa.  
Podľa paragrafu 6 zákona je úlohou partnerstva zabezpečiť, aby riadenie záležitostí  
týkajúcich sa spoločne vlastneného lesa bolo organizované primeraným spôsobom. Stanovy  
musia byť schválené aj pre činnosť partnerstva.  
7
Právomoc rozhodovať o partnerstve vykonáva valné zhromaždenie, správna rada a konateľ  
podľa tohto zákona a stanov podľa zákona (§ 7).  
Záležitosti, o ktorých sa má rozhodnúť na schôdzi partnerstva, sú uvedené v časti 8.  
V prípade praktických činností musí mať spoločne vlastnený les správnu radu.  
V prípade praktických činností musí mať spoločne vlastnený les správnu radu.  
Správna rada musí:  
1) riadiť správu spoločne vlastneného lesa;  
2) pripraviť záležitosti, ktoré sa majú riešiť na stretnutí partnerstva, zvolať stretnutie  
partnerstva a zabezpečiť presadzovanie rozhodnutí, ktoré urobilo partnerstvo;  
3) reprezentovať partnerstvo;  
4) rozhodovať o záležitostiach, ktoré podľa § 8 nie sú v pôsobnosti partnerstva; a  
5) viesť zoznam akcionárov.  
Štatút partnerstva môže predpisovať, že namiesto správnej rady alebo okrem nej má  
partnerstvo jedného alebo viacerých zástupcov a tiež, že podiel spoločne vlastneného lesa,  
ktorý je menší ako určitá veľkosť podielu, sa nemôže prideliť samostatne, pokiaľ príjemcom  
nie je partnerstvo alebo iný podielnik.  
Štatút partnerstva môže tiež predpisovať, že partnerstvo má predkupné právo na podiel  
spoločne vlastneného lesa predaného samostatne. Podrobné ustanovenia o predkupnom  
práve ustanovuje § 18 zákona.  
1.5.Grécko  
V Grécku je jedinou právnou štruktúrou podobnou pozemkovým spoločenstvám  
poľnohospodárske družstvo, ako správa poľnohospodárskej pôdy. Poľnohospodárske  
družstvá sú ustanovené v zákone č. 4384/2016 o poľnohospodárskych družstvách, formách  
kolektívnej správy vidieckeho priestoru a iných ustanoveniach. Podľa článku 1 -  
poľnohospodárske družstvo je autonómnym združením jednotlivcov, ktoré je založené  
dobrovoľne a prostredníctvom vzájomnej pomoci a solidarity svojich členov sa usiluje o  
kolektívny ekonomický, sociálny, kultúrny rozvoj a propagáciu prostredníctvom  
spoluvlastníctva a demokraticky riadeného podniku.  
Poľnohospodárske družstvo môže na základe rozhodnutia valného zhromaždenia  
poskytovať svoje služby aj nečlenom, ktorí nemajú podiely. Objem obchodov  
poľnohospodárskeho družstva s tretími stranami vo vzťahu k jeho členom určujú stanovy.  
Podmienky nákupu produktov tretích strán od poľnohospodárskeho družstva a likvidácia  
takýchto dodávok nesmú byť priaznivejšie ako zodpovedajúce podmienky obchodovania  
poľnohospodárskeho družstva s jej členmi.  
- Desať percent zisku družstva sa vyčleňuje na vytvorenie pravidelnej rezervy. Toto zaistenie  
prestáva byť povinné, keď rezerva dosiahne celkovú výšku povinného členstva členov  
poľnohospodárskeho družstva a je obnovená, ak zákonná rezerva zaostáva za celkovým  
objemom členských podielov. Stanovy môžu ustanoviť vyššie percento rezervy. Časť zisku  
prevedeného do zákonnej rezervy sa účtuje ako rovnocenný príspevok členov.  
Podľa odseku 4 a 5 rezerva je k dispozícii a) pre členov, alebo rozhodnutím valného  
zhromaždenia rezervu môže ponechať poľnohospodárske družstvo ako úrokové vklady  
členov, b) pre rozvoj poľnohospodárskeho družstva, c) na podporu sociálnych aktivít a  
realizáciu aktivít v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v komunite, v ktorej  
poľnohospodárske družstvo pracuje a d) na vzdelávanie a odbornú prípravu členov  
poľnohospodárskeho družstva, najmenej 2% zisku.  
8
1.6.Holandsko  
V Holandsku neexistuje právna úprava pozemkových spoločenstiev v našom ponímaní.  
1.7. Maďarsko  
V Maďarsku existuje spoločne vlastnená poľnohospodárska pôda a lesná pôda, ale nie  
pozemkové spoločenstvá a to napriek spoločným platným zákonom v Rakúsko Uhorsku.  
Zákon CXXII. z roku 2013 o transakciách s poľnohospodárskou a lesnou pôdou stanovuje  
pravidlá týkajúce sa nadobúdania vlastníckych práv k poľnohospodárskym a lesným  
pozemkom, zriaďovania užívacích práv na tieto pozemky, využívania pôdy, kontroly  
obmedzení týkajúcich sa nadobúdania pozemkov a pravidlá týkajúce sa miestnych komisií  
pre pôdu.  
Ďalšie časti zákona sú:  
Oddiel 10  
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vlastníctvo k pozemkom môžu nadobudnúť fyzické  
osoby a občania Európskej únie.  
Oddiel 11  
(1)  
je možné nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom - v záujme presadzovania  
pozemkovej politiky ustanovenej zákonom o Národnom pozemkovom fonde a na realizáciu  
programov verejnoprospešného zamestnávania alebo akéhokoľvek cieľa v zmysle verejného  
záujmu – štátu, a tiež právnické osoby uvedené v odseku 2 v prípadoch a za podmienok  
ustanovených v odseku 2.  
(2)  
Vlastníctvo pôdy možno nadobudnúť:  
a) registrovanou cirkvou alebo jej internými právnickými osobami na základe udržiavania,  
alebo doživotnej renty alebo dohody o poskytovaní starostlivosti alebo darovacej zmluvy,  
ako aj na základe závetu,  
b) hypotekárny úverový podnik, ktorý podlieha obmedzeniam a na dobu ustanovenú  
zákonom o hypotekárnych úverových spoločnostiach a hypotekárnych záložných listoch;  
c) samosprávou obce, v ktorej sa pozemok nachádza, na realizáciu programov  
verejnoprospešných pracovných programov a programov sociálnej pôdy a na účely  
mestského rozvoja.  
