Dôvodová správa
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o mene a priezvisku vychádza z jedného z odporúčaní pre Národnú radu Slovenskej republiky, ktoré sú obsiahnuté v Správe o činnosti verejnej ochrankyne práv za obdobie roka 2018. Odporúčanie verejnej ochrankyne práv sa týka možnosti „uznať priezvisko dieťaťa otca a matky, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky v takom tvare, v akom ho umožňuje nadobudnúť právna úprava iného členského štátu Európskej únie, ak sa tam dieťa narodilo a dlhodobo tam žije, bez ohľadu na to, či v tomto štáte nadobudlo štátne občianstvo“.
Predkladateľmi návrhu zákona sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová, Milan Laurenčík, Martin Klus a Peter Osuský.
Verejná ochrankyňa práv vo svojej správe za rok 2018 upozorňuje na prípad matky dvoch maloletých detí, ktorá sa na ňu obrátila. V správe verejnej ochrankyne práv sa v tejto súvislosti uvádza:
„Matka slovenské matričné úrady žiadala o zmenu priezviska detí zapísaného na slovenských rodných listoch i na pasoch na taký tvar priezviska, ktorý sa deťom rozhodla zapísať v krajine, v ktorej dlhodobo s ich otcom žijú.
Pri zmene priezviska podľa našej právnej úpravy je potrebné vedieť, že zmena sa povolí vždy, ak štátny občan Slovenskej republiky, o ktorého priezvisko ide, je aj štátnym občanom iného štátu. Zmena sa môže povoliť najmä vtedy, ak ide o meno a priezvisko hanlivé, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade išlo o deti len so slovenským štátnym občianstvom, preto nebolo možné postupovať ako v prípadoch dvojitého občianstva. Príslušné matričné úrady v predmetnom prípade nevzhliadli ani dôvod hodný osobitného zreteľa, i keď ten bol zrejmý – t. č. komplikácie pri cestovaní, preukazovaní totožnosti na úradoch, v budúcnosti komplikácie v bankách, či pri vykonávaní skúšok a preukazovaní nadobudnutého vzdelania. Aj keby však príslušné matričné úrady uznali dôvody hodné osobitného zreteľa, zmena priezviska u maloletých detí by v zmysle zákona o mene a priezvisku nebola možná. Platí totiž, že takáto zmena nie je možná, ak je v rozpore s pravidlom, že dieťa nezosobášených rodičov s rôznymi priezviskami môže mať, na základe ich dohody, priezvisko len jedného z nich. Tieto deti mali na Slovensku priezvisko jedného z rodičov, no v zahraničí používali priezviská oboch svojich rodičov.
To, že matričné úrady postupovali v súlade so zákonom o mene a priezvisku ešte neznamená, že ich rozhodnutia, ktorými nebola povolená zmena priezviska maloletých detí, nepredstavujú zásah do základných práv a slobôd týchto detí, konkrétne slobody pohybu. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie jasne hovorí, že skutočnosť, že fyzická osoba je nútená mať v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, iné meno, ako je meno určené a zaregistrované v členskom štáte narodenia a bydliska, predstavuje prekážku vo výkone práva slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, ktoré je zakotvené v článku 21 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“
Verejná ochrankyňa upozorňuje, že „u dieťaťa, ktoré sa narodilo vo Veľkej Británii a má priezvisko zložené z priezviska matky a z priezviska otca zároveň, právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa možnosť takéto priezvisko uznať“.
Predkladatelia návrhu zákona vychádzajúc z odporúčania verejnej ochrankyne práv navrhujú, zmeniť ustanovenie podľa ktorého rodičia, ktorí nemajú spoločné priezvisko, môžu svojmu dieťaťu určiť dohodou priezvisko iba jedného z nich, do podoby, aby podľa novej právnej úpravy mohli dohodou dieťaťu určiť aj priezvisko oboch rodičov.