Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie a rozpočet

70. schôdza

931/2019

431

U z n e s e n i e

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie a rozpočet

z 13. júna 2019

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval vládny návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1432) a

A.súhlasí

s vládnym návrhom zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1432)

B.odporúča

Národnej rade Slovenskej republiky

vládny návrh zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1432) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v prílohe tohto uznesenia;

C.ukladá

predsedovi výboru

informovať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výbore.

Róbert Puci

predseda výboru

Igor Federič

Peter Štarchoň

overovateľ výboru

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie a rozpočet

Príloha k uzn. č. 431

70. schôdza

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

k vládnemu návrhu zákona o zaručenej elektronickej fakturácii a centrálnom ekonomickom systéme a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1432)

1.K čl. I § 3 ods. 4 písm. b)

V čl. I § 3 ods. 4 písm. b) sa slová „so Zmluvou o fungovaní Európskej únie“ nahrádzajú slovami „s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná“.

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zaužívaným spôsobom.

2.V čl. I § 3 ods. 5 písm. a) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za písmeno a) sa vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b) vyplývajúce zo záväzkov a pohľadávok Štátnej pokladnice alebo Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, ktoré sa týkajú poskytovania finančných služieb a platobných služieb alebo“.

Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno c).

V podmienkach Štátnej pokladnice a ARDAL (Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity) existuje množstvo právnych vzťahov s dodávateľmi finančných a platobných služieb zo zahraničia, ktorými sú zahraničné subjekty (napr. Deutche bank, SWIFT, European payments council), často používajúce osobitné elektronické fakturačné mechanizmy. Z tohto dôvodu je prakticky nerealizovateľné preniesť na tieto subjekty povinnosť vydávať zaručenú elektronickú faktúru podľa tohto zákona, čo je aj dôvodom navrhovanej výnimky.

3.V čl. I § 3 ods. 6 písm. a) sa za slová „Národnej banky Slovenska“ vkladajú slová „alebo Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity“.

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity nebude pri uplatňovaní navrhovaného zákona schopná zabezpečiť, aby najmä zahraničné osoby alebo tuzemské osoby, ktorými sú nadnárodné bankové, úverové inštitúcie alebo dodávatelia informačno komunikačných technológií určených pre vykonávanie operácií na finančných trhoch (napríklad Bloomberg Finance L.P. New York, Refinitiv SA (Thomson Reuters SA) Švajčiarsko, European Money Markets Institute AISBL, ION - Wall Street Systems Sweden AB), splnili podmienky ustanovené navrhovaným zákonom, ani zmeniť ich všeobecné obchodné podmienky

vrátane formy fakturácie, ktoré sú uplatňované pre dodávané služby alebo technológie.

Je potrebné zdôrazniť, že používanie takýchto služieb a technológií je kľúčové pre pôsobnosť Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity, a v tomto rozsahu obdobné alebo identické so službami a technológiami používanými Národnou bankou Slovenska pri vykonávaní bankových činností v rámci jej pôsobnosti.

Na účel zabezpečenia riadneho plnenia úloh Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, ktoré sú ustanovené zákonom č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto navrhujeme vyňatie zmlúv v pôsobnosti Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity z uplatňovania navrhovaného zákona za splnenia ním ustanovených podmienok.

4.V čl. I § 3 ods. 6 písm. a) sa slovo „alebo“ nahrádza čiarkou a za písmeno a) sa vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

„b) plnenie vyplývajúce zo záväzkov a pohľadávok Štátnej pokladnice, ktoré sa týkajú poskytovania finančných služieb a platobných služieb, ak neboli predmetom nadlimitnej zákazky vo verejnom obstarávaní alebo“.

Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno c).