Oddiel 18  
(1) Pri predaji pozemkov predkupné právo vznikne v tomto poradí:  
a) štát v záujme presadzovania politiky pozemkových úprav ustanovenej v zákone o  
Národnom pozemkovom fonde a na realizáciu programov verejnoprospešného  
zamestnávania alebo akéhokoľvek cieľa verejného záujmu;  
b) poľnohospodár využívajúci pôdu, ktorý:  
ba) je miestnym susedom,  
bb) je miestny rezident, alebo  
bc) má bydlisko alebo má sídlo poľnohospodárskeho podniku najmenej tri roky v obci, ktorej  
administratívne hranice sa nachádzajú v okruhu 20 km verejnou cestou alebo verejne  
prístupnou súkromnou cestou;  
c) každý farmár, ktorý je miestnym susedom;  
d) každý poľnohospodár, ktorý je miestnym rezidentom;  
9
e) každý poľnohospodár, ktorý má bydlisko alebo sídlo poľnohospodárskeho podniku  
najmenej tri roky v obci, ktorej administratívne hranice sa nachádzajú v okruhu 20  
kilometrov verejnou cestou alebo verejne prístupnou súkromnou cestou.  
(2) Poľnohospodárov uvedeným v odseku 1 písm. c) až e) v poradí držiteľov predkupných  
práv predchádza:  
a) pri predaji pôdy zapísanej ako orná pôda, lúka, trvalé pasienky (lúky a pasienky) alebo  
zalesnená pôda poľnohospodár, ktorý prevádzkuje živočíšnu farmu v obci, v ktorej sa pôda  
nachádza najmenej jeden rok pred uplatnením tohto predkupného práva, a účelom  
nadobudnutia je produkcia krmiva pre zvieratá;  
b) pri predaji pôdy registrovanej ako orná pôda, záhrada, vinohrad alebo sad, poľnohospodár,  
ktorý plánuje nadobudnúť pôdu na výrobu a spracovanie výrobkov identifikovaných  
zemepisným označením alebo označením pôvodu, alebo na účely ekologického  
poľnohospodárstva.  
(3) Ak ide o spoločne vlastnenú pôdu, ak je podiel jedného z vlastníkov ponúknutý tretej  
strane, poľnohospodár uvedený v odseku 1 a odseku 2 písm. b) až e) predchádza poradie  
držiteľov predkupných práv iného vlastníka, ak sa kvalifikuje ako poľnohospodár.  
Užívanie a využívanie pôdy: § 38  
(1) Vlastník pozemku alebo užívateľ, u ktorého existujú užívateľské práva (na účely tejto  
kapitoly ďalej spoločne označovaní ako „prenajímateľ“), môže sprostredkovať právo na  
užívanie, využívanie pozemkov fyzickým a právnickým osobám ustanoveným v tomto  
zákone formou dočasného prenechania na užívanie, nájmu, zdieľaného obhospodarovania  
alebo bezodplatného využívania pôdy alebo rekreačného využívania pôdy ustanoveného v  
odseku 1a) prostredníctvom prostriedkov a podľa obmedzení veľkosti ustanovených v tomto  
zákone.  
Oddiel 40  
(1) Právo na užívanie pozemkov podľa titulov ustanovených v §38 odseku 1 (v tejto kapitole  
ďalej spoločne označovaných ako „právo na využívanie pôdy“) môžu nadobudnúť  
poľnohospodári a organizácie poľnohospodárskych výrobcov, s výhradou podmienok  
uvedených v odseku 2- 5 písm. a iných ako dohody o rekreačnom využívaní pôdy.  
(2) Združenia lesných hospodárstiev môžu nadobúdať užívacie práva na lesné pozemky,  
ktoré vlastnia alebo používajú pod vlastným právom svojich členov.  
Oddiel 44  
(1) Zmluvy o prenájme sa uzatvárajú na dobu určitú najmenej jeden finančný rok a  
s výnimkami uvedenými v odseku 2 - najviac na dvadsať rokov.  
(2) Zmluvy o prenájme sa môžu uzatvárať na lesné pozemky a pozemky určené na  
zalesňovanie najviac na dobu desiatich rokov od skončenia vegetačného obdobia (zrelosť na  
ťažbu) ustanovenú v zákone o lesoch a o ochrane a obhospodarovaní lesov.  
Oddiel 45  
(1) Pokiaľ ide o prenájom lesnej pôdy, predchádzajúci nájomca (poľnohospodár alebo  
organizácia poľnohospodárskych výrobcov) - má právo na prvé zamietnutie: (… ..)  
(2) Ak je lesná pôda v spoločnom vlastníctve a časť pozemku zodpovedajúca podielu  
jedného z vlastníkov je prenajatá tretej osobe, druhý vlastník, ak je to poľnohospodár, má  
právo na prvé zamietnutie po držiteľoch práva prvého odmietnutia ustanoveného v odseku.  
Existuje osobitný typ vlastníctva nerozdelenej spoločne vlastnenej pôdy, ktorá vznikla po  
roku 1989 a tieto kompulzívne spoločenstvá bránia aj užívaniu pôdy a prevodom. V  
súčasnosti je zámerom vlády tieto formy ukončiť.  
10  
Podľa prieskumu bývalého ministerstva pre rozvoj vidieka v roku 2011 boli postihnuté 2  
milióny občanov a 1,8 milióna hektárov. Od roku 2012 do roku 2020 bol vyhlásený veľký  
Národný projekt, ktorý by mohol začať ukončovať nerozdelené spoločné vlastníctvo  
financované zo štátneho rozpočtu. V praxi je nerozdelené spoluvlastníctvo „vynútenou“  
komunitou a vo väčšine prípadov osoba vlastníka alebo jeho adresa nie je známa (zomrela,  
presťahovala sa, nenašla). Vyskytli sa tak ďalšie legislatívne, administratívne alebo iné  
problémy a mnohé zákony sa museli upraviť. Ako v septembri 2018 vysvetlil minister  
poľnohospodárstva István Nagy, „nedelené spoločné vlastníctvo ochromuje maďarské  
hospodárstvo a z hľadiska konkurencieschopnosti je nevyhnutné ho vypustiť“. Podmienky  
vlastníctva maďarskej poľnohospodárskej pôdy a lesníctva nie sú optimálne, pretože  
priemerné pozemky sú príliš malé a majú mnoho vlastníkov. Návrh nového nariadenia je v  
súčasnosti predmetom revízie iných ministerstiev. Podľa ministra poľnohospodárstva by  
navrhovaným riešením tohto problému bolo, aby maďarský štát konal ako kupujúci, a ak  
vlastník menšieho pozemku neodpovedá alebo nie je k dispozícii, štát by nadobudol majetok.  
V neskoršom štádiu by štát tiež zlúčil a predal malé nehnuteľnosti, čím by priemerná veľkosť  
pozemku bola konkurencieschopná.  
