Podľa prieskumu bývalého ministerstva pre rozvoj vidieka v roku 2011 boli postihnuté 2
milióny občanov a 1,8 milióna hektárov. Od roku 2012 do roku 2020 bol vyhlásený veľký
Národný projekt, ktorý by mohol začať ukončovať nerozdelené spoločné vlastníctvo
financované zo štátneho rozpočtu. V praxi je nerozdelené spoluvlastníctvo „vynútenou“
komunitou a vo väčšine prípadov osoba vlastníka alebo jeho adresa nie je známa (zomrela,
presťahovala sa, nenašla). Vyskytli sa tak ďalšie legislatívne, administratívne alebo iné
problémy a mnohé zákony sa museli upraviť. Ako v septembri 2018 vysvetlil minister
poľnohospodárstva István Nagy, „nedelené spoločné vlastníctvo ochromuje maďarské
hospodárstvo a z hľadiska konkurencieschopnosti je nevyhnutné ho vypustiť“. Podmienky
vlastníctva maďarskej poľnohospodárskej pôdy a lesníctva nie sú optimálne, pretože
priemerné pozemky sú príliš malé a majú mnoho vlastníkov. Návrh nového nariadenia je v
súčasnosti predmetom revízie iných ministerstiev. Podľa ministra poľnohospodárstva by
navrhovaným riešením tohto problému bolo, aby maďarský štát konal ako kupujúci, a ak
vlastník menšieho pozemku neodpovedá alebo nie je k dispozícii, štát by nadobudol majetok.
V neskoršom štádiu by štát tiež zlúčil a predal malé nehnuteľnosti, čím by priemerná veľkosť
pozemku bola konkurencieschopná.
V Maďarsku je združenie lesného hospodárstva špeciálnym druhom komunity. Podľa
zákona XLIX z roku 1994 o združeniach lesného hospodárstva, ktoré môžu tvoriť aspoň
dvaja vlastníci lesov, a menej ako desať členov zakladajúceho členstva zakladá partnerstvo
so zmluvou. Založenie spoločnosti je okrem toho určené konštitučným valným
zhromaždením, ktoré organizujú zakladajúci členovia. Spoločnosť môže vo všeobecnosti
používať lesy, ktoré vlastnia členovia vo vlastnom mene a riskovať pre účely zisku a
majetku, ktoré môžu členovia prenajímať prostredníctvom nájmu. Táto nájomná zmluva je
veľmi osobitná, ide o zmluvu na dobu určitú, najviac však o desať rokov po skončení
obdobia rastu. Členovia majú predkupné právo pri predaji lesnej pôdy asociáciou. Riadenie
a prevádzkovanie lesných združení sú upravené ďalšími zákonmi. Podľa najnovšej štatistiky
(2016) vlastníctvo celkových domácich lesov je nasledovné; 56,15% vlastníctvo štátu,
42,8% súkromné vlastníctvo, 1,04% vlastníctvo obcí. Celková výmera lesov je 2058 tis. ha
a z toho 21,4 tis. ha je vo vlastníctve spoločenstva. Právo na používanie týchto pozemkov
má niekoľko samosprávnych orgánov, cirkví, nadácií, združení, lesníkov z rôznych
sektorov.
1.8.Litva
V Litve sú poľnohospodárske spoločnosti (podnikové farmy) veľké, podnikové
poľnohospodárske podniky vytvorené v dôsledku privatizácie a transformácie bývalých
štátnych a kolektívnych fariem. Poľnohospodárske spoločnosti sa zaoberajú spracovaním
potravín a obchodnými aktivitami. Podľa zákona o poľnohospodárskych spoločnostiach je
poľnohospodárska spoločnosť právnickou osobou s ručením obmedzeným založenou
fyzickými a právnickými osobami podľa dohody o založení, kde príjmy z
poľnohospodárskej výroby a služieb predstavujú viac ako 50% z celkových príjmov z
predaja v priebehu obchodného roka. Vytvára sa vtedy, keď jednotlivci alebo právnické
osoby prispievajú svojím majetkom k spoločnému majetku na vykonávanie obchodnej
činnosti v oblasti poľnohospodárstva.
Na riadení spoločnosti sa zúčastňujú dve skupiny osôb: členovia a zainteresované strany.
Poľnohospodárska spoločnosť musí mať najmenej dvoch členov. Zodpovednosť spoločnosti
za jej záväzky je obmedzená na výšku jej kapitálu. Poľnohospodárska spoločnosť
nezodpovedá za záväzky svojich vlastníkov, ak tieto povinnosti vznikajú pri činnosti
vlastníkov, ktoré nesúvisia s činnosťou spoločnosti.
11