V podmienkach Štátnej pokladnice a ARDAL (Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity) existuje množstvo právnych vzťahov s dodávateľmi finančných a platobných služieb zo zahraničia, ktorými sú zahraničné subjekty (napr. Deutche bank, SWIFT, European payments council), často používajúce osobitné elektronické fakturačné mechanizmy. Z tohto dôvodu je prakticky nerealizovateľné preniesť na tieto subjekty povinnosť prijímať zaručenú elektronickú faktúru podľa tohto zákona, čo je aj dôvodom navrhovanej výnimky.

V prípade povinnosti prijímania zaručených elektronických faktúr však, vzhľadom na smernicu, nie je možné udeliť výnimku pre fakturáciu z nadlimitného verejného obstarávania, preto sa aj navrhuje použiť obdobne formulovanú výnimku, ako v prípade Národnej banky Slovenska.

5.K čl. I § 3 k poznámke pod čiarou k odkazu 11

V čl. I § 3 poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:

„11) Čl. 346 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení.“.

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so spresnením odkazu na právne záväzné akty Európskej únie.

6.V čl. I § 4 odsek 12 znie:

„(12) Zaručenú elektronickú faktúru nie je možné vydať, ak

a)neobsahuje identifikátor prípadu a

b)ide o odberateľa, ktorý má podľa § 6 ods. 2 druhej vety povinnosť žiadať o pridelenie identifikátora prípadu.“.

Táto zmena súvisí s povinnosťou odberateľov žiadať o pridelenie identifikátora prípadu z fakturačného systému ešte pred prvou fakturáciou ku konkrétnemu právnemu titulu (objednávke, zmluve, rámcovej zmluve) a ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny v § 6 ods. 2 a § 8 ods. 2 a 3.

7.V čl. I § 6 ods. 2 druhá veta znie: „V lehote podľa prvej vety, najneskôr však do 20 dní, odkedy sa o právnom titule dozvedel, je odberateľ podľa § 3 ods. 1 až 3 povinný požiadať o pridelenie identifikátora prípadu pre každú zmluvu, s plnením z ktorej je spojená povinnosť vydávať alebo prijímať zaručenú elektronickú faktúru, ak ide o odberateľa, ktorý je

a)svojimi informačnými systémami priamo prepojený na fakturačný systém alebo

b)osobou, ktorá je povinná žiadať o pridelenie identifikátora prípadu podľa zverejnenej informácie o sprístupnení podľa § 8 ods. 2.“.

Táto zmena súvisí s vymedzením povinných osôb v roli odberateľa, ktorí musia povinne požiadať o pridelenie identifikátora prípadu. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje, aby identifikátor obchodného prípadu povinne žiadali len subjekty, ktoré sú priamo integrované na fakturačný systém (a identifikátor im teda bude prideľovaný bez nutnosti manuálneho zásahu) a pre tie subjekty, ktorým táto povinnosť vznikne podľa § 8 ods. 2 a 3 zákona. Zároveň zostáva zachovaný princíp, že ak vo fakturačnom systéme nebude identifikátor prípadu k dispozícii, dodávateľovi nebude umožnená fakturácia bez priradenia, resp. referencie zaručenej elektronickej faktúry k identifikátoru prípadu.

8.V čl. I § 8 ods. 2 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „vrátane určenia osôb, ktoré majú povinnosť žiadať o pridelenie identifikátora prípadu.“.

Táto zmena umožňuje správcovi fakturačného systému, teda Ministerstvu financií Slovenskej republiky určiť osoby, ktoré majú povinnosť žiadať o pridelenie identifikátora prípadu.

9.K čl. I § 8 ods. 2

V čl. I § 8 ods. 2 druhá veta znie: „Informáciu podľa prvej vety správca fakturačného systému sprístupní všetkým osobám registrovaným vo fakturačnou systéme.“.

Ide o precizovanie navrhovaného znenia § 8 ods. 2.

10.V čl. I § 8 ods. 3 prvej vete a druhej vete sa za slovo „faktúru“ vkladajú slová „a žiadať o pridelenie identifikátora prípadu“ a v druhej vete sa bodka na konci nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a to po dobu šiestich mesiacov odo dňa zverejnenia tejto informácie.“.