V Maďarsku je združenie lesného hospodárstva špeciálnym druhom komunity. Podľa  
zákona XLIX z roku 1994 o združeniach lesného hospodárstva, ktoré môžu tvoriť aspoň  
dvaja vlastníci lesov, a menej ako desať členov zakladajúceho členstva zakladá partnerstvo  
so zmluvou. Založenie spoločnosti je okrem toho určené konštitučným valným  
zhromaždením, ktoré organizujú zakladajúci členovia. Spoločnosť môže vo všeobecnosti  
používať lesy, ktoré vlastnia členovia vo vlastnom mene a riskovať pre účely zisku a  
majetku, ktoré môžu členovia prenajímať prostredníctvom nájmu. Táto nájomná zmluva je  
veľmi osobitná, ide o zmluvu na dobu určitú, najviac však o desať rokov po skončení  
obdobia rastu. Členovia majú predkupné právo pri predaji lesnej pôdy asociáciou. Riadenie  
a prevádzkovanie lesných združení sú upravené ďalšími zákonmi. Podľa najnovšej štatistiky  
(2016) vlastníctvo celkových domácich lesov je nasledovné; 56,15% vlastníctvo štátu,  
42,8% súkromné vlastníctvo, 1,04% vlastníctvo obcí. Celková výmera lesov je 2058 tis. ha  
a z toho 21,4 tis. ha je vo vlastníctve spoločenstva. Právo na používanie týchto pozemkov  
má niekoľko samosprávnych orgánov, cirkví, nadácií, združení, lesníkov z rôznych  
sektorov.  
1.8.Litva  
V Litve sú poľnohospodárske spoločnosti (podnikové farmy) veľké, podnikové  
poľnohospodárske podniky vytvorené v dôsledku privatizácie a transformácie bývalých  
štátnych a kolektívnych fariem. Poľnohospodárske spoločnosti sa zaoberajú spracovaním  
potravín a obchodnými aktivitami. Podľa zákona o poľnohospodárskych spoločnostiach je  
poľnohospodárska spoločnosť právnickou osobou s ručením obmedzeným založenou  
fyzickými a právnickými osobami podľa dohody o založení, kde príjmy z  
poľnohospodárskej výroby a služieb predstavujú viac ako 50% z celkových príjmov z  
predaja v priebehu obchodného roka. Vytvára sa vtedy, keď jednotlivci alebo právnické  
osoby prispievajú svojím majetkom k spoločnému majetku na vykonávanie obchodnej  
činnosti v oblasti poľnohospodárstva.  
Na riadení spoločnosti sa zúčastňujú dve skupiny osôb: členovia a zainteresované strany.  
Poľnohospodárska spoločnosť musí mať najmenej dvoch členov. Zodpovednosť spoločnosti  
za jej záväzky je obmedzená na výšku jej kapitálu. Poľnohospodárska spoločnosť  
nezodpovedá za záväzky svojich vlastníkov, ak tieto povinnosti vznikajú pri činnosti  
vlastníkov, ktoré nesúvisia s činnosťou spoločnosti.  
11  
Podľa zákona o družstvách (družstvá) sa môže vytvoriť poľnohospodárske družstvo a  
družstvo vlastníkov lesov. Družstevná spoločnosť je podnik zriadený fyzickými a / alebo  
právnickými osobami na účely uspokojenia hospodárskych, sociálnych a kultúrnych potrieb  
svojich členov. Musí pozostávať najmenej z piatich členov, ktorí prispievajú finančnými  
prostriedkami na účely tvorby kapitálu, podieľajú sa na riziku a prospechu podľa obratu  
tovarov a služieb členov a aktívne sa zúčastňujú na jeho riadení. Družstevná spoločnosť je  
právnickou osobou s obmedzenou občianskoprávnou zodpovednosťou. Jej majetok je  
oddelený od majetku jeho členov. Za svoje záväzky zodpovedá družstvo v rozsahu svojho  
majetku. Jeho členovia sú zodpovední za záväzky družstva v rozsahu, v akom sa členský  
príspevok platí za podiel.  
Družstevná spoločnosť je považovaná za poľnohospodársku družstevnú spoločnosť  
podliehajúcu splneniu týchto požiadaviek:  
1) hodnota výrobkov nakúpených od členov a predaných tovarov a služieb poskytovaných  
členom presahuje 50% všetkých nakúpených výrobkov a všetkých predaných tovarov a  
služieb poskytovaných družstvom;  
2) výnosy z predaja zahrnuté do výkazu ziskov a strát za predchádzajúci finančný rok  
prevyšujú minimálnu výšku výnosov z predaja uvedených v zákone;  
3) nemá žiadne daňové nedoplatky do štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí alebo finančné  
prostriedky na platbu daní, ktoré spravuje Štátna daňová inšpekcia a nie je v omeškaní s  
platbou Štátnemu fondu sociálneho poistenia;  
4) žiadny z členov družstevnej spoločnosti nie je členom iného poľnohospodárskeho  
družstva, ktoré nakupuje výrobky rovnakého typu, predáva tovar rovnakého typu alebo  
poskytuje služby rovnakého typu;  
Družstevná spoločnosť registrovaná v súlade so zákonmi a inými právnymi aktmi môže byť  
uznaná za družstvo vlastníkov lesov (družstvo), ak spĺňa tieto kritériá:  
1) viac ako 70% jej členov sú vlastníkmi lesov, ktorí sú fyzickými a / alebo právnickými  
osobami, ktoré zaregistrovali poľnohospodársky a vidiecky podnik a ktorých hodnota  
vlastnených členských akcií predstavuje viac ako 70% hodnoty akcií vlastnených všetkými  
členmi družstevnej spoločnosti;  
2) podiel príjmov družstva z lesníckej činnosti predstavoval najmenej 50% celkových  
príjmov;  
3) má viac ako desať členov;  
4) nemá žiadne daňové nedoplatky do štátneho rozpočtu, obecných rozpočtov alebo  
finančných prostriedkov, ktoré spravuje štátna daňová inšpekcia a nie je v omeškaní s  
platbou Štátnemu fondu sociálneho poistenia.  
Družstvá vlastníkov lesov podliehajú štatútu poľnohospodárskych družstiev.  
Postup uznávania družstiev ako poľnohospodárskych družstiev a družstiev vlastníkov lesov  
zriadi inštitúcia poverená vládou.  
1.9.Lotyšsko  
Vzťahy občianskych práv spoločného vlastníctva v Lotyšsku sa riadia Občianskym  
zákonníkom.  
Vlastnícke práva, ktoré patria viacerým osobám v súvislosti s jedným a tým istým  
nedeleným majetkom, nie ako delené podiely, ale ako nedelené podiely (spoluvlastníctvo)  
sú vlastnícke práva. Súhlas všetkých spoluvlastníkov je potrebný na to, aby bolo možné  
konať s predmetom spoločného vlastníctva, a to buď ako celok, alebo s ohľadom na uvedené  
jednotlivé podiely a ak jeden z nich koná samostatne, takéto konanie nielenže nemá účinok,  
ale tiež ukladá takejto osobe povinnosť kompenzovať ostatným straty, ktoré im tým vznikli.  
12  
Žiadny spoluvlastník nesmie bez súhlasu ostatných zaťažiť predmet spoločného vlastníctva  
majetkovými právami, ani ho odcudziť. Všetci spoluvlastníci dostávajú v pomere k podielu  
každého z nich všetky výhody, ktoré im ponúka spoločný majetok, a v rovnakom pomere  
znášajú aj straty, ktoré z neho vyplývajú. Ak ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov nehnuteľného  
majetku predá svoj podiel osobe, ktorá nie je spoločným vlastníkom, potom zvyšok  
spoluvlastníkov má právo na prvé zamietnutie na obdobie dvoch mesiacov, počítané od  
dátumu prevzatia kúpnej zmluvy.  
Ak viacerí spoluvlastníci súčasne požiadajú o uplatnenie práv na prvé zamietnutie alebo  
predkupné právo, nadobúdajú „odcudzený“ podiel spoločne a rozdelia ho medzi seba  
rovnakým podielom, pokiaľ sa sami nedohodnú inak. Ak existujú spoločné spory o  
vlastnícke práva a nie je možné nájsť riešenie rokovaním, akýkoľvek spor alebo nárok  
týkajúci sa spoločných vlastníckych práv sa rieši súdnou cestou.  
1.10.  
Poľsko  
Právna úprava „pozemkových spoločenstiev“ sa uskutočnila v 19. storočí prostredníctvom  
likvidácie feudálneho „rozdeleného majetku“. V tom čase sa pozemky, ktoré zostali v  
spoločnom užívaní, transformovali na majetok jedného subjektu (a vecné bremená iných  
subjektov) alebo spoluvlastníctva mnohých subjektov. V priebehu rokov sa zákonodarcovia  
snažili túto situáciu zmeniť tým, že nariadili zrušenie vecných bremien výmenou za odplatu  
alebo rozdelením pôdy medzi spoluvlastníkmi.  
V časoch Poľskej ľudovej republiky zákonodarca prijal zákon o rozvoji pozemkových  
spoločenstiev, aby zaviedol kolektívne pravidlo o pôde (Zbierka zákonov 1963, č. 28,  
položka 169 s ďalšími zmenami a doplneniami). Tento zákon bol lex specialis vo vzťahu k  
Občianskemu zákonníku a úplne zakázal zrušenie spoluvlastníctva pôdy. Odvtedy však bol  
zmenený a doplnený.  
Najdôležitejšími ustanoveniami súčasnej formy zákona o rozvoji pozemkových spoločenstiev  
sú:  
- pozemkové spoločenstvo sa rozdeľuje len vtedy, ak je jeho pozemok zahrnutý do dohody  
so súhlasom absolútnej väčšiny osôb oprávnených zúčastniť sa na tomto spoločenstve.  
- fyzické alebo právnické osoby, ktoré vlastnia poľnohospodárske podniky, sú oprávnené  
zúčastňovať sa na pozemkovom spoločenstve, ak počas posledného roka pred nadobudnutím  
účinnosti zákona skutočne využívali túto komunitu.  
- ak je pozemkovým spoločenstvom les, lesná pôda alebo pôda určená na zalesňovanie, sú  
oprávnené na účasť v takejto komunite fyzické osoby, ktoré majú svoje bydlisko alebo  
právnické osoby, ktoré majú sídlo v mieste, kde sa nachádza pozemok spoločenstva, alebo  
osoby majúce bydlisko na inom mieste a prevádzkujúce poľnohospodársky podnik, pokiaľ  
v období 5 rokov pred dátumom nadobudnutia účinnosti zákona tieto osoby v skutočnosti  
nevyužili spoločenstvo.  
- osoby oprávnené zúčastňovať sa na pozemkovom spoločenstve by mali zriadiť spoločnosť,  
ktorá by spravovala pôdu spoločenstva a riadne rozvíjala pôdu.  
- Spoločnosť sa zriaďuje uznesením prijatým väčšinou osôb oprávnených zúčastniť sa na  
spoločenstve v prítomnosti aspoň polovice z nich.  
- ak spoločenstvo zahŕňa aj lesy, zalesnenú pôdu alebo nekultivovanú pôdu určenú na  
zalesňovanie (článok 6 ods. 2), na účely správy takýchto pozemkov môže byť zriadená  
samostatná spoločnosť.  
13  
- v prípade predaja nehnuteľnosti predstavujúcej pozemkové spoločenstvo má obec  
predkupné právo.  
- Podiel na pozemkovom spoločenstve sa môže predávať len v celom rozsahu a len osobe,  
ktorá sa už zúčastňuje na tomto spoločenstve a osobám s poľnohospodárskymi podnikmi  
v tej istej obci alebo v obciach susediacich so spoločenstvom.  
- osoby oprávnené zúčastniť sa na pozemkovom spoločenstve môžu prijať uznesenie  
o transformácii pozemkového spoločenstva na spoluvlastníctvo.  
Ďalšia likvidácia spoluvlastníctva rozdelením medzi vlastníkmi, transformácia na majetok  
jedného subjektu (a vecné bremená ostatných subjektov) alebo predaj sa uskutočňuje na  
základe Občianskeho zákonníka.  
Spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky všetkými jej aktívami a členmi spoločnosti - až do  
výšky ich podielov v spoločnosti. Všetky rozhodnutia sa prijímajú väčšinou hlasov  
uznesením.  
1.11.  
Portugalsko  
Portugalské právo nemá podobnú úpravu pozemkových spoločenstiev.  
1.12.  
Rakúsko  
V Rakúsku existuje viacero typov spoločenstiev/družstiev v sektore poľnohospodárstva a  
lesného hospodárstva, ktoré na základe rôznych právnych predpisov a pod dohľadom  
rôznych orgánov plnia hlavné funkcie v súvislosti s riadením a rozvojom poľnohospodárstva  
a lesného hospodárstva:  
Poľnohospodárske spoločenstvá  
Právny základ poľnohospodárskeho spoločenstva sa nachádza v zákone „Flurverfassungs-  
Grundsatzgesetz“ z roku 1951 (Rámcový zákon o reštrukturalizácii vidieckej krajiny z roku  
1951), vo Vestníku spolkových zákonov č. 103/1951, a v provinčných zákonoch o  
reštrukturalizácii vidieckej krajiny jednotlivých spolkových provincií.  
Poľnohospodárske spoločenstvo je účelovou skupinou osôb, ktoré spoločne riadia a spravujú  
určité pozemky na základe starých dokumentov alebo starej praxe. Zvyčajne je  
poľnohospodárske spoločenstvo nezávislým právnym subjektom a je zapísaný v katastri  
nehnuteľností ako vlastník pozemkov poľnohospodárskeho spoločenstva. Jednotliví  
členovia nie sú vlastníkmi pozemkov, ale majú podiely na pozemkoch poľnohospodárskeho  
spoločenstva.  
Úlohou poľnohospodárskeho spoločenstva je zabezpečiť úspešné riadenie  
poľnohospodárskych podnikov svojich členov a udržiavať a zvyšovať majetok spoločenstva  
spoločným, cieleným využívaním dostupných oblastí (lesy, pasienky, horské pastviny).  
Poľnohospodárske spoločenstvo prijíma rozhodnutia vo svojich orgánoch (valné  
zhromaždenie, výbor); navonok ho zastupuje predseda. Príslušné ustanovenia sú uvedené v  
stanovách. Takzvaný „Regulierungsplan“ (regulačný plán) - zvyčajne historický dokument  
- obsahuje opis pozemkov poľnohospodárskeho spoločenstva, zoznam akcií, ako aj zásady,  
typ a rozsah použitia, ekonomické plány a stanovy.  
Poľnohospodárske spoločenstvo nákladnej dopravy  
Právne predpisy o „Bringungsrechte“ (prepravné práva) sú stanovené v zákone  
o základných nákladných a lanovkových dráhach z roku 1967 („Güter- und Seilwege-  
Grundsatzgesetz 1967“), vo Vestníku spolkových zákonov č. 198/1967. „Bringungsrecht“  
14  
(právo na prepravu) je právo presúvať osoby a veci cez vlastníctvo iných osôb a môže byť  
udelené úradom v prospech poľnohospodárskeho alebo lesníckeho pozemku, ak by tento  
pozemok utrpel takzvaný „Bringungsnotstand“ ( situácia, keď pozemok nemá, alebo má len  
nedostatočné možnosti pre nákladnú dopravu), a pozemok tak nemohol byť primerane  
riadený. Prepravné právo sa udeľuje na základe žiadosti úradným oznámením  
poľnohospodárskeho orgánu.  
Ak sa na pozemkoch najmenej troch rôznych vlastníkov udelí právo na prepravu tovaru, toto  
právo bude uplatňovať „Bringungsgemeinschaft“ (dopravné spoločenstvo) od okamihu  
udelenia práva na prepravu. Dopravné spoločenstvo je právnická osoba; kde jeho  
organizačné požiadavky (vypracovanie interných zámerov, zastupovanie v zahraničí) musia  
byť upravené v stanovách. Práva na prepravu sú pridelené vlastníkom oprávnených  
pozemkov, nie spoločenstvu.  
Úlohy dopravného spoločenstva zahŕňajú výstavbu, rozvoj, údržbu a správu nákladného  
zariadenia, poskytovanie potrebných výdavkov za materiál, výdavkov za prácu a fondy, ako  
aj rozdelenie výdavkov členom.  
O všetkých sporoch medzi dopravným spoločenstvom a jej členmi vyplývajúcich zo  
spoločného vlastníckeho vzťahu rozhoduje poľnohospodársky orgán.  
Družstvo lesnej nákladnej dopravy  
Upravuje zákon o lesoch z roku 1975, Vestník spolkových zákonov č. 440/1975, podľa  
potreby, obsahuje pravidlá a predpisy o nákladnej doprave. Na rozdiel od ustanovení  
upravujúcich nákladnú dopravu a lanovky sa však tieto obmedzujú na prepravu dreva a iných  
lesných produktov a na prepravu z lesov. Právo na prepravu cez pozemok tretej strany sa  
udeľuje len vtedy, ak by bola nákladná doprava možná len za neprimeraných nákladov alebo  
vôbec. Ak medzi dotknutými vlastníkmi pozemkov nedôjde k dohode, úrad na základe  
žiadosti udelí právo na prepravu na základe úradného oznámenia.  
Podľa ustanovení zákona o lesoch sa musia spojiť minimálne traja majitelia pozemkov aby  
mohli vytvoriť dopravné družstvo, ktoré bude spoločne stavať, udržiavať a využívať  
nákladnú dopravu. Takéto družstvo môže byť založené pomocou dohody všetkých  
zúčastnených strán a schválením štatútu orgánom alebo uznesením väčšiny zúčastnených  
strán, oficiálnym zapojením rezistentnej menšiny a schválením stanov.  
Stanovy musia obsahovať zoznam dotknutých pozemkov, práva a povinnosti členov,  
ustanovenia o orgánoch družstva a prijímanie rozhodnutí, ako aj vzorec na rozdelenie  
nákladov.  
Dohľad nad družstvom lesnej nákladnej dopravy je v kompetencii orgánu pre všeobecnú  
štátnu správu (okresný úrad) ako lesného úradu. Dohliada na dodržiavanie zákona a stanov  
družstva a rozhoduje o sporoch vyplývajúcich z členstva.  
1.13.  
Rumunsko  
Podľa súčasných právnych predpisov má rumunské poľnohospodárstvo tieto formy  
združovania:  
• poľnohospodárske podniky a iné formy združovania v poľnohospodárstve (zákon  
č. 36/1991 o poľnohospodárskych podnikoch a iné formy združovania v poľnohospodárstve);  
• združenia - spoločenstvá (nariadenie vlády č. 26/2000 o združeniach a nadáciách  
schválené zákonom č. 246/2005);  
• poľnohospodárske družstvá (zákon č. 566/2004 o poľnohospodárskej spolupráci).  
15  
Ustanovenia nariadenia vlády č. 37/2005 o uznávaní a fungovaní skupín výrobcov  
a organizácií pre uvádzanie poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov na trh, môžu byť  
vyššie uvedené asociačné formy uznané ako skupiny výrobcov.  
Združenia a nadácie zriadené podľa nariadenia vlády č. 26/2000 sú právnické osoby bez  
majetkovej účasti. Združenia poľnohospodárskych výrobcov, založené a prevádzkované  
podľa nariadenia vlády č. 26/2000, predstavujú predmet práva vytvorený dohodou medzi  
troma alebo viacerými osobami, ktoré na základe dohody zostavili združenie výrobcov, bez  
nároku na vrátenie hmotného vkladu, vedomostí a ich príspevku k práci na výkone činnosti  
vo všeobecnom záujme, záujme obce alebo, v prípade potreby pre ich osobné neziskové  
privilégiá.  
Výhody vytvorenia združenia výrobcov sú:  
- sledovanie miestneho, regionálneho alebo skupinového záujmu;  
- zlepšenie informácií o ponuke a dopyte;  
- propagácia potravinárskych výrobkov na národných a medzinárodných trhoch;  
- zabezpečenie rovnakých práv pre všetkých členov;  
- ochrana záujmov členov vo vzťahoch s orgánmi štátnej správy a štátnou správou;  
- podpora postupov a technológií na zabezpečenie ochrany životného prostredia.  
Poľnohospodárske družstvo zastupuje autonómne združenie fyzických a / alebo právnických  
osôb, podľa potreby so štatútom právnickej osoby súkromného práva, ktoré sa vytvára na  
základe slobodne vyjadreného súhlasu strán na podporu záujmov členov družstva.  
Zákon o poľnohospodárskych družstvách č. 566/2004, podľa článku. 2 zákona,  
poľnohospodárske družstvo je autonómnym združením osôb a / alebo právnym subjektom,  
podľa potreby právnickou osobou súkromného práva založenou na slobodne vyjadrenom  
súhlase zmluvných strán s cieľom presadzovať záujmy členov družstva v súlade so zásadami  
družstva, ktoré sú organizované a fungujú podľa tohto zákona. Článok 3 zákona je doplnkom  
k čl. 2, podľa ktorého je poľnohospodárske družstvo autonómnym združením s viacerými  
členmi, s rôznym kapitálom, ktorý pôsobí výlučne ako ekonomický, technický a sociálny  
subjekt na poskytovanie tovarov, služieb a pracovných miest výlučne alebo prevažne  
členom.  
Základné imanie poľnohospodárskeho družstva môže byť v hotovosti a / alebo inak. Podľa  
čl. 17, práva a povinnosti poľnohospodárskych družstiev sú rovnaké bez ohľadu na veľkosť  
každej kvóty v hlavnom imaní, každý člen je vyjadrený jedným hlasom. Respektíve čl. 19  
uvádza, že finančný záväzok člena družstva je obmedzený počtom podielov.  
Podľa čl. 17, každý člen družstva má nárok na jeden hlas, bez ohľadu na veľkosť základného  
imania, čo môže byť nepriaznivé pre poľnohospodárske družstvo z hľadiska hospodárskej  
a finančnej efektívnosti, keďže členovia družstva, ktorí vlastnia akcie 1% -5%, budú mať  
tendenciu vyplácať dividendy po každom roku zberu a uspokoja sa len s platmi v porovnaní  
s tými, ktorí majú 20% a budú chcieť reinvestovať celú sumu s cieľom rozšíriť  
a modernizovať poľnohospodársky sektor a poľnohospodárstvo.  
Dedičská zodpovednosť je presne rovnaká ako v prípade spoločností s ručením  
obmedzeným, čo znamená, že zodpovednosť poľnohospodárskych subjektov v rámci  
podielov, t.j. bez ohľadu na sumu, ktorú bude dlžné poľnohospodárske družstvo, jeho  
členovia budú zodpovedať len do výšky finančného limitu upísaných podielov.  
16  
A v tejto situácii ako v prípade spoločností s ručením obmedzeným neexistuje žiadna  
ochrana možnosti vymáhania pohľadávok kumulovaných poľnohospodárskymi družstvami  
do štátneho rozpočtu, systému daní a poplatkov.  
Lesnícke spoločenstvo je typ majetku špecifického pre juhovýchodnú Transilvániu.  
Členovia spoločenstva spravujú kolektívne pozemky bez toho, aby presne definovali  
jednotlivé časti. Z právneho hľadiska sa to považuje za súkromné vlastníctvo právnických  
osôb. Pozemky v tejto forme majetku nemožno predávať, v súlade s platnými zákonmi. Toto  
právne opatrenie má za cieľ zachovať majetkové práva predkov k pôde v miestnych  
komunitách a zabrániť špekuláciám s pozemkami, čo predstavuje vynikajúci spôsob ochrany  
vzťahu medzi životným prostredím a vidieckymi spoločenstvami.  
1.14.  
Slovinsko  
V roku 2015 Slovinsko prijalo zákon o poľnohospodárskych spoločenstvách. Zákon  
upravuje účel a základné zásady poľnohospodárskych spoločenstiev, ich členstvo a  
zastúpenie, zodpovednosť za záväzky poľnohospodárskych spoločenstiev, finančné  
hospodárenie poľnohospodárskych spoločenstiev, základné akty, názvy a registráciu  
poľnohospodárskych spoločenstiev, orgány poľnohospodárskych spoločenstiev, osobitný  
spôsob hospodárenia s majetkom členov poľnohospodárskeho spoločenstva, nadobúdanie  
nehnuteľností od členov poľnohospodárskych spoločenstiev, osobitné dojednanie  
o dedičstve a spôsob zániku poľnohospodárskych spoločenstiev.  
Do roku 2015 boli poľnohospodárske spoločenstvá upravené zákonom o obnovení  
poľnohospodárskych spoločenstiev a reštitúcii ich majetku a práv.  
V roku 2017 bola prijatá vyhláška, ktorou sa určuje hodnota majetkovej podstaty majetku,  
ktorú vlastnia členovia poľnohospodárskeho spoločenstva. Vyhláška upravuje spôsob  
oceňovania nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníckom alebo kolektívnom vlastníctve členov  
poľnohospodárskeho spoločenstva na účely výpočtu hodnoty majetku, ktorý slúži ako základ  
na výpočet dedičského podielu v dedičskom konaní.  
Poľnohospodárske spoločenstvo má základný štatút. Tým sa zabezpečí implementácia  
princípu autonómie poľnohospodárskeho spoločenstva, ktorá umožňuje takémuto  
spoločenstvu slobodne regulovať vnútorné vzťahy v súlade s jeho pravidlami. Základný  
štatút poľnohospodárskeho spoločenstva sa musí prijať v súlade so zákonom  
o poľnohospodárskych spoločenstvách a inými predpismi.  
V základnom štatúte poľnohospodárskeho spoločenstva musí byť uvedené:  
názov a sídlo poľnohospodárskej spoločenstva,  
účel a cieľ,  
úlohy poľnohospodárskeho spoločenstva,  
orgány, voľby do orgánov a ich právomoci,  
zoznam pozemkov,  
dohoda o hlasovacích právach k majetku v kolektívnom vlastníctve členov  
poľnohospodárskeho spoločenstva  
práva a povinnosti členov,  
urovnávanie sporov medzi členmi,  
podmienky vymenovania členov,  
spôsob prijímania zmien a doplnení základného štatútu,  
podmienky a spôsob ukončenia poľnohospodárskeho spoločenstva,  
17  
financovanie poľnohospodárskeho spoločenstva a spôsob vykonávania kontroly nad  
nakladaním s majetkom členov a nad finančnými a materiálnymi operáciami  
poľnohospodárskeho spoločenstva,  
iné otázky dôležité pre fungovanie poľnohospodárskeho spoločenstva.  
Poľnohospodárske spoločenstvo musí mať tieto orgány:  
valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločenstva a pozostáva zo  
všetkých jeho členov,  
predseda a podpredseda zastupujúci poľnohospodárske spoločenstvo,  
správna rada ako riadiaci orgán poľnohospodárskeho spoločenstva,  
dozorná rada, ktorá monitoruje finančnú výkonnosť poľnohospodárskeho  
spoločenstva.  
Valné zhromaždenie je zložené zo všetkých členov poľnohospodárskeho spoločenstva, je  
najvyšším orgánom poľnohospodárskeho spoločenstva, v ktorom členovia priamo  
vykonávajú svoju vôľu a prijímajú najdôležitejšie rozhodnutia týkajúce sa správy  
spoločného majetku a výkonnosti poľnohospodárskeho spoločenstva.  
Predseda poľnohospodárskeho spoločenstva musí zvolať valné zhromaždenie aspoň raz  
ročne (riadne valné zhromaždenie).  
Členovia, ktorých akcie predstavujú aspoň jednu pätinu všetkých hlasov členov, môžu tiež  
požiadať, aby predseda zvolal mimoriadne valné zhromaždenie. Žiadosť o valné  
zhromaždenie musí byť podaná písomne a musí obsahovať otázky, ktorými sa bude zaoberať  
valné zhromaždenie. Ak predseda poľnohospodárskeho spoločenstva nezvolá valné  
zhromaždenie do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti, zasadnutie môžu zvolať členovia,  
ktorí o to požiadali.  
Valné zhromaždenie môže zvolať aj dozorná rada, ak si to vyžadujú záujmy  
poľnohospodárskeho spoločenstva.  
Základný akt poľnohospodárskeho spoločenstva definuje, ako a kde má byť pozvánka na  
valné zhromaždenie zverejnená. Pozvanie musí umožniť všetkým členom, aby boli  
informovaní o valnom zhromaždení. Pozvánka musí obsahovať miesto, dátum a čas konania  
schôdze, navrhovanú agendu a v prípade potreby aj informáciu o tom, že rozhodnutia možno  
prijať s nižšou väčšinou hlasov.  
Najmenej jeden týždeň musí uplynúť medzi zverejnením pozvania alebo dňom, kedy boli  
pozvánky rozoslané, a valným zhromaždením.  
Predseda poľnohospodárskeho spoločenstva je tiež členom poľnohospodárskeho  
spoločenstva. Keďže predseda koná v mene spoločenstva, menovaná môže byť len osoba s  
plnou spôsobilosťou na právne úkony, schopná nezávisle vykonávať všetky právne.  
Predsedu volia členovia poľnohospodárskeho spoločenstva na valnom zhromaždení  
absolútnou väčšinou (t. j. hlasmi členov, ktorých akcie predstavujú spolu viac ako polovicu  
akcií).  
Po voľbách je predseda poľnohospodárskeho spoločenstva zapísaný do registra  
poľnohospodárskeho spoločenstva.  
18  
Ak nie je zvolený predseda, každý člen poľnohospodárskeho spoločenstva môže navrhnúť  
súdu, aby určil predsedu poľnohospodárskeho spoločenstva.  
Správna rada:  
rozhoduje o riadnej správe majetku, ktorý je v spoluvlastníctve spoločníkov (najmä  
o právnom a vecnom riadení nehnuteľností poľnohospodárskeho spoločenstva, o využívaní  
lesov a o využívaní poľnohospodárskej pôdy, o investičnej údržbe, o umiestňovaní lesov  
v lesoch, o využívaní a umiestňovaní poľnohospodárskej pôdy v prenájme alebo  
rozhoduje o návrhu na určenie dediča majetku,  
vykonáva rozhodnutia valného zhromaždenia,  
realizuje finančný a obchodný plán,  
rozhoduje o iných otázkach ustanovených v základnom akte poľnohospodárskeho  
spoločenstva, ktoré patria do pôsobnosti správnej rady, a  
ak poľnohospodárske spoločenstvo nemá správnu radu (t. j. jednostupňový systém),  
úlohy uvedenej rady vykonáva valné zhromaždenie.  
Členovia predstavenstva sú členmi poľnohospodárskeho spoločenstva, ktorí sú do správnej  
rady volení valným zhromaždením. Okrem členov poľnohospodárskeho spoločenstva môžu  
byť do správnej rady zvolení aj iné osoby, ak ich celkový počet nepresahuje polovicu  
všetkých členov správnej rady.  
Členmi dozornej rady sú členovia poľnohospodárskeho spoločenstva, ktorí sú volení do  
dozornej rady valným zhromaždením. Okrem členov poľnohospodárskeho spoločenstva  
môžu byť do dozornej rady zvolené aj iné osoby, ak ich celkový počet nepresahuje polovicu  
všetkých členov dozornej rady.  
1.15.  
Švédsko  
Vo Švédsku je spravovanie spoločných pozemkov upravené zákonom o správe spoločnej  
pôdy / spoločenstva.  
Spoločné pozemky môžu byť spravované buď ako spoločné vlastníctvo, alebo ako správa  
spoločenstva. Pri spoločnom vlastníctve je každý vlastník pozemkového majetku členom  
správy a každý člen sa musí zúčastniť dohôd týkajúcich sa spoločného majetku.  
Ak členovia spoločného vlastníctva nie sú schopní dosiahnuť dohodu, môžu vyzvať Národný  
pozemkový úrad, aby usporiadal zhromaždenie, aby bolo spoločenstvo spravované ako  
správa spoločenstva.  
Ako správa spoločenstva je zložená z členov, ktorí vlastnia spoločný majetok je považovaná  
za právnickú osobu, ktorá má právomoc podpisovať právne záväzné dokumenty atď. za  
spoločenstvo. Účelom správy spoločenstva je spravovať spoločnú pôdu.  
Ak člen spoločenstva predá svoj majetok, nový vlastník sa automaticky stane členom  
spoločenstva a predchádzajúci vlastník už nie je členom.  
19  
1.16.  
Veľká Británia  
Vo Veľkej Británii neexistuje priamo porovnateľná legislatívna úprava pre  
vlastníctvo/správu poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy.  
Neexistuje žiadny špecifický typ právnej formy, ktorý sa musí používať v  
poľnohospodárskom sektore. Spoločnosti sú regulované zákonom o spoločnostiach z roku  
2006 a sú otvorené zahraničným investíciám.  
Poľnohospodárske partnerstvá sú regulované zákonom o partnerstve z roku 1890 a zákonom  
o partnerstve s ručením obmedzeným z roku 2000.  
Poľnohospodárske družstvá sú registrované prostredníctvom jednej z niekoľkých právnych  
foriem, najčastejšie podľa zákona o priemyselnej a technickej spoločnosti alebo spoločností  
s ručením obmedzeným podľa zákona o spoločnostiach z roku 2006.  
Vo Veľkej Británii sú všetky vlastnícke práva k pôde zapísané v katastri nehnuteľností.  
Zápisy katastra nielen potvrdzujú vlastníctvo, ale aj podrobne popisujú práva a povinnosti,  
ktoré sa viažu k pozemku.  
Poľnohospodárske nájomné vzťahy sa riadia dvoma samostatnými legislatívnymi úpravami  
v závislosti od toho, či sa k zmluve o prenájme pristúpilo pred alebo po roku 1995. Prenájmy  
poskytnuté pred 12. júlom 1984 prinášajú potenciálne dedičské práva, čo môže mať za  
následok právo až dvoch ďalších generácií poľnohospodárov získať poľnohospodársky  
podnik.  
Dlhodobé nájmy pôdy sa nevyužívajú, ale ak sa vyskytnú, môžu byť nájom až na 999 rokov.  
Nájom pôdy na viac ako 30 rokov je však ojedinelý. Nové nájmy sa spravidla poskytujú na  
krátke obdobie, pričom väčšina prenájmov pôdy je na menej ako 10 rokov.  
Správa spoločných pozemkov berie do úvahy záujmy vlastníka aj ostatných ľudí, ktorí majú  
právo na pôdu, ale nevlastnia ju. Správa spoločných pozemkov môže byť riadená vlastníkom  
pozemku, alebo neformálne, vlastníkmi pozemkov a osobami, ktoré pracujú spoločne,  
napríklad na udržaní pôdy, alebo formálne zriadením štatutárneho výboru - zúčastnené  
strany zasadajú v rade a rozhodujú hlasovaním- takéto rozhodnutia rady sú právne záväzné.  
20  
Záver (stručné zhrnutie)  
Odbor Parlamenty inštitút získal informácie o spoločenstvách vlastníkov pôdy v krajinách  
Česká republika, Chorvátsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Holandsko, Maďarsko, Litva,  
Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko a Veľká Británia.  
Z odpovedí vyplýva, že väčšina krajín nemá vo svojej legislatíve upravené  
poľnohospodárske spoločenstvá v takej forme, aby boli porovnateľné s poľnohospodárskymi  
spoločenstvami slovenského právneho poriadku. Riešenie pozemkových spoločenstiev prešlo  
mnohými zmenami najmä po roku 1948 (po zrušení nevoľníctva) a na začiatku 20. storočia  
a predstavuje špecifické riešenie v krajinách bývalého Rakúsko-Uhorska.  
Štáty Rakúsko a Slovinsko vo svojich odpovediach uvádzajú systém fungovania pozemkových  
spoločenstiev, kde členovia spoločne rozhodujú o riadení a fungovaní spoločenstva. V  
Rakúsku existujú rôzne typy poľnohospodárskych spoločenstiev - Poľnohospodárske  
spoločenstvá, poľnohospodárske spoločenstvá nákladnej dopravy, družstvá lesnej nákladnej  
dopravy.  
Vzťahy občianskych práv spoločného vlastníctva v Lotyšsku sa riadia Občianskym  
zákonníkom. Žiadny spoluvlastník nesmie bez súhlasu ostatných zaťažiť predmet spoločného  
vlastníctva majetkovými právami, ani ho odcudziť.  
V Rumunsku existuje forma lesných spoločenstiev. Takáto forma hospodárstva je špecifická  
pre juhovýchodnú Transilvániu. Členovia spoločenstva spravujú kolektívne pozemky bez  
toho, aby presne definovali jednotlivé časti.  
V Poľsku sú pozemkové spoločenstvá upravené zákonom zákon o rozvoji pozemkových  
spoločenstiev.  
Vo Švédsku je spravovanie spoločných pozemkov upravené zákonom o správe spoločnej  
pôdy / spoločenstva. Spoločné pozemky môžu byť spravované buď ako spoločné vlastníctvo,  
alebo ako správa spoločenstva.  
V Maďarsku existujú združenia lesného hospodárstva a existuje aj osobitný druh vlastníctva  
nerozdelených pozemkov, ktoré majú spoločných vlastníkov. Právo na používanie  
spoločných pozemkov majú samosprávne orgány, cirkev, nadácie, združenia lesníkov z  
rôznych sektorov.  
V Estónsku existujú obchodné združenia, ktorých cieľom je podporovať a presadzovať  
hospodárske záujmy svojich členov prostredníctvom spoločnej hospodárskej činnosti. Podľa  
zákona o lesoch (§ 10 ods. 5) je lesným združením neziskové združenie a obchodné združenie,  
ktorého štatutárnou činnosťou je obhospodarovanie lesov a ktorého členmi sú fyzické a  
súkromné právnické osoby s lesnou pôdou. Lesné združenie je prvým partnerom vlastníka  
lesa v lesnom hospodárstve. Je to organizácia, ktorá združuje vlastníkov s regionálnym a  
spoločným záujmom, ponúka lesnícke poradenstvo a rôzne lesnícke služby.  
Vo Fínsku sú lesnícke spoločenstvá nazývané spoločne vlastnené lesy. Ide o oblasť, ktorá  
patrí k viacerým nehnuteľnostiam spoločne a je určená na využívanie a vykonávanie  
lesníctva v prospech podielníkov.  
21  
V Litve podľa zákona o poľnohospodárskych spoločnostiach je poľnohospodárska  
spoločnosť tvorená osobami, ktoré prispievajú svojím majetkom k spoločnému majetku na  
vykonávanie obchodnej činnosti v oblasti poľnohospodárstva.  
Použité zdroje  
-
-
ECPRD request No. 3611 Land Communities  
Zákon č. 97/2013 Z.z. pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.  
Dostupné na internete https://www.slov-lex.sk/pravne-  
predpisy/SK/ZZ/2013/97/20181001, [cit. 30.4.2019]  
22